Dále byla namítáno, že ústavodárné
Národní shromáždění samo
již určilo způsob, jakým bude ústava
pracována, tím, že schválilo vládní
prohlášení učiněné dne
8. července 1946, v němž je uvedeno, že
vláda povazuje za svoji povinnost navrhnouti ústavodárnému
Národnímu shromáždění
takovou ústavu, která zaručí, že
lid bude vskutku zdrojem veškeré moci. Mám
za to, že ve schválení tohoto prohlášení
nelze spatřovat nic jiného, než uznání,
ostatně samozřejmého, práva vlády,
aby také ona se své strany učinila všechno,
čeho je třeba, aby se ústavní dílo
stalo skutkem. Mám za to, že nelze ze schválení
tohoto prohlášení dovozovat, že by snad
sněmovna chtěla resignovati na účast
na kterékoliv fázi tvorby ústavy. Článek
1 ústavního zákona čís. 65
z roku 1946 výslovně stanoví, že ústavodárnému
Národnímu shromáždění
přísluší, aby Československé
republice dalo novou ústavu. Tedy i podle tohoto znění
zákona, kterým bylo naše ústavodárné
Národní shromáždění uvedeno
v život, je nejen jeho právem, nýbrž,
mám za to, i povinností, aby ústavu dalo
a neomezilo se jenom na její schválení.
Tyto důvody vedly klub poslanců čs. strany
národně-socialistické k tomu, aby trval na
tom, aby práce s přípravou ústavy
byly přeneseny na půdu parlamentní a aby
ústava byla vypracována ústavodárným
Národním shromážděním
od jejích prvých počátků. Klub
bude samozřejmě hlasovat pro prohlášení
pana předsedy vlády, a chtěl bych pouze zdůrazniti,
že se tímto hlasováním nevzdává
stanoviska, pokud jde o otázku vypracování
nové ústavy, a věřím, že
se najde i po stránce formální schůdná
cesta, která umožní, aby ta dobrá a
jistě ocenitelná vůle vlády učinit
vše, aby se ústava stala brzy skutkem, byla uvedena
v soulad s přáním, které tady tlumočím.
(Potlesk.)
Předseda (zvoní): Uděluji slovo
p. posl. Holdošovi.
Posl. Holdoš: Panie a pánovia!
V poslednom prejave predsedu vlády Klementa Gottwalda
bolo jednoznačne konštatované, že napriek
chybám a nedostatkom spejeme k lepšiemu. V jeho zpráve
o niektorých výrobných číslach
v najdôležitejších sektoroch nášho
podnikania, ako aj v číslach znamenajúcich
ďalšie podstatné zlepšenie vo výžive
nášho ľudu, zračia sa naj novšie
naše úspechy na poli riešenia otázok súvisiacich
s výrobou, zásobovaním, pracovnou morálkou
a i. Napriek existujúcim ťažkostiam starým
alebo aj novším, cítime v našom dennom
živote trvalý vývoj smerom k lepšiemu.
U nás na Slovensku si toho plne uvedomujeme, a keď
sa zastavíme u zpráv svedčiacich o stúpajúcich
výkonoch slovenských robotníkov alebo roľníkov,
musíme súhlasiť s tým, že snahy
o vyriešenie najdôležitejších otázok
našej rekonštrukcie a obnovy, všeobecné
a veľké vypätie síl v tomto smere, vykonané
dosiaľ, prinieslo všetkému nášmu
ľudu svoje ovocie a postavilo ho na istý existenčný
základ. Pretože každý nás občan
pri všetkých starostiach, čo ešte má,
a je ich stále ešte mnoho, cíti vzrastajúcu
konsolidáciu, oslobodzujúcu ho od najväčších
existenčných starostí, díva sa s dôverou
do budúcnosti. Dvojročný program vlády,
industrializácia Slovenska, zveľadenie jeho zaostalého
pôdohospodárstva, celková premena doterajšej
nesprávnej hospodárskej štruktúry našej
zeme, to sú dnes už dosť známe pojmy aj
v celkom zapadlých krajoch, pokiaľ v minulosti aj
v dôsledku pestovaného nezáujmu shora, každá
nová myšlienka alebo program kliesnily si cestu len
veľmi pomaly s veľkým oneskorením. Od
splnenia dvoj ročného plánu naše mestá
a vidiek očakávaj ú vyriešenie svojich
miestnych problémov, no celé Slovensko ako také
je presvedčené, že len jeho splnením
si vytvorí základňu pre svoj budúci
blahobyt. A preto na prejav predsedu vlády dívame
sa my na Slovensku s nevšedným záujmom a pozornosťou,
aby sme si overili naše dohady a predpoklady a tiež,
aby sme sa na základe jeho konkrétnosti utvrdili
v dôvere, že sa nám plán plne podarí.
Je potešiteľným zjavom, že na Slovensku
myšlienka novej viery, viera v lepšiu, krajšiu
a šťastnejšiu budúcnosť nášho
ľudu, nachodí vždy viac a viac nových
priekopníkov a vyznavačov. To nás utvrdzuje
a uisťuje vo správnosti základných zásad
postupu, ktorý sme si stanovili pre najbližšie
dva roky, ale nám aj pripomína, aby sme dbali všetkého,
čo je treba pre podchytenie a využitie všetkých
síl materiálnych a mravných prostriedkov
a možností, ktoré sa zjavne prejavujú
a ktoré sme vstave nesmierne zväčšiť
volaním na občiansku a vlasteneckú povinnosť
každého príslušníka nášho
národa, aby v dennej práci podal dôkaz pevnej
vôle účinne pracovať spolu s celým
národom na usporiadaní ďalšieho svojho
osudu. Keď zvážime to, čo sa nám
dosiaľ podarilo vykonať, a keď si uvedomíme
naše nedostatky, ktoré nesmieme nijako zakrývať,
a keď si uvedomíme tiež veľké ťažkosti,
ktoré stoj a. pred nami, môžeme povedať,
že na zvládnutie týchto ťažkostí
Slovensko je do značnej miery pripravené. Tým
ale priznávame súčasne, že do istej
miery pripravení nie sme. Záleží v prvom
rade na Sbore povereníkov, aby si našich nepripraveností,
nedostatkov a slabostí veľmi zblízka a bedlivo
všímal a postaral sa v záujme Slovenska a republiky
o také rýchle zlepšenie, ako to vyžaduje
rýchlosť prípravných prác pre
prevádzanie budovateľského plánu. Sbor
povereníkov bude prevádzať na Slovensku dvojročnicu,
a je preto na ňom, aby uviedol v súlad cely náš
hospodársky život, odstránil existujúce
rozpory v ňom, ktoré sú na Slovensku tiež,
a aby uvádzal v súlad potreby a požiadavky
oboch našich častí republiky.
Celú našu verejnosť bude zaujímať
práve s hľadiska úspešného budovania
okolnosť, že pokiaľ v Čechách výnos
daní je vyšší o 15 %, než bolo v
rozpočte preliminované, na Slovensku je tento výnos
o 5 % pod preliminovanú výšku. Keď je
tomu tak, je treba hladať príčinu a nájsť
opatrenie, ako priviesť vec na pravú mieru. Nechcem
byť precitlivelý, ale musím mať, a nazdávam
sa, že musíme mať aj v Čechách,
aj na Slovensku jemný cit pre všetko, čo by
bolo vstave brzdiť činnosť smerujúcu práve
k odstráneniu tých rozdielov, ktoré dnes
ešte medzi Slovenskom a českými zemiami sú.
Keď mám hovoriť o tom, v čom vidíme
naše problémy, povedal by som to pár slovami.
Vzhľadom k tomu, že pre Slovensko sa rysujú teraz
veľké možnosti, je treba, aby v prvom rade sektor
znárodneného priemyslu plne nasadil, kde pracovná
morálka, aj keď je želateľné ju zlepšiť,
je dobrá. Je treba rozlíšiť otázku
pracovnej sily, kde máme silný nedostatok kvalifikovaných
síl a veľký prebytok síl nekvalifikovaných.
Je treba si všímať rezortu našej techniky,
ktorá stojí pred veľkými úlohami
a od toho, ako ich zvládne, podstatne závisí
aj ďalšie naše budovanie.
Je treba ďalej, aby naša administratíva, a v
tomto počúvame určité sťažnosti,
si osvojila potrebnú operatívnosť, aby sa stala
veľmi pohyblivou, tak pohyblivou, ako sú ústredné
orgány riadiace prípravy plánu.
Chcel by som tiež povedať niekoľko slov k stati,
kde predseda vlády sa zmienil o sabotážnej
a demagogickej činnosti niektorých živlov.
U nás na Slovensku práve teraz, keď aj tí
nedôveriví sa presviedčaj ú o stabilite
nášho režimu, o veľkej jeho zásluhe
na dnešnej konsolidácii, sú nezodpovední
ľudia a darebáci, ktorí púšťajú
zprávy, že bude prevedená vraj nová
menová reforma, že sa budú kolkovať znovu
peniaze a pod. Niet sa čo diviť, že verejnosť
na tieto veci je citlivá. Sú ľudia, čo
začínajú jedni thezaurovať kovové
mince, a ktosi si z nich strieľa, keďže pustil
zprávu, že vraj v jednokorunových minciach,
vydaných v roku 1943 ešte Tisom, vnútri
je vraj zlato, o čom sa vraj dá presvedčiť,
keď tie mince zláme. Alebo sú takí,
čo začínajú prekotne nakupovať
tovary. Obchodníci sú znepokojení, a hlási
sa nám, že začínají ukrývať
tovary. Toto sa deje v dobe, keď sme konsolidovaní
už natoľko, tak ďaleko, že máme stále
viac a viac tovarov, čo šmelinárom sa zmenšily
možnosti využívať bývalého
nedostatku tovarov. Sú to práve oni, ktorí
púšťaj ú tieto chýry, ktorí
chcú spôsobiť paniku, aby znova mohli prevádzať
svoje nekalé remeslo. Zanedlho sa uvidí, ako šmelinári
a panikári poškodili tých, čo ich navádzajú
k nesmyselnému nakupovaniu tovarov, ktorých zo dňa
na deň bude viac, a ktorého ceny pôjdú
predsa dole, a doplatia na to aj tí naivní obchodníci,
ktorí by dnes tovar ukrývali. Aj jedni, aj druhí
boli by obeťami šmelinárov, a proti týmto
rozvratníkom je treba zakročiť so všetkou
ostrosťou aj preto, že podrývajú občiansku
morálku a dôveru v celú našu budúcnosť.
Tým ostrejšie sa vyžaduje proti nim zákrok
preto, že celá vec je využívaná
štátu nepriateľskými živlami, ktorým
každý prostriedok je dobrý, len aby marily
konsolidačné úsilie republiky. Je treba tiež
všimnúť si okolnosti, že maďarské
obyvateľstvo, ktoré má byť odsunuté,
dnes zháňa sa po maďarskom forinte a odmieta
československé platidlá.
Keď je reč o maďarskom obyvateľstve, nemôžem
nespomenúť otázky výmeny Maďarov.
Naša nedôvera, ktorú sme mali k Maďarom
nielen u nás doma, ale aj k tým Maďarom za
Dunajom, ukázala sa byť na mieste. Nás nemohol
a nemôže nijako uspokojiť argument o demokratickom
sriadení Maďarska. Nás nezaujíma, čo
si oni robia so svojimi Maďarmi. To je ich vec, aj vtedy,
keď Maďari sami vyhadzujú na ulicu, alebo do
Dunaja, niektorých svojich tzv. demokratov, akí
sú napríklad vo strane samotného maďarského
ministerského predsedu. My ale vieme, že Maďari
sa schovávajú za taký alebo onaký
režim aj dnes a sú ešte stále revizionistami.
Tak ako Nemci podľahli nacizmu, tak aj Maďari podľahli
revizionismu a pre toto už mali dobrú prípravu
v ich do krajnosti vybičovanom šovinizme oddávna.
Dnes napriek tomu, že sú štátom a národom
porazeným, dvíhajú drzejšie čelo
než tomu bolo v rokoch po prvej svetovej vojne. Aké
sú ich pravé úmysly, aké sú
plány maďarskej demokracie, najlepšie ukazuje
včerajšie vystúpenie maďarského
delegáta v Paríži. Ešte dnes bránia
sa transferu, stavajú neslýchanú požiadavku,
pričlenenia južného Slovenska obývaného
Maďarmi k Maďarsku. Nijako neváham vysloviť
svoj názor, že dnešní reprezentanti Maďarska
v Paríži podávajú dôkaz o tom,
že úskočnosť starých maďarských
politikov je v nich zosobnená ešte aj s drzosťou
a prehnanosťou, vlastnou skutočne len dobrým
žiakom goebbelsovskej školy. Takzvaná maďarská
demokracia operujúca prekrútenými a falošnými
štatistikami, aj dnes znovu ako Hitler povýšila
lož na princíp politiky. V dobe, kedy sme dojednávali
dohodu o výmene, už mysleli na to, ako ju nebudú
prevádzať. Dôkazom toho je to, že pokiaľ
na našej strane sme plne pripravení poslať im
ich krajanov, v Maďarsku seba menší krok nie
je hotový pre ich prijatie. Týmto sa znemožňuje
prevádzanie plánu výmeny, kde každý
vagón a každý presídlenec má
určený aj čas aj miesto. Nepretržité
a rafinované šikanovanie tých Slovákov,
čo sa prihlásili k presídleniu, je denným
zjavom len aby represáliami a terorom odradili. Slovákov
od návratu do ich vlasti. Na druhej strane maďarská
vláda robí všetko, aby Maďari na Slovensku
zostali, aby sme mali tuná parenište budúcich
nepokojov v strednej Europe.
Naše stanovisko je známe. My neupustíme od
našej snahy zbaviť sa Maďarov a budeme dôsledne
realizovať myšlienku slovanského charakteru nášho
štátu bez Nemcov a Maďarov. S tohoto miesta ďakujem
pánu ministrovi zahraničia Masarykovi, pánu
štátnemu tajomníkovi dr Clementisovia
všetkým členom našej delegácie
na mierovej konferencii v Paríži za ich pohotovosť
a pevnosť v hájení našich požiadaviek.
(Potlesk.) Verím, že ich jednanie s reprezentantami
iných štátov bude mať úspech, že
ich presvedčia, že my v riešení maďarskej
otázky vychádzame aj z požiadavky trvalého
mieru v Europe, že v tomto smere musíme si dať
na Maďarsko pozor, že naša nedôvera je odôvodnená
a verím, že nakoniec naše stanovisko zvíťazí.
Nakoniec, panie a pánovia, dovoľte, aby som sa zmienil
aspoň pár slovami o situácii jednej časti
našich tak zaslúžilých občanov,
akými sú príslušníci zahraničného
odboja. Na zahraničných vojakov sa aj vláda,
aj parlament, Národný front, celá naša
verejnosť díva ako na tých, čo sa vo
veľkej miere zaslúžili o našu slobodu a
tiež ako na tých, na ktorých náš
režim sa môže plne opierať. Aj na nich sa
apeluje, aby išli vo svojich krásnych tradíciach
boja za národnú slobodu a aby dali svoje vedomosti,
schopnosti a sily do služieb výstavby našej vlasti.
Nech nie je pochyby o tom, že ich morálka je taká,
že plnenie svojich povinností by podmieňovali
privilegovaným postavením. Nie! Oni nežiadajú
privilégia, ale len to, čo im patrí po práve
a spravodlivosti. Ich požiadavky sú úmerné
ich naliehavým potrebám, ich zásluhám
a aj tým možnostiam, ktoré naša republika
má ešte aj ako štát, ktorý vyšiel
z vojny skutočne chudobný.
Nuž zahraničným vojakom boly učinené
mnohé prísľuby, ale dovoľte mi, aby som
konštatoval, že neúmerne málo bolo z toho
splnené. Keď som bol na slučovacom sjazde v
Prahe, z rečí predstaviteľov niektorých
politických strán mal som presvedčenie, že
ide o predvolebnú propagandu. Zdá sa mi, že
som sa nemýlil. Pokiaľ ide o mňa, mám
čisté svedomie. Nič som nesľuboval,
len toľko, že budeme ich požiadavky presadzovať.
Len preto tu dnes v ich mene hovorím, aby boli uspokojení,
a síce nie almužnou, ale tak, ako je to úmerné
ich cti bojovníkov.
Dovoľte mi, aby som vyjadril svoj názor, že niektorí
nás síce pri príležitostiach veľmi
chvália, keď ide na skutky, tak nás nepoznajú
a my máme k tým slávnostným rečiam
už nedôveru. Je treba jednať zodpovedne, aby nevznikol
dojem, že sú takí, čo sa predstihujú
v našej chvále, len preto, aby zakryli svoju ľútosť
nad tým, že sme nezostali všetci ležať
či už vo Španielsku, pri Sokolove, na Dukle,
v Afrike alebo vo Francii. Vítam preto ochotu vlády,
keď ide teraz prejednávať osnovy zákonov
a vyhlášok, týkajúcich sa našich
potrieb, a verím, že napriek tým veľkým
starostiam s dvojročným plánom aj naše
naliehavé otázky sa rozrešia. Verím,
že u nového pána ministra financií nájdeme
príslušné porozumenie. Vieme, že sme vo
vojne schudobneli, ale apelujeme na pána ministra, aby
našiel možnosti zaokrytia našich potrieb. Možnosti
sa nájdu, lebo pokiaľ sme v zahraničí
bojovali, máme ešte u nás ľudí
a inštitúcie, ktoré zbohatli na krvi preliatej
vojakmi Červenej armády, vojakmi spojencov a vojakmi
od Sokolova a Dukly. Majetky týchto neboly často
ešte dotknuté. Nazdávam sa, že onedlho
budeme mať príležitosť obšírnejšie
a do detailu zmieniť sa o našich potrebách, ale
tiež verím, že do tej doby naša vec bude
sa nachádzať na najlepšej ceste.
Za Klub komunistickej strany Slovenska prehlasujem, že slovenskí
komunisti s pozornosťou vypočuli prejav predsedu vlády,
schvaľujú ho, súhlasia s ním a budú
zaň hlasovať.
Předseda (zvoní): Uděluj i
slovo panu posl. Hornovi.
Posl. Horn: Slavná sněmovno, paní
a pánové!
Prohlášení pana předsedy vlády
Klementa Gottwalda vycházelo ze zjištění,
že i přes chyby a nedostatky jde to u nás k
lepšímu. V tom je rozhodující síla
lidově demokratického režimu, který
neslibuje, ale dané slovo plní a tak maří
naděje zpátečníků, spekulujících
na nezdar a zmar našeho úsilí o hospodářskou
obnovu a výstavbu republiky.
Reakce spekulovala především na střední
vrstvy měst a venkova. Na venkově ztroskotala, jak
se to projevilo již ve volbách, ve kterých
se také projevil pronikavý obrat ve smýšlení
středních vrstev městských. Živnostníci,
řemeslníci a solidní obchodníci nechtějí
být chudým příbuzným u stolu
velkokapitálu a rvát se navzájem o drobty
po jeho lukulských hodech, nýbrž chtějí
být s ostatním lidem rovný s rovným,
jako byli v boj i a obětech za okupace, v nadšení
z osvobození i v práci na obnově a plodech
našeho budování. Ještě dříve
než byl souzen a odsouzen představitel proradné
t. zv. středostavovské spolupráce s bankéři
a karteláři, bývalý tak zv. živnostensky
vůdce Chalupa, za své zločiny národní
zrady, odsoudilo drobné živnostnictvo chalupovštinu,
politikaření se zájmy drobného podnikání.
Definitivní rozchod s chalupovštinou umožňuje
drobnému podnikání zejména poctivá
politika vlády Národní fronty a výsledky
její úsilovné práce, čili to,
že přes chyby a nedostatky jde to u nás k lepšímu.
Tuto skutečnost vidíme především
v živnostech, našich dílnách a krámech.
Jestliže ještě loni na podzim mohli leckteří
nohsledi chalupovštiny harašit mezi živnostníky
známými strašáky Goebbelse a Moravce
tím, že je zle, že nastává doba
sociálních bouří, neklidu a nejistoty
a že hrozí živnostníkům zestátňování,
vyvlastňování a združstevňování,
mohlo-li jimi být demagogicky zneužíváno
některých opatření měnových,
mzdových, pracovních a jiných, která
těžce doléhala na všechen lid a zvlášť
tvrdě na živnostnictvo, jež však byla nezbytná
k odčinění škod, napáchaných
našemu národnímu hospodářství
cizáckou okupací a národní zradou,
pak je dnes radostnou skutečností, že tato
zpátečnická demagogie se zhroutila tím
prostým faktem, že to jde u nás k lepšímu
především v našich živnostech. To
je dobrou hřivnou vlády Národní fronty
mezi drobným a středním podnikáním,
hřivnou, z níž pramení důvěra
řemeslníků a obchodníků k vládě,
neboť na skutcích poznávají, že
přes všechno sýčkování,
přes všechny chyby a nedostatky teprve teď i
pro ně nastává éra skutečného
klidu a pořádku, jistoty a bezpečnosti, podpory
a ochrany proti velkokapitálu, který je ničil
a suchou cestou vyvlastňoval.
A to je také dobrým předpokladem pro zapojení
našich řemeslníků a obchodníků
do velikého díla budovatelské dvouletky naší
vlády. Živnostnictvo pochopilo, že zásada
budovatelského programu "vyrábět více,
lépe a levněji" znamená také
distribuovat více, lépe a levněji a také
více, lépe a levněji konsumovat, čili
žít spokojeněji a šťastněji
pro všechen pracující lid, i pro živnostnictvo.
Tak se stává budovatelský program programem
vskutku všenárodním, programem i drobného
a střední podnikání. Zároveň
si toto uvědomuje, že bylo by počínání
blouznivce, který by místo od základů
chtěl začínat stavět dům zasklíváním
oken, kdybychom začínali naše plánování
nikoliv od průmyslu, stavebnictví, zemědělství
a dopravy, ale od řemesla a obchodu. Nebylo by s čím
ani okna zasklít, natož dům postavit. Chceme-li
řemeslo a obchod dostat na opravdu solidní základ
našeho národního hospodářství
a zajistit mu spravedlivý podíl na jeho plodech
tak, jak to odpovídá jeho podílu na tomto
hospodářství vedle průmyslu a zemědělství,
pak musíme obnovit a vybudovat především
tyto základy: průmysl, stavebnictví, zemědělství
a dopravu. V tom spočívá také zapojení
řemesla a obchodu do dvouletky, a kdo to nevidí
nebi vidět nechce, je buď slepý - nebo úmyslně
zlovolný. Živnostníci sami dobře vědí,
že i když řemeslo bude ve dvouletém plánu
zachyceno v celku jen rámcově, totiž stanovením
celkového přídělu pracovních
sil, surovin a energie, přece řada řemeslných
odvětví bude zapojena do plánu automaticky.
Řemeslo bude se družit k základním výrobním
odvětvím dvouletého plánu jako pomocná
výroba, bude průmyslu dodávat součástky
a pomocné výrobky a nemalou měrou se uplatní
v těchto základních výrobních
odvětvích i při provádění
stanovených investic.