Člen SNR Miloš Ruman:

Slávna Slovenská národná rada!

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o usporiadaní niektorých finančných otázok, súvisiacich s vykonávaním nariadenia č. 52/1945 Sb. n. SNR (tlač 104).

Podľa nariadenia č. 52/1945 Sb. n. SNR pôdohospodárske hnuteľnosti boly vrátené aj takým osobám, ktorým bolo poskytnuté úplné, alebo čiastočné odškodnenie podľa nar. č. 156/1941 Sl. z., alebo podľa zákona č. 157/1942 Sl. z. alebo podľa iných obdobných predpisov, ktoré túto matériu upravily.

Odškodné bolo týmto osobám poskytnuté bývalým Štátnym pozemkovým úradom z prostriedkov Fondu pre pozemkovú reformu, resp. iným úradom k tomu zmocneným na tom základe, že svoje nehnuteľnosti stratily v dôsledky opatrení maďarskej okupačnej moci.

Pretože nariadením č. 52/1945 Sb. n. SNR bolo umožnené vrátenie nehnuteľností, odňatých maďarským štátom, je plne opodstatnené, aby osoby, ktorým tieto nehnuteľnosti boly reštituované, vrátily do Fondu pre pozemkovú reformu tie sumy, ktoré im boly poskytnuté z titulu odškodnenia za Stratenú nehnuteľnosť, lebo v opačnom prípade by sa neodôvodnene obohatily.

Predmetné nariadenie sa vzťahuje zhruba na 1.100 prípadov poškodenia podľa vyššie citovaných predpisov a s finančným dosahom zhruba 250,000.000.- Kčs v prospech Fondu pre pozemkovú reformu.

Výbory právny a hospodársko-sociálny si návrh osvojily. Pri jeho prerokovaní urobily sa v texte tieto zmeny:

Ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 výbory upravily z dôvodov príčinnej súvislosti takto: Ustanovenie § 1 ods. 1 bude znieť:

"(1) Osoby (ich dedičia a odkazovníci), ktorým bol ich nehnuteľný majetok vrátený podľa nar. č. 52/1945 Sb. n. SNR a ktoré boly úplne alebo čiastočne aj odškodnené podľa nariadenia č. 156/1941 Sl. z., alebo podľa § 2 zák. č. 157/1942 Sl. z., alebo podľa akýchkoľvek obdobných predpisov, sú povinné do 45 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia prihlásiť Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sumy, ktoré dostaly z titulu odškodnenia."

Ustanovenia § 1 ods. 2 bude znieť:

"(2) Osoby, uvedené v ods. 1, sú povinné najneskoršie do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vrátiť Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy (Fondu pre pozemkovú reformu) sumy, ktoré dostaly z titulu odškodnenia. " K tomu výbory poznamenávajú, že pôvodne určenú lehotu na 90 dní vrátenie odškodného, predĺžily na 6 mesiacov.

V ustanovení § 1 ods. 3 sa slová "bude vymáhať" nahradzujú slovom "vymôže".

V ustanovení § 2 po slovách "v prípadoch osobitného zreteľa hodných" boly vsunuté slová "najmä z dôvodov sociálnych".

Pôvodný § 3 bol vynechaný.

Pôvodný § 4 bol prečíslovaný na § 3.

V ustanovení § 3 sa po slove "Kto" slová "úmyselne alebo z nedbalosti" ako nadbytočné vynechávajú, slová "v prípade", nasledujúce po slovách "pokutou do Kčs 500.000.-", sa nahradzujú slovami "pre prípad".

Pôvodný § 5 bol prečíslovaný na § 4.

V takto upravenom znení, so zmenami, uvedenými v tejto zpráve, predkladajú výbory právny a hospodársko-sociálny návrh plénu Slovenskej národnej rady s odporúčaním, aby ho prijalo. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Zpravodajcom za rozpočtový výbor je pán člen Slovenskej národnej rady Bohumil Heřmann. Dávam mu slovo.

Člen SNR Bohumil Heřmann:

Slávna Slovenská národná rada!

Rozpočtový výbor na svojej schôdzke dňa 1. októbra 1947 prijal predmetný návrh v znení, upravenom výborom právnym a hospodársko-sociálnym. Návrhom má sa odstrániť diskriminácia, ktorá vznikla tým, že podľa nar. č. 52/1945 Sb. n. SNR boly poľnohospodárske nehnuteľnosti vrátené aj takým osobám, ktoré už boly za ne úplne alebo čiastočne odškodnené. Podľa návrhu ide o vrátenie odškodného asi v 1.100 prípadoch, s finančným dosahom zhruba 250,000.000 Kčs.

Výkonom predmetného nariadenia sa štátna pokladnica nezaťažuje.

Rozpočtový výbor odporúča predmetný návrh plénu Slovenskej národnej rady na odhlasovanie. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Nasleduje rozprava o prednesených návrhoch. Kto sa hlási k slovu? Keďže sa k slovu nikto nehlási, rozprava odpadá. Dávam hlasovať o návrhu nariadenia o usporiadaní niektorých finančných otázok, súvisiacich s vykonaním nariadenia č. 52/1945 Sb. n. SNR, ktorým sa zrušujú nadobudnutia nehnuteľností, spadajúcich pod československú pozemkovú reformu, ktoré sa uskutočnily na území dočasne okupovanom maďarským štátom. Kto súhlasí s návrhom tak, ako bol pánom zpravodajcom prednesený, nech zdvihne ruku. To je väčšina. Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila toto nariadenie v prednesenom znení.

Siedmym bodom programu je zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o očiste firemných registrov a o obnove niektorých obchodných spoločenstiev. Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Dr. Ladislav Nádaši. Dávam mu slovo.

Člen SNR Dr. Ladislav Nádaši:

Slávna Slovenská národná rada! Vo firemných registroch vyskytuje sa veľký počet nápisov v jazyku nemeckom alebo maďarskom alebo v obidvoch týchto jazykoch, a to niekedy, najmä na býv. okupovanom území z doby po 30. septembri 1938, bez toho, že by znenie firmy bolo zapísané v jazyku slovenskom alebo českom. Účelom osnovy je bez predčasného zasahovania do závažných otázok jazykového práva, ktorých riešenie patrí ústave, odstrániť spôsobom pre firmy obligatórnym a pritom najmenej nákladným prípady výlučne cudzojazyčných zápisov, pokiaľ ide o znenie firiem. Rovnako majú byť odstránené aj prípadne iné maďarské alebo nemecké zápisy a zo stanov obchodných spoločností také ustanovenia, ktoré upomínajú na pomery od 30. septembra 1938 do 4. mája 1945. V tom čase prejavoval sa tlak politických pomerov aj na samú existenciu niektorých obchodných spoločností, ktoré boly buď úradným príkazom rozpustené, alebo okolnosťami donútené usniesť sa o zrušení. Tak spoločnosti židovské, rôzne stavebné družstvá, peňažné ústavy a pod. Návrh sleduje cieľ umožniť týmto spoločnostiam, pokiaľ to hospodársky záujem štátu dovoľuje, legalizovať svoju obnovenú aktivitu usporiadaním svojich právnych pomerov, čo doteraz nebolo možné. Osnova prijíma, kde to bolo len možné a účelné, tak vecný obsah ako aj systematiku a dikciu zákona č. 246 Sb., ktorý obdobne upravuje a prevádza očistu firemných registrov v zemiach Českej a Moravskosliezskej.

Právny výbor rokoval o tomto návrhu Sboru poverníkov na svojej schôdzke dňa 29. septembra 1947 a usniesol sa pozmeniť, prípadne doplniť ho takto:

V § 2 ods. 2 slovo "oboch" nahradil slovom "obidvoch".

V § 3 ods. 3 škrtol a vložil ho ako ods. 1 do § 6.

V § 4 ods. 1 v štvrtom riadku za slovami: "imanie nebolo ešte" vložil slovo "celkom".

V § 5 ods. 1 v siedmom riadku slovo "uvedené" nahradil slovom "udané".

V tom istom paragrafe ods. 2 v ôsmom riadku slovo "poradu" nahradil výbor slovom. programu"; ods. 3 slovo "porad" nahradil slovom "program".

Názov tretieho oddielu výbor doplnil za slovami "Oslobodenie od.... " slovami "formálnych náležitostí, vyhlášok a poplatkov".

V § 6 výbor vsunul ako ods. 1 nasledovný text:

"(1) Pri zmenách podľa §§ 1 až 3 nie je potrebné dbať na právne predpisy, ktoré vyžadujú inak k platnosti týchto úkonov štátne schválenie, verejnonotárske alebo súdne overenie, alebo akékoľvek iné prísnejšie náležitosti než písomnú formu."

Pôvodný ods. 1 sa prečísloval na ods. 2 a pôvodný ods. 2 sa prečísloval na ods. 3.

Takto upravený návrh predkladá právny výbor plénu Slovenskej národnej rady s odporúčaním na schválenie. (Potlesk.)

Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Karol Šmidke.

Podpredseda SNR Karol Šmidke:

Vzhľadom na to, že sa neprihlásil nikto k slovu, rozprava odpadá. Dávam hlasovať o návrhu nariadenia Slovenskej národnej rady o očiste firemných registrov a obnove niektorých obchodných spoločenstiev. Kto súhlasí s návrhom tak, ako bol pánom spravodajcom prednesený, nech zdvihne ruku. Ďakujem, zisťujem, že Slovenská národná rada schválila toto nariadenie v prednesenom znení.

Nasleduje ôsmy bod programu, ktorým je zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o pričlenení obce Dobrá Voda k okresu Trnava. Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Matej Bobrík. Dávam mu slovo.

Člen SNR Matej Bobrík:

Slávna Slovenská národná rada! Navrhnuté nariadenie chce len legalizovať faktický stav, ktorý nastal tým, že Sbor povereníkov vykonávacím nariadením zo dňa 9. decembra 1946 č. 1/47 Sb. n. SNR vylúčil obec Dobrá Voda z obvodu Okresného národného výboru v Piešťanoch a pričlenil túto k obvodu Okresného národného výboru v Trnave. Účinnosť tohto vykonávacieho nariadenia nastala dňom 24. januára 1947. V smysle § 1 zák. č. 50/ 1941 Sl. z. možno však zriaďovať alebo zrušovať okresné úrady alebo meniť ich obvody a sídla len zákonom a to tak, aby obvody okresných súdov a ich sídla boly s nimi totožné. Preto je potrebné, aby vylúčenie obce Dobrá Voda z politického a súdneho obvodu okresu Piešťany a jej pričlenenie do politického a súdneho obvodu okresu Trnava stalo sa prvotnou normou, t. j. nariadením Slovenskej národnej rady. Pretože ide len o legalizovanie faktického stavu, právny výbor upúšťa v tomto prípade od svojej vyrieknutej zásady, že nariadenia nemajú mať zpätnú účinnosť.

Právny výbor prejednal tento návrh Sboru povereníkov a usniesol sa na prijatí návrhu s týmito zmenami:

Názov nariadenia bude znieť: "O preradení obce Dobrá Voda do politického a súdneho okresu Trnava." Ustanovenie § 1 návrhu bude znieť takto: "Obec Dobrá Voda vylučuje sa z obvodu politického a súdneho okresu Piešťany a včleňuje sa do obvodu polit. a súdneho okresu Trnava. " Ustanovenie § 2 bude znieť takto: "Vykonávacie nariadenie Sboru povereníkov zo dňa 9. decembra 1946 č. 1/1947 Sb. n. SNR o preradení obce Dobrá Voda do okresu trnavského sa zrušuje. " V § 3 slová "platí od" sa nahradia slovami "nadobúda účinnosť dňom," ďalej slovo "vykoná" sa pozmení na "vykonajú", slovo "povereník" na "povereníci" a druhé slovo "povereník" v dôsledku toho sa vynechá, takže § 3 bude znieť: "Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 24. januára 1947; vykonajú ho povereníci vnútra a spravodlivosti."

Právny výbor navrhuje slávnej Slovenskej národnej rade, aby tento návrh Sboru povereníkov s uverenými zmenami prijala. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Karol Šmidke:

Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve. Nakoľko sa nikto neprihlásil k slovu, rozprava odpadá. Dávam hlasovať o návrhu nariadenia Slovenskej národnej rady o preradení obce Dobrá Voda do politického a súdneho okresu Trnava. Kto súhlasí s návrhom tak, ako bol pánom zpravodajcom prednesený, nech zdvihne ruku. Ďakujem. Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila toto nariadenie v prednesenom znení.

Deviatym bodom programu je zpráva právneho a kultúrneho výboru o stave legislatívnych prác v súvise s návrhom Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o poštátnení Slovenského národného múzea v Turčianskom Svätom Martine a Slovenského múzea v Bratislave.

Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Ernest Sýkora, Dávam mu slovo.

Člen SNR Ernest Sýkora:

Slávna Slovenská národná rada! Z poverenia právneho a kultúrneho výboru podávam zprávu o stave legislatívnych prác v súvislosti s návrhom Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o poštátnení Slovenského národného múzea v Turčianskom Svätom Martine a Slovenského múzea v Bratislave. Na Slovensku máme tri veľké múzeá, a to: Slovenské národné múzeum v Turčianskom Svätom Martine, Slovenské múzeum v Bratislave a Štátne východoslovenské múzeum v Košiciach. Z týchto štátne je len košické múzeum, kdežto ostatné dve múzea sú spolkové a každoročne subvencované štátom. Tieto subvencie sú však nedostatočné, takže na dôležité inštitúcie, ako sú múzeá, je nedôstojné, aby sa obracaly s prosbami na širokú verejnosť o podporu, aby aspoň čiastočne mohly plniť tie povinnosti, ktoré od nich široké vrstvy národa očakávajú. Z tohto dôvodu Sbor povereníkov na svojom zasadnutí dňa 4. februára 1947 osvojil si návrh povereníka školstva a osvety na vydanie nariadenia o poštátnení národného múzea v Turčianskom Sv. Martine a Slovenského múzea v Bratislave a predložil ho Slovenskej národnej rade na prerokovanie.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady pridelilo uvedený návrh výborom právnemu, kultúrnemu a rozpočtovému. Výbory právny a kultúrny na spoločnej schôdzke dňa 13. marca 1947 návrh schválily, výbor rozpočtový schválil návrh dňa 14. apríla 1947. Návrh nariadenia bol predložený vláde na prerokovanie podľa čl. I. ods. 1 tretej pražskej dohody. Vláda o ňom rokovala na svojom 85. zasadnutí dňa 13. mája 1947 a usniesla sa nasledovne:

"Vláda, posoudivši podle čl. I. odst. 1. dohody, schválené vládním usnesením že dne 28. června 1946, osnovu nařízení Slovenské národní rady o zestátnění Slovenského národního musea v Turč. Sv. Martine a Slovenského musea v Bratislave (č. t. 80), se usnáší, že nesouhlasí s tím, aby Slovenská národní rada projednala tuto osnovu, neboť jde o vec, která nepatrí do její působnosti, t. j. o statní ústavy a zařízení a o věc státního rozpočtu podlé čl. II. odst. 2. č. 15 a 7 první pražské dohody. Mimo to upravuje osnova v §§ 5 a 6 též pragmatikální a platové veci státních zaměstnanců, jež jsou společné podlé čl. II. odst. 2. č. 17 citované dohody.

Vláda se zároveň usnáší, že ukladá ministru školství a osvety, aby dal s urychlením vypracovali, a to nejdéle do 3 měsíců, osnovu celostátního zákona o zestátnění některých museí, která dosud nejsou státními ústavy, tedy zejména také o zestátnení obou shora uvedených slovenských museí.

Konečné ukladá vláda ministru financí, aby v dohode s ministrem školství a osvety a předsedou Nejvyššího účetního kontrolního úradu zařídil, aby prostředky, které pro obě slovenská musea jako štátni ústavy za predpokladu jejich včasného zestátnění, byly vhodným způsobem uvolnený podle príslušných predpisu pro účely těchto museí, t. j. po případě ve formě přiměřených subvencí."

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady dňa 20. mája 1947 usnieslo sa predložiť návrh nariadenia podľa čl. I. ods. 1 tretej pražskej dohody Rozhodčiemu sboru, čo sa stalo 21. mája 1947, doteraz však o veci Rozhodčí sbor nerozhodol.

Minister školstva a osvety podľa usnesenia vlády zo dňa 13. mája 1947 mal dať do troch mesiacov, t. j. do 13. augusta 1947, pripraviť návrh zákona, ktorým by boly poštátnené niektoré múzeá, predovšetkými obidve slovenské múzeá v Turčianskom Svätom Martine a v Bratislave.

Ministerstvo školstva a osvety podľa tohto usnesenia vlády v určenej lehote s novou iniciatívou neprišlo. Listom z 22. augusta 1947 č. j. B-170.445/1947-III/4 rozoslalo však do pripomienkového pokračovania návrh zákona, ktorým Národné múzeum v Prahe a Náprstkove múzeum všeobecného národopisu v Prahe maly byť poštátnené a slúčené v j. eden štátny ústav. Ministerstvo školstva v citovanom sprievodnom liste podotklo, že týmto splňuje prvú časť svojich úloh, spojených s múzejníctvom. V dôsledku toho Úrad Predsedníctva SNR prípisom zo 7. okt. 1947 pod č. 12.127/III-1947 k cit návrhu zákona podal Ministerstvu školstva a osvety pripomienky, v ktorých, odvolávajúc sa na uvedené usnesenie vlády, žiadal, aby návrh zákona bol rozšírený aj na Slovenské národné múzeum v Turčianskom Svätom Martine a Slovenské múzeum v Bratislave. V pripomienkach bolo opätovne zdôraznené, že nutnosť poštátnenia slovenských múzeí, odhliadnuc od príčin všeobecne ideových, je odôvodnená katastrofálnou situáciou napríklad Slovenského múzea v Bratislave, ktorého budova, ako aj značná časť sbierok boly vojnovými zásahmi silne poškodené, preto každé odďalovanie ich poštátnenia zapříčiňuje väčšie škody.

Předsednictvo vlády usnesením zo dňa 17. septembra 1947 rozhodlo, že nesúhlasí, aby menovaný návrh zákona o postátnění uvedených dvoch pražských muzeí bol naďalej prerokovávaný v pripomienkovom pokračovaní. Předsedníctvo vlády stojí na stanovisku, že túto otázku bude možno riešiť až po úpravě ústavnoprávnych pomerov a novej organizácii verejnej správy, menovite pokiaľ ide o otázku územnej samosprávy. Toto usnesenie Předsednictva vlády možno vykládať tak, že k poštátneniu muzeí sa v dohľadnom čase neprikročí.

Na pripomienky Úradu Předsednictva SNR Ministerstvo školstva a osvěty odpovedalo přípisem zo dňa 30. októbra 1947 č. B-250.624/1947-III-4, v ktorom podává následovné vysvetlenie:

"K tamnímu č. j. 12.172/111/1947 ze dne 7. října 1947 sděluje ministerstvo školství a osvěty toto:

Na základě usnesení vlády z 13. května 1947, intimovaného zdejšímu odboru přípisem presidia Ministerstva školství a osvěty č. j. 8267/47 prez. - 3. ze dne 17. května 1947, vypracovalo Ministerstvo školství a osvěty na podkladě osnovy nařízení Slovenské národní rady o postátnění Slovenského národního musea v Turč. Svátom Martině a Slovenského musea v Bratislavě, zaslané sem Museálnou slovenskou společností přípisem č. 577/47 ze dne 7. července 1947 nezávislé na osnově zákona o Národním museu v Praze samostatný návrh zákona o postátněni obou jmenovaných slovenských museí. Ministerstvo školství a osvěty vycházelo přitom z toho názoru, že rozdílná povaha Národního musea v Praze a obou museí slovenských brání navržení jediné osnovy pro postátněni všech tři museí jedinou společnou osnovou. Tuto svoji osnovu o slovenských museích zaslalo pak Ministerstvo školství a osvěty pod č. j. 17865/47 ze dne 19. srpna 1947 Povereníctvu školstva a osvěty v Bratislavě se žádostí o urychlené zaujetí stanoviska a požádalo o doplnění návrhu řádnou důvodovou zprávou. Zároveň pod tímže číslem a datem ministerstvo školství a osvěty sdělilo své důvody, jež je vedly k odděleni návrhu na postátnění obou slovenských museí od návrhu na postátnění Národního musea v Praze, Úřadu Předsednictva vlády, oznamujíc mu zároveň, že rozesílá pozměněnou osnovu o postátnění Národního musea normální cestou do připomínkového řízeni a přikládajíc k svému přípisu svoji osnovu zákona o slovenských museí. Protože pak nebylo lze očekávati, že by stanovisko Povereníctva školstva a osvěty k návrhu zákona o postátnění jmenovaných slovenských museí mohlo býti sděleno a nad to zpracováno zdejším úřadem ihned, požádalo ministerstvo školství a osvěty tímže přípisem Úřad Předsednictva vlády, aby termín k podání návrhu zákona o slovenských museích byl mu z uvedených důvodů prodloužen aspoň o dva až tři měsíce. Odpověď Úřadu Předsednictva vlády v této věci však nedošla.

Jakmile tedy bude míti Ministerstvo školství a osvěty možnost zpracovati připomínky Povereníctva školství a osvěty ke své osnově zákona o postátnění obou jmenovaných slovenských museí v definitivním znění, předloží toto Úřadu předsednictva vlády k obvyklému dalšímu řízení."

Povereníctvo školstva a osvety k osnove zákona poslalo pripomienky s upozornením, že tieto sa podávajú len pre ten prípad, ak Rozhodčí sbor neprizná kompetenciu Slovenskej národnej rade na vydanie uvedeného nariadenia o poštátnení oboch slovenských múzeí.

Záverom treba pripomenúť, že vláda svojím usnesením zo dňa 13. mája 1947 nevyslovila súhlas s návrhom nariadenia o poštátnení múzeí, prikázalo však Ministerstvu financií, aby v dohode s Ministerstvom školstva a osvety a Najvyšším účtovným a kontrolným úradom zaistily prostriedky potrebné na udržanie oboch slovenských múzeí formou subvencií.

Výbory právny a kultúrny uznajúc z dôvodov vyššie uvedených nutnosť urýchleného vyriešenia otázky poštátnenia oboch slovenských múzeí jednomyseľne sa usniesly predložiť plénu Slovenskej národnej rady na schválenie nasledujúci návrh rezolúcie:

Rezolúcia

Slovenskej národnej rady vláde Československej republiky,

zo dňa 2. decembra 1947 vo veci poštátnenia Slovenského národného múzea v Turč. Sv. Martine a Slovenského múzea v Bratislave.

Vláda svojím usnesením zo dňa 13. mája 1947 v smysle čl. I. ods. 1 tretej pražskej dohody vyslovila nesúhlas s tým, aby Slovenská národná rada prejednala návrh nariadenia o poštátnení Slovenského národného múzea v Turč. Sv. Martine a Slovenského múzea v Bratislave, lebo ide o vec, ktorá nepatrí do jej pôsobnosti, t. j. o štátne ústavy a zariadenia, o vec štátneho rozpočtu, ako aj o pragmatikálne a platové veci štátnych zamestnancov podľa čl. II. ods. 2 č. 7, 15 a 17 prvej pražskej dohody.

Súčasne vláda uložila ministrovi školstva a osvety, aby dal s urýchlením vypracovať, a to najneskôr do troch mesiacov, osnovu celoštátneho zákona o poštátnení niektorých múzeí, ktoré dosiaľ nie sú štátnymi ústavmi, teda obzvlášť tiež o poštátnení oboch vyššie uvedených slovenských múzeí a súčasne uložila ministrovi financií, aby v dohode s ministrom školstva a osvety a predsedom Najvyššieho účtovného kontrolného úradu zariadil, aby prostriedky pre obe slovenské múzeá ako štátne ústavy za predpokladu ich skorého poštátnenia boly vhodným spôsobom uvoľnené podľa príslušných predpisov pre účely týchto múzeí, t. j. poprípade vo forme primeraných subvencií.

Moderné múzeum má veľký význam nielen ako shromaždište bohatého materiálu minulosti, ale má veľkú úlohu výchovnú, pretože je priamo predurčené, aby sa stalo účinným vzdelávacím prostriedkom širokých vrstiev národa. Toho možno dosiahnuť len tým, že sa zaistí štátu v múzeách plná iniciatíva, čo sa stane vtedy, keď ich štát prevezme do svojej správy. Múzeá svojím kultúrnym prínosom iste vyvážia obete, ktoré štát prinesie na ich hmotné zabezpečenie.

Obidve veľké slovenské múzeá majú trvalé finančné ťažkosti, lebo sú subvencie štátu nedostatočné, neumožňujú im kryť ani riadne výdavky, tým menej škody, spôsobené vojnovými udalosťami. Preto sú nútené obracať sa o podporu na široké vrstvy, čo je iste nedôstojné pre tak dôležité národné inštitúcie a je aj na škodu tým úlohám, ktoré od moderného múzejníctva široká verejnosť očakáva. Zároveň nepriaznivo pôsobia na verejnosť tuzemskú, ba i na cudzincov, neopravené budovy, poškodené vojnovými udalosťami a trvanie tohto stavu len zväčšuje aj tak veľké škody. Najmä treba poukázať na bombardovaním ťažko poškodenú budovu Slovenského múzea v Bratislave, ktorú treba bezodkladne opraviť.

Preto Slovenská národná rada žiada vládu, aby v smysle svojho usnesenia zo dňa 13. mája 1947 uznala poštátnenie Slovenského múzea v Turč. Sv. Martine a Slovenského múzea v Bratislave za neodkladné a postarala sa, aby minister školstva a osvety dal hneď príslušný návrh zákona do medziministerského pripomienkového pokračovania a aby vláda tento návrh súrne schválila a predložila Ústavodarnému národnému shromaždeniu s požiadaním o jeho urýchlené uzákonenie."

Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte ešte, aby som učinil poznámku k prejavu pána člena Slovenskej národnej rady Homéra. Pán člen Slovenskej národnej rady Homér zaútočil proti Komunistickej strane, že vraj v právnom a kultúrnom výbore postavily sa proti Robotníckej telovýchovnej jednote, zatiaľ čo Demokratická strana postavila sa za Robotnícku telovýchovnú jednotu. Som zmocnený členmi výboru právneho a kultúrneho zaujať k tomu takéto stanovisko: Komunistická strana uznáva záslužnú prácu Robotníckej telovýchovnej jednoty v minulosti, i prácu členov tejto organizácie v odboji a nikdy, ak zaujímala stanovisko k jednotnej telovýchove, tak nestála nie preto, že je proti Robotníckej telovýchovnej jednote, ale preto, že je za jednotnú telovýchovu. Podľa Komunistickej strany Sokol má najlepšie predpoklady pre to, aby jednotnú telovýchovu na Slovensku uskutočnil. A s tohto hľadiska vyzývame i členov Sociálne demokratickej strany i zástupcov Robotníckej telovýchovnej jednoty, pána poslanca Homéra, aby, keď ide o veci celonárodného dosahu, spolu komunisti, demokrati snažili sa povzniesť tak trošku kilometer nás a nesnažili sa riešiť veci s hľadiska úzko stranníckeho. Je treba, aby, keď robotníci spoločne pracujú, spoločne budujú túto Republiku, aby sme týchto robotníkov netrieštili, aby sme nedávali možnosť ich trieštiť rôznymi spolkami a spolčekmi, ale aby sme sa starali o to, aby robotníci nielen ruka v ruke spoločne pracovali, ale aj spoločne cvičili a spoločne kultúrne žili. Za toto sa Komunistická strana stavia za jedinú telovýchovnú organizáciu, ktorá má uskutočniť myšlienku jednotnej telovýchovy na Slovensku. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Karol Šmidke:

Nasleduje rozprava o prednesenej rezolúcii. Kto sa hlási k slovu? Pán člen SNR Dr. Brtáň.

Člen SNR Dr. Rudolf Brtáň:

Slávna Slovenská národná rada! Počuli sme už mnoho krásnych aj dlhých rečí. Želali by sme si, aby sa pristúpilo napokon k veci. Dovoľte mi len krátku poznámku v súvise s múzeami. Slovenské múzeá, to sú zrkadlá našej minulosti, najvzácnejším dedičstvom pamiatok po našich praotcoch a pramateriach. Nie sú mŕtvym luxusom, ani zbytočnými rekvizitami, ktoré by sme mohli vyhodiť medzi staré železo. Každý muzeálny kus j. e pokladom a zaslúži si nielen piety, ale aj ošetrenia a dostatočnej konzervácie. Bolo by náramnou nedbanlivosťou ponechať naše múzeá v trvalej finančnej biede a živorení. Ak chceme kráčať s pokrokovým civilizovaným a kultúrnym svetom, nedopusťme, aby aj naše centrálne Slovenské národné múzeum v Turčianskom Svätom Martine a bratislavské Slovenské múzeum, vojnou poškodené, ostalo bez pravidelnej pomoci a podpory. Nesmieme dopustiť, aby vrcholná bašta slovenského národovectva pred r. 1918, Muzeálna slovenská spoločnosť so Slovenským národným múzeom, ostala odkázaná na žobrotu a náhodné nedostačujúce a dnes veľmi otázne subvencie súkromníkov alebo stálu. Členstvo martinského múzea a Muzeálnej slovenskej spoločnosti bolo legitimáciou roduverných Slovákov a Sloveniek r. 1918, tých asi 600 rodín slovenských národovcov predprevratových. Nuž, či si práve toto múzeum zaslúži dnes takej macošskej neuznanlivosti, akej sa mu štedro dostalo v pripomienkovom pokračovaní v pražských nechápavých kruhoch? Či nie je trápne, keď musíme na otázky cudzincov odpovedať, že veru toto krásne je nie štátne, že si to štát ani nevystaval, ani nezriadil, ani sa dnes oň dostatočne nestará, hoci by bolo na čase toto múzeum pre nedostatok miestnosti rozšíriť a podstatne dobudovať. Dobre by preto bolo, keby sa urýchlene poštátnilo i martinské i preťažko poškodené bratislavské múzeum, lebo subvencie sú veľmi vratkou položkou, ktorá len hatí normálnu prácu správy múzea, správca musí behať za subvenciami a svojou improvizovanosťou nemá dobrý účinok ani na pracovnú morálku odborníkov, ani na výkonnosť pomocných zamestnancov múzeí. Pozorovať to najmä na centrálnom a najbohatšom Martinskom múzeu, ktoré hojne navštevujú vzácni zahraniční hostia, žurnalisti a vedeckí pracovníci. Toto múzeum je prečasto najkrajší dojem zo Slovenska a jedinou studnicou poznania duchovnej i hmotnej starej kultúry slovenského národa. Je pomníkom našej kultúrnej činnosti ľudovej a národnej histórie. Vzniklo z obetí, nadšenia a idealizmu národoveckého, ale preťažko sa zaokryly dve stavby subvenciami štedrých mecénov a obetavosťou celého národa. Bohužiaľ osobný i vecný náklad je veľký a tak je v ňom ešte iba časť sbierok, aj to len ako ukážky z niektorých krajov Slovenska. Aby sa múzeum mohlo rozšíriť, musí ho pravidelne podporovať štát. Veď je dnes nemysliteľné, aby to mohla nejaká neštátna spoločnosť dobudovať a dostavať, tým boľavejší je tento problém, že s otázkou poštátnenia múzeí sme prišli pred českými historickými krajinami. Badáme však s trpkosť isté rozpaky a zastretú neochotu pražských kompetentných kruhov, ktoré známymi prieťahmi odtískajú aj poštátnenie slovenských múzeí do úzadia, ba skôr by poštátnily najprv české zemské múzeá a len potom "zejména také" dve slovenské múzeá. Stanovisko vlády je aj v otázke finančných prostriedkov veľmi vykrúcavé, lebo pripúšťa aj primerané subvencie. Prieťahy, ktoré nám sústavne robia pražské kruhy, neosožia ani nášmu kultúrnemu napredovaniu tak, ako by sa to právom žiadalo, naopak tým sa len poškodzuje dnešný vývin. Najnovšie povracané osnovy Slovenskej národnej rady jasne ukazujú, ako sa v praxi pokračuje a chce pokračovať aj vo veciach takých, ktoré sú čisto slovenskými problémami a potrebami. Toto preťahovanie, znemožňovanie, nechápame a hatenie činnosti výborov i pléna Slovenskej národnej rady je veru povážlivým znakom. Preto treba nám ostražité všetkým bez rozdielu stavov, náboženského vierovyznania a politického presvedčenia, spoločne, jednotne a svorne trvať aj pri ústave Československej republiky, aby sa podobná hra, akú badáme po ústupčivej povestnej dohode, už neopakovala. Musíme chlap do chlapa trvať na úplnej rovnoprávnosti oboch národov Slovákov i Cechov, ako aj na zachovaní Slovenskej národnej rady, Sboru povereníkov, slovenských povereníctiev a Košického vládneho programu.