Len samotné zvýšenie výnosnosti pastvín nestačí. Bude treba tiež rozšírenie pasienkových plôch, a to v našich horských krajoch, lebo nevyrieši sa celý sociálny problém presídlením. Máme dojem, že bude potrebné meritórne siahnuť k celkovému vyriešeniu takzvaných remamencií. Pod týmto názvom je treba rozumieť pasienky a lúky, ktoré sú dnes vlastníctvom štátu a tvoria zbytky z vyvozovacieho práva a povinností z dôb poddanstva. Úsilie, ktoré zvýši životnú úroveň nášho roľníckeho ľudu v horských krajoch, je veľmi šľachetné, plne ľudské a zaslúži si plnej pomoci.

Stavebná obnova a stavebný ruch.

Toto je veľmi veľký sociálny problém, ktorý volá po rýchlom riešení. Vláda a úrady pracujú na riešení tohto problému po stránke právnej a finančnej a mnoho prác je zadaných, ale výsledok je veľmi minimálny. Keď sa skúma podstata príčiny, tak je zrejmé, že ide predovšetkým o malú iniciatívu, spojenú s nedostatkom dobrej organizácie podnikateľskej. Okrem tohto nedostatku bude treba venovať veľké úsilie na odstránenie škôd na budovách, spôsobených vojnou, a to uvoľnením finančných prostriedkov, lebo len štátna záruka sama osebe nestačí.

Budeme potrebovať moderný zákon bytový, ktorý bude riešiť celú problematiku stavebného ruchu nielen s hľadiska odstránenia vojnových škôd, ale s hľadiska dlhodobej potreby bytovej politiky. Otázka bytová je tak složitým problémom, ako je sama bytosť ľudská. Pri nedostatku moderného bytového zákona nebolo by možné dosiahnuť modernej kultúrnej politiky bytovej a dobrej bytovej hygieny. Preto treba vynaložiť veľké úsilie na to, aby škody vojnou spôsobené na obytných budovách, boly čo najrýchlejšie odstránené, keďže ľudia potrebujú bývať a z nedostatku zdravého bývania hrozí nebezpečenstvo ujmy na zdraví práve u vrstiev, na prácu ktorých je spoločnosť veľmi odkázaná. Ukončením stavebnej obnovy je treba mať hotový moderný zákon o stavebnom ruchu, aby takto docielilo sa plného vyriešenia nedostatku bytov a položily sa pevné základy zdravej stavebnej ľudovej politiky bytovej a potrebe modernej ľudovej hygieny.

Reemigrácia.

Reemigrácia je ten úsek politiky budovateľskej, ktorý umožňuje návrat našich krajanov zo zahraničia do oslobodenej vlasti. V zahraničí žili naši krajania, ktorých v minulosti vyhnal národnostný útlak alebo neprajné hospodárske pomery do slobodnej cudziny, aby zachránili seba pred odpadom so stromu svojho národného koreňa. Títo ľudia patria k našim najodvážnejším, najschopnejším a najpracovitejším členom nášho národa. Ich dlhoročné žitie v cudzom prostredí samozrejme vykonalo na nich, na ich názory a zvyky patričný vplyv. Je samozrejmé, že prichádzajú k nám vo svojich názoroch a zvykoch pre nás žijúcich doma trochu odlišných. Nezazlievajme im to, myslime na to, že vo veľkom mori cudzieho národa, kde boli existenčne zakotvení, úspešne hájili svoje národné povedomie a svoju národnú spolupatričnosť. Neodrodili sa nám, vrátili sa, ostali verní svojmu národnému koreňu. Vo svojom národnom povedomí slovenskom a československom vracajú sa medzi nás, aby spolu s nami budovali lepšiu budúcnosť národa a Československej republiky.

Problém našej slovenskej menšiny v Maďarsku tvorí kapitolu samu pre seba. Je škoda, že nebolo možné dosiahnuť na tomto mieste vzájomnej medzištátnej dohody. Dôkazom toho je len to, že i dnešná maďarská zahraničná politika pokračuje v tej politike, akú robily vlády maďarské pred vojnou a pred porážkou Maďarska.

Očista nášho verejného života.

Tu sa zdá, v posledných týždňoch nastala, ako by prestávka. Je treba pokračovať a vyriešiť všetky problémy tak, aby skutočne bolo učinené zadosť spravedlnosti.

Ku koncu chcem pripomenúť len toľko, že složenie Slovenskej národnej rady prešlo cestou preverovania kandidátnych listín v Národnom fronte. Složenie Sboru povereníkov je výsledkom dohody dvoch politických strán. Bolo sľúbené, že Všetky dôležitejšie veci budú predkladané k prejednaniu Národnému frontu, ale toho dosiahnuté nebolo. Prejednávaný dvojročný program budovateľský je tiež predložený priamo Slovenskej národnej rade bez prejednania v Národnom fronte. Strana práce iste tvorí omnoho menší zlomok v celoštátnej organizácii a v Národnom fronte a predsa vtedy, keď bol v Národnom, fronte československom prejednávaný návrh budovateľského programu, boli sme do týchto porád pozvaní a mali sine plnú možnosť iniciatívne sa uplatniť. V Slovenskom národnom fronte tomu tak nie je. Sme pre politiku Národného frontu, ale len za predpokladu, že Národný front bude rešpektovaným činiteľom i so strany vládnucich strán na Slovensku. Strana práce inak bude hlasovať pre prejednávaný budovateľský program. (Potlesk.)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo ďalšiemu rečníkovi, členovi Slovenskej národnej rady pánu Antonovi Granatierovi.

Člen SNR Anton Granatier:

Slávna Slovenská národná rada! Kapitoly programového vyhlásenia pána predsedu Sboru povereníkov o presídlení Slovákov z cudzozemská do Československa, konkrétne vlastne na Slovensko a o vnútornej kolonizácii sú síce krátke, ale veľmi jasné. Súdiac podľa frenetického potlesku celého pléna pri zmienke o Slovákoch v cudzozemskú treba konštatovať, že otázka presídlenia týchto bratov k nám je vecou ozaj celonárodnou aj celoštátnou. Národná rada bola uistená, že presídlenie Slovákov z Maďarska a čiastočné vysídlenie Maďarov zo Slovenska do Maďarska sa započne už v mesiaci septembri t. r. Akcia má byť skončená do mája budúceho roku. Pravda v predpoklade, že nenastanú komplikácie, s ktorými treba počítať, vzhľadom na terajší negatívny postoj k veci maďarskej vlády.

Slávna Národná rada! Stojíme pred problémom tak obrovským, po každej stránke složitým, že ťažko by sa dal zvládnuť v časoch mierových, aj vtedy, keby náš pomer voči Maďarsku bol po každej stránke ozaj priateľský. Treba si len uvedomiť, že koľko príprav a úsilia bolo treba vynaložiť, kým sme mohli 50 alebo 100 rodín presídliť z ich bývalého prostredia do nového prostredia. Dnes treba nám presídliť pri ozaj politicky, hospodársky chaotických pomeroch v Maďarsku približne 100.000 slovenských duši rozličného povolania, vierovyznania atď. A robíme to práve vtedy, keď trvá húževnatý boj o tomto probléme na Mierovej konferencii a keď maďarská vláda chce sabotovať to, na čo sa bola už raz zaviazala.

Zdôrazňujem ešte raz, že výmena obyvateľstva medzi nami a Maďarskom je otázkou celoštátnou. Jednako bezprostredne týka sa predovšetkým Slovenska a Slovákov. Z tohto potom vyplýva, že na takmer všetky odvetvia verejnej správy Slovenska sa kladú obrovské úlohy, ktoré sa dajú zvládnuť len diktátorskou mocou, slovom vtedy, keď Osídľovací úrad bude vybavený plnými mocami a keď bude môcť zasahovať všade, kde to považuje za potrebné. Tak viem, že opatrenia v tomto smere sú už pripravené. Treba len ľutovať s tohto miesta, že sa už tak nestalo vtedy, keď Osídľovací úrad bol do života uvedený v minulom roku. Ak táto požiadavka sa stane skutkom, prestane faktický spor o kompetencii jednotlivých povereníctiev alebo úradov.

S ľútosťou musím konštatovať, že Osídľovací úrad nie je vybavený tak, ako by mal byť vybavený. Tak po stránke vecnej, ako i po stránke osobnej a kompetenčnej. Predvídam, pánovia, že prídeme na to, že bude nám treba zariadiť osobitné ministerstvo, po vzore Poľska. Lebo výmena obyvateľstva medzi nami a Maďarskom je už sama osebe podujatím,, ktoré pohltí obrovské sumy peňazí. A pritom je len začiatkom veľkej, ďalekosiahlej a v našej histórii jedinečnej akcie. Čoskoro vstúpi do štádia realizácie tiež presídlenie Slovákov aj z iných končín sveta, menovite z Rumunska, z Juhoslávie, Bulharska, Podkarpatskej Ukrajiny, z Francúzska, Belgicka atď. Lavína, ktorú sme v dôsledku jednoznačného volania Slovákov z cudzozemská do starej vlasti pohli, viac sa zdržať nedá. V jarných mesiacoch t. r. napríklad pohol sa prvý húf chudobných Slovákov zo sedmohradského Rudohoria, ktorých nebolo kde umiestiť a ktorých sme horko-ťažkodostali do Čiech pri uisťovaní, že o ich konečnom osude bude rozhodnuté neskoršie. Lebo pamätajme na jednu vec: Slovák z Oravy, Liptova, Trenčianska sa veľmi nerozpakuje, že si polepší svoj osud presídlením do českých zemí. Avšak Slovák zo zahraničia má utkvelú myšlienku, že jeho miesto je len na Slovensku.

Napriek všetkým varovným hlasom prichodia k nám už i jednotlivci na svoju päsť z Juhoslávie.

Slováci napríklad v Malej Poľane v Rumunsku, úplne vyhorenej dedinke, úpenlivé prosia, aby sme ich konečne už previezli. Tú istú pochopiteľnú nedočkavosť máme aj v Bulharsku a menovite v Zakarpatskej Ukrajine. Prostý človek, ktorého mať volá domov, nepochopí, čo je to hranica, čo je to medzištátna úmluva, čo je to transfer, prídelové pokračovanie, alebo takzvaný dvojročný plán. On vie len jedno: hore, hore ta domov, medzi svojich. Pritom práve národná sentimentálnosť hrá úlohu len druhoradú, na prvom mieste je bieda, neistota, rozháranosť doma a pritom vízia, že Československo je zriadeným, sociálne spravodlivým štátom, v ktorom sú všetky možnosti blahobytu pre všetkých Slovákov.

Takto, Slávna Národná rada, stojíme pred obrovským podujatím, ktoré musí mať neodvratné následky štrukturálnych zmien na celom Slovensku, nevynímajúc ani Oravu, Kysucu alebo Šariš, ale menovite južného Slovenska. S tohto hradiska všetko, čo sa doteraz dialo vo veciach prídeľových a vo forme národných správcovstiev na juž. Slovensku, treba pokladať za stav provizórny. Veď uvidíte, aké následky po stránke čisté duchovnej nastanú, keď nám bude treba umiestiť a zaškoliť asi 700 žiakov a žiačok stredných, odborných a vysokých škôl z Maďarska už teraz v septembri. A keď menší počet takých istých žiakov treba očakávať z Rumunska, z Juhoslávie, z Bulharska a z iných štátov. Samo Povereníctvo školstva stojí k tejto otázke premiesťovania učiteľských síl a aj niektorých škôl, ako napríklad materských škôl, pred veľmi ťažkou úlohou. V tieto dni má prísť z Maďarska asi 80-90 učiteľov a profesorov Slovákov, ktorých treba nielen menovať, ale fakticky aj osídliť, to je nájsť pre nich vhodné byty. Náš človek tu doma musí prekonať notovú kalváriu, kým v novom prostredí nájde byt. Od takejto kalvárie učiteľa, úradníka, robotníka, ktorého voláme a presídľujeme z úradnej moci, musíme ušetriť. Ten musí prísť už do hotového, ináč celá akcia po stránke morálnej a výchovnej stráca svoj smyseľ.

Hovorím, ctení páni, čo nevidieť nastane na Slovensku putovanie ľudí shora nadol a zdola nahor. Veď predsa nemôžeme Slovákov z Maďarska, aj tak hodne pomaďarčených, presadzovať do kultúrneho prostredia maďarského. Podmienky prostredia slovenského musíme vopred pripraviť. Predvídam, že nastanú zmeny v takzvaných systemizáciách úradov. Je nemysliteľné, aby niektoré povereníctvo alebo jemu podriadený úrad neprijal z Maďarska úradníka Slováka preto, že má už svoj osobný stav zaplnený, alebo preto, že pridelený mu úradník z Maďarska ešte neovláda slovenskú reč natoľko, aby mohol byť ihneď upotrebený. Nehovoril by som o tejto veci, keby sa už neboly stály takéto prípady.

Načim sa zmieniť, Slávna Národná rada, v tejto súvislosti aj o vnútornej kolonizácii. Na Osídľovacom úrade i na Povereníctve pôdohospodárstva leží tisíce nevybavených žiadostí o presídlenie na južné Slovensko. Predvídam, že tieto žiadosti si načas ešte tam poležia. A to jednoducho preto, že nám treba vyriešiť predovšetkým problém presídlenia Slovákov z cudzozemská, pričom vnútorná kolonizácia sa môže diať len vtedy, keď súčasne zahájime veľkú plánovaciu akciu stavebnú. Vnútornú kolonizáciu považujem za taký podnik, pri ktorom nepôjde o presídlenie náhodilých jednotlivcov, medzi ktorými značnú časť predstavuje záujmy čisto špekulačné, ale o presídlenie celkov, teda celých obcí alebo častí obcí, ktorých existencia v terajšom zemepisnom prostredí odporuje princípom hospodárskej existencie. Ja sám osobne odmietal som sa zapodievať žiadosťami mnohých mojich oravských rodákov. Na druhej strane som poukazoval, že také obce, ako je napríklad Vaňovka, Zábidovo, Benadovo atď., a máme ich celú spústu na Slovensku, sú celkom zrelé na vnútornú kolonizáciu vcelku. Keď sa takto dívame na nadhodený problém, treba len ľutovať agitačné heslá, rozhodené medzi chudobný ľud, že má pred sebou akýsi Cánan pri Nových Zámkoch alebo ma Žitnom Ostrove.

Slávna Národná rada! Som z tej duše presvedčený, že prvým a základným predpokladom zdolania úloh, pred ktorými stojíme a za ktoré budeme zodpovedať pred súdom národa dnes i v budúcnosti, je disciplinovaná, pružná a len z jedného centra organizovaná štátna administratíva, nielen v maďarských resp. pomaďarčených krajoch južného Slovenska, čo je i samozrejmé, ale i na celom Slovensku. S tohto stanoviska mne je jedno, či okresná alebo obecná administratíva sa dnes menuje Okresným alebo národným výborom, alebo Okresným poťažne obecným úradom. Ide mi len o to, aby v týchto orgánoch boli ľudia, ktorí tam ozaj patria a aby čím skôr sa dostali odtiaľ ľudia, ktorí tam pre svoju amorálnosť nepatria. (Potlesk.)

Považujem za potrebné vrátiť sa ešte raz k otázke výmeny obyvateľstva medzi nami a Maďarskom. V maďarskej verejnosti a čiastočne i slovenskej verejnosti jestvuje mylná predstava, podľa ktorej princíp výmeny sa zameňuje za pojem deportácie. Maďarský človek u nás je v tom domnení, že ho deportujeme vlastne preto, že je Maďar a že je vraj nepriateľom Československa. S tohto miesta treba vyhlásiť jasne, že nedeportujeme, ale vymenujeme dušu za dušu pri zachovaní všetkých majetkových práv a povinností na jednej i na druhej strane.

Slovenská Národná rada! Keď je reč o Slovákoch v zahraničí, neslobodno zabúdať na našich bratov v hornej Orave a v hornom Spiši. Všetci veľmi dobre vieme, čo sa s týmito bratmi stalo v roku 1919 a 1920, potom v roku 1939 a napokon vlani. Predstavujú oni akýsi objekt diplomatických a hraničných sporov medzi nami a Poľskom. Kým sa my o nich hádame, oni trpia a uverte mi, hrozne trpia. (Potlesk.) Bol som pevne presvedčený, že bratský poľský národ, ktorý bol doslovne pribitý na kríž a ktorý toľko krvácal, ktorý radšej pripustil hromadné a zbesilé ničenie svojho výkvetu a ktorý jediný nemal svojej quislingovskej vlády, slovom tento národ nebude odopierať právo žiť pomerne malej skupinke slovenského národa vo svojej slovenskej vlasti. Našou svätou povinnosťou bude urobiť všetko, čo sa urobiť dá pokojnou bratskou slovanskou shodou, aby opäť odlúčené goralské kraje boly vrátené slovenskému celku. (Potlesk.) Ja myslím, že veľký poľský národ, ktorý si tak vysoko cením a ctím, nedopustí, aby vo veľkom slovanskom súručenstve, menovite pri realizácii tohto súručenstva, práve v tomto súručenstve chybovali Slováci len preto, že ako malý národ slovenský nemôže privinúť k sebe niekoľko tisíc bratov, obývajúcich hornaté a hospodársky takmer bezcenné kraje. Bol by som veľmi rád, keby pri zelenom stole, keď sa bude táto otázka prejednávať, nesedeli len, obchodníci s kalkuláciou "vzal a dal", chytrí diplomati, štátnu moc reprezentujúci ministri, ale predovšetkým poľskí a slovenskí národní idealisti a nadovšetko Slovania, neobťažení záujmovými sférami alebo pripravení s odskočnými doskami pre budúce zväčšenie teritoriálne svojich zemí.

V tomto svojom prvom prejave v obnovenej Slovenskej národnej rade nadhodil som len niekoľko závažných problémov. Prosím Sbor povereníkov a tým celú vládu, vyriešiť nadhodené problémy veľkorysé, odhodlane a na platforme celonárodnej. Ak jestvovanie slovenského národného frontu a ďalej jestvovanie československého frontu má svoje opodstatnenie pri budovaní nášho krajšieho žitia, tak tým viac sa vyžaduje jestvovanie národného frontu práve v otázkach zahranično-politických a v otázkach presídlenia Slovákov z cudzozemská, pri otázkach reslovakizácie a vnútorného osídlenia. Všetky tieto tri body tvoria jeden spoločný program. A v úsilí pre vybudovanie našej otčiny slovenskej od Tatier až po Dunaj a Ipeľ a československej od Ašu po Sninu nech nám pán Boh pomáhal (Potlesk.)

Podpredseda SNR kam Andrej Cvinček:

Udeľujem slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu členovi Slovenskej národnej rady Dr. Beharkovi.

Člen SNR Dr. Ján Beharka:

Slávna Slovenská národná rada! Úvodom, keď mám hovoriť za stranu Slobody k dvojročnému programu siedmeho Sboru povereníkov, dovoľte mi vysloviť potešenie, že viac ako po troch mesiacoch. od prevedenia volieb do Ústavodarného národného shromaždenia konečne sišla sa aj rekonštruovaná Slovenská národná rada. Na druhej strane však ľutujem, že takto pri plnení dvojročného plánu prišli sme o drahý čas štvrť roka a mohli sme ho využiť produktívnejšie, ako sme ho vari využili.

Budovateľský program vlády na Slovensku v perióde dvoch rokov má previesť Sbor povereníkov, a to s ohľadom na relatívne väčšie nároky na tento budovateľský plán na Slovensku voči českým krajinám, vyžaduje to tým väčšieho vypätia síl všetkých činiteľov, ktorí ho budú na Slovensku uskutočňovať.

Program Sboru povereníkov, ako ho tu predniesol včera predseda Sboru povereníkov pán Dr. Husák, je veľmi rozsiahly a zasahuje do všetkých odborov nášho verejného života. Má dovedna 36 strán, i keď pritom, čo je vari jeho slabinou, zostáva len náčrtom úkolov v hrubých rysoch, čo by sme za tie dva roky chceli vykonať. Bude ťažko možné skontrolovať, nakoľko sa to podarilo zvládnuť a v ktorých úsekoch a do akej miery. Tým väčšie úsilie predpokladá od zodpovedných činiteľov i na miestach, ktoré ho budú bezprostredne, uskutočňovať a dávať mu konkrétnu formu. Dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že týmto dvojročným plánom kladieme základy lepšieho a požehnanejšieho života Slovenska i Československej republiky. Keď skončíme tento veľký pracovný program, bude to čin, ktorým budeme môcť čestne naviazať na slávnu kapitolu nášho oslobodzovacieho boja v roku 1944. Bude to to, čo nášmu Národnému povstaniu dá reálnu náplň a smysel. Ak by sme najmä svojím zavinením nevedeli vytvoriť lepšie predpoklady nášho hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho napredovania, budeme už vždy pokulhávať a zameškané ťažko dobehneme. Svet sa pomaly dostáva z válečných pohrôm, a výhody bude mať ten národ a ten štát, ktorý bude vedieť prvý svoj život po každej stránke zrekonštruovať. Prvá Československá republika mala vo svete kredit práve preto, že bola štátom, ktorý hospodársky a sociálne pozdvihol úroveň svojho obyvateľstva v mieri, ako tomu nebolo v mnohých európskych štátoch.

Treba si priať, aby tomu bolo tak i teraz, v obnovenej Republike, aby sa ona znova stala vzorom blahobytu, poriadku a kultúrnej vyspelosti. Prevážna väčšina ťažkostí v spolunažívaní Slovákov a Čechov v prvej Republike mala korene v tom, že Slováci a Česi pri utvorení spoločného štátu nemali rovnaký štart na išlo predovšetkým o pole hospodárske, dráhe spoločného nažívania, a to či už sociálne a odvisle od toho i kultúrne. Je preto plne odôvodnené, to dnes všeobecne uznávané stanovisko českých i slovenských politických činiteľov, že priaznivé predpoklady upevnenia štátnej jednoty československej a spokojnosti oboch našich národov možno vytvoriť len tak, keď sa Slovensko hospodársky a sociálne dostane na tú úroveň, ako sú zeme české a to tým skôr, že predpoklady na Slovensku pre toto naozaj sú, či už ide o prírodné podmienky, alebo pracovitosť, um a schopnosti slovenského človeka. Pred týmto veľkým úkolom, ktorý máme zvládnuť v pomerne krátkom časovom období, všetko, čo by nám v jeho prevedení prekážalo, musí ustúpiť do pozadia. Musíme sa povzniesť nad denné malichernosti, nad osobné a strannícke záujmy a svorne všetci musíme priložiť ruku k dielu.

Slávna Národná rada! Ja veľmi ľutujem, že Strane slobody nebola daná primeraná možnosť zúčastniť sa tohto budovateľského diela, ako obom silným slovenským politickým stranám. Myslím na možnosť spolupráce v slovenskom vládnom a výkonnom orgáne. Ľutujem tiež, že nemôžem súhlasiť s úvodným konštatovaním pána predsedu Sboru povereníkov, že nový Sbor povereníkov je sostavený na princípe politiky Národného frontu. Terajší Sbor povereníkov nie je výslednicou shody všetkých slovenských politických strán. V Národnom fronte jednaly všetky štyri politické strany síce o jeho složení, lepšie povedané o účasti jednotlivých strán v ňom, no do zmienky napríklad neprišly ani len osoby budúcich povereníkov, ktorý bol potom, keď zastúpenie malým dvom stranám bolo striktne odmietnuté, sostavený dohodou Demokratickej a Komunistickej strany. Budovateľský program Sboru povereníkov je základom našich politických cieľov na dva roky, nik nemôže poprieť, že je to veľmi vážna politická skutočnosť, ktorá nezaväzuje len dve vládne strany, no napriek tomu nebola naša Strana na jeho sostavenie tiež pozvaná, alebo aspoň vypočutá. Berieme pritom na vedomie vysvetlenie, že program nebolo možno stranám včas dodať, pretože bol sostavený a písal sa len v poslednej chvíli pred zasadnutím Rady. Toto síce vysvetľuje, no, ako myslím, neomlúva to. V budúcnosti žiadalo by sa, aby Národná rada svolávala sa len vtedy, keď závažné, najmä politické veci boly už predtým v Národnom fronte prejednané a dohodnuté. Komunistická strana i strana Demokratická opierajú sa o dosiahnutú dôveru voličstva. Majú právo takto suverénne postupovať? No, potom dovoľte mi pochybovať, že by to bola politika prevádzaná na zásadách demokratickej inštitúcie Národného frontu. Tak by sme totiž dávali iné meno tomu, čo sa vždy a všade volalo koalíciou.

Bolo tvrdené, že podľa zásad pomerného zastúpenia nepatrí nám zastúpenie v Sbore povereníkov. Na Slovensku všetky politické strany dostaly 1, 599. 501 hlasov. Pretože je 15 členov v Sbore povereníkov, pripadá na jedno miesto 106.633 hlasov. Delením výsledkov jednotlivých strán týmto volebným číslom pripadá Strane demokratickej 9 miest, Strane komunistickej 4 miesta. Teda dovedna 13 miest. Dve zbývajúce miesta pripadnú stranám na najväčšie zbytky, teda ďalšie miesto strane Komunistickej na zbytok 62.798 hlasov a druhé miesto by patrilo Strane slobody na druhý najväčší zbytok, t. j. 60.200 hlasov. Takáto je skutočnosť. Spomínam to len preto, aby v tejto veci bolo jasno a skutočnosti sa neprekrúcaly.

Strana Slobody bola okrem toho zásadne proti rozširovaniu miest v Sbore povereníkov. Budovateľský program vlády zdôrazňuje potrebu úspornosti v štátnej správe. Túto zásadu maly by sledovať i slovenské vládne orgány. Považujeme za opodstatnené, že z dopravy bola vylúčená technika, teda verejné práce. Splnenie rekonštrukčného programu bude spočívať z veľkej časti na tomto úrade, ťažko sa však dá odôvodniť to, že sa vytvorila samostatná funkcia podpredsedu Sboru povereníkov, ačkolvek, a to zdôrazňujem, je to proti výslovnému ustanoveniu § 2 nariadenia čís. 111/1945 Sb. nar. SNR, podľa ktorého predsedu Sboru zastupuje v jeho neprítomnosti povereník, ktorého určí Sbor povereníkov. Viem, že toto ustanovenie má byť znovelizované a návrh novely bol už dnes rozdaný, a verím tiež, že Slovenská národná rada túto zmenu schváli a potom, pravda, musí byť vyslovená zpätná platnosť tomuto nariadeniu. No, som tej mienky, že by konečne tento naozaj ojedinelý spôsob noriem so zpätnou účinnosťou nemal sa u nás tak často vyskytovať, lebo je to spôsob, ktorému sa každá legislatíva na svete vyhýba a prijíma ho len ako nutnosť v tých naozaj najkrajnejších prípadoch a na tomto mieste naozaj bolo možné vyčkať, i keď máme pochopenie pre politické pohnútky zainteresovaných strán na tomto stave. Opakujem, som presvedčený, že nariadenie č. 111/1945 Sb. n. SNR bude zmenené v tomto smere. Uvážme však pritom, že nemožno aspoň teoreticky vylúčiť možnosť opaku, t. j. že by sa Slovenská národná rada mohla k veci postaviť odlišne, ako si už dojednaly dve politické strany, lebo konečne, ak by tomu tak nesmelo byť, mám obavu, upierali by sme tým právo na existenciu tomuto vysokému sboru ľudových zástupcov slovenských.

Keď som hovoril o úspornosti, ktorú musíme všetci sledovať s ohľadom na ohromné zaťaženie štátnych financií, ktoré vyplynie z rekonštrukcie a zo splnenia ostatných úkolov dvojročného budovateľského plánu, som názoru, že by sme sa celkom dobre obišli napríklad bez Povereníctva informácií, čo rovnako platí ovšem i o Ministerstve informácií. Som presvedčený, že takéto inštitúcie môžu mať, najmä v demokratických štátoch, svoje oprávnenie ešte tak vo vojne, najmä preto, aby čelily nepriateľskej propagande. Možno ešte tesne po vojne majú svoje odôvodnenie, som však toho názoru, že v normálnych časoch musíme sa tohto luxusu už zo zásadných príčin vzdať, národ musíme presviedčať prácou a činmi.

A keď sme už pri tejto veci, pozrime, či toto Povereníctvo plní svoje poslanie naozaj dôsledne a úspešne. Mám obavy, že celkom nie. Vonku bujnie nepriateľská propaganda, ktorá nie je dosť potieraná. Vyvrátiť nepriateľské chýry a povedať pravdu ľudu bolo by vďačným úkolom nášho Povereníctva informácií. Nechápem, prečo nechávať ľudí v určitých krajoch vo vedomí, že u nás šarapatia benderovci, keď sa pozitívne zistilo, že ide o obyčajné zločinecké skupiny, ako tomu svedčí neslávny prípad na Nitriansku.

Na Slovensku musí mať národ predovšetkým dôveru v stabilitu politických pomerov, musí byť neochvejne presvedčený, že náš štát je zriadenie trvalé a definitívne. Viem, že kým nebude stabilita v Európe, kým nebudú odstránené všetky ťažkosti medzi štátmi, najmä veľkými Spojencami, dotiaľ nepriateľská propaganda vždy vynájde vhodnú pôdu pre rozvrat u tých, ktorí sa nevedia s dnešným stavom smieriť. Bude úlohou povolaných miest, a keď ho už máme, teda Povereníctva informácií, ukázať národu veci takými, akými tieto sú. Národ náš je tak vyspelý, že pochopí veci, keď sa mu vysvetlia. Je to vždy lepšie, než by sa malo niečo zamlčovať a nechávalo sa tak volné pole zlomyseľnej fantázii.