1. Normou predĺžiť činnosť konfiškačných komisií (novela k nar. č. 64/1946 Sb. n. SNR. )

2. Na normatívnom podklade zriadiť revíznu komisiu na prejednanie sporných prípadov, aby zúčastnené strany maly možnosť oprávneného prostriedku, presne vymedziť jej pôsobnosť a stanoviť jej rokovací poriadok.

3. Normatívnou cestou vyriešiť spôsob pokračovania ohľadne konfiškácie majetkov, uvedených v § 1 ods. 2 nariadenia č. 65/1946 Sb. n. SNR, aby nebolo viac pochybností o tom, ktorý orgán je kompetentný rozhodovať o otázke zásady slušnosti.

4. Prísne dbať na to, aby platné zákonné ustanovenia o konfiškačnom a prídelovom pokračovaní boly presne dodržiavané všetkými orgánmi.

Je požiadavkou upraviť prídelové ceny za skonfiškované poľnohospodárske majetky, nadobudnuté podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb. n. SNR tak, aby ceny za tieto majetky na Slovensku zodpovedaly cenám platným v zemiach českých. Pretože oceňovacie smernice, podľa ktorých postupujú roľnícke komisie na Slovensku sa odlišujú od smerníc platných v zemiach českých, vzniká následkom toto rozdiel medzi cenami rovnako hodnotného majetku pridelovaného na Slovensku a majetku pridelovaného v zemiach českých. Má sa teda v podstate vychádzať pri oceňovaní konfiškátov z toho istého základu na Slovensku ako aj v zemiach českých.

Vzhľadom na to, že deputátnici a poľnohospodárski robotníci sú bezmajetní a sociálne slabí, je plne odôvodnené sníženie prídelovej ceny z titulu odškodného.

Prehlasujem, že prijímame programové vyhlásenie VIII. Sboru povereníkov s tým, že želáme si, aby v programe uvedené problémy, ako aj naše želania boly realizované v dobe časové čo najpríhodnejšej aby uskutočnenie dvojročného plánu stalo sa k plnej spokojnosti nášho občanstva a v záujme Československej republiky. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Ďalším rečníkom je člen Rady pán Eugen Hromada.

Člen SNR Eugen Hromada:

Slávna Slovenská národná rada!

Pri plnení programu VIII. Sboru povereníkov postavení budú pred dôležitý úkol medzi inými aj štátni a verejní zamestnanci. Tento úkol vďačne splnia, lebo to vyžadujú dnešné mimoriadne pomery a štátni a verejní zamestnanci vždy splnili svoje povinnosti, ktoré im boly uložené.

Hneď po oslobodení zapojili sa veľmi usilovne do budovania našich štátnych podnikov a verejnej správy. Priniesli a ešte i dnes prinášajú tie najväčšie obete v záujme národa a štátu. V poslednej dobe vzostupná krivka životnej úrovne hlboko klesla, následkom čoho štátni a verejní zamestnanci, najmä však penzisti, nachádzajú sa v neutešenom hospodárskom položení.

Nový Sbor povereníkov nemôže dovoliť, aby skromné platy štátnych a verejných zamestnancov požierala šmelinárska hydra. Je všeobecne známe, že na Slovensku v dôsledku uplatnenia sa čierneho obchodu naša koruna má hodnotu päťdesiat halierov oproti Českým zemiam. Z nedodržiavania úradných cien potravín a remeselníckych úkolov vyplýva, že vtedy, keď v Čechách pri priemernom zvýšení platov na 250 až 300% predvojnového zárobku priemerný výdavok zamestnaneckej rodiny pohybuje sa na 300 až 350%, na Slovensku pri trojnásobnom zvýšení platov sa najmenej zpäťnásobily výdavky zamestnaneckej rodiny. Je pravdou, že momentálne zhoršenú situáciu zapríčinila katastrofálna neúroda, ale bolo by zakrývaním pravej skutočnosti, keď by sme len na toto všetko pripisovali. Nie je žiadnou tajnosťou, že s minuloročnou pomerne dobrou úrodou sa zle hospodárilo. Slovenská odborová rada poukazovala veľmi často na nesprávnosti prevádzané v distribúcii potravín a textílií a na šmelinárske ceny životných potrieb.

Úkolom nového Sboru povereníkov medzi iným bude:

Aby urýchlene bolo prikročené k vyriešeniu sociálnych a hospodárskych problémov štátnych a verejných zamestnancov. Za každú cenu musí sa vniesť poriadok do rozdeľovania spotrebných statkov a postarať sa o to, aby každý dostal svoj spravodlivý diel, na ktorý má nárok, ale čo je najdôležitejšie, aby to dostal skutočne za úradnú cenu. Tiež dôležitou otázkou štátnych a verejných zamestnancov je, aby sa zbytočne nepreťahovalo uskutočnenie nového platového zákona a pri tomto prikročilo sa k zrovnoprávneniu platov so súkromným sektorom. Je potrebné tiež upozorniť na tú okolnosti že naši úradníci, tak v ústredných, ako i v podriadených úradoch trpia ešte nevypracovaním smerníc nového povyšovania. Pre , slovenských úradníkov je to veľké poškodenie, najmä keď vieme, že u nás nebola prevedená renominácia. Ďalej sú aj preto poškodzovaní, že dekrét prezidenta Republiky č. 53 na Slovensku nenahradzuje nariadenia Slovenskej národnej rady č. 99. A preto má byť prikročené čím skôr k doplneniu tohto nariadenia.

Kapitola pre seba je bieda našich penzistov, ktorí túžobne čakajú na urýchlenie prevádzajúceho nariadenia parlamentom už odhlasovaného unifikačného zákona. Štátni a verejní zamestnanci pri týchto všetkých ťažkostiach majú plne porozumenie pre hospodársky rozvoj a udržanie hodnoty našej meny, súc sa plne vedomí tejto dôležitosti.

Keď Sbor povereníkov vyrieši tieto najakútnejšie problémy štátnych a verejných zamestnancov, odmenia sa títo ešte statočnejšou a usilovnejšou prácou pre národ a Republiku. Štátni a verejní zamestnanci tu chcú byť pevnou chrbtovou kosťou našej Republiky, chcú byť strážcami poriadku v našom štáte, ktorý je tak potrebný pre ďalšie budovanie spoločného domova všetkých Čechov a Slovákov. Štátni a verejní zamestnanci sú plne pripravení, aby pomohli novému Sboru povereníkov vyriešiť všetky ťažkosti a splniť to, čo sa od nich očakáva. (Potlesk.)

Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Karol Šmidke (12.20 hod.)

Podpredseda SNR Karol Šmidke:

Ďalším rečníkom je pán Július Gašperík.

Člen SNR Július Gašperík:

Slávna Národná rada!

V časoch politických kríz a hospodárskych nedostatkov treba hlavne konať. Domnievam sa, že aj programový pre. jav pána predsedu nového Sboru povereníkov sledoval tento cieľ, bol kratší ako inokedy, avšak výstižný, markantný.

V roľníckom sektore boli sme zemou rastlinnej a živočíšnej produkcie. Naše prirodzené podmienky výrobné boly donedávna hlavnou príčinou toho, že Slovensko bolo a zostávalo odkázané v prvom rade na pestovanie obilnín ako hlavných tržných plodín. Pripravujeme sa dnes vedome k prechodu od výroby rastlinnej k výrobe živočíšnej. Myslíte, že to spôsobilo klíma, povetrnostné, či pôdne pomery? Myslíte, že sa zmenila hospodárska poloha našej zeme, že si vymenily polohu naše horstvá, že rieky opačne tečú, že orografické pomery nám toto spôsobilý? Nie! Človek, naša ľudská spoločnosť, ktorá do istej miery môže ovplyvňovať prirodzené podmienky, zamieňa tvárnosť produkcie zásahom do pozemkovej držby. Sociálne dielo pozemkovej reformy delí pôdu a mení tvárnosť výroby. Ak ešte po prvej svetovej vojne zostal pojem veľkostatku, tak tento dnes naskrze prechádza do histórie. Mizí ako prežitá minulosť, lebo dve veľké svetové vojny zánik veľkostatku pripravily. Jedna z dôležitých disciplín súkromná ekonomika hospodárska na vysokých školách pôdohospodárskych dostáva iný smysel, iný punc, lebo vedecké úsilie a bádanie sa zameriava na zveľadenie malej a strednej roľníckej usadlosti. Táto sa stáva stredobodom sociologického a hospodárskeho výskumu. V čom sme ďalej pokročili. Ako to vyzeralo v držobnostných pomeroch včera. Mali sme 495 tisíc pôdohospodárskych podnikov, z toho maloroľníkom do jedného hektára patrilo 95 tisíc, do 10 ha 296 tisíc, od 10 do 30 ha 52 tisíc a vyše 30 ha len 12 tisíc, teda zo 454 tisíc pôdohospodárskych podnikov patrilo maloroľníkom 392, t. j. 86%. A tak zo 100 pôdohospodárskych podnikov patrilo domkárom, t. j. do 1 ha 21 podnikov, chalupnikom, t. j. od 1 do 10 ha 65, spolu je to 86 maloroľníkov, potom zostali nám ešte 12 roľníci vo výmere od 10 do 30 ha a traja statkári vo výmere nad 30 ha.

Delenie pôdy pokračuje dnes ďalej. Dokonca minulého roku skonfiškovalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a konfiškačné komisie spolu v 37. 826 prípadoch 570 tisíc hektárov pôdy, z čoho asi 300 tisíc ha ornej pôdy sa rozparcelovalo. Počet prídelcov prekročil už hodne číslicu 60 tisíc, t. j. asi štvrť milióna národa. V Čechách máme okrem toho presídlených vyše 6 tisíc rodín, ktoré vlastnia po Nemcoch na 60 tisíc ha pôdy. Pôdu delíme ďalej a dávame desiatky tisícom ľuďom nové existencie. Vždy po veľkých búrkach sveta, či už v stredoveku a či v novoveku, pôda bola zpravidla objektom revolučných búrok, povstania poddaných a ubiedených, objektom národných revolt a vždy sa ináč a ináč podľa zamerania doby upravoval k nej držobnostný pomer človeka.

Aj posledná výchrica tohto nešťastného sveta prešla a naše normotvorné sbory v Prahe a v Bratislave upravily poznova sociálne dielo pozemkovej držby, hoci naše organizačné, zveľaďovacie a vedecké úsilie je zamerané na zveľadenie najmä malej a strednej roľníckej usadlosti a na upevnenie tohto typu držobnostného a jeho optimálnych výrobných podmienok, výslednicou nášho snaženia môže byť vždy len sporiadaný, sociálne zaistený, hospodársky a kultúrne zabezpečený a pevne na pôde zaistený, hlboko v zemi zakorenený človek, ktorý na jednej strane bude si húževnaté držať svoju dedovizeň a na druhej strane však rád prijme technický pokrok, ktorý mu uľahčí jeho prácu a bude môcť kráčať pri zaistenom súkromnom majetku pri istote a bezpečnosti svojich práv v ústrety lepšej jeho sociálnej budúcnosti.

Azda niet na svete roľníka, ktorý by nevidel v stroji pomocníka, schopného mu do značnej miery nahradiť pracovné a tržné sily a zlacnieť jeho výrobu. Človek každého veku hľadal svoje bytie, šťastie a spasenie v lepších podmienkach životných. Pritom vlastníctvo pôdy stalo sa ústredným sociálnym zjavom roľníkovým, lebo najlepšie zodpovedá jeho tvorčím schopnostiam. Roľník stáva sa aj stredobodom demokracie pre štát, prácou a mierom dáva ľudstvu tie najcennejšie hodnoty, lebo z nich kvitne hospodársky a kultúrny blahobyt a spoločenský súlad. Súkromné vlastníctvo a súkromné podnikanie sú jedny z podmienok slobodného žitia, bez vlastníctva pôdy nebolo by plnosti národného života a nebolo by pevného základu národa.

Naše novodobé pôdohospodárstvo chce roľníkovi na novej sociálnej platforme poskytnúť lepší osud. V problematike živočíšnej musíme mu venovať zvýšenú pozornosť. Nie preto, že nám v druhej polovici minulého storočia niektorí národohospodári predpovedali neblahú budúcnosť, nie preto, že by s pribúdaním ľudstva ubudlo relatívne a absolútne dobytka, ako to predpovedala Lamblova "depekoračná teória". Nežijeme my v žiadnom Thunenovom izolovanom štáte, mohutná populácia národov nepotrebuje podľa výpočtov vedy minulého storočia roku 1950 žiadnych 33% všetkých životných prostriedkov. Nespotrebuje roku 2000 žiadnych 78% životných prostriedkov a roku 2030 nepoje ľudstvo všetok dobytok, ako nám to vyrátali. Aj naďalej bude dostatočných produktívnych plôch pre odchov dobytka, všetky hospodárske zvieratá nebudú zjedené preto, lebo ľudstvo bude mať väčšiu starosť skôr o to, ako ich umiestiť na trhoch, než ich zjesť.

Československo je svojím podielom počtu kusov hovädzieho dobytka, ktoré pripadajú na 100 ha pôdy, so srovnaním s ostatnými európskymi štátmi síce na dosť dobrom, mieste, ale z toho žiadna depekorácia v Európe nebude. Pripadá u nás na 100 ha 54 kusov oproti 24 kusom na tej samej ploche v Maďarsku, oproti 33 kusom v Itálii a 40 kusom vo Francúzsku. To by bolo v poriadku. V chove ošípaných sme však na tom horšie. Na 100 ha pripadlo u nás len 29 kusov, naproti tomu v Maďarsku 34 kusov, v Holandsku 66 kusov, v predvojnovom Nemecku 68 kusov, ba v Dánsku dokonca 112 kusov na 100 ha pôdy, teda štyrikrát viacej ako u nás.

Naša povojnová doba nerieši krízu z nadbytkov, ale z nedostatkov. Aj program nového Sboru povereníkov sa zaoberá len touto problematikou. Ak máme našim malým chovateľom pomôcť vo výkrme ošípaných, musíme sa vrátiť k predvojnovému intenzívnemu pestovaniu kukurice ako krmovinovej základne, najmä pre zvýšenú výrobu tukov, lebo olejninami všetko nenahradíme. Podľa štatistiky je z celkového príjmu hospodárskej prevádzky v produkčnej oblasti repárskej z výroby rastlinnej len 52%, v obilninárskej oblastí len 38% a v obilninárskozemiakárskej zo živočíšnej je dôchodok 81% a v krmovinárskej všetok príjem je len zo živočíšnej výroby. To síce neznamená, že by sa aj tu nepestovalo obilie, ale sa to zje miestnymi ľuďmi, to nie je rozhodujúce. Príjem je len zo živočíšnej výroby. Na severe Slovenska výkupy dobytka prebiehajú teraz už skoro normálne. Vybíjanie dobytka pomaly pre nedostatok kŕmy ustáva. Ak nechceme mať hlad v mäse v roku 1948 a 1949 musíme prisádzať teľatá už teraz na jar. Na túto okolnosť vyzdvihujem pozornosť našej roľníckej verejnosti. V Prešove započala činnosť továreň na mäsové konzervy. Je to kladný prínos. Avšak čo sa stalo vo Sväze dobytkárskych družstiev? V dňoch 18. a 19. mája t. r. konaly sa v Grandhoteli v Trenčianskych Tepliciach porady,, Slobodu" (Sväzu slovenských dobytkárskych družstiev), ktorý svolal mimoriadne valné shromaždenie. Rokovania sa konaly pod záštitou povereníka pôdohospodárstva a zúčastnili sa ho vyslaní delegáti oblastných dobytkárskych družstiev a zástupcovia povolaných roľníckych inštitúcií, na tomto družstevníctve zainteresovaných. Vytvorením 14 oblastných dobytkárskych družstiev všetok obchod s dobytkom ako aj speňažovanie živočíšnych výrobkov dostal sa pod monopolné obhospodarovanie, do obchodnej sféry Sväzu dobytkárskych družstiev, ktorý sa na túto chce pretvoriť zo Slovpolu, našej roľníckej verejnosti nechválne známemu. Tento obchod hovädzím dobytkom a živočíšnymi produktami je dnes už miliardový. Aj z prednesených zpráv delegátov oblastných dobytkárskych družstiev sme vtedy počuli, že za dva mesiace oblastné družstvá vykúpily za desiatky miliónov rôzneho zvieratstva. Všetok obchod má teraz sdružovať uvedený sväz, ktorý má bdieť a starať sa o čistotu družstevnej práce v ňom, starať sa o zmenu ducha rozličných špekulantov vykupovačov, ktorí v nedávnej minulosti tento obchod znešvárili, a byť garanciou celému národu, že roľník v rámci monopolného obhospodarovania živočíšneho sektoru a vykupovaním hoviadok okrádaný už nebude. A čo najdokonalejšou správou a dozorčím predstavenstvom sa postarať, aby mimoriadne, ba až nedružstevné zisky vracaly sa účelne roľníctvu zpäť vo forme podporovania akcií na zveľaďovanie jeho živočíšnej výroby.

Treba mať na zreteli, že po konjunkturálnych časoch, kedy sa dobytok núka z dôvodu nedostatku krmu ako teraz, prídu aj dni všedné, teda veľmi opatrno a múdro treba riadiť hospodárenie so živočíšnou výrobou, hoci sme presvedčení, že táto ako v minulosti, aj v budúcnosti zostane vždy prebytkovou vývozňou.

Strana slobody, ktorú mám česť zastupovať, všetkými jej mravnými silami, nielen na poriadaných roľníckych dňoch, ale aj obežníkmi a osobnými zásahmi a tlačou starala sa a nabádala roľníkov, aby podporovali zriaďovanie dobytkárskych družstiev a do nich vstupovali. Táto kladná spolupráca bola aj vítaná. Žiadala len, aby mohla mať prehľad a dozor, či s týmto veľkým imaním národných statkov sa spravodlivo šafári a či rôzni veľkí i malí páni, ktorých v tomto sektore treba najprv prevychovať z obchodníkov na družstevníkov, verne slúžia pre záujem národného kolektíva.

Vylúčením delegátov - družstevníkov všetkých ostatných politických strán, až na jednu, z obhospodarovania živočíšneho sektoru, ktorý reprezentuje miliardové hodnoty, sa vec samozrejme neskončila, a tu bude treba si rôzne veci osvetliť. Je to aj v programe Sboru povereníkov.

Preto úvod k výsadnému obhospodarovaniu živočíšneho sektoru na Slovensku, ako je vidieť, nebol práve najšťastnejší. Roľnícka verejnosť bola svedkom naprosto z málo vyvinutého smyslu a ducha pre spoluprácu Národného frontu. Už na začiatku ide o zakolísanie dôvery verejnosti pri takomto vývoji veci. A preto potrebujeme družstevníctvo, v ktorom jeho mravná sila musí zvíťaziť a nesmie sa báť kritiky a dohľadu čo najširšej verejnosti v ňom. (Potlesk.)

Malí a strední držitelia, pôdy môžu uhájiť svoje len v spolupráci a svojpomocí družstevnej. Ako kuriózum tu pripomínam:

Keď som zastupoval náš Československý štát spolu s inými priateľmi vo Švédsku narazili sme na to heslo, ktoré sa teraz razilo po oslobodení aj u nás v družstevníctve, že "jeden člen, jeden hlas". Títo páni majú tam v tomto družstevníctve tiež tento princíp podržaný a podľa toho sa riadia, "jeden člen, jeden hlas". Keď sme sa ich pýtali, že prečo uplatňujú toto heslo, oni v takejto vyspelej demokratickej zemi odpovedali: "z toho dôvodu, lebo my sme, presvedčení, že len členovia-ľudia môžu voliť, že podľa počtu kráv sa tu nemôže hlasovať, lebo kravy hlasovacie právo nemajú. (Potlesk. ) Tak nebojme sa tejto zásady, keď sa bude správne prevádzať, aj táto zásada môže nám priniesť v budúcnosti dobro.

Mechanizácia je existenčným problémom, všetkých roľníkov. Najväčšou nákladnou položkou v poľnohospodárstve predsa tvorí ručná práca, lebo zo všetkých nákladov zaberá skoro 50%. Len pomocou strojov zlacníme výrobu a budeme môcť za pomoci nášho šľachtenia súťažiť na zahraničných trhoch.

Žiadame urýchlenú výstavbu veľkej mraziarne v Bratislave. Je to túžba celej generácie, 25 rokov po tomto voláme. Teraz je to v programe VIII. Sboru povereníkov, ktorý platí, nakoľko ešte nebol splnený, táto je projektovaná, nuž nečakajme, ale robme pokroky, aby výstavba mraziarne bola uskutočnená, lebo Maďari nám vedia z Budapešti zo svojich mraziarní sem posielať zmrazených kapúnov, rôznu hydinu atď. a my doteraz sme ešte túto mraziareň si nevystavali, hoci; ju nutne potrebujeme, v záujme poriadneho obhospodarovania nášho živočíšneho sektoru.

Treba dbať, aby ceny dovážaných krmív zo zahraničia boly úmerné finančnej únosnosti nášho roľníka. To je surovinová báza, ktorú musíme doviesť. A preto i ceny takejto zahraničnej suroviny sú zpravidla vyššie pre nás než domáce Tu je treba intervenčného zásahu so strany našej vlády, aby ceny týchto krmív boly finančnej únosnosti nášho roľníka prístupné.

Žiadame urýchliť výstavbu mliekární, budovanie sberní vajec, družstevné speňažovanie dobytka, lebo to všetko vyžaduje sa teraz v našej, nie celkom dobrej vyživovacej báze, ale aby toto sa mohlo splniť, vyžaduje to omnoho väčšiu pohotovosť organizačnú a teda vybudovanie vozového parku. Bez vozového parku nemôžete vajcia sbierať, nemôžete mlieko sbierať, veď uvážme, že Bratislava je odkázaná t. č. na viac než 40 tisíc litrov dennej dodávky mlieka, než zpočiatku.

Keď Slovenská národná rada prišla po oslobodení, našli sme tu dodávku sedemtisícovú. Postupnou prácou a postupným sbieraním a organizovaním tohto prílivu sa to zvýšilo skoro už na vyše dvadsať tisíc a dnes to kleslo nielen pre nedostatok krmovín, ale aj pre organizačné a technické ťažkosti na 13 tisíc litrov a preto sa stáva, že mnohé rodiny ani dnes nedostávajú žiadne mlieko.

Slávna Slovenská národná rada!

Ľud, živiaci sa prácou na hrude, bude vždy tvoriť tú zázračnú matečnú pôdu, na ktorej sa rodiť budú nové, zdravé pekolenia, obrodujúce a zabezpečujúce celý národ. V tomto chce prispieť aj nový program Sboru povereníkov.

Za to, za Stranu slobody prijímam programové prehlásenie pána predsedu nového Sboru povereníkov a Vyhlasujem, že zaň budeme hlasovať. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Karol Šmidke:

K slovu sa ďalej prihlásil pán člen Rady Jozef Malík. Dávam mu slovo.

Člen SNR Jozef Malík:

Slávna Slovenská národná rada!

Dovoľte mi, aby som i ja v mene Komunistickej strany privítal nový Sbor povereníkov. Odznelo tu už veľmi mnoho krásnych rečí, prejavov, ja však v takomto talente hovoriť nebudem. Prečo, lebo ja som obyčajný roľník, ale beriem, si za povinnosť niekoľko poznámok uviesť k týmto krásnym prejavom a historickým slovám.

Pripadá mi to tak, že teda každý z nás sa snaží navonok krásny program uvádzať v život, každý sľubujeme, že chceme robiť dobré pre národ a pre jeho ľud, ale čo je z toho všetkého, ak to len majú byť reči a má to byť len program? Program, ktorý zasa zostane len na papieri a reči vo vzduchu. Z tohoto náš dedinský ľud, náš roľník, náš robotník a každý jeden, z nás, ktorý očakávame od tej najvyššej, inštitúcie, od reprezentantky slovenského národa, že teda sa zmení ten biedny stav, do ktorého slovenský národ už bol pred generáciami uvrhnutý a že teda už jedine táto inštitúcia bude vedieť vyriešiť. Ja si pripomínam slová jedného veľkého mysliteľa ľudského umu, čo povedal: "Sme síce vyrástli navonok do širokých rozmerov, ale vnútorne sme zaostalí, teda trpaslíci. " A takto isto myslím a mám obavu, aby aj tieto pekné reči, básnické talenty neboly teda len tuná prednesené, ale každý jeden z nás, ktorý hovoríme o sebe, že sme reprezentantmi slovenského ľudu a jeho národa, snažme sa konať to, k čomu nás ten program zaväzuje a len potom budeme môcť hovoriť, že sme niečo pre ľud urobili. Toto ako úvodom a odpusťte, ja teda som si neurobil prejav taký, ako mnohí rečníci predo mnou, lebo nie je potrebné z tých príčin, že dostatočne je všetko uvedené v tom programe Sboru povereníkov, je len potom na nás všetkých členov Slovenskej národnej rady a nového Sboru povereníkov, ako sa každý jeden z nás budeme snažiť toto prakticky uviesť v život.

Beriem si za povinnosť privítať nový Sbor povereníkov a pri tejto príležitosti chcem uviesť tie najdôležitejšie požiadavky nás slovenských roľníkov, ktoré nezbytne slovenské roľníctvo potrebuje a súčasne čo my, roľníci, od nového Sboru povereníkov očakávame.

V prvom rade chcem poukázať, že jednotlivé povereníctva nesplnily svoje povinnosti tak, ako je to uvedené vo vládnom programe. A tu chcem uviesť najbolestnejšie prípady. Už budú pomaly tri roky od nariadenia Slovenskej národnej rady o konfiškácii pôdy nepriateľom a zradcom Republiky, no žiaľ Bohu, takto sa dosiaľ nestalo. A čo je najpoľutovaniahodnejšie, že v mnohých prípadoch vydané rozhodnutia Slovenskej národnej rady o konfiškácii ktoréhokoľvek kolaborantského majetku, Povereníctvo, nielen že nerešpektovalo, ale priamo zrušovalo tieto vydané dekréty a takýmto spôsobom sa zanášal chaos do nášho roľníckeho ľudu. A tu si beriem za povinnosť apelovať na nový Sbor povereníkov, aby všetky tieto chyby, ktoré boly napáchané, a hlavne nový Sbor povereníkov aby sa snažil toto napraviť. Chcem apelovať na nového pána povereníka pôdohospodárstva, aby vypnul všetky svoje sily, postaral sa čím prv o vydanie dekrétov na pridelenú pôdu a postaral sa o zaknihovanie do pozemkovej knihy, aby takto nastala právna istota nášho roľníka.

V programe nového Sboru povereníkov je uvedené, že sa postará o zvýšenú úroveň nášho roľníctva a tu si beriem za povinnosť pripomenúť, ak chce nový Sbor povereníkov pomôcť nášmu roľníctvu, tak je potrebné vyriešiť cenovú disparitu tak, aby nebolo veľké rozpätie medzi priemyselnými a pôdohospodárskymi produktami. Ďalej je potrebné odbremeniť nášho roľníka od rôznych dani a hlavne urýchliť návrh ministra pôdohospodárstva o reforme pozemkovej dane. Je veľmi potrebné pripomenúť novému Sboru povereníkov, aby v budúcnosti sa neopakovaly nezdravé zjavy pri poskytovaní podpôr na zakupovanie hospodárskych strojov, tak ako sa to prevádzalo dosiaľ, že sa podpory vyplácaly podľa protekcie, ako napríklad generálovi Danielovičovi 30.000 Kčs a na priamy pokyn pána povereníka Dr. Vidličkovi, statkárovi, 23.000 Kčs na umelé hnojivá atď. atď.

Toto všetko bolo vyplácané len s protekciou a preto je potrebné, aby v budúcnosti každá akcia pre pomoc roľníkom bola prevádzaná za spolupráce Jednotného sväzu slovenských roľníkov, a súčasne poznamenávam, že pri mechanizácii pôdohospodárstva sa majú podporovať len strojové družstvá a nie, ako sa to stáva, že sa spoja dvaja-traja páni a dostanú subvenciu na úkor strojového družstva. Ďalej je potrebné urýchlene sa postarať i o siatbu jarnú a hlavne je potrebné sa postarať o chladiarne na mäso, lebo je priamo nebezpečný stav v našom dobytkárstve. Naši roľníci nemajú a nebudú mať čo dávať dobytku a preto náš dobytok bude strácať na váhe a na hodnote. Je preto potrebné, aby nový Sbor povereníkov uložil SLODOBU, aby zabezpečil riadny výkup a postaral sa o riadny výkup dobytka, aby náš roľník nemusel 6 až 7 ráz chodiť na svod a potom ho naposledy musí odpredať na čierno. Ďalej chcem ešte žiadať pána povereníka pôdohospodárstva, aby zadovážili jarné osivo a hlavne ďatelinové semä, lebo u nás tohoto sa neurodilo a preto bude veľmi mnoho potrebné vypnúť síl, aby sme jarné osivo a hlavne teda, znovu pripomínam, ďatelinové semeno mali.