Vedľa spomenutých hlavných problémov ostávajú na poradí dňa ešte, nie menej dôležité problémy súvisiace s plnením dvojročného plánu a industrializácie Slovenska, kde nový Sbor povereníkov bude musieť shrnúť doterajšie výsledky a nedostatky odstrániť k jeho ďalšiemu zdarnému plneniu. Taktiež doterajšie sľubné výsledky našej kultúrnej a školskej politiky môžu byť len povzbudením pre ďalší rozvoj našej národnej odvety a v záujme tejto k prekonaniu prekaz k, ktoré stoja v ceste jej plnému rozvinutiu.

Všetky tieto úlohy rozvedené v programe Sboru povereníkov, teda zabezpečenie výživy n zásobovania, novej roľníckej politiky, upevňovanie štátnej autority, vnútornej bezpečnosti štátu, sú úlohy nadmieru ťažké a zodpovedné. No tým viac môžu svojím predpokladaným výsledkom, ktorým je šťastie blahobyt slovenského národa, iba povzbudzovať členov nového Sboru povereníkov k ich úprimnému a dôslednému plneniu. K tomu je pravda, bezpodmienečne treba odlúčanie sa od všetkých vplyvov a tendencií, ktoré by niektorému členovi Sboru povereníkov hovorily o niečom inom, než je záujem národa a štátu a úplné odovzdanie sa do služieb svojho ľudu úprimné primknutie sa k srdcu tohoto ľudu, ktorý už toho toľko vytrpel a teraz svojou usilovnosťou dokazuje, že za všetko svoje utrpenie, za všetku svoju prácu očakáva iba možnosť kľudného životu a spravodlivej odmeny. Komunistická strana Slovenska je hrdá na to, že ten program, ktorý toto očakávanie nášho ľudu má splniť, vyšiel z iniciatívy komunistov. Pravda, nebolo to bez bojov v Národnom fronte a Komunistická strana Slovenska počíta aj s tým, že tým viac bude sa musieť tento program prebojovávať.

Nový Sbor povereníkov bude musieť svojou činorodou prácou pôsobiť, aby získal znova dôveru širokej pokrokovej verejnosti.

Treba veriť, že program nového Sboru povereníkov nájde svojich stúpencov v širokých demokratických vrstvách, obzvlášť v jej povstaleckej časti, ktoré svojím morálnym tlakom na Sbor povereníkov budú mu súčasne pomáhať splniť vytýčený program v prospech celého národa bez ohľadu na jeho strannícko-politické rozvrstvenie.

Komunistická strana Slovenska preto víta programové vyhlásenie nového Sboru povereníkov a praje mu k jeho splneniu mnoho zdaru. (Potlesk)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

K slovu sa prihlásil pán člen Slovenskej národnej rady Dr. Ján Beharka. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Dr. Ján Beharka:

Slávna Slovenská národná rada!

Pamätám si, že v mojej rodnej obci raz istý občan uvažoval o tom, že si postaví nový murovaný dom, namiesto dreveného, na ktorom kde tu už celé trámy prehnily. Nakoniec staré steny vybielil jednoducho vápnom, pribil na strechu pár nových šindlov a vystatoval sa, aký má pekný nový dom. Keď hovoríme o novom VIII. Sbore povereníkov, a najmä keď uvážime stav, za akého vznikol a m politické podmienky, za akých sa rodil, musíme dôjsť k presvedčeniu, že sme chceli vytvoriť nový vládny sbor na Slovensku, no, že sa nám to pritom podšilo len čiastočne splniť. VIII. Sbor povereníkov v podstate je totiž starým VII. sborom, v ktorom boli štyria členovia nahradení novými. Pri tejto príležitosti treba si nám znovu pripomenúť momenty niekoľkotýždňovej politickej krízy na Slovensku, ktoré viedly k demisii VII. Sboru povereníkov. Uvádzalo sa najmä, že je to bezpečnostná situácia na Slovensku, zapríčinená odhalením rozsiahleho protištátneho sprisahania a za druhé, že je to kalamita vo výžive, vzniklá nad statočnou organizáciou Povereníctva výživy na strane bývalého povereníka. Týmto otázkam najviac miesta venuje aj programové vyhlásenie VIII. Sboru povereníkov, ktoré nám včera predniesol jeho staronový predseda, Dr. Gustáv Husák.

Korene celej politickej krízy na Slovensku nie sú nového dáta. Siahajú ony ďaleko do časov Slovenského národného povstania, ba ešte i predtým, a najmä do doby po oslobodení Republiky. Mám tu m mysli predovšetkým disparitu, ktorá sa javia medzi politickým vývojom v týchto prvých dňoch na Slovensku a v zemiach českých. Zatiaľ, čo v Čechách politický život začal sa budovať na štyroch politických stranách, na Slovensku mali sme sa zaobísť s dvoma politickými stranami, ktorých programy i prax boly proti sebe dosť ostro postavené. Vznik ďalších dvoch politických strán tesne pred minuloročnými voľbami nemohol na tejto situácii podstatne nič zmeniť, a dnes je očividné, že sa tak stalo na úkor lepšieho vývoja verejných záležitostí u nás. My sme sa od začiatku domáhali zastúpenia v Národnom fronte a sám som bol tu na tomto mieste pred plénom Slovenskej národnej rady dokazoval, že Strane slobody, ak rešpektujeme princípy pomerného zastúpený, prináleží jedno poverenícke miesto. Rovnako sme zastávali i stanovisko, že vtedajšej Strane práce malo o dostať zastúpenia v Sbore pover. tiež, ak naozaj má byť úprimne myslená spolupráca politických strán v Národnom fronte. Že sa tak nestalo hneď po voľbách, nie je našou vinou. Ak dnešný obnovený Sbor povereníkov znamená široké sústredenie politických síl slovenských, tak je to najmä preto, že sa doň dostali konečne i zástupcovia dvoch menších politických strán na Slovensku. To je podľa môjho názoru jeho najväčší klad. Hovorím tak preto nie ako zástupca strany, ktorá sa tohoto zastúpenia domáhala. Som presvedčený o t m, že keby normálny politický vývoj bol býval zaručený na, starej základni dvoch väčších politických strán, darmo, by sme sa znovu boli uchádzali o účasť v slovenskom vládnom orgáne. Ak toto stanovisko predsa došlo uplatnenia, je to len logickým dôsledkom pochopenia našej politickej situácie a priznania omyl v ktorých sme sa dopustili. Spomíname si všetci veľmi dobre na vyostrený boj o program, ale často i boje osobné v starom Sbore povereníkov a nie je ťažko domyslieť, že z nich mohlo sa často nájsť východisko, keby medzi dvomi silnými politickými partnermi bol býval činiteľ hoc i sebe menší, ktorý by bol mohol zastávať úlohu usmerňovateľa alebo aspoň sprostredkovateľa. Stále som presvedčený o tom, že postavenie zástupcov oboch menších našich strán v novom Sbore povereníkov je veľkým prínosom ku konsolidácii a k ozdraveniu pomerov na Slovensku. Opakujem, škoda že sa tuk nestalo hneď po prvých voľbách.

Vnútorná bezpečnosť štátu je prvoradým záujmom všetkých, ktorí spravujú veci verejné, ale i všetkých poctivých občanov vôbec. Na Slovensku bola odhalená široko rozvetvená sieť živlov. konšpirujúcich proti našej Republike. Ponad tú o skutočnosť nemožno nám prejsť bez povšimnutia. V normálnych časoch by sa jej aspekty navonok doma, ani v z hraničí nemohly prejaviť takým spôsobom, ako v časoch rozbúrenej medzinárodnej hladiny, v akej sa bohužiaľ, ešte značná časť sveta stále zmieta. A toto si isto uvedomili i organizátori tohto nekľudu a nepriateľstva voči Republike a jej zriadeniu, ktorí zpoza hraníc z bezpečia huckali a štvali národ proti sebe. Preto vo zvýšenej miere treba odsúdiť všetkých, ktorí dali možnosť vzniku takéhoto vyšinutia duševného a psychologického, i keď vo veľmi malej čiastke nášho národy. A vraciam sa znovu k časom boja dvoch politických strán o moc na Slovensku, a moc, to znamenali budúci voliči, množstvo hlasov. A tu sa vari zabudlo, ako tieto hlasy získať a nie dosť úprimne prejavovala sa snaha ukázať poctive národu chyby minulosti, na ktoré musel doplácať; miesto toho, žeby sme ho boli pevne viedli, nechávali sme ho unášať na rozbúrených vlnách politickej minulosti, ktoré ešte nestačily ustať v pochopení a vedomí nových štátnych skutočností, Škoda, dnes rečí o tom, kto v tomto ohľade robil väčšie a kto menšie chyby. Chyby robily sa všeobecne a najmä v prvých dňoch po našom oslobodení. Zdá sa mi, ako keby sme nebili pochopili politickú skutočnosť, ktorú sme sami budovali a ktorú sme budovať chceli. Z chýb minulosti nenadobudli sme toľko poučenia, aby sme sa im úplne vedeli vyhnúť a naopak, v mnohom často nová politická prítomnosť chcela sa budovať práve na nich i keby sme odhliadli od údoba Slovenského štátu, mali by sme mať stále a na pamäti, čo znamenalo, keď značná časť slovenského národa bola hnaná často zámerne na politické úskalia, alebo aspoň do pasivity. Vytvárala sa tak priepasť medzi Slovákmi a Čechmi na jednej strane a nevraživosť medzi Slovákmi samými, idúcimi nepriateľsky proti sebe. Celý problém československý spočíval a aj dnes spočíva v tom, či budeme vedieť poskytnúť absolútnej väčšine slovenského národa presvedčenie o totožnosti jeho záujmov so záujmami tohto štátu. Ak sa slovenská politická minulosť chcela reparovať tak, že sa na Slovensku vytvorí najprv silná politická moc, ktorá strhne na seba prevážnu časť slovenských ľudí, ale i za tú cenu, že sa taktike podriadi - hoc i len na krátky čas - konečný cieľ, robia sa tým najväčšia chyba politická. Nemôžem si pomôcť, moje presvedčenie je také, že tu sú psychologické predpoklady toho stavu myslí na Slovensku, aký tu dnes je, a či bol a ktoré, v značnej miere daly tiež možnosť vzniku protištátnych tendencií, ktoré sa tu prejavily v poslednej dobe tak očividne. Som tej mienky, že v politike potrebujeme hovoriť ľudu vždy pravdu, a, to i vtedy, keby to bolo nepopulárne - aj vo vedomí, že by to malo byť na úkor našich momentálnych straníckych pozícii. Psychologické predpoklady v Slovenskom národnom povstaní a po ňom dávaly najlepšie možnosti nastúpiť túto rovnú serióznu politickú cestu aj nemôžem si pomôcť, mám to presvedčenie, že sme sa po tejto ceste celkom rovno nedali.

Bezpečnosť na Slovensku treba obnoviť a zaistiť dôsledne, prísne, ale i spravodlivo. Súdiť a odsúdiť treba duševných pôvodcov rozvratu a nepokojov. Celý problém slovenský nie je v širokých mapách slovenského národa, ale v tom pomerne úzkom kruhu jednej časti Slovenskej inteligencie, ktorá dosiaľ nevedela pochopiť, kde je jej miesto a, poslanie. Pri tejto očiste, ktorú nutne treba previesť na každom úseku nášho života, treba robiť veľmi jasnú čiaru medzi svodcami a svedenými. Káže tak nielen spravodlivosť, ale i politická prezieravosť. Vyslovujem presvedčenie, že v takomto duchu bude sa niesť i politika nového Sboru povereníkov. Bude to veľká služba, slovenskému národu, Československej republike a lepšiemu spolunažívaniu oboch našich národov v nej, slovenského i českého.

Pri tejto príležitosti dovoľte mi odbočiť a konštatovať jedno. Z novín sme sa dozvedeli, že primátor Dr. Kyselý bol zaistený VII. odborom Povereníctva vnútra. Ako dlho trvalo toto zaistenie, neviem. Taktiež z novín sme sa dozvedali, že Dr. Kyselý bol prepustený a účinkuje na svojom mieste ďalej.

Pýtať sa, preto treba pánov povereníkov i vnútra i spravodlivosti, ako je to možné, že ľudia na vysokých verejných funkciách sa zaistia poprípade len na výsluch a už sa pritom podávajú do verejnosti zprávy, ako by išlo tiež o veľkých sprisahancov. Vážnosť úradu a funkcií vyžaduje, aby sa veci vyšetrily taktne a pred zistením skutočných trestných činov sa o nich nevydávaly zprávy, kompromitujúce nielen tieto osoby, ale i samotné úrady. Vec Dr. Kyselého môže byť tak vážna, že zásah Povereníctva, vnútra mohol byť na mieste, potom ale nebolo na mieste, že Dr. Kyselý bol prepustený. Ak sa tak stalo, myslím, že mám ja pravdu. Bolo by na mieste, aby páni povereníci vnútra i pravosúdia, čo v najkratšej dobe, myslím na najbližšom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady, podali o sprísahaní podrobnú zprávu. Nemyslím, že za tým cieľom, aby sme mohli toto napádať, naopak aby členovia Národnej rady boli detailne informovaní, o čo išlo a prípadne, aby sa dala možnosť poukázať i na menšie nedostatky, alebo prehmaty, ktoré sa i pri dobrej vôli často stávajú, aby tieto mohly byť potom odstránené. Pri tejto príležitosti dovoľujem si poukázať ešte na jeden moment súčasných dní.

Pred Národným súdom prebieha práve proces proti býv. gen. Čatlošovi a jeho spoločníkom. Tu sa ukazuje, ak je pravdou to, čo prináša denná tlač a, čo prinášajú výsluchy svedkov, že mnohí naši dôstojníci, ktorých sme bez námietok preverili, ba ktorých sme povyšovali, dopustili sa trestných činov takého druhu, že rozhodne bude ich treba brať na zodpovednosť. Nechápem, že muselo dôjsť k takýmto záverom a že sa nevedely tieto skutočnosti ani u zodpovedných činiteľov už predtým. My hovoríme o novom preverovaní, o očiste verejného života. A tuto sa najmä poukazuje, že v štátnych a verejných úradoch treba túto očistu dôsledne prevádzať. Ale na druhej strane Národný súd nám ukazuje jasne, že ak sa preverovalo pomerne ľahko v štátnych úradoch, tak potom sa vôbec nepreverovalo na Ministerstve národnej obrany. Ak je pravda to, čo sa ukazuje pred Národným súdom, tak to dáva za pravdu tomu, čo tuná uvádzam. Pri jednaniach pred NS, najmä v tomto procese proti vysokým dôstojníkom, čo raz viac treba sa zaoberať časmi pred povstaním. Ukazuje sa, že i pred povstaním nebola tuná absolútna, harmónia, nebola tu absolútna jednota a bude dobre, keď pred Národným súdom neobmedzíme sa len na čas Národného povstania a tesne pred ním, ale keď sa perlustruje celý československý odboj na Slovensku od samých začiatkov, t. j. od roku 1938. Myslím, že tu je príležitosť, ktorú musíme využiť. Je to potrebné z hľadiska našej histórie slovenskej i československej.

Predstavitelia oboch našich väčších politických strán často zdvôrazňovali, že jedine legalizovaním dnešného stavu vecí na Slovensku, teda, Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov i v novej Ústave vytvoria sa najlepšie predpoklady súžitia slovenského a českého národa a upevnia sa tak najlepšie i základy samej našej Republiky. Naša straní nezdielali toto stanovisko a ako je známe, podala i návrh na odlišné riešenie československé. Chcem znovu zdôrazniť na tomto mieste, že našej strane ide predovšetkým o to, aby sa nach taká úprava ústavného riešenia medzi Čechmi a Slovákmi, ktorá by zabezpečovala prakticky čo najväčšiu spokojnosť rovnako m strane slovenskej ako aj českej, ktorá by dávla rovnaké možnosti k rozvitiu prirodzených síl oboch našich národov a ktorá by súčasne vytvorila z československej republiky čo najpevnejší štátny celok, vývodiaci a rešpektovaný všetkými.

Celý náš politický vývoj na Slovenku od Košíc po poslednú rekonštrukciu Sboru povereníkov ukazuje na premnohé ťažkosti a nedostatky doterajších riešenia, ktoré, ako sa domnievam, vyplynuly z tých úzkostranníckych predstáv, že takéto riešenie najlepšie umožní politickým stranám upevniť vlastné pozície a zisti im široké kombinačné možnosti na politickej šachovnici. Stále sa neviem zbaviť dojmu, že sa zabudlo na vyššie potreby celku, národa a štátu. Je neodškriepiteľnou skutočnosťou, že v obnovenej Republike politické stranníctvo rozrástlo sa do takých šírok, že sa to vôbec ani nedá porovnať so stavom zpred roku 1938. A to platí dvojnásobne o Slovensku. Opakujem znovu presvedčenie, ktoré som už na tomto mieste niekoľkokrát zdôraznil, že strany staly sa, bohužiaľ, samy sebe účelom a nie naopak nástrojom a prostriedkom politiky.

Pokiaľ ide o pomer Čechov a Slovákov treba si uvedomiť, že nezáleží na forme, akú dáme tomuto riešeniu, ale jedine na tom, či toto riešené znovu len ako prostriedok, inštrument, bude najvýhodnejším a či zaručí dosiahnutie tých cieľov, ktoré sledujeme a máme sledovať, t. j. lepší, plnší, spokojnejší a bohatší život slovenského človeka v pevnej a prekvitajúcej Československej republike. Bojovali sme, žertvovali sme za obnovenie svojej československej republiky a priali sme si, aby bola lepšia, ako bola lá prvá i bez tých nedostatkov, pokiaľ ide o pomer Slovákov a Čechov. A tak sa mi vidí, že napriek týmto dobrým snahám a úmyslom od vytýčeného ideálu sme dnes vzdialenejší ako kedykoľvek predtým. A tak sa mi vidí, že je tomu tak preto, že sme nenašli dosť únosný pomer medzi dvoma potrebami, potrebou slovenského národa a potrebou spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý je nutným predpokladom existencie oboch týchto našich národov. Zdá sa mi, že sme volili riešenia, ktoré v dostatočnej miere nevyhovuje ani jedným, ani druhým, slovom, ktoré nezaručuje harmóniu, ale skôr opak. Stojíme pred najvážnejšou otázkou pred druhými voľbami v československej republike. Stojíme pred otázkou novej československej ústavy, kde treba postaviť na zdravý základ pomer Slovákov a Čechov. 1 nový Sbor povereníkov v tomto ohľade má svoj zodpovedný úkol a treba len ľutovať, že jeho programové vyhlásenia postráda v tomto smere potrebné stanovisko.

VIII. Sbor povereníkov a s ním celý národ stojí pred veľmi mnohými otázkami, ktoré mu treba riešiť. Ťažisko nástojčivých problémov je v tom, či budeme vedieť zabezpečiť výživu nášho obyvateľstva do novej úrody. Spomínaly sa chyby a nedostatky býv. povereníka výživy a zásobovania. Uznávam tieto nedostatky a som tej mienky, že vo výžive dalo sa spraviť viacej, i keď viem, že po tohoročnej katastrofálnej neúrode nedaly sa robiť zázraky. Ak má národ prinášať obete a pokiaľ ide o nedostatok potravín, ak ho už vôbec nebudeme vedieť odstrániť, celý smysel politiky vyživovacej bude len v tom, či nás tento nedostatok postihne rovnako všetkých, alebo či naša politika bude taká, že umožní, aby úzky kruh ľudí mal sa dobre, bol sýty alebo hádam aj prejedený a na druhej strane, aby väčšina národa hľadovala a trpela núdzu. Treba jasne povedať, že sami od seba ani pri najlepšej vôli a pri tých najvynikajúcejších schopnostiach povereníka výživy, nech by bol ním ktokoľvek, nenasýtime národ, keď nebude z ó ho. úlohou jeho, ale i celého Sboru povereníkov bude predovšetkým v tom, ako pomocou vlády podarí sa nám zo zahraničia obstarať potrebné množstvá chlebovín. A tu mi napadá, že problém politickej krízy na Slovensku sa neprávom zužoval na nedostatky v jednom sektore, a to vo výžive. Rovnaké ťažkosti a rovnaké nedostatky videli sme i v iných rezortoch a najmä v priemysle. Je len vecou spravodlivosti, ak toto tu konštatujem. Normálne človek ukojuje svoj hlad trikrát denne. V núdzi jedáva, dvakrát, alebo len raz za deň; no vtedy cíti tento hlad a nedostatok stále a stále. S odevom a s obuvou sú periódy nutného ukájania hodne dlhšie. Kým niekto je ako tak obho plánu, na každom kroku pociťujeme Potreby, ako bol zvyknutý v časoch normálnych, necíti tento nedostatok tak intenzívne, ako keď je hladný. Ovšem dnes sme už v tej situácii, že väčšine nášho národa bude pomaly dochádzať šastvo p najmä obuv, ktoré mala ešte v zásobe. Bojím sa však, že ak nebudeme vedieť uspokojiť potrebu v tomto smere v dostatočnej miere, kalamita v zásobovaní textíliami a obuvou v dohľadnom čase by mohla mať veľmi vážne následky. A aj tu platí to isté, čo som povedal o výžive obyvateľstva. Keď nemáme nadbytok a ja viem, že je to preto, lebo textil sú naše devízy - treba, aby sme sa i tu s nedostatkom spravodlivo podelili. Šmeliny s potravinami bolo dosť a skutočne ťažko povedať, či malý roľník, keď chce ukojiť najnutnejšiu potrebu po priemyslových výrobkoch najmä v textile, ktorý ho kupuje za vysoké čierne ceny, odpredá za neúradné ceny svoje výrobky, ktoré si často sám odtrhne od úst, či ho odsudzovať. Nechcem tým ovšem v žiadnom prípade schvaľovať akékoľvek zvyšovanie cien, ktoré nutne v dôsledkoch dvíhajú našu cenovú hladinu. Chcem tým zdôrazniť len to, že celý problém čiernych cien je dlhou reťazou, ktorá obopína a spája všetky vrstvy nášho národa. Zamedziť čierne ceny roľníckych produktov znamená striehnuť zvlášť na každého producenta od najmenšieho k najväčšiemu, a to je úloha veru sisifovská. Keď už porovnávame rezort výživy s rezortom priemyslu, tak som rozhodne tej mienky, že v sektore textilu, kerý je z väčšej časti znárodnený, je to úkol rozhodne snadnejší a prakticky uskutočniteľnejší n predsa milióny metrov textilu dostalo si ilegálne do rúk nesvedomitých ľudí, ktorí na ňom zarábali fantastické pumy a oberali tých najnúdznejších o stámiliónové obnosy.

Dvojročným, budovateľským programomvlády chceme dosiahnuť v Republike blahobytu, aký sme mali v roku 1937. Polovica tejto doby uplynula a napriek číselným výkazom o splnení predpísaného plánu, na každom kroku pociťujeme nedostatok a narážame na ťažkosti. Viem, že tieto ťažkosti potrvajú a môžu sa ešte stupňovať, najmä vtedy, ak medzi národmi nezavládne skutočný vytúžený mier, dohoda a úprimná spolupráca. V tomto budovateľskom pláne sa zvlášť prizerá k tomu, aby hospodárske a sociálne rozdiely medzi českými zemiami a Slovenskom boly i keď nie celkom odstránené, aspoň zmenšené. Zpriemyselnenie Slovenska má svoj hlboký význam nielen s hľadiska samého Slovenska a jeho ľudu, ale keď sa nám podarí tieto rozdiely medzi západom a východom Republiky vyrovnať, bude to najväčším prínosom pre konsolidáciu pomerov v našej Republike a pre zabezpečenie rovnomerného vývinu Slovákov i Čechov v nej. Sbor povereníkov musí mať toto stále pred očima a musí dbať o to, aby za pomoci vlády sa stanovený program naozaj uskutočnil na. 100% ba i vyššie. Pri tejto príležitosti nemôžem si odpustiť poznámku, že Povereníctvo priemyslu, i pokiaľ sám mám skúsenosti, nevedelo a snáď ani nechcelo využiť v tomto smere všetky k dispozícii stojace možnosti. Mám taký dojem, že naše Povereníctvo priemyslu a obchodu víta na Slovensku budovanie len takého priemyslu, ktorý je štátny a rovnaký záujem o toto spriemyselnenie nejaví vtedy, keď by mohly vzniknúť na Slovensku ešte i ďalšie pracovné príležitosti, premiestnením kvalitného priemyslu súkromného. Viem, že býv. pán povereník priemyslu už najde viacej argumentov na ospravedlnenie svojho postupu, najmä v tom, že nedovolil premiestnenie takých priemyselných jednotiek, ktorých výroba v budúcnosti by sa mohla ukázať ako prebytočná. Konkrétny prípad, ako ho mám na mysli, je ten, že sa mal na Slovensko premiestiť krásny moderný textilný podnik s najnovšími tkáčskymi strojami na výrobu hladaného textilného artiklu a povereníctvo ho predsa nepovolilo, hoci neskoršie na tom istom mieste, postavila sa textilná továreň toho istého druhu, menšia so zastaralými a nevyhovujúcimi strojární. Ovšem ten druhý podnik už nie je súkromný. Týchto prípadov bolo viacej. Som tej mienky, že takáto politika nie je správna a sám, keby som bol vyznávačom politických náuk pána povereníka, uvažoval by som hodne, či znárodnenému priemyslu viac neškodím, ako prospievam, keď vrchnostenským zásahom odstraňujem mu s cesty konkurenciu, tedy toho činiteľa, ktorý má nútiť i zoštátnené podnikanie k vypätiu všetkých síl, aby vyrábal lepšie, lacnejšie a viac, slovom, aby konkurenčne po každej stránke obstál. Uvažoval by som o tom tým viac, keď by som musel vedieť, že súkromného podnikateľa ako konkurenta nemáme možnosť vylúčiť na zahraničných trhoch.

V politickom živote slovenskom je mnoho nezdravého, čo by bolo treba liečiť. Len sa obávam, že po veľkých politických napätiach okolo rekonštrukcie Sboru povereníkov sme mnoho nedosiahli, ak si súčasne neuvedomíme hlbšie príčiny dnešného nezdravého stavu u nás a ak naozaj úprimne na všetkých stranách do dôsledkov nevyvodíme patričné uzávery. Na Slovensku treba previesť dôkladnú, dôslednú a spravodlivú očistu a treba ju previesť menovite revíziou našej doterajšej politiky. Treba bezpečnosti u nás, bezpečnosti všestrannej, t. j. takej, ktorá by vylučovala akékoľvek tendencie proti tomuto štátu, za ktorý sme v tejto druhej svetovej vojne ako národ vedeli prinášať spontánne tak ťažké obete. Tu nieto a nesmie byť kompromisov nikde a s nikým. Avšak rovnako treba absolútnej bezpečnosti i o tom, že tento náš štát j. e a zostane nielen podľa mena, ale v skalopevnej istote štátom skutočne a opravdu demokraticky masarykovským, kde nebude násilia, zloby, nevraživosti, nerovnosti v právach a povinnostiach pre každého jednotlivca a kde sa každému na každom úseku zaistí všetko to, čo pravá demokracia poskytuje a poskytnúť môže (potlesk). To je tá bezpečnosť, ktorú nám treba hájiť dôsledne všetkým a Strana slobody, za ktorú mám tú česť tu hovoriť, sľubuje, že takúto bezpečnosť bude hájiť v každom prípade a s každým, komu naozaj o ňu pôjde. To, či tu bude táto bezpečnosť, istota, to záleží jedine od nás všetkých a nielen od povereníkov vnútra a pravosúdia. Mohli by sme sebeprísnejšími trestami postihnúť všetkých, ktorí kalkulujú s inou konštaláciou v Európe a na rozklad nášho štátu, ešte by sme neodstránili všetko zlo, podomielajúce našu štátnu stavbu, ak by sme vedome a úprimne všetci nepracovali k stavu, kde bude každý presvedčený, že i my sami veríme v to, čo hlásame a že k tejto istote, poriadku a bezpečnosti pracujeme úprimne všetci a to bezohľadu na to, či je to pre našu stranu práve oportunné, alebo nie. V tom je smysel, podľa môjho presvedčenia, každého slušného politického života u nás. Ľudia, ktorí nie sú zárukou takéhoto postupu, i keby o opaku rečnili na každom rohu, nemali by mať miesta medzi nami, nemalo by sa im sveriť kormidlo, ale ani iný úkol na našej spoločnej lodi.

V politickom vrení posledných týždňov Strana slobody a jej zástupcovia pokračovali vždy v súlade s týmito princípami. Ak sa voľakedy čisto s egoistickostranníckych príčin na jednej strane tvrdilo, že sme vari dajakým príveskom komunistov, po týchto politických jednaniach postup zástupcov našej strany nepáčil sa zas strane druhej, ktorá nás šmahom chcela dávať na krajnú pravicu, vraj proti tým, ktorí sledujú skutočnú nápravu a ozdravenie nášho politického a verejného života. Nuž, nie tak. Boli sme vtedy Stranou slobody a sme ňou aj dnes. Nie sme ani komunisti, ani krajní pravičiari, sme v strede, slovom tam, kde nás postavily pôvodné sily stojace proti sebe, totiž DS a KSS, spolu sa Sociálnou demokraciou, my ako ľavá pravica a ako sa doznievam Sociálna demokracia ako pravá lavica.

Naša strana pre momentálny zisk, ktorý by jej rozhodne bol kynul, keby sa bola postavila do určitého bloku, neobetovala zásady svojej slušnej pokrokovej a kresťanskej línie Uvedomili sme si svoje postavenie, ako skutočný arbiter, ktorý má pomôcť, ozdraviť náš politický život a pomôcť odstrániť trecie plochy a to i za tú cenu, že by sme boli naďalej zostali stranou Národného frontu, ale prípadne bez zastúpenia v novom Sbore povereníkov. Ak sa tak nestalo, sme presvedčení, je to rozhodne v prospech veci Slovenska, demokracie a Republiky. Podľa môjho názoru nezáleží na tom, či v novom Sbore povereníkov je väčšina príslušníkov býv. VII. Sboru poverníkov, bude záležať jedine od toho, či v novom Sbore povereníkov zavládne nový duch spolupráce a čestného pretekania pri riešení všetkých normálnych i mimoriadnych úkolov, ktoré čakajú na svoje zvládnutie. Ak by tomu tak nebolo a starý duch by ovládal i tento nový Sbor, sklamali by sme všetky nádeje, ktoré spolu s národom vkladáme do neho a nový Sbor povereníkov by bol znovu tou istou arénou, v ktorej sa rozbilo v predchádzajúcich mesiacoch a vyšlo na vnivoč toľko dobrých predsavzatí, úmyslov a prísľubov. Potom by bolo tiež na mieste prirovnanie o starom obielenom dome, ktorý by zostal takým i napriek novej fasáde.

Strana slobody v tomto predpoklade bude hlasovať za toto programové vyhlásenie VII. Sboru povereníkov a poskytne novému Sboru povereníkov všetku potrebnú pomoc. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Udeľujem slovo pánu členovi Národnej rady Emilovi Ruskovi.

Člen SNR Emil Rusko:

Slávna Slovenská národná rada!

V prvom rade nech mi je dovolené s vďakou kvitovať včerajšie rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej národnej rady odložiť rozpravu o programovom vyhlásení VIII. Sboru povereníkov na dnešok. Opierajúc sa o dôvody tohto rozhodnutia, dovoľujem si však v mene svojej strany navrhnúť, aby takéto dôležité elaboráty boly v budúcnosti doručené členom Slovenskej národnej rady aspoň týždeň pred svolaním pléna, lebo i keď sa predpokladá, aspoň akademicky, že takéto veľavýznamne dokumenty syntézy vôli a chcenia našich politických strán prešly už vopred ohňom Národného frontu, vyžadujú ony dodatočnú kontrolu a overenia politických strán, nehovoriac ani o dôkladnom ich preštudovaní so strany rečníkov, ktorí kladú vecnosť, presvedčivosť a dokumentárnosť nad ich krivé síce, no viac literárne ako politické improvizácie. Naša Slovenská národná rada má byť predsa klasickou školou parlamentarizmu, preto treba jej zákonodarnú i dozornú činnosť priviesť na žiadúcu vysokú úroveň spoľahlivejším koordinovaním všetkých jej funkcií, najmä v prípravnom plánovaní. Pri výmene stráži sa na obe strany salutuje. Preto bolo by nevďačnosťou, nepostať s úctou pri diele VII. Sboru povereníkov, i keď tu i tam zostaly medzery, zavinené skôr nedostačujúcou politickou predvídavosťou, nesprávnymi metódami, chatrnými sociologickými skúsenosťami a uprednosťovaním momentov partiálnych čiže dielčích, pred veľkorysejšou politickou globálnosťou a to úmyselným omeškaním a nedbalosťou. Demokracia je účelné striedanie a vymieňanie síl pod zorným uhlom politického úkolovania, daného potrebami výstavby štátu a záujmami pracujúceho ľudstva.