Kabinetu štátneho tajomníka šlo za každých okolností o to, aby zaslúžilé osoby z povstania a z odboja vôbec boly náležite odmenené. To isté platí aj na ďalejslúžiacích. V roku 1945 bola vypísaná súťaž pre prípravnú službu, termín bol, pravda, pomerne krátky a preto teraz robia sa ďalšie prípravy pre nový nábor na prípravnú službu. Že spomenutý termín bol krátky, vysvetľuje sa tým, že v roku 1945 šlo hlavne o rýchle doplnenie sboru rotmajstrov. Nový nábor na prípravnú službu je teraz zásadne viazaný na pomery v armáde, na diskoláciu útvarov, na systemizované počty a vôbec na organizáciu československej armády. Postupne ale prichádza k spravodlivému riešeniu tejto otázky, ktorú Kabinet štátneho tajomníka stále sleduje a snaží sa riešiť.

Očista v armáde koná sa v intenciách zákona č. 72 z roku 1946, v smysle ktorého boly zriadené dve prijímacie komisie a jedna komisia odvolacia. Jedna z prijímacích komisií prijíma dôstojníkov a rotmajstrov slovenskej národnosti. Členovia tejto komisie boli schválení vládou na návrh ministra národnej obrany po predchádzajúcom súhlase Slovenskej národnej rady. Úloha komisie je známa. Predovšetkým ide o to, aby do novej československej armády nedostaly sa osoby, ktoré do nej nepatria s ohľadom na ich činnosť z čias Slovenského štátu. Komisia má pre svoju činnosť zákonom stanovené smernice, ktoré boly doplnené tzv. vykonávacími nariadeniami ministra národnej obrany. Činnosť komisie spočíva zásadne na tom, aby ohodnotila každého dôstojníka a rotmajstra, či vôbec má byť do armády prijatý, ďalej aby ohodnotila odbojovú činnosť týchto určitou známkou, čiže komisia klasifikuje. Používa 4 známky na klasifikáciu: výtečný, veľmi dobrý, dobrý a vyhovujúci. K týmto známkam viažu sa pravda aj paragrafy zákona a to § 1, ktorý shrňuje možnosti niekoho do armády povolať alebo ponechať, § 9 s možnosťou prevziať, § 12 vylučuje možnosť prijatia a § 13 pripúšťa možnosť ponechať, povolať alebo prevziať niekoho za určitých presne vymedzených okolností. Pri klasifikácii § 12 je možné odvolanie, ktoré prerokúva odvolacia komisia, ktoré rozhodnutia spadajú ďalšej inštancii vojenskej správy a to kárnemu, prípadne vojenským súdom.

Prijímacia komisia dostala dohromady 3234 prihlášok. Dosiaľ prerokovaných dôstojníkov bolo 1720, rotmajstrov 1258, z toho priaznivé vybavených dôstojníkov 1521, rotmajstrov 1225. Zamietnutých dôstojníkov 199, rotmajstrov 33. Dosial neprerokovaných dôstojníkov 129, rotmajstrov 127. Toto sú prípady, proti ktorým sú určité námietky a ktoré vyžadujú osobitného vyšetrenia.

Práce s prerokovaním prihlášok sú až na uvedené prípady skončené. V dohľadnom čase začne sa s rozposielaním dekrétov podľa § 1 a 9, oznámenia podľa § 12 sú už rozposlané, aby tak bola možnosť odvolať sa na odvolaciu komisiu. Okrem uvedených počtov došlo viac prihlášok so strany záložných dôstojníkov, rotmajstrov, ktorí žiadajú aktivovanie. Čo sa týka činnosti komisie prijímacej a jej rozhodnutí pri klasifikovaní, podotýkam, že komisia si je vedomá svojho poslania a ustanovenia podľa zákona. Ani minister, ani ja sme nevplývali na rozhodnutie komisie, ktorá pracovala úplne samostatne bez vplyvu zvonku. Jej rozhodnutia sú zákonné.

Keď sa na začiatku spôsobovaly určité zásahy na Slovensku, minister národnej obrany rozhodol ešte pred mojím príchodom, premiestiť komisiu do Prahy. Tu pracovala opäť samostatne, dostávala iba všeobecné direktívy, pokiaľ sa týka všeobecnej taktiky a časového vymedzenia prác. Šlo hlavne o to, aby nesporné prípady boly urýchlene vybavené, aby tí, ktorí konajú službu, mali právnu istotu, že zostanú v armáde, resp., aby mohli byť pojatí do renominácie a nominácie. Nakoniec zostaly len sporné prípady, ktoré vyžadovaly presného vyšetrenia, prípadne osobitného výsluchu, alebo výsluchu svedkov, preto komisia opäť prešla do Bratislavy, kde prácu dokončieva. Prijímacia komisia spolupracuje s orgánmi zpravodajskej služby v armáde a spravodlivá očista, najmä u vyšších hodností, koná sa dôsledne. Kto má určité výhrady proti niekomu, má príležitosť hlásiť všetko na príslušnom mieste, predovšetkým ale zpravodajským orgánom, ktoré vec vyšetria a dajú materiál prijímacej komisii. K celkovému problému preverovania treba pripomenúť, že osoba, ktorá pri preverovaní neobstála a cíti, že dostala azda najnižšiu známku, hľadá uplatnenie a zaistenie svojej existencie v rezortoch štátnej správy mimo rámec Ministerstva národnej obrany. Tu chcem len pripomenúť, že preverovanie príslušníkov armády nemožno ani zďaleka porovnať s preverovaním pri ostatných rezortoch štátnej správy. V armáde je to tak prísne a spravodlivé, že gážista, ktorí cíti, že nedosiahne takých výhod, ako jeho zaslúžilý kolega, hľadá, ale aj nájde si príslušné miesto, pre ktoré je prirodzene spoľahlivý a ktoré mu dokonca finančne viac donáša. Práve tento nezdravý úkaz vzbudzuje zlú krv u tých, ktorí vskutku pre Republiku oddane, čestne pracovali i bojovali.

Niektorí gážisti, ktorí slúžili v Hašikovej armáde, boli prijatí do československej armády, pretože ich predošlá činnosť v Sloveskom národnom povstaní, alebo celý ich postoj a smýšľanie stály za to, aby im bola daná možnosť uplatniť sa. V takýchto prípadoch dalo sa postupovať len od prípadu k prípadu a každý osobitne hodnotiť, pretože skoro všade hrali veľkú úlohu hmotné, rodinné a psychologické dôvody.

Celá akcia preverovania a preverenia skončí v čase, ktorý stanovuje zákon, t. j. v apríli t. r. Pokiaľ v poslednej dobe boly ministrovi národnej obrany a mne prednesené sťažnosti na prijatie dôstojníkov, ktorí v smysle zákona prijatí byť nemali, nariadil som v niekoľkých prípadoch, aby prijímacia komisia podrobila svoje rozhodnutia revízii a prihliadla k novým okolnostiam a námietkam, proti týmto dôstojníkom vznesený.

Vojenská správa nebude za nijakých okolností prepúšťať civilných zamestnancov. Nových môže prijímať len so súhlasom vlády. Platy civilných zamestnancov vyšších služieb, ktorí majú smluvu, sú odpovedajúce platom pragmatikálnych zamestnancov, v mnohých prípadoch vyššie. Vojenská správa nemá v úmysle upravovať platy týchto zamestnancov, pretože budú upravené, tak, ako aj u ostatných verejných zamestnancov. Pre civilných zamestnancov vojenskej správy na Slovensku treba sa postarať o vyriešenie ich odlišných platových úprav, aby sa odstránil dosiaľ trvajúci dualizmus a aby im bola zachovaná doterajšia úroveň, pri čom vedľa niektorých dielčích sociálnych potrieb pôjde aj o úpravu výkonnostného prídavku. Vojenská správa bude sa snažiť vyriešiť otázku civilných zamestnancov spravodlivo a vynasnaží sa, aby sa im nestala nejaká krivda. Pretože v tomto bode je latentná kríza, tiahnuca sa od obnovenia Republiky, musia sa pomery civilných zamestnancov upraviť tak, aby ako s hľadiska záujmov civilných zamestnancov, tak aj so strany vojenskej správy bolo jasné, aký bude definitívny stav v tejto veci. Žiadajú to nielen zamestnanecké rady civilných zamestnancov, ale upozorňujú nás na vec aj z parlamentných kruhov a v poslednom čase venoval tejto veci pozornosť v rozpočtovej rozprave v pléne SNR i pán podpredseda Slovenskej národnej rady pplk. Polák. Faktom je, že vojenská správa v prvej Republike zamestnávala civilných zamestnancov temer všetkých kategórii vo svojich pomocných odborných službách, pre ktoré jednak nebolo vojenských osôb, jednak bolo treba vojenské osoby zaangažovať v práci, ktorá vojenskému povolaniu je vlastná.

Za dnešných okolností, pokiaľ možno predvídať, nebude to inakšie. Ak sa prakticky uplatní snaha o zmiernenie zbrojenia, a to na podklade dohody veľmoci a príslušného medzinárodného dorozumenia, nebude sa môcť jej dôsledkom vyhnúť ani naša Republika. Bude to znamenať tým väčšie úsilie, aby síce obrana štátu bola po všetkých stránkach zabezpečená, ale aby sa menšie kontingenty, najmä vojenských osôb z povolania, dôkladne uplatnily vo vojenských odborných službách, menovite v organizácii brannej moci pri vlastných vojenských útvaroch a vojenských veliteľstvách, ktoré majú taktický, operačný alebo výcvikový charakter. Dochádzame k záveru, že rozumná a riadna úprava používania rozličných kategórií civilných zamestnancov pri vojenskej správe bude nielen vhodná, ale aj potrebná a účelná. So strany odborných vojenských kruhov vyslovujú sa určité námietky, vychádzajúce z osobitnej povahy vojenskej služby. Tieto námietky priliehajú na vojenské jednotky a vôbec na armádnu prevádzku, pri čom nejde o administratívu ako pomocnú složku armád, ale o samostatnú brannú moc, vojsko vo vlastnom smysle slova. Pre túto službu neprichádzajú do úvahy civilní zamestnanci. Naproti tomu pri vojenských úradoch, majúcich zväčša charakter správny, napríklad Ministerstvo národnej obrany, pri iných administratívnych ústavoch, ako sú napríklad vojenské nemocnice, doplňovacie úrady a v nich hlavne služby manipulačná, spisovná a kancelárska, ďalej pri takých zriadeniach, kde vedia uvedených prác treba ďalších odborníkov, ako je Vojenský technický ústav, Vojenský historický ústav, Vojenský zemepisný ústav a podobne, v takých prípadoch bude nanajvýš potrebné civilných zamestnancov pri vojenskej správe podržať. Dal som dispozície, aby sa preskúmaly možnosti presnejšieho vymedzenia systemizovaných počtov pre jednotlivé zamestnanecké kategórie a aby sa na základe toho riadne upravily počty chystanej mierovej systemizácie a aby sa presne vymedzilo, ktoré služby a v dôsedku toho ktoré miesta patria civilným zamestnancom a ktoré vojenským gážistom. Ak sa týmto spôsobom podarí problém vymedziť, získa sa predpoklad jednak pre presný budúci vývin, jednak pokoj a posila morálky v radoch civilných zamestnancov, ktorí doteraz trpia pre nevyjasnené pomery. Potom aj bude možné postarať sa o vyriešenie ďalších sociálnych a stavovských vecí týchto zamestnancov, lebo v zásade nebude možné, aby sa s nimi postupovalo inakšie ako s vojenskými gážistami pri riešení všetkých úprav, ktoré inak pre civilných štátnych zamestnancov platia i budú platiť. Je len prirodzená požiadavka vojenskej správy, aby civilní zamestnanci v jej službách boli nielen výkonní, kvalifikovaní, ale aj plne spoľahliví. (Potlesk.)

Preverovanie civilných zamestnancov bolo už prevedené. Z celkového počtu 700 civilných zamestnancov vojenskej správy, Slovákov, bolo 651 preverených podľa bodu 1, 8 bolo prepustených bez nárokov, 30 potrestaných premiestením, 10 so snížením nárokov odsunom povyše nia a 1 penzionovaný s osnížením penzie. Z údajov vidieť, že úplne prepustených bolo pomerne veľmi málo, niečo vyše 1%. Z tohto počtu je 470 pragmatikálnych zamestnancov, 110 smluvných zamestnancov vyšších služieb a 120 zamestnancov vojenských lesných majetkov. Samostatne treba počítať remeselníkov, robotníkov, letecký pomocný personál, personál ošetrovateľský a v intendančných skladoch, čo robí celkove asi 1.200 zamestnancov. Takisto asi 60 lekárov popri svojej praxi vypomáha vojenskej správe tam, kde niet dostatok vojenských lekárov. Podľa funkcie, ktorú vykonávajú slovenskí civilní zamestnanci vojenskej správy, možno povedať, že až na nepatrné výnimky sú to zväčša kancelárske sily, pisárky, zriadenci. Chýba ich predovšetkým na vedúcich miestach vojenských ústavov, kde ostatne badať veľký nedostatok aj slovenských gážistov. V porovnaní počtov s českými civilnými zamestnancami najlepšie obídu pragmatikálni zamestnanci, tých je skoro 60%, horšie je to so smluvnými zamestnancami vyššej služby, slovenských je len 10% a českých robotníkov i remeselníkov je 5.000, hoci slovenských je len 1200.

Celkový stav gážistov slovenskej národnosti na ústredných vojenských úradoch, počítajúc do toho i Ministerstvo národnej obrany, hlavný štáb, Vojenský zemepisný ústav, Vojenský technický ústav, Najvyšší vojenský súd, je veľmi slabý. Je to len slabých 8% z celkového stavu všetkých zamestnancov. Nateraz sa tento stav nedá zvýšiť, pretože každý podobný pokus by bol na škodu veliteľstva IV. oblasti, trpel by tým chod služby a kázeň na Slovensku. Kabinet štátneho tajomníka tento problém veľmi dôsledne sleduje a snaží sa nájsť priaznivé riešenie. K prekážke vyššie spomenutej druží sa problém nedostatku bytov v Prahe. Slovenskí dôstojníci a rotmajstri priamo sa vyhýbajú tomu, aby boli pridelení na centrálne úrady, pretože im hrozí odlúčenie od rodiny a omnoho horšie sociálne podmienky ako na Slovensku, pretože musia žiť na dvoje a za neutešených bytových podmienok, ktoré sa v krátkom čase nedajú zlepšiť. Ba možno povedať, že najnovšie rozhodnutie Vojenskej správy po dohode s Ústredným národným výborom v praxi túto problematiku len skomplikuje tým, že odmieta vyplácanie hotela, kde je prechodne a núdzové ubytovaných asi polovica slovenských gážistov. Ak sa v tomto smere nenájde vyhovujúce riešenie, nezostáva nič iného, ako počítať s novým odlivom slovenských gážistov z ústredných úradov. Táto otázka nie je bezvýznamná, pretože je úzko spojená s obsadením aspoň tých miest, ktoré by sa obsadiť mohly, keby bol dostatok ľudí. Dočasné obsadenie 8% nemôže nikoho uspokojiť, už aj z toho dôvodu, že vplyvom vonkajších pomerov, najmä sociálnych, je tendencia klesajúca. Chceme tomu odpomôcť i tým, hlavne nedostatku bytov, že Vojenská správa zriaďuje vo vojenských objektoch prechodné ubytovanie. Ide o snahu, aby pokiaľ možno v dôležitých kľúčových postaveniach Ministerstva národnej obrany, a to najmä v personálnych a materiálnych, boli zastúpení Slováci. Hodno tu spomenúť aspoň tieto dôležité miesta a funkcie, ktoré sú obsadené Slovákmi: podnáčelník hlavného štábu, prednosta organizačného oddelenia, prednosta právneho odboru, prednosta Stavebnej správy, prednosta automobilového odboru, prednosta doplňovacieho oddelenia, veliteľ spojovacieho vojska, prednosta materiálneho oddelenia-intendancie, náčelník hlavného štábu pechoty, náčelník hlavného štábu delostrelectva, prednosta Kabintu štátneho tajomníka, prednosta justičného odboru, zástupca prednostu osobného oddelenia, druhý miestopredseda Najvyššieho vojenského súdu, prednosta oddelenia Kancelárie légií, zástupca náčelníka osvetovej služby, viac funkcií dislokovaných prevážne na osobných oddeleniach jednotlivých zbraní a služieb. Akokoľvek tento stav je dosť uspokojivý, predsa našou snahou je získať čo najviac, čo však dnes naráža na nedostatok odborne kvalifikovaných ľudí, na rešpektovanie záujmov výcvikových i kázeňských na Slovensku. Hlavnou zásadou je presvedčiť obojstranne, že na Ministerstvo a hlavne na vedúce miesta nepatria ľudia, ktorí by všeobecnú orientáciu nemohli chápať v smysle Košickej dohody. V snahe odmeniť sa tým, ktorí v boji sa osvedčili, či už v zahraničnom alebo domácom odboji, ako aj v snahe omladiť dôstojnícky káder, urobila Vojenská správa mnoho ústupkov a úľav pre tých, ktorí by sa chceli stať aktívnymi dôstojníkmi. Vojenská správa snažila sa získať čo najväčší počet bojovníkov, ktorí za vojny dosiahli dôstojníckych hodností, ale veľmi mnohí z týchto prihlášku nepodali. Dôvody sú: nechuť stať sa aktívnymi dôstojníkmi, ďalej aj skutočnosť, že Vojenská správa menej platí ako súkromný alebo znárodnený podnik. Vcelku možno povedať, že z tých, ktorí o aktivovanie požiadali d proti ktorým nie sú závažné námietky čo do charakteru alebo služobnej spôsobnosti, prijatí boli alebo len budú skoro všetci. Určitá zdĺhavosť, ktorá sa tu vyskytla, bola podmienená složitosťou právneho postupu aktivovania. Celkom bude aktivovaných 1. 305 dôstojníkov. Z toho Slovákov 391, účastníkov povstania 202, zo západnej armády 29, z východnej armády 160. V hodnostiach to vyzerá tak, že bude aktivovaných 8 majorov, 24 štábnych kapitánov, 93 kapitánov, 133 nadporučíkov a 133 poručíkov. Ako z predošlého vidieť, z celkového počtu aktivovaných dôstojníkov participuje slovenská účasť vyše 30%, čo je pomer správny, ale s hľa diska absolútneho počtu slovenských aktivovaných dôstojníkov je to málo. Aj túto možnosť, rozšíriť kruhy slovenských dôstojníkov, mohli Slováci lepšie využiť. Zákon čís. 255 o umiesťovaní a inom zaopatrovaní účastníkov národného boja za oslobodenie má uviesť do armády všeobecné uspokojenie a mravnú ako i hmotnú odmenu za žertvu, nie v poslednom rade aj podchytiť v armáde ducha brannosti. V otázke započítania služobnej doby skutkový stav je taký, že raz započítava sa doba každému, kolaborantovi či povstalcovi, dvakrát napr. bojovníkovi, ktorý bojoval od 29. augusta do skončenia vojny, teda započíta sa mu do postupu 8 mesiacov a 11 dní. Výkonným letcom, parašutistom 16 mesiacov a 22 dní. O celých 8 mesiacov a 11 dní je na tom lepšie povstalec, ktorý 2 mesiace bol v otvorenom boji a po ňom bol na horách, odkiaľ išiel do prvého československého armádneho sboru, o toľko je na tom lepšie ako posledný dôsledný prisluhovač bývalého režimu. Poukazujem na nesrovnalosti v porovnaní s ostatnými rezortami. Tak Povereníctvo pre školstvo a osvetu vyhláškou zo dňa 19. marca 1946 č. 3. 283 o započítaní obdobia pre povstaleckú účasť hovorí, že profesorom a učiteľom môže sa ku dňu 1. októbra 1946 započítať 3 až 6 rokov pre nárok na zvýšenie slúžneho, čiže zvýšiť základný plat o jeden alebo dva stupne podľa miery a významu ich účasti na povstaní. Pritom sa pamätá aj na tých, ktorí sú v najvyššej platovej stupnici. Žiaľbohu u vojska, ako som spomenul, je to iba 8 mesiacov a 11 dní. Tieto zjavy príslušníci armády veľmi starostlivo sledujú a prirodzene javí sa u nich určitá nespokojnosť.

Starostlivosť invalidov na Slovensku. Vojna a boje za oslobodenie Československej republiky nezanechaly za sebou len spustošené dediny a mestá, ale zapríčinily nášmu obyvateľstvu aj veľké straty na životoch, značnú čiastku zranily alebo iným spôsobom podlomily zdravie našich spoluobčanov. Oslobodenie a ukončenie bojov nám ukázalo, do akej miery sa musí vystupňovať naša starostlivosť, aby sme týmto úbohým a vojnou najviac postihnutým spolubližným pomohli. Vojenská správa si prevzala dočasnú starostlivosť nad svojimi zranenými bojovníkmi a zriadila pre nich vojenské invalidovne. Starostlivosťou Ministerstva národnej obrany a VO IV bola zriadená dňa 10. augusta 1945 takáto vojenská invalidovňa aj na Slovensku, v Čeklísi, ktorá sa dňa 12. XI. 1945 pre nevyhovujúce umiestenie presťahovala do Bratislavy. Prvých vojenských invalidov prijala vojenská invalidovňa do svojej starostlivosti dňa 18. augusta 1945 v počte 25 mužov. Tento počet sa stále zvyšoval a dosiahol do času presťahovania sa do Bratislavy počtu 454 osôb. Sú to vojaci z radov Slovenského národného povstania, partizánskych jednotiek a vojaci zahraničných armád. Vojenská invalidovňa sa stará o ich doliečenie, duševné zjemnenie, preškolenie a podľa duševných a telesných schopností vymáha pre nich nové primerané zamestnanie. Invalidi si volia obyčajne ľahšie zamestnanie a vo väčšine sa uchádzajú o hostinskú a výčapnicku živnosť, iné ľahšie druhy živnosti: veľko- a malopredaj tabaku, za školníkov, zriadencov, informátorov, strážnikov, lesných hájnikov, dozorcov a menšia čiastka sa hlási pre nižšie kategórie úradnícke. Invalidovňa má tiež vycvičených telefonistov, masérov, vodičov motorových vozidiel a kinoamatérov pre úzke filmy. Za účelom vyškolenia vojenských gážistov sú, poťažne boly zriadené tieto kurzy: kurz z učiva ľudovej, meštianskej a obchodnej školy, kurz slovenského pravopisu, strojopisný kurz, kurz hostinský, hoteliersky, kurz pre veľko- a malopredaj tabaku, hájnický kurz, masérsky kurz, kurz pre obsluhu telefónnych a telegrafných ústredieň, šoférsky kurz a kurz pre obsluhovanie kinostrojov pre úzky film. Uvedeným školením a kurzami nedosahuje sa len súcosť a nadanosť pre nové povolanie, ale hlavne chuť k práci sa zvyšuje a zjemňuje sa duša vojenského invalida, aby zanechal zlé sklony a návyky, poťažne hriešne a trestuhodné zvyklosti. Po doliečení a po vyše uvedenej príprave vojenskí invalidi sú vo vyčkávaní svojich žiadosti o nové primerané zamestnanie. Prepúšťajú sa superarbitračným pokračovaním do svojich domovov až vtedy, keď už obdržali dekrét pre nové zamestnanie, alebo keď sa na vlastnú žiadosť prosia prepustiť. Obraz po stránke registrácie doterajšieho umiesťovania a neumiestených vojenských invalidov v čase zriadenia vojenskej invalidovne k 20. II. 1947 je tento: registrovaných vojenských invalidov máme spolu 1. 392. Z toho počtu je vo vojenskej invalidovni v Bratislave 306, prepustených bolo do zamestnania 420, prepustených bolo do svojich domovov na vlastnú žiadosť, kde vyčkávajú vybavenia svojich žiadosti, 666. Z tohto počtu vidieť, že ešte máme veľký počet invalidov nezamestnaných, nezaopatrených. Je mi veľmi veľkým potešením, že som sa dozvedel, že vo veľmi veľkej miere dopomohol k zamestnaniu vojenských invalidov pán predseda Slovenskej národnej rady Dr. Lettrich, ktorému i touto cestou vyslovujem srdečnú vďaku za jeho starostlivosť a prosím, aby sa vynasnažil i v budúcnosti o rýchle a prajné vyriešenie žiadostí vojenských invalidov (potlesk). Ďakujem tiež za doterajšiu spoluprácu v tomto smere pánu predsedovi Sboru povereníkov Dr. Husákovi, ako aj všetkým pánom povereníkom, ktorí dopomohli k zamestnaniu invalidov (potlesk). Bolo by žiadúce, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady znovu sa láskavé ujalo osudu vojenských invalidov a svojím prísnym zakročením donútilo svoje podriadené úrady a to najmä úrady okresných národných výborov, miestnych národných výborov k tomu, aby žiadosti vojenských invalidov vybavovaly sa prajné a urýchlene.

Počiatok školenia osvetových dôstojníkov spadá do doby bojov na Slovensku, kedy bojová situácia narýchlo vyžadovala osvetových dôstojníkov. Prvý kurz na území Slovenska bol v mieste veliteľstva prvého československého armádneho sboru v Bukovci v decembri roku 1944. V kurze bolo asi 40% Slovákov. Druhý kurz bol v Poprade, kde až 90% bolo Slovákov, účastníkov Slovenského národného povstania, v armáde alebo v partizánskych jednotkách. Tretí kurz bol pred skončením vojny v Turč. Sv. Martine, kde opäť bolo asi 90% účastníkov povstalcov, posledný nábor osvetových dôstojníkov na Slovensku konal sa z frekventantov záložných dôstojníkov ešte v boji a niektorí vykonávajú túto službu ešte aj dnes. Dňa 1. februára 1946 bola otvorená škola pre osvetových dôstojníkov, čím sa prikročilo k odbornému a sústavnému školeniu týchto dôstojníkov. Prvý šesťmesačný náukobeh absolvovalo 21 slovenských dôstojníkov z celkového počtu 91, čiže 23 %. V tejto škole boli už len dôstojníci. Rotmajstri a poddôstojníci neboli povolaní. V druhom 10-mesačnom náukobehu, ktorý bol otvorený v októbri roku 1946, je z celkového počtu 75 frekventantov 19 Slovákov, čiže 25 %. Väčší počet nebolo možno získať pre všeobecný nedostatok dôstojníkov Slovákov, ako aj pre nedostatočný záujem dôstojníkov pre morálne-politickú výchovu v armáde. Je predpoklad, že náborom z radov absolventov vojenskej akadémie vyrieši sa táto otázka, čo si ale opäť vyžiada určitého času. Z celkového počtu osvetových dôstojníkov v armáde 413 je 75 slovenských. Školenie je polovysokoškolského rázu a dnes sa pomýšľa na to, aby osvetoví dôstojníci mali vzdelanie vysokoškolské. Otázka školenia dôstojníckeho sboru je vlastne otázkou dvojznačnou, ide o školenie tých, ktorí sa len majú stať príslušníkmi dôstojníckeho sboru, po druhé ide o doplnenie vojenských vedomosti a poznatkov u tých, ktorí už dôstojníkmi sú, čiže u nich ide o potrebu doškolenia, alebo o preškolenie. Na otázky školenia, čiže na získanie budúcich dôstojníkov kladie sa najmä so strany slovenskej veľký dôraz, už z toho dôvodu, že potrebujeme za každých okolnosti dôstojnícky dorast. Nábor do vojenského povolania musí byť našou prvoradou otázkou, pretože ináč nebude možné vyrovnať počty, o. čo v podstate ide, lebo na odstránenie personálnych nesrovnalostí potrebujeme ľudí, ktorých je veľký nedostatok. Ako to vyzerá teraz v praxi, s tým nemôžeme byť spokojní. Vzhľadom na štatistické počty uchádzačov a frekventantov Vojenskej akadémie ľahšie pochopíme túto problematiku. K vojenskej prehliadke nedostavilo sa zo 450 uchádzačov slovenských presne 250, čiže vyše polovica. Na skúšku bolo povolaných, aj tých, čo neprišli na lekársku prehliadku, 350. Prišlo ich ale len 200. Podľa vzdelania z týchto 200 bolo až 115 s neúplným stredoškolským vzdelaním, kým medzi českými uchádzačmi zo 700 bolo takých len 150. Takto prijatých bolo z českých 19% s neúplným vzdelaním, kdežto zo slovenských až 44 % s neúplným školským vzdelaním. Napriek tomu, že prijatie uchádzačov do Vojenskej akadémie pre rok 1946 bol stanovený pomer Čechov ku Slovákom 2: 1, aby sa aj tým odstránil citeľný nedostatok dôstojníkov slovenskej národnosti, nebolo možné dosiahnuť tento pomer, ba dokonca ani tak, že celkový priemer dosiahnutý uchádzačom pri prijímacej skúške bol u Slovákov podstatne snížený. Celkový priemer dosiahnutý pri skúškach podľa národnosti a vzdelania je tento: Česi so stredoškolským vzdelaním 68 bodov, bez stredoškolského vzdelania 181 bodov. Slováci so stredoškolským vzdelaním 41 bodov, bez stredoškolského vzdelania 156 bodov. Vidieť, že s vojenského hľadiska nerobili sa slovenským uchádzačom nijaké prekážky, ba naopak, urobili sa dosť značné ústupky, aby sa vyhovelo požiadavkám, ktoré diktuje správne usporiadanie personálnych pomerov v československej armáde. Treba len ľutovať, že dodnes nenašlo sa dosť pochopenia práve medzi slovenskou mládežou a vojenskou službou. Nezáujem slovenských maturantou o vojenskú dráhu vidieť veľmi zjavne na prihláškach do Vojenskej akadémie v Hraniciach a do Vojenskej leteckej školy. Z celkového doterajšieho počtu prihlásených 588 uchádzačov je len 79 slovenskej národnosti. Vidieť veľký nepomer a tým aj našu starosť o slovenský vojenský dorast po stránke slovenskej je väčšia a zúfalejšia. Za takéhoto nezáujmu nie je možné dosiahnuť ten pomer, ktorý slovenskému národu patrí. Takisto nie je možné ani argumetovať pri realizovaní pomerného zastúpenia, keď primeraná požiadavka argumentácie nie je splnená, pretože posledný termín podania prihlášky do Vojenskej akadémie v Hraniciach, ako aj do Vojenskej leteckej školy končí dňom 5. marca t. r., prosím členov Slovenskej národnej rady, aby vo vlastnej pôsobnosti vykonali účinný nábor slovenskej mládeže pre aktívnu vojenskú službu. Je len vskutku niekoľko dní, práve preto treba konať rýchlo a bez dlhých úvah. Za takéhoto stavu nie je možné vyhovieť vojenskej správe, ktorá prichádze v ústrety tým, že dáva väčšiu kvótu pre slovenských uchádzačov len preto, aby odpomohla nedostatku slovenských dôstojníkov. Katastrofálny neúspech vidieť aj v nábore pre Vojenskú leteckú akadémiu, na ktorý sa vynaložily dosť veľké náklady na propagandu a výsledok je menej ako uspokojujúci. Nemáme proste dorast a tento získať sa nám nedarí. Z tohto vychádzajúc prídeme na to, že problematika v pomernom zastúpení účasti na hodnostiach i funkciách sa nevyrieši tak rýchlo, ako by bolo potrebné vo vlastnom slovenskom záujme urobiť. No niečo lepšie, ale ešte predsa nie v takom rozsahu, ako si želáme, je s frekventantmi Vysokej školy vojenskej. Z 228 frekventantov je 52 Slovákov a vo Vysokej intendančnej škole zo 70 je 11 Slovákov. Horšie je to však s profesormi na týchto vrcholných vojenských školách. Na prvej z počtu 64 je len 5 Slovákov a na druhej zo 7 iba jeden. Konečne v kurze pre veliteľov vojenských telies medzi 52 frekventantmi je 10 Slovákov. Tieto údaje sú len na dokreslenie predstavy o úplnom nedostatku dôstojníckeho sboru, dorastu i dôstojníkov na preškolenie, ktorí aj keby chceli ísť do kurzov, nemôžu pre svoju doterajšiu zodpovednú funkciu, ktorú by nemal kto obsadiť. Podľa rozhodnutia hneď po oslobodení vydávajú sa všetky služobné knihy československej armády česky aj slovensky. Táto zásada sa striktne zachováva. Dosiaľ bolo slovensky vydaných 30 služobných kníh, asi ten istý počet je už pripravený v rukopisoch. Nutno podotknúť, že takéto dvojjazyčné vydávanie služobných kníh spojené je s dosť veľkým finančným nákladom, a preto z úsporných dôvodov dalo by sa azda uvažovať nad tým, že by tie najdôležitejšie predpisy a pomôcky boly dvojjazyčné a rozličné príručky, tabuľky streľby, menejdôležité smernice mohly by sa vydávať striedavo česky i slovensky pre celú armádu. Ak by sa toto uskutočnilo, prišiel by aj český príslušník armády do styku so slovenčinou, čo je teraz zjavom sporadickým, a prípadným ťažkostiam čo do srozumiteľnosti dalo by sa predísť diferenciálnym slovníčkom, pripojeným ku každej služobnej knihe jednojazyčnej. Toto je ale otázka politickej sankcie. Snahou vojenskej správy je zlepšiť kázeň v armáde, na ktorú sa kladie veľký dôraz v Košickom, tak aj v budovateľskom programe. Povojnové pomery daly vznik novým zjavom, ktoré treba z armády odstrániť, pretože hatia priaznivý vývin a nijako nezvyšujú uvedomelú kázeň. Jednako môžem vyhlásiť, že na svojej ceste po jednotlivých slovenských posádkach nestretol som sa s nijakým vážnejším porušením morálky a kázne. Spolunažívanie slovenských a českých vojakov je vzorné. Nevyskytly sa nikde nijaké prípady, ktoré by kalily tento kamarátsky pomer. Slovenskí branci, časť z nich je v Čechách a podobne aj českí sú na Slovensku. Prispieva to k vzájomnému poznávaniu a sbližovaniu príslušníkov oboch národov. So strany slovenskej na slovenských brancov v Čechách nevyskytly sa žiadne ponosy. Cítia sa dobre v českom prostredí, niet psychologických motívov, ktoré by ich pobyt v historických zemiach kazily. Horšie je to ale so strany českých brancov na Slovensku. Aj služobne, aj prostredníctvom českej, najmä lokálnej tlače sťažujú si títo v mnohých prípadoch na dve veci: je to predovšetkým prísnejšia kázeň ako v Čechách, s ktorou títo nepočílali a ktorá im ťažkopádne. Na druhej strane sťažujú si na stravu. I keď je známe, že najmä nováckom v prvých časoch nikdy nepostačovala vojenská dávka, predsa v určitých prípadoch sťažnosť bola dosť oprávnená. Boly to ale ojedinelé prípady, ktoré sa vyšetrily a urobila sa náprava. V tejto veci zariadil som prísne kontroly. Vojenská správa vynaloží všetko úsilie, aby sa tieto nedostatky odstránily. Nedostatočná je starostlivosť o hmotné uspokojenie všetkých potrieb vojaka, dochádza sa k zbytočným dôsledkom ideológie. Vyslovujem presvedčenie, že naša armáda postupne odstráni všetky prekážky, ktoré jej ešte bránia stať sa vskutku ľudovou a demokratickou v pravom slova smysle. (Potlesk.)