Pre každú fázu vývoja, žiadajú sa nové typy aj na najvyšších miestach. Elán a entuziazmus revolúcie býva po vojennom a politickom víťazstve vystriedaný triezvou mozaikou mravného, osvetového, kultúrneho a najmä hospodárskeho budovania, daného myšlienkami bojov ozvenu sociálnych, národných a politických poriadkov. A tu má prísť vždy k spontánnej, prirodzenej výmene otcovských garnitúr, ak nemá nastať kríza autorít. A takú krízu sme práve prežili a to z dola i s hora, a vyhneme sa jej v budúcnosti len vtedy, keď zásada odbornosti dôjde v celej škále politického a štátneho života k vyššiemu uplatneniu, poťažne k ideálnejšej súhre s princípmi rýdze politickými. Typy revolučné ustupujú typom pracovným, konsolidačným, pričom ideológovia sú strážcami nových poriadkov na miestach eminentne politického významu. Jedine tieto sektory sú pre vodcov revolúcie, povolaných spájať politický ideál s praktickým životom, tradíciu s úkolovaním. V tomto je mravný význam striedania. Manifestácia, ako prejav viac-menej organizovaný, je len masové umocnenie účinnosti vyšších psychologických zákonov. Ale len vtedy, keď ona vyrastá z ozajstného presvedčenia a keď prichádza spontánne zdola. (Potlesk. ) Inak osvetlenie príčiny krízy i pri svojej dramatičnosti opiera sa o vážne a bolestivé skutočnosti. Ide o ochranu výdobytkov revolúcie. Národ nemožno vyňať zo živého tela sveta. A ten sa zmieta v prvej horúčke po infekcii prebúdzajúcej sa svetovej reakcie. Kapitál neprestal byť mocou a socializmus jedinou našou ochranou. Medzinárodná devalvácia politickej morálky vyvolaná fašizmom, ešte neprekonala svoju krízu. Hľadáme novú politickú valutu, platnú pre celé človečenstvo. My, Slovania, stávame sa misionármi v džungli politického ľudožrútstva. Náš národ celou svojou povahou, temperamentom, históriou i utrpením a najmä svojou odvekou chudobou má všetky predpoklady pre demokratický socializmus a pre večné členstvo vo fronte práce. Keď treba aj na prednej stráži. Len to treba ľudu povedať, jeho rečou prehovoriť, nečiankajme ho romantickými prežitkami, ktoré ho učily nepoznávať, neuvedomovať si svoju biedu. A liečme jeho mladý organizmus, nakazený ešte jedom nedávna, duchom nového socialistického Slovanstva. Robme to radikálnejšie, lebo čas sa napína. Ale liečme po svojom, tatranskými bylinami. Ak ide o štát, o demokraciu, o socializmus, vieme odpustiť aj chyby, ktorých sa tá, či oná politická strana dopúšťa, lebo chceme veriť, že sa to robí v horlivosti a bona fide len a len v záujme Republiky. No nepardoňujeme zradu, ktorá, veríme pevne, je ďaleká všetkým tým, čo snovali a k slávnemu víťazstvu priviedli náš odboj. Krízu VII. sboru povereníkov urýchlily, hovorím otvorene, že len urýchlily aj momenty organizované. V záujme demokratickej spolupráce urobily sa napokon ústupky a rozdelila sa rovnomernejšie politická zodpovednosť na všetkých členov Národného frontu. Československá sociálna demokracia hlási sa o svoj podiel prvý raz po oslobodení s vedomím, že tým dáva najvyšší a najpresvedčivejší výraz svojej solidarity. Je ona len naplnením ducha Národného frontu, ktorý pre svoju neplodnosť stával sa v ostatnom čase len troskou v ohni politickej rivality dvoch vedúcich strán zhorených ideálov. Národný front strácal svoje raison d'etre vtedy, keď prestával byť platformou pre uplatnenie politickej vôle, alebo korektívov oboch malých a v politickej praxi zaznávaných partnerov. Preto v novom Sbore povereníkov vítame aj novú a demokratickejšiu skladbu oživeného Národného frontu v pevnom presvedčení, že kolektívum povereníkov dostáva s novými úlohami a s novými členmi aj nového, zdravšieho ducha. Československá sociálna demokracia mohla sa postaviť na pohodlné, strannícko-politické užitočné ďalšie vyčkávacie stanovisko, a to tým bôž, že by mala pre to mocný argument, nehlásiť sa o spoluzodpovednosť za chyby, ktoré sa pri prípadnej jej spoluúčasti v minulom Sbore povereníkov nemusely stať. Keď tak nerobí, väzí to vo výstražných signáloch okolo nás. Dnes nejde o strany, ide o socializujúcu demokraciu a možno ešte o viac. Preto dnes aj pri tradičných, humanistických tendenciách svojho svetonáhľadu, najmä pokiaľ ide o sankcie všetkého druhu, budeme podporovať snahu VIII. Sboru povereníkov v očistnom diele presvedčení, že spravodlivosť je alfou i omegou štátnickej múdrosti len vtedy, ak je ona nie aktualitou, ale stálym a spoločným menovateľom všetkého politického konania. Pritom slabosť nie je tu krycím pojmom. Do trasúcich sa rúk nepatrí chirurgický nôž. K jednotlivým styčným bodom programu Sboru povereníkov moja Strana ďalej vyhlasuje: Rešpektovanie občianskych slobôd a demokratických práv pri žiadúcej prísnosti proti rozvratníkom bez ohľadu na partajnú, rasovú a náboženskú príslušnosť je vizitkou múdrosti. Jednotná Republika je najkrajší program, len nesmie byť dohodový, i keď ide o dielo tvorené sub spécie eternitatis.

Distribúcia. Bez každodenného chleba, niet politických koláčov. Ľudové zriadenie československé je najvyšším postulátom nadstranníckej demokracie a najspoločnejším programom všetkých politických strán, ktoré sa nesmie stať mocenským nástrojom jedného politického smeru. Výsostné záujmy Československej republiky a slovenského národa obhájime pre vnútro v štáte, pro fóro interno šľachetným prekonávaním sa oboch národných nacionalizmov vo výstavbe štátu. Pre vonok, pred medzinárodnou verejnosťou, spontánnym vyznávaním jediného štátneho nacionalizmu československého. (Potlesk. ) Definitívne zakotvenie našich národných orgánov v ústave je vecou vysokej celoštátnej súhry a decentralizácie zákonodarnej a výkonnej moci na základe účelnosti, únosnosti a jednakosti vo všetkých zemiach Republiky. Pri zmienke o dvojročnici chýba nám konkrétna bilancia a jasnejšie vyznačenie sektorov, kde je zapotreby lepšej kontroly, organizácie a administratívy.

Výživa a zásobovanie. Príklad pre štátnickú skúšku, koncedujeme vyslovené odhodlanie. Škoda, že tu niet užšej politickej kontencie celoštátneho a slovenského orgánu, mohlo to veci osožiť. Nezapierame, že spomínaný plán, majúci na zreteli zaručenie pravidelných prídelov od 1. decembra mohol svojím zverejnením prácu Sboru povereníkov presvedčivejšie ilustrovať. Ide o ťažkosti, zavinené najmä vyššou mocou. Slovensko bolo göbbelsovskou výkladnou propagačnou šunkou vo vykradenom kráme Európy. Ľud ľahkovážne srovnáva. Treba mu rozšafnou a osvietenou politickou výchovou otvoriť oči. Roľníctvo, konfiškačné komisie boly na mnohých miestach politickým nástrojom dvoch strán, alebo len jedinej strany. Mnohí príslušníci malých strán boli obídení. Čakáme nápravu. Vítame iniciatívu vo veci deputátnikov. Nádejame sa, že Jednotný sväz slovenských roľníkov bude nástrojom demokratickým a naozaj celonárodným. Spružnenie agendy vojnových škôd a uvoľňovanie vkladov je veľkou službou ľudu. Vítame heslo pre družstevníctvo Jeden člen, jeden hlas".

V znárodnenom priemysle voláme po uprednostňovaní politicky spoľahlivých odborníkov (potlesk) pred amatérskymi exponentami politických strán. Pritom charakter štátnej spoľahlivosti treba priznať všetkým stranám Národného frontu. Nie politická strana a jej interesy, hlavným cieľom je ľud a jeho Republika. (Potlesk.)

V stavebníctve voláme od hesiel k činu.

Osídľovanie. Ak má náš národný organizmus tužieť čerstvou národnou krvou, naša reemigrácia musí byť procedúrou aj výberovou.

V očistnej akcii podčiarujeme rešpektovanie sudcovskej nezávislosti (potlesk). Pri preverovaní politické legitimácie stranou (Potlesk.)

Informácie. Sympatické kapitoly. V rozhlase, vo filme a v tlači otvoriť strannícko-politicky nesebeckú konjunktúru kvalít. Doteraz platil v tomto sektore politický kľúč, ktorý vyradzoval často bezohľadne príslušníkov malých strán bez zreteľa na ich vek, skúseností a odborné školenie. Žiadame revíziu a rešpektovanie hlasu národa, ktorému tieto sektory predovšetkým slúžia.

Slávna Slovenská národná rada! Šľachetná štátnická a budovateľská snaha Sboru povereníkov bude úspešná len pri svornosti politických strán a pri ich nezištnej nekonjunkturálnej pomoci. Československá sociálna demokracia, verná svojim politickým tradíciám, bude hlasovať za toto programové vyhlásenie, stojac ochotne k službám vždy a všade, kde ide o pokračovanie v štátnickom a humanitnom diele Masarykovom pod záštitou československej jednoty a demokratického socializmu. V tomto zameraní chceme posudzovať aj prácu VIII. Sboru povereníkov. Nech je požehnané a úspešné jeho krásne úsilie. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Ďalším rečníkom je pán člen Slovenskej národnej rady Ján Ambruš.

Člen SNR gen. Ján Ambruš:

Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte mi, aby som k niektorým statiam programového expozé VIII. Sboru povereníkov, predneseného pánom Dr. Husákom, predniesol niekoľko pripomienok. Politická kríza, ktorú máme za sebou, je dôkazom toho, že sme doposiaľ nedocielili lak pevné životné, sociálne a politické podmienky, aby medzi nami zavládol kľud a spokojnosť. Kladieme si často otázku, ako je možné, že skoro tri roky po ukončení vojny nenastal v srdciach Slovákov a Čechov ten vytúžený mier a kľud, ktoré po prežitých útrapách vojnových každý z nás tak potrebujeme a čo je nezbytné pre kľudnú a úspešnú prácu a zdar dvojročnice. Žijeme ešte v ťažkej dobe. Musíme prekonávať veľké ťažkosti a nedostatky v zásobovaní a v hospodárstve, ale hlavne musíme prekonávať nedorozumenia a nedôveru medzi našimi ľuďmi. Prežité vojnové roky a fašistická propaganda, ako i štyri rôzne režimy v posledných ôsmich rokoch neprispely k utuženiu národného charakteru a československých štátností. Nikto z tejto vojny nevyšiel taký, akým bol pred vypuknutím vojny, či už je to štát, podnik, organizácia, alebo človek. Všetci sme sa zmenili, preto zmeny i snahy vyjadrené v Košickom vládnom programe prijaly sme s presvedčením, že týmto pozdvihneme nášho človeka na vyšší životný štandart a tým, že posilníme Československý štát a naše národy. Táto vojna nás naučila znať, akú dôležitosť má pre národ, aby každý jeho člen bol vychovaný v presvedčení, že je platným, užitočným a slobodným synom svojho národa, aby bol samostatný a iniciatívny vo svojom počínaní, aby si osvojil pravé demokratické ideály. Naša československá demokracia už za prvej Republiky vychovala nám krásny cit československého človeka a vlastenca. I keď nebola v každom ohľade dokonalá, predsa československej výchove môžeme ďakovať, že československý ľud vo svojej prevážnej väčšine nepodľahol fašizmu, nezradil a počínal si dobre, i keď stál sám. S potešením počul som konštatovanie predsedu Sboru povereníkov, že tvorčia práca širokých vrstiev slovenského ľudu priniesla významné úspechy a Slovensko svoj podiel v dvojročnom pláne v mnohých sektoroch plnilo vzorne. Slovenský roľník a slovenský robotník vykonali kus dobrej a záslužnej práce v povojnových časoch pre celý národ, ako i pre dobré meno československého robotníka a roľníka, ktorý je našou chľúbou a je vyhľadávaný na celom svete. Takto poznali slovenského roľníka a robotníka v baniach a vo fabrikách v Belgii, vo Francii, v Kanade, v Amerike a takým zostal náš roľník a robotník doma i po vojnových útrapách. Práca nášmu občanovi stala sa mravnou nutnosťou a preto môžeme sa dívať s dôverou do budúcnosti, pravda, za predpokladu, že nenastanú rušivé politické zásahy. Treba vyzdvihnúť, že slovenský robotník, roľník a inteligent vykonali dobrú a úspešnú prácu pri výstavbe Slovenska a v rámci dvojročnice, Štatistika dokazuje, že na Slovensku v rámci dvojročnice boly docielené lepšie pracovné výsledky, než boly za tú istú dobu docielené v Čechách. Tieto dobré výkony a pracovná morálka slovenského národa pri budovateľskej práci nesmie si ju prisvojovať žiadna politická strana, rozhodne nie tá, ktorá docielila len malý počet hlasov pri voľbách. Naša dnešná ľudová demokracia v Československu j. e dieťaťom humanitnej demokracie Masarykovskej, preto musí byť lepšia, dokonalejšia než demokracia tie, ktoré sa zrodily z absolutizmu a feudalizmu. Československý človek poznal za prvej Republiky, že základom štátu, tak ako to hlásali Grékovia a Rimania spravodlivosť a spravodlivosť je aritmetikou lásky. Vojna nás tiež naučila, že písaná ústava, parlament, byrokracia, polícia, vojsko a aj priemysel a obchod atď. nezabezpečujú demokraciu a nezabezpečuje ju žiaden štát, keď nie je mravnej opravdivosti občanov a súhlasu aspoň v hlavných názoroch na svet a život. Po prežitých vojnových rokoch a v dnešných časoch neurovnaných cítime potrebu a nutnosť, aby sme si vyjasnili pojem československého vlastenectva a vytvorili správnu predstavu v tomto smere. Nemôžu nám slúžiť za vzor ľudia, ktorí v ťažkých časoch zaváhali. Slovákom i Čechom môže imponovať len typ československého vlastenca, ktorý sa choval tak, ako naši československí letci, ktorí vydržali bojovať plných šesť rokov, často unavení a vyčerpaní hnali sa do boja a vracali sa zpät k svojim jednotkám, i keď boli sostrelení nad nepriateľským územím, prekonávajú často najťažšie prekážky. Nám môžu ďalej slúžiť za vzor československí vojaci a naši partizáni, ktorí, často osamotení, vydržali a nezradili Československú republiku práve tak, ako i mučení politickí väzňovia a ilegálni pracovníci. Preto vítame snahu Sboru povereníkov, aby pri výbere ľudí na vedúce miesta bola zachovaná potrebná ostražitosť, ovšem bez ohľadu na politickú príslušnosť. Aby Československo mohlo splniť svoje poslanie v rodine slovanských národov a medzinárodného ostatného sveta je treba, aby sme vybudovali pevné základy Republiky československej. Tento náš spoločný a trvalý domov Čechov a Slovákov, keďže má byť silný, musí spočívať predovšetkým na láske a oddanosti k vlasti a národu. Správne volený obsah československého vlastenectva nebude a nesmie byť ani v budúcnosti v rozpore s citom národným Čecha a Slováka. Obete, prinesené v odboji za obnovu Československej republiky a krvou spečatené bratstvo československé musí pripomínať každému československému občanovi, že Čech je na Slovensku práve tak doma, ako Slovák v Čechách. K tomuto úsiliu musí smerovať celá naša práca a keď niekto pracuje proti tomu, nechápe historické poslanie našich dvoch národov a pracuje proti našej vlastnej budúcnosti. Často sa kladie otázka, čo je dôležitejšie, národnosť a či človečenstva. Pre nás niet pochyby v tom, že láskou k národu vlastnému, láskou k Československému štátu môžeme sa dostať k československej jednote a k veľkej rodine slovanskej a k celému ľudstvu. Vývoj udalostí ukázal tu, že sme mali pravdu 1 vtedy, keď sme odchádzali do zahraničia bojovať za obnovu Československa, ako i vtedy, keď sme sa chopili zbrane proti nacistom na obranu Československa doma a Veríme, že máme pravdu dnes i my, ktorí pracujeme na konsolidácii a vybudovaní Republiky československej a nie tie podkopné živly, ktoré Republiku zradzujú a jej vývoj hatia. Nedovolíme preto, aby náš štát bol oslabovaný tými, ktorí veria cudzím nacistickým našepkávačom. Demokratická strana žiada, čo najprísnejší zákrok a potrestanie tých, ktorí budú pred súdom usvedčení, i keby sa jednalo o kohokoľvek. Vážime si prácu bezpečnostných orgánov a cítime vďačnosť zato, že bola odhalená velezradná činnosť a že účastníci holi zaistení za tým účelom, aby boli postavení pred riadne súdy. Nesúhlasím však s tým, aby táto podzemná činnosť bola využívaná agitačne pre strannícke účele. Ohradzujeme sa najmä proti tomu, aby podzemná činnosť po odhalení bola spojovaná s Demokratickou stranou. Príslušníkom Demokratickej strany záleží prinajmenej tak na bezpečnosti Československého štátu ako i stranám ostatným. (Potlesk. ) Odmietam dojem, ako by Demokratická strana sa stavala do pózy ochrancu velezradcov. Treba, aby vyšetrovanie protištátnych vecí bolo urýchlene skončené. Nemožno nechať bez povšimnutia prípady, kde sú uväznené osoby viac týždňov zadržané bezpečnostnými orgánmi a neodovzdané súdu. Podobne nemožno súhlasiť s nezákonnými prostriedkami výsluchu.

Podávam preto návrh, aby povereník vnútra podal na najbližšom zasadnutí Slovenskej národnej rady zprávu o priebehu a výsledku vyšetrovania protištátnych akcií. Vítame snahu a budeme túto všemožne podporovať, aby zvyšky fašistického režimu boly odstránené. Považujem za účelné pripomenúť slová prezidenta Dr. Eduarda Beneša, ktorými nás varuje, aby sme neupadli do metód nacistov, týmito slovami: "najdiabolskejšími prostriedkami nacistickými boly sústavné, vytrvalé, všetko prenikajúce napätie, opotrebovanie duševných síl, neistota, záľudnosť a zrada. Nesmieme nikdy upadnúť do týchto metód, z ktorých sme sa všetci túžili dostať, všetkými svojimi silami a všetkou svojou bytosťou". Prezident Beneš je najpovolanejší k tomu, aby nám pripomenul túto pravdu a varoval nás, lebo on je z tých veľkých bojovníkov protinacistických, ktorý nikdy nezaváhal, ktorý nikdy neurobil ani pokus o kompromis, ba dokonca ani náznak, že by chcel s nimi jednať. Posledná politická kríza nám však ukázala, že metódy, užívané v politickom boji, nemôžu osožiť dobrému menu Československa. Politické stranníctvo má svoje dobré i zlé stránky. Snažme sa však, aby v našom politickom živote nevystupovaly do popredia stránky zlé.

Predseda Sboru povereníkov Dr. Husák pri podávaní demisie Sboru povereníkov nevolil postup, ktorý by bolo možno označiť za demokratický a dosť dôstojný a primeraný k tej funkcii, ktorú zastáva on i členovia Sboru povereníkov. Dr. Husák použil metódu, ktorú môžeme právom označiť za prejav diktatúry. Bolo by preto na mieste, aby nás uistil, že v budúcnosti nebude takto samovoľne postupovať a diskreditovať našu osvedčenú demokraciu. (Potlesk.)

Odmietame tiež snahu, aby Demokratická strana bola predstavovaná vo svetle, ako by niesla zodpovednosť za všetky vady a nedostatky v našom verejnom a politickom živote. Odsudzujeme metódy, ktoré smerujú k tomu, aby každý vedúci činiteľ tej alebo onej politickej strany bol splnený bez ohľadu na to, či je k tomu vecná príčina a dôvod, len preto, že sa to hodí politickým zámerom niekomu. Takýmito metódami predstavujeme sa všetci Slováci, ako národ nepoctivý a nespoľahlivý. Ohradzujem sa proti tomu, aby ľudia, ktorí majú maslo na hlave, snažili sa predstaviť a postaviť do nepriaznivého svetla i nás, ktorí sme boli vždy Republike verní a oddaní. (Potlesk.)

Sľúbme si, že budeme svorne pracovať bez rozdielu politickej a náboženskej príslušnosti, súc vedení jedine záujmom štátu a národa. Československá republika požívala a požíva v celom demokratickom svete najlepšiu povesť. Vyspelosť a pracovitosť nášho ľudu a demokratické spôsoby nášho života a sociálny pokrok, snášanlivosť, ako i mravné a kresťanské zásady, ktoré u nás prevládajú v každom odbore nášho života, nám získaly úctu a uznanie. I v dnešnej rozháranej Európe povojnovej, vďaka pracovitosti a vyspelosti, vyrovnanosti a mravnej sile nášho ľudu presvedčili sme opäť svet, že si zaslúžime slobodu, že si zaslúžime svoj Československý štát.

Československo je na správnej ceste, i keď má ťažkosti a prekážky. Sme, pravda, v prednom fronte svetového pokroku a mieru. Preto našou zvýšenou snahou musí byť v prvom rade vykonať všetko, aby sa nám veľké dielo revolučného pokroku podarilo cestou demokratickou, cestou československou, tak ako nám ju ukazoval Masaryk. (Potlesk. ) Týmto vykonáme tiež veľký kus práce pre udržanie mieru v Európe. Doterajší politický vývoj na Slovensku ukazuje, že spolupráca medzi slovenskými a československými stranami je možná vždy a za všetkých okolnosti, i pri riešení ťažkých problémov štátnych a národných. Je povinnosťou nového Sboru povereníkov, aby v tomto smere vychovával našu slovenskú verejnosť. Týmto budeme najvýdatnejšie podporovať tiež československú štátnosť a vytvoríme také podmienky a ovzdušie, že ani fašistická propaganda, či už zvonku alebo doma nebude môcť vyvolať rušivé momenty a zásahy do našej budovateľskej práce.

Keď si bližšie všimneme povojnový vývoj, tu každý dobrý občan, ktorému leží Československá republika na srdci, cíti, čo náš ľud potrebuje, aby jeho národný charakter bol vedený smerom k opravdivej tradícii československej, tradícii štátotvornej. Sedem vojnových rokov, prežité utrpenia a s tým spojené sprievodné zjavy stačily k tomu, aby sa cítenie na Slovensku voči bratom Cechom zmenilo. Preto je povinnosťou nás všetkých podporovať snahu Sboru povereníkov, šíriť vedomie v národe, že nieto slovenského národného bytia bez československej štátnosti a jednoty. Miczkiewicz napísal, že "jediná zbraň nevolníka je zrada. " Preto i naša ľudová demokracia nesmie vychovávať nevoľníkov, ale slobodných, tvrdých, pracovitých, pokrokových a svedomitých občanov Československej republiky, ktorí všade i vo svetových mierových pretekoch v práci sa skvele uplatnia. Našou prácou nesmie byť vychovávať občanov úzkoprsému vlastenectvu. Ale ani toto neznamená, aby sa rôzne svetové prúdy alebo ideológie chápaly nadnárodne alebo nenárodne, ba niekedy i protinárodne. Medzinárodnosť nemôže byť bez národnosti, lebo i človečenstvo je organizáciou národov. Sme Slovania, ale i tu v prvom rade musíme byť dobrými Čechoslovákmi a až potom Slovanmi. Vernosť za vernosť bolo a musí byť v budúcnosti naším heslom. I keď náš človek a československá demokracia je vyspelejšia, ako u niektorých iných slovanských štátov, sú nám pripisované i mnohé ľudské slabosti slovanského človeka. Z tohoto hľadiska nás posudzuje celý svet. Preto dobrý československý vlastenec bude sa snažiť a túžiť, aby i slovanské národy dostaly sa na vyššiu životnú úroveň. Bude pracovať najmä k tomu, aby nikdy viac v dejinách slovanské národy nemusely niesť ťarchu svetového boja, keby, nedaj Boh, došlo k nejakému novému konfliktu, tak ako tomu bolo za prvej a druhej svetovej vojny. Nesmieme však ani zabúdať na výdatnú pomoc západných spojencov, ktorú nám poskytli počas vojny i v povojnových časoch a informovať našu verejnosť i v tomto smere.

Naším vážnym problémom je pomer k našej slovenskej menšine v Spojených štátoch amerických. Sú medzi nimi ľudia, ktorí nevedia nájsť kladný pomer k Československej republike. Ale naproti tomu máme tam tiež mnoho nadšených a oddaných prívržencov Československa, ktorí za druhej svetovej vojny prinášali dobrovoľne obete pre náš boj a podporovali všemožne naše úsilie za obnovu Republiky československej. Považujem za potrebné, aby sa Sbor povereníkov vážne zaoberal otázkou, ako presvedčiť tú katolícku časť našich krajanov, ktorá si počína často tak, že ohrozuje záujmy Slovákov i Československa. Problém amerických krajanov a ich vliv na domáce pomery boly doposiaľ podceňované. Podceňuje sa však tiež medzinárodný vliv týchto našich krajanov v Spojených štátoch. Je veľkou chybou, že sa doposiaľ nevenovala dostatočná pozornosť a že neboly použité vhodnejšie prostriedky k tomu, aby naši krajania boli správne a objektívne informovaní a presvedčovaní. Preto je treba, aby sme doma zriadili spolky a inštitúcie, ktoré sa budú zapodievať touto otázkou, a to lak doma ako i v Amerike. Nesmieme podceňovať vnútropolitický vliv každého dopisu, ktorý prichádza z Ameriky. Aby nastala medzi nami dôvera nezbytná pre úspešnú spoluprácu, je treba, aby očista nášho verejného života od osôb štátu nepriateľských, nespoľahlivých a kompromitovaných bola urobená čo v najkratšom čase. Očista musí byť prevedená svedomite, spravodlivé, rýchle a podľa zákonných noriem. Na Slovensku však potrebujeme tiež okrem očisty politickej vykonať tiež očistu národnú a mravnú, a to vo všetkých složkách obyvateľstva bez ohľadu na strannícku príslušnosť. Skutočnosť, že sa pri hodnotení spoľahlivostí štátnej a politickej nekládol vždy rovnaký dôraz tiež na stránku náhodnú, spôsobilo, že sme dnes svedkami zjavov, ktoré viedly k tomu, že o národných záležitostiach slovenských osobujú si právo vynášať stanoviská a kritiky ľudia, ktorí k slovenskému národu ani dnes, ani za prvej Československej republiky kladný pomer nemali, ani dodnes ho ešte nenašli. (Potlesk). Preto bude potrebné preskúmať národnú spoľahlivosť všetkých tých, ktorí sa k slovenskej alebo českej národnosti prihlásili až po oslobodení a dostali sa na vedúce miesta. Nemalú dôležitosť a význam má pre nás vývoj a očista mravná. Z verejného ako i z hospodárskeho života nech sú odstránení ľudia nečestní, nepoctiví a ziskuchtiví, i keď by bolí zaslúžilí a nech sú nahradení bezúhonnými a poctivými pracovníkmi. Klasickým prípadom, ak sa náš nový ľudovodemokratický systém má osvedčiť, musia stáť v čele ľudia mravní, čestní a nezištní, aby ľud mal k nim plnú dôveru.

Je treba tiež urýchlene dokončiť preverovanie v okresných správnych komisiách a v miestnych správnych komisiách, kde sa dostali ľudia po stránke národnej; štátnej a politickej nepreverení, mravne defektní, ako aj osoby nečestné, viac razy trestané a ziskuchtivé, ktoré využily týchto funkcií k osobnému obohateniu sa. Tento stav nijako nepodporuje konsolidáciu južného pohraničia, ale opačne. Žiadame, aby preverenie bolo ukončené s konečnou platnosťou u každého jednotlivca a takto nastal v našej verejnosti konečne potrebný kľud. Súhlasíme však, aby pri očiste bol braný zreteľ tiež ma hodnotenie tiež s hľadiska politického. Považujeme toto hľadisko za vyšší stupeň očisty, kde však musia rozhodovať len dôkazy presvedčivé a nie anonymne údaje alebo nepreverené a nedokázané veci. Nehodní a neschopní ľudia nech sú odstránení, ale potichu a nie za sprievodu veľkého kriku, viacej-menej stranníckeho.

Klasickým prípadom nerešpektovania demokratických slobôd je prípad škol. inšpektora Júl. Štrba z Prešova. Menovaný je čelným ilegálnym pracovníkom, ktorý už za Slovenského štátu v roku 1939 bol podľa § 57 školského zákona z trestu preložený ako nespoľahlivý. Dodnes účinkoval v Prešove ako školský inšpektor, kde po 2 roky je okresným predsedom SVOJPOV-u, podpredsedom Československej obce legionárskej a členom koordinačného výboru odbojových složiek v Prešove. Jeho nešťastie bolo, že práve ako člen koordinačného výboru neprehovoril na schôdzke školských zamestnancov ROHu tak, ako na schôdzkach bolo rečniť prikázané. Hovoril a kritizoval vecne, otvorene a jasne. Spomínal prednosti protestných schôdzok, ale poukázal i na nedemokratické počiny jednotlivcov a odsúdil napádanie čelných činovníkov odboja. Ako prijalo Povereníctvo školstva tento prejav? Stačilo udanie jedného učiteľa, bývalého gardistu a druhého maďaróna, ktorých falošné a nepravdivé udania podvrátil celý výbor ROH-u, aby Povereníctvo školstva, ktoré dalo síce prípad vyšetriť, avšak ešte pred úradným vyšetrením podpísalo dekrét o zbavení miesta a preloženie do Plešivca.

Slávna Slovenská národná rada! Použilo sa na to opäť toho istého § 57, ktorý poslúžil kedysi Slovenskému štátu na prenasledovanie československých vlastencov len preto, že má toľko cti a hovoril podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia to, čo kážu demokratické zásady.

Na Slovensku vzniká presvedčenie, že pri riešení otázky výstavby bytov nebolo postupované účelne a s hľadiska, ktoré si táto vážna otázka zasluhuje. Bola opomenutá zásada, že pre národ je dôležitejšie zdravie ľudu, než mnohé verejné budovy, ktorých stavba mohla ešte počkať bez toho, žeby týmto odkladom vzniklý štátu škody. Zdravie národa musí byť na prvom mieste a toto je odvislé v prvom rade od čistého a hygienického bydlenia. Keď chceme, aby národ bol zdravý a mravný, musíme sa v prvom rade postarať, aby ľudia pekne čisto a zdravo bývali. Aby matky mohly dobre a zdravo vychovávať svoje deti. Preto žiadame, aby Sbor povereníkov posúdil s tohto hľadiska program stavieb a urobil patričné a možné korektívy. Žiadame, aby stavebný materiál bol prideľovaný prednostným právom pre obytné domy mestské, družstevné i súkromné. Ukladať peniaze do bytov, do zdravia národa a najmä do našej budúcej mladej generácie, je najúčelnejšia a najlepšia investícia. Kritická bytová situácia na celom Slovensku vyžaduje novej a rozumnej úpravy stavebnej a urobiť niektoré opatrenia ihneď a to:

1. Je treba, aby sa úrady zbytočne nerozťahovaly na úkor obyvateľstva, najmä v Bratislave majú úrady obsadené mnohé činžové domy, ktoré pri dobrej organizácii a dobrej vôli by mohly byť uvoľnené. Všetky mestá na Slovensku si musia urobiť v tomto ohľade poriadok.

2. Treba urobiť rozumnú úpravu stavebného ruchu a účelne rozdeľovať stavebný materiál tak, aby i súkromníci mohli stavať.

3. Štát musí výdatnejšie podporovať súkromný stavebný ruch, poskytovaním stavebných podpôr. Je nemožné a nemysliteľné, aby štát pri dnešnom tempe a sústredení hospodárskej a sociálnej politiky vyriešil v krátkom čase ťažký bytový problém. Keby štát mal prevziať úlohu stavať i na dedinách, tak by sa náš roľník ešte dlho načakal.

Bytovú krízu môžeme teda odstrániť len súkromným stavebným ruchom. Za dnešného stavu však nemá súkromník ani stavebné hmoty a často ani finančné prostriedky. Výhľady do budúcnosti sú však žalostné, lebo náš daňový systém neumožňuje tvorenie úspor, z ktorých by mohol náš občan stavať.

Vieme, že úspech práce Sboru povereníkov nezáleží ani tak od obsahu predneseného programu, ako od jeho činov a od praxe, ktorú bude používať. Preto Klub členov Demokratickej strany bude prácu nového Sboru povereníkov podporovať a želá mu mnoho zdaru pre dobro nášho ľudu a pre rozkvet silnej Československej republiky. (Potlesk.)

Predsedníctva sa ujal podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth. (11.10 hod.)

Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Ďalším rečníkom je pán člen Rady Dr. Július Viktory, prosím ho, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Július Viktory:

Vážené panie a pánovia! Slovenská národná rada ešte v ilegalite jasne určila svoj postoj a postoj celého slovenského národa k zradcom domácim aj zahraničným a v dohode z Vianoc 1943 prevzala na seba úkol v novej Československej republike vykoreniť všetky tendencie fašistické, rasistické a totalitné. Heslom, že zrada na národe nesmie zostať nepotrestaná a s perspektívou pokrokového ľudovo-demokratického štátu viedla potom ľud do slávneho Národného povstania. Vernosť k národu a najširšia demokratizácia štátu nielen na poli politickom, ale aj na poli hospodárskom a sociálnom, to boly ideály, z ktorých vznikla naša Československá republika. V duchu týchto ideálov z povstania a boja celého demokratického sveta proti fašistickému násiliu pristúpila aj Slovenská národná rada krátko po oslobodení k stíhaniu fašistických zločincov a ich prisluhovačom. Od začiatku sme sa stavali na platformu zákonitosti a preto sa k súdeniu zradcov národa pristúpilo až po vydaní nariadenia o ľudových súdoch a Národnom súde z mája 1945. Máme ešte v živej pamäti, ako Slovenská národná rada spontánne odhlasovala toto nariadenie a aké záväzné sľuby čo do rýchleho skončenia očisty vtedy odznely z úst predstaviteľov obidvoch politických strán. Po rečiach a slávnostných uisteniach nenasledovaly však stopercentné skutky. Činnosť ľudových súdov nebola taká, akú sme si ju predstavovali. Celá záležitosť očisty verejného života a vykynoženia fašistických tendencií začala sa stavať ako záležitosť jednej politickej strany a tak presne po roku účinnosti nariadenia o ľudových súdoch, keď toto nariadenie ako revolučná norma malo prestať platiť, zistili sme, že ľudové súdnictvo splnilo len malú časť svojho veľkého úkolu. A muselo preto dôjsť k novelizácii, a k predĺženiu účinnosti do konca roku 1947. V novele zo dňa 14. mája 1946 bolo uzákonených niekoľko opatrení, ktoré maly urýchliť činnosť ľudových súdov, najmä zriadením tzv. lietajúcich senátov. Hoci aj táto novela bola plénom Slovenskej národnej rady odhlasovaná jednohlasne, jednako už v debate sa nám jasne rysovaly dva názory na očistu a ľudové súdnictvo. Jeden, ktorý nekompromisne trval na tom, aby odkaz Národného povstania bol splnený aj v tomto úseku života do dôsledkov a druhý, ktorý v snahe získať sympatie tých, ktorí za povstania stáli na opačnej strane, rôznymi a obyčajne nesprávnymi argumentami snažia sa činnosť ľudových súdov oslabiť. Tak napríklad ako najväčšia vada bola ľudovému súdnictvu vytýkaná nejednotnosť v ukladaní trestov pri stejnej kvalifikácii trestného činu. Ba ako neslýchané boly uvádzané také prípady, že za ten istý trestný čin jeden ľudový súd obžalovaného oslobodil a druhý ho odsúdil. Takéto argumenty boly tu vznášané so všetkou vážnosťou najhorlivejšími bojovníkmi za sudcovskú nezávislosť, hoci voľné ukladanie trestu v medziach zákonom stanovenej výmery je typickým výronom sudcovskej nezávislosti. Ba bolo vtedy tu, v Národnej rade, urobené aj prirovnanie, ktoré citujem doslova: "Za slovenského štátu, až na ojedinelé prípady, nedošlo k znásilneniu justície so strany štátnej moci, štát nespolitizoval súdnictvo a sudcov. Dnes (rozumej) v novej Československej republike je situácia iná. Neodvislosť sudcovská bola pošliapaná a sudcovia sa boja prisluhovať spravodlivosti z obavy o možné následky so strany štátnej moci. Za takéhoto postoja predstaviteľov vládnej politickej strany k štátu a jeho inštitúciám bolo prinajmenšom naivné, čakať, že ľudové súdnictvo splní svoje poslanie a prispeje tak ku konsolidácii pomerov u nás."