Tieto hlavné idey tvoria podľa mojej skúsenosti a presvedčenia obsah odkazu Slovenského národného povstania. V týchto Myšlienkach a snahách sa prejavoval jeho duch, ktorý oživoval a spájal všetkých povstalcov v oných kritických časoch. Dnes, panie a páni, sme pravdaže oveľa napred, ale prišlo nám tvrdo zápasiť s ťažkými prekážkami a mimoriadnymi pomermi. Ale Slovák sa ani dnes nedá. Prekážky poodstraňujeme, v ťažkostiach vydržíme, pomery usporiadame, čo aj skromnejšie, ale pre blaho nášho ľudu, pre rozkvet našej vlasti. Len jedno nám treba, bratia, plniť sľub, čo každý z nás tu pred touto slávnou tribúnou složil, načo sa zaviazal složiť sľub, vždy zachovať vernosť odkazu Slovanského národného povstania.

A nakoniec dovoľte, aby som sa ako Pohronec pripojil k reči svojho predrečníka a prejavil úprimnú vďaku svojich rodákov pánu iniciátorovi predloženého návrhu a tiež všetkým kompetentným činiteľom, aj vám, slávna Slovenská národná rada, za to, že sídlo Ústavu Slovenského národného povstania navrhujú, a vy určíte: Banskú Bystricu, Vždy budeme ochotne uznávať, že v Bratislave, v Martine, vo Zvolene, ba aj po iných našich mestách mnoho sa pracovalo a vykonalo pre konečný zdar odboja a povstania. Ale najväčšia a najvýznamnejšia čiastka povstaleckej tradície predsa len viaže sa k Banskej Bystrici. Temer v každej ulici nášho mesta sú spomienky, že tu a tam bolo umiestené to alebo ono povereníctvo, ten alebo onen ústredný úrad, tuto alebo tamto sídlil miestny národný výbor z Kremnice, Martina, Handlovej a neviem ešte z ktorých iných obcí. Nuž veru by nebolo správne, keby práve Ústav Slovenského národného povstania nesídlil v Banskej Bystrici. Preto vás všetkých úctivo prosím, aby ste návrh o zriadení Ústavu nášho povstania aj v lej čiastke, kde sa určuje Banská Bystrica za jeho sídlo, jednohlasne prijali. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Viac rečníkov nieto prihlásených, rozprava je skončená. Dávam hlasovať o návrhu nariadenia Slovenskej národnej rady o zriadení Ústavu Slovenského, národného povstania. Kto súhlasí s návrhom tak, ako bol pánmi zpravodajcami prednesený, nech zdvihne ruku. Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila toto nariadenie v prednesenom znení.

Nasleduje ďalší bod programu, a to je zpráva právneho, kultúrneho a rozpočtového výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o organizácii a pôsobnosti Ústavu Slovenského národného povstania, zriadeného nariadením č.... Sbierky Slovenskej národnej rady z roku 1947. Zpravodajcom za právny a kultúrny výbor je pán člen Slovenskej národnej rady Dr. Ladislav Nádaši.

Člen SNR Dr. Ladislav Nádaši:

Slávna Slovenská národná rada!

Slávnostný charakter nariadenia o zriadení Ústavu Slovenského národného povstania zdôraznila Slovenská národná rada preambulou a formou osobitnej normy. Určiť podrobnosti Ústavu Slovenského národného povstania bolo ponechané osobitnému nariadeniu Slovenskej národnej rady, a to aj preto, lebo tieto sú takého významu, že je potrebné dať im podklad v prvotnej norme. Týka sa to najmä určenia charakteru Ústavu (navrhuje sa zriadenie štátneho Ústavu), jeho úloh (shromažďovať materiál o povstaní, organizovať jeho výskum a propagovať jeho odkaz); menovanie riaditeľa a zamestnancov Ústavu (pričom so zreteľom na ustanovenie § 1 ods. druhého nariadenia o zriadení Ústavu Slov. národného povstania bolo treba prihliadnuť k odchýľkam pri menovaní); ustanovenie poradného orgánu riaditeľa, t. j. rady Ústavu, povinnosti úradov, súdov a verejnoprávnych korporácií, podporovať Ústav v jeho činnosti a spolupôsobiť pri vykonávaní jeho úloh; rozpočtových otázok a vnútornej organizácie Ústavu.

Inštitúcie, ktoré sa až do zriadenia Ústavu Slovenského národného povstania zaoberaly sbieraním materiálu o Slovenskom národnom povstaní, boly v svojej, práci hatené najmä tým, že nebola vypovedaná povinnosť odovzdať historicky cenný materiál ani len do ich správy, prípadne ho sprístupniť. Navrhované nariadenie odstraňuje tento nedostatok ustanovením § 8, pričom však dostatočne zaisťuje vlastnícke právo jednotlivcom, ktorí vlastnia predmety v spojitosti so Slovenským národným povstaním, historické hodnoty a súčasne dbá na záujem verejný, keďže nariaďuje ich odovzdanie do správy alebo sprístupnenie.

Výbor právny a kultúrny previedly na návrhu nasledovné zmeny a doplnky:

1. Názov nariadenia má znieť takto: Nariadenie Slovenskej národnej rady zo dňa ---------1947 o organizácii a pôsobnosti Ústavu Slovenského národného povstania, zriadeného nariadením č.... 1947 Sbierka nariadení Slovenskej národnej rady.

2. V ustanovení § 1 písm. a) navrhuje sa vsunúť za slová "... všestranný výskum" slová "odboja a... ". V tom istom paragrafe v ustanovení písm. b) navrhuje sa vsunúť za slová "materiál o" slová: "odboji a".

3. Ustanovenie § 2 ods. 2 podľa usnesenia výborov má znieť takto:

"(2) Riaditeľovi sú služobne podriadení zamestnanci ústavu, ktorých vymenúva ak toto právo nie je vyhradené prezidentovi Republiky - Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Zamestnanci Ústavu sú štátni zamestnanci. Systemizáciu služobných miest schvaľuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady."

Slovo "menuje" uvedené v § 2 ods. 1 a 2 opravily výbory na jazykové správnejšie "vymenúva".

4. V ustanovení § 3 ods. 1 slová "podľa možnosti účastníkov odboja" navrhuje sa pozmeniť na "podľa možnosti účastníkov boja". V tom istom paragrafe v ods. 4 za slovami "rady Ústavu" navrhuje sa vložiť slová "a ich náhradníkov".

5. V ustanovení § 6 slová "dani z obratu" sa nahradzujú slovami "daní z obohatenia".

6. V ustanovení § 8 ods. 1 za slovami: "vo vlastníctve" vsunú sa slová: "a ktorý Ústav za taký označí".

Ustanovenie § 8 ods. 3 bude znieť takto: "(3) Kto nesplní povinnosť, určenú v ods. 1 veta druhá, alebo neučiní povinné oznámenie (ods. 2), potresce sa na návrh Ústavu okresným národným výborom pre správny priestupok zatvorením do 6 mesiacov alebo pokutou do 50.000.- Kčs alebo oboma týmito trestami. Pre prípad nevymožiteľnosti premení sa pokuta na náhradný trest väzenia do 6 mesiacov. Odovzdanie do správy alebo sprístupnenie predmetov, uvedených v § 1 písm. b), môže príslušný okresný národný výbor na návrh Ústavu vynútiť podľa ustanovenia § 125 vl. nar. č. 8/1928 Sb."

Takto upravený návrh so zmenami v tejto zpráve uvedenými predkladajú výbory plénu Slovenskej národnej rady s odporúčaním na schválenie. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Zpravodajcom za rozpočtový výbor je pán člen Slovenskej národnej rady Vojtech Hruška. Dávam mu slovo.

Člen SNR Vojtech Hruška:

Vážená Slovenská národná rada!

Rozpočtový výbor rokoval o návrhu nariadenia o organizácii a pôsobnosti Ústavu Slovenského národného povstania, zriadeného nariadením Slovenskej národnej rady na svojej schôdzke dňa 18. septembra 1947 a jednohlasne sa usniesol prijať text návrhu tak, ako ho pripravily výbory právny a kultúrny.

S hľadiska rozpočtového výbor zistil, že finančný náklad, spojený s vykonaním nariadenia, je na rok 1948 už zaistený v štátnom rozpočte v kapitole 2a pod titulom č. 1 Slovenská národná rada a Predsedníctvo Slovenskej národnej rady v § 5 Ústav Slovenského národného povstania s celkovou sumou jeden milión 500 tisíc korún. Jednotlivé položky sú dotované nasledovne:

Keďže teda preliminované výdavky sú v štátnom rozpočte zaistené, rozpočtový výbor sa pripojuje k zpráve právneho a kultúrneho výboru a odporúča plénu Slovenskej národnej rady predložený návrh na schválenie. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Nasleduje rozprava o prednesených zprávach. K slovu sa hlási pán člen Slovenskej národnej rady Eugen Hromada. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Eugen Hromada:

Slávna Slovenská národná rada!

V súvislosti s podanou petíciou mestom Zvolenom na Slovenskú národnú radu vo veci určenia sídla Ústavu Slovenského národného povstania podávam návrh slávnej Slovenskej národnej rady na odhlasovanie tejto rezolúcie.

Rezolúcia:

Slovenská národná rada uvažujúc o petícii povstaleckého mesta Zvolena a jej odbojových signatárov krajského Revolučného odborového hnutia žiada všetky kompetentné rezortné povereníctva na zachovaní zvolenského hradu Jána Jiskru z Brandýsa, tak účelové, ako aj po stránke udržiavania a správy tohoto zachovalého, štátneho, stavebného objektu zainteresované, aby učinily opatrenia na konzerváciu tejto jedinečnej goticko-renesančnej staviteľskej pamiatky, menovite:

1. Nech je zriadená medzirezortná komisia s pribraním zástupcov MNV a ONV vo Zvolene za účelom určenia stavebníka, revízie adaptačných plánov architekta Dr. Jurkoviča a rozpočtu najnutnejšej konzervácie.

2. Nech je zistený účel, ktorému hradné miestnosti so zreteľom na centrálne položenie mesta Zvolena najvhodnejšie slúžiť môžu a subjekty, ktoré miestnosti hradu pre svoje ciele používať môžu.

3. Nech sú zistené maximálne príspevky MNV a ONV vo Zvolene, ktorými k nákladu konzervácie vo svojej subsidiárnej pôsobnosti prispieť chcú, okrem už rozpočtov roku 1947 a 48 pre tento účel zaistených. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú. Prosím pána zpravodajcu právneho výboru Dr. Nádašiho, pána zpravodajcu rozpočtového výboru Hrušku, aby sa vyslovili, či súhlasia s návrhom rezolúcie, ktorý v prednesenom návrhu nariadenia podal pán člen rady Eugen Hromada.

Člen SNR Dr. Ladislav Nádaši:

Slávna Slovenská národná rada!

Iste každý z nás je za to, aby staroslávny hrad Jána Jiskru z Brandýsa bol renovovaný a donesený do takého poriadku, ako význam toho hradu zasluhuje. Lenže žiaľ Bohu táto rezolúcia ešte nebola ani v právnom ani v kultúrnom výbore prejednaná a zato keď aj osobne, ja rozhodne som za to, aby tento hrad konzervovaný a reštaurovaný bol, navrhujem, aby táto rezulúcia bola postúpená právnemu a kultúrnemu výboru, aby tento zaujal ohľadne toho stanovisko a tiež aj rozpočtovému výboru.

Zpravodajca rozpočtového výboru Vojtech Hruška sa pripojuje k vyhláseniu zpravodajcu právneho a kultúrneho výboru Dr. Ladislava Nádašiho.

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Rozelúciu pridelíme právnemu a rozpočtovému výboru. Dávam hlasovať o návrhu nariadenia o organizácii a pôsobnosti Ústavu Slovenského národného povstania, zriadeného nariadením č.... /l947 Sbierky Slovenskej národnej rady. Kto súhlasí s návrhom, ako bol pánmi zpravodajcami prednesený, nech zdvihne ruku. Ustalujem, že Slovenská národná rada schválila toto nariadenie v prednesenom znení.

Štvrtým bodom programu je zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o dočasnej pôsobnosti Advokátskej komory v Bratislave a v Turčianskom Svätom Martine. Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Dr. Ladislav Nádaši. Dávam mu slovo.

Člen SNR Dr. Ladislav Nádaši:

Slávna Slovenská národná rada!

Podľa čl. 5 zákona č. 144/1936 Sb. boly pre Slovenskej a Podkarpatskú Rus zriadené dve Advokátske komory, jedna so sídlom v Bratislave a druhá v Košiciach. Vláda potom mala nariadením určiť deň, kedy tieto advokátske komory svoju činnosť zahája. Až do tých čias, dokým pre odbory jedného alebo druhého hlavného súdu nezaháji cit. zákonom utvorená advokátska komora svoju činnosť, mala ostať pre ten odbor činná Advokátska komora v Turčianskom Svatom Martine. Vláda svojím nariadením č. 186/ 1936 Sb. určila 1. október 1936 za deň zahájenia činnosti Advokátskej komory v Bratislave. Pokiaľ ide o Advokátsku komoru v Košiciach, sa takéto opatrenie nestalo a preto ostala v činnosti Advokátska komora v Turčianskom Svätom Martine.

Nariadením s mocou zákona č. 195/1944 Sl. z. Advokátska komora v Turčianskom Svätom Martine bola zrušená a obvod Advokátskej komory v Bratislave sa rozšíril na územie celého Slovenska. Táto norma je však neplatná vzhľadom na nariadenie č. 1/1944 Sb. n. SNR, lebo bola vydaná po 1. septembri 1944.

Podľa § 8 nariadenia č. 43/1945 Sb. n. SNR činnosť Advokátskej komory v Turčianskom Svätom Martina vykonáva po dobu dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohoto nariadenia Advokátska komora v Bratislave. Tieto dva roky uplynulý 2. júna 1947 a následkom toho bolo treba uvážiť, či by a) mala zahájiť činnosť znovu Advokátska komora v Turčianskom Svätom Martine, b) mala zahájiť činnosť Advokátska komora v Košiciach a c) či by sa mala predĺžiť doba dvoch rokov uvedená v § 8 nariadenia č. 43/1945 Sb. n. SNR.

Podľa výkazu Advokátskej komory v Bratislave začiatkom roku 1947 bol počet všetkých zapísaných advokátom na Slovensku 427 a kandidátov advokácie bolo 85. Tento počet advokátov a advokátskych osnovníkov, ktorý možno pokladať za ustálený v takej miere, že by bolo možné počítať s ním aj v budúcich, rokoch, nemožno brat za základ pre zriadenie dvoch Advokátskych komôr.; lebo keď by aj Advokátska komora v Bratislave s 302 advokátmi mohla hradiť svoje výdavky, Advokátska komora v Turčianskom Svätom Martine, ktorej pôsobnosť platila i pre Podkarpatskú Rus alebo Advokátska komora v Košiciach by holý pre nedostatok členov pasívne.

Následkom toho treba vyčkať, kým v advokátskom stave nastanú ustálenejšie pomery a potom bude treba rozhodnúť, či má byť na Slovensku len jedna Advokátska komora v Bratislave alebo má byť zriadená ešte ďalšia advokátska komora. Preto bolo treba predbežne ponechať doterajší stav a vypovedať to nariadením Slovenskej národnej rady, lebo sa, to týka Advokátskej komory v Turčianskom Svatom Martine a urobiť tak vo veci, ktorá podľa vyhlášky č. 66/1946 Sbierky nie je spoločná.

Právny výbor návrh Sboru povereníkov prerokoval a usniesol sa pozmeniť, prípadne doplniť pôvodný návrh takto:

Nadpis nariadenia, ktorý znel: "Nariadenie Slovenskej národnej rady zo dňa ..... 1947, ktorým sa mení nariadenie číslo 43/1945 Sb. n. SNR o zmene a doplnení niektorých ustanovení o advokátoch" pozmenil na názov "Nariadenie Slovenskej národnej rady zo dňa.....1947 o dočasnej pôsobnosti Advokátskej komory v Bratislave a v Turčianskom Svätom Martine."

Pôvodné ustanovenie čl. I. nahradil výbor týmto textom: "Činnosť Advokátskej komory v Turčianskom Svätom Martine vykonáva od 2. júna 1947 do 30. júna 1949 Advokátska komora v Bratislave". Zpätnú účinnosť do tohto ustanovenia bolo potrebné pojať preto, aby, sa konvalidovaly akty, vydané od uvedeného dňa, t. j. 2. júna 1947, kedy uplynula účinnosť nar. č. 43/1945 Sb. n. SNR, Advokátskou komorou v Bratislave.

Výbor pozmenil aj text článku II., ktorý teraz bude znieť: "Toto nariadenie vykoná povereník spravodlivosti."

Takto upravený návrh predkladá právny výbor plénu Slovenskej národnej rady s odporúčaním na schválenie. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve. Kto sa hlási k slovu? Nik. Rozprava odpadá. Dávam hlasovať o návrhu nariadenia Slovenskej národnej rady o dočasnej pôsobnosti Advokátskej komory v Bratislave a v Turčianskom Svätom Martine. Kto súhlasí s návrhom tak, ako bol pánom zpravodajcom prednesený, nech zdvihne ruku. Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila toto nariadenie v prednesenom znení.

Nasleduje piaty bod programu, ktorým je zpráva právneho a kultúrneho výboru o návrhu povereníka školstva a osvety na vydanie nariadenia o právnom obnovení činnosti telovýchovnej organizácie Sokol. Zpravodajcom je pán člen Slovenskej národnej rady Dr. Pavel Haljan. Dávam mu slovo.

Člen SNR Dr. Pavel Haljan:

Slávna Slovenská národná rada!

Slovenská národná rada svojím nariadením zo dňa 25. mája 1945 č. 51 Sb. n. SNR previedla na území Slovenska revíziu všetkých spolkov, ktorá sa ukázala potrebnou so zreteľom na dobu neslobody. Najmä išlo o to, aby bolo umožnené právne jestvovanie len tým spolkom, ktoré sú s hľadiska československej štátnosti nezávadné. Hneď po vydaní uvedeného nariadenia sa ukázalo, že príloha k citovanému nariadeniu, v ktorej boly uvedené spolky majúce ďalej jestvovať, nebola úplná, že z nej boly vynechané niektoré spolky zaslúžilé a mnohé spolky hospodárske. Preto bolo Slovenskej národnej rade podané niekoľko návrhov, na novelizáciu nariadenia č. 51/1945 Sb. n. SNR o rozpúšťaní a zakladaní spolkov.

Výbory právny a kultúrny na svojej spoločnej schôdzke dňa 29. septembra t. r. zaoberaly sa s návrhom povereníka školstva a osvety na vydanie nariadenia o právnom obnovení činnosti telovýchovnej organizácie Sokol. Obidva výbory shodne konštatovaly, že matériu pojatú do návrhu povereníka školstva a osvety už raz prerokovaly na podklade iniciatívnych návrhov členov SNR Dr. Haljana a Juraja Pavlíka a spoločníkov. V rámci všeobecnej rozpravy rokovaly výbory o zásadnej otázke, či sa novelizácia má týkať všetkých spolkov, ktorých právne obnovenie je v podaných návrhoch žiadané. Po dlhšej debate sa výbory usniely na tom, že t. č. sa novelizácia má týkať len telocvičných jednôt Sokol a ich nadriadených organizácií a že sa má v tomto smysle pripraviť návrh. Otázka iných hospodárskych spolkov sa ponecháva osobitnému riešeniu. Pritom výbory vzaly na vedomie zpravodajcom prednesené vysvetlenia pána povereníka vnútra zo dňa 12. júla a zo dňa 9. septembra 1947, najmä pokiaľ ide o cirkevné spolky mládeže, ktoré nariadením č. 51/ 1946 Sb. n. SNR neboly rozpustené, lebo sú pojaté medzi spolky náboženské.

Výbory vzaly tiež na vedomie uistenie pána povereníka vnútra, že povolí činnosť cirkevným spolkom SKM a SEM, ak sa znovu utvoria a vráti im majetok z kultúrne sociálneho fondu. Pokiaľ sa podané návrhy na novelizáciu nariadenia č. 51/ 1946 Sb. n. SNR týkajú aj právneho obnovenia iných spolkov, výbory po preskúmaní celej matérie zistily, že tieto návrhy sa stály bezpredmetnými tým, že Povereníctvo vnútra činnosť týchto spolkov povolilo na základe stanov, ktoré tieto spolky predložily znovu na schválenie.

Pretože matéria, ktorá sa týka novelizácie nariadenia č. 51, je rozsiahla a bola podľa príkazu Predsedníctva Slovenskej národnej rady legislatívnym odborom Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady výborom pripravená a predložená, usniesly sa výbory poveriť obidvoch zpravodajcov, aby na podklade uvedenej matérie za súčinnosti legislatívneho odboru Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady pripravili príslušný návrh. Súčasne sa výbory usniesly, že sa sídu na spoločnú schôdzku dňa 1. októbra 1947, kedy zpravodajcami predložený návrh prerokujú.

Na základe tohto výbory pokračovaly v rokovaní dňa 1. októbra 1947, schválily návrh nariadenia, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie č. 51 o rozpúšťaní a zakladaní spolkov v tom znení, v akom ho zpravodajcovia pripravili a predložili.

Novelizácia citovaného nariadenia sa podľa schváleného návrhu prevádza tým, že sa príloha k citovanému nariadeniu doplňuje novším bodom deviatym takto:

"IX. Telocvičné jednoty Sokol a ich nadriadené organizácie na Slovensku."

Výbory ďalej konštatovaly, že po zavedení československého právneho poriadku na územie oslobodené zpod maďadskej okupácie, bola obnovená právna možnosť jestvovania s hľadiska československej štátnosti nezávadným spolkom aj na tomto území, avšak tieto spolky boly podľa § 1 citovaného nariadenia zrušené, čo sa týkalo aj telocvičných jednôt Sokol. Preto bol § 1 zrušený a § 2 v prvej vete pozmenený tak, že bolo vynechané slovo "ostatnom. " Tým sa dosiahlo, aby aj na tomto území boly ponechané spolky uvedené v prílohe nariadenia, počítajúc medzi ne aj telocvičné jednoty Sokol.

V čl. III. a IV. boly určené predpisy, ktoré sú potrebné na prevedenie obnovenia spolkov, ktorými sa doplňuje príloha k nariadeniu.

Výbory právny a kultúrny predkladajú plénu Slovenskej národnej rady návrh takto ťažko vypracovaného nariadenia s odporúčaním na odhlasovanie. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve. Kto sa hlási k slovu? Pán člen Rady Juraj Pavlík.

Člen SNR Juraj Pavlík:

Slávna Slovenská národná rada! 16. február 1862. Ako pomerne verejnosti najmä u nás - málo známe a predsa s historického hradiska aké významné dátum! Je to veľmi dôležitý medzník v dejinách národa českého a v svojom dosahu iste dôležitý i v dejinách slovenských a slovanských vôbec. Je to deň zrodenia Sokola, toho Sokola, o ktorom prezident Osloboditeľ tak krásne napísal, že ideály sokolské sa v národe našom plne osvedčily.

75 členov zúčastnilo sa vtedy na zakladajúcom valnom shromaždení. "Telocvičnej jednoty Pražskej", aby položili základný kameň najväčšej našej národnej a telovýchovnej organizácii a možno smelo povedať, i najväčšej a najvýznamnejšej telovýchovnej organizácie na svete vôbec - Sokola. Hlavní zakladatelia a ideoví jeho tvorcovia Dr. Miroslav Tyrš a Jindřich Fügner vedeli dať sokolstvu taký program, takú ideovú náplň, že dnes po 85 rokoch má len československé sokolstvo viac ako milión svojich príslušníkov a čo je zvlášť dôležité, že sokolskou školou, sokolskou výchovou prešla v skutočnosti prevážna väčšina príslušníkov národa českého. Ideály sokolské stály sa v Čechách opravdu ideálmi národnými a bude len na prospech Republike a nám Slovákom, ak ony stanú sa aj národnými ideálmi slovenskými. (Potlesk.)

Ak spomínam na prvom mieste dôležitý význam sokolstva pre národ český, neznamená to, že by som popieral alebo zmenšoval jeho význam pre nás Slovákov. Nie, činím tak len z historickej poslúpnosti, keďže verejne započína Sokol svoju činnosť na Slovensku len po 28. októbri 1918. Ba práve naopak dovolím si tvrdiť, že Sokol i svojou činnosťou od roku 1862 do roku 1918 má mimoriadne veľký význam najmä pre nás Slovákov, lebo bola to práve táto činnosť Sokola, ktorá viedla k nášmu oslobodeniu a u nás Slovákov vari priamo ku vzkrieseniu užuž uhasinajúceho nášho národného života. Osudy Čechov a Slovákov boly i do r. 1918 úzko spiate a odvtedy sú nerozlučné, a i preto teda všetko, čo má význam pre jedných, má aj význam pre druhých. A nech mi je dovolené konštatovať hneď na počiatku, že slovenské sokolstvo takto ponímajúc svoju prácu, len ako prácu, slúžiacu blahu a dobru všetkých občanov, celej našej Československej republiky - podobne ako aj sokolstvo české - nevytvára a nechce tvoriť samostatnú slovenskú sokolskú organizáciu, ale organicky začleňuje sa ako nedeliteľná súčasť do jedinej vrcholnej našej sokolskej organizácie - do Čsl. obce sokolskej. (Potlesk.) Toto jednomyseľné rozhodnutie učinilo slovenské sokolstva v tom pevnom presvedčení, že takto upevní vnútornú silu a jednotu Republiky a pritom nijako neoslabí ani postavenie národa, súc si pritom vedomé toho, že aj naše národné záujmy zabezpečuje a chráni nám len a len slobodná demokratická Republika československá.

A teraz malý pohľad do minulosti. Nepriatelia Československej republiky a jej demokratického zriadenia - a to boli vždy aj nepriatelia Sokola - tvrdili a žiaľbohu toto svoje tvrdenie podarilo sa im naočkovať i niektorým oddaným československým vlastencom, že jedna z podstatných príčin československého rozkolu, ktorý viedol až k Mníchovu a k Žiline (6. X. 1938) a k marcovým udalostiam 1939, že jedna z príčin je pochybený názor idey jediného československého národa. Nechcem polemizovať teraz tu o tom, ktorý názor je správnejší a ktorý má väčšie opodstatnenie. Či názor o jednom československom a či dnešný vládnuci o dvoch - českom a slovenskom národe, to s hľadiska sokolskej práce nie je ani rozhodujúcim ani podstatným, lebo Sokol konal si dobrovoľne, ale svedomite svoju prácu telovýchovnú, národne - buditeľskú a československý vlasteneckú vtedy ako dnes. Upozorňujem však na túto vec preto, aby som poukázal, že nie idea jediného československého štátu, ale jedine len a len domáci zradcovia za pomoci nepriateľov zo zahraničia, využívajúc našej slobody, našej opravdivej a jedinečnej československej demokracie, pracovali a vidíme, že už znovu pracujú všemožným spôsobom na tom, aby podkopávali základy prosperujúceho československého štátu a pripravili tak jeho ľudu fyzické útrapy, duševnú a morálnu porobu a hospodársky úpadok. Robili tak najprv -ponímajúc s nášho demokratického hľadiska - len dovolenou cestou opozície proti údajnej centralistickej československej vláde, ale vo vhodnom okamžiku, podporovaní súc nepriateľmi zo zahraničia, prešli k otvorenému zradcovstvu proti Republike a k jej rozdeleniu. Dnes, myslím, všetci jasne vidíme, že bola chyba, že sa s tými zradcami Republiky dokonale nezúčtovalo už hneď v počiatku v r. 1920 a najmä v rokoch 1928-29, keď sa ich zrada celkom jasne ukázala. Bola by sa upevnila vnútorná sila a jednota, ale i postavenie Republiky voči zahraničiu. Bol som v pohnutých augustových dňoch 1938 vo Francii a spomínam si, ako depresívne pôsobila tam na verejnú mienku zpráva, že zástupci Slovenskej Hlinkovej ľudovej strany vyslali posolstvo k známemu nemeckú otázku tu riešiť majúcemu lordovi Runcimanovi.

Slávna Slovenská národná rada! Spomínam dnes tieto veci preto, že sme boli a sme znovu svedkami spiknutia proti Republike. Spiknutia osnovaného ľuďmi odchovaných tou istou ideológiou ľudáckou. Nemôžeme túto vec ani prehliadať, ani bagatelizovať. So zradcami Republiky treba už raz opravdu zúčtovať. Nie je možné, aby pre niekoľko jedincov uvalený bol národ i štát znovu do mravnej, národnej i hmotnej záhuby. Spomínam tieto veci i preto, aby sme si my všetci Slováci uvedomili bez rozdieľu, čo pre nás znamená život v slobodnej demokratickej Republike československej. Prejdime, prosím, aspoň v duchu Letmo naším krásnym Slovenskom. Všimnime si ciest, železníc a života na nich, navštívme naše dedinky, mestečká a mestá a všimnime si ich vzhľadu, vstúpme do útulných chalúpok, všimnime si ich zariadenia, ich úpravu, no nadovšetko všimnime si dôkladne života v nich, života nášho československého občana, jeho hospodárskeho a sociálneho postavenia, jeho kultúrnej vyspelosti a jeho národného uvedomenia a potom porovnajme toto všetko, tie cesty, tie dedinky, mestá, tie chalúpky a život v nich so stavom zpred roku 1918. Porovnajme však hlavne život slobodného československého občana so životom toho istého človeka z čias maďarského panstva u nás. To je dnes iný, opravdu nový, krajší život a rozdiel tohto od onoho javil by sa oveľa markantnejšie, nebyť po 20 rokoch slobody znovu skoro 6 rokov fašistického a nacistického teroru a hroznej vojny. Ale tento nový - krajší život je výsledkom veľkej práce, práce umu, práce rúk. A buďme objektívnymi posudzovateľmi. Bola to nielen práca naša, ale najmä v prvých rokoch slobody z veľkej časti práca českého srdca, českej hlavy i českých rúk, práca do značnej miery skropená i českou krvou. Boli to českí sokolí, ktorí hneď na úsvite našej slobody v r. 1919 prichádzajú ako opravdu milujúci bratia, aby obetou svojej krvi, obetou svojich životov bránili svojich spolubratov Slovákov. Kto nás naučil v školách správne slovensky písať, kto slovensky myslieť a slovensky cítiť, boli českí učitelia a českí profesori. Kto pozdvihol zdravotný stav nášho ľudu? Kto roztočil kolesá nášho priemyslu? Kto rozprúdil náš hospodársky život? Kto uviedol do chodu našu administratívu, i to boli českí lekári, inžinieri, národohospodári, právnici a úradníci. Za túto obrovskú, namáhavú i krvou posvätenú prácu vďačíme bratskému českému národu, ospravedlňujeme sa tým mnohým jedincom, ktorým fašistická vláda slovenská v r. 1938 a 1939 ich prácu nevďakom splatila. Ale nestačí ani len vďačiť a ani len ospravedlňovať sa, je treba viac, je treba konečne zo slovenského života, zo slovenských sŕdc vykynožiť úplne ideológiu ľudáckej nenávisti voči bratom Čechom a túto ideológiu nahradiť sokolskou ideológiou, láskou. (Potlesk. ) Zo slovenských žiakov, odchovaných českými učiteľmi a profesormi, stali sa slovenskí učitelia, slovenskí profesori a lekári, právnici, inžinieri, národohospodári, živnostníci - proste slovenskí vzdelanci. Prevzali sme sami vedenie vlastných vecí do svojich rúk, ale duch tohto nášho vedenia nemôže a nesmie byť iný, než bol duch, ktorý stál pri zrode nášho života. Musí to byť duch československý, duch opravdového živého československého bratstva, duch nefalšovanej československej demokracie, duch našich légií, duch nášho odboja, duch Slovenského národného povstania - toho povstania, ktorého jediným cieľom bola slobodná demokratická Republika československá. Áno, tento duch musí byť ten istý na východe i na západe Republiky, lebo podľa slov prezidenta Osloboditeľa "štáty a národy udržujú sa tými ideálmi, z ktorých sa zrodily. " Po tejto stránke má slovenské sokolstvo priamo historické poslanie, aby popri pestovaní telesnej zdatnosti jedinca a tým i dvíhaní sily a zdatnosti národa, šírilo v našom ľude práve tohto ducha československého bratstva, ducha ver. nosti k Československej republike a aby svojimi všeobecne vzdelávacími podnikmi šírilo kultúru i medzi drobným slovenským ľudom. Robilo tak v minulosti, robí tak dnes a chce tak robiť aj v budúcnosti. O význame sokolskej práce na Slovensku po roku 1918 minister Dr. Vavro Šrobár píše toto: