Slovenská národná rada 1947

Stenografický zápis

o priebehu 9. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, konaného dňa 27. a 28. júna 1947.

Stenografický zápis o priebehu 9. zasadnntia pléna Slovenskej národnej rady, konaného dňa 27. a 28. júna 1947.

Začiatok: 15.45 hod. Dňa 27. VI. 1947.

Koniec: 20.20 hod.

Prítomní: predseda SNR Dr. Jozef Lettrich, podpredsedovia: kan. Andrej Cvinček a Karol Šmidke.

Členovia: 90.

Predseda Sboru povereníkov Dr. Gustáv Husák.

Povereníci: gen. Dr. Mikuláš Ferjenčík, Dr. Ivan Štefánik, Dr. Samuel Belluš, Dr. Jan Púll, Dr. Martin Kvetko, Kazimír Bezek, Ing. Jozef Styk, Jozef Lukačovič, Dr. Emanuel Böhm a predseda NKD Dr. Fedor Thurzo.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: (cengá.)

Slávna Slovenská národná rada! Otváram 9. zasadnutie pléna Slovenskej národdnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je schopná usnášať sa. Pred rokovaním o vlastnom programe složia sľub noví členovia Slovenskej národnej rady, pán Ján Kovaľ a pán Miloš Ruman. Prosím menovaných pánov, aby predstúpili pred tribúnu a po prečítaní sľubu zástupcom prednostu Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady, pristúpili ku mne a podaním ruky a vyslovením slova"sľubujem" dožili sľub.

Prosím pána Dr. Čičmanca, aby prečítal text sľubu.

Dr. Vladimír Čičmanec: (číta text sľubu).

"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný odkazu Slovenského národného povstania, budem verný Československej republike a Slovenskej národnej rade, budem zachovávať platné zákony a nariadenia, budení plniť svedomite a nestranne svoje povinnosti a vo všetkom konaní budem mať na zreteli prospech štátu a národa."

(Členovia pristupujú a podaním ruky a vyslovením slova "sľubujem" složili sľub).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: (cengá)

Oznamujem, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 1 ods. 3 rokovacieho poriadku udelilo dovolenky členom Slovenskej národnej rady Júliusovi Ráczovi od 5. mája do 1. júna 1947, Dr. Rudolfovi Brtáňovi od 14. mája do 14. júna 1947 a Ľudovítovi Benadovi od 28. apríla do 9. júna 1947.

Oznamujem ďalej, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 13 rokovacieho poriadku vyslalo do kultúrneho a osídľovacieho výboru na miesto uprázdnené vzdaním sa člena Štefana Velgosa, člena Slovenskej národnej rady za Stranu Slobody Dr. Jozefa Diešku.

Oznamujem tiež. že Mikuláš Mlynarčík, člen Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu, vzdal sa členstva v Slovenskej národnej rade a Predsedníctvo Slovenskej národnej rady jeho rezignáciu vzalo na vedomie.

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady ospravedlnili členovia Slovenskej národnej rady, páni: Ing. Teodor Lipčík, Michal Gáj, škpt. Viliam Šalgovič, Ľudovít Benada.. Michal Stanko a Július Gašperík.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Stenografický zápis o priebehu 7. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, stenografický zápis o priebehu 8. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady,

expozé povereníka dopravy Kazimíra Bezeka.

zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o predĺžení účinnosti nariadenia o ochrane nájomníkov,

zpráva právneho výboru o návrhu povereníka spravodlivosti na vydanie nariadenia o predĺžení niektorých zmenkoprávnych lehôt.

Počas dnešného zasadnutia bude rozdaná:

Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie nariadenia, ktorým sa mení nariadenie o vicinálnych cestách a

interpelácia členov Slovenskej národnej rady Petra Škodáčka a spol. povereníkovi sociálnej starostlivosti vo veci protiprávneho postupu v prideľovaní bytov v Bratislave

Oznamujem, že poštou bola rozoslaná táto tlač:

Stenografický zápis o priebehu 6 zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.

Iniciatívny návrh členov Slovenskej národnej rady Juraja Pavlíka a spol. na vydanie nariadenia, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie č. 51/1945 Sb. n. SNR o rozpustení a zakladaní spolkov. Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu a kultúrnemu.

Iniciatívny návrh člena Slovenskej národnej rady Dr. Pavla Haljana a spol. na vydanie nariadenia, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie č. 51/1945 Sb. n. SNR o rozpustení a zakladaní spolkov. Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu a kultúrnemu.

Interpelácia členov Slovenskej národnej rady Petra Škodáčka a spol. na povereníka sociálnej starostlivosti Dr. Jozefa Šoltésza vo veci usporiadania pomerov v sociálnom poistení.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie nariadenia o zaopatrení niektorých bývalých zamestnancov na skonfiškovanom pôdohospodárskom majetku a ich rodinných príslušníkov. Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o zriadení ústavu Slovenského národného povstania. Návrh pridelilo Predsedníctvo výborom právnemu, rozpočtovému a kultúrnemu.

Prikročíme k rokovaniu.

Prvým bodom programu je rozprava o expozé povereníka vnútra gen. Dr. Mikuláša Ferjenčíka, prednesenom dňa 15. apríla 1947 v pléne Slovenskej národnej rady.

Otváram rozpravu o prednesenom expozé a dávam slovo členovi Slovenskej národnej rady pánu Belomírovi Sutorisovi.

Člen SNR Belomír Sutoris:

Slávna Slovenská národná rada!

Vypočuli sme obšírne expozé pána povereníka vnútra, prednesené na tomto mieste dňa 15. IV. t. r. a s radosťou sme vzali na vedomie dáta o konsolidácii pomerov v našej vnútornej správe. Ak by sme sa mohli domáhať v niektorom ohľade doplnenia predneseného expozé, týkalo by sa to najmä otázky obcí, obecného hospodárenia, národných výborov a úradníctva týchto orgánov. Nech mi je dovolené poukázať na problémy, ktoré by nás zvlášť zaujímaly, o ktoré sa musíme interesovať a venovať im túto pozornosť, ktorú si svojím významom zasluhujú.

Vnútorná správa na území Slovenska prekonala za posledné roky niekoľko štrukturálnych zmien a keď len neslávite spomínam zaniklé malé župy, veľké župy, krajinské zriadenie, samostatné ministerstvá, zasa župné zriadenie, Slovenská národná rada, povereníctva, obnovenie centrálnych orgánov s celoštátnou pôsobnosťou, to zaiste každý z nás si vie predstaviť opravdivú náplň týchto hesiel. Toto je dôležité spomenúť v súvislosti s pripravovanou ústavou, aby sme už vopred pripomenuli, že sa musíme vyvarovať pokusníctva. Naše úrady sú zavalené množstvom nevyriešených kompetenčných záležitostí a kým sa tieto veci hromadia v úradných priečinkoch a stolíkoch, zatiaľ v každom živote vznikajú z tohoto stavu nedožičme škody a právne újmy, a je na nás, aby sme tomuto stavu odpomohli. Odpomôžeme mu tak, ak nedopustíme reformovať za každú cenu a ak si podržíme z doterajšej správy to, čo sa nám osvedčilo a čo si reformy nevyžaduje. Nie je tajnosťou, že vývin verejnej správy na území slovenskom bol odlišný od stavu v zemiach českých a bolo tomu tak nielen do roku 1918, ale i po tomto roku. V obciach sme mali notársku ustanovizeň, ktorú v zemiach Českých nepoznali. Nepoznali tam ani župného zriadenia, ktoré bolo u nás zavedené a neboly zunifikované predpisy o domovskom práve, o chudobinskom zaopatrení, o štátnych matrikách a podobne.

My si veľmi dobre uvedomujeme, že kým v zemiach českých v roku 1918 mali vyspelú samosprávu, že vtedy na Slovensku sme len začínali. V Uhorsku, i keď vtedajšie župné zriadenie vychádzalo zo samosprávy, jednako bolo málo tej pravej samosprávnej činnosti v takej forme, ako si to dnes predstavujeme. Teda nebolo tam ozajstnej komunálnej politiky. A nám ide o správne vykonávanie tejto komunálnej politiky.

Keď zákon 329/1921 Sb. z. a n. sjednotil obecné hospodárenie v celom štáte, nebral ohľad na rozdielny stav, ktorý platil pred vynesením tohoto zákona a toto nerešpektovanie právneho stavu na Slovensku malo za následok pri neskorších zákonoch o obecnom hospodárení nepriamo poškodzovanie slovenských záujmov.

Na Slovensku máme okolo 3.600 obcí, ale chybujú nám spoľahlivé prehľady o rozvrstvení týchto obcí podľa počtu obyvateľstva. Stav obcí je neustálený a vzniká obava pred ustavičnými zmenami v samostatnosti obcí, ich zadelení do okresov a začlenení do obvodných úradov miestnych národných výborov.

Po oslobodení bola utvorená veľká Bratislava a nás by iste zaujímalo, ako sa toto spojenie osvedčilo v administatíve pripojených obcí a samostatného mesta Bratislavy a aký prínos znamená s hľadiska hospodárskeho a urbanistického. Toto je dôležité pripomenúť teraz, keď sa hovorí o veľkých Košiciach, o veľkom Martine a dôležité je povedať konečné slovo i o definitívnom hlavnom meste Slovenska. Bolo by zaujímavé číslicou vyjadriť úsilie slovenskej samosprávy o vytvorenie nového hlavného meste. Aby sme mohli zaujať objektívne stanovisko k otázke spojovania a osamostatňovania obcí, bolo by potrebné posúdiť stav obecných financií a obecného hospodárenia vôbec. A tento stav by nás zaujímal aj po inej stránke. Zaujímal by nás stav obecných dlhov podľa stavu k 31. XII. 1938, na rok 1944 a rok 1946, výnos obecných dávok, vzrast obecných výdavkov, najmä pokiaľ ide o požitky obecných zamestnancov a počet týchto podľa jednotlivých kategórií.

Skutočnosť, že z celkového počtu našich obcí až 95% je odkázané na hradenie schodku zo štátnych prostriedkov, nám prikazuje vážne rozmýšľať, ako tomuto stavu odpomôcť. V obecnej samospráve je treba vymedziť úlohy a zabezpečiť možnosti hospodárenia z vlastných zdrojov, teda zainteresovať obecných činiteľov na dobrom hospodárení, čo je pri terajšom systéme hradenia schodkov obecných rozpočtov a náhradných prídelov problematické.

Zrušenie samosprávnej liehovej dávky zavedenej zákonom č. 11/1944 Sl. z. nezdá sa byť s hľadiska slovenskej obecnej samosprávy výhodné. Bolo by však jednako zaujímavé vedieť, aký finančný efekt dávka táto znamenala pre naše obce a mestá. Keď sme pri tejto otázke, nemôžem nespomenúť neodkladnosť problému obecného chudobinského zaopatrenia. Základné zásady našej štátnej, sociálnej politiky prikazujú, aby otázka chudobinská bola riešená vo všetkých obciach jednotne a v odlišnom poňatí ako tomu bolo pred 50 rokmi, kedy bol vynesený zákonný článok XXII. z roku 1886, podľa ktorého obce a mestá na Slovensku až podnes vykonávajú, alebo aspoň majú vykonávať úlohy sociálnej starostlivosti. A tak ako s odbremenením obcí od znášania, výdavkov na chudobníctvo, treba ich oslobodiť od hradenia výdavkov spojených so zásobovaním, s rôznymi konfiškačnými opar treniami a ponechať im taký okruh pôsobnosti, ktorý zvládnu pri terajších úhradových možnostiach.

V tejto súvislosti treba sa zmieniť aj o otázke investícií samosprávy v rámci dvojročného budovateľského plánu vlády. Z expozé sa dozvedáme, že z celkovej sumy povolenej samospráve na investície vo výške 693 mil. korún po odrátaní úveru 124 miliónov korún na vicinálne cesty a na iné stavby v záujme verejnom 86 miliónov korún, ktoré úvery neslúžia účelom samosprávnym, zostáva nám vyslovene na, samosprávne účely cca 500 miliónov korún, čo je kvóta naskrze nedostačujúca. Slovensko bolo vojnovými udalosťami zničené v takej miere, že komunálne stavby a zariadenia vyžadovaly by len na uvedenie do predošlého stavu aspoň štvornásobnej kvóty. Sú tu však aj problémy nesúvisiace s vojnovými udalosťami a tieto tiež nemalý by byť odkladané. Sme denne zaplavovaní žiadosťatmi obcí a intervenciami cieľom zariadenia obecných a okresných domov, úradov miestnych národných výborov, okresných národných výborov, stavieb ciest, bitúnkov, vodovodov a iných verejných stavieb, ktoré hoci sú technický a administratívne pripravené, jednako z operatívnych plánov vypadly.

Prihovárame sa za zvýšenie kvóty samosprávy na investičných stavbách už i pre rok 1947, ale hlavne pre rok 1948 a domáham sa toho, aby operatívne plány dvojročenky pred ich konečným schválením vládou prešly aj Slovenskou národnou radou. (Potlesk.) Podobne sa prihovárame i za zvýšenie dotácie UNRRA prostriedkov na samosprávne ciele, lebo túto akciu považujem za jedinečnú možnosť pre zabezpečenie rozmachu našich obcí. S radosťou sme vzali na vedomie vyhlásenie pána povereníka vnútra, že ustanovizeň národných výborov i pri počiatočných ťažkostiach sa osvedčila.

Je treba nahradiť správne komisie a komisárov i v takých obciach, kde len dodatočné boly splnené predpoklady pre ustanovenie národných výborov a to tak výborov miestnych, ako i okresných. Ak však chceme si tento výdobytok našej ľudovodemokratickej správy udržať a upevniť, je treba dať mu pevnejšie základy. Národným výborom treba presne určiť práva a povinnosti a vymedziť osobnú a hmotnú zodpovednosť. (Potlesk. ) Na národné výbory bola prenesená nielen agenda obecná a teda samosprávna, ale i agenda štátna a postúpili sme už tak ďaleko, že na jednej strane môžeme od národných výborov a ich orgánov očakávať podávanie vecných, ničím neovlivnených, nestranných návrhov, zpráv a dobrozdaní a na druhej strane aj rešpektovanie týchto na kompetentných miestach. K tomu však, aby národné výbory mohly plniť tieto úkoly, je treba splniť prvotné predpoklady k vybudovaniu autority týchto. Nemožno očakávať, aby občan poverený funkciou predsedu národného výboru týmto poverením získal aj spôsobilosť pre zastavanie tejto funkcie. Je preto žiadúce, aby funkcionári národných výborov boli odborne, sústavne školení my sa dovolávame i vytvorenia organizácie samosprávnych pracovníkov na spôsob českého ústredia obcí a miest, ktorá na Slovensku až do oslobodenia bola a z neznámych príčin bolo rozpustená, hoci by jej bolo veľmi treba. (Potlesk.)

Úradníctvo národných výborov.

Pán povereník spomenul, že otázka úradníctva národných výborov nie je dosiaľ v súlade s konštitúciou národných výborov a je tomu skutočne tak. Začnime tu u obcí, kde na miesto bývalého notára nastupuje štátny úradník s kvalifikáciou bývalého notára, vo funkcii tajomníka miestneho národného výboru a vedúceho úradu miestneho národného výboru. A tu mi láskavé dovoľte, aby som sa zmienil o postavení týchto tajomníkov miestneho národného výboru.

Obecný a obvodný notár bol v bývalom Uhorsku a u nás až do 1. VIII. 1920 samosprávnym úradníkom a poštátnenie notárskej inštitúcie bob iste s hľadiska štátnej politiky nutnosťou. Rozchádzajú sa názory v tom, či notári zoštátnením získali, alebo stratili v svojich právach a povinnostiach, no bolo by znakom nespravodlivosti neuznať, že notársky stav sa za trvania prvej Republiky choval tak, ako to štátna správa od neho požadovala. Neslobodno zabúdať, že sme mali kraje národnostne miešané a že štátna správa mala eminentný záujem na tom, aby mala v každej obci svojho exponenta. Za notár sa dostal úradník so stredoškolským vzdelaním po jednoročnej praxi v notárskom úrade, po absolvovaní notár skeho náukobehu a po vykonaní predpísanej ustanovujúcej skúšky. Túto spôsobilosť vyžadoval už XX. zákonný článok z roku 1900, teda pred 47 rokmi a od tých čias namiesto toho, aby sme stupňovali požiadavky na tohoto administratívneho úradníka, zdá sa, že ich snižujeme. Notári boli dobrí administratívni úradníci, mali priemerné základné i odborné vzdelanie preto nikto sa nepozastavil nad tým, keď po roku 1918 bolo až 153 notárov preradených do služieb slúžnovských, župných, okresných úradov, na ministerstvá a krajinský úrad. A bolo by iste zaujímavé vedieť, koľko notárov koná cennú službu v štátnej správe nateraz u okresných národných výborov, na jednotlivých povereníctvach, na Osídľovacom úrade, u Fondu národnej obnovy a podobne. A zatiaľ sa títo notárski úradníci osvedčujú v iných rezortoch a úradoch, všeobecne sa znehodnocuje ich práca v obciach, na ktorú sa v prvom rade a vari najlepšie spôsobilí.

Prichodí sa nám spýtať, čo je tohoto príčinou. Nezachovali sa notári počas slávneho Slovenského národného povstania tak, ako sa zachovať mali? Zradili notári svoj národ v dobách najťažších? Môžem otvorene prehlásiť, že nie. Mnohí notári sa otvorene a aktívne zúčastnili už aj príprav Slovenského národného povstania, iní ho podporovali a napomáhali, ale nebyť ich porozumenia mnohí z našich najlepších bez pomoci notárov a ich cestovných preukazov by sa neboli dostali do bez pečia po potlačení povstania a neboli by zachovaní pre konštruktívnu prácu, ktorú teraz vykonávajú. A má i notársky stav mučeníkov za slobodu narodia, ktorí svojím životom a utrpením vykúpili našu slobodu. Prečo teda zaznávame túto ustanovizeň. Ak ich samospráva nepotrebuje, uvoľnime ich pre iné povolanie a dajme im možnosť ako užitočným členom pospolitosti, ktorú možnosť im nateraz upierame.

Ak však samospráva, a to vyslovene samospráva obecná potrebuje odborníka, úrajdníka, odborným vzdelaním, ktorý má určité práva i povinnosti, od ktorého žiadame, aby funkcionárov-laikov pri výkone ich rozhodujúcej činnosti podporoval a ich rozhodnutia registroval, vykonával a po stránke odbornej viedol, postarajme sa, aby postavenie tohoto úradníka bolo upevnené.

Aby mi nebolo zle rozumené, nijako sa nezastávam notárov, ako sme na nich boli zvyklí sa Uhorska. Ale nemôžeme sa nezastať notárov, vyšlých z našich roľníckych a robotníckych chalúp, krv z našej krvi, kosť z našej kosti, ktorí z národa vyšli, s národom žijú a mrú. (Potlesk. ) (Ak je treba z akýchkoľvek ohľadov premenovať úradníka notára, urobme tak, ak ho treba zobecniť, nech sa tak stane, ale neklamme sami seba, že obecná správa pôjde aj bez odborného úradníka. (Potlesk.)

A tak ako je to s notármi v obci, tak je tomu aj s vedúcimi úradov Okresných národných výborov a podobne je to aj s ostatným úradníctvom obcí a okresov. Nestavajme národné výbory proti úradníkom a naopak. Hľadajme, čo nás spája a nie čo nás rozdvojuje.

Zdravá, finančne vyrovnaná a sebestačná obec, obec po stránke stavebnej a hygienickej usporiadaná, obec majúca dobrú, spoľahlivú a výkonnú správu, je základom spokojnosti občanov a sporiadanosti štátu. Prosím, laby sme vykonali všetko pre takéto budovanie obcí a štátu.

Slávna Slovenská národná rada!

Nech mi je dovolené zaoberať sa situáciou, v akej sa nachádzajú okresné národné výbory a úrady okresných národných výborov. Prehlasujem, že sme za to, aby národné výbory boly zachované a prehlasujeme, že táto ustanovizeň sa osvedčila. (Potlesk. ) I pán povereník vnútra konštatoval, že niet najmenšej pochybnosti o tom, že národné výbory napriek istým prekážkam sa osvedčily. Tomuto konštatovaniu treba, dať v podstate za pravdu, najmä však pokiaľ ide o najťažšie časy porevolučné. Národné výbory, nezaťažené škrupulami odborníkov, majúce dôveru verejnosti a súc plné ambícií, vedely rýchle previesť potrebné a často i menej populárne, ba i úplne nepopulárne opatrenie. (Potlesk.) Čím sme však-ďalej od revolúcie, tým viac sa nám ukazujú i nedostatky tohoto systému verejnej správy. Všetci chceme dobrú verejnú správu vnútornú a preto nebude na škodu, keď poukážeme na niektoré nedostatky tkvejúce už v samotnom systéme národných výborov.

Od dobrej verejnej správy očakávame, aby bola 1) rýchla, 2) lacná, 3) odberná. Posvieťme si na národné výbory s hľadiska týchto postulátov.

1) Rýchlosť správy: Podľa dočasných organizačných poriadkov národné výbory vykonávajú svoju pôsobnosť prostredníctvom

a) pléna,

b) rady,

c) predsedu,

d) komisií,

e) úradu, ktorý je výlučne výkonným, t. j. nie je rozhodujúcim orgánom.

Rozhodujúcimi orgánmi sú orgány kolektívne a sám predseda má rozhodujúcu právomoc len veľmi obmedzenú. Rozhoduje len v prípadoch, keď hrozí nebezpečie z omeškania a i vtedy musí to oznámiť na najbližšej schôdzke rady.

Do pôsobnosti pléna patria: a) dôležité hospodárske veci,

b) veci organizačné,

c) rozhodovania v jednotlivých prípadoch, ktoré si plénum vyhradí,

d) mimoriadne dôležité veci politického a hospodárskeho rázu, platnými orgánmi prikázané okresnému národnému výboru.

Rada okresného národného výboru pripravuje návrhy pre plénum a rozhoduje o všetkých veciach, ktoré nie sú vyhradené inému orgánu. Rada okresných národných výborov má teda akúsi všeobecnú pôsobnosť a tým sa stáva orgánom, ktorý rozhoduje o absolútnej väčšine prípadov, vyskytujúcich sa pred okresnými národnými výbormi. Rada schádza sa podľa potreby. Podľa rokovacích poriadkov má sa sísť najmenej raz týždenne. Je všeobecne známe, že členovia rady majú svoje občianske povolanie, z ktorého ich je ťažko vytrhnúť a tak rada nezasedá tak často, ako by to postulát rýchlosti správy vyžadoval. Rýchlosť správy by vyžadovala, a. by rada zajedala denne. Keďže toto nemožno dosiahnuť, bude treba rozšíriť právomoc predsedu na úkor rady a tie veci, v ktorých má strana právny nárok a vyžaduje len právneho judícia, by bolo účelné dať do pôsobnosti úradu národného výboru, poťažne prednostu tohoto úradu. Pritom treba ešte poukázať na to, že niektoré veci pred rozhodovaním rady musia prejsť niektorou z komisií národného výboru, čo je ďalšie spomalenie výkonu verejnej správy.

Na úkor rýchlej správy je tiež duplicita podpisovania všetkých vybavení predsedom a prednostom úradu na okresnom národnom výbore. Netreba bližšie vysvetľovať, akú veľkú stratu pracovných hodín táto duplicita znamená. Tu treba poukázať na jednu zvláštnosť: kým na miestnom národnom výbore prednosta úradu podpisuje sám aspoň tie vybavenia, o ktorých neprislúcha rozhodovať plénu, rade alebo predsedovi miestneho národného výboru, na okresných národných výboroch prednosta úradu nepodpisuje samostatne ani len tie najmenej významné interné vybavenia.

Poukázal som aspoň na niektoré skutočnosti, ktoré pôsobia retardačné a ktoré, ak chceme aby naša verejná správa vnútorná bola rýchla, musíme odstrániť.

Postulát lacnosti správy: Niet pochýb o tom, že terajšia ľudovoverejná správa vnútorná je voči minulej byrokratickej drahšia. Toto zdraženie pôsobia najmä odmeny predsedov a podpredsedov, hotové výdavky týchto na úradných cestách, hotové výdavky členom pléna, rady a rôznych komisií, spojené s účasťou na schôdzach i úradných cestách ako aj už spomenuté spomalenie výkonu verejnej správy. Účelným rozdelením pôsobnosti na jednotlivé orgány národných výborov bolo by možné zdraženie verejnej správy vnútornej, včetne územnej samosprávy, zredukovať.

Postulát odbornosti správy: Odborné vykonávanie správy je jednou z požiadaviek, bez ktorej niet právnej istoty. Vykonávanie verejnej správy je v podstate aplikovanie platných právnych predpisov verejného práva a čiastočne aj práva súkromného. Správne aplikovanie predpokladá znalosť týchto predpisov. Nemôže byť pochyby o tom. že pánom povereníkom vnútra spomenuté školenie členov a funkcionárov národných výborov nenahradí odborné znalostí právne vzdelaného úradníckeho aparátu. Teraz platné dočasné organizačné poriadky pre národné výbory snažia sa odbornosť zaistiť tým, že odborník-úradník, t. j. na okresnom národnom výbore právny úradník a na miestnom národnom výbore notársky úradník radí národnému výboru vo veciach odborných a povinne upozorňuje orgány národných výborov, ak by prekročily svoju pôsobnosť, alebo ak by ich usneseniami a opatreniami boly porušované platné zákony a predpisy. Toto ustanovenie však zďaleka nezaručuje odbornosť správy. Vydávanie nezákonných a protizákonných opatrení treba vo verejnom záujme znemožniť, resp. zredukovať na minimum. To možno dosiahnuť upevnením postavenia odborného úradníka v národnom výbore, najmä

1) priznaním hlasovacieho práva prednostovi úradu vo všetkých kolektívnych orgánoch národného výboru,

2) priznaním ominózneho práva veta pre prednostu úradu proti usneseniam a iným opatreniam národných výborov, ktorými bol porušený zákon, spôsobená škoda, alebo bol ohrozený verejný záujem.

Použitie práva veta by malo byť v takýchto prípadoch povinné, ako to správne spomínal aj pán povereník vnútra vo svojom expozé, kapitola, "Revízna činnosť".

Upevnenie postavenia úradníckeho elementu malo by tiež priaznivý vliv na odstránenie terajšieho citeľného nedostatku kvalifikovaných zamestnancov - právnikov, ktorých je o celú tretinu menej, ako je systemizovaný stav. Zarážajúca a príznačná skutočnosť je, že rezort vnútra na Slovensku nedostal od oslobodenia z právnickej fakulty ani jedného právnika. Tak isto je zarážajúci nedostatok účtovníckeho personálu tak na okresných národných výboroch, ako i na miestnych národných výboroch. Nedivme sa tomu, lebo v dočasných smerniciach miestnych národných výborov a okresných národných výborov je povedané, že kontrolu nad obecným a okresným hospodárením prevádza ľud. Tento pojem je veľmi široký. Smernice ovšem nehovoria, ako ten ľud prevedie odbornú revíziu hospodárenia obcí a okresov. Znamenalo by to, že účtovníkov nepotrebuje a oni sa skutočne ani do služieb štátu, okresných národných výborov a miestnych národných výborov nehlásia. Tak sa potom stáva, že hospodárenie prevádzajú laici, ktorí potom, i keď snáď bona fide, prevedú protizákonné veci na škodu obecného hospodárenia a obecného majetku. A na koniec predsa len musí prísť úradník-odborník, ten veľký byrokrat, ktorý musí tieto nepríjemné veci dať do poriadku.