Pre nedostatok kvalifikovaného pomocného personálu referenti, aby spisy urýchlene boly vybavené a vypravené, sú nútení vykonať aj také práce, ktoré by vlastne pomocný personál mal konať.

b)Na miestach vedúceho úradu ONV a najmä v okresoch politicky exponovaných sa najlepšie osvedčujú úradníci s kvalifikáciou dlhoročnej praxe a širším administratívnym rozhľadom a ktorí sa už ako bývalí okresní náčelníci dobre osvedčili.

c) Pre upevnenie autority prednostu úradu ONV alebo vedúceho úradu (obvodného úradu) MNV by značne prispelo, keby tieto úradné osoby ex offo boly povinné použiť právo véta proti usneseniam samosprávnych sväzkov pokiaľ týmito opatreniami alebo usneseniami bol porušený zákon, pokračovaním spôsobená škoda alebo bol ohrožený verejný záujem. Pri danej praxi upozornenia prednostu ONV alebo MNV so strany prednostu úradu resp. vedúceho úradu MNV to rušive pôsobí na spoluprácu, obzvlášť ak politická orientácia predsedu a prednostu úradu resp. vedúceho úradu sa neshodujú, lebo začiatočná nedôvera u ľudových orgánov voči úradníctvu ešte vždy nie je úplne odstránená. Toto sa ukazuje obzvlášť škodlivé u MNV.

d) Úradovanie ešte vždy zápasí s istými ťažkosťami pre nedostatok potrebných zákonníkov, predpisov, pokynov, príručiek najmä z doby prvej Republiky, ktoré vojnovými udalosťami boly poväčšine zničené. Tento nedostatok je obzvlášť citeľný tam, kde na čele okresov alebo obcí stoja ľudia bez potrebných skúseností.

Najväčšie a najvážnejšie nedostatky sa ukázaly v správnom účtovaní a hospodárení samosprávnych sväzkov, a to nedostatok odborných síl a nedostatok predpisov a smerníc.

Zapracované sily odišly do iných rezortov, novoprijaté sily, ktoré dotiaľ buď vôbec nevykonávaly túto agendu alebo len čiastočne, ani pri najväčšej usilovnosti a pocitu zodpovednosti nemohly zabezpečiť riadny chod tejto služby, lebo Povereníctvo vnútra nemalo možnosť zariadiť ich školenie v takom rozsahu, ako si to táto agenda vyžaduje.

Revízne oddelenie sa snažilo prispieť k organizovaniu a usporiadaniu tejto agendy nielen vydaním podrobných písomných smerníc, ale hlavne častejšími prehliadkami a to obzvlášť v tých úradoch, kde personál je najmenej oboznámený s platnými predpismi. Boly to predovšetkým obce a okresy na prinavrátenom území, kde vo väčšine prípadov sú miesta úradníkov obsadené novoprijatými silami, alebo vôbec nie sú obsadené. Ďalej boly navštívené tie úrady, oproti úradovaniu ktorých sa vyskytly konkrétne sťažnosti.

e) Ako z výkazu vyššie uvedeného je vidno, revízne oddelenie nebolo vstave venovať vonkajšej službe tú usilovnosť, akú by si jej význam zasluhoval. Príčinou toho je hlavne nedostatok úradníkov — právnikov s potrebnými skúsenosťami pre túto službu. Do konca roku malo oddelenie okrem prednostu oddelenia, ktorý bol v tom čase súčasne prednostom aj iného oddelenia, len jedného právnika a dvoch notárov. Od 1. januára má spolu s prednostom už dvoch právnikov a dvoch notárov, ktorý počet ďaleko nedostačuje. Do tohto oddelenia nemožno dostať právnikov, lebo služba je duševne a telesne veľmi namáhavá. Po stránke duševnej vyžaduje od referentov zvýšené a rozsiahle znalosti a vedomosti a pri vykonávaní revízie vyžaduje od referenta čo najintenzívnejšie sústredenie sa, aby jednak mohol vec správne posúdiť, jednak aby podľa potreby na mieste samom ihneď správne rozhodol o spôsobe odstránenia zistených nedostatkov.

Po stránke fyzickej je táto služba spojená s mnohým strádaním, ako nevýdatnou stravou, nevyhovujúcim ubytovaním, nepriaznivými poveternostnými pomerami, ktoré často ohrožujú zdravie, k čomu sa pridružujú ešte nadmierne opotrebovanie šatstva a obuvi. Všetko toto znamená nadvýdavky pre dotyčných úradníkov. Preto táto služba predpokladá v prvom rade lásku a idealizmus k povolaniu.

f) Keďže pre nedostatok času a úradníctva revízne oddelenie nemôže uskutočniť to, aby do dvoch rokov všetky väčšie obce resp. MNV boly zrevidované, oddelenie, resp. jeho úradníci sostavili praktické príručky pre prednostov úradu ONV a pre vedúcich úradov MNV. V týchto príručkách sú stručne shrnuté najpotrebnejšie zákonné normy, predpisy a pokyny jednak pre správne vedenie úradu, jednak pre správne vykonávanie tak administratívnej agendy ako aj účtovnej a pokladničnej služby, takže sú cennými pomôckami tak pre predsedov ONV a MNV, ako aj pre prednostov úradov ONV a MNV.

Odpis.

Kriminálna ústredňa v Bratislave.

útvar. Číslo: 799/46-III-E.

Výkaz

kriminálno-štatistický

za mesiac 10., 11. a 12. 1947.

		Trestné činy				Páchatelia			Z celkového počtu páchateľov
Porad. číslo	Označenie trestného činu	Celkom spáchané	Vystopované	Nevystopované	Dodatok. vystop. spách. v predoš. mes. rok. )	Muži	Ženy	Mladí	Celkom páchateľov	Zločinci z povol.	Cigáni
1	vražda	35	22	13	3	47	5	2	54		3
2	zabitie	82	75	7		90	16		106	2
3	vydieračstvo	33	32	1	1	31	1	6	38
4	lúpež	79	51	28	1	124	3	6	133
5	vyhnanie plodu	33	31	2		19	21		40
6	poškodenie na tele	1713	1698	15		1911	188	62	2161		56
7	násilné smilstvo	29	28	1		23		6	29		3
8	homosexualita a iná pohlavná zvrátenosť	6	6			7	1		8		1
9	iné trestné činy proti mravnosti	167	167			199	13		212		4
10	podpaľačstvo	323	177	145	38	230	49	61	340		5
11	poškodenie cudzieho majetku	445	402	43		421	50	28	497		9
12	iné nebezpečné jednania proti osobe a majetku (atentáty, sabotáže a pod.)	155	142	13		158	8	12	178		1
13	vylámanie pokladníc	6			1

Porad. číslo	Označenie trestného činu	Trestné činy				Páchatelia			Z cel. počtu páchateľov
		Celkom spáchané	Vystopované	Nevystopované	Dostatoč. vystop. spách. v predoš. mes. a rok. )	Mail	Ženy	Mladí	Celkom páchateľov	Zločinci z povol.	Cigáni
14	iné vlámanie	740	300	440	173	401	21	51	473	33	42
15	krádeže motorových vozidiel	27	25	2		28	-	1	29	2
16	krádeže bicyklov	704	101	603	156	139	2	17	158	9	1
17	krádeže vreckové	110	43	67	1	47	21	11	79	3	5
18	krádeže zveri (pytliactvo)	181	177	4		214	1	25	240	1	3
19	iné krádeže	4192	2976	1216	206	3013	586	323	3922	82	212
20	ukrývačstvo	456	453	3	4	438	80	12	530	1	11
21	podvody	468	451	17	5	423	51	3	477	6	13
22	sprenevery	315	310	5	1	293	39	6	338	1	2
23	falšovanie peňazí a cenných papierov	14	11	3		10	2	-
24	iné falšovania	122	120	2		123	10	4	137		1
25	ostatné súdne trestné činy	3383	3292	91	19	3227	402	77	3706	2	64
Úhrn:		13818	11090	2728	609	11616	1570	7111	3897	142	439
Celkový počet zatknutí:											1453
Celkový počet oznámení:											13446

Nehody	Počet nehôd	Počet usmrtených osôb	Počet zranených osôb	Hospodárska škoda
Nehody železničné:	43	17	14	8,457.835
Nehody automobilové:	344	55	288	3,084.763
Nehody iné:	223	70	127	9,969.195
Úhrn:	612	151	429	21,511.793

V Bratislave 15. februára 1947. Prednosta KRIUS

pplk. Stančik v. r.

Slávna Slovenská národná rada! Dodatkom k mojej zpráve Vás prosím, aby ste mne a mojim orgánom podľa vašich možností boli nápomocní. Nie som príslušníkom žiadnej politickej strany. Hradám preto oporu u Vás bez rozdielu a snažne vás prosím, aby ste i sami pôsobili k takému vývoju, aby úrad a najmä Sbor Národnej bezpečnosti stály sa ustanovizňami skutočne nadstranníckymi výlučne len vo službách národa a štátu, lebo len v tomto prípade budú používať tieto dôležité složky štátnej moci, ktoré mám česť riadiť a viesť, dôvery všetkých nás a nášho ľudu. (Potlesk).

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Oznamujem, že podľa usnesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady rozprava o tomto expozé bude v najbližšom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady.

Nasleduje tretí bod programu, ktorým je zpráva právneho a kultúrneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o opatreniach v oblasti filmu na Slovensku podra § 2 dekrétu prezidenta Republiky čís. 50/1945 Sb. Zpravodajcom je člen Slovenskej národnej rady pán Dr. Ľubomír Baar. Dávam mu slovo.

Člen SNR Dr. Ľubomír Baar:

Slávna Slovenská národná rada!

Zpráva právneho a kultúrneho výboru o návrhu predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o opatreniach v oblasti filmu na Slovensku podľa § 2 dekrétu prezidenta Republiky čís. 50/1945 Sb. Dekrét prezidenta Republiky Čís. 50/1945 Sb. uzákonil ďalekosiahle opatrenia v oblasti filmu. Ukázalo sa však, že citovaný dekrét má značné nedostatky jak po stránke právnej, tak aj materiálnej. Preto v kultúrnom a informačnom výbore Ústavodárneho národného shromaždenia bolo v hlavných rysoch dohodnuté, že matéria bude znova upravená celoštátnym zákonom ako definitívne riešenie.

Jednou z právnych nedostatkov spomínaného dekrétu je to, že povinnosti uložené dosavádnym prevodzovateľom, správnejšie majiteľom podnikov uvedených v § 1 ods. 1 a 2 citovaného dekrétu sa ustanovením § 2 ods. 1 tohto dekrétu obmedzuje výslovne iba na prevodzovateľov v zemiach Českej a Moravskosliezskej, alebo v colnej cudzine. Nevzťahujú sa teda na prevodzovateľov a majiteľov na Slovensku. Na Slovensku sa však aj ustanovenie § 2 ods. 1 dekrétu prevádzalo a až na nepatrné výnimky dôsledne previedlo, ale bez opory v zákone.

Všetky opatrenia v oblasti filmu vykonané podľa ustanovenia citovaného paragrafu by tedy na Slovensku boly neplatné. Tomuto chce aspoň dodatočne zabrániť a dať právny podklad faktickému stavu navrhované nariadenie Slovenskej národnej rady.

Právny výbor dňa 25. februára t. r. sa rozhodol, že nepredloží plénu Slovenskej národnej rady žiadne nariadenie, ktoré by malo zpätnú platnosť. Avšak tento návrh nariadenia Slovenskej národnej rady prešiel právnym výborom a bol schválený ešte pred týmto vyhlásením a tiež z tých dôvodov, že by štátu veľmi veľká miliónová ujma nastala vtedy, ak by sme toto nariadenie neodhlasovali, preto odporúčam, aby Slovenská národná rada odhlasovala v tej forme, ako je jej predložený tento návrh a aby mu dala aj zpätnú platnosť. (Potlesk.)

Podpredseda SNR Andrej Cvinček:

Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve. K slovu sa hlásia dvaja členovia Slovenskej národnej rady, a to pán Pavel Styk a Juraj Pavlík. Udeľujem slovo pánu Pavlovi Stykovi, členovi Národnej rady.

Člen SNR Pavel Styk:

Slávna Slovenská národná rada!

V súvise s predloženým návrhom z poverenia Klubu členov SNR za Komunistickú stranu Slovenska mám hovoriť o filmovníctve a dovoľte mi, prosím, aby som sa nakrátko dotkol aj rozhlasu a Zpravodajskej agentúry Slovenska, pretože tieto ustanovizne svojím spôsobom konajú tú istú činnosť ako aj film.

Úvodom dovoľte mi pripomenúť všeobecne známu skúsenosť, že film, najmä dobre vytvorený sugestívnou vizuálnou silou pôsobí na státisíce, ba milióny divákov, vyvoláva v nich podnety, rozhodnutia, často vedie aj k mimovoľným činom. Práve preto môžeme hľadieť na film ako na akúsi veľmoc, svrchovane reálnu, ktorú chtiac-nechtiac musí rešpektovať a o nej uvažovať každý verejný činiteľ, zvlášť však politik, sociológ a menovite pedagóg.

Z nedávnej našej minulosti pripomeňme si napríklad nemecké filmy, akým rafinovaným spôsobom soznamovaly celý svet s nemeckým spôsobom života, s nemeckým svetonáhľadom, s nemeckou rečou, spevom, hudbou atď., ako vnášaly aj do slovenských duší jed nacizmu a pripravovaly pôdu pre germánsku nadvládu a pre našu a slovanskú skazu. A že film takto sugestívne môže ovlivňovať jednotlivcov celé zástupy, práve preto mu treba venovať zvýšenú a čo najdôkladnejšiu pozornosť aj v Slovenskej národnej rade. Viem, pánovia a dámy, že problém filmovníctva úzko súvisí s náhľadom na život. Preto, ako o umení vôbec, tak aj o filme sú medzi komunistami a nekomunistami zásadné rozdiele, ale pritom všetkom shodujeme sa všetci v tom, že ide nám predovšetkým o zdarný vývin jednotlivcov i celého nášho národa a najdôležitejšou spoločnou úlohou našou je zdokonaľovať život na našom Slovensku a v našej Československej republike. To znamená, že sa máme všetci pričiňovať, aby sme odstraňovali to, čo u nás život kazí a špatí a aby sme podporovali, zveľaďovali to, čo život robí lepším a krajším. A pod týmto zorným uhlom treba nám hľadieť aj na filmy a na všetko, čo s nimi súvisí. Veď vytýkať a ľutovať treba, že aj tento veľkolepý moderný vynález zneužilo prebujnené sebectvo na zveľaďovanie svojich ziskov.

Ako film, ktorý bol vytvorený len pre zárobok, otravuje smýšľanie a vrhá ľudí do duchovného cynizmu, na to aspoň tento príklad:

Filmové noviny, týždenník pre československý film písal nedávno o dopise, v ktorom písatelia-študenti, žiaci hrdo priznávajú svoju lásku k nekultúrnym pôžitkom a kričia v tom dopise: "Neberte nám naše braky a kýče! Dajte nám kýče!" Dopis, chcem veriť je ojedinelý úkaz, ale poukazuje na krízu mládeže. A či len mládeže? Či mladí netancujú, ako im dospelí pískajú? V biografoch bývajú demonštrácie proti filmom hodnotným a obecenstvo žiada si braky - produkty bez myšlienok, bez ideálov. Pokladníci biografov hovoria, že umelecky i obsahové bezcenné filmy s hodinou dávkou sexuality nesú peniaze do pokladnice a hodnotné diela bývajú veľmi často slabo navštevované. "My chceme filmy, kde sa môžeme smiať a kde do nás nepumpujú tendencie a propagandy!" - takto sa vyslovila istá dáma a zaiste je mnoho aj medzi vzdelanými dospelými, ktorí podobne smýšľajú i žijú, bez uvažovania, bez presvedčenia, nevšímajúc si, že žijeme na prelome časov, na úsvite celkom iného nového sveta, ako bol starý.

Tu len tak mimochodom podotknem, slávna Slovenská národná rada! Duchovný a mravný úpadok, čoho prejavy som v súvise s brakovými filmami spomínal, istí povrchne mysliaci odporcovia za vinu kladú pokroku, modernizmu, no a zvlášť komunizmu. Komunisti vraj zbavili ľudí idealizmu, oni zavinili zhmotárenie a mravnú skazu. Lenže, dámy a páni, dnešná spoločnosť, dospelí a mladí sú výslednicou tej civilizácie a výchovy, ktorú cez mnohé a mnohé stáročia inšpirovaly a viedly neraz vplyvom neobmedzeným práve tie inštitúcie, ktoré odsudzujú dnes komunizmus. A keď by aj naozaj sme pripustili, že komunizmus je na vine tej všelijakej mravnej skazy a úpadku duchovného, akáže to bola výchova, ktorá na prvý náraz komunizmu bola rozrušená a vplyvu zbavená? A ešte jedno. Filmy, tie ľahké, zábavné, na smiatie, zväčša sú to americké a anglické, sú zväčša mládeži neprístupné, kdežto zase na sovietske, teda komunistami, tými takzvanými bezbožníkmi vyrobené filmy, môžu chodiť aj deti bez akéhokoľvek pohoršovania. (Hlas: "Sotva, u nás nie!")

Páni a dámy, nie v komunizme, ani nie v pokroku, ale celkom inde je koreň zla a skazy, v zhnilých složkách starej civilizácie a v ich metódach, ktorými zneužívané boly a sú večné pravdy náboženské a mravné. Ale na tieto otázky ťažko nájdeme vhodné odpovede. No, všetci si svorne uvedomujeme, že s filmom je spojená veľká sociálna a národná zodpovednosť. A za slovenskú mládež i za vývin dospelých sme my, členovia Slovenskej národnej rady, pred Bohom, pred vlastným svedomím i pred históriou plne zodpovední. Nikto z nás nechce z biografov odstrániť veselohry, ale i tieto nech podávajú veľké a správne myšlienky, nech učia žiť, nech pomáhajú riešiť problémy života. Nemôžeme súhlasiť s filmami, ktoré život skresľujú, ktoré podávajú prípady rýchleho zbohatnutia bez poctivej a užitočnej práce. Týmto spôsobom odvádzajú sa ľudia od tvrdej skutočnosti, ktorá je celkom, iná aj v tej zámožnej Amerike, ako lesk a nádhera.

Žiadame si filmy, ktoré idú ruka v ruke s pracujúcim človekom; upravujú ho, ako poctivé premáhať ťažkosti podľa hlasu živého svedomia a s cítením zodpovednosti. Pri takýchto hodnotách a tendenciách radi odpustíme, ak je film aj nie celkom dokonalý a nádherne veľkolepé vypravený po stránke výtvarnej, nech len zreteľne podáva riešenie problémov, ktoré život donáša a požaduje.

Nesmieme počúvať na hlasy cynizmu, žiadajúce braky a kýče; nesmieme si pustiť z ruky film, túto veľmoc, ktorá zvýšenou mierou utvára dušu dnešného pokolenia. Túto veľmoc musíme ovládať a usmerňovať, nedáme sa pomýliť nijakou dočasnou popularitou, ani zvábiť finančnými úspechmi, ale máme na zreteli budúcnosť národa a štátu, za čo sme plne zodpovední.

Slávna Slovenská národná rada!

Dekrétom prezidenta Republiky čís. 50/1945 Sb. bolo poštátnené celé filmovníctvo v ČSR. Tomu je už vyše poldruha roka, čo sa poštátnenie na Slovensku stopercentne uskutočnilo aj v praxi. Nešťastnou shodou okolností však § 2 tohto dekrétu bol tak štylizovaný, že jeho platnosť sa nevzťahovala na Slovensko. Trvalo to teda 20 mesiacov, kým sa podarilo dostať pred plénum SNR návrh, ktorý má nahradiť a doplniť chýbajúce ustanovenia § 2 spomínaného dekrétu. Tento návrh nariadenia SNR ukladá povinnosť vlastníkom a držiteľom odovzdať všetky prevádzkové prostriedky v oblasti filmu do vlastníctva štátu.

Na Slovensku sa poštátnenie v smysle spomínaného dekrétu, čiže návrhu nariadenia SNR, § 2 týka predovšetkým kinematografických prevodzovní, za ktoré sa ich býv. majiteľom poskytne v smysle príslušných zákonných ustanovení primeraná náhrada. Poštátnenie filmovníctva na Slovensku týka sa predovšetkým právnických osôb, z ktorých väčšina bola nepriateľská štátu, teda príslušníci HG, DP, HSĽS, atď., čiže na tieto by sa aj tak vzťahoval zákon o konfiškácii nepriateľského majetku. Aby bol možný rozkvet slovenského filmu, potrebuje k tomu dve základne, a to umeleckú a finančnú. Finančnú základňu slovenskému filmu dávajú práve poštátnené kiná. Z výnosov týchto je totiž umožnená výroba slovenských celovečerných i krátkych filmov, ďalej je umožnená výstavba jednak technicko-výrobných statkov, jednak kinematografických prevodzovní. Účelom však je základňa umelecká, ktorá musí dávať verejnosti diela hodnotné. Účel bez prostriedku nemožno však uskutočniť á tak bez poštátnenia kín by nebolo ani umeleckej základne.

Poštátnenie umožňuje zhustenie siete kín, ktorá v minulosti nebola priama úmerná čo do počtu obyvateľov v zemiach českých. Poštátnený film stal sa tak najúčinnejším kultúrno-výchovným prostriedkom širokých más nášho ľudu, súc zbavený súkromno-podnikateľského neblahého vplyvu. Uvedomujúc si dostatočne veľký význam poštátnenia filmovníctva, schvaľujeme návrh § 2 dekrétu čís. 50/1945 Sb. s tým vedomím, že pre ďalší zdarný rozkvet poštátnenia v obore kinematografie musia byť splnené aj formálne právne náležitosti.

Oneskorenie predloženia tohto návrhu pred plénum SNR treba si však dostatočne vysvetliť a objasniť. Od poldruha roka filmoví pracovníci predložili niekoľko návrhov na nariadenie Slovenskej národnej rade, Povereníctvu informácií, ktoré nejako zámerne toto úsilie znemožňovalo tým, že celkom v opačnom smere snažilo sa vniesť medzi bývalých kinomajiteľov verziu, že dekrét prezidenta Republiky o poštátnení na Slovensku neplatí. Na opodstatnenie tohto tvrdenia uvediem konkrétny prípad. Povereníctvo na prednesenie tejto svojej tézy snažilo sa dosadiť do podniku Slofisu namiesto osôb, ktoré vlastne celé poštátnenie na Slovensku do dôsledkov previedly, takých ľudí, ktorí nielen že nemali k poštátneniu filmu kladný pomer, ale stavali sa priamo proti poštátneniu, či už opakovaním spomínanej verzie Povereníctva, alebo zdôrazňovaním, že menšie kiná sú nerentabilné a v dôsledku toho je ich treba zpod poštátnenia vyňať, hoci rentabilnosť alebo nerentabilnosť toho-ktorého kina musíme klasifikovať pod zorným uhlom jeho kultúrno-výchovného poslania medzi širokými vrstvami nášho ľudu. Z doterajších hospodárskych výsledkov činnosti, poštátnených kín na Slovensku je zrejmé, že tieto sú ako celok vysoko aktívne.