Osnova zákona je přijata jakožto zákon ústavní ve čtení prvém.

Předsednictvo se usneslo podle § 54, odst. 1 jedn. řádu, aby o této osnově bylo čtení druhé provedeno v téže schůzi.

Přistoupíme proto ihned ke čtení druhému.

Ad 2. Druhé čtení osnovy ústavního zákona, jímž se mění ústavní dekret presidenta republiky ze dne 2. dubna 1945, č. 1 Sb., o nové organisaci vlády a ministerstev v době přechodné.

Jsou nějaké návrhy oprav nebo změn textových?

Zpravodaj posl. dr Řehulka: Nejsou.

Místopředseda Langr: Než budeme hlasovati, upozorňuji, že § 33 ústavní listiny a § 56, odst. 3 jedn. řádu vyžadují třípětinové většiny všech poslanců, poněvadž ve čtení prvém osnova tato byla přijata jako zákon ústavní.

Při hlasování dám sečísti hlasy.

Žádám tudíž tytéž pány zapisovatele jako při čtení prvém, aby spolu s členy sněmovní kanceláře provedli sčítání hlasů.

Jsou to pp. posl. dr Špánik, dr Bartuška, Bolen, Sova.

Budeme hlasovati.

Kdo ve druhém čtení souhlasí s touto osnovou ústavního zákona tak, jak ji ústavodárné Národní shromáždění přijalo ve čtení prvém, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

Podle provedeného sčítání hlasů vyslovilo se v druhém čtení pro osnovu 218 poslanců.

Pro osnovu se tedy vyslovila kvalifikovaná, třípětinová většina z nynějšího poctu všech poslanců a tím ústavodárné Národní shromáždění přijalo tuto osnovu také ve čtení druhém jako zákon ústavní.

Tím je vyřízen 2. odstavec pořadu.

Vrátíme se k projednávání odstavce prvého.

Ad 1. Rozprava o prohlášení předsedy vlády Klementa Gottwalda, učiněném ve 3. schůzi ústavodárného Národního shromáždění dne 8. července 1946 - pokračování.

Dalším řečníkem je pan posl. Bašťovanský. Dávám mu slovo.

Posl. Bašťovanský: Slávne Národné shromaždenie!

Veľký budovateľský program, s ktorým v pondelok predstúpil pred ústavodarné Národné shromaždenie predseda vlády Klement Gottwald, je opätovným dôkazom toho, že v našej oslobodenej republike vytvorená bola nová tradícia spolupráce politických strán a uplatňuje sa celkom nový, predtým v našich pomeroch nie známy a nie zvyčajný štýl vládnutia. Na rozdiel od pomerov v predmníchovskej republike, keď vládne programy obsahovaly prevažne všeobecné vyhlásenia a menovite tiež hojné a nikoho nezaväzujúce sľuby na adresu všetkých složiek a tried obyvateľstva, sľuby, v ktorých uskutečnenie nikto, ani sami autori týchto programov celkom neverili, už prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov, utvorená v apríli minulého roku na domácej pôde, v oslobodených Košiciach, na čele ktorej stál Zdeněk Fierlinger, začala svoju. činnosť na základe vopred vypracovaného a dohodnutého programu, dokumentu to, ktorý sa potom stal známym a v ozajstnom slova smysle historickým, lebo obsahuje zásady, podľa ktorých chceme budovať a budujeme základy svojho nového života v oslobodenej vlasti nie na rok, na dva, ale natrvalo, na celé to veľké dejinné obdobie, ktoré pred naším ľudom stojí a ktoré bolo započaté naším národne-oslobodzovacím bojom.

Košický vládny program nemožno preto pokladať za dokument, záväzný iba pre vládu Zdeňka Fierligera, pre prvú vládu Národného frontu Čechov a Slovákov, ktorá ho vyhlásila, ale zásady v ňom formulované sú a budú smerodatné pre všetky budúce československé generácie a politické reprezentácie, a v tomto smysle možno košický vládny program plným právom nazvať akousi bibliou nášho politického života v prítomnosti i budúcnosti.

V košickom vládnom programe našly svoje primerané a jasné vyjadrenie tie nové formy nášho politického, hospodárského, sociálneho a kultúrneho života, ktoré sa zrodily z boja nášho ľudu proti nemeckým okupantom a ich domácim pomáhačom alebo ku ktorým smeroval československý vývin v oslobodenej republike, podnietený týmto národne oslobodzovacím bojom. Revolučný charakter týchto foriem spočíval predovšetkým v suverennej účasti ľudu na správe verejných vecí, v postavení veľkého národného bohatstva v sektore priemyslu, baníctva, energetiky, finančného kapitálu a inde do služieb pospolitosti, v rozdelení pôdy nemeckých a maďarských veľkostatkárov českým a slovenským maloroľníkom a zemerobotníkom, v novom chápaní úloh sociálnej politiky ako aj v novom ponímaní poslania kultúrnej práce, zameranej na pozdvihnutie duchovnej úrovne širokých vrstiev nášho pracujúceho ľudu.

Formy i obsah našej národnej a demokratickej revolúcie, namieranej proti nemeckým a maďarským okupantom, a smutné skúsenosti s nemeckou a maďarskou menšinou v predmníchovskej republike diktovaly v košickom vládnom programe náš nový národný charakter oslobodenej Československej republiky, ktorú si budujeme ako vlasť Čechov a Slovákov, ako štát slovanský - bez Nemcov a Maďarov.

Pre nás Slovákov ostane košický vládny program pamätným tiež v toho dôvodu, že jasne formuloval aj nový bratský pomer Čechov a Slovákov, vyrastajúci z nášho boja proti spoločnému nepriateľovi a budovaný na základe uznania samobytnosti slovenského národa a jeho rovnoprávnosti s národom českým v našej spoločnej československej domovine.

Vítame vyhlásenie novej vlády, prednesené v pondelok Národnému shromaždeniu ústami ministerského predsedu Klementa Gottwalda, nielen preto, že vychádza z košického vládneho programu, ktorý konkretizuje a ďalej rozvíja, a nielen preto, že prináša perspektívu budovania a zvýšenia životnej úrovne nášho ľudu, ale aj z toho dôvodu, že je to program, na ktorom sa naše politické strany - podobne ako svojho času na košickom vládnom programe - predom dohodly a ktorý strany Národného frontu v praktickom uskutočňovaní zaväzuje.

Túto skutočnosť pokladáme - a súdim, že plným právom - za víťazstvo politiky Národného frontu a za dôkaz toho, že myšlienka národnej jednoty je v našom ľude živá a mocne zakorenená, že naše politické strany, napriek rozličným nedorozumeniam a prechodným napätiam, chápu svoju zodpovednosť pred dejinami, dávajú prednosť záujmom národa a štátu pred mocenským strannícko-politickým egoizmom a sú si vedomé toho, že práve svornej spolupráci na základe predom dohodnutej platformy, na základe košického vládneho programu možno ďakovať za tie veľké úspechy v obnove a budovaní, ktoré máme za sebou a ktorými sa naša republika zaradila medzi najsporiadanejšie a najkonsolidovanejšie európske štáty.

Pre ďalšie budovanie a rozkvet republiky má veľký význam fakt, že i novej československej vláde, vzniklej z prvých všeobecných a tajných volieb po oslobodení, podarilo sa vypracovať a dohodnúť sa na takom významnom a ďalekosiahlom programe, aký predniesol jej predseda a ktorého dôsledné uskutočňovanie utuží spoluprácu našich politických strán, upevní Národný front a vo význačnej miere prispeje k ďalšej konsolidácii našich pomerov. Toto je sľubný úvod do činnosti Gottwaldovej vlády a československý ľud právom očakáva od našich politických strán, že na diele výstavby republiky budú aj naďalej v duchu skutočnej svornosti nezištne a s oddanosťou spolupracovať, keďže sa jasne ukázalo, že pre naše pomery je politika Národného frontu a národnej jednoty cestou najšťastnejšou a za danej situácie v podstate jedine možnou.

Ak sú všetky politické strany, združené v Národnom fronte Čechov a Slovákov, jednotné v náhľade, že začína obdobie ústavnoprávneho zakotvenia výsledkov nášho národne-oslobodzovacieho boja proti cudzím votrelcom, ako aj výsledkov tvorivej a budovateľskej práce nášho ľudu v prvom roku po oslobodení, tak to znamená, že naša národná a demokratická revolúcia definitívne zvíťazila, že jej výdobytky stávajú sa trvalými složkami nášho štátne-politického ustrojenia, že pokrokový ráz našej republiky je ústavne zabezpečený a že ovocie boja nášho ľudu bude aj pre budúcnosť spoločnou vôľou národa plne zachované. A to je veľmi významná vec, najmä ak si uvedomíme, že výdobytky národno-oslobodzovacieho boja niektorých európskych národov proti nemeckému a talianskemu fašistickému imperializmu za tejto vojny boly oslabené alebo aj celkom odbúrané v dôsledku nejednotnosti národa a roztrieštenosti pokrokových síl v boji s rozvratnou reakciou. Ako z vládneho vyhlásenia vyplýva, naša nová ústava bude ústavou nového typu, ktorá bude odzrkadľovať a kodifikovať tie veľké politické, hospodárske, sociálne i kultúrne novoty, zmeny a reformy, ktoré uskutočnila naša národná a demokratická revolúcia a ktorých súhrn dáva nášmu zriadeniu ten osobitný československý a ľudovo-demokratický ráz. Pritom nová ústava bude naväzovať na demokratické zásady ústavy starej, takže bude predstavovať svojráznu syntézu našich demokratických, politických a ústavných tradícií s najmodernejšími sociálnymi a ústavno-právnymi tradíciami, tak ako sa prejavily a rozvinuly menovite v boji slovanských národov proti nemeckým okupantom v uplynulej veľkej vlasteneckej a osloboditeľskej vojne. Možno naozaj len pozitívne hodnotiť šťastný vývin, že sa naše politické strany dohodly na tom, že treba ústavne zaručiť ľudový a hlboko demokratický charakter našej verejnej správy, predstavovanej sústavou národných výborov pri súčasnom zmodernizovaní a decentralizácii našej administratívy shora až nadol.

Pracujúci ľud republiky vrele pozdravuje aj vyhlásenie vlády, že historické dielo znárodnení - a veľkého a kľúčového priemyslu, baní, energetických zdrojov, bánk, pojisťovní atď. bude zakotvené v novej ústave, ktorá na druhej strane zaistí ochranu malého a stredného súkromného podnikania, ako aj poctivo nadobudnutý majetok našich roľníkov, živnostníkov a ostatných pracujúcich občanov republiky.

Ak vláda zamýšľa ústavne kodifikovať zásadu, sformulovanú už v košickom vládnom programe, že nová republika je národným štátom Čechov a Slovákov, ktorí si o svojich verejných veciach budú rozhodovať sami, nakoľko Nemci a Maďari budú z republiky vysídlení, môže byť presvedčená, že nájde pre toto svoje úsilie plnú a energickú podporu celej československej verejnosti.

Pre slovenský národ je neobyčajne významné, že ústava bude obsahovať aj novú úpravu pomeru Čechov a Slovákov v duchu zásad, načrtnutých v košickom vládnom programe a na základe skúseností získaných pri uskutočňovaní týchto zásad. Tak ako košický vládny program, i nová ústava bude vychádzať z uznania národnej samobytnosti Slovákov a z ich rovnoprávnosti s národom českým pri súčasnom bezpodmienečnom rešpektovaní a posilovaní štátnej jednoty československej. V tomto duchu uzavretá bola medzi Národným frontom českých politických strán na jednej a slovenských na strane druhej dohoda, ktorá bola dňa 28. m. m. schválená i vládou a ktorá doplňuje a čiastočne aj pozmeňuje dohodu zo dňa 2. júna m. r. a protokol z 11. apríla t. r. veľký význam dohody zo dňa 28. m. m. spočíva v tom, že pri plnom rešpektovaní slovenských národných práv a samobytnosti slovenského národa, ako aj pri zachovaní slovenských národných orgánov, Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov a v podstate aj ich kompetencie, umožňuje uskutočňovať aj na Slovensku jednotnú líniu československej politiky vo veciach celoštátnej povahy, budovanú na nových ľudovodemokratických zásadách v našom politickom, hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote a tým zaisťovať rovnomerný vývin pomerov na území celej republiky, v zemiach českých i na Slovensku.

Niektoré kruhy na Slovensku nazvaly dohodu z 28. júna centralistickou, vidia v nej začiatok odbúravania národných práv Slovákov a našiel sa dokonca novinár, ktorý na stĺpcoch časopisu vládnej strany išiel tak ďaleko, že prirovnával osud dohody uzavretej v Košiciach - mienil tým zrejme košický vládny program - s osudom dohody pittsburghskej, ktorá hrala v predmníchovskej republike v argumentácii ľudáckych rozvratníkov takú význačnú úlohu.

Treba vyzdvihnúť, že pokrokové, demokratické, národu a republike verné sily na Slovensku - a tie reprezentujú veľkú väčšinu nášho národa, lebo sa nachádzajú vo všetkých slovenských politických stranách - vítajú novú dohodu o úprave pomeru Čechov a Slovákov, vítajú aj program novej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov a úprimne pozdravujú Gottwaldovu vládu, v ktorej vidia práve záruku zachovania slovenských národných práv, podporu v boji proti zvyškom fašistickej reakcie a najmä tiež pomoc v urýchlenej výstavbe Slovenska pri odstraňovaní bolestných následkov vojny a nemeckého vandalizmu, ako aj pri historickom diele položenia základov industrializácie našej zeme.

Len ľudia, ktorí sa nezbavili ešte mentality tzv. slovenského štátu, môžu hovoriť a písať o nebezpečenstve českého centralizmu vtedy, keď je známe, že v Prahe nevládnu už všemocní a bezohľadní piráti finančného, priemyselného a agrárneho veľkokapitálu, ale ozajstní predstavitelia záujmov českého a slovenského ľudu. V predmníchovskej republike - okrem odbúravania slovenského priemyslu a jeho následkov - pociťoval drobný slovenský človek český centralizmus na dva spôsoby. Po prvé, že sa mu s obľubou nanucovala československá národnosť, hoci sám sa cítil byť príslušníkom národa slovenského, a po druhé, že sa na Slovensko posielalo tisíce českých žandárov, financov, železničiarov, štátnych zamestnancov, vyšších i nižších kategórií, a to naraz v čase, keď syn slovenského robotníka, roľníka i živnostníka ako aj inteligenta bol bez práce a bez chleba.

Visí dnes nad slovenským ľudom takéto nebezpečenstvo? Hrozí dnes Slovensku invázia českých úradníkov a zamestnancov? Každý i ten najzarytejší protičeský štváč štátnej jednoty Čechov a Slovákov vie, že Slovensku dnes takéto nebezpečenstvo nehrozí a ani hroziť nebude. Je všeobecne známou skutočnosťou, že dnešná vláda Národného frontu Čechov a Slovákov, na čele ktorej stojí veľký priateľ Slovákov, štátnik, ktorý je autorom Magny charty práv slovenského národa, nechce a nebude nám Slovákom vnucovať umelú a neprijateľnú pre nás koncepciu jednotného československého národa, nechce a nebude posielať na Slovensko nijakých českých zamestnancov a úradníkov, ktorí by snáď ujedali chlieb slovenskému pracujúcemu človekovi, a nemieni nás ani na nijaký spôsob ukracovať na našich národných právach. Treba priklincovať, že tých máme v novej republike takú hojnú mieru, ako ich náš národ vo svojich dejinách doteraz nikdy nemal. A pokiaľ je reč o odstránení prvkov dualizmu z nášho štátneho života, ako aj posilnení štátnej jednoty, nerobí sa to len v záujme Čechov, ale v záujme obidvoch našich bratských národov, a povedal by som, v prvom rade v záujme nás, Slovákov, aby aj u nás zaručený bol zdravý vývin, urýchlená bola výstavba a konsolidácia pomerov a umožnené bolo pozdvihnutie životného štandardu slovenského ľudu na úroveň krajín českých. Sme za upevnenie jednoty republiky, lebo po skúsenostiach tých siedmych čiernych rokov musí byť každému jasné, že my Slováci nemáme a ani nechceme mať inú možnosť svojho národného a štátneho vyžitia ako v rámci silnej a jednotnej Československej republiky, vo večnom a úprimnom sväzku s bratským národom českým. (Potlesk.)

Napĺňa nás pri tom uspokojenie, že na strane vlády sa v plnej miere chápe, že najúčinnejšou zbraňou v boji proti zvyškom fašizmu a proti reakcii je rýchla konsolidácia pomerov a cieľavedomé zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva. Je pozoruhodné, že viac ako dve tretiny nového vládneho programu venované sú otázkam hospodárskym a sociálnym. Vláda sama označila svoj program za budovateľský. V jeho rámci zaväzuje sa vypracovať a predložiť ústavodarnému Národnému shromaždeniu jednak návrh novej ústavy, jednak dvojročný plán hospodárskej obnovy a výstavby republiky. Potreby slovenského národného života rešpektované budú tak v novej ústave ako aj v dvojročnom pláne.

Toto všetko vyžaduje, aby bolo jasne a hlasno na všetky strany vyhlásené, že slovenskému národu a jeho záujmom a právam nehrozí nebezpečenstvo z Prahy, so strany vlády, so strany českého ľudu, u ktorého nachádza naopak podporu a bratskú pomoc, ale výdobytky našej národnej a demokratickej revolúcie môžu byť ohrozené a podrývané len so strany ľudáckeho a gardistického podzemia, ktorého exponentom sa v posledných mesiacoch podarilo preniknúť i do niektorých organizácií legálnych.