Poštátnenie kín vykazuje zrejmý úspech. Stačí uviesť, že obrat v štátnych kinách činí ročne asi 140 miliónov, t. j. o 150 a 200% väčší, ako bol obrat všetkých kín v rokoch 1940 až 1944, pokiaľ boly v súkromných rukách.

Poštátnenie kín znamená desiatky miliónov výťažkov pre štát, ktoré čiastky sa môžu použiť na vybudovanie a zveľaďovanie slovenskej filmovej výroby a zdokonalenie a rozšírenie siete kín do najmenších aj najzapadlejších slovenských dedín, čo má nesmierny kultúrno-politicko-výchovný význam pre najširšie vrstvy nášho ľudu.

Každý z vás by očakával, že príslušný rezort a ľudia stojaci na čele Povereníctva informácií s nadšením sa pustili čo najskorej realizovať dekrét prezidenta o poštátnení filmovníctva. Ale čoho sme boli svedkami? Boli sme svedkami práve opačného postupu. Boli sme svedkami toho, že Povereníctvo informácií hamovalo uskutočnenie poštátňovacieho dekrétu. Sú v našich rukách jasné dôkazy na to, že určití ľudia, chcejúci znemožniť alebo zoslabiť dekrét prezidenta Republiky o poštátnení filmovníctva za podpory a pomoci najvyšších činiteľov Povereníctva informácií mali v úmysle z účinnosti poštátňovacieho dekrétu vylúčiť určitú značnú časť kín. A či nie je dostačujúcim dôkazom neochoty Povereníctva informácií obstarať zákonitý podklad pre poštátnenie filmovníctva, keď platnosť § 2 dekrétu prezidenta Republiky, ktorý hovorí o odovzdaní prevodzovacích prostriedkov filmovníctva, zámerne poldruha roka nerozšírilo na Slovensko?

Povereníctvo informácií išlo však ešte ďalej: poštátnenie filmovníctva na Slovensku hatilo tou mierou, že vyhlasovalo, že dekrét prezidenta Republiky na Slovensku neplatí a tým v mnohých prípadoch podporovalo býv. kinomajiteľov, aby poštátňovací dekrét nerešpektovali a prevodzovacie prostriedky a výnosy z kín neodvádzali. Povereníctvo informácií namiesto toho, aby sa snažilo čo najrýchlejšie nahradiť nedostatok a nesprávnu štylizáciu dekrétu, pokiaľ sa týka § 2, t. j. odovzdanie prevodzovacích prostriedkov do vlastníctva štátu a namiesto, aby sa postaralo o urýchlené rozšírenie tohto § 2 na územie Slovenska, volilo iný postup, a to vyvodilo z nedostatku dekrétu práve opačný záver, t. j. že poštátnenie filmovníctva na Slovensku sa uskutočniť nedá. S týmto stanoviskom však nesúhlasilo vtedajšie vedenie Slofisu, ktoré sa snažilo dôsledne a v intenciách zákonodarcu poštátnenie filmovníctva na Slovensku uskutočniť. Bol to úmorný zápas, ale len vďaka neohroženému boju týchto nekompromisných ľudí poštátnenie na Slovensku sa úspešne uskutočnilo, ako to doterajšie výsledky jasne dokazujú.

Nie div, že p. prezidiálny šéf Povereníctva informácií, pán Dr. Jesenský sa nahneval na týchto ľudí a snažil sa ich odstrániť. Len takto sa dá vysvetliť úporná snaha pána povereníka Dr. Belluša a jeho poradcu Dr. Jesenského za každú, cenu uskutočňovateľov poštátnenia filmu nahradiť ľuďmi, ktorí prejavili ochotu slúžiť záujmom súkromno-kapitalistickým a nie záujmom štátnym. Pán povereník informácií odstraňoval a odstraňuje ešte aj teraz účastníkov odboja, vedúcich úradníkov z tohto odboru a z filmového podniku zo stranníckych a už spomenutých dôvodov, nahradzuje ich príslušníkmi istej strany a zasahoval priamo a pomocou týchto svojich ľudí do vedenia podniku spôsobom podniku škodlivým. Obmedzoval právomoc výkonných orgánov a tým ohrozoval plynulý chod podniku. Personálne zásady povereníka išly dokonca tak ďaleko, že určoval a nariaďoval Slofisu vymenovať ním označené osoby za správcov kín len preto, lebo boli príslušníci jeho strany a nimi chcel nahradzovať ľudí zaslúžilých zo zahraničného a domáceho odboja a už ľudí zapracovaných. (Hlas: "Ako Bezek!") Keď uvážite, že je 300 správcovských miest, uznáte dôležitosť aj tohto nemiestneho zákroku. Povereníctvo informácií vykonanými personálnymi zmenami chcelo ovládať aj distribúciu vo filmovníctve a účinok týchto zásahov môžete vidieť v tom, že dnes sa jednoducho obchádzajú sovietske filmy a jednostranne uprednostňujú sa filmy americkej a inej produkcie. Dnes, keď robíme slovanskú politiku, keď zdôrazňujeme príchylnosť k SSSR, mali by sme sovietske filmy za každú cenu propagovať už aj preto, lebo prinášajú nové hodnoty, nový pohľad na život, elán do budovateľskej práce a z týchto filmov široké vrstvy slovenského ľudu sa môžu len poučiť a povzbudiť. (Hlasy "O kolchozoch!")

Slávna Slovenská národná rada!

Vrhnime však pohľad na filmové týždenníky. Filmová kronika, ktorá by mala veľký význam v propagácii budovateľského programu, mala by sledovať budovanie nového Slovenska, veľké úsilie slovenského ľudu v splnení dvojročnice, pracovný elán slovenských robotníkov a roľníkov v podnikoch, závodoch a na poliach, výstavbu a úspechy nového ľudovodemokratického režimu. Z tohto všetkého tieto týždenníky málo čo ukazujú. Nízku úroveň slovenského zvukového týždenníka, neodborne vedeného za Slovenského štátu exponovaným gardistickým činiteľom potvrdí každý návštevník našich kín, 'ba musel ju potvrdiť aj orgán DS "ČAS", ktorý nedávno ostro kritizoval slabú úroveň našej filmovej kroniky. Nepočuli sme však ani raz o úmysle povereníka informácií vymeniť tohto neschopného vedúceho, za človeka schopnejšieho, skutočného odborníka. (Hlasy: "Za komunistu!")

Naša verejnosť z dennej tlače vie dostatočne, že neprešlo ani štvrť roka, aby povereník pod titulom výmeny doterajších vedúcich za tzv. "skúsených dlhoročných" odborníkov nebol vyhadzoval z podniku tých osvedčených vedúcich činiteľov, ktorí poštátnenie biografu vykonali a podnik bez závady viedli a že by ich nebol nahradzoval násilne vyťahovanými veličinami. Môžem vám prezradiť podľa doložených dát, že to boli vždy iba príslušníci odboja, čo sa ukázali podľa pána povereníka neschopnými na tieto miesta a boli to vždy členovia istej veľkej strany (hlasy z lavice: "KSS! Zbytočne útočiť na stranu!"), prípadne iní neorganizovaní, ale osvedčení bývalí ľudáci, ktorých ako takzvaných odborníkov dával na tieto miesta. Akí to boli odborníci, najlepšie vysvitá z jeho posledného opatrenia zo dňa 11. marca 1947, kedy musel odvolať pred pol rokom ním menovaných tzv. dlhoročných odborníkov s 20-ročnou praxou a dať na ich miesto nových, pravda zasa svojich ľudí. Každému v podnikových veciach znalému človekovi je jasné, aké nesmierne pracovné a hospodárske škody utrpí podnik, v ktorom sa ako špinavá bielizeň vymieňajú riaditelia, len a len zo stranníckopolitiekých príčin.

A tieto neporiadky nie sú len vo filme, ale aj v rozhlase a v zpravodajskej službe. Denné rozhlasové zprávy, ktoré rediguje Zpravodajská agentúra Slovenska, sú zamerané svojím obsahom v zahraničnej politike prílišne smerom na západ a neukazujú takú úctu a lásku naproti SSSR, ako by to bolo treba pestovať a zveľaďovať v našom slovenskom národe. Treba tu zdôrazniť, že také informovanie, aké robí ZAS pod falošným rúškom objektívnosti, podrýva dôveru širokej slovenskej verejnosti a politiku, ktorú vykonáva naša vláda a prezident Republiky, ktorí jednoznačne zaraďujú náš štát do sväzku politiky slovanských národov, kde vedúce miesto zastáva práve SSSR. Ešte väčšiu dezorientáciu šíri ZAS prostredníctvom rozhlasu vyzdvihovaním tých zpráv, ktoré preferujú jednak podniky DS, jednak ciele a program tejto strany. Takto jednostranne motivovanými zprávami s tendenciou nielen protikomunistickou, ale i proti ostatným stranám NF a proti všetkým záujmovým a odbojovým organizáciám podporuje povereník informácií a jeho politická smarila snahy tých složiek slovenského národa (hlasy: "To je urážka!"), ktorým nevonia nový sociálny a štátoprávny poriadok ČSR. (Hluk. ) Ako príklad najväčšej štátno-politickej nezodpovednosti uvádzam zprávu, vysielanú rozhlasom na Veľkonočný pondelok o 12. 30 hod., ktorá vyznela v tomto smysle: ZAS uviedla budapeštiansku úradnú zprávu o priebehu celoslovensko-maďarských rokovaní o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom. V tejto zpráve sa hovorí o ochote maďarskej vlády vyriešiť tieto problémy, pričom vraj maďarskej vláde robí ťažkosti čsl. delegácia, ktorá nie je ochotná v určitých hospodárskych otázkach ísť v ústrety. Ak by tieto rokovania skončily neúspechom, treba to pripísať na vrub neochoty československej delegácie. (Hlasy: "Vy Ste tomu verili?" "Od kedy máte ten prejav napísaný, veď je to už stará vec?") Po tejto zpráve bezprostredne a bez každého komentára nasledovalo vyhlásenie maďarského predsedu vlády Nagya o zahraničnopolitickej situácii Maďarska.

Z tejto zprávy markantne vyplývalo, že Maďarsko vedelo si vyriešiť vzájomné vzťahy a menšinové otázky s Juhosláviou, Rumunskom a blahovoľne poskytlo všetky menšinové práva najmä slovanským menšinám v Maďarsku, naproti tomu k takémuto vyriešeniu nedošlo s ČSR, na čom nesie vinu československá vláda. Obšírnejšie vysvetľovať, do akého svetla stavia takáto zpráva ČSR v očiach domácich i zahraničných poslucháčov, je zbytočné uvádzať.

Pán povereník informácií zneužíva rozhlas v ranných prehľadoch, v ktorých sústavne citujú sa tie, state z dennej tlače, ktoré strannícko-politicky útočia proti výdobytkom našej národnej revolúcie, zásadne uvádzajú útoky na KSS, ako aj na iné strany NF. (Hlasy: "Na ktoré?") pritom neuvedú ani v jednom prípade state z ostatných časopisov, objektívne kritizujúcich nesprávny postup DS, alebo jeho činiteľov. Tieto state sú najčastejšie brané zo štvavej a bulvárnej rubriky "do živého".

Pán povereník informácií v otázke očisty verejného života a v otázke blížiaceho sa súdu nad Tisom a spol. nevykonal ani najmenší pokus v nijakom sektore informácií priviesť verejnosť na správne skutočnosti, zodpovedajúce náhľadu o zločinnosti tejto fašistickej vlády (hlasy: "Už je po ňom! To je už staré"). Na zľahčenie tých referátov, ktoré podávané boly z Národného súdu, uvádzal ZAS 15 minút pred týmito referátmi svoje zprávy z Národného súdu v takom zameraní, že boly veľmi často v príkrom rozpore s oficiálnymi referátmi rozhlasu, vyzdvihujúc tie časti denného rokovania, ktoré podopieraly obhajobu a zamlčovaly objektívne dôkazy obžaloby. Iste nie je ťažko uhádnuť, prečo to robil pán povereník informácií prostredníctvom svojich činiteľov v ZAS-e, keď si pripomenieme politickú dohodu DS pred voľbami (Hluk).

Uvediem, slávna Slovenská národná rada, ešte jednu nesprávnosť a nehoráznosť a politickú nezodpovednosť tých, ktorí vedú v rozhlase politiku DS, ktorá neumožnila prejavy poslancov Národného shromaždenia Falťana a Holdoša z pohnútok vyložene stranníckych, naproti tomu pripúšťajú v rečiach činiteľov DS nielen veci, ktoré naprosto vyhovujú politickým intenciám DS (potlesk a smiech), ale ktoré sú proti intenciám vlády a NF. Ako príklad uvádzam z prednášky poslanca DS Jozefa Mjartana zo dňa 19. I. 1947, v ktorej úsilie, našej vlády a NF v roľníckej politike bagatelizuje a svádza na strannícko politický záujem komunistický, čím Vnáša zmätok do radov našich roľníkov. Ako ďalší príklad na priame hanobenie pripravovanej osnovy zákona o poľovníctve zneužíva rozhlas p. Dr. Ladislav Ruman pre úzke strannícke záujmy DS v rozhlasovom prejave dňa 15. decembra 1946, z ktorého citujem. Hovorí p. Dr. Ruman: "Viem, že osnova nového poľovného zákona vyvolala v radoch poľovníkov nielen na Slovensku, ale aj v Čechách a na Morave veľký rozruch. Nečudujem sa tomu. Veď, ak by táto osnova mala byť uzákonená, poľovníctvo celého štátu by bolo veľmi poškodené a pochybujem o tom, žeby sa mohlo vyšvihnúť na takú úroveň, akou sa mohlo pýšiť pred druhou svetovou vojnou. " (Potlesk). Začo môžeme považovať takéto prejavy, ak nie za úzko-strannícke zneužívanie štátneho aparátu, ktorý má slúžiť celému národu a štátu a nie jednej strane. (Hluk. ) Domnievame sa, že všetky tie milióny, ktoré štát venuje na budovanie rozhlasu, sú takýmto spôsobom zneužívané v prospech jednej strany, čo sa prieči základným zásadám o poslaní tejto ustanovizne, ktorá má byť síce politická, ale nie strannícka.

Zmienky zasluhuje aj neproduktívna a často programu NF zámerne škodlivá tendencia činnosti tlačového odboru Povereníctva informácií. V tejto súvislosti poukazujem na rôzne bulletiny tlačového odboru, z ktorých mnohé sú úplne zbytočné, bezvýznamné. Tlačový odbor vydáva napr. prehľad dennej slovenskej tlače a dodáva ich s dvoj- až trojdňovým oneskorením redakciám, úradom a členom SNR, ako keby redakcia a členovia SNR nesledovali slovenskú tlač priamo z novín. Pritom prinášajú prehľad dennej tlače úplne tendenčné tak, že vyberajú z denníkov tie state, ktoré podporujú politiku DS. Je priamo drzé, keď v úradnom orgáne Povereníctva informácií sa odcitujú štvavé články z rubriky "Času" (hlas z lavice:,. A v Národnej obrode!") ., do živého". Tak isto strannícky sú vyberané state pre cudzo-jazyčné bulletiny Povereníctva informácií, ktoré sú zahrotené proti strane komunistickej a veľmi často aj proti zriadeniu nášho štátu. Preto sa právom pýtame, komu slúži Povereníctvo informácií touto svojou činnosťou? Či nie je to podkopávanie existencie tohto nášho štátu?

Tlačový odbor Povereníctva informácií vydáva česky písaný bulletín "Slovensko dnes" pre české redakcie. V tomto bulletine tiež zámerne tendenčne informuje českú tlač o pomeroch na Slovensku spôsobom stranníckym.

Tretí odbor - publikačný vydáva obrázkový týždenník "Domov a svet". Tento časopis je hodne pasívny a financuje sa zo štátnych prostriedkov. Očakávali by sme, že za štátne peniaze sa koná aspoň nejaká informačná alebo ľudovo-výchovná služba pre štát, ale keď si vezmete do ruky hociktoré číslo tohto časopisu, zistíte, že prináša siahodlhé články o poslednej móde, o kozmetike pre ženy, o živote nejakého exotického afrického kmeňa, ale nenájdete zdravú reportáž zo slovenských závodov, z pracovného náboru slovenského robotníctva a roľníctva, nevidíte obrazy o skutočnom dnešnom Slovensku, nevidíte propagovanie dvojročného plánu, neukazujú hrdinov slovenskej práce, ale pochybné postavy nezaujímavých ľudí. Tento časopis stojí úplne pod vplyvom p. prez. šéfa Dr. Jesenského a jeho časté zasahovanie do obsahu a úpravy zapríčinilo, že z redakcie vystúpili jej najschopnejší členovia. (Hluk.)

Pritom sa robia v administrácii tohto časopisu všelijaké machinácie. Bolo by účelné, keby Najvyšší kontrolný dvor sa bližšie pozrel na šafárenie so státisícami, ktoré sa vyberajú na inzerciách. Boli by sme veľmi zvedaví, kedy sa skončilo vyšetrovanie s finančnými machináciami, začaté vo veci vyúčtovania z inzertných príjmov.

Kultúrny bulletín rediguje Dr. Grajciar, býv. tajomník HSĽS, ktorý pochopiteľne sa nezmieňuje o článkoch, ktoré sa objavily v pokrokových časopisoch. Tak isto prezidiálny šéf zasahuje a usmerňuje obsah časopisu "Ozvena sveta", ktorý vydáva Povereníctvo, zakazuje uverejniť články, ktoré sú písané v pokrokovom duchu.

Na Povereníctve informácií sú ľudia zámerne vyberaní z radov ľudí kompromitovaných, ktorí necítia spolu s dnešným režimom a ktorí majú k našim revolučným výdobytkom záporný postoj. Niet sa čo diviť, keď sa čo raz opakujú aféry pre zámerné nesprávne informovanie zahraničných návštevníkov o pomeroch na Slovensku. Títo cudzinci, či sú to zahraniční novinári, alebo politickí činitelia, nedostávajú informácie v duchu vládneho programu a v duchu Národného frontu, ale čisto v stranníckom duchu DS. Niektoré prípady boly tak krikľavé, že ponosy hosťov sa dostaly do Prahy a vyvolaly pozornosť našich ústredných úradov. Je známe aj z dennej tlače vyhlásenie ministra zahraničných veci, ktoré potvrdilo, že k nemu došly sťažnosti o tom, že boly na Slovensku tendenčné a nemiestne informovaní. (Povereník informácií Dr. Belluš: "Pán minister to už odvolal! To je už stará vec!").

Povereník a prezidiálny šéf vysielajú do zahraničia iba príslušníkov svojej strany a obmedzujú alebo znemožňujú kompetenciu úradníkov, ktorí sú príslušníci inej strany bez ohľadu na ich schopnosť alebo nadanie.

Hoci rozpočet Povereníctva informácií to umožňuje, dodnes Povereníctvo informácií neprodukovalo ani jednu brošúrku alebo publikáciu o Slovensku, ktorá by plnila ľudovo-výchovný cieľ. Niet jednej jedinej brošúrky, ktorú by Povereníctvo informácií vydalo v cudzej reči o význame Slovenského národného povstania, o hospodárskych sociálnych a kultúrnych pomeroch na Slovensku.

Ďalší odbor Povereníctva informácií sa volá "Národný odboj". Ale pýtam sa, načo tento odbor je, a čo doteraz vykonal? Od oslobodenia nepodarilo sa Povereníctvu informácií do dnešného dňa spracovať ani najmenší úsek tejto historické epochy slovenských dejín a nepublikovalo ani len jednu jedinú publikáciu, ak neberieme do úvahy práve teraz vydanú Čajákovu spomienkovú knižku. Či nie je hanba, že o Slovenskom národnom povstaní vyšla obsiahla publikácia ešte v Londýne 1944, či nie je hanba, že Ministerstvo informácií, teda Česi vydaním brošúry nás predišli? Aj "Vojenský historický ústav" v Prahe vydal už zle-nedobrú publikáciu o národnom povstaní, ale Povereníctvo informácií za dva roky sa nemohlo zmôcť na spracovanie a vydanie aspoň takejto publikácie!

Po týchto pripomienkach, ako Povereníctvo informácií zneužíva svoj aparát a príslušné podniky na strannícke ciele, právom sa pýtame, čo Povereníctvo informácii vykonalo na spopularizovanie Fudovo-demokratického systému, na propagovanie programu vlády, čím prispelo pri očiste nášho verejného života, čo vykonalo pre utúženie bratstva Cechov a Slovákov, pre vytvorenie priaznivého ovzdušia, pre konštruktívne spolunažívanie týchto dvoch národov, ako bojovalo na vykynožení ľudáctva, akým spôsobom pomáhalo pri rekonštrukcii Slovenska, aké akcie podniklo pri propagovaní presídlenia Slovákov z Maďarska? Tieto všetky otázky Povereníctvo informácií malo si položiť pri svojom vzniku a dnes mali sme len konštatovať túto prácu, ktorá pre náš národ a štát je tak dôležitá. Ale akože môže pán povereník informácií splniť všetky tieto úlohy, keď sa snaží zbaviť dobrých pracovníkov preto, že sú príslušníkmi druhých politických strán a obklopuje sa ľudákmi, ktorí boli nepreverení, alebo preverení len veľmi ťažko. Ktorá politická legitimácia dala pánu povereníkovi informácií toľko právomoci, aby doslova zneužil moc, ktorú mu dáva nariadenie v otázke preverenia zamestnancov? Je totiž známe, že pán povereník informácií nerešpektoval ani jeden návrh preverovacej komisie pri Povereníctve informácií a preveril všetkých zamestnancov proti návrhu preverovacej komisie. Uvádzame tu prípady býv. tajomníka Gašparovho Otta Obucha, Kota, Lisála, Habáňa, Gécyho a mnoho iných. Okrem toho, že sa pán povereník informácií obklopuje ľuďmi viacmenej kompromitovanými, ako napr. Dr. Grajciarom, Dr. Hudákom, Kallayom, synom býv. župana Slov. štátu, ktorý falošne informuje zahraničných hostí, Eugenom Markovičom, riaditeľom Habáňom, býv. osobným tajomníkom Dr. Kosu a zbavuje sa naproti tomu povereník informácií odbojových pracovníkov, ak nie sú príslušníkmi jeho vlastnej partaje. (Hlasy:,, Napríklad?" Hluk. ) Pán povereník informácií spolu s p. Dr. Jesenským vykonal celý rad takých personálnych zmien, ktoré boly diktované čisté stranníckymi motívami a ktoré maly za cieľ odstrániť osvedčených a schopných úradníkov len preto, že boli príslušníkmi komunistickej strany, aby ich mohli nahradiť živlami často ľudáckymi.

Bolo by dobre a predsa nebolo by dobre, mám tu dáta, mám tu údaje, ale neuvádzam všetko z tej personálnej politiky. Tak napríklad pán povereník Dr. Belluš ihneď po svojom nastúpení pozbavil Dr. Mrliana funkcie zástupcu povereníka, určil ho za prednostu V. odboru, ale po niekoľkých mesiacoch pozbavil ho bezdôvodne aj tejto funkcie a preložil ho na referát dvojročného plánu.

Andreja Plávku zaslúžilého účastníka Národného povstania, ktorý bol prednostom tlač. odboru, pozbavil tejto funkcie, aby ho nahradil mladým redaktorom ,, Slowakische Rundschau" Melesom, neskoršie Dr. Šulanom (Hlas: Dr. Šulan bol zahraničný vojak!") a t. č. Petrom Suchanským. Alebo funkciu prednostu osobného oddelenia po odchode Dr. Horského sveril kompromitovanému býv. tajomníkovi Dr. Kosu, Ľudovítovi Habáňovi. A tento kompromitovaný človek, za Slovenského štátu tri razy povýšený, rozhodoval o služobných veciach odbojových a ilegálnych pracovníkov.

Michala Považana, prednostu filmového odboru, zaslúžilého účastníka povstania, chce odstrániť bez príčiny a nahradiť exponovaným režimistom Slovenského štátu Dr. Michalom Hudákom, ktorý vo svojej osobe kumuluje tri funkcie.

Slávna Slovenská národná rada! Je zrejmé, že sústavné odstraňovanie zapracovaných, zaslúžilých ľudí, úradníkov, odborníkov zapríčinilo očividný úpadok výkonu a pracovnej morálky. Prezídiu Povereníctva informácií zrejme ide o hatenie úloh tohto Povereníctva, aby miesto osvetovej ľudo výchovy a kultúrno-politickej činnosti celý aparát mohli postaviť do služby svoje strany. Pri všetkých týchto zásahoch nerešpektoval pán povereník informácií závodnú radu a odborovú organizáciu, čím sa zrejme dokazuje, že je proti výdobytkom našej národnej revolúcie.

Slávna Slovenská národná rada! Mám tu ešte rôzne údaje o finačnom hospodárení o tomto povereníctve, keďby ste sa o toto zaujímali, to si môžete prečítať, ale radšej nejdem ďalej reči šíriť'. (Hlasy: Von s tým chceme počuť!").

Takýto postup vo veciach osobných a finančných nemôže vnášať pracovný kľud u zamestnancov Povereníctva informácií (hluk, smiech) a v ich zákone ich len demoralizuje.

Všetky tieto tu uvedené fakta, ktoré osvetľujú, ako pán povereník informácií so svojimi ľudmi hrubo zneužíva aparát Povereníctva informácií na vyložene strannícke ciele, ako aj vnáša rozvrat vo vnútri rezortu a príslušných podnikov, ktoré patria do právomoci Povereníctva informácií. Tieto všetky veci, ktoré som tu uviedol a mohol by som ešte aj viac uviesť (hlasy: "Ďalej pokračovať!" Hluk. ), nepodávam preto, aby som zlomyseľne kritizoval, ale chcem, aby sa pri tejto významnej našej inštitúcii pri filme, rozhlase a Zpravodajskej agentúre slovenskej stala základná radikálna náprava. Vraciam sa tam, zkade som vyšiel, že sme zodpovední za výchovu vzdelanostnú, kultúrnu a mravnú svojho národa, svojej mládeže, svojej budúcnosti a preto film, rozhlas a ZAS musia byť v rukách spoľahlivých, v rukách takých ľudí, ktorí sa osvedčili za ilegálnej práce, za domáceho a zahraničného odboja, ľudí, ktorí sa zúčastnili nášho Slovenského národného povstania. Len takíto ľudia sú hodní toho, aby nás kultúrne a duchovne viedli. (Potlesk.)

A týmto svoj prejav končím z poverenia Klubu Komunistickej strany a oznamujem, že návrh predložený odhlasujeme v nádeji, že sa stane radikálna náprava pri Povereníctve informácií. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Ďalším rečníkom je člen Slovenskej národnej rady pán Juraj Pavlík. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Juraj Pavlík:

Slávna Slovenská národná rada!

Ak čakáte odo mňa repliku na reč môjho predchodcu, mýlite sa. Ja len jedno dám k tomu, to, čo naposledy môj predrečník povedal, t. j., aby na čele Povereníctva informácií stál ilegálny pracovník a takým ilegálnym pracovníkom náš pán povereník Dr. Belluš myslím je, má zásluhy. (Potlesk.)

Poviem Vám svoju reč tak, ako som si ju pripravil a ako mi ju nikto natlačenú nedal. (Hlas z lavice: "To nikto nepopiera. ")

Slávna Slovenská národná rada!

Jedinou základnou normou, ktorá rieši a upravuje na tento čas pomery v našom filmovníctve, je dekrét prezidenta Republiky čís. 50/1945 Sb. Týmto dekrétom stal sa vlastníkom a prevodzovateľom všetkej filmovej činnosti v Republike štát. A hoci sa v úvode dekrétu hovorí, že bol vydaný na návrh vlády a po dohode so Slovenskou národnou radou a hoci z prvého jeho paragrafu jasne vidieť, že dekrét má platiť pre celé územie Republiky, nevedno, ako sa stalo, že pôsobnosť § 2, ktorý hovorí o tom, že všetci doterajší majitelia a prevodzovatelia sú povinní odovzdať kiná i so všetkým zariadením štátu, bola obmedzená platnosťou len na zem Českú a Moravsko-sliezsku. Dekrét však i tak v celom svojom rozsahu bol hneď od pečiatku prevádzaný i na Slovensku a preto Predsedníctvo Slovenskej národnej rady predložilo nariadenie, ktorým by sa platnosť § 2 i legálne vzťahovala na Slovensko. Je isté, že celý tento dekrét nesie na sebe pečať revolučnosti, jeho rýchleho spracovania a vyžadoval by novelizácie, lebo sú dnes už veľmi zjavné i jeho nedostatky. Uvediem len niektoré z nich. Dovoľte však, aby som najprv uviedol kladné snahy zákonodarcu, ktoré každopádne z tohto dekrétu vyplývajú. Pri pozornom prečítaní dekrétu čís. 50/1945 dôjdeme k záveru, že snaha zákonodarcu bola veľmi dobrá, lebo chcel, aby poštátnením všetkej filmovej činnosti

1. zamedzil neodôvodnené obohacovanie jednotlivcov a spôsobil, aby zisky z výroby, požičiavania a z premietania filmov slúžily našej širokej československej verejnosti (potlesk),

2. aby pozdvihol kultúrnu úroveň filmovníctva tým, že by sa pod dozorom štátu dbalo tak pri výrobe domácich filmov, ako aj pri dovoze filmov z cudziny na kvalitu a výchovnú hodnotu filmu,

3. aby sa dosiahlo podstatného zlepšenia pri výstavbe, dobudovaní a úprave našich kín, aby ony už svojim vzhľadom a svojim zariadením pôsobily na estetický cit nášho ľudu a aby reprodukčné a premietacie kinoaparáty boly dokonalé, aby tak obraz i zvuk boly bezchybné.

Preto z tohto dôvodu plne súhlasíme s dekrétom a jeho § 2 na Slovensko uvádzame.

Táto snaha zákonodarcu sa však 100% nekryje s dnešnou skutočnosťou, ktorú dnes po dvoch rokoch poštátnenia filmovníctva môžeme najmä v našich kinách pozorovať. Chcem poukázať najmä na jednu vec, kde poštátnenie nepovažujem práve za najšťastnejšie, ale keďže sa už v skutočnosti stalo, je potrebné i tu zjednať prevádzajúcimi orgánmi určitú nápravu. Myslím na toto: do roku 1939 značnú časť kinolicencií, ktoré udeľoval štát, vlastnily významné, pre národ a štát opravdu vysoko zaslúžilé kultúrne a dobročinné inštitúcie, a to Sokol, Československá obec legionárska (potlesk), Matica slovenská (potlesk), Slovenská liga (potlesk), Červený kríž (potlesk). Tieto inštitúcie sú poštátnením kín veľmi poškodené a ich činnosť podstatne obmedzená. Mnohé z uvedených inštitúcií staraly sa svedomite i o prosperitu a rozvoj kín, stavaly moderné budovy, kupovaly premietacie aparáty najnovšieho typu. Spomeniem napríklad len nádhernú budovu kina v Novom Meste nad Váhom, postavenú tamojšou telocvičnou jednotou Sokol. Telocvičná jednota Sokol v Modre začala so stavbou modernej budovy v roku 1938, v budove maly byť dva veľké sály 12X20, telocvičný a kino-sál. Budova je nedostavaná, Jednota mieni ju dostaviť, ale je možné, aby z prípadných oných 5% príjmu, ktoré platí štátna správa ako nájomné, amortizovala Jednota zvýšený náklad, ktorý jej tým vznikne? Bude môcť štátna správa zakladať nové kiná a stavať pre ne vhodné budovy, keď dnes v čase najväčšej konjuktúry je, a ja zdôrazňujem, že je z 255 kín na Slovensku istý počet kín pasívny. Môžem Vám to prehlásiť, lebo v sobotu som hovoril s kontrolným orgánom kín, ktorý uvádzal, že niektoré kiná sú pred zrušením. Bolo by želateľné, aby si štátny orgán, v tomto prípade Povereníctvo informácií všímalo týchto vecí, aby dbalo na to, aby kiná šírily filmom opravdu kultúru a aby nestávaly sa prípady, žeby štátne kino odmietlo prenajať miestnosť na iný kultúrnv podnik, napríklad ako sa stalo, na akadémiu poriadanú na počesť prezidenta Masaryka, pretože má nariadené riaditeľstvom premietanie filmu práve v tom čase.