VII. Sbor povereníkov vo svojom programovom vyhlásení zo dňa 3. septembra 1946 zaoberal sa aj národnou očistou a ľudovým súdnictvom. Bolo vtedy sľúbené, že Sbor povereníkov venuje veľkú pozornosť očiste verejného života vo všetkých jeho úsekoch, či už v štátnom aparáte, v hospodárskych inštitúciách, kultúrnych, cirkevných a iných organizáciách. Programom ohlasu všetkých politických strán zo dňa 26. júna 1946 bolo vykonať všetko, aby očista bola urýchlene prevedená a zradcovia, kolaboranti a fašistické elementy zo zodpovedných miest odstránené. A bola splnená táto časť programu VII. Sboru povereníkov? Na túto otázku musíme odpovedať záporne. Lietajúce senáty neboly zriadené, miestnym ľudovým súdom nebola venovaná žiadna pozornosť, tresty aj tých málo odsúdencov sa nevykonávajú a na dennom poriadku boly a sú úteky politických väzňov a máme už dokonca dôkazy úzkej spolupráce riaditeľov väzníc s politickými väzňami. Za 30 dní sa skončí platnosť nariadenia o ľudových súdoch a nemáme tu ešte žiadnu normatívnu úpravu, čo sa má stať s vecmi, ktoré doteraz neboly skončené a ktorých je nemálo.

Takisto to dopadlo s očistou, prevádzanou s preverovaním. Za takéhoto stavu vecí niet divu, že bolo u nás zorganizované rozsiahle protištátne sprisahanie, spojené so zahraničnou fašistickou slovenskou emigráciou. A aký postoj k nemu zaujímajú tí istí slovenskí politici, ktorí tak účinne znemožňovali činnosť ľudového súdnictva, ktorí sa v záujme pokoja dožadovali urýchleného skončenia preverovania a ktorí nedbali ani na zákon a právny poriadok vtedy, keď išlo o záchranu najväčších zradcov pred výkonom trestu. Vtedy tí, ako k očiste verejného života a k ľudovému súdnictvu. Slová sa nekryjú so skutkami, lebo ako ináč tomu rozumieť, keď sa slávnostne odsúdi sprisahanie a žiada sa prísne potrestanie sprisahancov a súčasne sa podnikajú všetky kroky, aby sprisahanie bolo zbagatelízované, orgány, ktoré ho odhalily, zdiskreditované. Aj takýto postup je odkazom Národného povstania? Spomeniem len jeden prípad, ktorý bol pretriasaný aj tu v Slovenskej národnej rade, bol to prípad Dr. Chalmovského, ktorý za dokázaný zločin sdružovania štátu nepriateľského dostal 10 mesiacov žalára a dnes podľa písomných dôkazov robí úklady o Republiku z cudziny. Nejde nám tak ani o výšku trestu u tohto pána, ale chcel by som len poukázať na reči a články politických predstaviteľov, ktoré tu odznely alebo boly napísané, keď sme s prípadom Dr. Chalmovského prišli do Slovenskej národnej rady. Z uvedeného nezaujatý pozorovateľ musí prísť k presvedčeniu, že tu určitá časť politických predstaviteľov volila iný postoj voči skrachovaným predákom fašizmu na Slovensku. Postoj, ktorý je vonkoncom v rozpore s ideálmi Národného povstania a s ideálmi, z ktorých vznikla nová Československá republika. Ako potom títo páni dajú do súladu heslo prezidenta Masaryka, že štáty sa udržujú len tými ideálmi, z ktorých vzniklý, so svojou praktickou politikou? Pracujú ešte za udržanie tohto štátu?

Vážené panie a páni! Hoci ľudové súdnictvo neskončilo svoj úkol, nie sme za to, aby sa predlžovalo nariadenie o ľudovom súdnictve, lebo nám ide skutočne o skonsolidovanie pomerov a nechceme pripustiť možnosť, aby nepriatelia štátu zámerne strašili drobných ľudí ľudovým súdom snáď v snahe zachrániť veľkých vinníkov. Keď sa v dôsledku toho budú klásť zvýšené požiadavky na naše súdy, musíme mať záruky, že justícia sa stane skutočným fundamentom Republiky, ale aby mi bolo dobre rozumené, v tej novej luďovo-demokratickej republike, v ktorej má mať Slovensko také postavenie, aké mu vybojoval národ v slávnom Národnom povstaní. Treba preto vítať tú časť programového vyhlásenia, v ktorej sa hovorí, že protištátne činy budú vyšetrované, žalované a súdené len kvalifikovanými odbojármi. Len vtedy budeme mať záruku úzkej spolupráce justičného rezortu a súdov s bezpečnostnými orgánmi, ktorú sme doteraz postrádali. Je veľmi smutné konštatovať, že VIII. Sbor povereníkov skoro po troch rokoch od oslobodenia musí si dávať do programu očistu verejného života a ľudového súdnictva, namiesto toho, že by sa výhradne venoval budovateľskej činnosti. Pomery, ktoré sú ešte dnes u nás, však to nedovoľujú. Treba však dôrazne povedať, že toto je posledná príležitosť, kedy sa možno ešte vrátiť k plneniu ideálov Slovenského národného povstania. Nedovolíme, aby pokojný slovenský ľud dvojou tvárou mnohých predstaviteľov bol demoralizovaný, aby sa omlúvaním sprisahania a znevažovaním bezpečnostných orgánov podkopávaly základy štátu. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horvát:

Ďalším rečníkom je člen Rady pán Matej Bobrík.

Člen SNR Matej Bobrík:

Slávna Slovenská národná rada!

Programové vyhlásenie VIII. Sboru povereníkov, ktoré z tohto miesta odznelo, je mi vítanou príležitosťou k tomu, aby som učinil k uvedenému problému tieto pripomienky:

V poľnohospodárskom sektore je nedostatok základných výrobkov pre výživu nášho ľudu. Je však otázka, či a nakoľko sa pričinil o tento nedostatok náš roľník. Dozaista náš roľník si neželal ten stav, ktorý je tu, neželal si nedostatok poľnohospodárskych výrobkov. Náš roľník s úzkostlivosťou pozoroval blížiacu sa katastrofálnu neúrodu, ktorá veštila, že jeho mozoľnatá práca nedá taký výsledok, aký by si za svoju námahu zasluhoval. Jeho sklamanie je iste najväčšie, lebo celoročné jeho lopotenie vyšlo takmer nazmar. Keď náš roľník však už do tohto času prispel svojimi výrobkami pre výživu svojich spoluobčanov, sme presvedčení, že tak urobí znovu pri poslednom vypätí svojich možností. Tomu nasvedčuje aj v týchto dňoch prevádzaná akcia dobrovoľného odovzdávania obilia pre verejné zásobovanie. Nebude neskromnosťou, keď pripomeniem, že k tejto pomoci sa Demokratická strana prvá prihlásila. Naproti tomu s uznaním kvitujeme prísľub, daný programom Sboru povereníkov nášmu roľníkovi, že sa mu uľahčí jeho položenie tým, že dostane prednostný prídel, najmä textilného a koženého tovaru, keďže v týchto sektoroch podľa oficiálne podávaných prehlásení výroba stúpa, neutrpela žiadnu živelnú katastrofu a dosahuje kvót stanovených.

Dovolím si však poukázať aspoň v krátkosti aj na súčasný stav a na ďalšie možnosti, ktoré sa nám ukazujú v našej poľnohospodárskej výrobe.

Od nášho poľnohospodárstva očakávame, aby svojou produktivitou bolo na žiadúcej výške a takto zdrojom výživy nášho ľudu. Keď takýto požiadavok určujeme nášmu poľnohospodárstvu, musíme vytvárať aj predpoklady a podmienky pre jeho splnenie. Štatistika nám tvrdí, že zo zemedelskej tržby v celej ČSR na 1 ha zemedelskej pôdy v poslednom roku priemerne pripadá Kčs 4.184.-, avšak táto tržba činí v českých zemiach Kčs 5.218.- a na Slovensku len Kčs 2.412.-, čiže zemedelská tržba na Slovensku po jednotke plochy je len 48% z priemeru zemí českých, alebo inak povedané: táto tržba v českých zemiach proti Slovensku je o 117% vyššia. Z tejto tržby na jednu stále zamestnanú pracovnú silu v poľnohospodárstve aj včítane majiteľov, ktorí v podnikoch hospodária, pripadá v celom našom štáte priemerne Kčs 12.316.-, a to v českých zemiach Kčs 15.617.- a na Slo-vensku len Kčs 6.904.-, čiže na Slovensku pripadá na jednu stálu pracovnú silu v zemedelských podnikoch zamestnanú zasa len 44% z priemeru českých zemí, čo hovorí, že na takto zamestnanú osobu zo zemedelskej tržby pripadá v českých zemiach o 126% viacej ako na Slovensku.

Okrem iného teda aj tieto štatistické údaje nám dosvedčujú, v akých nežiadúcich pomeroch hospodárskych sa nachádza naše poľnohospodárstvo a ako veľmi je potrebná naša sústavná starostlivosť o nášho roľníka. Budeme sa musieť vážne zaoberať a riešiť problém úpravy pozemkovej držby aj v tom smere, aby konečne bolo ustálené, ktorá výmera poľnohospodárskeho podniku v tej - ktorej oblasti, dáva optimálne podmienky pre hospodársku prosperitu poľnohospodárskeho podnikania tak, aby jeho výnosnosť bola čo najvyššia, pracovné sily primerane využité a nášmu roľníkovi daná možnosť takého žitia, ktoré by bolo primerané tej úrovni života, v ktorej žijú aj iné vrstvy, či složky nášho národa. Musíme sa však postarať nielen o to, aby poľnohospodárske podniky maly optimálnu výmeru, ktorá predpokladá rentabilné podnikanie, ale aj to, aby sme zabránili ďalšie drobenie týchto optimálnych celkov. Usporiadanie vlastníckych a držobnostných pomerov v našom poľnohospodárstve je teda nevyhnutné, ak máme podoprieť prosperitu nášho poľnohospodárskeho podnikania.

Starostlivosť naša však sa musí uberať aj smerom sústavného zveľaďovania nášho poľnohospodárstva. Zákon o organizácii roľníkov dáva k tomu predpoklady. Musíme preto dbať o to, aby tento zákon našiel i svoje uplatnenie v praktickom živote. Je žiadúce, aby už boly menované správne orgány tejto vrcholnej organizácie roľníkov, ktorým pripadne aj úloha dať takú váhu tejto organizácii, aká jej v našom demokratickom usporiadaní na poľnohospodárskom poli patrí. Jedna z prvoradých úloh tejto organizácie musí byť, aby nášmu roľníkovi bola zaistená taká odmena za jeho prácu, ktorá by bola primeraná odmenám príslušníkov iných složiek nášho hospodárskeho podnikania. Taká istá odmena za prácu patrí aj poľnohospodárskemu robotníkovi, avšak nie na úkor poľnohospodárskeho podnikania samotného. Je preto treba odstrániť nielen disparitu mzdovú, ale aj disparitu, ktorá rezultuje z cien za výrobky priemyselné a poľnohospodárske. Dosiaľ však sme svedkami veľkých cenových rozdielov medzi výrobkami priemyselnými a roľníckymi. Kým priemyselné výrobky boly zhodnotené viacnásobne, zatiaľ produkty roľnícke nedosahujú ani výrobných nákladov a zostávajú na svojich základných cifrách. Ani systém priplatkový nezmenil túto situáciu. Príplatky k cenám a podpory, i keď činia spolu viac miliónov pre roľníctvo, nemôžu odčiniť katastrofu u našich roľníkov, v ktorej sa nachádzajú aj následkom neúrody hlavne v tomto roku.

Zveľadenie našej poľnohospodárskej výroby, ktoré sa ukladá spomenutým zákonom tiež vrcholnej organizácii roľníkov, predpokladá, aby bol ustálený poriadok čo do veľkosti poľnohospodárskych podnikov, lebo ak mám niečo zvelaďovať, musím mať dané to, čo mám zveľaďovať. Musíme dbať o to, aby bola zveľaďovaná nielen pôda a hospodárske zvieratstvo, ale musíme naučiť našich roľníkov i ekonomickému vedeniu a spravovaniu poľnohospodárskych podnikov, lebo toto zase je predpoklad pre zveľadenie samotnej produkcie rastlinnej i živočíšnej. Dovoľte mi, aby som poukázal na pomer výnosnosti u produkcie rastlinnej i živočíšnej v českých zemiach a na Slovensku. Zatiaľ, čo v českých zemiach zemedelská tržba z rastlinnej produkcie činí cca 39% a zo živočíšnej produkcie cca 61%, na Slovensku je pomer viac než obrátený, lebo u nás zemedelská tržba z rastlinnej produkcie činí cca 62% a zo živočíšnej produkcie cca 38%. Tieto štatistické údaje nám ukazujú, že naše poľnohospodárske podniky nie sú spravované ekonomicky. Najmä toho času, keď cenový index živočíšnych výrobkov je ďaleko vyšší proti cenovému indexu výrobkov rastlinných, môžeme konštatovať, že náš roľník nedovedie speňažiť svoje rastlinné výrobky v hodnotnejších, poťažne cenové vyšších výrobkoch živočíšnych. Riešenie tejto problematiky a s ňou súvisiacich plno ďalších úloh pripadá práve vrcholnej organizácii slovenských roľníkov a preto je žiadúce, aby činnosť tejto organizácie bola aj so strany vrstnostenských inštitúcií a štátnej správy vôbec čo najviac podporovaná a napomáhaná.

Musím s uznaním konštatovať, že Sbor povereníkov dal si do svojho programu mnohé opatrenia, ktoré majú umožniť a urýchliť riešenie týchto roľníckych problémov. No jednako musím práve z tohto miesta aj prehlásiť, že nepriaznivé výrobné pomery v posledných troch hospodárskych rokoch zapríčinily takú nepriaznivú situáciu slovenských roľníkov, v akej sa ešte nenachádzali. Vie sa o tom, že značná časť roľníctva vplyvom neúrody a tým aj slabej výroby živočíšnej, ako aj nepriaznivého pomeru cenového za výrobky poľnohospodárske, je zadĺžená, nemá nutného obeživa na nákup najpotrebnejších životných a hospodárskych potrieb, čím klesá nielen produktivita jeho podniku, ale i životná úroveň roľníckeho stavu. Aby sa nedostalo roľníctvo na pokraj úpadku, veď už i tak pokles životnej úrovne u roľníkov je dosť značný, považujem nateraz za naliehavé zabezpečiť dostatočné množstvo potreby priemyselných výrobkov za primeranú cenu a zlepšiť distribúciu týchto výrobkov tak, aby ich roľník nemusel nakupovať nedovoleným spôsobom na čiernom trhu. Na zabezpečenie jarného osevu podľa plánu a podľa potrieb výživy je nutné zaistiť pre roľníkov dostatočné množstvo kvalitného osiva, sadby, semien kŕmnych, olejnatých a priemyselných rastlín. Na zabezpečenie a včasné vykonávanie poľnohospodárskych prác a uľahčenie práce roľníka treba zvýšiť výrobu a urýchliť dodávku poľnohospodárskych strojov a náradia. Takisto treba urýchlene dobudovať sieť strojových družstiev. Na zmenšenie strát na úrode je nutné postarať sa o dostatočnú výrobu a dodávku prostriedkov na ochranu výroby rastlinnej proti škodcom a chorobám. Katastrofálne sucho zapríčinilo aj neúrodu všetkých druhov krmív, takže dobytok je nateraz podvyživený a preto je nutné obstarať a dodať roľníkom primerané množstvá kvalitných krmív, aby sa mohol potrebný stav dobytka zachovať a mohla byť udržaná jeho primeraná produktivita.

Keďže roľníctvo nemá finančných prostriedkov na nákup výrobných potrieb, je žiadúce zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na zľavnený prídel jarného osiva, sadby, umelých hnojív, ochranných prostriedkov, hospodárskych strojov a iných potrieb pre malé a prostredné hospodárstva. Na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby v hlavnej produkčnej oblasti južného Slovenska treba urýchlene zvýšiť starostlivosť pre osídlencov a novousadlíkov, ktorí, súc postavení na nové pôsobisko temer výlučne bez finančných a materiálnych prostriedkov, potrebujú nielen odborné školenie, ale i výdatnú podporu na zabezpečenie hospodárenia. Keby sa nám nepodarilo urýchlene zapojiť tieto nové hospodárske podniky do produkcie poľnohospodárskych výrobkov, utrpela by tým nielen prosperita týchto podnikov, ale najmä naša vyživovacia situácia. Riešenie týchto problémov považujem za tak nutné s hľadiska roľníckych a celoštátnych potrieb, že treba v tomto smere učiniť žiadúce opatrenia v najbližších mesiacoch a u niektorých do konca januára budúceho roku.

Na ďalšie zabezpečenie poľnohospodárskeho podnikania považujem prevedenie komasácie, meliorácie, úpravy tokov riek, vybudovanie zavlažovacieho zariadenia, najmä v najsuchších oblastiach južného Slovenska za tak dôležité, že treba sa s nimi zaoberať a ich riešiť programovite čo najrýchlejšie. Na stále zlepšovanie poľnohospodárskej výroby je nutné dobudovať nielen sieť hospodárskych družstiev, ale aj výskumných a šľachtiteľských staníc, ako aj vzorných hospodárstiev prostredného typu pre každú výrobnú oblasť. Nesmieme však zabúdať ani na bytovú kultúru a odborné vzdelanie roľníkov a musíme preto aj podporovať a napomáhať stavbu kultúrnych domov, elektrizácie a budovanie iných zariadení, žiadúcich na zlepšenie kultúrneho a hospodárskeho života na dedine.

Lúky a pašienky sú dôležitou krmovinárskou základňou pre chov dobytka, najmä pre malé a prostredné poľnohospodárske podniky a preto sa musíme lepšie postarať o technickú úpravu lúk a pasienkov na Slovensku. Horské kraje stredného a severného Slovenska sú predurčené pre chov hospodárskych zvierat a najmä pre chov hovädzieho dobytka. Tento chov sa sotva spamätal zo strát vojnových a frontových pomocou presunu dobytka a koni z českých zemí, zo Švajčiarska a dodávkami UNRRA a už trojročné sucho a nedostatok krmiva zapríčiňujú znovu všeobecné sníženie počtu chovaných zvierat, najmä hromadne sa vybíjajú ošípané a je zvýšená ponuka hovädzieho dobytka. Keďže rozmnožovanie hospodárskych zvierat sa deje pomaly, musíme sa postarať o vytvorenie všetkých predpokladov na zaistenie rýchlej regenerácie chovov hospodárskych zvierat.

V chove koni sme postavení pred úlohu vybrať, zaregistrovať, označiť a zaviesť do plemenných kníh cca 9.000 kvalitných plemenných kobýl, ktoré by zodpovedaly terajším našim chovným smerom a najmä zvýšeniu odchovu ťažkého teplokrvného koňa slovenského (Nonius), ktorý sa hodí pre naše rovinné južné kraje. Presunom koni z Čiech a dodavky UNRRY bolo Slovensko zaplavené chladnokrvným materiálom, ktorý musí byť behom krátkeho času z plemenitby vylúčený. V štátnych ústavoch pre chov koni (žrebčínoch a žrebčíncoch) treba doplniť stav plemenných kmeňov, najmä Noniusa a menovite pre nový žrebčín v Novom Tekove treba zaistiť čo najväčší počet cenných kobýl tohto plemena. Tak isto musíme stále vyvíjať veľké úsilie na odstránenie trvajúcich závad v zdravotnom stave našich koní.

Chov hovädzieho dobytka utrpí najväčšie škody dlhotrvajúcim suchom a preto pri jeho znovuobnovení stojíme pred najťažšími úlohami. V predpoklade, že nás očakáva dobrý hospodársky rok, môžeme dúfať, že mnoho bude napravené, avšak domáca spotreba mäsa bude musieť byť menšia a akýkoľvek vývoz zo Slovenska bude musieť byť značne obmedzený. Ak chceme zveľadiť náš chov hovädzieho dobytka, musíme dobudovať kontrolu užitkovosti a dedičnosti po stránke technickej, osobnej i po stránke rozsahu prevádzania, nakoľko počiatkom roku 1949 sa predpokladá kontrolovanie 20.000 kusov kráv. - Pre budúcnosť však musíme počítať zo Slovenska so značným vývozom jatočného úžitkového, ba aj plemenného dobytka. Musíme sa preto postarať aj o dobudovanie tovární na spracovanie jatočného dobytka.

Chov ošípaných utrpel síce značne tohoročnou neúrodou, avšak bude možno tento chov rýchle regenerovať vzhľadom na jeho veľkú plodnosť.

V chove oviec máme riešiť úlohu zvýšenia počtu oviec o 200.000 kusov.

Chov drobných hospodárskych zvierat v posledných rokoch získava veľkú dôležitosť i tým, že sa zaraďuje v primeranom zastúpení do vyživovacieho plánu nášho obyvateľstva. Musíme preto dobudovať aj sieť sberní a vybudovať dodatočné množstvo chladiarní na uskladnenie letných prebytkov pre zimné mesiace.

Všeobecne musíme konštatovať, že ak chceme zvýšiť intenzitu chovu hospodárskych zvierat na Slovensku, zlepšiť akosť výroby a udržať odbytné trhy pri nadprodukcii Slovenska vo všetkých odboroch živočíšnej výroby, musíme sa postarať aj o zaistenie rentability živočíšnej výroby pri rešpektovaní kalkulácie výrobných nákladov a musíme zaistiť dostatočné finančné prostriedky na prevádzanie žiadúcich zveľaďovacích akcií v celej živočíšnej produkcii.

V sektore pozemkovej reformy vyskytujú sa prípady, kde vlastníci konfiškovaných majetkov rušivé zasahujú do držby prídelcov. Stáva sa to najmä v prípadoch, kde konfiškačné pokračovanie bolo vadné. Vady v pokračovaní vyskytly sa jednak z toho dôvodu, že už sama konfiškačná norma nie je dosť dokonalá. Preto zriadená bola revízna komisia na preskúmanie právoplatnosti vyrieknutej konfiškácie v tých prípadoch, kde konfiškácia bola vyrieknutá nepravom. No revízna komisia tento nedostatok normy nijako neodstránila, ba vniesla do komiškacného pokračovania ešte väčší chaos, keďže táto komisia nebola ustanovená na zákonnom podklade, v dôsledku čoho jej rozhodnutia nie sú pre nikoho závažné, ale majú iba charakter poradného politického orgánu a dávajú konfiškáciou majetku postihnutým stranám podnet k napádaniu jej rozhodnutí pre nezákonnosť. Vyskytly sa aj nedostatky v aplikovaní tejto normy. Z nich je potrebné uviesť aspoň tieto: konfiškačné pokračovanie dialo sa v praxi bez účasti strán, čo malo za následok, že konfiškačné orgány rozhodovaly bez predbežného zistenia právneho a skutkového stavu, jednak po stránke osobnej, jednak po stránke majetkovej podstaty. Konfiškácia bola vyrieknutá na majetok takej osoby, ktorá v rozhodný deň, t. j. 1. marca 1945 nežila, takže prestala jej právna pôsobilosť ako u osoby fyzickej, prestala byť teda subjektom práv a zaviazanosti. Keďže teda o skutočných vlastníkoch, t. j. o dedičoch nebolo nikým rozhodnuté, domáhajú sa títo držby a úžitku svojho majetku, čím sa prídelci cítia byť rušení v držbe. K rušeniu držby prídelcov dochádza aj v prípadoch, kde proti vlastníkovi skonfiškovaného majetku bol s úspechom uplatnený reštitučný nárok podľa zákona č. 128/ 46 Sb. a nárokovateľ domáha sa i reálnej reštitúcie, ktorú súdy sú nútené povoliť. Ako ďalšie prípady možno uviesť, kde orgány v snahe, aby dosiahly konfiškácie určitého majetku, uviedly v konfiškačnom návrhu ako vlastníka osobu konfiškácii podliehajúcu, hoci skutočné vlastníctvo je už dávno v rukách osoby inej, konfiškácii nepodliehajúcej, alebo pred konfiškáciou, teda pred 1. marcom 1945 uskutočnené odpredaje na osoby, u ktorých majetok konfiškácii nepodlieha a ktoré odpredaje neboly pozemnoknižné prevedené. Nemožno opomenúť tiež tie prípady rušenia držby, kde toho zavinily samé roľnícke komisie, resp. prídelci sami a to tým, že nerešpektovaly právoplatné rozhodnutia, či už konfiškačných komisií, alebo Predsedníctva SNR v tých prípadoch, kde tieto orgány, buď ponechaly vlastníkom určitú výmeru pôdy, alebo bezplatne previedly podľa článku II. nariadenia č. 64/46 Sb. n. SNR na oprávnených žiadateľov. Tu sa v mnohých prípadoch stalo, že roľnícke komisie, resp. pridelci rozdelili si celý majetok a oprávnenej osobe neponechali nič. Rušenia držby prídelcov vzniklý a vznikajú aj konkurenciou konfiškačnej normy s dohodou o výmene obyvateľstva. Osoby, určené na odsun podľa čl. V. Dohody, majú totiž nárok na držbu a úžitok majetku až do dňa odsunu a uplatňujúc toto svoje právo rušia kolonistov, prípadne prídelcov v držbe prídelov. Povereníctvo pôdohospodárstva prídelcom poskytuje síce všemožnú právnu ochranu, pokiaľ ich držba zakladá sa na riadnom právnom titule, avšak v snahe, aby konfiškačné a prídelové pokračovanie úplne nevybočilo z rámca platných právnych predpisov a aby nevznikal tým väčší chaos, nútené je niekedy urobiť aj také opatrenia, z ktorých by sa dalo eventuelne usúdiť, že právna istota prídelcov nie je dosť dobre ochránená. Pokiaľ ide o vydávanie vlastníckych výmerov, s najväčšou urýchlenosťou na nich pracuje. Treba však poznamenať, že vydávanie týchto výmerov je priamo závislé na vyhotovovaní riadnych prídelových plánov, vyhovujúcich zákonom stanoveným podmienkam, čo však roľnícke komisie vo väčšine nedodržiavajú. Odstraňovaním nedostatkov v prídelových plánoch sleduje sa cieľ nielen vydať vlastnícke výmery, ale na základe týchto prídely aj definitívne zaknihovať. Aby bola teda zaistená právna istota prídelcov k im pridelenej pôde, je bezpodmienečne potrebné: