Ústredný orgán Demokratickej strany "Čas" sa vysmieval našim návrhom. Napísal opätovne, že všetko je v najlepšom poriadku, že zásobovanie národa je plne zabezpečené. Ale už v januári ukázalo sa, že upozornenie Slovenskej odborovej rady bolo opodstatnené a prezieravé. V januári 1947 snížilo Povereníctvo výživy úradné dávky potravín veľmi citeľne. V marci a v apríli začalo zásobovanie obilninami značne pokuľhávať. Bývalý povereník výživy nás ubezpečil 28. januára 1947, že vystačíme so starými zásobami do novej úrody, t. j. do konca júla 1947 a že ešte aj do novej úrody prejdeme s prebytkami obilia. Dnes už vidíme, že to boly prázdne slová. V niektorých okresoch od mája začínajúc uplynulý často celé týždne, kým obyvateľstvo po mnohých, urgenciách dostalo aspoň časť úradných prídelov. Kým pre pracujúci ľud nevedela zásobovacia správa zabezpečiť ani najnutnejšie potreby, zatiaľ bohatí jednotlivci mohli na čiernom trhu kúpiť všetko. Slovensko sa stalo eldorádom veľkošmelinárov. Keď spomeniem v tejto súvislosti len meno Schavernoch, nemusím už ani pripomenúť, že na akých miestach sa títo vykorisťovatelia národa tešili ochrane.
Pripomínam tieto staré hriechy ako výstražné memento pre náš nový Sbor povereníkov. Starý Sbor povereníkov musel padnúť, lebo jeho väčšina ignorovala vecné návrhy Slovenskej odborovej rady. Ostrý zásah odborárov do slovenskej krízy nasledoval až vtedy, keď zlyhaly všetky smierlivé pokusy. Krízu nevy volali odborári. Krízu vyvolaly kruhy, ktoré daly politické prístrešie nepriateľom štátu, krízu vyvolaly kruhy, ktoré podporovaly šmelinárov. My, odborári, sme zakročili, aby sme pomáhali krízu odstrániť. Aj tento náš zásah bol vedený láskou k svojeti a pocitom zodpovednosti národu a štátu.
Od nového Sboru povereníkov očakávame, že sa nedopusti chýb, ktoré privodily pád starého Sboru povereníkov. Konečne treba v plnom znení rešpektovať zákon č. 144/1946 o jednotnom odborovom hnutí. Je to zákon, ktorý je platný pre celú Republiku. Nikto ho teda beztrestne nesmie porušovať ani na Slovensku. Nový Sbor povereníkov musí byť zárukou, že sa do dôsledkov uskutoční spravodlivá očista, že odhalení rozvratníci budú prísne potrestaní a že bude znemožnená akákoľvek činnosť, namierená proti záujmom vlasti a ľudu. Od nového Sboru povereníkov očakávame vyriešenie súrnych hospodárskych a sociálnych potrieb ľudu, najmä, že zabezpečí výživu a zavedie poriadok do distribúcie a do cenových pomerov.
Tak to vyhlásila známa deklarácia sjazdu závodných a zamestnaneckých rád. Jej obsah je pre nás záväzný. Je to deklarácia, vyslovená v mene vyše pol milióna námezdné pracujúcich slovenských mužov a žien. Na adresu každého, kto by nechcel vziať na vedomie požiadavky v deklarácii vyslovené, opakujem tu jej záverečný odsek:
"Pokladáme za potrebné vyhlásiť, že slovenský pracujúci ľud je odhodlaný všetkými prostriedkami, ktoré má naporúdzi, urobiť koniec rozvratu a protiľudovým i protištátnym snahám, zabezpečiť demokraciu a právny poriadok a postarať sa o dôsledné uskutočnenie vládneho programu. V mene všetkých slovenských pracujúcich, bez ohľadu na ich strannícku príslušnosť slávnostne sľubujeme, že v súčinnosti s najširšími vrstvami roľníkov a odbojových složiek vynaložíme všetky sily na zabezpečenie spokojného života nášho ľudu, lepšej budúcnosti slovenského národa a bezpečnosti i jednoty Republiky. Splníme neporušiteľný odkaz Slovenského národného povstania, načo sme povolaní, ako jeho verní strážcovia." (Potlesk.)
Ja len chcem reagovať na niektoré veci môjho predrečníka, ktorý sa zmienil o tom, že Slovenská odborová rada nie je zákonitou složkou a že sme len organizáciou dobrovoľnou. To nie je pravdou, práve ja na to chcem reagovať, že ja som citoval i v mojej reči, že sme zákonitou, poneváč zákon 144/1946 bol odhlasovaný československým parlamentom. A jestli, či máme nárok, aby sme sa zúčastnili v Národnom fronte, aby sme sa zúčastnili na dôležitých jednaniach, rôznych komisiách, o tom môžme diskutovať, poneváč Slovenská odborová rada zastáva široké masy pracujúceho ľudu, či už robotníkov, úradníkov a preto je našou povinnosťou, aby sme sa starali, aby životná a sociálna úroveň pracujúceho ľudu bola zvýšená. A jestli tu bolo podotknuté, že sa odstraňuje veľkoobchod, je pravdou a nepopieram, že revolučné odborové hnutie, sme i o to bojovali, aby tu medziobchod bol vylúčený. Ale mali sme k tomu určité príčiny, poneváč jestli obchodná komora, živnostenské spoločenstvá malý možnosť od nášho oslobodenia od roku 1945, aby poučili ich členov, aby slúžili národu a nie proti národu. Jestli my sa dovolávame zlepšenia zásobovania v textile, ja úplne S tým súhlasím, ale odvolávať sa snáď, že naši robotníci a robotníčky, alebo úradníci v textilných závodoch nedali svoje výrobky ma trh, by bolo omylné. S týmito ich výrobkami nešmelinárili robotnici, ani úradníci týchto fabrík, ale šmelinárili s nimi veľkoobchodníci. A ja by som bol býval povďačný, keby pán člen Slovenskej národnej rady Ruman tak, ako svolal sjazd do Trenčianskej Teplej proti vyhláške povereníka priemyslu, keby bol niekoľko ráz svolal veľkoobchodníkov a upozornil ich na to, aby nepracovali proti národu, ale v prospech národa, aby nešmelinárili a aby nie na úkor pracujúceho ľudu bohatli, ale aby sa uspokojili so svojimi občianskymi ziskami, by nebolo muselo prísť, aby boli odbúraní veľkoobchodníci. Toto je a ja hovorím: my pôjdeme i v druhom sektore a ja zase hovorím tu je obchodná komora, tu sú obchodné, živnostenské spoločnosti, tak ako sme prikročili v textile, možno že zajtra alebo napozajtra budeme musieť prikročiť i v potravinárskom sektore. A ja to nepopieram, ale zase niet našich príčin, zase nie preto, že sú to nejaké naše osobné zámery, ale preto, že chceme zjednať nápravu v distribúcii tak v textile, ako i v potravných článkoch. (Potlesk.) Hovoríme, že náš distribučný systém je dobrý, systém môže byť dobrý, ale ľudia; ktorí ho majú prevádzať, sú špatní. A jestli systém bude dobrý, systém si ponecháme a ľudia, ktorí ho špatné prevádzajú, títo z tohoto systému musia ísť. (Potlesk.) (Hlasy: "Tak je!")
Takto ja k otázke distribúcie. A ja nijak nezazlievam predrečníkovi, nech si obhajuje obchodníkov a živnostníkov, to nie. Zazlievam len to, že ich obhajuje na podklade nepráva, len o to mi ide. Nie, to je nesprávne, lebo ja tu neopakujem litery zákona, to neopakujem. Ja hovorím, tu by bolo právo bývalo vtedy, keď dostali textil, keby ho boli správne distribuovali. (Hlas: "A dostali ho?") Dostali. Ja nemám po ruke cifry. Ale kto to chce, ja mu ich ukážem. Jestli my za tri mesiace za 6 a pol milióna bodov vydáme textilu a vonku sa z toho na body nič nepredá, jestli sa nám objavuje čierna tlačiareň v Budapešti s čiernymi bodami atď. a jestli objavujeme tu na trhu asi 400.000 týchto čiernych bodov, toto žiaden robotník a úradník v úrade nerobí. Toto robili obchodníci. Jestli robotník má budovať dvojročnicu, jestli úradník má budovať dvojročnicu, nuž tak ako robotník a úradník má kladný pomer k Československej republike, má kladný pomer k národu, nič viac nežiadame ani od týchto obchodníkov, len to, aby mali kladný pomer k národu, kladný pomer k Republike a aby svoje povinností konali tak, ako ich koná robotník a úradník. (Potlesk.)
Podpredseda SNR Karol Šmidke:
K slovu sa prihlásil pán člen Slovenskej národnej rady Dr. Baar.
Člen SNR Dr. Ľubomír Baar:
Slávna Slovenská národná rada! Prichodí mi zaujať konečné stanovisko v mene Klubu Demokratickej strany k programu VIII. Sboru povereníkov a stanovisko k niektorým prejavom, ktoré tu odznely dnes.
Je to najmä prejav podpredsedu Národnej rady poslanca Karola Šmidkeho, ktorý hovoril v mene Klubu Komunistickej strany Slovenska. Je treba len ľutovať, že vo svojej reči predstavoval niektoré súčasné problémy v takom svetle, ktoré nie je priaznivé pre najväčšiu slovenskú stranu, pre Demokratickú stranu. A tak sa dostala znova na tapetu tzv. Dohoda z apríla m. r. A opäť sa o nej hovorí ako o legalizovaní a aktivizovaní ľudáctva a o vytváraní oporných bodov. Výkonný výbor Demokratickej strany na svojom poslednom zasadnutí jednomyseľne vyhlásil, že táto dohoda je prekonaná a preto neplatiaca. Nič menej, je treba veľmi jasne konštatovať, že to nebola žiadna dohoda s ľudáctvom, bola to interná vec činiteľov a členov Demokratickej strany, ktorí už predtým boli pracovníkmi Demokratickej strany ako poverenici, podpredsedovia parlamentu, poslanci atď. Teda ľudia, ktorí predtým boli bez debaty prijateľní a ktorí bolí dokonca v jednej čiastke tlači nazývaní pokrokovými katolíkmi. Veď sám pán predseda Komunistickej strany Slovenska Široký neváhal navštíviť Dr. Kempného v jeho úrade a rokovať s ním o možnostiach politickej spolupráce. Nebolo teda žiadneho dôvodu, aby sme k týmto ľudom chovali nedôveru my, a nemali sme nedôveru ani jeden medzi druhým. Išlo o to, že Demokratická strana ostane jednotnou, a že jej činitelia sa nerozídu do dvoch politických strán. To bol smysel dohody. A keď už je o tom reč, kto snáď najznačnejšou mierou prispel k aktivizovaniu ľudáctva? Nebola to snáď chyba, že už od prechodu frontu prakticky sa znovu a znovu jednalo s bývalými poslancami a inými činiteľmi HSĽS o možnostiach novej strany? Či nebola chyba v tom, že sa umožnilo, aby títo poslanci sa stali redaktormi populárnych konfesijných týždenníkov? Či nebola chyba v tom, že sa sľubovala všemožná pomoc tým a aj sa im dávala, ktorí išli a ktorí mali zakladať novú stranu, ktorá vo svojom programe otvorene hovorila o tom, že chce sústrediť býv. príslušníkov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany? A koniec koncov, či to nebola chyba, že sa otvorene niekto nebál povedať, že je to česť, keď je niekto pokladaný za červeného ľudáka? Bolo to snáď záujmom Demokratickej strany, aby sa toto všetko stalo? Alebo to snáď bolo záujmom tých, ktorí túto všetku činnosť organizovali a sledovali. Ten, kto prvý začal jednať so skupinami, dnes nazývanými novoľudáckymi, sme neboli my, a tiež nie my sme otvorili ten politický ventil, ktorý má byť dôvodom dnešného sprisahania.
Je však škoda rekriminovať. Ak sa stály chyby na jednej alebo druhej strane, treba si vziať z nich poučenie a s vykasanými rukávmi sa pustiť do ich odstraňovania. Utvorenie VIII. Sboru povereníkov je istotne takým medzníkom, ktorý nám umožní začať s novými silami a nezaťaženou minulosťou.
Demokratická strana vyšla z národného povstania. Zdrcujúca väčšina jej vedenia čo najexponovanejší činitelia domáceho a zahraničného odboja. Je samozrejmé, že v tejto spoločnosti absolútne nemá čo robiť človek, alebo ľudia, ktorí by chceli výsledok nášho sedemročného snaženia v ilegalite zvrátiť. Nemá medzi nami miesta ten, kto by zločinné pracoval proti jednotnej Československej republike a proti jej skutočne demokratickému zriadeniu a princípu. (Potlesk. ) Troch činiteľov Demokratickej strany z niekoľko sto podozrivých a zaistených obvinili z najvážnejších zločinov proti Republike. Žiada sa od nás vyviesť konzekvencie a zavrhnúť týchto ľudí. Správne, nebudú ani vterinu v Demokratickej strane títo ľudia, ak budú presvedčivé dôkazy o ich čo len čiastočnej vine, alebo čo len čiastočnom pokuse. Tu však nestačia len novinové články alebo bibliofilsky vybavené brošúrky o sprisahaní na Slovensku. To neni pre súdneho človeka dôkaz. Veď v týchto brošúrkach sme čítali aj meno niektorých ľudí, ako Dr. Kyselého, ktorí sú už na slobode, a ktorí pravdepodobne boli bezpodstatne obviňovaní. A možno, že prídu aj niektorí iní na slobodu, ktorých všetkých by sme boli nevinne hodili cez palubu. Ak dostaneme možnosť presvedčiť sa o konkrétnej vine kohokoľvek, učiníme bezodkladne najťažšie následky, ktoré nám stoja k dispozícii. A potom, o čo väčšiu dôveru by sme chovali k výsledkom policajného vyšetrovania, ak by sme boli presvedčení, že výpovede a priznania sú dosiahnuté schopnosťou a kriminalistickou šikovnosťou vyšetrujúcich orgánov a nie fyzickým nátlakom. A v tejto súvislosti treba vzniesť apel na nového povereníka spravodlivosti, aby ako nestranný činiteľ veľmi bedlivo sledoval pokračovanie vyšetrovania protištátnej aféry. Aby sa nedal ovplyvniť v spravodlivom zákonnom a prísnom postupe ani novinovými kampaňami, ani vyvolávaním umelých kríz, ani nahuckaným davom, vylamujúcim brány. Pán podpredseda Šmidke hovoril aj to, že odborové a niektoré odbojové organizácie prijímajú nový Sbor povereníkov s rezervou. Podobne sa vyjadril aj pán poslanec Kušík, že budú vraj vyvíjať morálny tlak na Sbor povereníkov, aby sa to alebo ono stalo. Teda nový Sbor povereníkov bude zodpovedný odborom aj odbojovým organizáciám. Dobre, ale na niečo sa myslím zabudlo, že so Sborom povereníkov musí byť spokojný celý slovenský ľud a jeho volení zástupcovia. V celom programe VIII. Sboru povereníkov nikto sa nezaujíma, či s novým Sborom povereníkov a s jeho činnosťou bude spokojná aj naša Slovenská národná rada, ktorej je Sbor povereníkov v prvom rade zodpovedný a ktorá má do toho čo povedať ešte aj pred odbormi.
Ak by sme ozaj chceli vedieť, či ten alebo onen Sbor povereníkov, povereník, činiteľ, má alebo nemá dôveru rudu, neopierajme sa len o mienku určitej čiastky národa, shromaždenej v niektorých inštitúciách, ale opýtajme sa národa celého a to slobodnými voľbami. (Potlesk. ) Do slobodných volieb nech vyjdú politické a ideové smery reprezentované politickými stranami tak silné, akú dôveru ľudu majú, ktorý je jediným a konečným zdrojom moci.
Ak pán poslanec Viktory kritizoval ľudové súdnictvo, jeho výsledok kritizoval správne. Chcel však príčiny jeho zlyhania vidieť na poli strannícko-politickom, namiesto toho, aby ich videl tam, kde príčina skutočne tkvie. A tá príčina je, že bohužiaľ proti našej vôli sa rozhodovanie celkom a úplne vložilo do rúk len laickému živlu, pričom sudcovia majú len hlas poradný. A je smutnou skutočnosťou, že mnohé mierne a oslobodzujúce rozsudky proti skutočným kolaborantom odhlasovali prísediaci, ktorí boli vedení nie spravodlivým posudkom, ale bohužiaľ niekedy aj podplácaním alebo inými osobnými momentami.
Sme presvedčení, že po 1. januári roku 1948, keď veci, patriace pred ľudové súdy, dostanú sa pred riadne súdy, budú tieto pokračovania prísne, spravodlivo a nestranne urýchlene ukončené.
A ešte niekoľko slov k práve skončenej politickej kríze. V záujme politickej konsolidácie a umožnenia ďalšej spolupráce Demokratická strana priniesla obete, ktoré dokazujú jej pevnú vôľu budovať spolu s ostatnými stranami náš štát. Táto obeť, obávam sa, nebola dosť ocenená, najmä nie u druhých strán, ktoré často so škodoradosťou hľadely na vývoj. Postoj Demokratickej strany však bude ocenený všetkými dobrými československými vlastencami a budúcnosťou. Dúfame, že tieto obete neboly daromné, a že prichádza obdobie skutočného budovania a zlepšenia životných podmienok. Prestaňme zneužívať prírodné katastrofy a zločiny jednotlivcov k potieraniu stranícko-politickému. Jednajme jeden s druhým čestne, spravodlivo a úprimne. To bude najlepší predpoklad ďalšej spolupráce. S úprimnou vďakou musíme kvitovať šľachetný počin generalissima Stalina, ktorý veľkomyseľne dal príkaz na uvoľnenie ďalších 200 tisíc ton obilia pre Československú republiku. (Potlesk. ) Zbaví nás to iste mnohých starostí a obáv pred touto zimou. Zároveň však berieme s uspokojením na vedomie, že jednáme aj s Kanadou o dodávke obilia za výhodných podmienok. Toto je ďalší dôkaz, že popri vernom spojenectve so Sovietskym sväzom musíme vo vlastnom záujme snažiť sa o dobrý pomer aj s inými štátmi a mocnosťami.
Program VIII. Sboru povereníkov, prednesený predsedom Dr. Husákom, je len programom, literou. Rozhodujúce bude jeho prevádzanie do života, jeho uskutočňovanie. A tu skladáme nádej, že state, ktoré sú len čiastočne načrtnuté alebo vôbec chýbajú, budú vývojom novej práce Sboru povereníkov práve tak zachytené, ako veci v programe podrobne vyčítané.
Demokratická strana, jej členovia v Slovenskej národnej rade budú hlasovať za program VIII. Sboru povereníkov s tým predpokladom a v tej nádeji, že všetky úprimne a konštruktívne mienené dodatky a kritiky budú novým Sborom povereníkov prevádzané a akceptované. Zároveň vyslovujeme nádej, že nový Sbor povereníkov bude môcť pracovať za iných, lepších predpokladov, najmä za inej atmosféry a za zachovania demokratických a človeka XX. storočia dôstojných spôsobov.
Nový Sbor povereníkov tejto atmosféry potrebuje, aby mohol úspešne a nerušene plniť svoj úkol v dnešných ťažkých časoch a podporiť tak budovanie našej drahej demokratickej Československej republiky. (Potlesk.)
Podpredseda SNR Karol Šmidke:
Ďalej sa k slovu prihlásil pán Dr. Husák, aby predniesol záverečné slovo. Dávam mu slovo.
Predseda Sboru povereníkov Dr. Gustáv Husák:
Slávna Slovenská národná rada!
Dovoľte, panie a páni poslanci, aby som najprv poďakoval zástupcom všetkých politických strán, ktorí v rozprave o programovom vyhlásení nového Sboru povereníkov vyjadrili v zásade svoj súhlas, tak s programom, tak ako bol predložený a predniesli významné doplnky, kritické postrehy a povedal by som mienku širších vrstiev, ktoré zastupujú k jednotlivým častiam programu.
Ja vítam i kritiku, ktorá v niektorých lektoroch tu odznela a v podstate možno povedať od zástupcov všetkých politických strán, lebo bude nám vodítkom pri formulovaní ďalších praktických uzáverov nášho programu.
Spomínané bolo niektorými pánmi poslancami, že žiadalo by sa konkretizovať niektoré časti programu bližšie. Zámerne sme volili túto formu programu, v ktorej sú, povedal by som, určené v podstate generálne línie v niektorých najzávažnejších sektoroch s tým vedomím, že v najbližších dňoch Sbor povereníkov konkretizuje úlohy v každom jednotlivom rezorte a sektore s presným určením ciest i s kalendárovým poradím podľa možnosti tak, aby celá práca nového Sboru povereníkov bola organizovanejšie vedená, aby významnejšie úlohy maly prednosť pred menej naliehavými, a aby Sbor povereníkov a štátna správa na Slovensku ako jeden celok vystupovala na rozdiel od nových chýb v tomto smere v minulosti. Teda tento konkretizovaný program podľa jednotlivých rezortov, ktorý sa v rezortoch sostavuje a v sobotu začne v Sbore povereníkov prerokovávať, bude výsledkom, bude odvodením s tých hlavných línií, ku ktorým dnes, vážení páni a panie, ste svoje stanovisko zaujali. Celkove neprichodí mi a nemám právo hodnotiť diskúziu, ktorá tuná prebiehala, dovoľte však vysloviť môj dojem, že nechápe sa dosť vážne situácia, v ktorej na Slovensku sme. Že sa nechápe vážnosť situácie ani po stránke politickej, ani v závažných hospodárskych oblastiach.
Do popredia dostaly sa posledné mesiace otázky politicko-bezpečnostné. Sbor povereníkov, povedľa toho, že je zodpovedný Slovenskej národnej rade, že vykonáva vládnu a výkonnú moc v rozsahu jej nariadení, je zodpovedný tiež vláde za výkon jej zákonnej právomoci a za riešenie všetkých tých otázok, ktoré svojou povahou, alebo priamo vymenované dohodami sú typickými otázkami celoštátnymi. V tomto smysle bola vznesená vážna kritika v nedávnych týždňoch, že na Slovensku politicko-bezpečnostné otázky neboly dostatočne vážne riešené, že otázkam bezpečnosti štátu, hájeniu záujmov štátu nebola venovaná ani politickými činiteľmi, ani zodpovednými orgánmi tá pozornosť, akú tieto otázky vyžadujú. Tu bola vznesená kritika zo slovenskej i českej verejnosti od orgánov vládnych a z iných miest. Nám nemôže byť ľahostajné, či sa v budúcnosti bude veriť, alebo nebude veriť, že Sbor povereníkov tú svoju pôvodnú delegovanú právomoc v otázkach hájenia štátu, jeho ľudového, jeho demokratického režimu bude plniť absolútne vzorne. Z toho vyplýva i komplikovaná politická situácia, ktorá u nás je. Obchádzali by sme pravý stav vecí, keby sme toto na vedomie nebrali, že sme na istej križovatke a podľa toho, akú cestu ďalej budeme voliť vo svojom politickom živote a najmä vo vládnom a výkonnom národnom našom orgáne, podľa toho mnoho alebo mnohé z vážnych otázok v budúcnosti budú riešené. I v tejto diskusii boly vznášané pochybnosti o tom, či treba veriť všetkému, čo v oblasti štátno-bezpečnostnej do verejnosti bolo dávané. Ja by som vítal, aby povereník vnútra, ak si to bude žiadať Slovenská národná rada, hovoril o mnohých otázkach otvorene. (Potlesk.) Chcel by som na tomto mieste povedať, že to, čo verejnosti bolo povedané, je nielen pravda, ale je len menšia časí pravdy, a že rozvratné hnutie proti nášmu Štátu a jeho ľudovému zriadeniu je rozsahu ďaleko väčšieho a zasahuje ešte ďaleko širší kruh zodpovedných politických a hospodárskych ľudí a že nepovažujem za správne, kedy sa v tomto štádiu prichádza opäť s bagatelizovaním a že by to bol veľmi zlý úvod pre nový Sbor povereníkov, ktorý nielen našej verejnosti, ale hovorím Republike je povinný v týchto otázkach jednať bezpodmienečne a rázne jasno.
V otázkach hospodárskych. Vy, ktorí pracujete v okresoch a prichádzate hádam častejšie do styku s drobnými ľudmi, vidíte najlepšie, že drobný slovenský človek nežije dnes dobre, že má každý v svojej kategórii, či roľník, či robotník, zamestnanec alebo aj mnohí živnostníci toľko sťažností, toľko oprávnených sťažnosti v každom okrese a v premnohých obciach, že musíme sa nad týmito otázkami pozastaviť troška hlbšie. Hodnoty platov, hodnoty miezd, hodnoty, ktoré dostáva roľník za svoje výrobky, boly vyslovene devalvované čiernymi cenami a nedostatkom, ktorý v mnohých artikloch aspoň pre konzumenta tuná je. Tým sa láme celá tá stupňujúca línia, ktorú sme od oslobodenia u nás v životnom štandarte širokých vrstiev nastúpili. Dovoľte uviesť pár čísel s oficiálnej tabuľky čiernych cien, s oficiálnej preto, že je štát nymi orgánmi zisťovaná, a srovnávajte ju s platom, ktorý dostáva priemerný štátny zamestnanec, priemerný robotník, alebo aj stredný robotník a živnostník. Ak v októbri tohto roku cena bieleho chleba je odhadovaná resp. v priemere celoslovenskom počítaná na 50 Kčs za kg, čierneho chleba na 20 Kčs, múky pšeničnej na 60 Kčs, krupicovej 80.-, bravčové mäso 105.-, bravčové mäso údené 180.-, masť bravčová 300.-, maslo 250.-, mlieko 20.-, vajcia jedno 10.-, cukor kostkový 150.-, zemiaky 8.-, ryža 250.-, i také drobné veci pre kuchyňu našej rodiny ako cesnak 400.-, cibuľa 60.-, kapusta 550.-, pšenica 3.500.-, raž 3.000, podrážky 200.- atď., dajte tieto ceny do súvislostí s platmi, ktoré dostáva veľká čiastka pracujúcich vrstiev v našom národe a čo z toho si môžu pre svoju rodinu zakúpiť! A pritom oficiálnym distribučným procesom dostáva priemerný náš konzument nepatrné percento týchto produktov, nepatrné percente z toho, čo nezbytne potrebuje pre svoju výživu. Teda musíme vziať na vedomie jeden stav, že sme znehodnotili týmto poriadkom v distribúcii jak potravinových tak priemyselných článkov aspoň na polovicu plat celého zamestnanectva a príjem drobných roľníckych rodín. To znamená, to má svoj dosah na životnú úroveň človeka a má to svoj dosah tiež samozrejme na jeho spokojnosť a na jeho dôveru k politickému režimu, ktorú u nás máme.
V otázkach vyživovacích, ktoré boly predmetom hlbokej nespokojnosti, boly vznesené v diskusii i niektoré vážne pripomienky, resp. návrhy. Ja by som nerád, vážení páni a panie, aby ste odchádzali z tohto zasadnutia s nejasným obrazom o našej situácii. Od ustanovenia nového Sboru povereníkov koncentrujeme značnú časť našej pozornosti na otázky vyživovacie. Dali sme si pevný úmysel, aby v decembri dostal každý nás konzument plné dávky. Chcel by som vám povedať, ako vyzeráme dnes. Pravdepodobne sa nám podarí v decembri plné dávky všetkým konzumentom dať, pravdepodobne. A na január nemáme zaistené absolútne nič, a v januári, ak sa nevyvinie absolútne úsilie, budeme presne tam, kde sme boli uprostred tejto politickej a vyživovacej kríži. Boly spomínané importné dodávky. Skutočné porozumenie sovietskych vládnych činiteľov je tu mimoriadne. Ráčte však počítať s mimoriadnymi ťažkosťami dopravnými, prípadne poveternostnými v zime, a ľahko si je vyrátať, že vplyv týchto importných článkov môže sa plne uplatniť najskôr vo februári. Preto sme započali národnú akciu výkupu obilia, rozpracovanú organizačne. Prvé zprávy, ktoré prichádzajú, sú, dovoľte povedať otvorene, neuspokojujúce. V našich okresoch i v mnohých obciach, napriek pevnému, jednotnému stanovisku všetkých politických strán a všetkých činiteľov hore, v našich okresoch a obciach nenachádzame porozumenia. Celé politické strany utekajú od zodpovednosti v tejto veci, nechcú sa robiť nepeknými na dedinách, organizačne utekajú ľudia od práce od tejto a nejde sa s tou vehemenciou, s tým elánom a s tou obetavosťou do tejto akcie dolu, aká jedine môže zabezpečiť úspech. Ja hovorím, vážení páni, otvorene, ak táto akcia v decembri zlyhá, ak neprinesie aspoň priemerne očakávaný výnos pre naše verejné zasahovanie, ak nebude prevedená tak 100% organizačne, ráčte počítať s tým, že je tu v januári tá situácia, aká bola v septembri, a škoda našich reči o nových programoch a konsolidačných činoch. Absolútne takto jasne otázka stojí. Neni možné spokojovať sa s tým, aby oficiálni činitelia a organizácie politických strán dali deklaratórne prehlásenie a donútili obrovský aparát, aby sa nesústredil na túto otázku, ktorá sa stáva kľúčovou otázkou celého pokoja na Slovensku. By som vám mohol citovať desiatky zpráv, ako táto vyživovacia kríza po Slovensku prebieha. Od prosieb a plaču až po demonštrácie, až po začiatky rabovačiek, Jak bude prebiehať v zime, jak bude prebiehať v ďalších siedmich, resp. ôsmich zásobovacích mesiacoch, ak nevyvinieme dostatočné úsilie, ráčte posúdiť sami. Povereník výživy za plnej podpory celého Sboru a všetkých politických činiteľov snaží sa sjednať nápravu a poriadok, však ani jeden človek, ani menší štáb ľudí tu zázraky neurobí, ak skutočne všetci politickí činitelia, všetky složky, ktoré majú akýkoľvek mravný vplyv na nášho človeka, nebudú stopercentne v tejto akcii pomáhať.
Pokiaľ ide o poriadok pri rozdeľovaní produktov. Úmyselne je tu uvádzaná kapitola o národných výboroch, a okresných národných výboroch. Veľmi často hľadáme na Slovensku chybu v špičke. Nehovorím, že sú ideálne vždycky naše špičky úradne alebo politické, alebo že sa majú vynímať z kritiky, naopak. Čím kto na vyššom mieste stojí, tým má si byť plne vedomý toho, že bude prísnejšie kritizovaný. Ale dovoľte konštatovať, že distribúcia jak v potravných, tak v priemyselných článkov je práve do vysokého stupňa od nižších složiek závislá, od aparátu na našich okresoch a na našich mestách. Ja vám uvediem niekoľko čísel, ktoré ukazujú absolútne chaotický stav. My sme pri vydávaní lístkov na topánky vydali, podľa môjho odhadu na základe niektorých čísel, okolo dvesto až tristo tisíc lístkov viacej, než je počet obyvateľstva, ktorý má na to nárok. To isté pri mydle, to isté pri šatoch, pri potravinových článkoch odhadujú naši odborníci na výžive, že toho času asi dvesto až tristo tisíc je neprávom uvádzané medzi konzumentami. To isté máte pri ostatných artikloch. Kto tu poriadok sjednať môže? Už ani nechcem spomínať také detailné niektoré zjavy, čo sa nám v aparáte deje a čo drobní ľudia prudko kritizujú, kde sú vyslovené podvody, ako tu mám z októbra zprávu o vystavovaní falošných odber, poukazov v istej obci na cukor v množstve 7.000 kg a 900 kg múky. Podobnej šmeliny dopustil sa ten a ten pán zásobovací referent v istom meste tým, že vyplnil bianko odberné poukazy na cukor v množstve 960 kg a predal ich za 13.000 Kčs. Prednosta úradu miestneho národného výboru v istej obci odberné články neprávom vydával, ukrátil verejné zásobovanie o 14.695 kg cukru, 1.150 kg chleba, (Hlas: "Trest smrtí v niekoľkých prípadoch. ") 1.750 kg várovej múky, 296 kg čokolády, 586 kg masti, kakao atď. A to sú nie náhodilé prípady, by som ich nespomínal. To sú prípady dosť pravideľné. I preto máme napätie v potravinových článkoch v múke, v masti, v cukre, ktorý znovu začína byť teraz naliehavý a tiež v priemyselných produktoch. Teda poriadok v otázke distribučného aparátu, hlavne celej tej reťazi, ako články ku konzumentovi idú, je jednou z najnaliehavejších otázok.
Podobne pri článkoch priemyslových, aspoň pri tých najnaliehavejších. Boly vznesené slová kritiky tuná, pokiaľ ide o niektoré články, najmä pokiaľ ide o textil. Ja nebudem robiť advokáta ani starému, ani novému povereníkovi priemyslu, bol by som však rád, aby si opätovne Slovenská národná rada dala pri zvláštnej príležitosti dopodrobna vysvetliť všetky otázky, a svoje pripomienky, návrhy vzniesla. Dovoľte však uviesť aspoň jednu z príčin, pre ktoré i tuná tak veľký nedostatok je. Tak ako v potravinových článkoch i v priemyselných nemôžeme obviňovať výrobu, nemôžeme obviňovať roľníka ako producenta alebo továrne, aspoň nie do vysokého percenta, ačkoľvek i tam svoje poznámky by sme mohli mať. Hlavne je v celom tom prečeše, cez ktorý tieto tovary prechádzajú. Verejnosť sa pozastavila nad tým nedávno, keď povereník priemyslu informoval Sbor povereníkov, že približne štyri milióny metrov tovaru, ktorý dala naša výroba k dispozícii pre konzumenta, neboly vyúčtované bodmi a treba sa domnievať, že sa dostaly na čierny trh. Keď počítate, že priemerne o 100.- až 200.- korún na jednom metre čierna cena je vyššia ako cena úradná, treba odhadovať, že v krátkom čase štvrť, resp. pol roka okolo 800,000.000 korún až 1 miliardy korún bol tuná zárobok úzkej šmelinárskej vrstvy, zárobok, ktorý ujde daniam, ujde zachyteniu, a aká škoda sa tu stala nášmu konzumentovi. Každý sa pýtal "a kde tieto články šly?" Ja by som vám chcel uviesť jeden prípad, posledný, o ktorom sa tlač už zmienila, a to troška podrobnejšie, ako mi to úradná zpráva hovorí. Úrady Štátnej bezpečnosti v Žiline zistily, že v Čadci sa predáva textilný tovar za vysoko predražené ceny, a to u podomového obchodníka Viktora Tomalu. My na Slovensku sme zvyklí na typ podomových obchodníkov a náš človek ich nazýva bošnákmi a často sme ich chceli poľutovať a pár korunami pri živote udržať. Dívajte sa na tento prípad jedného bošnáka, ako dnes si stojí. Pri domovej prehliadke bolo mu zhabané 8.119 m textilu, veľké množstvo konfekčného trikotového tovaru, 156 g zlata a jedny zlaté náramkové hodinky so zlatým náramkom, 2.540 kusov amerických cigariet, 244.000 korún na hotovosti, 12 duší na bicykle, 19 kg kakaa, 45.5 kg margarínu, 7 kg boliaceho mydla. Textilný tovar bol nájdený v jamách pod dlážkou v byte a zlato bolo uschované za komínom medzi tehlami. Menovaný sa doznal, že tovar dostával od týchto firiem, prečítam všetky tie mená: Eduard Kolísek, obchodník textilom v Žiline, od ktorého dostal od 1. II. do novembra 1947 tovaru za 750.788.- korún a to od zavedenia bodového systému bez bodov. Ceny boly predražené najmenej o 100%. Podľa priznania všetkých týchto pánov, ráčte si rozrátať, že na tej malej akcii dostal jeden i druhý 350.000.- korún. Od Dr. Chripku, veľko-textil, Žilina, v čase od júla do októbra 1947 dostal za dva alebo tri mesiace strižný tovar v úradnej cene za 98.523 korón, pričom mu zaplatil nadúradnú cenu o 140.137 korún viacej a od tohoto chlapíka teprv to išlo ku konzumentovi, ktorý si samozrejme svoje percentá ešte riadne priložil. Okrem toho udáva, že od Chripku kúpil tovar v úradnej cene po 214.- resp. 240.- korún a platil za jeden meter pánu Chripkovi 400.- korún. Fa Siam Ševecová, veľkotextil, Žilina (to je jeden arizátor, ten pán Ševec), v čase od septembra do novembra 1947 predala 71.70 m rôzneho strižného tovaru, 100 dámskych šatiek a 290 mužských spodkov v úradnej cene 52.062 korún, pričom bolo zaplatené na tento tovar viac o 45.000. - nad túto cenu a nejaké drobné koruny viacej, než je úradná cena. Od Ševecovej kúpil 52 m kordu v úradnej cene asi 120.- korún za meter, pričom v skutočnosti platil za meter 350.- korún. Tento pán mal oprávnenie na podomový obchod. Pri domových prehliadkach nájdené boly u ďalších tieto veci: u Juraja Gazdíka v Čadci 151.05 m, ktorá bola uskladnená v komore, u Vendelína Jendrušáka, obchodníka s textíliami, 343 m látky, ktorá bola nájdená v byte jeho dcéry, ukrytá v jame pod podlahou, u Karola Jovalíka trhovca, v Kysuckom Novom Meste, asi 1.000 metrov látky, ktorú mal ukrytú v garáži v debne pod slamou, ako aj na iných miestach v hospodárskych staviskách, u Eduarda Kaliska bolo zhabaných asi 300 m rôznych trikotových tovarov, u Chripku v obchode bolo nájdených a zaistených 54.000 m látok, u Františka Ševeca, arizátora, zhabané 3 debny látok zamurované v obchode, u Ignáca Šutáka, obchodníka s textíliami, bolo zhabané v súkromnom byte a v byte jeho švagrinej Márie Holej v obci Nesluša spolu 3.000 m strižného tovaru, väčšiu čiastku mal ukrytú v Nesluší v medzere stropu, u Štefana Šutáka, podomového obchodníka, bolo zhabané 200 m látky, ktorú mal v byte v posteli miesto madracov atď. To je prípad jeden, ktorý hovoriaci o 60.000 m látok vtedy, keď náš robotník, roľník a aj úradník ošúcháva posledné nohavice. Vyrátajte si v tomto prípade, že ide o nadbyt čierny v tom jednom jedinom prípade o asi dvanásť miliónov korún a čo na tých Kysuciach, v tom žilinskom okrese a v tých ostatných, čo tí drobní ľudia hovorili. Ale chcem v tej súvislosti spomenúť hneď aj jednu príčinu, prečo sa dostatočne prísne nepokračuje. Orgány štátnej bezpečnosti boly veľmi urgované pánom policajným trestným sudcom Dr. Bezúrkom alebo Behúrkom, čo s tým je, že žiada, aby k nemu boli títo páni dodaní s tým zistením. Boli mu dodaní, myslím 29. XI. t. r. o trinástej hodine a pán vyšetrujúci sudca po 10 a 15 minútach prepustil všetkých na slobodu bez vyšetrovania, bez spísania zápisníc o informatívnom výsluchu. Nepoznám, vážení páni, ani jedného, ani druhého, ani žiadny osobný prípad. Svádzam zámerne, vašu pozornosť chcem upútať na to, ako škandalózne pokračuje sa u nás v tak základných otázkach spokojnosti obyvateľstva, v tak elementárnych prípadoch, kde náš drobný človek si sťažuje na nedostatok a potom z toho vyplývajúce nespokojnosti. Uvádzam to preto, že budeme musieť v distribúcii, budeme musieť v aparáte zaviesť bezohľadný poriadok. Hospodárska kontrolná služba oznámila mi za mesiac október 6.709 trestných oznámení, z toho 263 tzv. vážnych prípadov pred osobitný policajný trestný súd. Mesiace a mesiace je treba čakať, kým títo ľudia vôbec sa pred súd dostanú, sú veľmi benevolentne a na slobode vyšetrovaní a dopadne to často tak, ako tu si mi sťažuje Hospodárska kontrolná služba, že je predmetom útokov vo verejnosti pre prípad Ing. Belu z Čerňan, ktorý zatajil 140 metrov obilia a bol pokutovaný 10.000 Kčs. Keď je aspoň 2.000 Kčs čierna cena pri jednom metre obilia, tak myslím, že je to 280.000.-, ak dobre počítam, čierneho zisku, ak ho odpredal a dostal 10.000.- Kčs, pretože s pánom statkárom v tomto štáte nikto nemôže pohnúť a môže 140 metrov on zatajiť. Takto by sme mohli hovoriť do rána jeden prípad za druhým, aby sme rozumeli v drobných, čo to znamená neporiadok v distribúcii a tak v potravinových článkoch ako v priemyslových článkoch. Uvádzam to preto, vážení páni, že neni možné, nem možné doterajšími cestami tieto neporiadky odstrániť, neni proste možné. Slovensko značne schudobnelo, schudobnelo vojnou o približne dvesto miliárd korún, schudobnelo veľkým suchom tohoročným a je denne okrádané a ožobračované úzučkou vrstvou koristníkov, ktorí dnes, keď celý národ je v starosti o kus chleba, o kus handry, o jednu šatku, miliónové zisky majú, ktoré unikajú všetkej kontrole. Preto nový Sbor povereníkov, i keď nekonkretizoval tam svoje cesty, musí v týchto otázkach priniesť základnú zmenu.