spomenuté strany, najmä však Demokratická strana svoju predvolebnú agitáciu, môže sa stať vážnym politickým nebezpečenstvom pre celý slovenský národ a pre Republiku, nakoľko znamená pokus o pripustenie tých síl a tej ideológie do politického života (Hlasy: K veci!), ktoré priviedly slovenský ľud a slovenský národ i Československú republiku do nemeckého otroctva a fašistického jarma, nakoľko znamená rozchod a opustenie tých ideálov, z ktorých sa zrodila naša sloboda a na ktorých budujeme našu novú ľudovo-demokratickú a slovanskú Československú republiku. Tóny a hlasy, ktoré odznievajú s rečníckych tribún Demokratickej strany a s ktorými sa každodenne stretávame na štipcoch tlačových orgánov tejto strany, podobajú sa navlas tomu, čo učili fašistických novinárov Goebbels a ostatní majstri hitlerovskej propagandy a rozhodne a zásadne líšia sa od toho, ako hovorili a písali činitelia Demokratickej strany v časoch nášho národného povstania. Tak sa vidí, že v rámci Demokratickej strany uplatňujú sa čím ďalej tým viac živly, ktoré si neuvedomujú, že dňa 9. mája m. r. dokončené bolo nielen rozdrvenie nacistickej armády, ale porazená bola aj takzvaná protikomunistická ideológia, ktorá bola v skutočnosti (potlesk) ideológiou protidemokratickou, protislovanskou. Alfréd Rosenberg bol iste väčší ideológ a významnejší činiteľ, ako Alfréd Engelmann, a jednako jeho koncepcia, jeho ideológia, a to aj za pomoci západných spojencov Anglie a Spojených štátov severoamerických, bola porazená, rozdrvená a smetená. (Potlesk. ) Je to smiešna a úbohá krátkozrakosť, keď sa niekto pokúša ohrievať a oživovať túto skompromitovanú protikomunistickú a protidemokratickú polievku v našom novom štáte, v našom ľudovo-demokratickom zriadení. Mnoho ráz srne v Národnom fronte poukazovali na to, ako píšu napríklad páni redaktori z Času o bratskom Sovietskom sväze, ktorému vďačíme za svoje oslobodenie, aké nesmyselné pomluvy, predsudky a klebety rozširujú agitátori Demokratickej strany o komunistoch, ako sa zneužíva náboženské cítenie nášho ľudu a ako sa Demokratická strana zjavne a vytrvale odkloňuje od tej pokrokovej línie, ktorú sme si svojho času v rámci politiky Národného frontu

spoločne vytýčili a uplatňovali. Treba preto verejne konštatovať, že dnešná Demokratická strana má už naozaj iba málo čo spoločného s tou Demokratickou stranou, ktorá sa zrodila v časoch národného povstania a ktorá vtedy spoločne s Komunistickou stranou Slovenska kládla základy nového, demokratického a spravodlivejšieho života. Vedúci činitelia Demokratickej strany každý raz, keď sme poukazovali na nebezpečný, protipokrokový, protidemokratický, protiľudový a protislovanský charakter prejavov niektorých rečníkov a redaktorov, odpovedali nám, že ide o články, a reči, s ktorými sa vedenie Demokratickej strany nestotožňuje, že ide o prejavy nezodpovedných činiteľov Demokratickej strany. Na zasadnutí Národného frontu dňa 6. t. m. rokovalo sa opäť o týchto otázkach a zástupcovia všetkých štyroch slovenských politických strán sa bezvýhradne usniesli dôsledne dodržiavať už skoršie prijaté záväzky o slušnom a vecnom spôsobe vedenia predvolebnej kampane. (Hlas: Demokrati netrúbia na trúbu!) Vy ste Demokrati?... A jednako práve po týchto usneseniach Národného frontu, publikovaných dokonca vo forme úradného komuniké, odznely niektoré prejavy rečníkov Demokratickej strany a zo sídla ústredného orgánu tejto strany uzrely svetlo sveta články takého obsahu, ktoré sú nedvojsmyselným potvrdením toho, že Demokratická strana v záujme získania niekoľkých pochybných reakčných hlasov, obetovala svoje pokrokové a krajšie tradície, opustila líniu nášho Národného povstania a dala sa na cestu (Hlasy členov DS: Dr. Hudec u nás nesedí!) ustupovania najreakčnejším a najprotiľudovejším prúdom. To je demokracia, toto? (Hlasy. Predseda SNR cengá. )

Demokratická strana pokúša sa uviesť do slovenského politického života ľudí, ktorí pre svoju minulosť do nášho života nepatria, ktorých naša národná, demokratická revolúcia navždy vylúčila z verejného života, Demokratická strana dáva v rámci svojich orgánov publicitu a rehabilitáciu takej ideológii, ktorá bola naším Národným povstaním a našou národnou a demokratickou revolúciou navždy odsúdená a ktorá nemala byť nikdy oživotvorená v našej republike. (Potlesk KSS, hlasy protestu členov

Demokratickej strany. ) Sú len dve možnosti. (To sú tie demokratické metódy, pravda, pani. ) Sú len dve možnosti: buď vedenie Demokratickej strany, spoliehajúc sa na naše pevné rozhodnutie, neupadnúť do strannícko-politických sporov, ale pokračovať v budovateľskom a konštruktívnom úsilí, chce docieliť taký stav, aby sme my komunisti viedli volebný boj slušne a pritom oni dávajú svojim príslušníkom možnosti a voľnosť najbezúzdnejšej strannícko-politickej agitácie, zachádzajúcej do najreakčnejších, najneprípustnejších tónov, alebo vedenie Demokratickej strany neovláda situáciu vo vlastnej strane a každý rečník hovorí podľa vlastnej ľubovôle a každý redaktor píše svoje články a úvahy, bez ohľadu na súčasnú situáciu, bez ohľadu na potreby národa, bez ohľadu na záujem Republiky a jej medzinárodného postavenia. (Potlesk členov KSS. )

Prirodzene, hanobenie výdobytkov nášho národného povstania, hanobenie ustanovizní a výdobytkov našej národnej a demokratickej revolúcie provokuje náš ľud, dráždi ho a znepokojuje a tak sa vidí, že to je práve cieľ všetkých reakčných živlov, ktoré si vymohly domovské právo v Demokratickej strane, aby vyvolávaly incidenty, srážky a nepokoje, aby vyvolávaly odpor a rozhorčenie pracujúceho ľudu, aby spôsobilý rozvrat a neporiadky, aby potom mohly s chuťou rozširovať nesmyselné a poburujúce reči o komunistickej diktatúre, o násilnostiach, o terore, o komunistickom totalizme atď. Predsedníctvo Komunistickej strany Slovenska vydalo včera osobitné prevolenie, v ktorom odsudzuje tieto provokatívne reakčné prejavy a bezuzdné strannickopolitické štvanice, varuje pred nimi, vyzýva slovenskú verejnosť, aby sa nedala vyprovokovať nijakými provokáciami k incidentom, srážkam a podobne, nakoľko rozvrat a chaos sú spojencami reakcie a žiada svojich členov, aby boli svojím sebavedomím, kľudom, disciplinovanosťou a najmä svojou tvorivou prácou vzorom pre svojich spoluobčanov aj vo volebnej kampani. (Potlesk. ) Komunistická strana Slovenska súčasne apeluje na vedenia ostatných strán, aby urobily okamžite účinné opatrenia cieľom zamedzenia týchto provokácií, lebo situácia neznesie v tomto ohľade odkladu a najmä na vedení

Demokratickej strany spočíva veľká zodpovednosť za ďalší pokojný vývin pomerov. Provokačné činy takého druhu, ako je zákaz prvomájových manifestácií Komunistickej strany v Starej Ľubovni predsedom Okresného národného výboru a poslancom Dočasného národného shromaždenia za Demokratickú stranu Horváthom, obsah a tón v niektorých novinárskych článkoch, tlačových orgánoch Demokratickej strany, a najmä prejavy niektorých rečníkov tejto strany, nevynímajúc ani niektorých pánov povereníkov, neprispievajú k ukľudneniu rozbúrenej politickej hladiny, ale naopak vybičovávajú politické vášne do krajnosti a sú liahňou nepokojov, srážok a incidentov.

No, tu treba si uvedomiť, že proti zásadám demokracie, slobody a poriadku nepreviní sa iba ten, kto ruší verejné shromaždenie hociktorej politickej strany, ale prinajmenej rovnakou mierou i ten, kto svojím nezodpovedným a štvavým vystupovaním, urážlivými výrokmi, hanobením výdobytkov našej národnej a demokratickej revolúcie a ducha nášho nového ľudovo-demokratického zriadenia provokuje náš ľud, provokuje náš národ, ktorý chce stavať na docielených výsledkoch a úspechoch a ktorý svoje veľké národné, politické, hospodárske, sociálne a kultúrne výdobytky, vykúpené toľkými obeťami, streží ako zrenicu v oku.

Komunistická strana Slovenska, verná svojej vedúcej úlohe v národne-oslobodzovacom boji, verná tým veľkým národným, demokratickým a sociálnym ideálom, v mene ktorých vstúpil náš ľud do slávneho Národného povstania, verná tým veľkým budovateľským zásluhám (Hlasy: Demokrati neboli v povstaní?), ktoré slovenskí komunisti vyslúžili svojou prácou na obnove a výstavbe našej vlasti, bude pokračovať v predvolebnom súťažení v znamení svojej konštruktívnej politiky a budovateľskom programe, v znamení národnej jednoty, v znamení tvorivej a budovateľskej svornosti všetkých produktívnych složiek nášho obyvateľstva, robotníctva, roľníctva, živnostníctva a inteligencie, bez ohľadu na náboženskú a konfesionálnu príslušnosť, v znamení svornosti a snášanlivosti všetkých dobrých Slovákov a Sloveniek, v znamení bratstva a spolupráce katolíckej i evanjelickej časti nášho národa. (Potlesk. )

My, slovenskí komunisti, boli sme už v časoch podzemného protinemeckého boja a najmä v časoch Národného povstania najdôslednejšími zástancami národnej jednoty a tvorcami politiky Národného frontu a sme pevne odhodlaní v politike súručenstva a somknutia všetkých konštruktívnych nár. síl pokračovať pred voľbami i po voľbách, ktoré jasne ukážu, že na Slovensku je nemúdre a politicky neprozreteľne opierať sa o zvyšky skrachovanej a porazenej reakcie, že budúcnosť Slovenska môžu zaistiť len sily pokrokové, čiže demokratické, ktoré zábezpeku našej národnej slobody a štátnej nezávislosti vidia práve v družbe slovanských národov a vo vernom a večnom spojenectve s bratským Sovietskym sväzom, novou, ľudovou a demokratickou Juhosláviou a s ostatnými slovanskými národmi a štátmi. (Potlesk. ) Nech si tí páni, čo sa dívajú stále zpäť do minulosti, uvedomia, že po víťazstve Sovietskeho sväzu a Spojencov nad nemeckým fašizmom sa vo svete dačo zmenilo, že slovanské národy a štáty sú dnes na čele svetového pokroku a náš najvlastnejší národný a štátny záujem vyžaduje, aby sme sa čo najužšie k nim primkli a aby sme na večné veky zúčtovali v lone nášho národa so zpiatočníckymi, protidemokratickými a protiľudovými tendenciami, ktoré vedú národ na scestia a do záhuby, do neustáleho štvania a bezzásadných ústupkov reakčným a fašistickým prúdom V malichernej honbe za reakčnými hlasmi, Komunistická strana ostáva majákom vernosti ku všetkému tomu, za čo bojovali a umierali naši národní hrdinovia a mučeníci v časoch boja proti fašizmu a nemeckým okupantom. Komunistická strana Slovenska si uvedomuje, že dňom 26. mája sa život nezastaví, že po voľbách bude treba pokračovať v budovateľskom úsilí, že bude treba uskutočňovať veľký program hospodárskej rekonštrukcie Slovenska a zveľadenia nášho pôdohospodárstva, presťahovanie našich rodných bratov z Maďarska, že bude treba vykonať ešte mnoho práce, aby bol zaistený hmotný i kultúrny blahobyt, rozkvet a šťastná budúcnosť národa.

Pred nami sa týči veľa úloh politických, hospodárskych, sociálnych i kultúrnych a najmä musíme vypracovať novú ústavu Republiky, ktorá bude trva-

lým zabezpečením všetkých veľkých výdobytkov nasej národnej a demokratickej revolúcie.

Komunistická strana Slovenska bude na ceste budovania Republiky neochvejne pokračovať a sme presvedčení, že v tomto veľkom úsilí bude ju podporovať a nasledovať celý náš ľud, celý náš slovenský národ a že ti, čo dnes národnú jednotu rozbíjajú, čo nadbiehajú reakčným ideológiám a fašistickým metódam, ostanú v národe izolovaní a osamelí a po skončení volieb, až nastane čas vytriezvenia, rozvahy, budú sa musieť červenať nad vlastnou politickou bezzásadovosťou, nad opustením tých ideálov, ktoré národu dalo naše Národné povstanie. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo pánu Dr. Kyselému. Člen SNR Dr. Jozef Kyselý:

Slávna Slovenská národná rada! Som rád, že predrečník, pán gen. tajomník Bašťovanský načal túto tému. Dovoľte, aby som aj ja na túto tému niekoľko slov prehovoril. Ide o to, že v dnešnom verejnom živote v poslednom čase sa vyskytujú zjavy vonkoncom nezdravé. Myslím na spôsob predvolebnej agitácie, aký je v terajšom čase, najmä so strany členov Komunistickej strany Slovenska. Demokraciu, či ľudovú demokraciu, chcem chápať v smysle Masarykovom. Demokracia je diskusia. To znamená výmena názorov, pričom víťazí ten, kto má lepšie názory a pádnejšie argumenty. (Potlesk. ) No musím konštatovať, že dnes neplatia ani zdravé názory, ani pádne argumenty, ale veľmi často násilie a zastrašovanie. (Potlesk. ) Miesto výmeny názorov nastupujú ruvačky, vyvolané príslušníkmi Kumunistickej strany, záludné útoky na telesnú integritu našich verejných činiteľov. Takýto spôsob politického zápolenia je vonkoncom neprijateľný, hoci by šlo o zásady sebekrajšie. (Potlesk. ) Som toho názoru, že nikto nemá práva obšťastňovať svojho spoluobčana, ak je to proti jeho vôli. Demokratická strana nemá iného priania, než aby mohla slobodne prejaviť svoje názory a stanoviská k jednotlivým otázkam verejného života. - Nechceme nič iného, ako môcť slobodne prehovoriť k občanom, ktorým nechceme nič nanucovať, ale len presviedčať, že naša ideo-

logia i náš program splní naplno túhu nášho občianstva, žiť v slobodnom štáte slobodne a pracovať na hospodárskom, kultúrnom i sociálnom povznesení národa. - Minulé dni nám ukázaly, že mnohé nezodpovedné živly chcú nám v tomto slušnom súťažení zabrániť. Stačí poukázať na prípad, ktorý sa odohral v Hlohovci. S rozhorčením tu musím oznámiť, že strannícka vášeň u niektorých ľudí išla až tak ďaleko, že došlo k útoku na nášho popredného činiteľa a povereníka za Demokratickú stranu. Takéto spôsoby sú bežné snáď u nekultúrnych národov, ale u tých nemá miesta demokracia. (Hlas: Hrali tam gardistické pochody!) Keď sa teda hlásime k demokracii a do rodiny kultúrnych národov, je bezpodmienečne nutné, aby sme vo verejnom živote sa pridržiavali slušnosti, lebo slušnosť je základným prvkom demokracie. Prehlasujem, že takýto spôsob volebného zápolenia je celkom neúčinný pre ktorúkoľvek stranu. Každá strana, ktorá sa uchyľuje k takýmto metódam, škodí vlastne sebe. Náš občan, ktorý je politicky uvedomelý, má vyvinutý smysel pre právo, bridí sa takýchto metód. Žiadam preto vás všetkých, ktorí ste reprezentantmi nášho verejného života, aby ste nezabudli, že sme predovšetkým Slováci a nie stranníci. (Potlesk. ) Že nesmieme sa medzi sebou ruvať, ale pracovať na obnovení našej vlastí, aby u nás zavládol blahobyt. Keď sme doteraz za najťažších podmienok vedeli pracovať ruka v ruke na obnovení nášho hospodárskeho života, prečo by sme nemohli spolupracovať i teraz, keď najťažšie úlohy máme za sebou? Voľby sú len prostriedkom na to, aby sa zistilo, kto požíva dôveru ľudu. Toto zistenie musí sa však stať objektívne, čo dosiahneme iba vtedy, ak občana necháme slobodne prejaviť svoju vôľu. Bude teda našou povinnosťou zaistiť slobodné voľby a slušný spôsob agitácie. Túto požiadavku Demokratická strana nielen kladie, ale aj sľubuje, že sa pričiní, aby naše voľby boly dôstojné a slušné, ako sa patrí na náš kultúrny národ. (Potlesk. ) Apelujem na pána povereníka pre vnútro, aby ako strážca verejného poriadku sa postaral o to, aby nikto neutrpel ujmu za to, že hlása svoje presvedčenie, že sa snaží presvedčiť iných. Dúfam, že pán povereník pre vnútro plne chápe svoju povinnosť a

že urobí patričné kroky, aby voľby u nás prebiehaly pokojne a dôstojne. Ak sa nám to podarí, najlepšie dokážeme svetu, že náš štát je opravdu demokratický. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán Selecký.

Člen SNR Jozef Selecký:

Slávna Slovenská národná rada! Vzhľadom na to, že pri debate, vyskytnuvšej sa okolo referátu pána generálneho tajomníka Bašťovanského, vyvinula sa tu debata, v ktorej bol spomenutý tiež Hlohovec a v ňom v nedeľu konajúca sa manifestácia Demokratickej strany, s určitými tam spojenými incidentmi, dovoľujem si objasniť slávnej Slovenskej národnej rade, prítomným dámam a pánom, niektoré okolnosti, ktoré zavdaly príčinu k tým udalostiam, ktoré sa tam odohraly. (Hlasy: S tými latami a kamením!) Aj k tomu príde. Manifestujúci, ktorí boli dovážaní na autách do Hlohovca, sbiehali sa z obvodov Berekseg, Bojnicky a Nitra za spievania gardistických piesní "Hej, chlapci zpod Tatier", "Hore dolinou" a podobných, a keď okresný tajomník Komunistickej strany slušným spôsobom vyrozumel pána okresného tajomníka Demokratickej strany, aby podobné provokačné piesne z radov manifestujúcich Demokratickej strany, zakázal a vylúčil, takto sa nestalo a opakovalo sa to naďalej. Takto sa spievalo aj na centrálnom shromaždení pri nádraží. Z týchto sprievodov, idúcich na centrálne shromaždenie, boly sborove vykrikované výkriky "dolu s komunistami, dolu s komunizmom. V manifestačnom sprievode, ktorý, idúc Stalinovou ulicou, tiež korporatívne vykrikoval "dolu s komunistami", "dolu s komunizmom" a na bokoch stojace obecenstvo, ktoré tento manifestačný sprievod pozorovalo, odpovedalo na to: "fuj, hanba", do radov demokratov. V zahajovacom preslove pána okresného predsedu Demokratickej strany Dr. Konečného, ako na ospravedlnenie týchto fašistických piesní, bolo doslova pánom okresným tajomníkom povedané, že každý si môže spievať takú pesničku, akú chce, lebo je vraj demokratická republika. Tým samozrejme myslel, že je možné

spievať aj fašistické pesničky a hanobiť aj naďalej komunistov, ktorí najväčšie obete na životoch a na krvi priniesli za oslobodenie slovenského národa. (Potlesk. )

K tomu si dovolím len poznamenať, že budúci vývoj na Slovensku a v Československej republike nebude sa diať bez komunistov, to si už komunisti a pracujúca pospolitosť v Československej republike nikdy viac nedá ujsť. (Hlasy: Ale bez arizátorov!)

Veľavážení prítomní, je pravdou to, že v ďalších prejavoch pána povereníka Dr. Štefánika, kde na určité dotazy prítomných partizánov tento neodpovedal, boly zas vnesené tam určité výkriky v podobe dotazov a týmto spôsobom. Hneď to bude, páni! A týmto spôsobom, samozrejme pán povereník trošku znervóznený, dovolil si vyjadriť, že my sa s tými komunistami už vyporiadame, aby tu už nikdy nešarapatili. Ďalej, v ďalšom prejave pán povereník Fraštacký vo svojej reči dovolil si nadať, že nebojíme sa tých gaunerov, čo obhajujú to červené, čo reprezentujú to červené a urobíme s nimi poriadky. Vážení prítomní, toto červené reprezentujú na Slovensku nielen komunisti, ale aj partizáni, ktorí za oslobodenie Slovenska bojovali pod červenými prápormi, pod prápormi slobody a ktorí za oslobodenie Slovenska i životy kládli.

Vážení prítomní! Sedliacka jazda, ktorá na tejto manifestácii bola prítomná, niektorí jej príslušníci boli ozbrojení a v určitej šarvátke, ku ktorej potom došlo, vytiahli browningy a šermovali nimi, taktiež vytiahli spoza sáry z domu si donesené kuchynské nože a tými ohrozovali tam prítomných, ktorí prejavovali hlasité svoj nesúhlas a určitými vývodmi pánov povereníkov. Prehlasujem, že podľa zistených faktických okolností boli to tam prítomní predáci Demokratickej strany, ktorí keď videli, že niektorí miešajú sa hlasitými výkrikmi do tejto manifestácie, dali príkaz Sedliackej jazde, ktorá stála tesne, na koňoch, za chrbtami poslúchajúceho občianstva, aby do tohto občianstva vošla a pošliapala ho. (Smiech. ) Áno páni, doslova tak, darmo bude vaše smiatie, doslovne tak to bolo. "Choďte s tými koňmi medzi ľud", mysleli tých, ktorí protestovali proti určitým vývodom, "a rozšliapte ich. " Takto, prosím vás, pre-

dáci Demokratickej strany v Hlohovci (hlasy) huckali Sedliacku jazdu, aby išla na tam prítomných poslucháčov. Samozrejme z tohto vyšlo to, že tam prítomní, obrátili sa proti postupujúcim koňom, uchopili uzdu týmto koňom, avšak sedliacki jazdci, na týchto koňoch sediaci, so svojimi rákoskami a palicami, ktoré mali na poháňanie koňov, udierali týchto, ktorí držali ich kone a takým spôsobom došlo k tomu, že dvaja partizáni boli najprv poranení do zátylku hlavy asi 5 cm tržnými ranami a ďalej, samozrejme, každý si vie domyslieť to, že táto vec už bez riadnej a snáď patričnej odplaty neostala. Takýmto spôsobom došlo aj k tomu, že v Hlohovci došlo k tým šarvátkam, ku ktorým došlo. Ja nehanbím sa tu prehlásiť, pred celou Slovenskou národnou radou a pred celou slovenskou verejnosťou, že to, čo bolo v Hlohovci, bolo zapríčinené takou pustou demagógiou, akej sa ešte nikto z nás v slovenskom národe nedopustil. Na politickú tribúnu Demokratickej strany, čo sa ešte snáď v dejinách slovenského národa nestalo, tesne pred príchodom manifestujúceho sprievodu bol z jednej školy prinesený kríž s krucifixom, ktorý bol tam pripevnený, a keď miestny dekan-farár Pavol Šiška čo najdôraznejším spôsobom žiadal, aby tento kríž s tejto politickej tribúny bol daný dole a žiadala to aj celá katolícka verejnosť, na námestí prítomná, toto z radov Demokratickej strany nebolo vôbec poslúchnuté a tento kríž, ktorý tam bol zanesený z popudu bývalého popredného fašistického činiteľa Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Hlohovci, tento prosím tam naďalej ostal cez celú manifestáciu, ktorá (hlas: Koho to urážalo?). Neurážalo to nikoho, ale prehlasujem, že je to prvýkrát v dejinách slovenského národa, čo sa stalo, aby na politickú tribúnu, s ktorej sa prejavujú určité politické smery, zvlášť pred voľbami, bol použitý kríž, ako symbol nejakej zvláštnej nezávislosti, alebo zvláštnej ochrany. Toto doteraz nedovolil si ešte nikto, toto prvýkrát dovolili si príslušníci Demokratickej strany v Hlohovci.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Prosím k veci! Člen SNR Selecký:

Vzhľadom k tomu, že som dostatočným spôsobom objasnil podstatu, ktorá

viedla k tým nepokojom, ktoré sme všetci odsúdili v Hlohovci a ktoré skutočne za žiadnych spôsobov si neželáme, aby sa nielen v Hlohovci, ale nikde, nikdy, ani v najmenšej dedine na Slovensku neopakavaly, no bohužiaľ stalo sa, nedá sa odčiniť, avšak pôvodcami tohto všetkého neboli tentokrát komunisti, ako si to dovolil napísať ústredný orgán Demokratickej strany "Čas". Toľko na vysvetlenie slovenskej verejnosti v hlohoveckých veciach. (Potlesk členov KSS a hlasy protestu členov DS)

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Hlási sa niekto k slovu? Pretože nikto, prikročíme k hlasovaniu. (Cengá. ) Kto je za prijatie osnovy tak, ako bola predostretá pánmi (hlasy: ešte sa hlásil).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa hlási k slovu? Pán člen rady Mokrý.

Člen SNR Mokrý:

Vážená Slovenská národná rada! V tejto otázke nemôžem ostať, aby som na túto vec nereagoval. Keď sa to už bere, tak nech sa to bere do krajnosti. 28. IV. v Handlovej usporiadala Demokratická strana verejnú schôdzu, na ktorej hovoril poslanec Pišút a poslanec Mjartan a predseda Demokratickej strany. Na čele istých ľudí prišiel jeden partizán, v mene partizánov a žiadal si slovo, predsedajúci mu slovo zaručil, po prvom referentovi. Hovoril o otázke partizánskej. Ja mu hovorím: "Vieš čo, kamarát, o partizánskej otázke budem hovoriť aj ja. Ja som sa toho odboja tiež zúčastnil s mojou celou rodinou a nemôže mi nikto to právo odbierať, že nemám právo hovoriť za stranu Demokratickú, ako partizán. " Istý človek, na jeho slová sa vyjadril, že ešte máme navazelinované automaty v horách a nikto ich nenájde a keď bude treba, donesieme si ich z hôr von. Tak, vážená Slovenská národná rada! Spravilo sa isté opatrenie, dotyčný človek sa predvolal, Národná bezpečnosť ho predvolala, neviem akým spôsobom si to odôvodnil, neviem, ako to bude ďalej postupovať (povereník Dr. Husák: Partizánov zavrieť, podľa nariadenia č. 331) no, robte si teda pre mňa čo chcete. On tam prišiel s takými 15 až 20 chlapmi, ktorí vyrušovali túto schôdzu a keby sme neboli

bývali ústupni, tak by bolo možno prišlo k takým výtržnostiam, ako niekde inde. My sme im ale slovo dali, povedzte si za partizánov, ako chcete, všetka česť partizánom, ale hovorím, štvať nemusíte ako partizáni. Teda vážená Slovenská národná rada, ja si túto vec takto predstavujem, že keď sme v tej ľudovo-demokratickej republike, aby sme mali tie práva rovnaké, veď sme išli za ten jeden cieľ, za tú jednu ideu do toho boja, aby sme sa striasli toho germánskeho jarma a maďarského jarma, ale my Slováci si nemáme čo upierať na týchto veciach. Potom sa ohlásily isté ženy: "Nemci nám povraždili mužov a vy chcete povraždiť nás?" Prosím pekne, takéto veci nech sa neodohrávajú. (Hlas: Dobre, odteraz kolaborantom a zradcom rovnaké práva. ) Čo sa tých kolaborantov týka, keby sme to chceli tak veľmi zrekapitulovať, tak by sme prišli na veľmi, veľmi špatné stanovisko. Ja sa smelé môžem zasadiť a postaviť tu, pred celou Slovenskou ná-

rodnou radou, že v našej strane sme neprijali ani jedného Nemca do organizá-

cie, ani jedného Maďara. Nech odpovie pán člen Slovenskej národnej rady, že koľko je Nemcov a Maďarov v Komunistickej strane v Handlovej! (Člen KSS: Títo pracovali v ilegalite!) (Smiech. )

Povereník pre veci vnútorné Dr. Július Viktory:

Vážení, bol som vyprovokovaný a chcel by som povedať, ako povereník vnútra a nie stranník, pretože tu bolo na mňa apelované, že mám zaručiť pokojný priebeh volieb. Mne to znie tak podivne. Dve politické strany, ktoré robily spolu povstanie, ktoré robia dnes na Slovensku vládu, volajú povereníka vnútra, aby robil medzi nimi sudcu, aby ich, neviem, raz jedných, raz druhých, dal zavrieť a podľa toho robil tu poriadok. (Hlasy DS: len jedných. ) Viem, to by ste si priali vy, moji milí, ale niekedy to vyzerá tak, ako som povedal. Nie len jedných. To je prianie jedných, a prianie druhých je, aby som Vás pozatváral. A podľa mňa polit. strany by maly byť tak vyspelé, aspoň tieto dve politické strany, ktoré dnes mnohokrát tuná spomínaly národné povstanie, maly. by byť tak vyspelé a maly by vedieť, že čo ich čaká po voľbách, aby viedly tento boj predvolebný takým spôsobom, že by sa národ na nich díval s obdivom. Ja mô-