Za necelé dva roky vykonali sme i u nás na Slovensku kus poctivej roboty, tým nevravím, že by sme boli vykonali všetko, čo sme vykonať mohli.

Pokles nielen pracovnej morálky, ale morálky vôbec, je spoločným znakom povojnového sveta. Treba preto i v tomto smere usilovať o povojnovú rekonštrukciu. Morálka sa zlepší predovšetkým výchovou. Viem, že boly a sú ťažkosti. S hladným žalúdkom, bosý a bez nutného šatstva človek môže ťažko byť optimistom a ťažko od neho čakať veľký výkon. Dnes, chvalabohu, každý dostane už aspoň to najnutnejšie na ukojenie životných potrieb. No i pritom pracovný výkon úmerne tomuto ukojeniu potrieb nestúpa, pretože tu ešte stále chýba mravné presvedčenie o povinnostiach voči celku, voči spoločnosti. Uvedomelý pracovník, či už roľník, a ten v najväčšej miere, robotník, alebo duševný pracovník, robí si svoju prácu poctivé a statočne od začiatku. Ide o ten zvyšok ľudí, ktorí myslia len na seba a svoj bezpracný prospech, kde treba použiť aj prísnejších nápravných prostriedkov. Musíme s prísnosťou zasiahnuť všade proti lenivcom a sabotérom, ktorí sa práci akýmkoľvek spôsobom vyhýbajú alebo pracujú málo. Dvojročný pracovný program vlády i Sboru povereníkov môže sa uskutočniť len vtedy, keď stúpne výkon, a to hodne podstatne. Šmelinárom a čiernym obchodníkom je nielen ten, kto predáva tovar, ktorého je nedostatok, za neúmerné ceny, ten, kto v úrade umožňuje, aby takýto nesvedomitý darmošľap prišiel k tovaru, ktorého je nedostatok, ale i ten, kto poberá platy v akejkoľvek forme, ak pritom neprodukuje odpovedajúce množstvo hodnoty svojou prácou. (Potlesk.)

Len uvítať preto možno skutočnosť, že Sbor povereníkov bude usilovať o zvýšenie pracovného výkonu hodnotením podľa skutočného výkonu. Ovšem našou snahou musí byť, pracovné normy stanoviť spravodlivé, podľa normálnych mierových výkonov. Okrem toho musíme naučiť robotníka inému vzťahu k práci, podniku. Robotník už nepracuje pre súkromného kapitalistu v znárodnených podnikoch, pracuje už pre seba a pre celok. Dôsledok tohto si, zdá sa, robotník všeobecne dnes ešte neuvedomuje a nechápe, že do kríze môže sa podnik dostať rovnako štátny, či poštátnený, ako podnik v rukách súkromníka. Vedenie znárodneného podniku muselo by raz pristúpiť rovnako ako súkromný podnikateľ k prepusteniu neproduktívnych síl, ak by len nechcelo riskovať úplnú katastrófu.

Keď je dnes nedostatok pracovných síl, musíme nájsť spôsob, hoci je radikálny, aby sme zaháľačov k práci prinútili. Vopred, však musíme podporiť autoritu organizátorov práce. Jednou z príčin malého pracovného výkonu je to, že najmä v poštátnených podnikoch vedúci nemajú dosť autority u osadenstva a že toto neposlúcha. Mám dojem, že je to hodne preto, že predstavenstvá podnikov vystavené sú nezdravo-politickému tlaku, z milosti ktorého príliš cítia, že svoje funkcie zastávajú. Túto závislosť musíme bezpodmienečne odstrániť a obnoviť všade potrebnú autoritu. Tým súčasne budeme môcť požadovať plnú zodpovednosť od ľudí, ktorí tieto podniky vedú. Preto obnovme hneď plne túto autoritu, i tým podstatne prispejeme k rekonštrukcii pracovnej morálky a k väčšiemu výkonu.

Ináč, zdá sa, trpíme prepolitizovanosťou už vrchovatou. Všetko je podriadené politickým stranám. Na povereníctvach, zdá sa, môžu byť úradníci len tej politickej príslušnosti, ako sú ich šéfovia, ináč sa im robia príkoria. Práve počúvame, že sa prekladajú na jednom povereníctve naši príslušníci. Aj na iných povereníctvach robia sa našim príslušníkom ťažkosti a iné ujmy. Chceme, aby tu nastala náprava, lebo by sme boli tieto neprístojnosti nútení verejne a konkrétne pribiť na pranier. Podotýkam, že pritom ide o zaslúžilých ľudí, ktorí boli za Slovenského štátu žalárovaní až niekoľko rokov pre vernosť k Československej republike a zúčastnili sa činne nášho oslobodzovacieho boja. Všeobecne hospodárska obnova závisí predovšetkým na pozdvihnutí pracovného výkonu, upevnením štátnej autority a dôvere občianstva v štát. Musíme sa usilovať, aby naše výrobky, najmä priemyselné, zlacnely, pritom však i služby, na ktoré je občianstvo odkázané od štátu, musia zlacnieť. Týka sa to najmä našej železnice, ktorá je vari najdrahšia v celej Europe.

Toto je vari najzávažnejší úkol, aký stojí pred nami. Zvýšenie pracovného výkonu je predpokladom, aby mohol byť uskutočnený náš budovateľský plán.

Slávna Národná rada! Ku každému bodu programu Sboru povereníkov dalo by sa hodne hovoriť a hádam by to bolo treba. Ku konkrétnym otázkam bude možno v tomto Sbore i v budúcnosti ešte zaujať stanovisko. Za najdôležitejšie však považujem urýchlene previesť opravu toho, čo vojna zničila, najmä dať ľuďom, ktorí prišli o príbytky, rýchle strechu nad hlavu. Tu vari rekonštrukcia nepostupuje želateľným tempom. V druhom roku po oslobodení okrem prípravných prác nebolo postúpené vo väčšej miere k výstavbe vojnou zničených domov. Myslím, že príčina je najmä v tom, že poškodení stavebníci nevedia dodnes, v akom rozsahu im bude náhrada poskytnutá štátom a aké možnosti majú na zadováženie ďalších finančných prostriedkov na hradenie stavebného nákladu. Treba im jasne povedať, do akej miery môžu rátať s pomocou štátu a koľko majú prispieť vlastnými silami. Treba umožniť čo najväčšiemu množstvu stavebníkov, aby výstavbu zničených budov mohli previesť vo vlastnej réžii pri splnení regulačného a stavebného plánu. (Potlesk. ) Týka sa to najmä roľníkov, ktorí si môžu vlastnými poťahmi obstarať štrk, piesok, kameň, drevo a sami tiež prispieť prácou na stavbách. Kalkulácia nášho roľníka je až o 50-60, ba aj viacej percent nižšia, ako ponuka i tej najlacnejšej stavebnej firmy, a to i vtedy, keď si tento i vlastnú prácu ohodnotil. Podporujme preto tento spôsob obnovy všade, kde sú na to predpoklady. Štát tak ušetrí milióny a rozsah rekonštrukčných povinností štátnej stavebnej správy sa tak podstatne zmenší.

Slávna národná rada! Chcem sa záverom dotknúť ešte riešenia otázky Maďarov. Ak ju vyriešime, čo závisí v nemalej miere na Mierovej konferencii, bude to historický čin v našich dejinách, ktorý odstráni, dúfajme raz navždy, všetky spory a ťažkosti s naším južným susedom. Tak alebo onak, naše južné pohraničie musí byť raz slovenské a nielen reslovakizované. (Potlesk.) Myslím, že tu treba venovať veci náležitú pozornosť. Južnépohraničné kraje treba nám osadiť najkvalitnejším a najspoľahlivejším národným elementom. (Potlesk.) Juh nesmie vari byť trestaneckou kolóniou, kam sa najmä štátne úradníctvo, učitelia, notári, poštári, atď., atď. posielajú z trestu. Práve tam musíme osadiť výkvet našej inteligencie, ktorá si musí považovať za česť, že tu môže plniť tiež svoje národné poslanie. Pri reslovakizácii treba postupovať veľmi obozretne a vždy len pod zorným uhlom záujmov národných a štátnych. Musíme mať pritom na mysli, aby sme legálne nepomáhali k nám ťahať Trójskeho koňa iredentizmu a rozvratu. Malým ľuďom, ktorí si vždy svoje povinnosti poctivé konali a svojou krvou patria k nám, treba umožniť návrat k slovenskému národu. No, tým viac treba uvažovať o poctivosti úmyslov pod rúškom reslovakizácie u tých, čo i keď slovensky vedia, mali možnosť už dávno svoj pôvod zistiť a k národu sa vrátiť, t. j. u inteligencie a tzv. inteligencie, ako aj tam, kde otázka národnosti bola vždy len formou a prispôsobovala sa momentálnym potrebám a okolnostiam.

Slávna Národná rada! Vytýčené ciele, ktoré stoja pred nami sú veľké. Splníme ich len tak, keď všetci vysúkame rukávy, keď budeme stavať a budovať svorne. v porozumení všetci. Len v jednote je sila, len nehľadajme pochybné formulky, aby sme nazvali jednotou niečo, čo ňou v skutočnosti nie je, ale skutočne usilujme o tú jednotu, ktorá nám dala vytrvať v boji a ktorá jedine umožní dosiahnuť tých cieľov, ktoré sme si vytýčili.

Strana Slobody, i keď jej nebola poskytnutá možnosť pracovať na tomto budovateľskom diele v rozsahu ako našim, obom veľkým stranám, spraví všetko, čo bude v jej silách, aby podľa svojich možností tento program pomáhala uskutočňovať pre blaho slovenského národa a Československej republiky. (Potlesk.)

Podpredseda SNR kanonik Andrej Cvinček:

Ďalším rečníkom je pán člen Slovenskej národnej rady Jozef Holička. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Jozef Holička:

Slávna Slovenská národná rada! K včerajšiemu referátu nášho predsedu pripojujem sa k debate o vytvorení predpokladov pre úspešné uskutočnenie dvojročného plánu. Prvou a hlavnou úlohou a k tomu sa teraz musíme sústrediť, je v prvom rade zvýšenie pracovného výkonu, najmä v priemysle. Terajšia nízka, podpriemerná produktivita práce ohrozuje rentabilitu priemyselných podnikov a dlhým trvaním môže viesť k zdiskreditovaniu a ohrozovaniu samotného znárodňovacieho procesu. Nízka výrobnosť našich závodov zaviňuje všeobecný nedostatok tovaru, predražovanie a šmelinu. Aj samotný veľkorysý investičný program industrializácie Slovenska v rámci dvojročenky mohol by sa stať neuskutočniteľným, ak by sme podstatne nezvýšili výrobu investičných statkov. Starostlivosť o zlepšenie pracovnej morálky je preto prvoradou vlasteneckou povinnosťou každého jednotlivého robotníka, technika a úradníka, každej závodnej rady, odborovej organizácie, závodnej organizácie strany, správy závodu, závodného výboru a Národného frontu. Všetky tieto osoby a orgány musia venovať snahe o zvýšenie výrobnosti každodennú starosť. Musia viesť nekompromisnú kampaň proti fluktuácii pracovných síl, proti svojvoľnému vynechávaniu práce a proti podpriemerným pracovným výkonom. Musia organizovať národné pracovné súťaže a dobré výkony odmeňovať a popularizovať. Treba zlomiť netečnosť a byrokratičnosť, osvojiť si operatívny pracovný štýl a denne kontrolovať prevádzanie tohto dvojročného plánu. Dobrý pracovný výkon je závislý od toho, či zamestnanec je presvedčený, že sa urobilo všetko pre utvorenie znesiteľných pracovných podmienok. Musí sa mu umožniť, aby mal kde bývať a čo jesť a aby si mohol za svoje zárobky kúpiť potrebný tovar za úradné ceny a nie zdražené. Dnes tomu tak nie je. A to podlamuje pracovný výkon a taktiež zdržuje nábor pracovných síl. Všade tam, kde podľa dvojročného plánu budú sústredení noví robotníci na stavbách i pri strojoch, musia im byť podľa možnosti zaistené vhodné byty pre ich ubytovanie. Všade tam, kde bujnie šmelina a čierne ceny, treba tvrdo zasiahnuť a delikty trestať aj pomocou pracovných táborov. (Potlesk.)

Všade tam, kde zásobovanie článkami dennej potreby viazne, treba naliehať na zlepšenie distribúcie a podnikať účinné opatrenia. Ďalej treba upraviť zdanenie miezd robotníkov tak, aby nadvýkon a prezčas do toho nespadal, nakoľko terajší spôsob je nevyhovujúci. Veľmi často sa stáva, že robotníci pracujú len do výšky zdanenia prvého stupňa a ďalej nepracujú, aby nepodliehal ich zisk vysokej daňovej srážke. Treba uskutočniť penzijné poistenie jednotné pre robotníkov tak, aby bol robotník na staré dni zabezpečený a nebol odkázaný na milosť, ako to bolo doteraz. Keď odpracoval napríklad 30 rokov v bani, dostal 250-350 korún mesačnej penzie. Týmto spôsobom nielen že zvýšime pracovnú produktivitu zamestnancov zaradených do pracovného procesu, ale súčasne i vytvoríme vhodné podmienky pre pritiahnutie ďalších desaťtisícov pracovných síl do budovateľského diela dvojročenky. Už dnes pri pomerne skromných rozmeroch investičného ruchu sa objavuje nedostatok pracovných síl a veľký nedostatok mohol by sa stať neprekonateľnou prekážkou hospodárskej výstavby Slovenska a Republiky, keby sme mu zavčas nečelili. Program tretej vlády uvádza niektoré spôsoby získavania nových pracovných síl. Postupne treba preradiť do výrobného procesu pracovníkov priamo vo výrobe nezúčastnených a na doterajších miestach postrádateľných. Kvalifikované sily treba vrátiť do ich pôvodného povolania, získať pre produktívnu prácu tých, ktorí doteraz nepracujú, hoci pracovať môžu, a treba zabezpečiť najdôležitejšie odvetvia výroby pracovným dorastom. Treba zriadiť na závodoch školy pracovného dorastu, najviac pre dorast pre bane a hute. Treba dobrú organizáciu práce a racionalizáciu výrobného procesu, uvoľniť zo závodov pracovné sily pre iné naliehavé úlohy.

Uľahčením práce žien v domácnosti pomocou závodných kuchýň, jaslí, útulkov, práčieň a podobne, možno získať ďalšie tisícky žien do výroby. Dôslednou mechanizáciou pôdohospodárstva postupne sa uvoľnia nevyužité pracovné rezervy, ktoré máme na dedinách a pritiahnu sa do priemyslu a na stavebné práce. Aby mohly byť riadne upotrebené pre naliehavé úlohy stavby, musia sa podchytiť, usmerniť, rozostaviť podľa potreby.

Podmienkou realizácie vládneho programu je riadna evidencia pracovných síl, ich plánovitý nábor a premiesťovanie podľa potrieb celoštátneho plánu. Musí sa dbať na to, aby každý práceschopný človek bol evidenčné podchytený Úradom ochrany práce a začlenený do práce podľa svojej kvalifikácie, zvlášť teraz, v období vybudovania úradov ochrany práce, musíme im venovať čo najväčšiu pozornosť a všemožne sa starať, aby svoju zodpovednú funkciu konali Čo najlepšie. Nedostatok odborných kádrov, ktorý sa prejavil skoro vo všetkých pracovných odvetviach, môže byť odstránený len veľkorysým školením nových kádrov v odborných školách a kurzoch. V tomto smere musíme sa orientovať najmä na našich partizánov, ktorí po náležitom vyškolení a zacvičení budú veľkým konštruktívnym prínosom pre naše hospodárstvo. Je žiadúce, aby odborné školy boly dobudované čo najrýchlejšie a v takom rozsahu, aby uspokojily všetky mimoriadne potreby výstavby.

Konečne je potrebné vyvinúť energické úsilie pre realizáciu výstavby vojnou poškodených obcí a miest. Je našou morálnou povinnosťou čo najskôr zahojiť raný, ktoré vojna spôsobila mnohým krajom Slovenska. Urýchlená oprava poškodených domov a znovupostavenie zničených domov, hospodárskych stavísk, je jednou z najnaliehavejších úloh dvoj ročenky. Nesmieme už zbytočne strácať ani jeden deň, energickými a iniciatívnymi zásahmi musíme rozprúdiť stavebný ruch a tak využiť aspoň zvyšok tohoročnej stavebnej sezóny. (Potlesk.)

Podpredseda SNR kanonik Andrej Cvinček:

Ďalším rečníkom je pán člen Slovenskej národnej rady Michal Gáj. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Michal Gáj:

Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte mi, aby som k prednesenému dvojročnému programu Sboru povereníkov, ktorý nám včera páni predseda Sboru povereníkov Dr. Husák predniesol, urobil niekoľko poznámok ku kapitole, ktorá sa zaoberá priemyslom a industrializáciou Slovenska. Moje pripomienky sa budú týkať tej časti kapitoly, ktorá pojednáva o rozšírení priemyselnej bázy, o premiestení priemyselných závodov a strojného zariadenia z českého pohraničia. O premiesťovaní konfiškátov z českého pohraničia na Slovensko sa veľa popísalo a premiesťovanie samotné je záväzkom vlády voči vojnou zničenému Slovensku. Slovensko má podmienky pre spriemyselnenie vo svojom prírodnom bohatstve a v surovinách rôzneho druhu a Slovensko si zasluhuje, aby na konfiškátoch a na priemiestená závodov z českého pohraničia na Slovensko bralo účasť v takom percente, ako je schopné umiestiť v priemysle uvoľnené pracovné sily. Slovensko musí participovať na skonfiškovaných podnikoch v takom podiele, aká spolutvorí a spolubuduje Československú republiku. Svoj populačný vzrast a prebytok pracovných síl chcenie zamestnávať doma, umiestením v priemysle a nie ich premiesťovať zo Slovenska na priemyselné práce do českých zemí v dôsledku nedostatku pracovných síl v Čechách, ktorý je zapríčinený vysťahovaním Nemcov z pohraničia. Je rozhodne výhodnejšie zamestnávať pracovné sily na mieste tam, kde sa nachodia. To podmieňuje urýchlené premiesťovanie konfiškovaných podnikov bez prieťahov. Zvýšenie životnej úrovne slovenského ľudu je v záujme hospodárskeho upevnenia základov Československej republiky. Len hospodársky silné Slovensko môže byť silnou oporou nášho spoločného štátu. Príchodom Slovákov zo zahraničia bude tu ďalší problém umiestenia prácechtivých ľudí na každom poli podnikania. Týchto Slovákov nebude možno všetkých umiestiť len v pôdohospodárskom podnikaní. Značná časť ich bude uvoľnená tiež pre priemysel. Vojnou zničené naše podniky nebudú môcť pojať všetky prebytky pracovných síl, pretože nie sú zrekonštruované na mierový stav. A konfiškované podniky z českého pohraničia sa ešte stále na Slovensko nesťahujú. Slovenskému človeku treba dať príležitosť, aby zmeral svoje sily v ušľachtilom pracovnom závodení aj na poli priemyselného podnikania a aby tak dosiahol životnej úrovne českých krajín. To je konečne i obsahom Košického vládneho programu.

Avšak pri praktickom uskutočňovaní pomoci Slovensku, v premiesťovaná skonfiškovaných podnikov z českých zemí na Slovensko sa vyskytly také ťažkosti, že celá táto akcia je ohrozená už v samých základoch. Dovoľte mi, aby som najprv číselne predniesol výsledok doterajšieho jednania slovenských úradov s vládnymi činiteľmi o premiesťovaní konfiškátov s poukazom na neúmerne malý počet uvoľnených podnikov pre Slovensko. Výsledky sú nasledovné: Drevospracujúci priemysel, celkový počet závodov v Čechách je 1000, z toho 621 pripadá na pohraničie, žiadané našimi úradmi pre Slovensko 62 závodov, výsledok doterajšieho jednania je 21 závodov, premiestené nebolo nič.

Chemický priemysel: celkový počet závodov v Čechách 699, z toho na pohraničie pripadá 148, žiadané k premiesteniu na Slovensko 20 závodov, výsledok doterajšieho jednania žiadny, premiestené nič.

Kovospracujúci priemysel: celkový počet závodov v Čechách 2.066, z toho na pohraničie pripadá 730, žiadané k premiesteniu na Slovensko 36 závodov, dojednaný bol jeden, ktorý sa teraz premiesťuje.

Textilný priemysel: celkový počet závodov v Čechách 2.174, z toho na pohraničie pripadá 1194, žiadané k premiesteniu na Slovensku 30 závodov, dosiaľ dojednané dva závody, premiestený bol jeden závod.

Kníhtlačiarne: celkový počet závodov v Čechách 797, z toho pripadá na pohraničie 196, žiadané premiestiť na Slovensko 26 závodov, výsledok doterajšieho jednania 10 závodov, premiestené bolo 10 závodov.

Papierspracujúci priemysel: žiadané premiestiť na Slovensko 16 závodov, dojednané boly 4 závody, premiestený nebol ani jeden.

Kožuspracujúce závody: žiadané premiestit na Slovensko 17 závodov, nie je dojednaný ani jeden, nepremiestený ani jeden.

V evakuačných skladoch konfiškovaných strojov bolo do 1. apríla 1946 zinventárované celkom 3.863 strojov, z toho pre Slovensko bolo uvoľnené celkom 448 strojov a premiestené do toho dňa boly tri stroje.

Pri premiesťovaní týchto uvoľnených strojov a podnikov vyskytly sa také ťažkosti, že premiesťovanie troskotá na úzkoprsosti miestnych činiteľov a na lokálnych záujmoch v Čechách, ako aj na byrokratických prieťahoch administratívnych činiteľov na mieste samom. Ďalší nedostatok v premiesťovaní konfiškátov vidieť v tom, že úsilím týchto činiteľov je uvoľniť na Slovensko stroje len určitých kategórií, ktoré boly zriadené podľa výrobnej povahy, modernosti a zaostalosti a strojového zariadenia. Slovensko si žiada premiestiť kompletné celky výrobných podnikov s moderným a nie zastaralým, vyradeným strojným inventárom. Ináč by nebolo schopné výrobnej konkurencie a industrializácia Slovenska by viazla, tej by sa nepomohlo. Dvojročný výrobný plán terajších slovenských priemyslových podnikov bol sostavený za predpokladu, že sa do zničených podnikov čo najrýchlejšie dostanú moderné stroje, ktoré Nemci odvliekli alebo rozbili. Tento plán bude môcť byť splnený len vtedy, keď sa do týchto podnikov vrátia ukradnuté stroje premiestením konfiškátov z Českých zemí. Ku dňu 1. marca 1946 bolo v pohraničnom priemysle zamestnaných 30.000 Slovákov. Požiadavkou Slovenska je, aby v rámci industrializácie Slovenska bolo vytvorené ca 250.000 nových pracovných možností. Podniky doteraz na premiestenie a schválenie predsedníctvom vlády môžu poskytnúť pracovnú príležitosť na Slovensku celkom pre 1345 ľudí, kým, ako som spomenul, v Českých zemiach pracuje v priemysle 30.000 Slovákov. Usilujme sa, aby tento počet Slovákov pracoval v priemysle doma a v podnikoch, ktoré žiadame urýchlene sem premiestiť. (Potlesk.) Aby som aj konkrétne podoprel tvrdenie o byrokratických prieťahoch s premiesťovaním, uvediem ako príklad prípad našej Matadorky v Petržalke. Matadorka je znárodneným podnikom a k nemu maly byť pôvodne po dohode na Ministerstve priemyslu pričlenené s celou majetkovou podstatou gumárenské podniky Viktória Brno a Eppler Podmokly, ktoré boly skonfiškované a ktoré spolu s Matadorkou maly tvoriť vzorne dobudovaný gumárenský podnik na Slovensku. Tento podnik je spomínaný tiež v dvojročnom pláne predsedu vlády Gottwalda a prisľúbená mu všetka pomoc na dobudovanie Zásahom administratívnych činiteľov v Čechách boly tieto dva podniky asi pred týždňom pričlenené prvý k oblasti odev. priemyslu v Brne a druhý k oblasti keramického priemyslu v Čechách. Vzdor tomu, že sú to podniky gumárenské a že Matadorka ich mala prisľúbené pričleniť na Slovensko, Z toho dá sa súdiť, že v znárodnenom priemysle robia sa kompetenčné spory a ťahanice medzi generálnymi riaditeľstvami, a industrializácia Slovenska trpí. Trpí ďalej tým, že sa vyvinovalo úsilie v dvojročnom výrobnom pláne slovenských podnikov na generálnych riaditeľstvách v Prahe škrtať určité artikly z výroby, čím by slovenské podniky nemohly svoju výrobu rozširovať a zvyšovať investičný plán. Zase prípad Matadorky, ktorej sa usilujú z výroby vyškrtnúť potrebný materiál, ako sú veloplášte a gumové obruče pre automobily. Matadorka je u nás známa ako najstaršia firma v Československej republike, ktorá tieto artikle na Slovensku vyrábala, má odborne zacvičený a školený personál a jej výrobky maly dobré meno. Nebolo by príspevkom k industrializácii Slovenska, keby táto firma so svojimi silami dnes v znárodnenom priemysle nemohla vyrábať tie artikly, ktoré už vyrábala a ktoré sú i pre Slovensko s hľadiska motorizácie tak prepotrebné. Podobné pokusy sa dejú aj u iných slovenských znárodnených podnikov.

Keď spomínam znárodnenie priemyslu, dovoľte mi pripomenúť, že z najvyšších vládnych miest bolo prehlásené, že znárodňovací proces je ukončený. Avšak do radov podnikateľských sa vnáša neistota rozširovaním zpráv, často z kruhov veľmi vplyvných, o ďalšom znárodňovaní. Bolo by preto dobré mať jasno, či znárodňovanie je skončené, alebo či sa pripravujú plány na ďalšie znárodňovanie, pretože toto bude mať podstatný vplyv na dosiahnutie dvojročného plánu v Československej republike i na Slovensku, ktorý si vytýčila vláda Československej republiky. Vnášaním neistoty sa podlamuje výkon a vypätie úsilia o dosiahnutie dvojročného plánu. Istota podnikania je tiež jedným z predpokladov úspešného dvojročného plánu vlády, ktorý sa usilujeme v záujme Slovenska splniť.

V súvislosti s industrializáciou Slovenska nesmieme zabudnúť využiť aj reparačných možností voči Nemecku. Máme vedomie, že medzispojenecká reparačná agencia v Brüsseli už pririekla Československej republike niekoľko továrenských objektov v rámci reparácií a to počiatkom júna t. r. Pririeknutá hodnota sa pohybuje okolo 6,155.000 RM, čo reprezentuje asi 60,000.000 korún. Akcia reparácie dostáva sa do pohybu a je slovenským záujmom, aby slovenské úrady toto sledovaly a v Prahe iniciatívne zasahovaly v tom smysle, aby Slovensko na reparačných nárokoch tiež participovalo. (Potlesk.)

Ďalej treba pamätať na zahraničné úvery, ktoré sú alebo budú kontrahované Československou republikou u západných mocností a ktoré úvery majú slúžiť na nákup surovín v cudzine. Myslím, že je naším záujmom, aby príslušné slovenské úrady vedely, čo sa v tejto otázke v Prahe podniká a aby využily každú príležitosť zaistiť pre Slovensko potrebnú časť úveru na jeho industrializáciu. Vieme o tom, že tento úver má byť kontrahovaný od 20 do 40 miliónov dolárov, v rámci ktorého sa môžu tiež nakupovať zariadenia tovární, ktoré slúžily pre výrobu vojnového materiálu v AmerikeVieme tiež o tom, že Československá republika kontrahovala 50 miliónový dolárový úver na nákup zvyškov výstroje americkej armády v Európe za výhodných podmienok. Táto akcia beží už trištvrte roka. Tohto mesiaca končí a máme zprávy, že Československá republika vyčerpala z tohto výhodného úveru ku koncu minulého týždňa niecelých 7 miliónov dolárov. Na zasvätených miestach sa tvrdí, že toto nedostatočné čerpanie úveru, a využitie mimoriadnych možností industrializácie možno pripočítať byrokratickému postupu úradných nakupovačov. Bolo by zaujímavé zistiť, v akom rozsahu participovalo Slovensko na využití týchto nákupných možností a vysvetliť, prečo sa nevyužilo tohto výhodného nákupu v maximálnom rozsahu.