Schvaľujeme a držíme za dôležité, aby v príslušníkoch našej armády boly sústavnou výchovou prehlbované vedomosti nielen vojenské, ale aj občiansko-politické. Malo by sa to diať vybranými, zvlášť kvalitnými a - podtrhujem - slovenskými dôstojníkmi. S ľútosťou konštatujem, že v tomto ohľade sa staly určité chyby a viedlo to až k tomu, že vláda po voľbách dala súhlas z dôvodov prepolitizovanosti k odsunu a či presunu západných vojenských jednotiek na Moravu. My úplne schvaľujeme, aby Slováci slúžili aj v Čechách a aby slovenský aktívny dôstojník poznal aj terén a stratégiu na našich západných hraniciach a zas český dôstojník na južnom Slovensku. Toto politické presídlenie armády stalo sa ale za tak nesnesiteľných podmienok pre slovenské jednotky, hrubo urážlivým spôsobom, že sme nútení žiadať slávnu vládu - nakoľko sa už zistilo, že nezodpovednými činiteľmi predstierané skutočnosti o slovenských vojakoch nezodpovedajú pravde - aby odsunuté jednotky dostaly satisfakciu a aby okamžite boly zpäť poslané do svojich mierových posádok. (Potlesk.)

Verte mi, vážené dámy a pánovia, že len tá nevhodná doba nás bolí. My sme chceli nové české posádky kvetom a bratským objatím vítať. Žiaľbohu sa to nestalo. Nie je to našou vinou; bolí nás, i keď nám potom so smiechom hovorili českí chlapci, že príjemne boli sklamaní, keď sami sa zasmiali nad tým, ako sa o nich doma strachujú, že do akých pomerov k nám došli.

Veríme ale, že práve títo chlapci dnes už poslali domov tisíce pozdravov, tisíce dopisov a dokladov, že na Slovensku nerastie nebezpečenstvo pre československý štát; a v krátkej dobe, až títo chlapci poznajú politické rozvrstvenie politického dneška na Slovensku, potom budú písať i prospešné svedectvá o demokratickej strane, ktorej príslušníci, dúfajme, bezvýhradne sa milo, priateľsky a bratsky k nim chovajú.

Očakávame podobné zprávy i od našich slovenských chlapcov, ktorí toho času sú na Morave, a želáme si, aby tento nútený pobyt prispel k československému sbrataniu a mal tak i politicky kladný výsledok. (Potlesk.)

Napriek tomu ale požiadavka všetkých nás je, keďže bývalá vláda urýchlene jednala, keďže bola falošnými zprávami pomýlená, a keď dnes už žijeme v hlbokom stranníckom budovateľskom mieri, aby nedostatky minulosti boly napravené.

Zmienil som sa o tom incidente zvlášť vtedy, keď sme prejednávali otázku osvetových dôstojníkov a súčasne takzvanú inštitúciu OBZ našej armády. Keby tieto orgány boly správne jednaly, keby boly správne informovaly, správne vychovávaly, nemuselo prísť k zahanbujúcemu presunu slovenských jednotiek.

Keď sa tak stalo, je to len dôkazom toho, že niečo v tej vojenskej správe neklapalo. Keď som ju vtedy kritizoval, je vidno, že som mal pravdu, a v tom ohľade žiadne vykrúcačky nikoho nesvedú.

Pri tejto príležitosti prihováram sa, aby konečne vláda nám už predložila návrh zákona, ktorý vymedzí pojem zahraničního vojaka.

Žiadame, aby vláda účinlivejšie prevádzala zákon o príslušníkoch národného a zahraničného odboja, lebo hoci zákon je už niekoľko týždňov uverejnený, nevidíme, aby klesol počet nezamestnaných vojakov zahraničného odboja alebo vojakov slovenského národného povstania a podobných zaslúžilých bojovníkov.

Tým viacej prosím Ministerstvo národnej obrany, aby sa intenzívnejšie staralo o našich hrdinných bojovníkov, ktorí stratili zdravie alebo ostali invalidmi, a taktiež o siroty, manželky a rodičov našich padlých. V tom ohľade pri zasadnutí Ústredného výboru zahraničných vojakov, a to či v Prahe alebo na Slovensku, počuli sme neblahé zprávy, ktoré, keby sa dostaly na vedomie z rečníckej tribúny, nerobily by nám dobré meno.

Okrem toho žiadam, aby pri zriaďovaní vojenských učilíšť, taktiež letísk a cvičíšť, nebolo Slovensko obchádzané. Žiadame, aby hlavne pre význačnú polohu Slovenska a vzhľadom na našu obranu systematicky bolo vybudované to, čo naša slobodná československá armáda vo svojom vývine potrebuje.

V piatom článku svojho programu pán ministerský predseda hovorí o národnej očiste, a ja prosím o trochu strpenia, lebo sa s touto otázkou hlbšie budem zaoberať. Nie snáď preto, že by som nesúhlasil s radikálnou očistou, ale hlavne preto, že podľa štylizácie vláda venuje zvláštnu pozornosť očiste verejného života na Slovensku, a hlavne u tých štátnych orgánov a politických strán, kde sa vraj tieto živly dostaly. Vláda ich chce vypudiť, a to vypudenie je v jej programe a jej programom. (Potlesk.) Myslím, že si tu vláda vzala na svoje plecia i veci, ktoré jej nepatria; keďže som rečníkom za politickú stranu slovenskú a keď nejasná štylizácia hlavne po tom všetkom, čo sa proti demokratickej strane stalo, dáva i odôvodnený výklad alebo aspoň možnosť výkladu, že sa to aj na demokratickú stranu vzťahuje, ráčte mi dovoliť, vážené dámy a pánovia, aby som sa o tej očiste a o tom pred a povolebnom ovzduší na Slovensku trochu viac detailne zmienil, aby ste konečne ráčili poznať pravý stav veci, ako je.

Pred voľbami, pokiaľ neboly známe volebné výsledky, viedol sa ostrý politický boj proti demokratickej strane ako takej viedly sa urputné boje proti jednotlivým kandidátom bez ohľadu na to, či to bolo vecné alebo pravdivé. O slušnosti ani nehovorím. Márne Národný front sa usniesol tak alebo onak, márne vyhlasoval slušnosť volebného boja. Tí istí, čo to odpoľudnia podpísali, ráno v novinách zas útočili. Že neútočila demokratická strana, to viem, lebo som čítal jej prejavy. Že som nezaútočil skoro v 70 rečiach ani ja sám, ani moji spolurečníci, o tom som presvedčený. Že ale orgány iných strán, hlavne komunistickej strany Slovenska a jej časopisy, a to nielen bratislavská "Pravda", ale všetky možné noviny a týždenníky, letáky a letáčky sa hemžily krivým obvinením, utŕhaním na cti, ohovárkami, urážkami, o tom svedčia spústy trestných oznámení. Je len divné, že tí, ktorí mali smelosť takto urážať, dnes nejdu pred súd, aby dokázali toto svoje tvrdenie a my aby sme boli nútení tieto dôkazy uznať. Pokiaľ sa ale tak nestane, ráčte odpustiť, nemôžeme nič uznať. Keby toto všetko bolo ostalo len na Slovensku a keby sme si toto všetko vybavili len tak medzi nami, keby po absolútnom víťazstve demokratickej strany nebol sa boj preniesol do Prahy, a to až na najvyššie miesta, a keby i české noviny neboly naletely na štvavé výmysly našich protivníkov, nestálo by vlastne za reč dnes o tom už tu hovoriť. Keďže ale meno demokratickej strany bolo hlavne špinené i tu v Čechách, pred českou verejnosťou, ráčte mi dovoliť, že pred týmto slávnostným fórom v tej našej matičke Prahe, v tej nasej zlatej Prahe musím uviesť na pravú mieru všetko to, čím sa nám krivdilo. Je len samozrejmé, že demokratická strana vyhradzuje si trestne stíhať každého, a tiež hocijaké orgány takej, alebo onej exekutívy, ktoré o nej rozširovaly nepravdivé výmysly. Hlavne zdôrazňujem, že demokratická strana svojim rečníkom nedala žiadne iné smernice, než je Organizačný poriadok a Ideové základy, te a dve brožúrky, ktorých sa každý rečník mal pridržiavať. V týchto tlačivách sa hlása sloboda, neodvislosť a demokratičnosť jednotnej a nedeliteľnej Československej republiky. Len toto a nič viac. Práve preto vedenie demokratickej strany nemôže byť ani obviňované ani zodpovedné, ak snáď, čo ja nechcem veriť, niektorý rečník v zápale volebného boja a bol by vybočil z daných mu direktív. Čakali sme, a to právom, že sa v tejto veci hneď po voľbách urobí jasno a zistí sa pravda. Dozvedeli sme sa totiž, že Ministerstvo vnútra poslalo vyšetrujúce orgány na Slovensko sbierať kompromitujúci materiál vzhľadom na predvolebný zápas, ktorý vraj viedla demokratická strana. Tento materiál bol dodaný všetkým politickým stranám a čs. Národnému frontu; len práve, čo nerozumiem, demokratická strana nedostala tento materiál, aby túto krutú obžalobu vysvetlila a aby na ňu mohla odpovedať. Mimo toho túto obžalobu, tieto dôkazy a dokumenty dostaly redakcie pražských a iných denníkov, ktoré samozrejme neboly informované a uverily všetkým týmto tvrdeniam, ktoré ešte dodnes nemali sme možnosť vyvrátiť, lebo ani dodnes nám dodané neboly. Každý súdny človek naproti tomu by bol myslel, že v prvom rade materiál tento bude predložený demokratickej strane.

Nečítal som túto obžalobu, ale údajne vytýkajú sa nám tieto ťažké činy: že boly vyvolávané na verejných shromaždeniach protištátne heslá, že demokratická strana uzavrela dohodu s predstaviteľmi bývalého ľudáctva, že do kampane bola zatiahnutá rím.-katolícká cirkev a že demokratická strana kandidovala za poslancov osoby so záhadnou politickou minulosťou. V mene demokratickej strany tieto obvinenia odmietam, ale keby sa tieto obvinenia proti hocikomu ukázali správnymi, verte, dámy a pánovia, stiahneme proti hocikomu konzekvencie. (Potlesk.) Práve preto demokratická strana navrhla vyšetrujúcu komisiu, ktorá má vyšetriť, či tieto obvinenia sú pravdivé, a vyšetriť, či i v jiných stranách by sa viac nenašlo podobnej skutkovej podstaty, než ktorá sa zkonštruovala proti nám.

Nám od začiatku bolo jasné, že týmto povolebným bojom chcely sa zastrieť volebné neúspechy, a tak že sa ťahala československá verejnosť len aby čím neskoršie musela stiahnuť konzekvencie z demokratického výsledku volieb. Celá táto kampaň bola inscenovaná za tým účelom, aby hlavne v očiach čs. verejnosti bola zviklaná dôvera k demokratickej strane a aby bolo takto znehodnotené naše volebné víťazstvo. Pripisovalo sa nám na ťarchu, že nemáme priateľský vzťah voči SSSR. Naši tajomníci a členovia boli zatváraní, obviňovala sa veľká čiastka. slovenského národa z kolaborantstva a protištátnosti, špinilo sa všetko, čo bolo demokratické, slovenské, a to tak, ako keby sa nikde inde ani nebolo mohlo kolaborovať, len práve na Slovensku, hoci neviem, vážení pánovia a dámy, či tohoto kolaborantstva s Nemcami nemohlo práve byť ani nikde inde viac než práve u nás.

Preberajme si tieto obvinenia jedno za druhým. V našich radoch sedia poslanci, ktorých otcovia a praotcovia boli známi panslávi, čo v minulom storočí a pred prvou svetovou vojnou u nás značilo čisté rusofilstvo. V našich radoch sedia legionári z prvého odboja, ktorí spolu s generálom dr Štefánikom budovali čs. legie. Medzi nami skoro niet človeka, čo v roku 1919 a 1920 nebudoval sokolské jednoty, ktoré vtedy značily na Slovensku piliere čs. vzájomnosti. (Potlesk.) Nie jeden z nás máme fúru rokov odsedieť dľa fašistických trestných rozsudkov, už či za podzemnú činnosť alebo činnosť v slovenskom národnom povstaní. A hľa, razom máme ísť pred súd a spovedať sa pred ľuďmi, ktorí azda alebo aspoň niektorí z nich, zďaleka nemajú túto minulosť. (Potlesk.) Buďte uisteni, že my, ktorí máme túto minulosť máme toľko sily, že ak by do našich radov v demokratickej strane boli vkĺzli nevhodní ľudia, my ich z demokratickej strany odstránime, a nie je k tomu treba ani revolty, ani kriku, ani hluku, urobíme si to tak, ako to čs. štátnosť a naše demokratické cítenie vyžaduje. (Potlesk. - Výkriky komunistických poslancov.) Že by demokratická strana hocikedy bola jednala s reprezentantmi bývalého ľudáctva, ako aj s členmi užšieho výkonného výboru, to popierame. Keby tomu tak bolo, bol by som musel o tom vedieť alebo to počuť. Samozrejme na žiadnom takom jednaní som nebol a nikde som také jednanie nezistil. Mám k tomu ale len jednu poznámku. Na stĺpcoch našich orgánov ani raz neboly vychvaľujúce články, ktoré volaly do lona demokratickej strany takzvaných "poctivých ľudákov" a tých, čo chcú ísť s voľným duchom času. Takéto nahováračky boly ale v minulom roku v decembri veľmi často v úvodníkoch a na prvých stranách časopisu "Pravdy" a iných a tam hlásaly, že i všetka ľudácká minulosť sa dá určitým vhodným spôsobom smyť. Demokratická strana nerobila žiadnu tajnú dohodu s nikým a každé svoje rozhodnutie uverejnila vo svojich časopisoch. Mimo toho, čo bolo uverejnené, nič iného sa nestalo. Mimo toho, čo v časopisoch bolo uverejnené, nič iného nemáme a proti nikomu nemáme hlavne žiadne zaviazanosti. To je svätá pravda a žiadna vyšetrujúca komisia nemohla by iné zistiť v budúcnosti; budúcnosť nám dá za pravdu a dúfajme, že naše politické pokračovanie dostane v budúcnosti aj satisfakciu.

Najrozhodnejšie protestujeme proti útokom na rímsko-katolícku cirkev ako takú. (Potlesk.) Rozhodne popieram, že by katolícka cirkev bola do volebného boja ex offo zasiahla. že jednotliví cirkevní hodnostári prejavili svoje politické presvedčenie, to je, prosím, ich právo (Potlesk.) a hlavne právo teraz, keď hlásame slobodu a demokraciu. Mám len zasa ten dojem, že zbytočne sa rozdeľujú našimi odporcami Slováci dľa náboženstva. My chceme povzniesť celý národ bez ohľadu nielen na náboženskú, ale i na politickú príslušnosť; pritom verte, že blaho republiky nám ostáva základným zákonom. (Potlesk.)

Konečne je obvinenie, že na kandidátke demokratickej strany boly kandidované i také osoby, ktoré vraj majú záhadnú politickú minulosť. Čakal som, že štátne zastupiteľstvá podajú desiatky obžalôb na zvolených poslancov a nezvolených kandidátov a že nám vzniknú nové stovky politických procesov. Ja osobne by som bol vítal toto riešenie, lebo každý kolaborant a každý fašista patrí pred súd a nie do československého parlamentu. (Potlesk.) Pred takýmito faktami bol by som musel uznať naše chyby. Voľby sú už šesť týždňov za nami, ale mimo lomozu a hrozieb sa nič nestalo. Ani jedna obžaloba nebola podaná, práve preto odmietam i toto obvinenie.

Mám takto len potvrdené, že môj dojem je správny, že pomer ku slovenskému katolíctvu sa mení podľa toho, či toto išlo s demokratickou stranou a či nie. Ja zas držím za nesprávne posudzovať minulosť niekoho dľa toho, akú má dnes politickú legitimáciu. Pri tom nijako sa neuzatvárame pred tým, aby všetky strany na Slovensku navzájom si preverily svojich funkcionárov, a ako dúfam, že demokratická strana kľudne môže čakať výsledok nestrannej vyšetrovacej komisie. My tento výsledok uznáme, my z neho vyvodíme dôsledky, len nech aj naši politickí partneri vyvodia dôsledky z demokratických volieb.

Nikdy sme nehájili a obhajovať nikdy nebudeme tých, čo sa previnili proti československej štátnosti a najmenší dôvod by som mal k tomu ja, ale prosím, aby raz navždy sa už pamätalo na to, čo v minulom Dočasnom Národnom shromaždení bolo prizvukované. Slovenský ľud ako celok nemal v minulosti nič spoločného s úkladmi reakčných síl, predstavovaných celkom malou vrstvou slovenských ľudáckych zradcov, ktorých činnosť počas Mníchova bolo namierená voči drahomilovanej republike Československej a ktorá činnosť privodila spolu, ale aj s inými okolnosťami postupnú porobu našej vlasti. Náš ľud tieto činy nikdy nesankcionoval, s nimi sa nestotožňoval, preto ako národ, ako široké masy voličstva nenesú za ne ani politickú ani mravnú zodpovednosť.

Naopak, slovenský ľud bez ohľadu na politickú príslušnosť, bez ohľadu na ideové a náboženské, poťažne stavovské rozdiele zostal myšlienke československej štátnosti, československého štátneho spoločenstva verný a za toto svoje pevné presvedčenie prinášal počas svojej poroby za posledných šesť rokov i tie najväčšie mravné a hmotné obete.

Stojí za politickú úvahu, či bolo správne urobiť to, že sme široké vrstvy katolíckeho ľudu získali pre československú štátnu ideu, alebo či by bolo lepšie vohnať ich do voľby bielymi lístkami. Viem, že nástraha nastrčená vo forme bielych lístkov sa nepodarila a že to tých mrzí, ktorí biele lístky doniesli do volebného poriadku a ktorí sa za ne tak bojovne prebíjali.

Ja to držím ale za politické víťazstvo československej štátnosti, keď slovenské voličstvo vedelo sa umiestiť z 98 % vo štátotvorných stranách. Nad touto politickou múdrosťou poctivý československý vlastenec by sa mal tešiť a nehľadať zádrapky. (Potlesk.)

Dejiny československého odboja na pôde Slovenska od 6. októbra 1938 až do víťazného ukončenia druhej svetovej vojny vydávajú bohaté svedectvá o tom, čo vykonal slovenský ľud vo službách myšlienky pre obnovenie politickej samostatnosti československej a dá Boh, že v budúcom storočí ukáže budovaním a posilovaním jednotnej republiky Československej i svoju budovateľskú účasť, a to nie v miere percentuálnej, ale v takej, že ho budú musieť obdivovať všetky demokratické národy.

Ja viem, že nepostačia k tomuto všetkému slová, aby som vás presvedčil, práve preto vás volám, vážené dámy a pánovia, a to nielen vás kolegyne a kolegovia, ale všetky verné sestry a bratov, príďte k nám na Slovensko, príďte sa presvedčiť, že kto má pravdu, uvidíte, že celé Slovensko, a to bez rozdielu, uvíta každého z vás s otvoreným náručím a že na Slovensku nájdete tak ohromujúcu väčšinu antifašistov a veľkých Slovanov, vašich najbližších bratov, ktorí jedine chcú žiť v obnovenej republike Československej spolu s vami. Nám je jedno jasné, že mimo tohoto štátneho útvaru, mimo republiky Československej nie je inej možnosti, aby sa slovenský národ zveľadil, aby prekvital a aby sa udržal. (Potlesk.)

Opakujem túto výzvu preto na tomto fóru, lebo náš povereník pre informácie dr Samuel Belluš vo svojom prejave vyzval československých žurnalistov, aby ako jeho hostia prišli sami sa presvedčiť o slovenských pomeroch a o veľkom víťazstve československej štátnej myšlienky v posledných dobách.

Vážené dámy a pánovia, musíte uznať, že tí demokratickí vodcovia, ktorí tvorili hrdinné slovenské národné povstanie spolu s ich komunistickými spolupracovníkmi a bojovníkmi, nemôžu byť dnes, keď ich idea vyhrala, ich sen sa splnil, nemôžu byť nepriateľmi tejto ich starej idee, nemôžu sa netešiť z ich bojového víťazstva, za ktoré svojho času i svoje životy nastavovali.

Áno, československá štátna myšlienka má dnes na Slovensku oporu v najširších vrstvách, a verte, má také hlboké korene v slovenskom národe, že nikto nikdy viac nebude môcť uvoľniť bratský sväzok Čechov a Slovákov. (Hlučný potlesk.)

Teraz prejdem na poslednú kapitolu, ku ktorej mi je umožnené ešte prehovoriť. Je to najvážnejšia otázka, lebo túto vyriešiť je životnou úlohou tohoto ústavodarného Národného shromaždenia. vítame zaručenie všetkých základných slobôd v pripravovanej ústave a súhlasíme, že ochrana týchto práv bude obdobne zaručená, ako je to v doterajšej ústave. A je len samozrejmé, že teda aj súdnictvo bude vykonávané nezávislými súdmi.