Podporovali sme aj doteraz výstavbu národných výborov a nechceli sme nič zpäť zbyrokratizovať. Rozhodne ale, aj pokiaľ vyjde už nová ústava, žiadame náležitú reorganizáciu národných výborov, ich očistu a vyšetrenie všetkého toho, čo sa nemalo stať. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Petr.)

Bolí nás určitý odklon od toho, čo je povedané v košickom vládnom programe a čo hlavne terajší náš pán premiér povedal menom vlády Slovenskej národnej rade na jej slávnostnom zasadnutí v Košiciach 5. apríla 1945. vtedy toto posolstvo terajší pán premiér nazval Magnou chartou slovenského národa a touto Magnou chartou pán premiér získal si sympatie širokých vrstiev. Práve preto nás zaráža, keď v predposlednom odstavci čl. 1 sa hovorí o SNR a o svojbytnosti Slovákov, o zvláštnych normotvorných a výkonných orgánoch ako nie o niečom definitívnom, ale len toho času existujúcom, to značí ako o niečom prechodnom, dočasnom.

Verím, že táto nepresná štylizácia vo vládnom prehlásení sa tam len omylom dostala a že slovíčko v originále "nyní" má značiť nie "teraz", ale raz navždy a trvalo.

Aby som toto náležite vysvetlil, musím začať ešte s dobou odboja, keď 30. júna 1943 londýnska vláda dala sa oklamať zveličovanými odkazmi niektorých horlivcov a vydala svoj odkaz domov, ktorý svojho času do rádia prečítal jej splnomocnenec. Na toto vládne prehlásenie veľmi ostro reagovali slovenskí bojovníci z SSSR, ale ešte častejšie tí, ktorí pripravovali to veľké hrdinné slovenské národné povstanie. Len čo bolo možné, títo hrdinní povstalci poslali svojich delegátov do Londýna a veru tam za niekoľko hodín sa musela odčiniť krivda 30. júna 1943, a delegáti Slovenskej národnej rady, Ursíny a Novomeský, niesli so sebou domov už inú dohodu, ktorá politicky hlásala opravu mylného vládneho prehlásenia 30. júna 1943.

Táto londýnska dohoda dostala svoje potvrdenie jedine v Moskve na začiatku r. 1945, kde členovia zahraničného odboja príduc zo západu do Moskvy, dohodli sa so svojimi bratmi a delegátmi SNR. Tak vznikla tzv. moskovská alebo neskoršie košická dohoda, ktorej vyvrcholenie je práve pánom premiérom Klementom Gottwaldom v Košiciach prečítaná Magna charta. v tú dobu sa oslobodzovala Bratislava a české zeme ešte len čakaly na svoje oslobodenie. A keď víťazný nástup osloboditeľskej Červenej armády bol vykonaný, sišli sa opätovne politickí predstavitelia a potvrdili Magnu chartu v širšej štátnej dohode zo dňa 2. júna 1945. Touto dohodou vláda Fierlingerova so SNR budovala a konsolidovala celý rok našu republiku Československú a vystačila s týmito dohodami. Až tohoto roku pred voľbami potvrdily sa opätovne v československom Národnom fronte zásady Magny charty a ja podtrhúvam to, že len doplnily a išlo sa ďalej. Je to dohoda z 11. apríla 1946.

Po voľbách ale nesmierna agitácia falošnými predpokladmi toho, čo sa na Slovensku deje, vynútila si najnovšiu dohodu, ktorá sa stavia hodne ostro proti predchádzajúcim dohodám v niektorých bodoch, a mám dojem, že toto vládne prehlásenie už viac nestavia na predchádzajúce dohody, že hodne upúšťa od toho, čo pred tým bolo a že výlučne uznáva, ako sa deje dosiaľ, vo veľkých rysoch dohodu z 27. júla 1946.

Zasa uvediem to, čo demokratická strana niekoľkokrát priklincovala, že totiž slovenský problém je nielen administratívnym problémom, ktorý by bolo možno uspokojivo riešiť nejakým strannickým prejavením alebo zemským národným výborom. My toto zriadenie dobre poznáme a držíme ho za nedostačujúce a nevyhovujúce pre slovenské pomery. Práve preto ráčte teraz uznať, že Slovenská národná rada nemôže zo zásadných dôvodov ustúpiť nejakému slovenskému krajinskému národnému výboru, ako je tomu obdobne v Čechách a na Morave. Práve preto sme my tu, ústavodarné Národné shromaždenie, aby sme vyriešili hranicu medzi jednotnosťou štátu a medzi regionálnymi právomocami národných celkov. Kompetenciu SNR a jej orgánov vo všetkých složkách štátnej správy treba dôsledne a jednotne vybudovať v duchu dohody z 2. júna 1945, pričom možno novelizovať tie ustanovenia, ktoré dohoda Národného frontu z 27. júna tak upravila, že sa nepríčila tzv. Magne charte.

Podľa doterajších a hlavne posledných prednesov pána ministerského predsedu je vidno, že táto zásada nie je však bezvýhradne rešpektovaná, a všeobecne sa cieli na to, aby kompetencia SNR a jej výkonných orgánov bola v menšej či väčšej miere zťažovaná. Okrem politických dôsledkov má táto nedôslednosť v úprave kompetencie tie následky, že sa zavádza neistota. Práve preto rezumujúc túto úvahu musíme zdôrazniť, že vlastne jedinou chybou viac technického rázu pri budovaní tohoto štátu sme urobili, že sme posiaľ zameškali normotvornú úpravu pôsobnosti SNR, najmä potrebu rozhraničenia právomoci medzi Národným shromaždením a Slovenskou národnou radou.

Keby toto vymedzenie nebolo sa dialo niekedy na nekompetentnom fóre, niekedy v nevhodnú dobu, tak tieto malicherné škriepky v československej rodine boly by vystaly. Ale je lepšie na ne ukázať než ich zamlčať a dnes už všetci očakávame, že to, čo sa nepodarilo dosiaľ, urobí to práve náš sbor, naše ústavodarné Národné shromaždenie.

Práve preto nezbytný predpoklad našej vnútornej konsolidácie je doriešenie vnútorného usporiadania medzi Čechmi a Slovákmi a dôsledné prevádzanie košického programu, a to v otázke česko-slovenského pomeru. však toto dojednanie bolo prijaté všetkými politickými stranami a ozaj v národe dosiahlo veľkého súhlasu. K tomuto riešeniu dospeli sme po dlhom vývoji aj po značných skúsenostiach a okrem toho v slovenskom národnom povstaní sa pomer tento formuloval a takto vedel povzbudiť široké vrstvy slovenského národa v boji proti fašizmu. Netreba a nemožno zabudnúť, že republika Československá sa znovu zrodila na povstaleckom Slovensku, že tu pred celým svetom bola potvrdená nová štátna idea a že preto je vecou politického taktu a múdrosti, aby tento výdobytok bol na všetkých stranách rešpektovaný.

Bojím sa, že tie hlasy, ktoré nesprávnymi informáciami boly vyvolané a hlavne hlasy kritiky proti súčasnému usporiadaniu medzi orgánmi celoštátnymi a SNR, že tieto hlasy nešťastnou náhodou vyzdvihly len stránky záporné, zamlčujúce silné pozitívy.

Je treba dôrazne priklincovať, že košickú dohodu smluvné strany, a to či vláda či povereníci, sústavne a poctivo plnily a prehlbovaly a zdokonaľovaly, a tam, kde došlo k nedôslednostiam, tam sa jednalo o výnimky a nie o pravidlá.

Posledná dohoda z 27. júna t. r. tzv. povolebná, nebola robená v kľudnom ovzduší. Bola robená v dáždi umelých obáv, že na Slovensku sa vzmáhajú živly protištátne a čo ja viem čo všetko iné, a len tak si môžeme vysvetliť, že pôsobnosť SNR a samostatnosť Sboru povereníkov skúšaly ostrihávať. I keď zvíťazila zásada košickej dohody, predsa v tejto nevhodnej atmosfére našly sa rôzne inštančné komplikácie, ktoré v páde potreby rýchleho pokračovania môžu neblaho zasiahnuť do normotvornej právomoci Slovenskej národnej rady. Práve preto nie na obsah dohody z 27. júna t. r., ale na pomery žalujeme. Nebrojíme proti dohode, ale robíme výkričník, aby nové dohody sa nerobily dľa náhody urýchlených atmosferických porúch, ale dľa potreby. Tešíme sa tomu, že koniec bude rôznym dočasným dohodám, však čakáme, že ústavno-právny výbor v najbližšej dobe prikročí k svojmu životnému dielu a predostrie nám tak ťažko očakávanú definitívnu československú ústavu. Je úplne správne, že Sbor povereníkov i jednotliví povereníci zodpovedajú celoštátnym orgánom, ale nemožno vec tak komplikovať, ako to robí posledná dohoda, lebo tak by mohlo ľahko dochádzať ku kompetenčným sporom a z toho k nevítaným politickým konfliktom, ktoré by končily vo vleklej chorobe známej nám z minulosti, v opätovných treniciach medzi Prahou a Bratislavou.

Práve preto musíme apelovať na všetkých politických činiteľov, hlavne v tomto vážnom období, keď si ideme pripravovať novú ústavu, aby sa úzkostlivo vyhýbali všetkému, čo by mohlo v hocijakom smere vyvolať ovzdušie nezdravého vzájomného podozrievania a odsudzovania. Preto sa žiada, aby sa nie náznakom, ale celkom jasno povedalo, že eminentným záujmom republiky je, aby slovenské veci, pokiaľ nie sú celoštátne, boly vykonávané tak zákonodarne, ako aj vládne Slovenskou národnou radou a že tieto postuláty ako výdobytky slovenského národného povstania musia dôjsť svojho uznania aj v novej československej ústave.

Tieto demokratické, pre svojbytný slovenský národ priznané práva dokázaly sa byť správnymi a požiadavky tieto oprávnenými. Ak niekde azda tieto koncepcie alebo dohody doniesly nejaké rozjarenie, to nebolo preto, že výdobytky slovenského národného povstania boly zle koncipované ale skôr preto, že niektorí, ktorí malí prevádzať tieto koncepcie, nepochopili ich správne, alebo neboli na výške doby vo svojom postavení. Práve preto netreba meniť výdobytky slovenského národného povstania, netreba ich obchádzať, ale vo smysle požiadavky celistvosti Československej republiky a voči požiadavkám štátnej jednotnosti tieto tak prispôsobiť k dnešným pomerom, aby politická rovnoprávnosť našich národov ako zaistená možnosť úplného ľudského bytia a vývoja ostala pre nás nielen samozrejmosťou, ale aj základným postulátom nášho politického a štátneho života.

Preto musí byť dohoda medzi Čechmi a Slovákmi jasná, pevná a definitívna, a to bez ohľadu na to, ako v budúcnosti dopadnú voľby, a dohodu túto, túto Magnu chartu, musí ctiť a vážiť v záujme štátnom každá strana bez ohľadu na to, či vo voľbách vyhrala, alebo voľbami bola sklamaná.

Práve preto nech sa napomáha vzájomné lepšie poznanie medzi našimi národmi, nech sa prehĺbi naše poznanie a vzájomnosť na poli duchovnom, kultúrnom a hospodárskom a nech štátna idea sa stane presvedčením každého Čecha a Slováka, za ktorú bude ochotný hocktorý z nás priniesť i tie najťažšie obete, a v páde, že to republika Československá bude vyžadovať, i vlastný život. (Potlesk.)

Toto by boly naše poznámky k vládnemu programu. Prosíme slávnu vládu, aby toto vzala ako dobroprajnú spoluprácu demokratickej strany na jej veľkom budovateľskom programe. Tak pán predseda, ako aj celá vláda nech je presvedčená o našej československej štátotvornosti. My nie slovami, ale skutkami, vážené dámy a pánovia, to dokazujeme. Práve preto želáme k prospešnej práci budovateľskej Klementovi Gottwaldovi a jeho vláde mnoho zdravia, mnoha šťastia a mnoho zdaru a nech pri ich budovaní a pod vedením nášho milovaného prezidenta dr Edvarda Beneša prekvitá republika Československá. (Potlesk.)

Místopředseda Petr: Dalším řečnikem je pan posl. dr Šabo.

Posl. dr Šabo: Slávne ústavodarné Národné shromaždenie!

Dovoľte, aby som v mene strany slobody uvítal a pozdravil tretiu vládu obnovenej republiky, ktorá sa predstavila s rozsiahlym budovateľským programom ako vláda Národného frontu. Sľubujeme jej všetku našu podporu pri realizovaní jej veľkých úloh a želáme jej veľa úspechu.

Toto považujem za potrebné prejaviť a predoslať už aj preto, lebo naša strana nie je so zreteľom na výsledok volieb zastúpená vo vláde, hoci je plnoprávnym členom Národného frontu.

Uvedomujeme si, že podľa zásad pomerného zastúpenia nemá strana slobody, rovnako ako ani strana práce, nárok na zastúpenie vo vláde. Na druhej strane treba si však uvedomiť, že s našou účasťou vo vláde bola by vzišla vláda silnejšia, vláda skutočne všetkých politických strán. To by bola skutočne v plnom slova smysle vláda Národného frontu a som plne presvedčený, že by to bolo nielen v záujme tejto vlády, ale aj celého nášho politického života a plánovaného budovateľského diela, keby za činnosť tejto vlády niesly zodpovednosť všetky strany a nie len tých šesť najsilnejších strán.

Je nám jasné, že zastúpenie vo vláde sme mohli dosiahnuť iba vtedy, keby ostatné silnejšie strany boly prejavily, že chcú mať zastúpené v terajšej vláde všetky strany a tým cieľom vzdať sa čiastočne svojich pozícií v prospech slabších strán, čím by boly najlepšie dokumentovaly ducha a jednotu Národného frontu a tú najlepšiu vôľu po najširšej možnej spolupráci v záujme blaha všetkých vrstiev oboch našich národov ako aj v záujme republiky a jej želaného rozvoja. Sme si vedomí aj toho, že každá politická strana má záujem na čo najväčšom zastúpení vo vláde a že na druhej strane je tendencia nerozmnožovať počet členov vlády. Aj keď toto možno len schvaľovať, predsa sme toho názoru, že, vychádzajúc z uvedeného, treba uvážiť so zreteľom na to, že dnes už nemáme len šesť politických strán, ale strán osem, či má byť stále päť podpredsedov vlády a parlamentu, o čo sa tento počet opiera, či by ich nemalo byť viac, alebo žiaden.

Toto sme považovali za potrebné povedať aj na tomto mieste a pri tejto príležitosti, keďže toto bolo tlmočené aj na inom mieste pri inej príležitosti.

Zo složenia vlády samočinne vyplýva, že strana slobody, nie súc zastúpená vo vláde, nebude zodpovednou za vládnu politiku a výkon vládnej moci, pokiaľ ovšem s jednotlivými opatreniami neprejaví súhlas už predtým v Národnom fronte, a že nám ostáva plné právo na konštruktívnu kritiku v záujme úspechu nášho spoločného budovateľského úsilia.

Vládne vyhlásenie hovorí o dvoch poslaniach ústavodarného Národného shromaždenia, o poslaní ústavodarnom a poslaní zákonodarnom. Podľa našej mienky rovnako by sa mala zdôrazniť i funkcia kontrolná nad hospodárením verejnej správy a znárodnených podnikov.

Zásady pre novú ústavu, proklamované vo vládnom prehlásení, si plne osvojujeme. Považujeme však za potrebné a účelné, aby nová ústava nielen zaistila nové zásady v našej sociálnej, hospodárskej a štátnej sústave v shode s duchom času a nenaväzovala len na demokratické zásady doterajšej ústavy, ale aj na tradíciu a prirodzenú ideológiu našich oboch národov. Treba pamätať najmä na hlboké náboženské cítenie a presvedčenie nášho ľudu a zabezpečiť spoluprácu štátu s cirkvami a podporu cirkvám v ich významnom poslaní.

S radosťou treba kvitovať úsilie vlády upraviť pomer medzi Čechmi a Slovákmi v ich spoločnej vlasti k úplnej spokojnosti oboch našich národov na zásadách prijatých v košickom vládnom programe, označovanom ako "Magna charta slovenského národa", najmä na uznaní svojbytnosti slovenského národa a jeho rovnoprávnosti s bratským národom českým. Pritom sme všetci zajedno v tom, že je potrebné Československú republiku budovať na zásade československej štátnej jednoty ako štát dvoch rovnoprávnych národov.

Verím pevne, že pri dobrej vôli a spolupráci podarí sa nám v súčinnosti s vládou vyriešiť tento náš najzákladnejší vnútorný československý problém pri definitívnej ústavnej úprave tak, že v nej budú splnené a zladené všetky požiadavky vyplývajúce zo samobytnosti a rovnoprávnosti oboch národov s jednotnosťou štátu a tak zabezpečiť potreby štátu, jednotlivých národov a ich oblastí a tým vytvoriť natrvalo pevné predpoklady pre skutočne bratské vzájomné spolunažívanie a tvorivú spoluprácu oboch našich národov.

Pri tejto príležitosti považujeme za veľmi potrebné zdôrazniť jedno: že pre zdarný rozvoj republiky a česko-slovenského pomeru je bezpodmienečne potrebná obojstranná vzájomná dôvera, lebo bez nej i najdokonalejšia ústavnoprávna úprava pomeru Slovenska k českým zemiam nesplnila by naše spoločné úsilie a očakávanie. Musíme si jasne uvedomiť, že strannícke záujmy alebo zmena politického soskupenia nesmú byť nikdy dôvodom k vzájomnej nedôvere a k opusteniu základných princípov, na ktorých budujeme náš vzájomný pomer Čechov a Slovákov.

Preto tak ako vo vládnom vyhlásení prizvukuje sa potreba a snaha potlačiť všetky separatistické a protičeské živly, bude v záujme bratského spolunažívania potrebné potierať aj protislovenské hlasy najmä v tlači. Na druhej strane nesmieme z akcii nejakých skupiniek nezodpovedných živlov robiť akciu celého národa. Pozitívne musíme pracovať na zblížení oboch našich národov zdôrazňovaním toho, čo nás spojuje, a nie toho, čo nás rozdvojuje. Dnes je povinnosťou nás všetkých podporovať a upevňovať prirodzené spoločenstvo našich národov a štátnu jednotu prostriedkami psychologickými, hospodárskymi a kultúrnymi, lebo minulosť a dejiny oboch našich národov nám po mnohých nesmiernych obetiach a utrpeniach jasne ukázaly, že naše národy nie sú samy o sebe nikdy do tej miery sebestačné, že by nepotrebovaly vzájomnú pomoc a najužšiu spoluprácu vo vlastnom spoločnom štáte.

Vítame odvážne a zodpovedné odhodlanie vlády k zavedeniu plánovitého hospodárstva, lebo si uvedomujeme jasne, že v našom budovateľskom období nemožno ponechať náš hospodársky a sociálny život napospas voľnému zápasu síl.

Rovnako schvaľujeme aj socializačné úsilie, pokiaľ jeho cieľom je skutočné všeobecné blaho a zabezpečenie sociálnej istoty pre každého nášho občana. Vo všeobecnosti žiadame len, aby plánovité hospodárstvo bolo stále vedené myšlienkou pre blaho celku a všetkých vrstiev oboch našich národov a aby bolo ovládané princípom sociálnej spravodlivosti a sociálnej lásky. Prihovárame sa dôrazne najmä za to, aby všetka naša činnosť smerovala k mravnému, politickému, sociálnemu a kultúrnemu povzneseniu každého jednotlivca bez ohľadu na jeho náboženskú, národnú alebo politickú príslušnosť.