Naše pôdohospodárstvo dlho zvádzalo boj o tuky a bielkoviny, o tuky a bielkoviny nám išlo v našom hospodárskom pláne vždy. No, a toto sa týka rozšírenia našich krmovín, plochy našich krmovín. My máme mnoho zanedbaných pasienok, ktorí ráčite cestovať z východu, sami vidíte v okolí Štrby a Važca, že sú tam tie pasienky v extenzívnom stave. Ja myslím, že to ináč nenapravíme, z praxe to hovorím, ako keď vydáme normu, ktorou budú donútení naši urbarialisti, ktorí tieto pasienky majú, že budú povinní ich obrobiť a keď ich budú povinní obrobiť, každým rokom ich budú musieť obrábať, tak zmiznú tie tvrdé traviny, takzvané nardety, v ktorých je kyselina kremičitá, ktorú nerady naše hospodárske zvieratá, tak to zlepšíme, ináč sa to nedá.

Treba nám zmodernizovať naše salašníctvo. Naše salašníctvo nie je na takej úrovni, ako by malo byť. Veď my musíme mať na zreteli aj cudzinecký ruch pri tejto otázke, my by sme radi mali také salašníctvo, ako je napríklad vo Švajčiarsku, kde ten salaš je pekne, účelne, v ľudovom štýle a hygienicky vybudovaný, kde má aj jednu-dve izbietky, kde ten turista, keď príde na sálaš, môže si žinčicu vypiť v izbietke, pokochať sa v prírode a musí byť ten salaš okrem toho čistotný. Lebo čistota je, pravda, základ všetkého, aj cudzineckému ruchu. Teda toto je plán, ktorý treba uskutočniť najmä v tých krajoch, v ktorých očakávame ten cudzinecký ruch a kde on prúdi.

Čo sa týka umelých hnojív, bolo by účelné, aby hnojivá dávaly sa v takej potrebe, ako to pôdy naše vyžadujú. Tu menovite bude úkolom nášho Povereníctva pôdohospodárstva, aby sa včas postaralo o fosforečné a dusíkaté hnojivá, ktoré najviac potrebujeme. Treba nám prevádzať aj zároveň komasáciu, sceľovanie pozemkov, už to tu bolo spomenuté. Pri dnešnom stave normatívnom, pri dnešných zákonoch, aké máme k dispozícii, mohlo by to trvať sto rokov. My na jednej strane parcelujeme, samozrejmá vec, na druhej strane budeme musieť sceľovať, lebo chceme, aby úplne, vlastne stopercentne splnila svoj úkol mechanizácia nášho pôdohospodárstva, ktorú ja vrele vítam. Mechanizácia pôdohospodárstva je tým hýbadlom, ktoré nám zlepší v budúcnosti kvalitu našej produkcie rastlinnej, len cestou mechanizácie môžeme sa dostať na vyšší stupeň. Strojové stanice umožnia, že budeme môcť požičiavať i malým roľníkom, ktorí si nemôžu pre tú malú výmeru zaobstarať takéto stroje, ale v sdružení, zo štátnej požičovne budú si môcť tieto stroje vypožičať a tak budeme môcť tie hlavné úkony práve touto motorizáciou spraviť. A to je jeden z hlavných programov dnešného Sboru povereníkov.

Hlavnou otázkou tu je to, aby za používanie týchto strojov neboly vysoké sadzby, aby boly také sadzby, ktoré by zniesli títo malí ľudia. Cieľom naším je, aby sme už v tomto roku mali 450 traktorov (skoro túto výšku už aj dosiahneme), v budúcom roku aby sme mali 900 traktorov a v roku 1948 1.350 traktorov tak, aby na 1 ha ornej pôdy stál nám k dispozícii 1 traktor. Žiadame tu, aby bolo zabránené takej parcelácii Fondom pozemkovej reformy, aby ľudia bez práce neprichádzali k žatve, mnohí ľudia prídu len k žatve. My sme vyslovili zásadu, že kto nepracuje, nech neje a kto nemal účasť na prácach, aby nedostával sa k tej pôde zadarmo, lebo z toho tie administratívne úrady majú potom veľké nepríjemnosti a musia potom tieto spory urovnávať. Teda nemôže dnes platiť to staré príslovie, ako platievalo voľakedy, že,, neoriem, nesejem, samo sa mi rodí", to nemôžeme uznávať, každý musí si zaslúžiť to, čo dostane. Tiež treba sa postarať o to, aby ľudia, ktorým pôda už raz bola pridelená, nezanedbávali ju bezdôvodne, aj toto robí chaos na ústredných úradoch, ľudia dostanú už prídely druhý-tretí, on to nechá, on špekuluje, vlastne je to také šmelinárenie s pôdou, to tiež nerobí dobrotu. Tak, keď niekto nemá vážneho dôvodu, túto pôdu opúšťať nemá.

Tohoročné sucho nám ukazuje, napríklad na nitrianskom okolí, že márne s roka na rok menej srážok, menovite za obdobia suchých rokov, preto nám treba zvýšenú pozornosť, ako to aj pracovný program Sboru povereníkov zahrňuje, venovať zalesňovaniu a melioráciám, zlepšovať klimatické podmienky. Takéto opatrenia zvýšia nám výparné plochy vody. Ešte nám treba tuná spomenúť dedičský zákon, ktorý nebol síce spomenutý v programe, ale o ktorom sa často hovorievalo už doposiaľ a som presvedčený, len preto, že sa nedalo tak obšírne rozvinúť každé jednotlivé odvetvie, každý ten sektor aby bol zahrnutý. Treba nám tento dedičský zákon spomenúť, ktorý bude treba zreformovať, lebo do budúcnosti neobstojí voči našim moderným snahám o zvýšenie racionalizácie a rentability nášho podnikania. Podľa mojej skromnej mienky vydaniu nového dedičského zákona mala by predchádzať najprv industrializácia, aby sme mohli naše populačné prebytky z nej umiesťovať a tak venovať sa novodobým cieľom nášho pôdohospodárskeho pokroku. Naša dvojročenka bude úspešná vtedy v poľnohospodárstve, menovite ak zrovnoprávni prácu a výkon nášho roľníka s inými odborami práce, lebo je nemysliteľné zas, aby práca roľníka viazaná bola k cene produktu v hodinovom výkone 1/4 alebo 1/3.I tu musí platiť rovnoprávnosť za jednotku času a kvalitu práce pre všetkých. Roľník nebol nikdy cudzopasníkom, vo spoločnosti nežil z potu a práce druhého, preto ani jeho pôdohospodársky podnik nemôže byť nikomu objektom špekulačným. Tohto činitela treba nám podchytiť a toto je aj naším hlavným cieľom pri práci našej dvojročenky.

Za dvojročnicu, dvojročný program pána predsedu Sboru povereníkov sa vrelé primlúvam a budem za ňu hlasovať. (Potlesk.)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Ako poslednému rečníkovi udeľujem slovo pánu členovi Slovenskej národnej rady Dr. Pavlovi Haljanovi.

Člen SNR Dr. Pavol Haljan:

Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte mi, aby som ešte na koniec ja sám zaujal stanovisko k niektorým naliehavým problémom nášho verejného života a hlavne k tým, ktoré neboly pojaté do budovateľského programu nášho Sboru povereníkov. Ja s radosťou konštatujem, že príležitosť, ktorá nám bola daná rozpravou o tomto programovom vyhlásení, využili sme v plnej miere a zaoberali sme sa všetkými aktuálnymi problémami nášho verejného života. Je tak správne hlavne preto, že všetky naše politické strany bez ohľadu na to, či sú zastúpené v Sbore povereníkov alebo nie, nesú zodpovednosť za vývoj vecí verejných tak, ako budú spravované za nášho pôsobenia v tomto vysokom sbore. Sám keď si dovolím poznamenať niekoľko kritických poznámok, chcem upozorniť predom na to, že nerobím tak preto, aby som našej strane, ktorú mám česť v tomto sbore zastupovať, vydobýjal nejaké významnejšie postavenie v sbore povereníkov, alebo robil výhrady zo zodpovedností za prácu nového Sboru povereníkov. Činím tak v tom presvedčení, že dobrými, kritickými poznámkami poslúžim veci a prosím, aby takto tie moje poznámky, ktoréby mohly byť snáď aj ináč vykladané, boly predovšetkým v tomto duchu chápané.

Pán predseda Sboru povereníkov včera nám povedal s tohto miesta veľmi mnoho vecí závažných i menej závažných a musím konštatovať, že niektorézávažné veci aj opomenul. Správne rozdelil naše úlohy, ktoré nás čakajú, na dve veľké časti. Predovšetkým máme pred sebou vytvorenie novej Ústavy našej Československej republiky a tým položenie toho základného fundamentu pre tentonáš nový štátny domov. A druhý veľký úkol, ktorý máme pred sebou, je obnova nášho hospodárskeho a celého života. Ja bohužiaľ musím konštatovať, že k tomu prvému úkolu, ktorý, myslím, že všetci priznáme za najdôležitejší, veď koniec koncov volili sme poslancov do Ústavodarného národného shromaždenia, ktorémá za úlohu behom dvoch rokov vypracovať novú Ústavu; o tomto probléme nám p. predseda Sboru povereníkov povedal veľmi málo. Uspokojil sa konštatovaním uistenia pána predsedu vlády, ktoré urobil v prívete nového Sboru povereníkov, že výdobytky Slovenského národného povstania budú v novej Ústave zachytené. Ja ináč s veľmi veľkou vďakou kvitujem toto stanovisko pána predsedu vlády, ale súčasne žiadam pána predsedu Sboru povereníkov, aby mal na pamäti, že my Slováci, Sbor povereníkov a Slovenská národná rada musia byť pripravení na riešenie tohto základného problému. Ja som presvedčený, že snáď sa stalo to preto, že budovateľský program bol robený narýchlo, ako už to bolo zdôraznené a že Sbor povereníkov postará sa o to, aby tieto prípravné práce sa v najkratšom čase dostaly do prúdu. Podľa mojich informácií komisia, ktorá už bola menovaná pri Predsedníctve Slovenskej národnej rady, nateraz stagnuje a tak je treba tuná znova rozhýbať celú túto otázku, znova prosím ustanoviť komisie, ktoré sa budú zaoberať týmto problémom. Pri riešení ústavných problémov, dámy a pánovia, musíme venovať pozornosť a to zvýšenú pozornosť, nielen tomu, ako budú zabezpečené výdobytky Slovenského národného povstania, alebo ináč povedané, ako bude formulovaná v Ústave zásada "rovným s rovným", ale takisto budeme musieť sa zaoberať aj celkovou náplňou novej Ústavy. Ja by som práve s tohto miesta chcel apelovať na náš Sbor povereníkov, aby aj v tomto smere už pomaly pripravoval prácu a snažil sa formulovať slovenské požiadavky v tom smysle, ako sa prejavila vôľa slovenského ľudu pri voľbách 26. mája.

Pán predseda Sboru povereníkov v budovateľskom programe nám tiež neformuloval stanovisko k našim masovým organizáciám. Mám tu predovšetkým na mysli Revolučné odborové hnutie, Jednotný sväz slovenských roľníkov, Sväz slovenských žien, Sväz mládeže. Bolo tu zmienené o týchto organizáciách len vo výzve, aby sa zapojily do tohto programu. Ja myslím, že tieto masové organizácie znamenajú novú formuláciu nášho verejného života a budeme sa musieť s touto otázkou tiež vyporiadať. Musíme si ujasniť, aké úlohy pripíšeme týmto organizáciám v našom verejnom živote, ktoré z nich pripustíme a ak im dáme nejaké právomoci, odkiaľ až kam budú ich právomoci siahať. Nie je možné, aby v právnom štáte a, dámy a pánovia, iste všetci si želáme, aby náš štát takýto bol, každý mal toľko moci, koľko si jej uzurpoval. (Potlesk.)

Očakávam, že po tomto dobromyseľnom upozornení pán predseda Sboru povereníkov dá nám ešte možnosť, aby sme sa o tomto rozhovorili, predloží nám návrhy Sboru povereníkov, my tieto predebatujeme a pokúsime sa fixovať stanovisko Slovenskej národnej rady ako politickej predstaviteľky slovenského národa.

Myslím, že dnešná naša vnútorná politická situácia na Slovensku je už zas natoľko vyjasnená, že naši politickí predstavitelia, či už Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, či páni povereníci a či páni poslanci budú môcť ísť do Prahy k riešeniu ústavných problémov predovšetkým ako slovenskí politickí činitelia, bez ohľadu na stanovisko a na strannícku príslušnosť, aby hájili predovšetkým slovenské stanovisko.

Pokiaľ ide o úlohy, ktoré na seba sobral Sbor povereníkov a ktoré samozrejme aj Slovenská národná rada príjme za svoje v rámci budovateľského programu, treba venovať predovšetkým pozornosť podmienkam a predpokladom, od ktorých je a bude závislé splnenie týchto úloh. Je evidentné, že ak všetky úkoly, ktoré sme si tu načrtli, chceme uskutočniť, tak je pre nás, dámy a pánovia, len jedna devíza: pracovať, pracovať a ešte raz pracovať. Len vypätím všetkých síl, len zapojením všetkých umov a rúk splníme predložený program. A tu sa treba zastaviť u základného problému, ktorého vyriešenie nám zaručí úspešné uskutočnenie tohto plánu. Je to, vážené dámy a pánovia, pomer človeka k práci. Musíme si objektívne priznať, že tento pomer nie je uspokojivý. Pracovná morálka, hoci je lepšia ako v ktoromkoľvek našom susednom štáte, je pomerne nízka. Ľudia sa odvracajú od namáhavejšej práce a hľadajú prácu pohodlnejšiu, bez ohľadu na to, či majú na to vzdelanie, vlohy alebo skúsenosti. (Potlesk.)

Vidíme, prosím, že na mnohé vedúce miesta dostávajú sa ľudia, síce nadšenci, ale objektívne si priznajme, v práci diletanti. Pán predseda Sboru povereníkov nám hovoril pri tomto probléme o zvýšení práce štátneho aparátu, o organizácii pracovných síl, o zvýšení pracovného výkonu, ale vážení pánovia, toto nie je riešenie tohto problému v základe. Ak chceme vrátiť človeka k práci, je treba riešiť predovšetkým problém morálky. Ak chceme napraviť pracovnú morálku, musíme predovšetkým napraviť morálku človeka vôbec. Podívajte sa, dámy a pánovia, po našich mestách a obciach a uvidíte samé zábavy, samé manifestácie. Ešte nikdy nebolo vidieť na našich uliciach toľko opitých ľudí, ako je to v týchto dňoch. A uvážme, drahí priatelia, čo bude z našej mládeže, keď za takejto situácie má takéto vzory jednak u starších a jednak aj vo vlastných radoch. Tu, vážení pánovia, nestačí len vytvoriť pracovné tábory, nestačí vydať len zákon o pracovnej povinnosti, ale treba človeka dvíhať, dámy a pánovia, cez náboženstvo, a učiť ho vzájomnej úcte a takýmto spôsobom vykladať mu etiku práce. Ak toto chceme prevádzať, musíme si uvedomiť, že musíme v plnej miere podporovať naše náboženské inštitúcie, lebo len týmto spôsobom podarí sa mám zvýšiť pracovnú morálku bež donútenia, dobrovoľne a tým aj zaručiť splnenie nášho plánu. (Potlesk. ) Nestačí apelovať na naše duchovenstvo, aby podporovalo naše snahy. Treba im dať možnosť plného rozvinutia sa ich práce a treba im zaistiť, aby mohli venovať všetky sily svojmu povolaniu. (Potlesk. ) Ak toto urobíme, dámy a pánovia, nemusíme sa báť postaviť si ešte aj ťažšie úkoly pred seba, ako sme si postavili dnes.

V tomto smysle chápem aj dnes predovšetkým poslanie našich záujmových organizácií, spolkov, aby predovšetkým medzi svojím členstvom dvíhaly morálku, snažily sa človeka povznášať k iným záujmom a aby sa snažily dvíhaním pracovnej morálky prispieť svojou hrivnou k uskutočneniu dvojročného plánu.

A dovoľte mi, vážení pánovia, aby som sa zaoberal tu pomermi našich záujmových organizácií. Ide mi hlavne o Revolučné odborové hnutie, o Jednotný sväz slovenských roľníkov, o Sväz slovenských žien a o Sväz slovenskej mládeže. Dnešné Revolučné odborové hnutie Slovenska, musím konštatovať, nie je nadstrannícke. Pri tvorení tohto odborového hnutia bola učinená dohoda, že všetky naše záujmové organizácie budú nadstrannícke a nebudú slúžiť tej alebo onej politickej strane. Bohužiaľ, o odborovom hnutí, ako som už povedal, nemožno toto konštatovať, čo vyplýva z mnohých politických prejavov predstaviteľov Revolučného odborového hnutia na Slovensku a čo nám aj dokazuje časopis Revolučného odborového hnutia Práca, ktorý má jasnú politickú linaj. My nebránime, ani nevyčítame nikomu, že prejavuje svoje politické presvedčenie, či je to jednotlivec alebo či je to organizácia, avšak právom sa môžem pýtať, prečo sa k tomuto presvedčeniu neprihlási a prečo sa zavádza verejnosť uisťovaním o nadstranníckosti. Pomery v Revolučnom odborovom hnutí na Slovensku poznáme dobre, preto môžem otvorene povedať, že budeme chrániť našich robotníkov pred takými vedúcimi, ktorí používajú naše dobré slovenské robotníctvo k tomu, aby pozdvihli svoj osobný prospech a hlavne pred takými osobami, ktoré sa len možno po prechode frontu národne uvedomily. (Potlesk. ) Pritom konštatujem, že Demokratická strana si každú požiadavku, ktorá je odôvodnená a spravodlivá, nášho robotníctva osvojí, bude ho vždy podporovať a presadzovať, bez ohľadu na to, z ktorej strany iniciatíva vyjde. (Potlesk. ) Budeme vo zvýšenej miere venovať pozornosť nášmu odborovému hnutiu a pokladám si za povinnosť upozorniť naše slovenské robotníctvo, že budeme vždy upozorňovať na všetky chyby a nedostatky jeho odborovej organizácie a uistiť ho, že mu budeme pomáhať vytvoriť si takú organizáciu odborovú, ktorá ho bude plne aj národne reprezentovať. (Potlesk. ) Poznáme dobre dôvody, prečo Jednotný sväz slovenských roľníkov dosiaľ nie je položený na riadnu organizačnú bázu, prečo nemá riadne ustanovený výbor. Som presvedčený, že aj Sbor povereníkov pozná tieto dôvody. Očakávame, že sa postará v najkratšom čase o nápravu. Na Slovensku roľnícky stav je najpočetnejší, dnes sa riešia jeho mnohé priamo životné problémy alebo v najbližšom čase budú riešené a situácia je taká, že za naše roľníctvo hovoria ešte stále ľudia, ktorých roľníctvo nevolilo (potlesk) a k niektorým ani roľníctvo nemá dôveru. Je zjavné, že ktosi má záujem na tom, aby tento provizórny stav sa udržoval aj naďalej. Avšak na adresu toho hovorím, že Demokratická strana má záujem na konsolidovaní pomerov v Jednotnom sväze slovenských roľníkov a ak bude treba, použije svojej plnej váhy, aby zaistila slovenskému roľníctvu takú organizáciu, ktorá by mu priznala v našom verejnom živote primeranú váhu, podľa počtu našich slovenských roľníkov.

Pokiaľ ide o záujmové organizácie u ostatných stavov, hlavne nášho živnostníctva, môžem tu menom Demokratickej strany prehlásiť, že budeme podporovať vznik takých organizácií, ktoré budú hájiť záujmy nášho živnostníctva. Len tak sa mohlo stať, dámy a pánovia, že naše živnostníctvo nemá takéto svoje organizácie, že v programovom prejave pána predsedu Sboru povereníkov nie je o našich živnostníkoch vôbec zmienka a keď, tak len ako o čiernych obchodníkoch. Demokratická strana bude podporovať snahy aj iných pracovných odvetví, ak budú chcieť si založiť svoje záujmové organizácie. Chceme robiť tak v presvedčení, že záujmové organizácie s rozumne harmonizovanou prácou, s vylúčením mocenského boja, dávajú dobrý predpoklad úspešného napredovania nášho štátu a národa. Demokratická strana pri vytváraní iných spolkov, či už regionálnych, miestnych alebo celonárodných, bude podporovať liberálny postup, pokiaľ ide samozrejme o spolok, ktorý nemá tendenciu protištátnu. Avšak, vážené dámy a pánovia, Demokratická strana nemôže sa vzdať práva a obhajovať spolkovú slobodu, pretože je to predpoklad záruky osobnej slobody. A preto Demokratická strana má svoje kritické stanovisko k Jednotnému sväzu slovenských žien a k Jednotnej organizácii slovenskej mládeže. Činnosť týchto dvoch organizácií od ich vzniku až podnes jasne ukázala, že výhrady Demokratickej strany boly opodstatnené. Ja nechcem rozoberať činnosť ani jednej z týchto organizácií, avšak prehlasujem, že budeme podporovať utváranie spolkov mládeže a budeme podporovať aj založenie, resp. obnovu tých spolkov, ktoré za Československej republiky boly piliermi československej myšlienky a ktoré aj dnes sa hlásia k tejto svojej úlohe, ako je napríklad "Sokol". (Potlesk.) Hlavne Sväz slovenskej mládeže, ktorý mal byť jedinou výlučnou nadstranníckou organizáciou mládeže, vzal na seba také úlohy v našom novom živote, na ktoré vôbec nestačí. Chcel si sobrať na starosť zodpovednosť za náš národný dorast. Ako som už povedal, jeho činnosť ukázala, že nie je to organizácia, ktorá by mala svoje opodstatnenie, už aj preto, že mladí Slováci ukázali, že ku všetkému, čo má nádych totality, majú živelný odpor. Áno, mládež chce pracovať, chce sa vzdelávať, chce sa pripravovať na všetky úlohy, ktoré jej raz pripadnú ako vedúcej generácii v dejinách nášho národa, avšak inštinktívne sa osvedčuje, že najlepšou prípravou bude jej plné využitie v rôznych spolkoch, ku ktorým ju bude priťahovať práca a nadšenie. Som veľmi rád, že v programovom vyhlásení sa spomínajú organizácie mládeže, z čoho je vidieť, že mládež dostane možnosť, aby mohla medzi sebou ušľachtilé závodiť v rôznych organizáciách a tak sa školiť pre ďalšiu prácu. Ja som presvedčený, že naša mládež, keď vidí, že jej požiadavky sú rešpektované na najkompetentnejších miestach, sa ešte viac a intenzívnejšie zapojí do konštruktívnej práce, ku ktorej vyzýval pán predseda Sboru povereníkov. Avšak dovolím si ešte tu konštatovať, že programové vyhlásenie nového Sboru povereníkov je veľmi skúpe na jasné stanovisko k výchove školskej mládeže, k reorganizácii nášho školstva a že okrem ohlásenia zriadenia ľudových akadémií, ktoré majú nahradzovať univerzity, okrem oznámenia, že sa budú zakladať nové vysoké školy, nedočítame sa tam nič podstatného. Som presvedčený, že Sboru povereníkov je jasné stanovisko Demokratickej strany k riešeniu školských otázok. A taktiež som presvedčený, že toto stanovisko, aj keď nie je zachytené v programovom prejave, bude od Sboru povereníkov plne rešpektované. Toto stanovisko bolo potvrdené 26. mája národom a preto zaväzuje každého, kto odvodzuje svoju moc od národa.

Nakoniec chcem ubezpečiť celý Sbor povereníkov, že pri uskutočňovaní vytýčeného programu nájde podporu u všetkých členov Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu a prehlasujem, že členovia klubu Demokratickej strany nebudú len za dvojročný program hlasovať, ale budú sa snažiť ho aj presadzovať a uskutočniť. (Potlesk.)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Keďže je soznam rečníkov vyčerpaný, zaklučujem rozpravu o expozé pána predsedu Sboru povereníkov a prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie programu nového Sboru povereníkov tak, ako bol prednesený jeho predsedom pánom Dr. Gustávom Husákom, nech zodvihne ruku.

Konštatujem, že je to jednomyseľné, vyhlasujem týmto expozé pána predsedu Sboru povereníkov Dr. Gustáva Husáka za prijaté.

Oznamujem ďalej, že najbližšie, t. j. tretie zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady bude zajtra, t. j. 5. septembra 1946 o 15. hodine. Tým dnešné zasadnutie zakľučujem.