Zvláštna kapitola je postavenie samosprávnych úradníkov a)platy samosprávnych zamestnancov. Väčšina samosprávnych zamestnancov je v smluvnom pomere. To znamená, že takýto zamestnanec môže byť kedykoľvek prepustený. Môže to byť kvalifikovaný úradník, svedomitý pracovník, ale jeho tvár, alebo jeho osobnosť je niektorým funkcionárom miestneho národného výboru nie sympatická, alebo nie je toho politického presvedčenia, čo väčšina funkcionárov MNV a tak proste zo služby vyletí bez akejkoľvek náhrady. V takomto istom postavení sú teraz tkzv. smluvní tajomníci národných výborov. Týmto bývalým a cesto i definitívnym obecným úradníkom bolo sľubované, že po skončení kurzu, ktorý trval 12 týždňov, budú preradení do 2. služobnej triedy a budú dosadení ako vedúci úradníci miestnych národných výborov. Mnohí sa vzdali systemizovaného miesta v nádeji, že sa dostanú za definitívnych zamestnancov štátnych a tak šli do kurzu, ale aké bolo ich prekvapenie, keď po skončení kurzu nikto nechcel počuť o zaradení do 2. služobnej triedy a keď sa ako smluvní tajomníci národných výborov dostali zasa na tie isté miesta, síce ako štátni zamestnanci, ale vo smluvnom pomere. Teda na základe úradných sľubov opustili definitívne miesta, aby ich zamenili za miesta smluvne. Teraz znechutení sedia v úradoch a čakajú, kedy bude ich krivda odčinená a ako budú odmenení za to, že verili v úradné sľuby.

No, a tie platy tých samosprávnych úradníkov! Bude to znieť nepravdepodobne, keď prehlásim, že je mnoho, mnoho úradníkov, zamestnaných v úradoch miestnych národných výborov, ktorí majú 800.-, najviac 1.200.- korún mesačného platu. Málo je tých, ktorí dostávajú 1.500 Kčs. Za tento minimálny plat musí pracovať nie 8 hodín, ale 10, ba 12 až 14 hodín. V úrade, zvlášť u miestnych národných výborov, nie je možné povedať, že je ň hodín, ideme domov. V úradoch miestnych národných výborov nerozhodujú úradné hodiny, tam sa musí tak dlho pracovať, pokiaľ je celodenný úkol nie skončený. Na úradoch miestnych národných výborov a okresných národných výborov sú všetky spisy termínované, a tak nezbýva nič iné, než robiť hoci do 8 hodiny večer, len aby spisy boly vybavené včas. Tak isto je to i s platmi ostatných štátnych zamestnancov-úradníkov. Často počuť, že u nás panuje núdza, že štátni úradníci sú nachyľní ku korupcii. Pýtam sa, čo je toho príčina? Ja myslím, že keby štátny úradník a tiež i úradník samosprávy mal taký plat, z ktorého by mohol seba a svoju rodinu riadne vyživiť, že by nebolo možné ho podplatiť. Uvediem len malý príklad: štátny zamestnanec bývajúci v Bratislave má manželku a 3 deti, dostáva 3.600.- Kčs mesačného platu, z toho musí 700.- Kčs mesačne platiť nájomné za byt, na stravu mu treba minimálne 3.000.- Kčs, a z toho vidieť, že mu už dohromady chybí 100.- Kčs mesačne a kde je ešte šatstvo, školenie detí atď. Je len otázka, odkiaľ má tento deficit hradiť.

Neistotu úradníctva zvlášť na okresných národných výboroch a miestnych národných výboroch zvyšujú ešte intervencie a zásahy politických strán. Niekedy sú to ani nie politické strany, ale týmito stranami inštruovaní príslušníci, poťažne funkcionári odbojových složiek, ktorí robia nátlak na kompetentné úrady v tom smere, aby niektorí vedúci úradníci, či už okresných alebo miestnych národných výborov boli zo svojich miest odstránení, iní zase ponechaní. Podklad k intervencii je najčastejšie nie kvalifikácia, služobný výkon, chovanie sa v úrade, odborné znalosti, ale politická legitimácia. Tak sú prípady dosť časté a zvlášť u okresných národných výborov. Ako príklad u vádzam: Stropkov, Bardejov a posledne i Košice. Ako sa môže úradníctvo cítiť, ako môže objektívne úradovať, keď musí mať stále strach, že v páde vydania stránke nepriaznivého, ale pri tom na zákonnom podklade spočívajúceho výmeru bude preložený alebo vystavený útokom tejktorej politickej strany.

Slávna Slovenská národná rada!

Keď sa už vo svojej odpovedi na expozé pána povereníka vnútra zaoberám správnymi orgánmi, považujem za nutné, aby som prehovoril i o vrcholnej organizácii slovenskej samosprávy, o Slovenskej národnej rade a o niektorých zjavoch, ktoré sa nám nepáčia a ktoré by sme radi videli odstránené. Plenárne schôdze Slovenskej národnej rady sú nečasté a vzdor tomu vidíme, že nie všetci páni povereníci držia si za povinnosť tieto plenárne schôdze navštevovať. (Hlas: "To je chyba!") Dozvedel som sa, že toto si všimlo už i Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a nariadilo Sboru povereníkov vydať výzvu o povinnej účasti pánov povereníkov na zasadaní pléna Slovenskej národnej rady. (Potlesk. ) Prosíme pritom, aby si páni povereníci uvedomili, že ako slovenské národné orgány majú záväzky voči plénu Slovenskej národnej rady a že za svoju kompetenciu v rámci Slovenskej národnej rady sú zodpovední plénu Slovenskej národnej rady a tak je ich povinnosťou dochádzať do pléna, tu referovať a podávať zprávy o svojej činnosti. Tým viac, že nateraz panuje u nás zvýšený ruch a shon. Vieme, že povereníctva sú zaplavené prácami, ktoré sa snažia vykonať. Pri týchto prácach ale vidíme i nezdravý zjav a to, že sa pri výdavkoch a potrebách jednotlivých našich úradov dostatočne nešetrí. (Hlas:,, Ako v Sedliackej banke!") Vidíme, že úrady naše s peniazmi manipulujú tak, ako by náš zdroj príjmov bol nevyčerpateľný. Zvlášť mnoho sa, míňa na reprezentáciu. Treba naviesť do hospodárenia účelnosť a úspornosť. Nech sú peniaze len na také veci vydávané, ktoré sú účelné. Bolo by treba, zaviesť lepšiu kontrolu. Slovenská národná rada má síce úsporno-kontrolný výbor, ale tento je posiaľ len parlamentným výborom a jeho kompetencia je nedostatočná. Bolo by treba kompetenciu a právomoc tohoto výboru rozšíriť. Vieme a cítime, že by to bolo potrebné, ale neočakávame toto prv, než bude ustavia ohlasovaná. Je isté, že by takéto rozšírenie právomoci úsporného a kontrolného výboru a pritom i Najvyššieho kontrolného dvora podľa troch dohôd narážalo na prekážky. Preto prosíme a žiadame pánov povereníkov a pánov vedúcich ostatných úradov, aby vo svojich rezortoch zaviedli účelnosť a úspornosť v hospodárení, lebo podľa pozorovania náš finančný stav sa dostáva čo raz do nepriaznivejšej situácie, príjmy klesajú ale potreba sa zvyšuje.

Nariadením č. 1/1944 Sb. n. SNR § 1 Slovenská národná rada prevzala na Slovensku celú zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc.

Týmto revolučným aktom ústavného charakteru modifikovaná bola ústava československej republiky, ktorá Slovenskú národnú radu ako partikulárny, národný zákonodarný, vládny a výkonný orgán nepozná.

Táto ústavnoprávna zmena bola s hľadiska celoštátneho sankcionovaná politicky troma pražskými dohodami (prvá z 2. júna 1945, druhá z 11. apríla 1946 a tretia z 27. júna 1946) a legislatívne-právne článkom 1 ods. 3 ústavného zákona číslo 65/1946 Sb. a vyhláškou ministra vnútra č. 66/1946 Sb.

Pokiaľ ide o veci súdnictva, ustanovuje dohoda z 2. júna 1945 v bode 16 čl. II., že do kompetencie Národného shromaždenia patrí: unifikácia práva, najmä občianskeho, obchodného, zmenečného a šekového, trestného, ako aj administratívneho a súdneho pokračovania, ďalej veci zásadnej úpravy súdnej organizácie.

Zákonodarná úprava potrestania fašistických zločincov, zradcov a kolaborantov nebola považovaná so zreteľom na uvedený bod 16. za vec spoločnú, čo dokazuje skutočnosť, že veci ľudového súd. nictva pre Slovensko osobitne legislatívne upravila Slovenská národná rada a osobitne pre české zeme prezident republiky resp. Národné zhromaždenie.

Tomu zodpovedne aj celá výkonná moc vo veciach ľudového súdnictva na Slovensku patrila výlučne slovenským národným, orgánom: Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, (pokiaľ ju citované nariadenia výslovne jemu vyhradily),, Shoru povereníkov a povereníkovi spravodlivosti. Ide teda o originálnu výkonnú právomoc slovenských národných orgánov. Táto pôvodná výkonná právomoc je na ústrednej vláde úplne nezávislá, slovenské výkonné orgány zodpovedajú za jej výkon výlučne Slovenskej národnej rade. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že doteraz ani vláda, ani minister spravodlivosti do tohto výkonu vôbec nezasahovali.

Preto v terajšom ústavnoprávnom stave nemožno nájsť opory ani pre zásah vlády do otázky menovania alebo odvolania predsedu senátu Národného súdu podľa § 13 nariadenia č. 33/1945 v znení nariadenia č. 57/1946 Sb. n. SNR (Hlas: "Tak je!")

Právo menovať a odvolávať predsedu senátu Národného súdu, jeho námestníka a prísediacich a ustanovovať zpomedzi predsedov senátov predsedu Národného súdu podľa tohoto nariadenia ostalo vyhradené Predsedníctvu Slovenskej národnej riady. Na tomto stave nič nezmení skutočnosť, že Slovenská národná rada nariadením č. 27/1945 Sb. a SNR moc vládnu a výkonnú, ktorá jej prináleží, preniesla na Sbor povereníkov a že nariadením č. 111/1945 bol na čelo Sboru povereníkov postavený predseda Nariadenie č. 57/1946 v § 13 hovorí o uvedenej kompetencii Predsedníctva Slovenskej národnej rady nezmenené. Bob preto nesporným úmyslom zákonodarcu túto kompetenciu ponechať Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Poznamenať ešte treba, že hoci Slovenská národná rada svoju vládnu a výkonnú moc citovaným nariadením č. 27/1945 Sb. n. SNR preniesla na Sbor povereníkov, predsa si zaistila rozhodujúci vplyv ma Sbor povereníkov v tom istom predpise ustanovením, že pre Sbor povereníkov a jednotlivé povereníctva sú záväzné smernice vydané Predsedníctvom alebo plénom Slovenskej národnej rady.

Podľa § 99 ods. 1 Ústavy sudcovia z povolania sú ustanovení na svoje miesta vždy trvalé; proti svojej vôli môžu byť preložení, sosadení, alebo do výslužby daní len v prípadoch novej organizácie súdnej, po dobu zákonom stanovenú, alebo na základe právoplatného disciplinárneho nálezu.

Slovenská národná rada, ako nositeľka všetkej štátnej moci na Slovensku podľa nariadenia č. 1/1944 Sb. n. SNR, nariadením č. 8/1945 Sb. n. SNR o organizácii súdov a úradov verejnej obžaloby na Slovensku v § 8 vypovedala: "Pre všetky riadne súdy platí čas od počiatku účinností tohto nariadenia až do 31. decembra 1947 za čas ich novej Organizácie podľa § 99 ústavnej listiny, zákona č. 121/1920 Sb. z. a n."

Týmto právnym predpisom je na Slovensku u riadnych súdov neodvolateľnosť, resp. nepreložiteľnosť sudcov (ako bola zaistená v § 99 ústavy) suspendovaná do konca roku 1947. Je to analogická modifikácia predpisov Ústavy, akou bolo vydané nariadenie č. 1/1944 Sb. n. SNR. Preto sú na Slovensku sudcovia od účinnosti citovaného nariadenia odvolávaní a prekladaní i proti svojej vôli.

Ak je však Národný súd v Bratislave súdom mimoriadnym, sudcovská neodvolateľnosť, resp. nepreložiteľnosť bola v oblasti ľudových súdov suspendovaná usneseniami §§ 13 a 23 nariadenia č. 33/1945 v znení nariadenia č. 57/1946 Sb. n. SNR, podľla ktorých Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sudcov ľudových súdov nielen vymenuváva, ale ich aj odvoláva, že ide o mimoriadne súdy, upravené osobitnými normami, dokazuje už povaha ľudových súdov, ktoré majú potrestať v prvom rade politických zločincov.

Nemôže byť sporu o tom, že nariadenie č. 33/1945 v znení nariadenia č. 57/46 Sb. n. SNR, vydané dňa 15. mája 1945, teda, ešte pre prvou pražskou dohodou (2. VI. 1945), v plnom rozsahu platí ako lex specialis, lebo na ňom sa zakladajú všetky rozsudky ľudových súdov a Národného súdu ma Slovensku. Výklad, že predsedovia senátov ľudových súdov na Slovensku sú vzdor uvedeným ustanoveniam §§ 13 a 23 nar. č. 33/1945 v znení nariadenia č. 57/1946 Sb. n. SNR so zreteľom na nezmenene platný § 99 Ústavy neodvolateľní, znamenal by vlastne, že citované paragrafy sa protivia Ústave. Na tomto podklade by sa mohlo dôjsť k záveru, že tieto nariadenia Slovenskej národnej rady sú podľa čl. I. ods. 1 uvodzovacieho zákona k Ústave neplatné, lebo tento odstavec hovorí, že zákony, odporujúce ústavnej listine, sú neplatné.

Sme si vedomí, že pán povereník vnútra ako vojak kladie hlavný dôraz na pokoj, poriadok a bezpečnosť. Snahu jeho kvitujeme s povďakom. Bezpečnosť musí byť zaistená všetkým. Ochrana majetkovmusí platiť tak pre chudobného, ako i pre bohatého, ale tiež pre štát. Vyzývam pozornosť pána povereníka vnútra na to, že v niektorých obciach došlo k protiprávnemu parcelovaniu a k scudzeniu živého i mŕtveho inventáru. (Hluk. ) Dokonca došlo k poškodeniu a odcudzeniu i poštátneného poľnohospodárskeho majetku. Ako napríklad uvádzam obce štarfiu a Malý Báb. (Hlas: "Nemec Leonardy!") úrady Národnej bezpečnosti zakročily, ale sú v takýchto veciach často bezmocné, alebo po úradnom zákroku príde hneď zákrok politických činiteľov, pohrozením, že takéto úradné zásahy a hájenie platného právneho poriadku je marením "vôle ľudu", že je to majetok všetkých atď. Prosíme pána povereníka vnútra, aby i v takýchto prípadoch zjednal platnosť zákonným predpisom a aby boly takéto politické zásahy do úradných výkonov zneškodnené a vylúčené a aby úradníci a členovia Národnej bezpečnosti za takýto úradný zásah neboli vyšetrovaní, poprípade pod tlakom politických strán i trestaní.

Slávna Slovenská národná rada!

Nech mi je dovolené povedať niekoľko slov o predmete, ktorý síce v expozé pána povereníka vnútra sa nenachádza, ale ktorý patrí k veciam vnútorným a kto rý má mimo toho i hlboký význam národný a tiež hospodársky. A to je otázka reslovakizácie. Pán povereník vnútra sa vo svojom expozé dotknul zachovania štátneho občianstva Nemcov a Maďarov, ale o reslovakizácii neučinil žiadnu zmienku. V roku 1946 v záujme celoštátnom a celonárodnom bol prevedený súpis osôb, ktoré sa za doby okupácie prihlásily k maďarskej národnosti a chcú sa dobrovoľne reslovakizovať. Pri tomto súpise prihlásilo sa k reslovakizácii asi 350.000 osôb, z ktorého, počtu je asi 250.000 osôb slovenského pôvodu. Dodnes však reslovakizácia týchto osôb prakticky - z neznámych príčin - prevedená nebola. Ba nebola vyriešená ani otázka, v kompetencii ktorého úradu sa reslovakizácia bude vybavovať. Táto vec je veľmi naliehavá jednak s hľadiska práve teraz prevádzaného presídľovania Maďarov z ČSR do Maďarska a jednak s hľadiska konečného riešenia štátneho občianstva tu ponechať sa majúcich pomaďarčených Slovákov a tých Slovákov, ktorí sa za okupácie hlásili k maďarskej národnosti len z donútenia. Otázku túto zatlačilo do pozadia presídlenie Maďarov. V rámci tohoto presídlenia prosídľovaní sú i takí Maďari, ktorí v dobe okupácie zachovali si demokratické smýšľanie a ktorí i m doby útlaku zostali verní ČSR. Presídľovaní sú i takí, ktorí reslovakizovali a tak tí, ktorí sú ešte posiaľ tu, sú v úplnej neistote, čo bude s nimi. kto bude vysídlený a kto nie. Táto neistota má za následok i veľké národohospodárske škody. Pri ceste konanej úsporno- kontrolným výborom po južnom Slovensku sme zistili, že mnoho a mnoho pozemkov je neobrobených. Po dotaze u maďarského obyvateľstva, že prečo pole neobrába, odpovedali väčšinou svorne, že nevedia, čo bude s nimi, že reslovakizovali, ale podľa zpráv budú predsa len presídlení a preto obrábajú len toľko poľa, že lak by náhodou tu zostali, aby mali z čoho žiť. Zkrátka obrábajú len toľko, čo pre ich výživu bude stačiť a na predaj sa nič nedostane. Týmto naše hospodárenie utrpelo veľkú škodu a výživa naša zvlášť obilninami bude ohrozená. Je nutné, aby v tejto akcii bol už urobený rázny krok. Sú kraje, kde Maďari, ktorí mali byť odsunutí, sú už presídlení do Maďarska. Tým, ktorí tu zostali a reslovakizovali, nech sú dané výmery, že sú československí občania, aby dostali istotu, aby sa zapojili úplne do pracovného procesu. (Potlesk.)

Podľa novinových zpráv bola už stanovená komisia, ktorá má tieto práce prevádzať. Z novín sa dozvedáme, že predsedom tejto komisie má byť Prahou vyslaný expert. Prečo nie Slovák? Veď my máme na Slovensku odborníkov Slovákov, ktorí celý svoj život zasvätili tejto práci. Tu je napríklad kolega Granatier, ktorý ako funkcionár Slovenskej Ligy (potlesk) tieto otázky najlepšie pozná. Jeho bohaté skúsenosti a dlhotrvajúca prax v Slovenskej Lige by ho predurčovaly k tomu, aby bol poverený vedením tejto komisie Prečo sa tak nestalo? Boli by sme veľmi zvedaví na odpoveď.

Slávna Slovenská národná rada!

Chcem sa zmieniť ešte o jednej boľavej otázke, ktorá len teraz bude - tak sa zdá - správne riešená a ktorá zapríčinila medzi obyvateľstvom toľko nespokojnosti a toľko nedôvery. Pán povereník vnútra vo svojom expozé zmienil sa o vojnových škodách a prehlásil, že jeho povereníctvo je na tento rok a cieľ dotované mesačnou čiastkou len 50 miliónov. Je to obnos veľmi malý na to, aby nastalo medzi obyvateľstvom určité uspokojenie. Veď táto záležitosť už prešla tak mnohými fázami, že obyvateľstvo už stratilo dôveru. Najprv sa spisovaly škody všeobecne, potom prišla úprava, že treba si podať nové žiadosti zvlášť na škody, ktoré boly spôsobené Nemcami a bojovými činmi a zvlášť na tie, ktoré spôsobily spojenecké armády. Prvé preplácalo Povereníctvo financií, druhé preplácaly vojenské úrady. Po tomto bola celá agenda prv menovaná presunutá na Povereníctvo vnútra. Toto vydáva teraz tlačivá a nové smernice. Obyvateľstvo si musí znovu podávať žiadosti, kde musí byť potvrdená škodia štátnym stavebným úradom. Tieto úrady sú ale tak zavalené prácami spojenými s dvojročnicou, že na tieto odhady škôd sa času nedostáva. Kedy budú teda škody vyplácané okresným národným výborom, ktoré toto majú previesť? Písania, šetrenia mnoho, ale kedy sa dostaví výsledok? Prosíme pána povereníka vnútra, aby tomuto predmetu venoval zvýšenú pozornosť, zároveň ho prosíme, aby sa plnou svojou váhou zasadil o zvýšenie mesačnej kvóty tak, laby tí, ktorí boli vojnovými škodami veľmi poškodení a ktorí sú existenčne ohrození, aby títo obdržali náhradu vojnových škôd čím prv. (Potlesk.)

Slávna Slovenská národná rada!

Ako posledný predmet dovoľte mi spomenúť ešte jednu záležitosť. Posledné časy sa mnoho hovorí a píše i v nevinách o očiste verejného života. Áno, správne a ja za Klub členov Demokratickej strany prehlasujem, že i my sme za to, aby sa táto očista riadne a spravodlivo previedla. (Potlesk. ) Nedržíme ale za správne, aby niekto bol, ako sa hovorí, z poza bučka napádaný. Každý prípad nech je zvlášť spravodlivé a nestranne vyšetrený. O každom prípade nech sú podané doklady a faktá a nie dohady, alebo snáď len mienky. Sme za to, aby po spravodlivom a nestrannom vyšetrení každého jednotlivého prípadu dostal sa obvinenému do rúk i spravodlivý rozsudok. Ak je vinný, nech zmizne z verejného života, (potlesk) ak obvinenie neobstojí, nech dostane úplnú satisfakciu a nech je potom trestaný ten, kto krivé obvinenie podával. (Potlesk.)

Expozé pána povereníka vnútra za Klub členov SNR za Demokratickú stranu berieme s radosťou v známosť. Zároveň mu vyslovujeme vďaku a uznanie za to, že sa postaral o bezpečnosť a istotu a tiež ho prosíme v mene Demokratickej strany, aby v započatom diele pokračoval i ďalej, vždy nestranne a to tak, aby jeho úsilie bolo korunované plným zdarom. (Potlesk.)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Ako ďalší rečník je prihlásený člen Slovenskej národnej rady pán Ladislav Holdoš. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Ladislav Holdoš:

Slávna Slovenská národná rada! Klub komunistických členov Slovenskej národnej rady poveril ma, aby som v dnešnej rozprave o expozé pána povereníka vnútra zaujal a vyhlásil zásadné stanovisko nášho Klubu k aktuálnym otázkam bezpečnostným a k politickým zjavom oplyvňujúcim bezpečnostné pomery našej Republiky. Viac ako dva mesiace uplynuly, čo sme tu v pléne Slovenskej národnej rady vypočuli expozé pána povereníka vnútra, v ktorom upozornil na niektoré závažné zjavy s hľadiska štátnej bezpečnosti, žiaľbohu nemôžeme povedať, že by sa v tomto smere bolia situácia zlepšila. Nedávny prejav pána povereníka vnútra v Pezinku, v ktorom adresoval veľmi tvrdé a veľmi výstražné slová rozvratným živlom a protištátnej reakcii, len potvrdzujú naliehavosť a závažnosť tohoto problému. Medzitým sa činnosť protištátnych živlov musela (stať aj predmetom rokovania Národného frontu Čechov a Slovákov a v smysle jeho rozhodnutia bude sa s touto otázkou zapodievať aj vláda, aby sa urobily konkrétne opatrenia v záujme bezpečnosti nášho národa a štátu. (Hlas z lavice: "Nemusia mať obavu!") Nemáme. Keď hovoríme o bezpečnosti národa a štátu, nemáme prirodzene na mysli len opatrenia policajné. Pokoj občianstva, bezpečnosť národa a štátu sú prirodzene závislé aj od činiteľov medzinárodných a vnútropolitických. A tu treba povedať, že po oslobodení Slovenska a Republiky vytvorily sa tak priaznivé vnútorné i vonkajšie predpoklady pre pokojný vývoj, pre spokojnosť väčšiny občianstva, pre bezpečnosť národa a štátu, ako nikdy predtým. Navonok je naša štátna a národná sloboda zabezpečená. Porážkou nacistického Nemecka a revizionistického Maďarska boly vyradené sily, ktoré ohrožovaly slobodu Slovákov a Čechov. V spojenectve so Sovietskym sväzom, ktorý sa stal našim susedom, s novým Poľskom, s ktorým nás viažu hranice v dĺžke 1.300 km a v družbe s ostatnými slovanskými štátmi zabezpečili sme plne náš štát navonok. No, aj vnútorná politika obnovenej Republiky nesie sa tým smerom, aby sa odstránily príčiny, ktoré v minulosti boly zdrojom nepokoja i slabosti.

Na novom spravodlivom podklade sa vyriešila otázka vzájomného pomeru Slovákov a Čechov, ktorá v minulosti bola tak zákerne využívaná vonkajším i vnútorným nepriateľom k rozvráteniu a napokon i k rozbitiu Československej republiky. Republika vyriešila otázku nemeckú a napriek mnohým ťažkostiam rieši aj otázku maďarskú. Vyrvali sane hospodársku moc z rúk nepriateľov štátu a národa konfiškovaním majetku Nemcom, Maďarom a zradcom. Hospodársku a sociálnu politiku štátu prvý raz v dejinách Československa vyznačuje generálna línia. Plánovité dvíhať životnú úroveň širokých vrstiev ľudu. Kultúrna politika sprístupňuje výdobytky vzdelania širokým ľudovým vrstvám. Započali sme prakticky riešiť najpálčivejší problém slovenský. Meníme chybnú hospodársku skladbu našej krajiny a na základe znárodneného priemyslu la plánovitého hospodárstva industrializuje sa Slovensko, aby Slováci neboli odkázaní na prácu v ďalekej cudzine a aby sa Slovensko stalo domovinou všetkých poctivo pracujúcich Slovákov. Niet sporu o tom, že dnešná československá zahraničná a pokroková vnútorná politika nášho štátu vytvorila všetky predpoklady pre rýchle odstránenie zhubného dedičstva minulosti a to nielen vo smysle materiálnom, ale aj mravnom. Pravda, rýchle prekonanie morálne - politického dedičstva minulosti predpokladá energický zápas proti zvyškom tej politickej ideológie, ktorá zahnala Slovensko na okraj katastrofy. Túto myšlienku zdôraznily všetky složky Národného frontu tak vo svojich slávnostných dokumentoch za vojny, ako aj po nej. Osoby, ktoré sa previnilý na národe i ma Československej republike, maly byť potrestáme a vyradené z nášho verejného života. Politické strany, ktoré prisluhovaly v minulosti fašizmu, nemaly a nemajú byť obnovené v oslobodenej Republike. Drobní, svedení a pomýlení príslušníci týchto strán mali byť dôslednou a trpezlivou výchovou v duchu novej československej štátnosti a jej demokratických ideálov privedení na správnu cestu. (Hlas: "Prečo sa tak nerobí?") Sme hlboko presvedčení, že keby sa bolo v tomto duchu pokračovalo dôsledne a poctivo, politická i mravná konsolidácia na Slovensku pokračovala by oveľa rýchlejšie. Otázka protištátnej činnosti nebolia by závažným problémom, keby proti nej postupovaly všetky složky Slovenského národného frontu s rovnakou dôslednosťou a nekompromisnosťou. Šarapatenie podzemných skupín, agentov Ďurčanského bolo by nie príliš ťažkou záležitosťou policajnou, keby Ďurčanského druhovia a spoločníci, prívrženci fašistického Slovenského štátu, nesedeli na vedúcich a zodpovedných miestach nášho národného a štátneho života (Hlasy: "Čujme mená!" "Von s nimi!" "Netárať sprostosti!" Hluk. ) Rozkladná šuškaná propaganda, o ktorej sa, zmieňuje vo svojom expozé aj pán povereník vnútra, namierená proti československému štátu, by sa na Slovensku nestretla s pozoruhodnejším ohlasom, keby slovenský človek sa nestretal s mnohými tézami tejto rozkladnej šuškandy, i keď v opatrnejšej a maskovanejšej forme aj na stĺpcoch vládnych novín. Nebolo by otázky česko-slovenskej, keby do pomeru našich dvoch bratských národov nezasahovali ľudia, ktorí si vytýčili za cieľ otráviť vzájomný pomer Čechov & Slovákov (hlasy:., Rudé právo!"), alebo, ako sa doslova hovorí v pokynoch Ďurčanského "nastoliť Československej republike problematiku československú. " Nebolo by dnešného napätia v pomere dvoch vedúcich strán Slovenského národného frontu, keby na politiku na. Slovensku nevykonávala silný tlak klika, ktorej protislovanská, protičeskoslovenská a v svojich dôsledkoch aj protislovenská politika bola porazená Národným povstaním, víťazstvom Spojencov a obnovenej československej republiky. (Hluk ) Áno, základná príčina dnešnej krízy na Slovensku je v tom, že jedna složka Národného frontu uzavrela politickú smluvu s predstaviteľmi skupiny, ktorej ciele ďaleko viac vyjadruje protipovstalecký manifest piešťanského sjazdu takzvanej mladej slovenskej generácie, ako manifesty povstaleckej Slovenskej národnej rady. O politickom charaktere tohoto paktu dnes už nemôže byť nijakých pochybností, hoci je pokrytecky vydávaný za vyrovnanie evanjelicko-katolícke. (Hluk. ) V skutočností však ide o politickú smluvu vedúcich činiteľov Demokratickej strany s politickými reprezentantami porazeného ľudáctva. Jeden zo zákulisných aranžérov tejto smluvy hovorí toto: "Naša skupina súhlasila s vyjednávaním, ku ktorému došlo v Prahe s vedením Demokratickej strany za predpokladu, že vo vedení Demokratickej strany naše snahy a pôvodný program, ktorý sme sledovali, bude zaručený a hájený našimi ľuďmi. " Kto je to tá naša skupina. Spomeniem len niektorých: bývalý spolupracovník Tisov, Tukov a Machov pán Dr. Emanuel Böhm, (Dr. Emanuel Böhm: "To si vyprosím, pán môj!") no, exponovaný činiteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (hádka, pokrikovanie: fuj, fuj), blízky spolupracovník Ďurčanského Dr. Kempný, Dr. Kosorín, Ing. Jurčovič, Dr. Špánik, Ing. Horváth, Dr. Kružliak a iní. A aký je ten program, ktorý sa tu spomína? Tento program sami charakterizujú takto: "Chceli sme zotrvať na pôvodne formulovanom programe a vychádzať predovšetkým zo základne slovenskej, národnej a katolíckej i za cenu, že by nás nazvali ľudákmi". (Hluk. ) A nakoniec ľudí, ktorí majú tento program v Demokratickej strane zaručiť a hájiť, iniciátor snáh o obnovenie Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany charakterizuje takto:

"Títo mali v dôsledku svojej činnosti v minulosti dôveru v širokých ľudáckych vrstvách, ktoré v slovenskom katolíckom tábore znamenajú ešte stále mnoho. To bol tiež dôvod, prečo vedenie Demokratickej strany silou-mocou sa usilovalo ich získať. " Toto hovorí zmienený pán. Jasné, však áno . Komentáre zdajú sa byť zbytočnými. (Hlasy: "Nie, nie!" Hluk. ) A v smysle tejto dohody zaviazalo sa vedenie Demokratickej strany vydať 70% pozícií delegátom uvedenej skupiny a to nielen v straníckom aparáte, ale vo všetkých inštitúciách verejného živote, (hlas: "Stačí prejav pána predsedu Husáka!"), ktoré sú už v rukách, alebo pod vplyvom príslušníkov Demokratickej strany. (Hlasy: "čo ste zaplatili Čarnogurskému za to?") Aby mi nebolo zle rozumené, (hluk) vonkoncom nejde o to, aby katolíci boli vylučovaní z nášho verejného života. Pochybujem ale žeby ľudia delegovaní touto skupinou mali právo hovoriť v mene slovenských katolíkov. Rozhodne nemôžu hovoriť v mene tých slov. katolíkov, ktorí na vých. fronte prechádzali na stranu červenej armády, aby bojovali proti Nemcom, v mene tých slovenských katolíckych chlapcov a mužov, ktorí spontánne povstali proti Tisovskému štátu a proti Nemcom, ktorí bojovali v našich partizánskych oddieloch, v povstaleckej armáde (hluk. ) alebo tento zápas účinne podporovali. Ľudia, ktorí do posledného okamihu slúžili Tisovskému štátu, ktorí dezertovali z povstaleckého územia, ktorí v januári, februári a v marci roku 1945 vyzývali k boju proti partizánskej čvarge, takíto ľudia nemajú právo a mravnú legitimáciu vydávať sa za zástupcov slovenského katolicizmu, alebo slovenského katolíckeho ľudu. Sú aj medzi slovenskými katolíkmi, a to v hojnom počte, ľudia zaslúžilí v bojoch proti fašizmu a za novú Československú republiku, ale ani jedného takého nenájdete v tej skupine, s ktorou uzavrelo smluvu vedenie Demokratickej strany a ktorá zaujala vedúce postavenie v Demokratickej strane a cez Demokratickú stranu i v našom verejnom živote. Nuž, a keď už percentá, tak verejnosť by zaiste nič nenamietala proti takej dohode, v smysle ktorej sa zabezpečuje nie 70%, ale trebárs 100% bojovníkom za novú Československú republiku či už katolíkom, alebo evanjelikom. (Hluk. Potlesk. ) Ale agentom Ďurčanského nepatrí ani jedno percento (potlesk a výkriky. "Prečo ste pri voľbách prehrali?") Na niektorých udalostiach posledných týždňov môžeme si najlepšie ilustrovať, kam vedie toto spojenectvo s predstaviteľmi minulého režimu (hlas: "Rudé právo nám to hovorí!'') Máme na mysli udalosti okolo Tisovho procesu a akciu vedenú predstaviteľmi Demokratickej strany r mene Slovenskej národnej rady proti predsedovi Národného súdu Dr. Igorovi Daxnerovi (Hluk, výkriky. ) Vážení členovia Slovenskej národnej rady! Keď sme na Vianoce 1943 roku podpísali (Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: "Prosím, aby rečník nebol vyrušovaný!") dohodu o ustanovení revolučnej Slovenskej národnej rady, keď sme v mene tejto Slovenskej národnej rady viedli slovenský národ do protinemeckého a protitisovského povstania (hlas: i protimachovského!"), keď sme na pôde tejto Slovenskej národnej rady prijímali nariadenie o potrestaní fašistických previnilcov, veru sme si nemysleli, (hlas: "že Mach dostane 30 rokov!") že medzi nami bude voľakedy stáť Tiso (hlasy: "Vy ste ušli z Národného súdu!"). My nenamietame nič, aby nebolo obnovené pokračovanie proti Machovi. Ten Tiso, ktorý hnal proti nám Komunistom i Demokratom, katolíkom i evanjelikom SSácke bandy a gardistických žoldnierov (hlasy: "A hlavný veliteľ HG nehnal?") My sa nebránime tomu, aby ten pán bol aj prísnejšie potrestaný. Máte možnosť, je možnosť podľa zákona, podľa nariadenia Slovenskej národnej rady, aby sa proces obnovil. (Hlasy: "Tak, aj čo boly skoršie vynesené rozsudky, obnoviť'. ") Ten Tiso, ktorý do poslednej chvíle ostal zarytým nepriateľom nášho povstania, Československej republiky i Slovanstva a v ktorom fašistické elementy v zahraničí i doma videly do poslednej chvíle svojho politického vodcu. Pán povereník vnútra by vedel potvrdiť, že nebol vydaný ani jeden leták orodujúci za Tisu-katolíckeho kňaza. No, nemálo ilegálnych letákov bolo vydaných za Tisu vodcu a prezidenta (hlas: "To nevydávala Demokratická strana!") Za tohoto Tisu tiahly odbavené veličiny minulého režimu a ich vôľu a záujem presadzovala v Predsedníctve Slovenskej národnej rady reprezentácia Demokratickej strany. (Hlas: "To je urážka!") A keď ho nezachránili, chceli dobyť aspoň "erzatz" - víťazstvo, chceli degradovať a strestať sudcu, ktorý poctivo konal svoju národnú a sudcovskú povinnosť. (Hluk. ) 20. mája páni Dr. Lettrich, Pollák a Cvinček v Predsedníctve Slovenskej národnej rady napriek protestu a odchodu našich zástupcov odhlasovali si odvolanie Dr. Daxnera z miesta predsedu Národného súdu. (Hluk, potlesk. ) Len dieťa nemôže nevidieť, že sa tuná menovaní páni stali vykonávateľmi politickej pomsty za rozsudok nad Tisom. Pravda, tento neslýchaný akt politickej pomsty a degradácie zaslúžilého odbojníka i sudcu bol skorigovaný rozhodnutím vlády a Dr. Igor Daxner naďalej vykonáva funkciu predsedu Národného súdu. (Potlesk, výkriky: "Do kedy?") Ale prichodí sa pýtať, v mene koho a v mene čoho ste chceli degradovať Daxnera? (Hlasy: "70% vôle ľudu!") Áno, 70%. Mali ste k tomu mandát od tých, ktorí bojovali za novú československú republiku, alebo ste konali z poverenia a v záujme tých, ktorí Tisovi do poslednej chvíle slúžili, proti utvoreniu Československej republiky bojovali a ktorí pre rozsudok nad Tisom Volali po pomste nad Daxnerom? (Hluk. ) Neostáva predstaviteľom Komunistickej strany Slovenska v Predsedníctve Slovenskej národnej rady, než vziať na vedomie, že k vôli kadejakým Tisovým prívržencom boli ste, páni Dr. Lettrich a Pollák, ochotní riskovať spoluprácu s druhmi z povstania. Na zasadnutí Národného frontu Čechov a Slovákov bol predložený závažný dôkazový materiál o rozvratnej činnosti protištátnej reakcie na Slovensku, ktorá sa zahniezdila aj do vedúcich inštitúcií nášho národného života. (Hlasy: "Nerobte tu reakciu!") Nerobte demokraciu! Jej konečným cieľom je nepochybne rozbitie Československej republiky, špekulujúc pritom na medzinárodné otrasy, ba aj na novú krvavú vojnu medzi východom a západom. (Hlas: "To už tak Rákoczi poradil!")