"Slovenský človek, vyšlý z maďarských škôl, po prevrate mal veľmi poskromne národného uvedomenia, nehovoriac ani o národnej hrdosti. Všade, kde sa začalo organizovať sokolstvo, rázom vznikaly i tieto ctnosti, ako znamenia národného a ľudského povznesenia Slovákov. Vo zmätkoch poprevratových sokolstvo bolo jedným pevným bodom, na ktorom bolo možno budovať ďalší vývoj poriadku, ako aj konsolidácie v chaose sociálnom a v dobe revolučných výbuchov na Slovensku. Kde sa utvorila sokolská jednota, tam nastával nový život a správcom Slovenska nebolo sa treba obávať, že tu zbujnie zrada a odboj. Sokolstvo prenikavé zasahovalo svojou sebavedomou disciplínou do administrácie i do politiky konsolidácie Slovenska. Sokol bol pevnou oporou správy, sociálneho rázu, národného vývoja, osvetovej činnosti, podporou školskej výchovy a národného uvedomenia v najťažších dobách nášho štátneho a národného života.

Preto zásluhy sokolstva na Slovensku sú nehynúce a spravodlivá história zaznačí ich s uznaním.

Sokolstvo ešte dlhé a dlhé roky bude nepostrádateľným činiteľom nielen na Slovensku, ale i v celej ČSR." Toľko Dr. Vavro Šrobár.

Dnes máme na Slovensku 123 sokolských jednôt. Až prenikne sokolský duch do všetkých našich dediniek, až v každej z nich bude či sokolská jednota alebo pobočka, až ideálmi sokolskými zahoria srdcia všetkých Slovákov, až slovenská mlaď prejde sokolskou telocvičňou a sokolskou výchovou, potom nebudeme mať v Československej republike žiadneho československého problému, potom nebude nikdy viac na Slovensku protištátnych spiknutí proti Československej republike. Sokolstvo je najmocnejším pojítkom medzi Čechmi a Slovákmi. Sokol nechce byť organizáciou štátnou, chce svoju prácu vykonávať dobrovoľne chce i naďalej národu i štátu vychovávať bezmedzné oddaných vlastencov, nechce však a nezaslúži si iste, aby mu v tejto činnosti boly kladené prekážky. Kto má z toho či onoho dôvodu voči Sokolu kritické postavenie, príď do sokolovien, vnikni do sokolského života a poznáš, že tam niet nenávisti, ale že je tam len láska k vlasti, láska k spolubratovi. V sokolských telocvičniach, v sokolskej práci niet triednych rozdielov, niet rozdielov stavovských, niet rozdielov náboženských a niet rozdielov politických, tam je miesto roľníka, robotníka, úradníka, učiteľa, profesora, miesto katolíka, evanjelika, miesto demokrata, komunistu alebo príslušníka ktorejkoľvek inej strany, ba i miesto Čecha a Slováka, tam sú len bratia a sestry! Sokol, vedomý si svojej práce v minulosti, jej významu pre národ český i pre národ slovenský, pre ich oslobodenie, chce dnes i v budúcnosti šíriť v národe i štáte už osvedčené sokolské ideály. Veď boly to sokolské ideály, ktoré sa v prvej i druhej svetovej vojne tak dokonale osvedčily, o čom vydávajú svedectvo oba naši veľkí prezidenti, ktorí ako aktívni členovia Sokola poznali ho v zásadách i v skutkoch, no o tom svedčia tiež mnohé obete z radov sokolských. Prezident T. G. Masaryk vyjadruje toto kratuškou, ale výstižnou vetou: "Ideály Tyršovy a Füngnerovy se osvědčily. " Prezident Dr. E. Beneš v rozhlasovom prejave z Londýna v roku 1942 na pamäť 80. výročia založenia Sokola medzi inými vraví: "Vzestup našeho národa si nelze představit bez Sokola, bez sokolské myšlenky. Mluví-li se o posledním půlstoletí. dějin národa, nelze nemluvit o Sokole. Bez Tyrše, bez Fügnera, bez sokoloven, bez sokolské písně, bez nádherných sokolských sletů nelze si představit ani minulých osmdesát let našeho života, ani Prahu, ani vzhled našich měst a vsí, ale nelze si také představit skutečnou duši národa. Pevnou víru v demokracii, v rovnost národní a občanskou, ve věrnost národa a lidu dávala nám idea sokolská. " A predstaviteľom slovenského sokolstva v r. 1946 v Topoľčiankach medziiným povedal toto: "Sokolská vernosť sebe, národu, národným tradíciám a v duchu krásnych a vznešených zásad zakladateľov sokolstva sa pekne osvedčila za doby neslobody a sokolský duch nezradil a ani v budúcností nikdy nezradí. V tých krušných dobách válečných, preplnených bolesťou, žiaľom a nadľudským utrpením, keď sme svádzali najťažší zápas v našich dejinách v pravom slova smysle o bytie a nebytie národa, boli sme všetci navzájom spojení a spiatí tiež tými mravnými zásadami sokolskými, ktoré dávaly nám nových a nových síl, odvahy, vytrvalosti, pevnosti, nebojácnosti a smelosti. Takto sa prejavuje sokolský duch, to bolo ovocie tiež sokolskej práce." Ale osvedčenosť sokolských ideálov najjasnejšie dokazujú tie tisíce popravených, umučených i v bojoch padlých sokolských príslušníkov. Fašistickí vládcovia Slovenska a nacistickí protektori v Čechách boli si vedomí, že rozpustením Sokola na Slovensku v decembri 1938 a v októbri 1941 v Čechách nezničia hneď najstatočnejšieho tvorcu i obrancu čsl. slobody a demokracie - sokolstvo, lebo jeho sila nespočíva vo formálnej vonkajšej organizácii, ale sila jeho opiera sa o hradbu verných sokolských sŕdc, preto súčasne s rozpustením prikročili k žalárovaniu a odvláčaniu popredných sokolských činovníkov. V jednej noci so 7. na 8. októbra 1941 bolo v Čechách a na Morave zaistených a potom odvlečených do koncetračných táborov vyše 800 vedúcich činovníkov, a to celé predsedníctvo ČOS, náčelník i vzdelávací sbor, predsedníctva všetkých sokolských žúp i niektorých jednôt. Z týchto 800 ľudí vrátilo sa nazpäť ani nie 70. Celkom bolo v Čechách a na Morave popravených, umučených, žalárovaných a padlých v domácom odboji viac ako 12. 000 príslušníkov Sokola, a to len pre príslušnosť k nemu. Na Slovensku síce perzekvovanie sokolstva v takom rozmere nebolo, ale prinieslo i slovenské sokolstvo svoju naozaj poctivú obeť v krvi. Sloboda vlasti vyžiadala si sokolských obetí vo všetkých častiach Republiky, zo všetkých stavov a zo všetkých sokolských složiek dorasteniek, dorastencov, žien i mužov. Výstrelmi nemeckých gestapákov hynie ako prvý vodca študentského odboja brat Dr. Ján Opletal. V Osvienčime zomiera pod útrapami starosta ČOS Dr. Bukovský. V Mauthausene podľahol 4 - mesačnému trýzneniu dorastenec ani nie 18 - ročný Miroslav Svoboda, syn arm. gen. Ludvika Svobodu. Na popravišti dokonal náčelník ČOS brat Augustín Pechlár. Po návrate z koncentračného tábora po útrapách v ňom doma zomiera svetový majster telocviku brat Ján Gajdoš. Pri Sokolove v hrdinskom boji padá hrdina Sovietskeho sväzu závodník brat kap. Otakár Jaroš. Na neznámom mieste v Nemecku umučení boli vodcovia Slovenského národného povstania, bratia Viliam Paulíny, Rudolf Viest a Ján Golian, Spomenul som týchto niekoľko mien na slávnu pamäť všetkým tým, ktorí za slobodu vlasti, za víťazstvo sokolských ideí svoje životy položili. Skláňame sa pred ich hrdinskými činmi so slovami prezidenta Dr. E. Beneša: "Pokorný dík a hrdý obdiv patri všem, kdož svou smrtí, svými útrapami dali posvěcení velkému vítězství. A vítězství, kterého jsme v této valce dosáhli, bylo vítězství národní a demokratické myšlenky, tedy pravě té, která od chvíle vzniku sokolstva byla vlastní a základní celému hnutí sokolskému."

Uznávajúc prácu Sokola v minulosti a potrebu jeho činnosti v prítomnosti i v budúcnosti, Demokratická strana stavala sa vždy kladne k požiadavkám sokolstva a už pri prvom koncipovaní nar. č. 51 Sb. n. SNR vyslovili jej zástupci požiadavku pojať Sokol do tohto nariadenia. Budú preto členovia Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu hlasovať za schválenie predloženého návrhu.

Dovoľte, aby som tento svoj prejav skončil slovami zakladateľa a prvého starostu Sokola Jindřicha Fügnera, ktoré nech dôjdu splnenia v celom národe a medzi obyvateľmi celej Republiky: "Nechť nás v pevný celek váže láska k vlasti, láska k reči naší, nechť jsme spolek bratrů svorných, nerozdvojných ni náhledy politickými, ni náboženstvím. Budíž bohatý bratrem toho, jemuž osudem méně přisouzeno, kdo duševními silami pracuje k zdaru vlasti, budíž úprimným bratrem Sokola, jehož pěst zdobí mozole práce poctivé." (Potlesk.)

Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth.

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Ďalej sa prihlásil pán člen Rady Ján Ušiak; udeľujem mu slovo.

Člen SNR Ján Ušiak:

Slávna Slovenská národná rada! Máme pred sebou osnovu, ktorou sa právne obnovuje činnosť telovýchovnej organizácie Sokol. Od oslobodenia sa vec telovýchovy u nás často pretriasala. V určitú dobu boly opodstatnené obavy, že sa k tejto otázke vrátime do čias pred Mníchovom, že sa obnovia všetky telocvičné spolky a organizácie, ktoré tu boly za prvej Československej republiky a že naša telovýchova pôjde roztrieštená viacerými smermi.

Komunistická strana Slovenska sa tejto roztrieštenosti vždy bránila, vždy hlásala jednotu telesnej výchovy a prítomnou osnovou navrhuje obnovenie Sokola a stavia sa úplne celou svojou váhou za túto organizáciu ako jedinú a jednotnú celonárodnú telovýchovnú organizáciu.

Sokol má svoju krásnu a slávnu tradíciu. Vytvorenie Sokola bolo veľkým činom českého národa, ním tento národ prispel veľkou mierou do pokladnice ľudstva, lebo sokolstvo a jeho tradícia je veľkou hodnotou kultúrnou a morálnou. Proti nemeckým turnerským spolkom vzniká v dobách útlaku českého národa nový cvičiteľský, telovýchovný spolok český - Sokol, aby formoval charakter národa, aby prispieval k jeho mravnej výchove, pestoval jeho národné vedomiea hrdosť, aby pestoval telesnú silu, krásu a zdravie.

V sokolských telocvičniach sa vštepoval do hláv a sŕdc duch nepoddajnosti, vytrvalosti a vedomia sily. Sokol pripravoval národ k boju. Sokolské jednoty boly jedným z prameňov, z ktorých vyšlo oslobodenie národu roku 1918. Sokol sa zrodil ako spolok národný a vlastenecký. Bohaté fondy týchto hodnôt sa ukázaly v prvej svetovej vojne, kedy duch Sokola sa počal meniť v ducha légií a bojovníkov za oslobodenie národa. Prvá Československá republika mala v sokolstve mohutný pilier a dokonalú školu vlastenectva a štátotvornosti. Ďaleko prevážna väčšina členstva Sokola ostala takou aj vtedy, keď Česi a Slováci stratili samostatnosť a slobodu. Sokol ostal národným a vlasteneckým aj po Mníchove a po okupácii našich zemí Nemcami. V Sokole sa sústreďovaly aj potom živly Republike verné a pokrokové, sily demokratické, protifašistické. Je Len logické a samozrejmé, že v Čechách ríšsky protektor a na Slovensku slovenská vláda Sokol zakázali a rozpustili. Zo sokolovni odsťahoval sa duch bratstva, duch demokratičnosti, radosti a slobody. Tieto stánky, ktoré boly postavené väčšinou z dobrovoľných obetí a nadšenou prácou, aby pestovaly telo a ducha, aby spájaly radosť z pohybu s krásou hudby a spevu, aby pôsobily na ducha mládeže i dospelých architektonickou úpravou a celým svojím prostredím, stály sa sídlom chmúrneho, strohého kasárenského ducha. Stály sa sídlom ducha, ktorého charakterom bol dril, stály sa sídlom ducha sťahujúceho sa do Európy z Pruská. Bývalé sokolovne, pozdejšie domy Hlinkovej gardy alebo nemeckej mládeže, prestaly byť učilišťami, kde sa pestovalo zdravie národa, prestaly byť ústavmi pre pestovanie tela i ducha, stály sa ústavmi, kde sa malý uniformovať mysle a duše, stály sa miestami, kde sa sústavne vpravovaly do myslí a sŕdc mládeže i dospelých nacistické militaristické pravdy. Zmizly staré stánky kultúry, do ktorých radi chodili mladí i starí, zmizly domy, návšteva ktorých bola radosťou a behom času sa stala časťou života a na ich mieste vyrástly domy, do ktorých pre väčšinu návštevníkov chodiť bolo povinnosťou, a to povinnosťou ťažkou. Schádzala sa v nich spoločnosť bez radosti, veľmi, veľmi mnohí tam prichádzali preto, aby sa vyhnuli šikanovaniu v civilnom živote, bola to daň platená okupantom, daň, ktorá bola znamením poroby. Miesta predsedov, vzdelávateľov a cvičiteľov zaujali vodcovia a podvodcovia a iné hodnosti nového poriadku. V sieňach zavládla ukáznenosť, ale to nebola stará, dobrovoľná, spontánna, cieľavedomá a demokratická ukáznenosť sokolská, bola to kázeň zo strachu, bola to poslušnosť pred hrozbou násilia.

Táto minulosť nechala stopy v mysliach našej mládeže. Náš Sokol tu čaká ťažká, ale zároveň vďačná úloha smazať tieto stopy a vytvoriť v telocvičniach demokratické a radostné ovzdušie. Sokol má ukázať, že jeho demokratický a bratský duch je viac, ako nadekretovaná moc jednotlivca, je viac ako hrozba násilia a autorita moci. Tento duch musí byť pojítkom, ktorý bude držať nielen mládež, ale celé široké členstvo Sokola pohromade, v družnosti. Myslím, že je potrebné, aby národ mal viacej inštitúcií, kde si všetci jeho príslušníci svorne a priateľsky podajú ruky. Je treba miesta, spolku, inštitúcie, kde by naša mládež a vôbec náš ľud sa schádzal. Je treba miesta, kde by ľudia po denných starostiach radi chodili a osviežili sa telesne i duševne. Toho, čo v živote ľudí od seba delí, je dosť, a dosť je aj podnecovatelov vzájomnej nedôvery a nepriateľstva. Preto je nanajvýš potrebná veľká, celonárodná organizácia, ktorá by rozdiely a rozpory preklenovala. Každý, kto sa pozerá na národ ako na celok, uzná, že takáto jednotiaca sila je potrebná. Niekde sa odstredivé tendencie prejavujú príliš silne, rozdiely konfesionálne a názorové si príliš uvedomujeme aj tak, že to národu niekedy škodí.

Kultúrny a verejný život vôbec po našich mestách a dedinách vegetuje. Všetky spolky a inštitúcie sú nateraz ustanovizňami temer mŕtvymi. Existujú len na papieri, ich členstvo sa neschádza, ako je rok dlhý neusporiadajú žiaden podnik. Vo veľmi mnohých našich mestách niet verejných knižníc a čitární. O kultúru niet záujmu, niet na ňu peňazí, niet na ňu času. Ani propagovať ju nemá kto. Nemá kto upozorňovať na hodnoty umelecké a kultúrne vôbec. Za takýchto okolností treba zvlášť vítať, že sa tu hlási do života a vynucuje si práva nová sila: Sokol, ktorý chce rozhýbať a oživiť príliš kľudnú hladinu nášho kultúrneho života. Činnosť Sokola môže byť v tomto ohľade veľmi veľká a pri správnom počínaní môže spôsobiť podstatný obrat v našom spolkovom živote.

Sokol je spolkom telovýchovným. Jeho zodpovednou a dnes nie ľahkou úlohou je mimo iné shromaždiť našu mládež do telocvičieň, na nádvorie sokolovieň, na hrištia a do prírody. Sokol má na základe telovýchovy a telesnej kultúry vôbec našu mládež sjednotiť, dať jej kus nového, radostného života a nové perspektívy. Mládeži sa treba venovať so zvýšenou starostlivosťou hlavne na jej výchovu za neblahých šesť rokov. Sokol a Sväz slovenskej mládeže majú spoločne, ruka v ruke pracovať a starať sa o telesný a duchovný rozvoj mladšej generácie národa. Kým Sokol bude pracovať v telovýchove, Sväzu slovenskej mládeže pripadá úloha v oblasti kultúrnej vôbec. Sokol sa musí usilovať stať sa širokou ľudovou organizáciou, musí preniknúť i na dediny a pojať značnú čiastku národa. Dlhá tradícia Sokola vypestovala najmä v Čechách vysokú telesnú kultúru. Doniesla do našej doby kus starej antiky. Za minulé roky toto všetko veľmi upadlo. Celá tá telesná výchova počala postupne dostávať strohý nemecký charakter. Treba začať budovať novú radostnú telesnú kultúru. Naše slávnosti, naše akadémie nech sú znovu spestrené vystúpeniami a cvičeniami sokolov, nech na našich hrištiach znovu sa objavia stovky a tisícky cvičencov-sokolov, nech oživia tieto priestory radosťou a pohybom. Sokol je nielen spolkom telocvičným, Sokol je spolkom výchovným, najmä pre výchovu mravnú je jeho cena nesmierna, všetko teoretické, morálne poučovanie nie je často temer nič platné, pretože sa človek riadi pri svojom konaní nielen zásadami rozumovými, ale aj vášňami, citom, inštinktom a dedičnosťou. Preto výchova mravná musí sa diať tiež cestou budovania a udržovania zdravia telesného a rozumového. Piliere, na ktorých stavia výchova, sú zdravie, mravnosť a vedomosti. Konečným cieľom výchovy je charakter a tento sa rodí v životnom boji. Mravný charakter prevádza ušľachtilé myšlienky v činy. Telesné cvičenia sú jedným z najlepších prostriedkov tejto výchovy. Ak výchova staršia sa držala zásady, že mladému človekovi treba odstrániť s cesty všetko, čo by ho mohlo svádzať a vzbudzovať jeho zlé sklony, výchova nová učí človeka poznávať jeho vášne, sklony a s nimi bojovať. Ak staršia výchova upravovala okolie človeka, výchova nová, aj sokolská, upravuje vnútro človeka. Výchova telocvikom vyprovokováva všetky slabosti človeka a učí ho s nimi bojovať. Hrou sa učí bojovať človek sám so sebou. Ak sa nepodrobí pravidlám hry, vylučuje sa z nej. Ale pretože pud po hre je silný, bojuje mladý človek radšej so svojimi slabosťami a víťazí nad nimi. V životnom boji má človek väčšie úspechy a víťazstvá ako jeho druh s výchovou starého typu.

Sokolská výchova, ktorou silnie telo a duch, je aj najlepšou výchovou brannou. Armáda potrebuje telesne zdravých, silných a uvedomelých vojakov. Nikto lepšie nemôže tieto vlastnosti u mladých ľudí vypestovať ako správna výchova sokolská.

Sokol pestovaním telesnej zdatnosti, obratnosti a odolnosti a výchovou k dobrovoľnej kázni je dobrou výchovou predvojenskou. Tento nad iné najzávažnejší dôvod je najsprávnejším argumentom pre jednotnú plánovitú a cieľavedomú telesnú výchovu. Túto jednotu, zameranú na zabezpečenie Republiky, nezabudne nikdy pri žiadnej príležitosti zdôrazniť minister národnej obrany gen. Svoboda: "Brannosť národa a všetko, čo ju podporuje, nesmieme nikdy púšťať so zreteľa. Podporou brannosti je aj jednota a jednota v telový, chove a preto by bolo hriechom trieštenie. " Košický vládny program ukladá tvoriť celonárodné nadstrannícke organizácie. Sokol sa musí stať takouto organizáciou, jeho dvere musia byť otvorené do široká, každý člen národa, ktorý prejaví záujem, má tam mať svoje miesto. Žiadne náboženské, rasové, spoločenské a svetonázorové rozdiely nesmú byť zámienkou bráneniu vstupu do Sokola. Sokol sa nemá a nesmie obmedzovať na výchovu náraďových umelcov. Sokol má byť pestovateľom zdravia a telesnej zdatnosti širokých vrstiev národa. Má byť zdrojom, z ktorého by prýštila sila národa, potrebná k práci a nutná k obrane slobody. Sokol vykonal v posledných desaťročiach minulého storočia v českom národe veľké výchovné dielo. Shromaždil český národ do telocvičieň, hodne prispel k národnému sebavedomiu a má leví podiel na príprave českého národa k odboju proti Rakúsku, k príprave na boj za národnú samostatnosť.

Na Slovensko prišiel Sokol z Čiech, V českom národe Sokol hlboko zakotvil, prenikol medzi najširšie masy ľudu. Aj na Slovensku, hoci musel zápasiť so značným odporom, sa Sokol rozrástol a prenikal čím ďalej, tým viac do šírky a hĺbky. Dnes sa mu otvára znovu široké pole činnosti. Jeho úlohou je byť najširšou a najhlbšou československou spoločnosťou. Návštevy a zájazdy jednotlivých jednôt, žúp a historické sokolské slety sú dielňami československého priateľstva, porozumenia a štátnej jednoty Čechov a Slovákov. Je dosť rušivých živlov, ktoré nastoľujú a vyvolávajú znovu a znovu problémy a otázky Čechov a Slovákov. Sokol nech utužuje bratstvo a dôveru týchto národov, nech vytvára ovzdušie jednoty v širokých vrstvách ľudu, ktoré absorbuje všetky tieto rušivé a odstredivé pokusy.

Režimom, ktoré zakázaly a rozpustily Sokol, sa neľúbil jeho duch. Dnes, keď sa Sokol dostáva znovu do rozbehu, čakajú ho veľké úlohy. Ak ich chce splniť, musí bojovať proti myšlienkam a duchu, ktorý si vynútil jeho rozpustenie. Tento duch kládol Sokolu značné prekážky, chcel pri Sokole zaviesť svoje rôzne spolky a spoločky a v podstate Sokolu a jeho náplni nepriateľské a vniesť do nášho verejného a národného života chaos, boj konfesionálny a svetonázorový. Tento duch by sa dnes rád nasťahoval do samotných štábov Sokola, aby takto zvnútra bojoval proti pokrokovým a demokratickým prúdom, keď proti nim nemôže bojovať zvonku a keď nemôže útočiť otvorene. Sokol je spolkom pokrokovým, ľudovým, ideové zameraným na myšlienku slovanského bratstva, slovanskej spolupráce a vyššej slovanskej jednoty. Kto smýšľa ináč, smýšľa protisokolsky.

Dôležitosť telesnej výchovy si dnes uvedomujú všetky politické a ideologické prúdy v našom živote, a je tu snaha utvorit vlastné telocvičné spolky a organizácie. Nesmieme dopustiť trieštenie telesnej výchovy, hlavne preto treba bedliť nad jednotou telovýchovy a nad výlučnosťou Sokola, aby sa nám pod rôznymi menami neobnovila Hlinková garda alebo Hlinková mládež.

Sokolu k jeho novému štartu prajeme mnoho úspechu a želáme mu, aby sa dostal medzi tie najširšie vrstvy obyvateľstva a aby medzi nimi pracoval v duchu ľudovom a pokrokovom. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

K slovu sa prihlásil pán člen Teofil Homer; udeľujem mu slovo.

Člen SNR Teofil Homer:

Slávna Slovenská národná rada!

K predloženému nariadeniu, ktorým sa má schváliť právne jestvovanie Sokola na Slovensku, môžem vysloviť ten môj najúprimnejší súhlas k tomuto a chcem sa o tomto vyjadriť len čo najkratšie, a to tak, že telovýchovná jednota Sokol na Slovensku si tohto uznania, ktorého dneska dosiahla, plne zasluhuje preto, lebo bol to spolok za prvej Československej republiky taký, ktorý mal svoje idey a svoje zameranie len za Československú republiku a za jej jednotu. Dovoľte mi, slávna Slovenská národná rada, aby som sa zmienil pri tejto príležitosti o inom, podobnom a Sokolu rovnom spolku, ktorým boly Robotnícke telocvičné jednoty. Telovýchovné jednoty Sokol boly rozpustené v roku 1938 slovenskou vládou a týmto istým nariadením a touto istou slovenskou vládou boly rozpustené pre tie samé tendencie, ktoré k Republike malý, i Robotnícke telovýchovné jednoty. Robotnícke telovýchovné jednoty po oslobodení Československej republiky obnovily svoju činnosť v roku 1946, avšak túto činnosť obnovily nie na právnych podkladoch, ale len na interných zásadách.

Slávna Slovenská národná rada! Ja, ako zástupca Robotníckych telovýchovných jednôt, bol som poverený, aby som vo výboroch kultúrnom a právnom zastupoval otázku Robotníckych telovýchovných jednôt, ktoré prišly do týchto výborov dvakrát. Keď sa prvýkrát prejednával iniciatívny návrh pána Dr. Haljana a člena Slovenskej národnej rady Juraja Pavlíka, žiadal som dôrazne, aby v prílohe k nariadeniu č. 51 Sb. n. SNR boly tiež v bode 10 pojaté Robotnícke telovýchovné jednoty. Ja musím s tohoto miesta vysloviť vďaku všetkým zástupcom výborov za Demokratickú stranu, ktorí tento môj návrh plne podporovali a tento návrh i odhlasovali. V dôsledku tohto odhlasovania zástupcovia za Komunistickú stranu opustili zasadaciu miestnosť a nezúčastnili sa ďalšieho prejednávania tohto nariadenia. Toto nariadenie sa prejednalo bez prítomnosti zástupcov Komunistickej strany, neviem ale, z akých príčin neprišlo toto nariadenie do pléna Slovenskej národnej rady tak, ako to bolo v právnom a kultúrnom výbore odhlasované. Druhýkrát prejednávalo sa toto nariadenie dňa 1. októbra tak, ako ho predložil pán povereník školstva a osvety Laco Novomeský. Znovu som žiadal, aby do tohto nariadenia v bode 9 prílohy nariadenia č. 51 boly pojaté aj Robotnícke telovýchovné jednoty. Zástupcovia za Demokratickú stranu znovu s týmto súhlasili, ale zástupcovia za KSS vyhlásili, že keď sa bude jednať o inom telovýchovnom spolku alebo o spolku vôbec, sú rozhodnutí opustiť zasadaciu miestnosť a nezúčastniť sa schôdze.

Slávna Slovenská národná rada! Ja by som chcel s tohto miesta apelovať na zástupcov Komunistickej strany, nie žiadnym štvaním, ale bol by som rád, len aby som vedel príčiny, z akých príčin sa Komunistická strana stavia proti tomuto, práve proti tomuto robotníckemu telovýchovnému hnutiu, ktoré za prvej Československej republiky bolo Československej republike verné, a ktoré tejto Československej republike zostalo verné i počas okupácie, i počas neslobody. Ja by som si dovolil uviesť ešte jednu skutočnosť. Robotnícke telovýchovné jednoty dožiadaly sa svojho jestvovania ešte za bývalej maďarskej vlády a za maďarského útlaku, keď v roku 1913 bola v Bratislave založená prvá Robotnícka telovýchovná jednota. Ja by som preto odsudzoval toto jednanie Komunistickej strany, keď tieto Robotnícke jednoty doviedly si uplatniť svoje práva za maďarskej nadvlády a tohto útlaku, aby dnes, keď máme ľudovú a slobodnú Československú demokratickú republiku, nemohly sa týchto svojich práv dožiadať. Ako som spomenul, Robotnícke telovýchovné jednoty obnovily svoju činnosť lanského roku a obnovily ich na podklade právneho, spolkového zákona, ktorý na Slovensku ešte tohto času jestvuje. Na základe tohto podali sme v mesiaci decembri svoje stanovy ku schváleniu Povereníctvu vnútra a do dnešného dňa nedostali sme odpoveď ani zamietaciu, ani schvaľujúcu. Keďže podľa spolkového zákona spolok, ktorý predloží svoje stanovy ku schváleniu a nedostane po 40 - dňovej lehote na tieto odpoveď, považuje sa tento spolok za schválený a na týchto podkladoch Robotnícke telovýchovné jednoty obnovily svoju činnosť a túto činnosť vyvíjajú. Nie je to však taká činnosť a nemôže sa vyvíjať skutočne v tomto hnutí taká činnosť, akej činnosti a výsledkov by sa dosiahlo, keby tiež Robotnícke telovýchovné jednoty boly právne uznané. Ja chcem ešte poznamenať, že Robotnícke telovýchovné jednoty nie sú samostatnou telovýchovnou organizáciou na Slovensku, ale sú len súčiastkou a sú vlastne trinástym krajom Československého sväzu Dělnických telovýchovných jednôt, Teda nejedná sa tuná o samostatnú organizáciu, ale je to súčasť Sväzu DTJ v Československu.

Slávny Slovenská národná rada! Keď som vo výboroch právnom a kultúrnom nemohol dosiahnuť toho, čoho sme sa dožadovali, rozhodli sme sa dnes v pléne Slovenskej rady podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh na toto nariadenie, aby bod 9 v prílohe vzťahoval sa aj na Robotnícke telovýchovné jednoty. Toto prehlásenie podpísali mi zástupcovia v počte 10, ale prezto, že skutočne záleží i nám, ako inej telovýchovnej organizácií, s ktorou sme za prvej Československej republiky čo najužšie spolupracovali v tej najlepšej dohode, aby aspoň tento zatiaľ a pre tento čas, keď sa blíži ich sokolský slet, mali ich záležitosť vybavenú, upustili sme od tohto, ale urobili sme dohodu so zástupcami politických strán, Slovenského národného frontu, s členmi SNR, pánom povereníkom Béčkom, členom Jurajom Pavlíkom, Dr. Brežným, Homérom, Dr. Beharkom a Ladislavom Holdošom. Táto dohoda znie:

"Osnova nariadenia SNR o Sokole sa v pléne Slovenskej národnej rady schváli v navrhnutom znení a uvedení zástupci sa zaväzujú, že otázka RTJ stane sa predmetom jednania politických strán Slovenského národného frontu v najbližšom zasadnutí Slovenského národného frontu. V Bratislave dňa 2. decembra 1947."

Slávna Slovenská národná rada! Ja by som bol veľmi rád, keby skutočne bolo tomu tak, ako táto dohoda znie, a skutočne v krátkom čase vyriešená bola tiež otázka RTJ, lebo tieto tak isto, ako Sokol, prospejú len národu, prospejú jednote československej a vôbec celému nášmu spoločenskému životu. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Pretože sa k slovu nikto viacej neprihlásil, rozprava je skončená. Dávam hlasovať o návrhu nariadenia Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie č. 51/1945 Sb. n. SNR o rozpustení a zakladaní spolkov. Kto súhlasí s návrhom tak, ako bol prednesený pánom zpravodajcom, nech zdvihne ruku. To je väčšina. Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila toto nariadenie v prednesenom znení.

Nasleduje šiesty bod programu, ktorým je zpráva právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o usporiadaní niektorých finančných otázok, súvisiacich s vykonaním nariadenia č. 52/1945 Sb. n. SNR. Zpravodajcom za právny a hospodársko-sociálny výbor je pán člen Slovenskej národnej rady Miloš Ruman. Dávam mu slovo.