Tak isto sa chcem zmieniť o povinnom odovzdávaní slaniny z domácich zakálačiek. Beriem si priamo za povinnosť upozorniť Povereníctvo výživy, že naši pestovatelia ošípaných nemajú čím kŕmiť, lebo nedostali žiadne pridelené krmivá a následok je ten, že sa hromadne zabíja na čierno, tak sa utrpí veľa pri verejnom zásobovaní omasty. Preto je potrebné rýchle dať určité množstvo tým, ktorí kŕmia, aby sa takto docielilo patričné percento na verejné zásobovanie.
Ďalej v programe nového Sboru povereníkov sa spomína, že sa prevedie urýchlene revízia prvej pozemkovej reformy, no, na toto už s veľkou netrpezlivosťou čakajú naši roľníci a preto je potrebné, aby nový Sbor povereníkov mal nielen v programe, ale toto aj do dôsledkov previedol. Ďalej je potrebné, aby nový Sbor povereníkov sa postaral a uľahčil Ministerstvu pôdohospodárstva, aby aj hradecký program, teda ako je v ňom uvedené, pôda aj pod 50 ha bola odňatá tým, ktorí na nej nie sú závislí a odpredaná tým, ktorí na nej pracujú. Tak isto čaká naše slovenské roľníctvo na národné poistenie, preto, aby potom na jeho staré kolená bol tak istý, ako sú i robotníci alebo úradníci.
Splní-li tento svoj úkol nový Sbor poverníkov, všetko to, čo je v jeho programe, slovenské roľníctvo sa vynasnaží a vynaloží celé úsilie, aby aj ono umožnilo a uľahčilo prácu novému Sboru povereníkov a praje mu mnoho úspechov v jeho budúcej práci. (Potlesk.)
Podpredseda SNR Karol Šmidke: K slovu sa ďalej prihlásil pán člen Rady Miloš Ruman. Dávam mu slovo.
Člen SNR Miloš Ruman:
Slávna Slovenská národná rada!
Dovoľte, prosím, aby som k programovému vyhláseniu VIII. Sboru povereníkov pánom predsedom Dr. Husákom urobil niekoľko poznámok s pohľadom najmä na náš živnostenský stav. Úvodom pýta sa povedať toto:
Súkromné podnikanie živnostenské môže prosperovať, jestli živnostníci budú mať pocit istoty o svojom vlastníctve a o svojom prirodzenom nároku na hmotné výsledky svojho samostatného podnikania. (Potlesk. ) V súvislosti s touto zásadou hodno spomenúť košickú magna chartu, totiž vyhlásenie druhej československej vlády zo dňa 5. apríla 1945, ktorá je základom novej živnostenskej politiky a ktorá s pohľadom na tento živnostenský úsek, časť, hovorí toto:
Celý verejný život budovať je na podklade širokej demokracie, plne podporovať tvorivú iniciatívu a verejnú činnosť najširších ľudových vrstiev, umožňovať, aby ľud mal právo tvoriť dobrovoľné organizácie rozličnej povahy, odborové, družstevné atď., a nimi uskutočňovať svoje demokratické práva, podporovať súkromnú iniciatívu podnikateľov, remeselníkov a iných výrobcov pomocou úverov, prídelu surovín, zadávaním objednávok a zabezpečením odbytu hotových výrobkov, podporovať oživenie a rozmach solídneho súkromného a družstevného obchodu, poskytovaním peňažného úveru a tovaru a potláčaním špekulácie a úžery, starať sa, aby všetci práceschopní mužovia a ženy mali možnosť práce a zárobku podľa svojho výkonu a starať sa, aby všetci pracujúci boli zabezpečení pre prípad nezamestnanosti, nemoci, úrazu, invalidity i staroby a aby táto starostlivosť bola postupne rozšírená i na osoby samostatne činné, pokiaľ nemajú iných existenčných možností. (Potlesk.)
Ďalej hodno spomenúť § 15 ods. 2 zákona zo dňa 25. októbra 1946 č. 192 Sb. o dvojročnom hospodárskom pláne toto:
Všetkým druhom podnikania, či už štátneho alebo samosprávneho, či znárodneného alebo súkromného, či družstevného sa zaručuje plná rovnoprávnosť pri vykonávaní dvojročného plánu poskytovaním rovnakých predpokladov a podmienok pre výkon ich hospodárskej činností. Táto zásada dosiahne žiadaného a žiadúceho cieľa vtedy, jestli ona prenikne do všetkých dôsledkov a nielen pre potreby dvojročného plánu, ale trvalé do všetkých právnych noriem, týkajúcich sa živnostenských podnikov. Ľudovo-demokratická živnostenská politika preto musí vychádzať z týchto základných predpokladov. Záujem celku a jednota je nadovšetko. Triedne protivy treba odstrániť. Zhodnotiť pomer kapitolu a práce, i pomer zamestnanca a zamestnávateľa bez politického ovplyvnenia odborových organizácií i politických strán a hospodársky život organizovať nie podľa určitého zamestnania, ale podľa toho, akú má to-ktoré zamestnanie v hospodárskom procese spoločenskú funkciu. (Potlesk. ) Pritom s hľadiska slovenského, živnostenského je základnou pointou tá skutočnosť, ako sa vyporiada Slovensko po stránke zákonodarnej, vládnej a výkonnej v budúcej ústave Československej republiky.
Pán, predseda Sboru povereníkov spomenul vo svojom vyhlásení, že nový Sbor povereníkov bude sa usilovať o zvelaďovanie nášho živnostenského stavu. Tu prichodí mi pripomenúť, ak chceme dôsledne a najmä Sbor povereníkov túto zásadu uskutočniť, musíme niektoré korekcie už v základoch urobiť. V prvom rade ide o zrušenie známej vyhlášky niekdajšieho pána povereníka Dr. Púlla čís. 818 o novej distribúcii v textilnom sektore. Táto vyhláška má veľké nedostatky: Nový distribučný systém a to tak, že zriadil v Bratislave ústrednú rozdeľovňu textilného tovaru a na vidieku 13 oblastných rozdeľovaní tohto tovaru. V praktických dôsledkoch sa touto vyhláškou vylučuje z prevádzky veľkoobchod s textilným tovarom, viazaným v smysle vyhlášky č. 491 z roku 1947 Úradného vestníka. Proti tejto vyhláške uvádzame s hľadiska formálne-právneho i materiálne-právneho tieto námietky:
1. Vyhláška bola vydaná bez vypočutia vrcholných záujmových, samosprávnych a verejnoprávnych organizácií obchodníctva na Slovensku, ako sú obchodné komory, Sväz živnostenských spoločenstiev a Sväz obchodných grémií. Vyhláškou boly porušené predpisy, a to: zákon č. 359 z roku 1924 Sb., pretože činnosť tak ústrednej rozdeľovne ako aj oblastných rozdeľovní treba v smysle slovenského obchodného zákona, zákonný čl. XXXVII z r. 1875, považovať za obchodné úkony a tým rozdeľovne za plnoprávnych obchodníkov, ktorí k prevádzke svojej obchodnej činnosti potrebujú živnostenské oprávnenie na veľkoobchod s textilným tovarom.
2. Ods. 2 § 108 Ústavnej listiny č. 121 z roku 1920 v smysle ktorého treba s obmedzením práva na vykonávanie zárobkovej činnosti ods. 1 citovaného paragrafu zákona, nakoľko v danom prípade ide o podstatné obmedzenie zárobkovej činnosti veľkoobchodníkov s textilným tovarom.
3. Ods. 2 § 13 zákona č. 192 z roku 1946 o dvojročnom hospodárskom pláne, v smysle ktorého sa zaručujú rovnoprávnosť súkromného, družstevného a znárodneného podnikania.
4. Ods. 3 § 4 zákona č. 100 z roku 1942 Slovenského zákona v znení § 1 ods. 3 nariadenia č. 5/1945 Sb. n. SNR, v smysle ktorého k platnosti takých predpisov, ktoré by ináč vyžadovaly zákonnú úpravu, potrebný je súhlas prezidenta Republiky a predsedu vlády, nahradený podľa ustanovenia § 1 ods. 3 nariadenia č. 5/1945 súhlasom Predsedníctva Slovenskej národnej rady s tým, že vyhlášku musí podpísať aj predseda Slovenskej národnej rady.
Poznamenávame, že v zemi Českej a Moravskosliezskej platným distribučným systémom dosiaľ nebol veľkoobchod zrušený, hoci je tam vyše 1.200 veľkoobchodníkov s textilným tovarom. Konštatujem, že v interpolovanej vyhláške nie je postarané o to, čo bude s vyše 1.000 zamestnancami slovenských veľkoobchodníkov s textilným tovarom a či všetci veľkoobchodníci stanú sa maloobchodníkmi, alebo či budú zamestnaní v ústrednej alebo v oblastných rozdeľovniach. Teda vyhláška má aj sociálnu tendenciu. Zavedením bodového, šekového systému v sektore textilnom bolo z najoficiálnejších miest Povereníctva priemyslu a obchodu vyhlásené, že zavedenie nového systému je treba hlavne preto, aby bol v celej Československej republike jednotný distribučný systém. Teraz žiaľ Bohu Slovensko robí výnimku, bez ohľadu na to, že tento systém v zemi Českej a Moravskosliezskej neplatí.
Na základe uvedeného skutočného a právneho stavu pýtam sa nového pána povereníka priemyslu a obchodu, či je ochotný uznať, že predošlým pánom povereníkom vydaná vyhláška je s hľadiska fonnálne-právneho i materiálne-právneho vadná, či je ochotný pán terajší povereník túto vyhlášku vo vlastnej pôsobnosti odvolať, poťažne pozmeniť tak, aby vyhovovala právnemu poriadku.
Súčasne žiadame Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby v tom prípade, ak by povereník priemyslu a obchodu neuznal za vhodné našej interpelácii vyhovieť, použil svojho práva, daného mu ustanovením § 3 ods. 3 nariadenia č. 27/1945 a prikázalo povereníkovi priemyslu a obchodu interpelovanú vyhlášku odvolať, prípadne pozmeniť.
Druhá vyhláška, ktorá nielen priamo záujemcom urobila nesnadnosť, ale vôbec celej našej verejnosti, a to je vyhláška č. 723 zo dňa 24. apríla t. r., v ktorej vyhláške distribúcia pamuku prideľuje sa Sväzu slovenských žien, teda politickej organizácii, ktorá práve nedávno na svojom sjazde vyhlásila, že vraj textil sa má rozdeľovať hlavne a najmä prostredníctvom družstiev. Obe tieto vyhlášky majú svoje nedostatky a je treba, aby sme ich zmenili, resp. zrušili, lebo s týmto pokračovaním, zdá sa mi, nezveľaďujeme náš živnostenský stav. (Potlesk.)
Pán predseda Sboru povereníkov dotkol sa tiež, že rovnako bude treba zveľaďovať naše družstevníctvo. Otázka družstiev je starého dáta. Už za prvej Republiky sme o družstvách rokovali a sme chceli určitý pomer oproti súkromným podnikateľom, obchodníkom vytvoriť, žiaľ Bohu nebolo to možné, lebo vtedy všetky družstvá boly ovplyvňované určitými politickými stranami. Dnes konštatujeme, že družstvá všeobecne nemajú tú tendenciu, ten smysel svojpomoci, ako maly družstvá azda pred prvou svetovou vojnou, keď sme naše družstvá zakladali po našich dedinách, veľmi dobre viete prečo, keďže nám na dedinách hospodársky život a náš najmä roľnícky stav nielen národne, ale aj finančne deptali ľudia, ktorí nikdy neboli z našej krvi a ktorí tiež sa starali o maďarizáciu týchto dedín. (Potlesk.)
Ďalej otázka filiálok. Filiálky rozličných podnikov priemyselných, ktoré najmä za prvej Republiky maly svoje ústredia v zemi Českej a Moravskosliezskej, aby tieto filiálky, ktoré dnes už nenesú smysel kapitalisticko-liberalistický, zakladaly sa ako znárodnené podniky tak, aby neboly na ujmu súkromného podnikania našich malých drobných a stredných obchodníkov a remeselníkov, lebo tak isto nie je možno, aby sme potom mohli povedať, že Sbor povereníkov bude sa starať o zveľaďovanie našich živností.
Pri otázke zakladania filiálok je treba prísne dbať vládneho nariadenia s mocou zákona č. 395, aby sa filiálky zakladaly len tam, kde to miestne a hospodárske pomery si vyžadujú.
Distribúcia a všeobecne. Nezastávame stanovisko, ako nám to určitá tlač vytýkala, že keď sa zastávame veľkoobchodu a maloobchodu s textilným tovarom, že vraj sa zastávame šmelinárov, keťasov a čierny obchod. Nie, slávna Slovenská národná rada, my sme verejne vyhlásili, že budeme potláčať každý čierny obchod a i tam, ak by sa dopustil tohoto obchodník, treba, aby bol náležitým spôsobom potrestaný. A hlásime sa, aby v orgánoch hospodárskej kontrolnej služby, tak ako sú zastúpené v tzv. koordinačnej komisii všetky naše povereníctva, SOR a Jednotný sväz slovenských roľníkov, aby rovnako dostal miesto zástupca Sväzu živnostenských spoločenstiev, obchodných komôr a Sväzu obchodných grémií. (Potlesk. ) Ale nielen v tejto koordinačnej komisii tohoto úradu tak vážneho, ale prosím, všade i v Národnom fronte. Áno, všade tam, kde sa rokuje o veciach hospodárskych a živnostenských. Lebo Sväz obchodných grémii a Sväz živnostenských spoločenstviev sú opravdivé verejnoprávne, vrcholné, hospodárske inštitúcie a nie ako SOR alebo ÚRO, ktoré sú organizácie dobrovoľné a nemajú povahu verejnoprávnu, ako i prípravný výbor Jednoty slovenských roľníkov, ktorý je len v prípravnom výbore a dostáva sa mu uznania všade, kde sa rokuje o poľnohospodárskych otázkach.
O čiernom obchode nebudem sa bližšie zmieňovať. Pretože nemáme nedostatok, to je nielen čierny obchod, ktorý uniká hlavne cez dvere osadenstva našich národných i nenárodných továrenských podnikov alebo cez obchodníkov cez pulty alebo v hale Carltonu alebo inde na rohu ulice, ale i tá okolnosť, že dosiaľ nevieme presne, ako bolo pokračované v roku 1947 s otázkou výroby z našej priadze a bavlny, čo sa týka výroby text. tovaru v zemi Českej a Moravskosliezkej. Dovoľte, aby som tu poukázal na určité čísla, ktoré samo Povereníctvo priemyslu vydalo a zistilo v roku 1946, a síce hneď pred aférou ešte, že do Čiech sme dali vyše 900 tisíc kilogramov umelohodvábnej priadze, z ktorej sa dalo vyhotoviť 4 milióny 500 tisíc metrov podšívkovín, alebo 9 miliónov metrov iných umelohodvábnych látok. Ako sa splňovaly dodávateľské záväzky z Českej a Moravskosliezkej krajiny vysvitá z porovnania, v ktorom Povereníctvo priemyslu a obchodu vykázalo kvartálnu disponibilitu odevného priemyslu českej výroby, ktorá sa mala realizovať v druhom kvartále, najneskôr však do konca augusta minulého roku.
Článok podšívky a medzipodšívky: dohodnuté 62 tisíc metrov, dodané 10 tisíc metrov. Nohavicovej tkaniny: dohodnuté 41 tisíc metrov, dodané 4205 metrov. Tkaniny na dámsku a pánsku bielizeň: dohodnuté 10. 400 metrov, dodané 4. 300 metrov. Umelá hodvábna látka na dámske šaty: dohodnuté 276. 000 metrov, dodané 0. Kravatové látky: dohodnuté 17. 000 metrov, dodané 3. 074 metrov. Podobná situácia bola aj v sektore vnútorného obchodu, kde v rovnakom časovom rozpätí vyzerá situácia takto:
Článok podšívky a medzipodšívky: dohodnuté 369 tisíc metrov, dodané 65 tisíc merov. Umelá hodvábna látka na dámske šaty: dohodnuté 1 milión metrov, dodané 55 tisíc metrov. Ostatná dámska šatovka: 1 milión metrov, dodaných 250 tisíc metrov. Tkaniny na dámsku a pánsku bielizeň: dohodnuté 200 tisíc metrov, dodané 25 tisíc metrov.
Ďalej treba konštatovať skutočnosť, že dodávky surovín zo zahraničia, včítane UNRRA dodávok, sa rozdeľujú medzi slovenský a český priemysel podľa využitia výrobnej kapacity, t. j. 15-25% bavlny a vlny pre Slovensko a 80-85% pre krajinu Českú a Moravskosliezku. Tiež hodno spomenúť slová ministra priemyslu Laušmana niekedajšieho povedané v Pardubiciach dňa 22. novembra m. r., ktorý doslovne povedal: že "textilná výroba plní svoje úlohy, ale tovar uniká pokútnymi cestami z tovární, preto je nedošlatok tohto tovaru na vnútornom trhu. " Na adresu týchto veľkolichvárov povedal ďalej toto: "Hodnota textilného tovaru, ktorý od januára do júla 1946 vyšiel z našich továrni, robí 9 miliárd 517 miliónov korún československých, z čoho pripadlo len 332 miliónov korún československých na vývoz. V priemysle konfekčnom robí hodnota vydaného tovaru 2 miliardy 719 miliónov korún, z čoho nie celých 173 miliónov korún pripadá na vývoz. Z toho plynie, že na domáci trh išlo v prvých siedmich mesiacoch 1946 textilného tovaru za 11 miliárd 747 milión korún, kdežto za hranice bolo vydané tovaru v hodnote nie celých 500 miliónov korún.
Za takejto situácie v sektore textilnom Sväz živnostenských spoločenstiev i Sväz obchodných grémií bol poverený Povereníctvom priemyslu a obchodu, aby distriboval ťažkú a ľahkú konfekciu, ktorej sa podľa možnosti i náležitým spôsobom zmocnil, podľa toho, pravda, koľko bolo tovaru a koľko sme dostali jednak z českých krajín a tiež podľa toho, koľko sa urobilo u nás.
Sbor povereníkov iste sa bude zaoberať tiež s otázkami nášho stavebného ruchu. Lebo so stavebným ruchom je u nás zainteresované mnoho živnostníkov a preto bude musieť vynaložiť veľkú snahu, aby tento stavebný nich dostal sa aspoň do normálnych koľají, bez toho, aby sa favorizovaly štátne rozličné stavebné spoločnosti na účet drobných stavebných živnostníkov, lebo takouto tendenciou by sme iste nemohli zveľaďovať našich stavebných živnostníkov.
Na ilustráciu dovoľte, aby sme si zase niečo zacitovali, ako prebiehalo začiatkom roku na východnom Slovensku, najmä naše stavebné podnikanie. Kým možno začať stavať, treba, aby boly vyhotovené a schválené regulačné plány. Nedostatok tehál na Slovensku a ťažkosti s dopravou až na stavenisko, nútia staviteľské firmy, aby si zriadily vlastné polné tehelne. Čo sa však stalo. Našiel sa istý okresný národný výbor, ktorý nedovolil zriadiť takúto tehelnú. Istá staviteľská firma mala 4 pece naložené tehlami, v jednej peci cca 50 tisíc kusov, ale nemohla ich začať páliť celé tri týždne, lebo tak dlho to trvalo, kým sa podarilo prehovoriť povozníkov, aby potrebné drevo na pálenie dovážali za primerané ceny.
Iná firma, ktorá chcela zriadiť poľnú tehelnú, musela sa obrátiť na Povereníctvo so žiadosťou, o vyvlastnenie potrebného pozemku, lebo majitelia zaň žiadali neprimerané ročné prenájomné, 400 tisíc korún. Prieťahy trvalý mesiace a až deň pred určenou vyvlastňovacou komisiou pristal na ročné nájomné vo výške 10% pôvodne požadovanej sumy, teda 40 tisíc korún. Tehla vyrobená v istom meste stojí korunu jedna, doprava na 72 km 2. 40 Kčs, ale doprava povozom posledné dva kilometre za kus 5 Kčs, lebo povozníci nechcú ináč voziť. Robotníci až v troch obciach odopreli pracovať za úradné mzdy. Istá firma ponosuje sa na nedostatok cementu, ktorý pre údajný nedostatok vagónov dochádza vždy oneskorene a nepravidelne. Tá istá firma právom poukazuje na to, že po uliciach vidno premávať desiatky nových bezchybne obutých aut, zatiaľ čo ona firma pracuje výlučne na obnove, nemôže dostať vozidlo na svoj prídeľový list. Mnohé firmy si sťažujú na zlú pracovnú morálku, robotníci radšej vysedávajú v krčmách, akoby išli vraj pracovať. (Hlasy: "Ktorá firma?") Uvedieme prosím.
Ďalej, aby práca Sboru povereníkov s jednotlivými povereníkmi a odborovými živnostenskými organizáciami mohla spolupracovať, je treba, aby bola tuná určitá koordinačná syntéza, totiž, aby u všetkých povereníctiev, ktoré rozdeľujú rozličné tovary, pololátky alebo suroviny, boly zriadené zásadne všade distribučné komisie, aby cez tieto išly tieto prídely, a aby sme v nich konštatovali, koľko sa dáva znárodnenému priemyslu, súkromnému priemyslu, malým a stredným živnostníkom, družstevníctvu a azda i samospráve. Aby sme kontrolovali činnosť povereníctiev v smysle týchto a práce týchto distribučných komisií (potlesk. ) Myslím, že je to prirodzená požiadavka. V demokracii kontrola musí byť a musíme sa navzájom kontrolovať, aby náš hospodársky život netrpel azda tým, že jeden sektor je favorizovaný na účet druhého sektoru, a tu dovolím si tvrdiť, že v tomto konkrétnom prípade je favorizovanie znárodneného priemyslu na účet našich malých drobných živnostníkov. (Potlesk.)
Ak chceme, aby hospodársky život išiel pevnejšie a bol pripravený i na budúcu krízu hospodársku, ktorá príde, je eminentným požiadavkom, aby sme obchodné komory ako vážne vyše päťdesiat ročné hospodárske inštitúcie postavili na základ demokratický, štatutárny a vyvolili do nich samosprávne demokratické komisie, totiž správu, a nie, aby už temer tri roky stáli na čele vládni komisári, pričom sa nemôže naše živnostníctvo uplatniť v smysle demokratickom.
Uvoľnenie viazaných vkladov. Iste ste si láskavé povšimli expozé pána povereníka Dr. Josku, ktorý poukázal na ten rozdiel, ako je to v krajinách Českej a Moravskosliezkej a ako je na Slovensku. A tu dovolím si s plným vedomím vyhlásiť, že Slovensko prišlo s veľkou konsolidáciou našej meny tým, že dostalo oveľa menej percent uvoľnených vkladov, čo musíme dodatočne akosi vziať na vedomie s uspokojením.
Ďalej treba konštatovať, že pán predseda Sboru povereníkov vo svojom vyhlásení dotkol sa správne vládneho nariadenia č. 170/1947, že toto vládne nariadenie nedošlo novelizovať, a nesmie Sbor povereníkov dopustiť, aby toto vládne nariadenie bolo novelizované a odstránilo tendenciu, ktorá chce, aby toto vládne nariadenie predsa bolo novelizované. Ide o to, aby sa slovenský človek, ktorý exportuje alebo importuje, bol zapojený do nášho medzinárodného obchodu a keby sa toto zrušilo, sme vystavení tomu, že by sa náš slovenský človek nemohol tak uplatniť, ako je eminentnou požiadavkou národohospodárskou, slovenskou i v relácii Československej republiky. Pri tejto príležitosti budeme musieť so Sborom povereníkov a inými činiteľmi u nás v Prahe docieliť konečne, aby na čele Ministerstva zahraničného obchodu dostalo sa Demokratickej strane alebo i inej slovenskej štátne tajomníctvo, o ktoré siné prišli, čo nám veľmi hatí pri relácii národohospodárskeho života na Slovensku. Iste na konci roku budeme vidieť, ako sa uplatnil slovenský národohospodársky živej v medzinárodnej politike hospodárskej a už teraz môžem konštatovať, žiaľ Bohu, že je to veľmi minimálne konštatovanie a s hospodárskeho hľadiska to iste nie je dobrou vecou.
Napokon dovoľte, slávna Slovenská národná rada, aby sme úprimne konštatovali a želali si pri spolupráci Slovenskej národnej rady s novým Sborom povereníkov, aby sme do nášho hospodárskeho života, či ide o sektor znárodnený alebo o súkromný priemyselný, či ide o sektor živnostenský, tu myslím obchod, remeslá, majitelia koncesii atď., ako i družstevníctvo nebolo zaťažené osobnou politikou. Musíme sa odosobniť a nechať vývoj hospodárskym činiteľom a hospodárskym odborníkom bez toho, aby sme zafarbovali naše sektory pri práci či už tou alebo onou politickou stranou. (Potlesk. ) Musíme vychodiť s hľadiska najprv hospodársky a potom politicky a nie ako je to teraz, politicky a len potom hospodársky.
Vyhlásenie pána predsedu Sboru povereníkov s týmito aspoň všeobecnými hľadiskami doplnený schvaľujem. (Potlesk.)
Podpredseda SNR Karol Šmidke:
K slovu sa prihlásil pán člen Rady Štefan Kušík. Dávam mu slovo.
Člen SNR Štefan Kušík:
Slávna Slovenská národná rada!
V kríze, ktorú sme prežívali okolo odstúpenia starého a nastúpenia nového Sboru povereníkov, hralo poprednú úlohu naše Jednotné odborové hnutie. Považujem preto aj s tohoto miesta zdôrazniť niektoré zásady, ktorými sa Slovenská odborová rada riadila, keď zasiahla do otázok, ktoré boly dosiaľ považované za výlučne politické. Myslím tu aj na tieto hlasy, ktoré volaly, že Odborové hnutie nemá zasahovať do činnosti Národného frontu a že sa nemá zaoberať otázkami, ktoré riešiť prislúcha vraj iba politickým stranám.
Národný front je produktom nášho slávneho národného povstania. Politické strany sa v košickom programe dohodly vládnuť prostredníctvom Národného frontu, t. j. širokého sústredenia všetkých tvorčich složiek národa, robotníkov, roľníkov, inteligencie, živnostníkov a maloobchodníkov. Jednotné odborové hnutie sa zaviazalo, že bude vládu Národného frontu Čechov a Slovákov podporovať všetkými silami. Program, prijatý v Košiciach na prvej schôdzke vlády dňa 5. apríla 1945, výslovne hovorí, že Národný front tvorí predstaviteľov všetkých sociálnych složiek a politických smerov, ktoré doma i za hranicami viedly národne-oslobodzovací zápas za svrhnutie nemeckej a maďarskej tyranie. Je niekto v tomto slávnom sbore, kto by chcel poprieť, že odborové hnutie nepatrí k sociálnym složkám, ktoré viedly zápas za národné oslobodenie? A predsa sa našli jednotlivci, ba aj zástupcovia niektorých strán, ktorí chceli naše odborové hnutie vylúčiť zo spolurozhodovania v Národnom fronte. Snahy týchto nežičlivcov odborového hnutia sú v rozpore so záujmami nášho národa a štátu. Keď odborári predkladajú nejaké hospodárske alebo sociálne-politické návrhy, maly by politické strany vítať, že zástupcovia chcú o svojich požiadavkách rokovať v Národnom fronte a prevziať potom spoluzodpovednosť za dojednaný postup aj pred najširšou verejnosťou. Od januára 1947 opätovne žiadalo predsedníctvo Slovenskej odborovej rady, aby bolo pozvané na niektoré zasadnutie Národného frontu. V každom prípade bolo zamietnuté. Preto sme sa tak energicky museli dožadovať nápravy. Až 22. septembra 1947 došlo konečne k dohode, ktorou sa politické strany zaviazaly, že pozvú Slovenskú odborovú radu na každé zasadnutie Národného frontu, keď budú na dennom poriadku dôležité hospodárske, sociálne a politické otázky. Odborári budú do všetkých dôsledkov trvať na presnom dodržiavaní tohto usnesenia.
Predseda Sboru povereníkov predložil nám rozsiahly pracovný program Sboru povereníkov. Je to pekný program. My, odborári s ním plne súhlasíme. Máme ale už smutné skúsenosti z takýchto programových prehlásení. Chceme hovoriť otvorene. Činitelia Demokratickej strany už v mnohých prípadoch podpísali pekné programy, ale potom ich zradili. Nedodržali záväzky, ktoré prevzali, keď podpísali Košický program. Keď tu hovorím o programe VIII. Sboru povereníkov, len si pripomeňme na program VII. Sboru povereníkov. Bol to tiež krásny program. VII. Sbor povereníkov by nebol musel odstúpiť, ale bol by sa zapísal zlatými literami do dejín povojnového Slovenska, keby bol splnil program, ktorý si sám dal. Hnev ľudu nie preto žiadal odstúpenie Sboru povereníkov, lebo nesúhlasil s jeho programom, ale výlučne preto, lebo niektorí členovia Sboru povereníkov robili pravý opak toho, čo v programe podpísali.
Po týchto skúsenostiach sme my odborári veľmi opatrní, keď sa máme vysloviť k nejakému programu. Nemáme k novému Sboru povereníkov nijaké záväzky. Hoci starý sbor povereníkov podal demisiu hlavne na nátlak odborárov, predsa sa pokúsili nepriatelia pokroku pri rokovaní o sostavení nového Sboru povereníkov vylúčiť práve nás odborárov zo spolurozhodovania. Vedenie Demokratickej strany nedbalo o prestíž Slovenska a prenieslo riešenie z Bratislavy do Prahy, aby sa dostalo čo najďalej z tých miest, na ktorých sa nespokojnosť slovenských pracujúcich tak živelne prejavovala. Nový Sbor povereníkov bol tak ustavený bez prítomnosti a bez súhlasu slovenských odborárov. Nemáme teda príčiny vysloviť mu dôveru. Jeho pekný program vítame, ale svoj postoj k nemu určíme výhradne podľa jeho skutkov. Máme teda k novému Sboru povereníkov stanovisko vyčkávacie. Aký bude jeho pomer k potrebám národa a Republiky, taký bude náš pomer k nemu.
Keď sjazd závodných a zamestnaneckých rád vyslovil kategorickú požiadavku, že rekonštrukcia Sboru povereníkov je nevyhnuteľná, ozvaly sa hlasy, obviňujúce odborové hnutie, že si osvojuje práva, ktoré prislúchajú iba politickým stranám. Chcem preto tu vyzdvihnúť, že v akcii za rekonštrukciu Sboru povereníkov nemala Slovenská odborová rada nijaké osobné ciele. Od prvopočiatku sme zdôraznili, že sa nedomáhame zastúpenia v novom Sbore povereníkov, že si neprisvojujeme politické úlohy a že odmietame syndikalizmus. Naše vystúpenie proti starému Sboru povereníkov bolo vedené snahou o uplatnenie zásad ľudovej demokracie. Tieto zásady určujú, že demokracia nekončí v deň volieb, ale že sa má a musí uplatňovať aj v medzivolebnom období. Ľudová demokracia znamená právo kritizovať činnosť výkonných orgánov. Svrchovanosť ľudu sa uplatňuje v ľudovej demokracii práve tým, že najširšie vrstvy národa majú právo aj k odstúpeniu prinútiť tých členov vlády, Sboru povereníkov, ako aj nižších výkonných orgánov, ktorí porušia svoj volebný sľub a spreneveria sa svojim programovým záväzkom. Toto svoje právo uplatnil robotný ľud, keď prostredníctvom závodných a zamestnaneckých rád si vynútil odstúpenie Sboru povereníkov. A tohoto práva sa nemienime vzdať ani v budúcnosti.
Dva veľké problémy stály v popredí zápasu za rekonštrukciu Sboru povereníkov. Dožadovali sme sa očisty Slovenska od zvyškov ľudáckeho fašizmu a nápravy v zásobovaní. V týchto požiadavkách nemôže nikto vidieť niečo, čo nepatrí do sféry činností odborového hnutia. Odborári patria k najobetavejším budovateľom našej novej Republiky. Je teda prirodzené, že chceme mať garanciu, že nikto nesmie búrať, čo tak obetavo budujeme. Odborári svojou statočnou prácou zachránili Republiku od inflácie. Dali pevný základ znárodnenej výrobe. Vedú k úspechu dvojročný budovateľský plán. Sú teda znepokojení, že protištátne elementy sa mohly dostať na rozhodujúce miesta nielen v Demokratickej strane, ale aj do štátnych úradov, do významných hospodárskych pozícií, ba aj do armády. Trváme na dôslednej očiste Slovenska od týchto rozbíjačov štátnej jednoty, lebo nemôžeme trpieť, aby niekto ohrozoval dielo, tvorené usilovnou prácou robotného ľudu. (Hlas: "A v odboroch sú neni?") Ja to poviem ešte, neboj sa, ja ti neostanem dlžen.
Títo nepriatelia nášho ľudovo-demokratického štátu sa zahniezdili aj do zásobovacej správy. Už vyše roka upozorňuje Slovenská odborová rada na neporiadky v zásobovaní. Chcem tu pripomenúť, že dňa 21. novembra 1946 predložila Slovenská odborová rada Sboru povereníkov memorandum o zásobovacej situácii a konkrétne návrhy, ako možno zabezpečiť nápravu. Opakujem, bolo to v novembri minulého roku. Teda nie po tohoročnej katastrofálnej neúrode. V závere svojho memoranda sme pred rokom napísali toto: "Ubezpečujeme Sbor povereníkov, že štátne úrady môžu v tejto prepotrebnej práci plne rátať so spoluprácou a najďalekosiahlejšou podporou složiek Revolučného odborového hnutia na Slovensku." Po tomto memorande nasledovaly ďalšie. Osud všetkých bol rovnaký. Povereníctvo výživy odmietlo pravicu, ktorú sme mu podávali. Neprijalo našu spoluprácu. Nereagovalo na naše návrhy.