Pán povereník vnútra správne označil tieto špekulácie za zločinné i nesmyseľné. No, faktom ostáva i to, že konkrétnym cieľom týchto nepriateľov štátu je, ako konštatoval aj pán povereník vnútra, (hlasy: "Pišta to všetko radí!") čo najviac a všetkými prostriedkami hatiť a zdržovať konsolidáciu našich pomerov a zamedzovať nastolenie kľudu, mieru, shody a poriadku. Preveľkú zodpovednosť vzali by na seba tí, ktorí by z akýchkoľvek príčin bagatelizovali podobnú rozvratnú činnosť. Tento štát má svoje trpké a krvavé skúsenosti s činnosťou piatej kolóny.

Spomeňte si na predmníchovské časy! Tí, ktorí varovali (výkriky, hluk) a žiadali rozhodný zákrok proti henleinovcom, eszterházyovcom (hlasy: "A samostatný Slovenský štát v r. 1926!") a sfašizovaným separatistom na Slovensku (výkriky: "A ako to bolo v kamennej dobe?") boli neraz a hlučne poučovaní, že maľujú čerta na stenu, preháňajú a rušia idylický a, bezstarostný pokoj vedúcich kruhov. (Výkriky, hluk.) Prirodzene, nechceme prirovnávať dnešnú situáciu ani medzinárodne politicky, ani vnútorne politicky k pomerom v rokoch 1935 a 1938. No, či ale nemáme právo, ba povinnosť, odstrániť nebezpečie už v zárodku? (Hluk, výkriky.) či nemáme právo a povinnosť dnes zneškodniť činnosť tých, ktorí by zajtra mohli ohroziť pokoj národa a bezpečnosť štátu? (Výkrik: "Vy hrozíte stále!") či nemáme právo a povinnosť tvrdou rukou zasiahnuť proti tým, ktorí brzdia a rušia konsolidáciu a rozvracajú pomery (hlasy: "Správne!" Výkriky Potlesk. ), otravujú dušu národa a zákerne rozleptávajú vnútornú silu našej Republiky? (Výkriky: "Dobrý koniec Čechov a Slovákov!") Sú tu pokusy mystifikovať verejnosť, že vraj celá aféra bola vyvolaná preto, že Komunisti nie sú spokojní s výsledkami volieb a chcú (výkriky: "Samozrejme, že nie!") oslabiť mocenské postavenie Demokratickej strany. (Hluk, výkriky.) Takýto výklad je falošný a nepravdivý. Očistou verejného života od nositeľov protištátnych tendencií nikto nemieni zmeniť stranícko-politické pomery, vytvorené poslednými voľbami. O týchto pozíciách rozhodovaly a budú rozhodovať znovu len voľby. (Výkriky: "Tak je!" "Nebudete mať ani hlasu!" Potlesk.) Ide len, a výlučne len o to, aby exponovaní reprezentanti porazeného fašistického režimu, spolupracovníci Ďurčanského, nech sa skrývajú kdekoľvek, boli z verejného života odstránení. (Výkriky, hluk.) Pýtame sa príslušníkov i činiteľov Demokratickej strany, tých, ktorí s Tisovým štátom nikdy nič spoločného nemali: či je vašim záujmom, aby vašu stranu, o ktorej hovoríte, že je povstalecká, viedli a reprezentovali Kempniovci, Bugárovci, Staškovci a im podobní? (Výkriky: "Nech žijú!") Či sa nenájde vo vašej strane dosť ľudí zaslúžilých, poctivých, národu a štátu oddaných, ktorí (výkriky: "Od Komunistickej strany si požičiame!") budú vedieť lepšie vykonávať zodpovednú prácu, ktorú vedenie vašej strany sverilo do rúk nehodných? Nejde o nijaké stranícko-politické presuny. Ide však o to, aby bez ujmy dnešného stranícko-politického rozvrstvenia správa národných vecí sa vrátila do rúk tých, ktorí viedli národ zo stavu poroby a potupy Je víťazstvu cti a slobody. (Potlesk.) Orgán, na pôde ktorého dnes rokujeme, preslávil meno slovenského národa. S menom Slovenskej národnej rady je spojené naše národné povstanie. Tomuto poslaniu sa nesmieme spreneveriť. (Výkriky: "Ale ani Národnej rade!") Tomuto orgánu, Slovenská národná rada, bolo by tragédiou, keby si ktokoľvek plietol poslanie Slovenskej národnej rady s poslaním fašistického slovenského snemu. Kto používa Slovenskú národnú radu a vôbec slovenské národné orgány pre presadzovanie programu, ktorý je dedičstvom fašistickej minulosti, ten si zahráva so záujmami narodia a ťažko poškodzuje i samotné slovenské národné inštitúcie. Sme hlboko presvedčení, že zásah proti škodcom národa i štátu, ktorý žiada a súri celé pokrokové Slovensko, posilní i slovenské národné orgány a poslúži dobrému menu slovenského národa.

Národný front Čechov a Slovákov na svojom poslednom zasadnutí vďačne konštatoval rozhodnutie všetkých politických strán potierať všetkými zákonitými prostriedkami do všetkých dôsledkov reakčné, fašistické a štátne rozkladné elementy, ktoré ešte ostávajú ako neblahé dedičstvo ľudáckeho separatizmu. Osobitná komisia Národného frontu má navrhnúť vláde opatrenia, ktoré by dôslednou politickou očistou prispely k upevneniu štátnej jednoty a k zaisteniu šťastného vývinu bratského vzťahu medzi Slovákmi a Čechmi. S poľutovaním však treba zistiť, že vedenie Demokratickej strany nevyvodilo dodnes nijaké závery z tohoto jasného a nedvojsmyselného usnesenia Národného frontu, ale práve naopak snaží sa prekrúcať a bagatelizovať význam prijatého rozhodnutia. Ba sú vážne príznaky, že sa snaží znemožniť jeho splnenie. Apelujeme na všetkých, Československej republike a ideálom povstania verných príslušníkov a činiteľov Demokratickej strany, aby si uvedomili svoju zodpovednosť a očistili svoju stranu od nepriateľov štátu, národa a demokracie. Nech je jasné a nech sa nikto nemýli a to ani poniektorí politickí činitelia. Národne oslobodzovací boj, Slovenské národné povstanie, budovateľská práca v obnovenej československej republike umožnily zrod nových ľudí. Nové pokrokové a ničím nezaťažené sily v našom národe predstavujúce mohutný tábor odbojového Slovenská, vytvorily solidnú základňu pre upevnenie nášho nového štátneho zriadenia a jeho bezpečnosti. Tieto sily sú nositeľmi našich najlepších slovenských tradícií. Sú na stráži vymožeností daných národnou a demokratickou revolúciou, sú na stráži slobôd a práv nášho ľudu. Tieto sily, predstavujúce jednotný blok v Republike a jej ľudovodemokratickému zriadeniu oddaných Slovákov a Sloveniek, chcú prácou upevniť to, čo získaly bojom. (Potlesk. ) Na svojom vlastnom tele a k svojej vlastnej škode pocítil by raz ich silu a tvrdú ruku každý, kto stroji úklady proti štátu a jeho zriadeniu. Bolo by to vtedy, keby sa aj naďalej tolerovalo rozvratníctvo piatej kolóny a legalizovali jeho príslušníci.

Tak, ako odbojové Slovensko príkladne šlo plniť mierové úkoly, tak zase v prípade potreby zdvihne sa ako celok na ochranu svojej Republiky, jej politiky zahraničnej a vnútornej proti agentom a pomocníkom zradcovskej emigrácie a nositeľom fašistických, reakčných, protištátnych úmyslov. (Potlesk. ) Priali by sme si úprimne, aby pán povereník vnútra mal plný úspech v boji proti rozvratníkom. (Hlasy: "Tak je!") Sme však pevne presvedčení, že úspešné zvládnutie tejto zodpovednej úlohy vyžaduje, aby sa ono dialo s použitím Republike a ľudovodemoknatickému zriadeniu oddaných úradníkov a aby sa rázne skoncovalo s tolerovaním a legalizovaním protištátnych živlov v lone jednej vládnej strany, a aby všetky složky Národného frontu s rovnakou intenzitou a s rovnakým pocitom zodpovednosti bojovaly proti vnútornému nepriateľovi a vychovávaly celé naše obyvateľstvo v duchu novej československej štátnosti. (Potlesk.)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Ako ďalší rečník prihlásený je pán Dr. Július Viktory, udeľujem mu slovo.

Člen SNR Dr. Július Viktory:

Slávna Slovenská národná rada!

Dovoľte, aby som povedal niekoľko slov k expozé pána povereníka vnútra a síce o časti pojednávajúcej o bezpečnosti na Slovensku.

Z expozé sme sa dozvedeli, že v roku 1946 bolo na Slovensku pre kriminálne delikty zatknutých 6.398 osôb, predvedených 7.226 osôb a oznámených súdom 109.276 osôb. Pre trestné činy podľa zákona na ochranu republiky zatknutých bolo 1258 osôb, predvedených 127 osôb a súdom oznámených 18.590 osôb.

Teda na naše pomery značné čísla, ktoré nás nútia všímať si, či sa u nás potláča zločinnosť, či sa bráni šíreniu zločinnosti, a najmä, či orgány k tomu povolané sú vybavené po každej stránke tak, aby s úspechom čo možno najväčším stíhaly tých, ktorí prestupujú zákon Ako nám bolo oznámené, Sbor národnej bezpečnosti na Slovensku dosiahol dňa 1. marca 1947 čo do počtu provizórneho systemizovaného stavu. Inými slovami, stav členov Národnej bezpečnosti je t. č. zaplnený. Po materiálnej stránke sú tu ešte nedostatky, ktoré sa však postupne odstraňujú. Po stránke morálky a disciplíny je Sbor na výške a podľa slov pána povereníka možno sa naň plne spoľahnúť a zaslúži si všestrannej úcty a podpory ostatných spoluobčanov. Plne podtrhujeme tieto slová a niet pochyby o tom, že Komunistická strana a s ňou všetci občania, ktorým založí na pokojnom budovateľskom vývoji u nás, budú si ctiť a podporovať členov Sboru Národnej bezpečnosti za predpokladu, že títo budú neochvejne na stráži nielen platných trestných zákonov, ale aj celého ľudovodemokratického režimu.

Občania právom očakávajú, že Sbor národnej bezpečnosti neni o nebude pokračovateľom a kópiou četníckeho sboru, alebo sboru žandárskeho, že sa tu nepremaľovala len firma, ale zmenila sa aj obsahová náplň tejto dôležitej funkcie štátnej správy. Dnes musí byť Sbor národnej bezpečnosti skutočnou zárukou bezpečnosti celého národa a nielen tých, ako to vždy bolo v minulosti, čo vlastnili veľké majetky. Tak ako sa dnes ukladá členom Národnej bezpečnosti povinnosť hájiť nielen majetok súkromný, ale aj majetok celonárodný, ktorý predstavujú znárodnené podniky, tak im ľudovo-demokratický režim prikazuje stáť na stráži práv pracujúceho človeka a nikdy nestať sa nástrojom majetkové mocných na utláčanie drobných ľudí tak, aby sa nemohli domôcť toho, čo im podľa všetkých práv patrí. Z praxe vidno, že podstatná časť členov Sboru národnej bezpečnosti plne chápe svoju zmenenú úlohu ta toto pochopenie prinesie im, o tom nepochybujeme, vzájomne aj pochopenie, dôveru a podporu nášho pracujúceho ľudu.

Línia našej vnútroštátnej i zahraničnej politiky, ktorej správnosť a prospešnosť pre obidva naše národy v poslednom čase niekoľkoraz zdôraznil prezident republiky, nedovoľuje, aby ktokoľvek zneužíval Sboru národnej bezpečnosti proti tejto línii na hatenie pokrokového vývoja. Vyzývame preto všetkých členov Národnej bezpečnosti, aby sa nedali zneužiť proti ľudovým opatreniam, ale aby každému pokusu, ktorý by na nich robil ktokoľvek v tomto smere, so všetkou rozhodnosťou sa vzopreli.

Tak ako každý z nás považuje za samozrejmé, že musíme mať dobre organizovaný a školený sbor ľudí na ochranu bezpečnosti osobnej a majetkovej, verejného poriadku a pokoja, tak isto sa dnes vo svete považuje za samozrejmé, že na ochranu štátnej bezpečnosti sa organizujú a školia sbory na to vybraných ľudí ešte bedlivejsie, ako kedy predtým. To, čo je samozrejmé všade, či na východe alebo západe, musí byť samozrejmé aj u nás. Neposlúžili by sme nášmu národu a štátu, keby sme si vnútorný život budovali sebelepšie a pritom opomenuli budovať bezpečnosť štátu proti zásahom zvonku a vystavovali sa ako lacná korisť eventuelným útočníkom.

Udalosti z rokov 1938 a nasledujúcich nás názorne poučily ako sa nevypláca nebyť pripraveným. Ž týchto hľadisiek a potrieb musíme sa dívať aj na štáto-bezpečnostnú složku nášho Sboru národnej bezpečnosti. Tak ako žiadnemu občanovi poctivé budujúcemu túto Republiku a neprekračujúcemu platné zákony ani vo sne nenapadne uvažovať o zbytočnosti kriminálnej a poriadkovej složky Sboru národnej bezpečnosti, tak iste verný národovec a poctivý občan novej ľudovo-demokratickej republiky nebude proti existencii štátobezpečnostnej složky.

Keď slová a slávnostné vyhlásenia o príchyľnosti a oddanosti k Republike sú poctivo myslené, musia nasledovať za nimi skutky a tie sú: plná podpora aj štátnebezpečnostnej složke Národnej bezpečnosti. Ako je prirodzené, že vo svojom príbytku nestrpíme zlodeja alebo násilníka, tak musí byť prirodzené, že v štáte, o ktorom tvrdíme, že je to náš štát, nestrpíme špióna, cudzieho agenta alebo rozvracača pokojných pomerov.

Pán povereník vo svojom expozé výslovne uviedol, že takýchto špiónov, agentov a rovzracačov u nás máme a vecne dôvodil, že na odhaľovanie takýchto ľudí je v prvom rade povolaná štátnebezpečnostná složka Sboru národnej bezpečnosti. Zmienil sa aj o nedostatkoch po stránke osobnej, materiálnej a finančnej a veľmi vecne odôvodnil, prečo táto složka Sboru národnej bezpečnosti nie je ešte na takej výške, ako by sme si to všetci želali a ako by si to najmä vonkajšia bezpečnosť štátu vyžadovala. A plne treba vyzdvihnúť slová expozé, že štátne-bezpečnostnej složke treba poskytnúť potrebného času na vyškolenie, prostriedkov a kľudu na zreorganizovanie, ale tým menej máloprospešných politických zásahov do jej činnosti. Iste do takej FBI v Amerike prijímajú zo spoľahlivých len tých najspoľahlivejších a je prirodzené, že táto zásada platí aj u nás. A že tých najspoľahlivejších možno teraz hľadať len medzi tými, čo za oslobodenie Republiky bojovali a pracovali, o tom myslím nemusíme viesť žiadne reči. Nech nikoho nesvádza k falošným záverom skutočnosť, že protištátna činnosť niektorých živlov je namierená tiež proti Komunistom a tiež proti Komunistickej strane Touto taktikou sledujú protištátne elementy jediný cieľ: dostať časť neinformovaných slovenských ľudí, ktorí ešte vždy nevidia v komunizme silu budujúcu nový život pracujúcich, ale len červeného strašiaka, do svojich osídiel, kompromitovať ich účasťou na protištátnych aktoch a demonštráciách a tak rozvrátiť ich duše a rozoštvať a otráviť celý náš verejný a spoločenský život. Kto by tieto živly podporoval, hoci len nepriamo tým, že bude hatiť a znemožňovať bezpečnostným orgánom odhaľovanie takýchto živlov, nepomôže svojej politickej strane a nepoškodí Komunistom, ale rozhodne vydá nebezpečiu nielen výdobytky národného povstania, ale priamo existenciu narodia.

V poslednom čase mali sme o tejto veci možnosť počuť závery z úst najpovolanejších. Nedovoľme preto, aby ktokoľvek si zahrával s bezpečnosťou národa a štátu, tým upevníme nielen náš štát, ale prispejeme aj k snahám o trvalý svetový mier.

Nutno sa zmieniť aj o tom, že značný vplyv na výkon všetkých složiek Sboru Národnej bezpečnosti má tiež činnosť štátnych zastupiteľstiev a súdov. Vieme, ako zle pôsobí na morálku členov Sboru národnej bezpečnosti, keď páchateľ, usvedčenie ktorého stálo toľko námahy, vráti sa zo súdnej väzby domov skôr, než eskortujúca hliadka. V záujme upevnenia autority štátnej moci a jej orgánov nemalo by sa to stať vo veciach kriminálnych, ale tým viac by sa to nemalo stávať vo veciach stíhaných podľa zákona na ochranu republiky. Aby nebolo špatné rozumené, neprihovárame sa za vec tu stoj, čo stoj, ale úzku spoluprácu štátnych zastupiteľstiev a súdov so Sborom národnej bezpečnosti.

Členovia Sboru národnej bezpečnosti za ich namáhavú prácu si to plne zasluhujú. Zdrcujúca väčšina národa má životný záujem na tom, aby náš štát bol štátom konsolidovaným, zabezpečujúcim pokojnú budovateľskú prácu v duchu ľudovodemokratického vývoja. Je preto príkazom pre všetkých verejných činiteľov, aby túto vôľu národa plnili. Toho cieľa možno dosiahnuť len vtedy, keď bude Republika zabezpečená proti vnútorným a vonkajším nepriateľom. Túto zábezpeku jej poskytne v prvom rade dobre organizovaný, hmotne zabezpečený, mravne a kvalitou vysokostojací bezpečnostný sbor, složený z najuvedomelejších, národu a štátu najoddanejších členov. Je v našej moci, aby sme takýto sbor zorganizovali. (Potlesk.)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

K slovu je ďalej prihlásený ako ďalší rečník člen Národnej rady pán škpt. Július Kukliš. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR škpt. Július Kukliš:

Slávna Slovenská národná rada!

Vnútorná bezpečnosť štátu je základným pilierom jeho existencie, rozkvetu, budovania blahobytu a demokracie. Táto je u nás sverená do rúk Povereníctvu vnútra a jeho orgánov, Národnej bezpečnosti, ktorých úlohou je chrániť ľudové práva, ústavou zaručené slobody, bezpečnosť osoby, verejného i súkromného majetku, pečovať nad verejným poriadkom a verejnou mravnosťou. Sú to úlohy zodpovedné, vážne a smú byť sverené len osobám vysokých mravných kvalít, s veľkým smyslom zodpovednosti, spravodlivosti a so znalosťou zákonov, predpisov, inštrukcií, ako aj rešpektovaním právneho poriadku. Právny poriadok má byť bibliou každého orgánu, ktorému je sverená bezpečnosť v štáte. Právny poriadok je večná hodnota civilizovaného ľudstva, bez ktorého by sa život v štáte premenil v chaos a v anarchiu a preto je nielen povinnosťou bezpečnostného sboru pridŕžať sa presne právneho poriadku, ale musí byť záujmom nás všetkých bez rozdielu stranníckej alebo akejkoľvek inej príslušnosti. právny poriadok rešpektovať do všetkých dôsledkov.

V poslednej dobe sme boli svedkami, že privilegované stranníctvo vyvolalo boje o právny poriadok a že bol často zamieňaný pojem právneho poriadku s pojmom vlastného politického názoru, čo nebol na osoh nekompromisnému boju za pravdu, právo, humanizmus a za ideály demokracie.

Pán povereník vnútra generál Ferjenčík ako hlava vnútornej bezpečnosti na Slovensku, podal nám vo svojom expozé. prednesenom dňa 15. IV. t. r., rozsiahlu a obšírnu zprávu o činnosti bezpečnostného sboru, vykonanej od doby jeho prevzatia tohoto rezortu.

Slávna Slovenská národná rada! Nech je mi dovolené, aby som zhodnotil namáhavú, vytrvalú a neúnavnú prácu pána povereníka vnútra gen. Dr. Ferjenčíka, oko aj obetavú prácu celého bezpečnostného aparátu na Slovensku. Dovoľte mi však i doplniť niektoré state z expozé pána povereníka a napokon prosím, aby mi nebola zazlievaná i kritika, ktorú tu prednesiem, jak v záujme skonsolidovania pomerov v bezpečnostnom aparáte, tak i v záujme utuženia demokracie, ktorá ešte stále trpí pod nátlakom pozostatkov povojnovej revolučnej doby. (Potlesk.)

Bezpečnostné pomery na Slovensku po stránke verejnej bezpečnosti a poriadku sú oproti ostatným vojnou postihnutým štátom a krajinám snáď najlepšie v celej Európe, za čo musíme vzdať vďaku najmä pánu povereníkovi vnútra gen. Dr. Ferjenčíkovi (potlesk) a jeho spolupracovníkom z radov starých skúsených bezpečnostných orgánov, ako aj zaslúžilým mladým členom bezpečnostného sboru, ktorí si osvojili predpisy a zákony, ako aj mravné zásady, na ktorých musí každý člen Sboru národnej bezpečnosti zakladať svoju existenciu. Sbor národnej bezpečnosti sa zhostil veľkého úkolu na budovaní Republiky, keď po ukončení vojny nastúpil opäť so zbraňou v ruke do našich hôr, aby tam zabránil plieneniu našich dedín nepriateľom. Sbor národnej bezpečnosti je veľmi zahrňovaný službami, ktoré nesúvisia s jeho poslaním. Ba priečia sa ustanoveniam zákona č. 299 Sb. zo dňa 14. apríla 1920. I napriek plnému systemizovanému stavu javí sa byť nedostatok príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti pre výkonnú bezpečnostnú službu, najmä na vidieku. Je veľmi nutné, aby si už konečne civilné úrady a ústavy uvedomily, že prácu, ktorá patrí do ich rezortov, si musia zdolávať samy, najmä keď je dokázané, že takmer všade majú nadbytok zamestnancov a keď si uvedomia, že v dobe dvojročnice musíme všetci vykázať zvýšený pracovný výkon.

Bola by snáď bývalo účelné, keby bol pán povereník vnútra vo svojom expozé pri zmienke o početnom štiave uviedol číselne, koľko bezpečnostných orgánov odvelené jednotlivé pre ktoré zvláštne služby. Povereníctvo vnútra spolu s Hlavným veliteľstvom národnej bezpečnosti sa pečlive stará o dobrý materiálny stav Sboru, najmä motorizácie a výzbroja. Pán povereník v tejto stati uviedol, že členom NB boly dodané čižmy, topánky atď., k čomu považujem za potrebné doplniť, že toto si členovia NB z vlastných prostriedkov uhradili.

Osvetoví dôstojníci majú udržovať a utužovať morálku vo sbore a starať sa o všeobecnú a politickú výchovu. Osvetový dôstojník u sboru NB musí byť v prvom rade dobrým vojakom a veliteľom a musí mať na zreteli, že jeho činnosť je sledovaná nielen príslušníkmi sboru, ale i širokou verejnosťou. Svoju službu nesmie strannícky prejavovať, ale musí plniť poctivé svoje výchovné poslanie, vo sbore musí utužovať bratstvo Čechov a Slovákov, šíriť myšlienku slovanskej vzájomnosti a náš bratský pomer k SSSR ako aj priateľský postoj k západným mocnostiam, ktoré sa zaslúžilý o mier a o oslobodenie našej vlasti. (Potlesk. ) Takí jednotlivci, ktorí by chceli robiť z osvety u sboru strannícku politiku, do osvetovej služby nepatria a musia byť z nej vylúčení. (Potlesk. ) Je neprístupné, aby v budúcnosti sa opakovaly také prípady a aby Hlavné veliteľstvo vydávalo obežník takého obsahu, ako bol napríklad obežník č. 4., kde sa doslovne uvádza, že: "Tesne po vyhlásení volebných výsledkov istá časť ľudí jasala od radosti nad víťazstvom jednej politickej strany, bozkávali sa, objímali a pri tom celkom otvorene prejavovali svoje smýšľanie atď."

Na dobrú disciplínu sboru veľmi zhubne pôsobia strannícke zásahy, ktoré sa prejavily a ešte miestami i teraz sem tam prejavujú, najmä prd povyšovaní, premiesťovaní, povolávaní do škôl atď.

Po mojej kritike prednesenej tu dňa 28. nov. m. r. o složke štátnej bezpečnosti, teraz VII. odboru Povereníctva vnútra, považoval pán povereník za potrebné zmieniť sa o tomto aparáte. Vyložil dôležitosť tejto složky pre ochranu štátu proti záškodníkom každého druhu, jej ťažkú službu v povojnových dobách a priznal aj jej nedostatky a prehmaty, spôsobené niektorými jednotlivcami. Zvláštny dôraz kladie na prísny výber jednotlivcov pre túto službu, na ich odborné školenie a napokon doporučuje hlavne málo prospešných politických zásahov do tejto složky, aby sa mohla v kľude vyškoliť a zreorganizovať. Úplne schvaľujem tento názor pána povereníka vnútra a nikdy by som nekritizoval VII. odbor jeho rezortu, keby ma k tomu nenútilo vlastné svedomie a povinnosť voči ľudu, ktorý ma zvolil za to, aby som na tejto pôde hájil jeho záujmy a výdobytky demokracie. (Potlesk. ) Celý VII. odbor Povereníctva vnútra, predtým NB 2, bol sostavený z nových ľudí až na malé výnimky, ktorí v podobnom odvetví nikdy nepracovali a bolo by nesmyslom, aby sa za tak krátku dobu dopracovali na úroveň podobných složiek iných štátov, najmä vojnou nepostihnutých. Tu bol urobený chybný experiment v minulosti, ktorého skúšobnými králikmi sa stalo veľa nevinných obetí slovenského národa. Buď mala byť táto složka utvorená hneď po oslobodení našej vlasti z bývalých zaslúžilých členov žandárskeho sboru, alebo, keď sa to už uskutočnilo tak ako je to, mal sa klásť hlavný dôraz pri prijímaní na mravné hodnoty a intelektuálne schopnosti jednotlivcov, ktorí mali byť najprv oboznámení dôkladne s právnym poriadkom, so zákonnými ustanoveniami, a len potom im maly byť sverené tak dôležité úlohy, ale aj to za predpokladu, že sa táto složka povznesie nad strannícku zameranosť. (Potlesk.)

Bolo by od nás všetkých nespravodlivé, keby sme žiadali od pána povereníka vnútra, aby tak rýchle napravil krivdy a odstránil zlo napáchané v minulosti, ktoré zapustily široko a hlboko korene. Tu je povinnosťou nás všetkých, aby sme spoločne svojimi zásahami urobili nápravu. Neni predsa mysliteľné, aby v právnom a demokratickom štáte bol podporovaný a úradne chránený ako aj tajený prípad, ktorý sa stal svojho času v Topoľčanoch, ktorý som letmo naznačil už aj v mojej reči prednesenej tu dňa 29. XI. 1946 a ktorý som nútený teraz podrobne uviesť.

Koncom novembra 1945 VI. odbor Povereníctva vnútra vyšetroval protištátnu činnosť istých kruhov v Topoľčanoch a v okolí. Vyšetrovanie sa konalo na stanici NB v Topoľčanoch a riadil ho príslušník vtedajšieho VI. odboru Povereníctva vnútra, poručík Karol Baroš. Keď vypočúval Tibora Benkoviča, občana z Nitrianskej Stredy, vo večerných hodinách zavrel sa s ním do jednej miestnosti, kde ostali sa. mi. Toto vyšetrovanie sa skončilo tak, že na druhý deň ležal Tibor Benkovič na dlážke mŕtvy s veľkými ranami na chrbte a na hlave (Výkriky). Ráno naložili mŕtvolu Tibora Benkoviča na nákladné auto medzi ostatných zaistených a doviezli ju do Nitry s úmyslom odovzdať ju do štátnej nemocnice. Nemocnica mŕtvolu neprijala. Poručík Baroš z Nitry hlásil VI. odboru Povereníctva vnútra tento prípad a prosil o ďalšie rozkazy. Na to VI. odbor vyslal do Nitry lekára oblastného veliteľstva NB I. v Bratislave Dr. Orována, ktorý vykonal na mŕtvole policajne zdravotnú pitvu, ačkoľvek podľa trestného poriadku mala byť vykonaná súdna pitva, a to miestnym štátnym lekárom. Potom mŕtvolu pochovali na cintoríne v nočnej hodine v Nitre bez toho, žeby boli o tom vyrozumeli príbuzných Tibora Benkoviča. Začiatkom roku 1946, keď sa o prípade dozvedel vojenský prokurátor, ovšemže nie z hlásenia nadriadeného úradu poručíka Baroša, vydal na Baroša zatykač. Keď Hlavné veliteľstva chcelo poručíka Baroša zatknúť, bolo jeho orgánom na VI. odbore Povereníctva vnútra oznámené, že Karol Baroš sa už tam nezdržuje.

Po tomto si podal poručík Karol Baroš na Povereníctvo vnútra žiadosť o vydanie cestovného pasu do Jugoslávie a Maďarska. V žiadosti uviedol, že je zamestnaný u firmy Motýľ v Bratislave, čo sa však nezakladalo na pravde. Vydanie cestovného pasu bolo doporučené Povereníctvom priemyslu a obchodu spisom č. 1/1066-46 zo dňa 3. III. 1946, ktorým Povereníctvo obchodu a priemyslu priamo žiada, aby bol cestovný pas Barošovi vydaný. Tento prípis podpísal za povereníka istý Feuer. Keďže bola žiadosť predložená (výkriky) bez potrebných dokladov, hlavný riaditeľ pán Sýkora na Povereníctve vnútra nesúhlasil s vydaním cestovného pasu. Proti tomuto sa však postavil prednosta III odboru Povereníctva vnútra pán Lietavec a dňa 4. III. 1946 vlastnoručne napísal m žiadosť slová "vydať" a opatril to vlastnoručným podpisom. Na základe tohoto bol Karolovi Barošovi protiprávne vydaný cestovný piate pod č. 1/023/20123 a opatrený klauzulou "pas služobný, bez dávky", dátum 4. III. 1946, podpis.

Vojenský prokurátor vyzval VI. odbor Povereníctva vnútra, aby predložil trestné oznámenie na por. Karola Baroša pre zločin zabitia, človeka. Ale či sa tak doteraz stalo, o tom nemám vedomie. Po termíne, keď bol vydaný na poručíka Baroša zatykač, dochádzal tento do budovy VI. odboru a dokonca bol služobne odoslaný na raziu do Topoľčian, kde sa opil a robil v meste výtržnosti. (Hlasy: "To nie je pravda!") Pri odchode do Juhoslávie boly Karolovi Barošovi ponechané jeho služobné doklady a dostal aj doporučenie, že je v službách VI odboru Povereníctva vnútra. Na štátnu hranicu ho zaviezol autom npr. Večera. Asi Pred dvoma mesiacmi prišiel na Povereníctvo vnútra prípis z Jugoslávie, v ktorom sa oznamuje, že Karol Baroš urobil v Belehrade dlžobu 60.000.- Kčs u hostinského Nikoliča Dimitrieva, po čom jedného dňa zmizol. O činnosť Karola Baroša v Jugoslávii javia už záujem aj spravodajské orgány. (Výkrik: "Gratulujeme!")

Nielen neschopnosť, ale i úmyselné protizákonné konanie služobných povinností niektorými príslušníkmi VII. odb. Povereníctva vnútra sa zračí z prípadov, ktoré sa odohraly nedávno a o ktorých i. ste nebol správne informovaný pán povereník vnútra. Dňa 2. XII. 1946 vypukla známa textilná aréna, pri ktorej major Baláž zo VII. odboru Povereníctva vnútra na základe svojich odborných neznalostí zatkol dňa 6. XII. 1946 bezprávne jedné ho riaditeľa a dvoch prokuristov a zaobchádzal s nimi ako s ťažkými politickými previnilcami. Jeden zo zatknutých prokuristov, František Drahorád, bol väznený 11 týždňov, pričom bol označený za nebezpečného a ako takému boly z cely väznice odobrané slamník a prikrývka. V dôsledku spávania na holej dlážke ochorel menovaný ťažko na ladviny a len po niekoľkých týždňoch prosenia a na návrh profesora Dr. Jakšyho bol odoslaný do vojenskej nemocnice medzi politických väzňov Po 11 týždňoch bol prepustený z nemocnice domov a policajný trestný sudca nemal vedomosť o jeho zaistení. Trestné oznámenie na zatknutých bolo podané policajnému trestnému súdu Povereníctvom pre obchod a priemysel pre priestupok až dňa 14. 1. 1947. teda až po 5 týždňoch po uväznení a celá aféra sa skončila tak, že z dvoch uväznených boli odsúdení policajným trestným súdom v Bratislave pod číslom tým a tým na peňažitú pokutu preto, že disponovali priadzou, čím chceli zabezpečiť nerušený prevoz podniku.

Ďalej neschopnosť tohto aparátu je dokázaná i tým, že často nesprávne informuje centrálne úrady o situácii, čím vyvoláva neporiadky a chaos. Tak napríklad dňa 10. mája 1947 VII. odbor Povereníctva vnútra oznámil Povereníctvu pre výživu a zásobovanie, že jeho orgány z Michaloviec mu rádiotelegraficky hlásili, že v okrese Michalovce sa chystajú demonštrácie ľudí, preto že bol zastavený prídel múky a že táto už dlhšiu dobu nebola prideľovaná. Zpráva bola vraj overená. Skutočnosť je však tá, že okres Michalovce má stanovený prídel 600 q a vo skutočnosti toho času mu bolo pridelených 950 q. (Výkrik: "Choďte to tam povedať!") Na druhej strane zase, kde by mali informovať príslušné vládne miesta a činiteľov, tak nerobia, či už z nevodomosti alebo úmyselne. (Výkrik: "Chudoba nechce žrať, čo?") Bolo každému známe napríklad, že cesta pána predsedu SNR Dr. Lettricha do Spojených štátov severoamerických mala pre nás veľký význam a že jeho poslanie bolo veľmi dôležité. V Amerike medzi krajanmi máme prajníkov i neprajníkov. Týmto neprajníkom ženú vodu na mlyn najmä Slováci-emigranti, ktorí pred oslobodzujúcimi armádami ušli do Rakúska. Títo Slováci-emigranti v Rakúsku napísali memorandum, ktoré doručili vo februári 1946 americkým úradom a činiteľom. V tomto memorande úplne falošne informovali americké úrady a činiteľov. Ako napr. znehodnocujú naše národné povstanie, tvrdia, že Slováci sú za samostatný štát, za vlastného prezidenta a podobné nesmysly.