A nakoniec dovoľte, vážení prítomní, dotknúť sa mi otázky - aspoň v krátkosti - národného poistenia. Keďže sa má vybudovať národné poistenie, je to otázka veľmi ďalekosiahla a podstane vážnejšia ako sa to azda zdá v referátoch dennej tlače. Nejde o nič menej, ako o zdravie národa, poťažne o spôsob hospodárenia s týmto zdravím. Môže sa zrieknuť štát, ktorý preberá väčšinu výrobných prostriedkov do svojej správy, účasti na hospodárení najdôležitejším majetkom svojho občianstva? Treba uvážiť, že keď národné poistenie vojde do života v tej forme, ako je plánované, stáva sa skoro zbytočným Ministerstvo zdravotníctva v Prahe, stáva sa zbytočným i Povereníctvo zdravotníctva v Bratislave. A v obore sociálnej starostlivosti zavádza sa tým dvojitá koľaj. Nositeľom celého rizika zdravia občianstva a jeho garantom stala by sa fakticky samosprávna Ústredná národná poisťovňa. Štát preberá výrobu, znárodnenie podnikov, preberá výchovu, poštátnenie škôl, a má sa zrieknuť úlohy prvého ochrancu najcennejšieho majetku u každého svojho obyvateľa - totiž zdravia? Ak poctivo ide o to, aby každý občan mal zaručené všetky prostriedky na ochranu a udržovanie svojho zdravia, ideme na vec s národným poistením s nepravej strany. Skôr, ako zákon o organizácii národného poistenia, má tu byť zákon o zriadení ďalších lekárskych fakúlt. Bez dostatku školených lekárov dobrú zdravotnú politiku totiž prevádzať nemožno, aj keby sme aký dobrý úmysel a snahu mali. Ináč môže sa nám stať, že budeme mať národné poistenie, ale nebudeme mať zdravých občanov. Ďalej chceme mať i spokojných občanov, a to tým viac, keď títo za zaplatené príspevky budú chcieť mať i hodnotnú protislužbu. Sme za národné poistenie, ale za také, aby v prvom rade vyhovelo vyššie označeným požiadavkám tak s hľadiska zdravotného, sociálneho ako i s hľadiska hospodárskeho nášho štátu a obyvateľstva. (Potlesk.) Iba týmto smerom môžeme postupovať v našom budovateľskom programe a tomu programu, ktorý Sbor povereníkov predložil a ktorý si istotne i Slovenská národná rada osvojí, prajem mnoho zdaru a plného uskutočnenia. (Potlesk.)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo ďalšiemu rečníkovi, a síce pánu členovi Slovenskej národnej rady Dr. Ladislavovi Nádašimu.

Člen SNR Dr. Ladislav Nádaši:

Slávna Slovenská národná rada! Pred dvoma rokmi, to je 1. septembra 1944, usniesla sa Slovenská národná rada na svojom prvom nariadení. Bolo to v najslávnejších časoch všetkých vekov Slovenskej histórie, bolo to vtedy, keď po slovenských horách čierne mraky dymu zdvíhaly sa do nekonečných výšin, keď po slovenských horách od Dunaja ku Tatrám noc po noc plápolaly ohne a z hory na horu dával zvesť kraj kraju, že uderila hodina odboja. Áno, bolo to vtedy, keď každý statočný Slovák, v ktorom bolo len trocha sily, ukázal národu a svetu pravú tvár a dušu slovenského ľudu, pravú tvár a dušu Československej republiky. (Potlesk. ) A v tých časoch v staroslávnej Banskej Bystrici, hoci niekoľkokrát denne nepriateľskými letcami navštevovanej, bombardovanej, sišli sa Slováci bez bázne a strachu. Sišli sa, a bez toho, že by ich jednania boly pretrhávaly stále znovu a znovu hučiace sirény, hlásiace nový a nový letecký útok nepriateľov, v historických zasadnutiach Slovenskej národnej rady ukázali podobnú odhodlanosť bojujúcim so zbraňou, ukázali národu a svetu, že národ slovenský je proti tyranii, proti fašizmu, že je za pravú, nefalšovanú demokraciu, že je za Československú republiku. (Potlesk.)

Zástupcovia týchto hrdinných mužov, z ktorých mnohí tiež i dnes zasadajú v tomto slávnom a slovutnom sbore, sme my tu len s trojdennou odchýľkou výročia vydania prvého nariadenia Slovenskej národnej rady shromaždení. Shromaždení sme vo vedomí, že máme ostať verní odkazu revolučnej Slovenskej národnej rady, tým viac, keďže máme pracovať v čase pokoja, keď sa nemusíme obávať, že zahučia sirény poplachu, že sa ozve hlas hrôzy a strachu. Že máme ostať verní tomu odkazu, ktorý bol toľkou krvou nielen našich slovenských bratov, ale tiež toľkými obeťami hrdinnej Červenej armády, slávnych partizánov, Rusov, Čechov, Francúzov a iných národov vykúpený a národu a jej terajšej Slovenskej národnej rade sverený. A zato, keď dnes, sídení práve v čase dvojročného výročia zasadania Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici, i s tohto historického hľadiska s uspokojením berieme na vedomie odkazu verné programové prehlásenie Sboru povereníkov, povedané ústami jej predsedu pána Gustáva Husáka. Moje dobromyseľne povedané poznámky k nemu nechcú byť kritikou, ale len pripomienkami z každodenného života slovenského ľudu.

Slávna Slovenská národná rada! Pokladám za nutné, aby som predovšetkým i s tohto miesta prehlásil, že dvojročný plán vlády úprimne uznávame, nakoľko zvláštnu pečlivosť venuje obnove a výstavbe Slovenska. Podľa prehlásenia pána predsedu vlády prevedenie dvojročného plánu na Slovensku bude sverené Sboru povereníkov, poťažne jednotlivým povereníkom. Vyslovujem tu svoje presvedčenie, že tak Sbor povereníkov, ako jednotliví povereníci, ako sme to počuli včera od pána predsedu Dr. Gustáva Husáka, učinia všetko, aby veľký budovateľský program tretej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov bol na Slovensku do posledného bodu splnený. (Potlesk.)

K splneniu programu je však nadovšetko dôležité, aby pomer Slovákov a Čechov bol čo najskôr v našej československej Ústave riešený a ustálený. Doterajší pomer Čechov a Slovákov, zakladajúci sa na Košickom vládnom programe a pozmeňovaný ďalšími dohodami strán v Národnom fronte, nesie mnoho znakov improvizovanosti a snáď i politickej taktiky. Preto, keď chceme, a iste to si všetci prajeme, aby tento štát bol skutočne šťastlivým domovom Slovákov a Čechov, je treba, aby Sbor povereníkov spolu so Slovenskou národnou radou započal ihneď so skúmaním pomeru, vytvoreného na základe Košického vládneho programu a doterajších dohôd a pri rešpektovaní suverenity Slovenskej národnej rady učinil všetko, aby v čase, keď to bude treba, s hotovým a dobre premysleným plánom, návrhom, predstúpil pred vládu Československej republiky. (Potlesk.) Musíme si uvedomiť, že ku šťastnému spolužitiu Slovákov a Čechov je predovšetkým treba vzájomná dôvera a úcta a tiež nebáť sa povedať aj také veci, ktoré snáď nepotešia toho, komu sú povedané, ale v záujme nerušeného a lepšieho spolužitia sú bezpodmienečne nutné.

Slováci so svojím povstaním hlboko v tyle Nemcov ukázali takú životnú energiu, politickú vyspelosť a odhodlanosť žiť spolu s Čechmi v spoločnom štáte, že táto snaha Slovákov musí niesť svoju pečať na každom jednaní vzájomného pomeru, tobôž v československej Ústave, ktorá sa nerobí len pre terajšie časy, ale pre všetky naše pokolenia. Preto opakujem znova, Sbor povereníkov spolu so Slovenskou národnou radou má spraviť všetko, čo treba, aby v čase, keď sa zasadne k ústavnému riešeniu vzájomného pomeru Čechov a Slovákov, bolo možné so strany tohto sboru učiniť taký návrh vláde, ktorý pri rešpektovaní suverenity Slovenskej národnej rady zaistí na všetky veky šťastlivé a spokojné spolužitie Čechov a Slovákov v tomto štáte. (Potlesk.)

Prví spolupracovníci Sboru povereníkov a tiež Slovenskej národnej rady pri prevádzaní dvojročného programu budú štátni a verejní zamestnanci. Preto i z tejto príčiny je nutné, aby mali sme spokojných, lepšie povedané uspokojených štátnych a verejných zamestnancov. Program Sboru povereníkov hovorí, že bude potrebné stanoviť pracovné a mzdové normy, ktoré by umožnily spravodlivé hodnotenie a honorovaniu na každom úseku. Pri našich štátnych a verejných zamestnancoch si treba predovšetkým uvedomiť, že platy u štátnych zamestnancov nestúply súmerne s drahotou, že životná úroveň klesla a hoci aj úradnícka výchova im zabránila, aby verejnými demonštráciami dali najavo svoj neutešený stav, terajšie svoje položenie ťažko nesú, a treba hľadať nápravu. (Potlesk. ) Pri tejto náprave treba, aby si Sbor povereníkov predovšetkým uvedomil nedostatky platového zákona 103 z roku 1926, ktorý svojou štruktúrou a svojimi zásadami vôbec nevyhovuje ľudovodemokratickému zriadeniu štátu. Ide o zásady, najmä pokiaľ ide o povyšovanie v rámci systemizovanom, ktoré boly životom prekonané tak v historických zemiach ako na Slovensku. V Čechách na základe renomizácie a na Slovensku na základe zásluh na Národnom povstaní. V záujme spravodlivého riešenia bude snáď treba, aby tiež na Slovensku boly povyšovacie možnosti prispôsobené podľa vládneho nariadenia zo dňa 16. IV. 1946, zásadám povyšovania v Čechách a na Morave. K úplnému uspokojeniu však ani takýto zásah nestačí, je treba, aby - a o tejto okolnosti nemožno pripustiť debatu - životná úroveň každého štátneho a verejného zamestnanca bola rovnako zvýšená. Musí sa to stať jednak zvýšením platovej úrovne, zodpovedajúcej dnešným drahotným pomerom, jednak čo najskorším vybudovaním nového platového zákona, ktorý by zodpovedal dnešným demokratickým zásadám, ohodnotením na jednej strane vzdelania, na druhej strane skutočného výkonu a zodpovednosti tohoktorého štátneho a verejného úradníka. (Potlesk.)

Pritom treba zdôrazniť, že obzvlášť nižšie kategórie štátnych zamestnancov sú v praxi zákonom 103/1926 Sb. značne poškodzované na svojich hmotných nárokoch. Je preto nutné, aby v novom platovom zákone v prvom rade a čo najskôr na týchto bolo pamätané.

Vítame slová programu na odstránenie bytovej núdze a stavebnej obnovy. V tomto prípade je však treba, aby sa venovala veľká pozornosť riešeniu bytového problému štátnych zamestnancov. Nielen vystavaním naturálnych bytov pri úradoch, postavením štátnych obytných domov, ale tiež i zakladaním stavebných družstiev štátnych a verejných zamestnancov za podpory zákona o stavebnom ruchu a štátnej záruky. (Potlesk. ) Treba tu pripomenúť, že v prvej republike bolo stavebné podnikanie 3 1/ 2-miliardovou pôžičkou veľmi šikovne zachytené a rozprúdením stavebného ruchu, nielen pri verejnej správe, ale tiež i u súkromníkov, boly v spojitosti s tým rozvírené a roztočené aj kolieska ostatného podnikania.

Tiež je treba venovať zvláštnu pozornosť zdravotným otázkam štátnych a verejných zamestnancov, najmä nemocenské poistenie štátnych a verejných zamestnancov bude treba prispôsobiť ich potrebám a požiadavkám. Jednotné sociálne poistenie podľa nadobudnutých skúseností sa v mnohých prípadoch neosvedčilo.

V súvise s riešením problémov aktívnych, štátnych a verejných zamestnancov, je treba naliehavo riešiť a valorizovať tiež penzijné pôžitky štátnych penzistov. Nie je mysliteľné, aby penzista, ktorý ostarel v štátnych službách a verejných službách po poctivo vykonanej práci po 35-40 - ročnej službe poberal penzijné penzijné požitky, odpovedajúce drahotným pomerom v roku 1938, keď cenová hladina je úradne trojnásobne zvýšená a neúradné ceny ďaleko presahujú tieto hranice. Musíme s tohto miesta konštatovať, že sociálne postavenie štátnych a verejných zamestnancov je pod úrovňou zamestnancov súkromných a preto je povinnosťou Slovenskej národnej rady, aby ako najväčšia zamestnávateľka dala príkaz ostatným zamestnávateľom úroveň svojich zamestnancov prispôsobiť skutočne životu a aby nedopustila, aby jej zamestnanci trpeli núdzou a nedostatkom v dobách pokoja.

Slávna Slovenská národná rada! Verní odkazu Národného povstania bojujúceho za demokratické slobody, sme za prísne a presné zachovanie slobody osobnej, majetkovej a náboženskej. (Potlesk. ) Sloboda je predsa najcennejšou hodnotou života, bez ktorej nie je hodno žiť a v minulých mesiacoch boh sme svedkami toho, že si túto hodnotu nevážime dostatočným spôsobom. Veľa ráz sa stalo, že niektoré nižšie výkonné orgány zneužily svoju moc a nerešpektovaly ten najšľachetnejší ideál, ktorý z ponímania demokratických slobôd vyplýva.

Keď vítame prehlásenie programu Sboru povereníkov, že venuje veľkú pozornosť očiste verejného života, žiadam, aby bola venovaná náležitá pozornosť kontrole všetkých nižších orgánov, či práva, vyplývajúce z pojmu demokracie, nie sú niekým zneužívané. (Potlesk. ) Nesmieme pripustiť, aby verejné orgány pri výkone svojej funkcie boly vedené duchom osobnej alebo politickej predpojatosti. Veď v posledných mesiacoch boli sme svedkami toľkej osobnej nevraživosti a politickej nenávisti práve na takých mestách, kde sme to najmenej očakávali; je najvyšší čas na to, aby sa hladina nášho verejného života ukľudnila.

Slávna Slovenská národná rada! Príkazom doby je, aby držali sme sa slobôd, hlásaných prezidentom Rooseveltom, a to slobody slova a prejavu všade na svete, slobody každého človeka vyznávať Boha po svojom všade na svete, všeobecného vyslobodenia z núdze a vyslobodenia zo strachu. Tieto slobody musia byť základňou nášho života a musia sa odzrkadľovať v každom našom počínaní. Každý občan rád vykoná svoje povinnosti voči Republike a národu, musí mať však pocit istoty v tom, že aj jeho prirodzené práva, osobná, majetková a náboženská sloboda sú plne rešpektované. (Potlesk. ) Keď Sbor povereníkov a terajšia Slovenská národná rada toto uskutoční, získa úctu a oddanosť ľudu a ľavým podielom prispeje ku konsolidovaniu našich pomerov a nie v malej miere prispeje k uskutočneniu budovateľského programu našej vlády. Keď sa toto stane skutkom, bude tu žiť vďačný a šťastlivý národ, ktorý ostal verný svojím ideálom, lebo nezabúdajme, že práve ideály osobnej slobody a demokracie boly tie, pre ktoré postavil sa národ pod zástavu povstania, keď videl Nemcami páliť dediny a mestá, ženy a deti a nesložil svoju zbraň do tých čias, dokiaľ nebol dobojovaný ten najkrvavejší a najhrdinnejší boj všetkých vekov. Veď len tomuto odhodlaniu nášho národa a ideálom, za ktoré sa boril, môžme všetci ďakovať, že sme tu sidení ako slobodní občania demokratického štátu. (Potlesk.)

Vyslovujem preto svoje najhlbšie presvedčenie, že všetci bez rozdielu budeme pracovať na tom, aby práva nášho ľudu boly všade dôsledne bránené a dodržané. Keď budeme vedení touto tuhou, tým splníme odkaz našich najlepších, ktorí krvou sa zapísali do dejín len preto, aby žila demokratická Československá republika. (Potlesk.)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo ďalšiemu rečníkovi, členovi Slovenskej národnej rady pánu Jánovi Bečkovi:

Člen SNR Ján Bečko:

Slávna Slovenská národná rada! Dvojročný program siedmeho Sboru povereníkov a dvojročný plán Československej republiky sú jedným celkom, tvoriacim základ nového pojatia, životného poslania a plnenia obrana tohto štátu. Uskutočňovanie programu vedie k tvorbe nových hospodárskych hodnôt. Tieto v ďalšej etape budú mať blahodarný účinok na našu národnú kultúru a zdravie národa. Tento program má vytvoriť tie predpoklady, ktoré v ustavičnom svojom zlepšovaní, budovaní a doplňovaní v konečnej svojej etape vytvoria vyššiu životnú úroveň všetkých vrstiev národa. Takto organizovaná práca vyžaduje novej psychológie, nového psychologického prostredia, v ktorom sa bude program uskutoččovať. Veď nastupujeme nové obdobie spoločenskej výstavby, ktoré vyžaduje nové ponímanie funkcie človeka na jeho pracovnom pôsobisku. Bude sa vyžadovať plynulé plnenie administratívneho výkonu. Musí prestať len protokolovanie spisov pre potrebu číselných výkazov bez ich meritórneho vybavovania. Administratíva vrchnostenská musí sa opravdove stať administratívou ľudovou, preto administratíva štátna i verejná musí byť prvá vo svojom odhodlaní, vykonať jej uložený úkol tak, aby sa stala pilierom budovateľského úsilia. Dvojročný program siedmeho Sboru povereníkov je vlastne podrobným rozvedením štátneho programu, čo je správne, lebo úsek, ktorý sa bude vykonávať na Slovensku, prakticky je potrebné poznať podrobnejšie. Ovšem, tento program mal vyjadriť niektoré veci podrobnejšie a niektoré veci maly byť lepšie zdôraznené, pokiaľ ide o položenie základov industrializácie Slovenska, ako aj o zvýšenú potrebu pomoci hospodársky zanedbaným krajom.

S tohto hľadiska chcel by som sa zaoberať industrializáciou Slovenska, obzvlášť pokiaľ ide o kovopriemysel a v súvislosti s týmto s otázkou železiarskou a oceliarskeho hutníctva na Slovensku. Na piatej strane návrhu, predneseného pánom predsedom Dr. Husákom, sa mimo iného hovorí, že závody v Podbrezovej, Dubnici, Krompachoch, Trenčianskych Biskupiciach a vo Fiľakove budú od základu rekonštruované a zmodernizované. I rekonštrukciu i modernizáciu dalo by sa rozumieť tak, že výroba železa a ocele každého druhu v Podbrezovej bude sa prevádzať podľa moderných technických vymožeností. Ovšem, muselo by sa hovoriť v programe nielen v kovopriemysle a kovorobných závodoch, ale tiež o rekonštrukcii a modernizácii závodov v Podbrezovej, Piesku, Chvatimechu, Hronci a Tisovci tak, lebo tieto sú podľa svojho výrobného programu hutnícko-železiarsko-oceliarskym podnikom; čo tento druh priemyslu máme snáď stratiť? Rekonštrukčné budovateľský program v odbore hutníctva, železiarsko-oceliarskeho v Československej republike má tú konštrukciu, že na Slovensku tento priemysel má byť úplne odbúraný, hoci ide o zvyšok toho priemyslu, ktorý sme proti železiarskemu kartelu v československej republike pred druhou svetovou vojnou veľmi ťažko vedeli uhájiť. Dnes je ten stav, že hutníctvo železiarsko-oceliarske v zemiach českých dosiahlo obratom ruky toho, čo nemohlo dosiahnuť pri veľkej námahe za celú dobu trvania prvej Československej republiky. Tu nejde o justament, tu nejde o zlú vôľu, tu nejde o hľadanie prostriedkov, ktoré by program chcely oslabovať, ale naopak. Našou snahou je budovateľský program pre Slovensko doplniť tak, aby v tomto predmete tvoril celok, a aby sa neodsunovaly tieto problémy budovateľského a rekonštrukčného rázu ma miesto druhé, keď ony patria svojou povahou a svojou náležitosťou na miesto prvé. Podívajme sa dobre, aký budú mať výrobný program kovorobné závody. Poznáme, že to majú byť predovšetkým slievárne šedej liatiny, pre ktoré sa bude šedá surovina dovážať. Hutníctvo železiarsko-oceliarske má na Slovensku dostačujúcu surovinovú základňu v železnej rude, z ktorej je pri dnešnom modernom redukčnom systéme a vyspelej hutníckej technike možné vyrábať všemožné druhy železa a ocele. Vieme, že nemáme uhlia a koksu, to ťažia a vyrábajú v Moravskej Ostrave. Bavlnu vôbec nemáme doma a budujeme textilný priemysel. Môžete povedať, že hutnícko-železiarsky a oceliarsky priemysel bol pasívny, áno z príčin mocensko-politických a zo žiadnych iných. Železné rudy, ktoré sa na Slovensku ťažia z tohto priemyslu, musely by byť odkázané hlavne na vývoz do Maďarska, čo je veľmi chybná politika, zvlášť s hľadiska dohodového. Okrem uvedeného treba zdôrazniť, že železiarsko-oceliarsky priemysel bude mať dobrú konjunktúru nielen na domácom trhu v dobe výstavby a prestavby Republiky, ale i v tej našej novej orientácii na Východ, hlavne k Sovietskemu sväzu. Výrobky tohto priemyslu sú mimoriadne hodnotené a mám preto odvahu tvrdiť, že tu nie je dôvod, prečo rekonštrukcia kovorobného a hutnícko-železiarsko-oceliarskeho priemyslu je postavená na základňu, pri ktorej Slovensko má popustiť zbytky toho priemyslu, ktorý bol v každom čase chrbtovou kosťou priemyslového života Slovenska. Z tejto príčiny navrhujem, aby dvojročný program siedmeho Sboru povereníkov tak, ako ho predniesol pán predseda Dr. Husák dňa 3. sept. t. r. v plenárnom zasadnutí Slovenskej národnej rady, bol na strane 5 doplnený novým odsekom nasledujúceho znenia:

"Hutníctvo železiarsko-oceliarske. Slovenská národná rada odporúča Sboru povereníkov, aby budovanie hutníctva železiarsko-oceliarskeho bolo prevedené v úmernej kapacite ťažby železnej rudy na Slovensku v predvojnovej dobe mierovej, a to v roku 1937, " Prijatie tohto návrhu tohto doplnku podstatne posilní konsolidáciu pomerov a povzbudí nádeje, ktoré budú vstave pôsobiť blahodárne k zvýšeniu úsilia pri uskutočňovaní budovateľského programu.

Kraje hospodársky zanedbané.

Pomerne s hospodárskou výstavbou Slovenska je treba venovať zanedbaným okresom zvlášť zvýšenú pozornosť, aby sa dosiahlo, pokiaľ je len možné, jednotnej sociálnej úrovne nášho ľudu. Za zanedbané okresy alebo kraje treba považovať okrem iných: okres modrokamenský, Banskú Bystricu, Oravu, Horný Liptov, Zvolen, Kysúcko, kraj trenčiansky, kremnický a Brezno nad Hronom. Len Detva sama o sebe tvorí taký sociálny problém, ktorý je možné riešiť spôsobom veľmi komplikovaným. Treba niekoľko stoviek rodín presídliť, vytvoriť technické podmienky pre zvýšenie bonity pôdy a tak zaistiť zvýšenie chovu dobytka každého druhu. Zmodernizovanie a vybudo-vanie drevárskeho priemyslu patrí tiež k tejto potrebe. Súdime ale, že s tohto hľadiska bude treba pri prevádzaní budovateľského programu brať zreteľ na iniciatívu, s ktorou budú prichádzať miestne a okresné národné výbory a iné korporácie. Sme presvedčení, že pre začiatok je tejto iniciatívy treba, nie ako korektora, ale ako doplňovateľa budovateľského programu.

Poľnohospodárska výroba a chov dobytka.

Je národohospodársky správne, že program sleduje zabezpečenie cien zemedelských výrobkov tak, aby roľník mal zaistený sociálne odôvodnený zisk. K dosiahnutiu tohto cieľa je potrebné veľkého vypätia síl, pre vytvorenie technických pomocných prostriedkov, ktoré umožnia v rukách roľníka zvýšiť výrobné a prevádzkové náklady na strane jednej, aby zvýšil produkciu rastlinnú a živočíšnu kvantitatívne i kvalitatívne na strane druhej. Aby tohto mohlo byť dosiahnuté, je treba vytvoriť lepšie podmienky pre dôveru roľníka, slovom teda, k úradom a inštitúciám, či družstevným alebo iným záujmovým korporáciám. Zemedelské družstvá na Slovensku dosiaľ nevedely získať dôveru roľníka, je to priamo zarážajúce, že je tomu tak. Keď hľadáme príčinu, zistíme, že roľník neprekonal ma tomto mieste starého ducha odporu a nenávisti proti úradom a záujmovým inštitúciám. Príčina je v tom, že s roľníkom nikto vlastne opravdove nepracuje, roľníkovi nikto neradi, nikto ho nevedie tak úspešne, aby pri svojej namáhavej a ťažkej práci poznal blahodarný účinok svojich záujmových organizácií. Družstvá, ktoré sú vybudované, vychádzajú vo svojej činnosti výhradne s hľadiska zisku a preto od roľníka kupujú a roľníkovi predávajú so zreteľom na jeho prosperitu, alebo úpadok. Buduje sa Jednotný sväz slovenských roľníkov, ako roľnícka záujmová organizácia. Tu je treba hneď v začiatku položiť základy pre spoluprácu s roľníkom, aby roľník poznal, že jeho záujmová organizácia má preňho naozaj účel, za pomoci ktorého dosahuje nielen rady, ale i skutočne priaznivého hospodárskeho výsledku. V každom modernom štáte je to takto. Jednotný sväz roľnícky musí veľmi naliehavé dbať toho, aby zemedelské družstevníctvo bolo budované skutočne na zásadách vzájomnej pomoci a to vo všetkých odboroch rolníckeho podnikania. Keď majú byť vytvorené priaznivé podmienky pre život roľníka, musí byť veľmi intenzívne sledovaná jeho činnosť podľa jednotlivých odborov. Podľa prejednávaného programu v sektore výroby živočíšnej má sa dosiahnuť zvýšenie terajšieho stavu hovädzieho dobytka o 30%, ošípaných o 90%, oviec o 43%, hydiny o 50%, a to všetko do konca roku 1948. Tieto čísla sú hodine smelé a keď zisťujeme prostriedky, ktorými sa toho má dosiahnuť, máme obavy, že celková organizácia, ktorá tu je dnes po ruke, pre plnenie týchto úkolov nebude stačiť. Organizácia pre výkup a zpeňažovanie dobytka vyžaduje nielen prebudovanie podľa hesla "budujme roľnícke družstevnícvo", táto potrebuje úplnej štrukturálnej prestavby. Ona musí pracovať s roľníkom a pre roľníka. Ústredná správa organizácie pre výkup a speňažovanie dobytka musí mať vybudovanú svoju sieť podľa okresov alebo obvodov, aby mali takto možnosť všetci chovatelia dobytka stať sa členmi tejto organizácie a spolu skutočne pracovať. V obvodných a okresných strediskách musia byť ľudia, ktorí s chovateľom dobytka budú spolupracovať na chovateľskom programe a programe osevnom v pestovaní krmív. Len touto činnosťou je možné roľníkovi prospieť a získať jeho dôveru.

Podľa budovateľského programu má byť venovaná osobitná starostlivosť pre zvýšenie produkcie krmív a to zvýšením výnosnosti lúk a pasienok. Mnohým tu prítomným je známe, že mňa volali a aj volajú pasienkovým prorokom. Tohto názvu dostalo sa mi preto, že som písaval články, rečnieval v parlamente a na shromaždeniach o tejto potrebe. Udával som vždy technické prostriedky, za ktorých je možné tohto dosiahnuť. Československá sociálna demokracia nemala pred vojnou takej moci, aby mohla prikročiť k praktickému riešeniu a uskutočňovaniu tohto programu. Som veľmi potešený, že dnes v budovateľskom programe je tento problém jeho súčiastkou a že budem mať možnosť na uskutočňovaní tohto programu osobne spolupracovať. Z tohto je len zrejmé, že som prorokoval dobre.

V našich horských krajoch bol veľký nedostatok pastvín. Tie pastviny, ktoré boly, ich výnosnosť bola veľmi mizerná, lebo pastviny neboly vôbec kultivované. V horských krajoch je treba pastvinárstvo upravovať na základe družstevnej organizácie.