Ešte o jednej veci by som sa rád zmienil, a to je problém národných správcov. Kritický občan pozoruje počínanie národných správcov a kritizuje nedostatky tohto zriadenia. Máme príklady, kde si národný správcovia svedomite a hospodárne počínajú a pod ich rukou podniky a obchody prosperujú. Ale máme mnoho príkladov, kde národní správrovia rýchlo zbohatli a podniky i obchody rýchlo upadajú, kde je účtovanie a obrat skreslený, kde úvery v peňažných ústavoch, ktoré národný správcovia vyzdvihujú, rastú a kde sa podniky dostavajú do konkurzného stavu. Preto treba rozmýšľať, ale súčasne aj rýchlo konať, aby konfiškované podniky, obchody a dielne čo najskôr prešly na bázu súkromného podnikania s vlastníckym právom, pretože v terajšom stave štát stráca ťažké peniaze na neodvedených daniach a pretože distribúcia spotrebných článkov viazne pre liknavosť a nesvedomitosť mnohých národných správcov. Treba previesť čo najskôr likvidáciu opustených a konfiškovaných podnikov a odovzdať ich do rúk súkromníkom, predovšetkým schopným vdovám po padlých hrdinoch povstania, partizánom a bojovníkom povstania. Tým by sa i čiastočne riešil existenčný problém partizánov, vdov a bojovníkov, ktorým by sa dala možnosť slušne žiť, nezobrať podpory a ktorým by sa nedala príležitosť na sťažnosti, akých sme boli svedkami i na poslednom partizánskom sjazde v Bratislave. (Potlesk.)

Slávna Slovenská národná rada! Prosím, aby si týchto mojich poznámok členovia Slovenskej národnej rady a páni povereníci všimli a pri splňovaní nášho pracovného programu, predneseného včera pánom predsedom Sboru povereníkov Dr. Husákom, týmito poznámkami jednotlivé state pracovného programu doplnili. Slovensko má svoje zásluhy v reštituovaní Československej republiky a chce sa so všetkou svojou pracovnou silou začleniť do budovateľského plánu vo výstavbe vzorného štátu Európy. (Potlesk.)

Podpredseda SNR kanonik Andrej Cvinček:

Ďalším rečníkom je pán člen Slovenskej národnej rady Dr. Brtáň. Prosím, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Rudolf Brtáň:

Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte mi povedať v krátkosti niekoľko doplnkov a poznámok na program kultúrneho budovania.

Niet azda nikoho, kto by sa netešil myšlienke veľkolepého budovateľského plánu z dvojročenky, vyhlásenej vládou a z dvojročného programu Sboru povereníkov. Chcel by som len aj v neprítomností pána povereníka pre školstvo a osvetu konštatovať, že kultúrny, osvetový a školský plán aj pri živom záujme pána predsedu Sboru povereníkov o našu kultúru, nevyznel ani najideálnejšie, ani najreálnejšie. Zo štylizácie, že sa budeme starať,, i o kultúrne budovanie Slovenska", popri dominantnej hospodárskej výstavbe, vidieť, že sa tu kultúra a čo s ňou súvisí stáva nevdojak druhoradou a že sa v pláne nejde ani do šírky ani do hĺbky. Spomína sa ako hlavná úloha stavba a dobudovanie škôl, uvádza sa 289 školiek, ktoré sa majú rozmnožiť a to jednostranne "najmä v priemyselných centrách". Ale ak má byť výchova jednotná pre všetky vrstvy, musí sa venovať rovnaká starostlivosť aj dedinám. Pri meštianskych školách nesmieme zabúdať na dobudovanie siete práve tam, kde dosiaľ naširoko-ďaleko nebolo meštianok a popri vítaných odborných učňovských a štyroch chystaných závodných školách želáme si ešte intenzívnejšie vybudovať sieť pre väčšinu národa, pre roľníkov. To je omnoho aktuálnejšia požiadavka v týchto dvoch rokoch ako dve ľudové akadémie. Jednostranná starostlivosť len o mestské robotníctvo a priemyselné vrstvy mládeže musí sa doplniť zvýšenou starostlivosťou o dedinskú a roľnícku mládež, ktorá má nepomerne menší prístup k osvete a vzdelaniu. (Potlesk.)

V kultúrnom budovaní sa neuvádza, ako v iných úsekoch, programové vyčíslenie, kde a aké školy sa vystavajú a dostavajú, približne za aké sumy, lebo takto ostáva celý program iluzórny.

Okrem týchto materiálnych ťažkostí sa neuvádza, ako sa zdolá kríza učiteľského a profesorského stavu, bez ktorého každý školský plán stroskotá. A tu mi dovoľte práve tieto dni, keď sa začína nový školský rok, a učiteľstvo je akosi znechutené, často i neželateľným prekladaním, aby som upozornil na odvekú krivdu voči učiteľom a profesorom. Ako možno splniť účinne budovateľský program nových škôl, ako zdolať kultúrne a školské úlohy, ktoré nám pribúdajú aj s prínavráteným územím, aj s presídľovanými Slovákmi, keď máme mnohotisícový nedostatok učiteľov, málo profesorov, a keď za daných okolností táto dráha nebude nikoho pre úbohé finančné a sociálne postavenie vábiť. Existenčné a spoločenské pomery nášho učiteľstva a profesorstva sú v porovnaní s rovnako alebo aj menej vzdelanými kolegami maturarutami a vysokoškolsky vzdelanými právnikmi, inžiniermi a lekármi nepomerne bedárske a mizerné. To je dedičstvo starých čias, keď ešte platilo,, čo rechtor vybľačí, rechtorka vyvláči". Prepáčte za tento hlas ľudu; nie je parlamentárny, ale je, bohužiaľ, pravdivý aj dnes, hocikedy okolo desiatehopätnásteho v mesiaci aktuálny. Učiteľ a profesor sú dnes najboľavejším výkričníkom medzi vzdelanými, školenými, kultúru tvoriacimi a osvetu šíriacimi ľuďmi našej spoločnosti a nášho života. Vytrhnime ich preto prvých z finančnej tiesne, sociálnej ubitosti, z pocitu menejcennosti a dajme im za výchovu našich detí, mládeže, národa, za statočnú prácu aj poriadnu plaču. Takto sa docieli práve v osvete a v kultúre väčších úspechov Lebo sa aj učiteľ aj profesor budú venovať len svojej práci a nebudú zastávať toľko iných vnútených, pre svoje zabezpečenie potrebných funkcií, ktoré nikdy nemalý dobrý vplyv na ich vlastné pedagogické a kultúrno-osvetové poslanie. Len tak sa im umožní aj ďalšie vzdelanie, len tak sa zvýši aj odber našej knižnej produkcie, lebo nezabúdajme, že je pravdou, že učitelia a profesori, keď majú na to prostriedky, sú najčastejšími konzumentmi umenia, vedy a literatúry. Dobre poznám ich sťažnosti a bolesti. Viem, ako čakajú na splnenie stálych sľubov a znechucuje ich, keď vidia nepomerne väčšie platy robotníkov, ktorým, pravdaže, tieto platy nezávidia. Znechucuje ich, keď často riaditeľ má nižší plat ako školník, keď učiteľka-matka ako vydatá dostáva po 22-ročnej službe údajne len 2.780. - korún a keď títo kultúrni pracovníci nemôžu žiť tak, ako sa to na ich vzelanie, schopnosti, spoločenské postavenie a prácu patrí. Po nich nech príde aj úprava platov iných štátnych a verejných zamestnancov, aby sme tak dosiahli želaného zvýšenia blahobytu všetkých vrstiev národa.

Veríme, že po zvýšení životnej úrovne učiteľov a profesorov príde aj veľký príliv žiactva na toto pre náš národ vďačné povolanie a tak sa zaplnia medzery, obsadia sa miesta kvalifikovanými učiteľmi, prosperovať bude pedagogická fakulta aj odborné školy a urýchli sa nejedna složka kultúrneho programu v dvojročenke a v ďalších rokoch budovania.

V súvise so školstvom nenachodíme v programe nič o strednom školstve, ani aká bude výchova a najmä výchova mravná. Aj vyriešenie týchto problémov očakáva naša verejnosť v najbližšom čase. Pálčivým ostáva katastrofálny nedostatok riadnych nových učebníc, čo sťažuje školské vyučovanie. Podobný problém, vôbec nespomenutý, ale týkajúci sa školstva a kultúry tela, je program telovýchovný. Ak chceme dosiahnuť harmonickej výchovy, musíme sa hneď teraz postarať o rozkvet telesnej výchovy a športu v najširších vrstvách.

Kultúrna práca, vedecké a umelecké snaženia dostávajú sa do novej situácie. Nemôžu byť a nesmú sa stať nikdy len vecou čisto stranníckou od opravy pravopisu až po Slovenskú umeleckú a vedeckú radu, ale vecou celonárodnou. V dnešných časoch by sa patrilo venovať zvýšenú pozornosť aj blížiacemu sa jubileu povstaleckého dobrovoľníckeho roku 1848, aj slovanským otázkam a vybudovať v najkratšom čase, po príklade nielen slovanských, ale i mnohých iných neslovanských národov - Slovanský ústav. Našou pýchou ostávajú a znova ožívajú veľkí Slováci, Kollár, Šafárik, Hollý, Štúr i Vajanský, a na kultúrnom, poli treba ich odkaz v duchu dnešných nových čias prehĺbiť a dobudovať.

Slávna Slovenská národná rada! Na nás nehľadia len naši vrstovníci, na nás sa dívajú aj budúce pokolenia. Nesmieme zaostať ani na poli kultúrnom, treba pojať do programu a splniť aj širší návrh Povereníctva informácií v otázke dialkopisného spojenia, v otázke výstavby filmových podnikov, v otázke uzákonenia tlače, v otázke výstavby budovy Československého rozhlasu v Bratislave, ktorá je provizórne umiestená v škole, ako aj výstavby odborných štúdií v Banskej Bystrici. Treba toto podporovať finančne, nájsť finančnú úhradu do budúcnosti na všetky kultúrne podniky. Veríme, že nám všetkým takto pôjde aj v kultúrnom úsilí o spoločnú prácu, o vyššiu úroveň národa, nášho Slovenska, drahej republiky, aby sme sa skoro dostali na úroveň pokrokovej Európy a celého sveta. (Potlesk.)

Podpredseda SNR kanoník Andrej Cvinček:

Nasleduje ďalší rečník člen Slovenskej národnej rady pán Emil Rusko.

Člen SNR Emil Rusko:

Slávna Slovenská národná rada! Strana práce na Slovensku pristupuje prvý raz k zodpovednému dielu politického, hospodárskeho a duchovného dobudovania Slovenska. Početne zatiaľ malá, no mravne tým pevnejšia, hlási sa k spolurozhodovaniu o ideálnych i materiálnych osudoch našej society.

Dvojročný program Sboru povereníkov je slovenskou analógiou budovateľského programu československej vlády a nesie všetky znaky myslenia svojich autorov, poťažne našich politických strán, opierajúcich sa akademicky i prakticky o výdobytky slávneho slovenského národného povstania. Princípy dvojročného plánu majú spoločnú dominentu, a to je ľud, národ a jeho duchovné i materiálne blaho. Jeho nedostatky sú skôr formálne ako zásadné.

Slávna Slovenská národná rada! Po srovnaní dvojročného plánu Sboru povereníkov s programom Strany práce, ktorý jeho autorov vzhľadom na našu neúčasť na vyšších politických kulolároch ovplyvniť nijako nemohol, musíme v mene svojej strany na tomto mieste slávnostne vyhlásiť, že dvojročnica Sboru povereníkov je sociálna a ľudová. V zastúpení záujmov východoslovenských vďačne konštatujem, že i keď sa tu a tam upúšťa od uskutočnenia zásady stavať republiku od východu na západ, dvojročný plán na nás nezabudol. Predpokladám, že sa optimizmu jeho autorov nepostavia do cesty neprekonateľné prekážky, bude sa pamätať na špeciálne túžby nášho východu, okrem spomínaného drevárskeho kombinátu, poťažne svidníckej priehrady, najmä pri premiesťovaní priemyslu zo západu na východ, kde sú znamenité pracovné i priestorové možnosti. Pri starostlivosti o našich roľníkov a vôbec o našu poľnohospodársku politiku, bude sa musieť pamätať na dobudovanie Michaloviec, pre vytvorenie vyspelého centra nášho bohatého Zemplína. To predpokladá odborné školstvo a najmä dokonalé ústrojenstvo komunikačné, usmernené pod týmto zorným uhlom. V predpoklade, že Jednotný sväz slovenských roľníkov bude všeprospešná a najmä nepolitická ustanovizeň ponúka tu Strana práce svoje cenné služby.

Len s vďakou možno kvitovať úmysel Sboru povereníkov ozdraviť bytovú politiku v Bratislave a v Košiciach. Treba vítať významové umostnenie Košicko-Bohumínskej železnice zdvojkoľajnením, a týmto Košice stanú sa tak východnou dopravnou bránou našej Republiky s patričnou vysokou zodpovednosťou, vyplývajúcou zo susedstva s naším mocným ruským spojencom.

Pokiaľ ide o presídlenie, musím s ľútosťou konštatovať, že naše rozhlasové stanice, nie zo slovenskej viny, nemôžu dnes náležite čeliť maďarským manévrom, ohrozujúcim úspešné zakončenie presídlenia. Anténový potenciál našich staníc nestačí zatiaľ prikryť našou rozhlasovou propagandou slovenské kraje v Maďarsku, ako to bolo napríklad v roku 1938 pri rozhlasovom boji Československej republiky s Maďarskom, keď relácie, získané vypočúvaním vodcov maďarských szabadcsapatov na gramofónové platne, malý znamenitý morálny i politický úspech. Dnes niet analógie, keďže naša anténa na to nestačí. Preto nech mi je dovolené s tohto miesta apelovať na činiteľov, ktorí majú možnosť dobudovanie tohto dôležitého sektoru urýchliť. Rozhlas vyhral spojencom vojnu, preto môže pre nás vyhrať mier. Keby sme mali kilovatty, mohli by sme s tromi rozmanitými rozhlasovými programami vyhrať ľahšie veľký boj o návrat našich drahých.

Slávna Slovenská národná rada! Nech mi je dovolené na tomto mieste vysloviť svoj nesúhlas s okolnosťou, že sa v kultúrnom výbore nepamätalo na zástupcu rozhlasu, ako svedomia nášho národa. Štát ráta stále viac a viac s jeho službami. Preto nepokladám za únosné, že mocenské záujmy, poťažne istý politický kľúč boly uprednostené pred účelnosťou a praktickou kultúrnou potrebou.

Pri rozdeľovaní konfiškovaných majetkov katastry obcí nesmú byť prekážkou sociálnej spravodlivosti, čiže nesmú brániť prideľovaniu statkov chudobnejším občanom obcí susedných, prípadne občanom kolonizovaným, pričom treba mať na mysli predovšetkým poľnohospodárske robotníctvo, pracujúce doteraz na cudzom. Pri pláne výstavby nových škôl a ústavov potešila by nás konkrétnejšia zmienka o konzervatóriu v Košiciach, poťažne o sľúbenej už lekárskej fakulte. Košice boly Achillovou pätou Republiky. A ich absolútne poslovenčenie premenou na univerzitné mesto má patriť medzi najbližšie ciele múdrej a štátnickej politiky. V našej kultúrnej dvoj ročenke krásne by sa vynímala myšlienka Slovenskej vysokej školy politických náuk, povolaná školiť najmä našich novinárov a sociálnych pracovníkov.

Treba pomýšľať aj na výchovu rozhlasového dorastu, vykonávanú zatiaľ pro domo staršími a skúsenejšími činiteľmi rozhlasu. Rozhlasová veda mala by sa prednášať tak, ako je to v cudzine, na filozofickej fakulte našej univerzity, poťažne mohla by byť zriadená zvláštna stolica rozhlasových vied pri Vysokej škole politických náuk.

Súc presvedčený, že slávna Slovenská národná rada, poťažne Sbor povereníkov rozšafnou a žičlivou politikou zavedie absolútnu paritu v hodnotení problému východného Slovenska, že nedovolí v žiadnom sektore odbúravanie jeho hospodárskeho a duchovného organizmu a že v určitej citlivosti v minulosti často ukrivdeného východoslovenského občana bude vidieť len moment pozitívny, mám česť sľúbiť na tomto zodpovednom miesite, že naša strana dáva sa plne do služieb dvojročného plánu Sboru povereníkov, zameraného s perspektívy našej slávnej revolúcie do perspektívy radostnejšieho a konsolidovaného zajtrajška našej Republiky a slovenského ľudu. (Potlesk.)

Podpredseda SNR kanoník Andrej Cvinček:

Udeľujem slovo pánu členovi rady Júliusovi Gašperíkovi.

Člen SNR Július Gašperík:

Slávna Národná rada! Bolo tuná už: mnoho rečníkov, ktorí rozoberali problém, pôdohospodársky. Ja len stručne naznačím niekoľko mojich poznámok, ktoré považujem za potrebné, aby s tohto miesta odznely.

Do konca roku 1948 máme zvýšiť naše poľnohospodárstvo na predvojnovú úroveň. To je iste veľký úkol. No, my môžeme konštatovať, že sme už začali štartovať. Ale, slávna Národná rada, nebude to záležať len od roľníkov, bude to záležať tiež od iných činiteľov, vyšších, mocenských, od sucha, od dažďa a od ostatných faktorov, ktoré tu budú rozhodujúcimi, či dosiahneme plne toho úkolu, ktorý nám bol daný. My tento úkol si plne osvojujeme a tento úkol aj konáme.

Veď máme čo konať, my máme len polovičnú produktivitu a tržbu z našej pôdy, ako majú zeme západné v tomto štáte. Nuž, povedzme si to v cifrách stručne, akú to produktivitu a tržbu máme u nás, U nás máme z 1 ha produktivitu pôdnu v korunách vyjadrenú, totiž v Čechách je to 4.000, presne 3.892 a u nás je to len 2.407 korún. Ďalej my máme tržbu v korunách na 1 ha poľnohospodárskej pôdy 1.456 korún, v Čechách 2.911 a na Morave 2.622. Nuž, z tohto krátkeho vidíte, že teda máme čo doháňať a máme k čomu popoháňať našu pôdu k väčšej produktivite, k väčšej intenzite. Okrem toho aj náš životný štandard je nižší a my by sme veľmi radi boli, keby sme práve v rámci tejto dvojročenky mohli konečne odstrániť tú príslovečnú biedu našich horských krajov. Na Slovensko sa mnohí dívali, ktorí sem chodia, ako na zem vôbec chudobnú. No, nie je tomu tak celkom po stránke pôdohospodárskej; naopak, máme veľmi krásne kraje, s vysokou intenzitou a skutočne s komorou obilnou, na druhej strane zas máme príslovečnú slovenskú biedu, ktorú môžeme teraz pri systematickej práci v rámci tejtodvojročenky hodne snižiť, ba prípadne i odstrániť. Dôsledkom tohto, že máme nižší životný štandard, ukazujú nám štatistické dáta, napríklad koľko sa u nás mäsa zje, alebo koľko cukru sa spotrebuje, to sú už smerné čísla životného štandardu, lebo však to ide do každej kuchyne, do každej domácnosti a podľa toho zisťuje sa, či niektorý národ žije vyšším alebo nižším štandardom. Tak napríklad na jedného obyvateľa pripadalo priemerne v roku 1922 až 1931 v desaťročnom priemere - to sú skutočne čísla pevné, lebo v poľnohospodárstve nemožno uzatvárať výsledky jednoročné alebo dvojročné, musia byť uzatvárané najmenej trojročné, lebo príde suchý rok, tam príde mokrý rok, tam príde úrodný alebo stredný, z tohto my už môžeme nejakú výslednicu doniesť. A keď máme desaťročný priemer, tak to iste môže byť smerné pre nás. Tak napr. na Slovensku sa hovädzieho mäsa zjedlo na hlavu, t. j. jednu osobu 5.71 kg, v Čechách vyše 14 kg. Teľacieho mäsa u nás 1.73 kg, v Čechách 2.63 kg. Mäsa bravčového 7.62 kg, v Čechách 12.66. Tak už z tohto vidíme, že žijeme nižším životným štandardom. Nemyslite si, vážené dámy a pánovia, že snáď my nemáme dostatok produkcie mäsovej, že preto snáď máme ten nižší životný štandard, nie je tomu tak. My sme ročne produkovali, keď vezmeme ten priemer, asi 200 tisíc kusov hovädzieho dobytka. Z týchto 200.000 kusov hovädzieho dobytka upotrebil náš domáci konzument len 52, alebo 59%, no a zvyšok, 41-48%, čiže polovicu sme vyviezli, takže my sme dostatočne vlastného mäsa produkovali, ale pritom všetkom pre túto biedu, ten človek si to, ako sa hovorí, od huby sobral, aby to predal, aby k nejakému peniazu došiel a tak máme tuná tú biedu, ktorú sa budeme snažiť riešiť a odstraňovať v rámci tejto dvojročenky.

V pláne a v programe Sboru povereníkov je i spomenuté nár. poistenie v súvise a naším poľnohospodárstvom. To je problém veľmi veľký, roľník si nie je na čistom s touto otázkou a sú skoro na dva tábory, by som mohol povedať, na ktoré sú roľníci v tomto rozdelení. Jedni sú za to národné poistenie a druhí nie. Tí, ktorí nie sú, sú proti tomu hlavne preto, že to bude znamenať ďalšie dávky, tie príspevky budú iste značné a tak sa boja toho, že budú odaňovaní atď. a preto nie sú veľmi za to národné poistenie. Druhá čiastka roľníkov však za to je, menovite tá menšia, a my myslíme, že to bude vec iste veľmi dobrá a pre nás menovite ten význam bude mať, aby sme na starobné poistenie v rámci tohto národného poistenia mohli myslieť. Totiž je známo, že rodičia držia až do smrti u nás majetok, pokiaľ nezomrú, do tej doby oni sú vládcami. Nemožno synom dorastlým, ktorí už majú deti, preberať ten majetok a zlepšovať ho, pokiaľ tí rodičia žijú. A tu prichádza práve ten moment, starobné poistenie, ktoré zabezpečí tým rodičom, že nemusia chodiť a žobrať od syna k synovi, alebo od dcéry k dcére. Toto teda bude mať značný význam, starobné poistenie, keď sa uskutoční spravodlivé.

My sme, čo sa týka družstevníctva, toho náhľadu, že je potrebná istá reforma tuná, menovite sväzové družstevníctvo nech sa nevenuje len speňažovaniu, to je veľmi jednoduchá vec, menovite keď je čo predávať a keď je konjunktúra, ale treba sa mu venovať aj výskumu trhov. Ono musí zabrániť poklesu cien u roľníkov, ktorý pokles úplne znevažuje, ba znehodnocuje prácu roľníkov, musí včasnými nákupmi zasahovať, aby tam, kde je väčšia ponuka, než je dopyt, aby tam sa uľavilo, aby tam sa nenúkalo to hoviadko pod úradnú cenu, ako sa nám teraz stáva v mnohých okresoch. Máme hlásenie, že sa niekde mäso predáva pod úradnú cenu. To je práve následkom toho, že dobre sa neregulujú naše trhy, ktoré musíme regulovať, aby sme ušetrili mnoho prostriedkov u tých malých ľudí, ktorí menovite živočíšnu výrobu nosia na trh, lebo oni nemajú čo predávať, nemajú veľké výmery; preto je potrebné, aby táto regulácia bola správne vedená, aby sme my, menovite sväzové družstevníctvo naše reformovali po tej stránke, aby výskumu trhov venovalo tiež náležitú pozornosť, nie len teda speňažovaniu a nielen obchodnej stránke.

Čo sa týka hospodárenia s mliekom, treba previesť základnú reorganizáciu mliečneho hospodárenia. Dnes panuje absolútna anarchia na trhu s mliekom. Nepoctivosť nielen, so strany výrobcov, to ja zdôrazňujem, ale aj so strany distributérov, mliekární. Kto môže, ten falšuje mlieko a menovite Bratislava je v tom ohrozená, nemáme tu dostatok mlieka a čo máme, to je tiež nie tak hodnotné. Teda tu treba reorganizáciu mliečneho hospodárenia zo základov. V Bratislave predovšetkým treba, aby mliekárne v prvom rade staraly sa o dodávky mlieka a nie aby nám vyrábaly maslo, lebo maslo môžeme vyrábať vtedy, keď je sýty trh mliekom; tam, kde nemôžeme mlieko odpredať na konzum hneď, kde nám bude stáť, tam prevádzame maslárenie. Tu, kde máme veľký nedostatok mlieka, však sme si to boli aj svojho času povedali, ako to postupne išlo voľakedy 55.000 litrov mlieka dostávala Bratislava, po oslobodení bolo to len 4.000, neskoršie 11.000, doteraz nedosiahli sme ani polovičky kvóty, ktorú Bratislava potrebuje, hoci teraz má viacej obyvateľov, ako mala v roku 1938, má 160.000. Ťažkosti máme s organizovaním miestneho odvozu a prívozu do mliekární, treba vybaviť určité mliekárne autami, aby mohly okružné jazdy robiť a mlieko riadne posbierať. To je veľmi dôležité a ak chceme, aby sme sa po tejto stránke lepšie cítili v zásobovaní, tak musíme detailnejšie a účinnejšie sa starať o sber mlieka. V bývalej Československej republike napríklad sa spracovávalo 21/4 miliardy litrov mlieka na sedliacke maslo, z ktorého bolo v roku 1930 vyrobené asi 9.440 vagónov masla. Jeho výroba bola neracionálna, výrobná výťažnosť asi o 1/2 kg menšia pri 100 litroch, pri 3 až 5% tučnote mlieka, ako u masla mliekárenský vyrobeného, teda v mliekárni vyrobeného, čo znamenalo, že sme týmto spôsobom vyrobili asi o 1.200 vagónov ročne masla menej, ako sa mohlo vyrobiť cestou mliekárenskou. Je všeobecne známo, že sedliacke maslo má vysoký obsah vody, je menejcennejšej akosti a postráda trvanlivosti, výroba jeho je nehospodárna. Náprava pomerov do budúcnosti spočíva v premene výroby sedliackeho masla na výrobu masla mliekárenského. K tomu je potrebné prevádzanie riadneho sberu mlieka po dedinách a kopaniciach. Okrem toho je potrebné, a musím to tu priklincovať, že bolo by snáď na mieste, keby za falšovanie mlieka boly dávané prísnejšie tresty, ako doposiaľ. Väčšinou sa to nejakou pokutou vybaví a tak teda ďalej sa falšuje. Taktiež nevyrovnané zhodnotenie cien mlieka a cien mliečnych výrobkov nám môže ťažkosti spôsobiť. Teraz máme napríklad jednu otázku hospodársku a to je otázka bryndziarska. Otázka bryndze dnes vystúpila z toho dôvodu, že je hodne vysoká jej cena a tým, že stojí 70 Kčs, konkuruje vlastne syrom. Syry sú zdržiavané, vyrábame tavené syry, ktoré sú teraz zdržiavané za tým cieľom, aby sa najprv bryndza konzumoval. My doprajeme iste našim chudobným krajom, aby si pomohly raz dobrými cenami, ale pritom. všetkom musí tu to prísť do súladu, aby bryndziam neboli v nejakej vojne s chovateľmi kráv. Okrem toho spomína tu tento program pestovanie kukurice a zároveň spomína, že musíme byť sebestační v ďatelinových semenách, čalamáde atď. S praktického hľadiska dovoľujem si len toľko poznamenať, že práve ďatelinové semená, aby sme boli sebestační, ide nám dosť ťažko dorobiť, lebo sme doposiaľ nikdy neboli sebestační v ďatelinových semenách, ale kladieme veľký dôraz, aby sme tieto, menovite tuzemského pôvodu, vypestovali, lebo tieto sú už odolné, nevymŕzajú a tak nám zabezpečia tú základňu, ktorá je potrebná, aby sme zvýšili celý náš chov dobytka, poťažne živočíšnu produkciu, bez týchto to nie je možné. Musíme dať do súladu s celoštátnou pôdohospodárskou politikou zvýšenie výnosov tých sektorov, ktoré sú nedostačujúce v Čechách a na Morave, napríklad, tabak, paprika, kukurica. Nesmú sa opakovať prípady, ako teraz sa nám staly, že sme mali isté nesrovnalosti, spôsobené nadprodukciou zeleniny na Záhorí. Čo sa stalo? Stalo sa to, že minulého roku, kedy bola veľká núdza o zeleniny, išli sme iste s dobrým úmyslom do väčších, osevných plôch zeleniny, než bolo tomu, potrebné, mysliac si, že budeme mať dostatočných konzumentov v Čechách a na Morave. Medzitým však práve pre nedostatočnú synchronizáciu záujmov našich slovenských so záujmami v západných zemiach sa stalo, že české zeme zvýšily si svoj osevný plán zo 16.000 ha na 32.000 ha. A tak tam si potrebnú zeleninu vypestovali v dostatočnom množstve a my sme teraz tiež mali jej nadbytok. Nemôžeme dopustiť, aby sme potom na hnoj vyhádzali trebárs tie paradajky a uhorky, s ktorými sme nevedeli si poradiť, nebyť toho, že sme ich odovzdali UNRR-e, a okrem toho československá vláda vykúpila za 100,000.000 korún pre robotníkov tieto plodiny. To takto hospodáriť by sme nemohli, musíme synchronizovať naše plány na Slovensku s plánmi celoštátnymi tak, aby sme si nekonkurovali, ale vzájomne sa doplňovali. My tu máme také prirodzené podmienky, že vždy ten tabak, tá paprika a tie teplomilné rastliny tu budú, či bude konjunktúra alebo nebude, to je úplne jedno, ale v Čechách tomu tak nebude, až nebude konjunktúra, tak pestovať a za tým driapať sa nebudú, ako toho času, keď sa pekné, slušné ceny platia za tieto plodiny.