zem s ľútosťou konštatoval, že vyzeráme obidve politické strany niekedy podivne. No a na to, keď sa vy tam, pán kolega, ohlasujete veľmi, tuná by som dal na uváženie, ako zabrániť tomu, aby sa naši partizáni, povstalci, zahraniční vojaci niekedy skutočne nechytali toho najhoršieho, keď počujú podobný prejav, aký odznel 7. mája o 19. 20 hod. v Zbehoch, kde prehovoril pán generálny tajomník Dr. Miloš Bugár, ktorý medziiným povedal toto: "Za Slovenského štátu mal každý všetkého 'nadostač, bol tu poriadok a všetkého bolo dosť. Boli sme uznaní 33 štátmi a nebol to takzvaný Slovenský štát, ako hovoria iní, ale bol to štát faktický a preto nebudeme súdiť týchto budovateľov Slovenského štátu, ale budeme súdiť lajdákov a zlodejov. " Kto je lajdák a kto je zlodej? Vážení, takto sa predvolebný boj naozaj robiť nedá. Ja by som ešte v poslednej chvíli, ako povereník vnútra apeloval, aby sa títo páni spamätali, aby sa vrátili s krátkej cesty, aby tu nastal skutočne poriadok, aby tie voľby, ktoré sme si priali, že majú byť demokratické, slobodné a tajné, aby skutočne takými boly, ale aby boly vedené v duchu toho národného povstania a v duchu tých myšlienok, ktorými chceme slovenský národ viesť. Len toľko som chcel povedať. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

K slovu sa hlási pán Andrej Žiak. Člen SNR Andrej Žiak:

Slávna Slovenská národná rada! Náš politický život tak vyzerá, ako by nám bolo veľmi dobre. A v našom sociálnom živote ešte stále sa stretávame s deťmi, ktoré nemajú mlieka, s vdovami, ktoré sú nie celkom zaopatrené. Stretáme sa s biedou a núdzou, ešte máme mnoho práce na rekonštrukciu, mnoho úloh, kde je potrebné skutočne dať pleco k plecu, ruku k ruke a rozum všetkých statočných ľudí. (Potlesk. ) A to, čo dnes tu počúvame so strany priateľov komunistov, i vývody a obrany so strany našej Demokratickej, mňa ako človeka, nie ako príslušníka strany, mňa to bolí, lebo je to nie pekné. Fakt je jeden, že si vykrikujeme, ako chlapci spoza plota a myslím, že chyba je i na jednej, i na druhej strane a že povinnosťou rozumných činiteľov na jednej, i na druhej strane je, aby sa to, čo je ne-

dôstojné a nepekné, aby sa z nášho života, v záujme toho, na čo sme povolaní a v záujme tej dôvery, ktorú máme, aby sme to všetko odstránili a urovnali. Priatelia, i ja chodím na rečnenie, i ja mám schôdzky a hovorím, prihováram sa k ľudu a neviem, či snáď so strany Slobody alebo Práce alebo komunistov, či sú urazení tým, keď hovorím, čo je program Demokratickej strany.

Napríklad predvčerom mi v Čachticiach, hoci som vecne rozprával a ozaj neurážal som, hovoril som o zásadných rozdieloch medzi občianskym názorom idealistickým, dotknul som sa komunistického názoru takého, aký je, bez urážky, jednako boli tam traja opití ľudia, poľnohospodári, ktorí mi vykrikovali do reči a potom prišli a ma, môžem povedať, odprosili. Neviem, kto ich tam poslal, ale rušili ma a mrzelo ma to.

Pokiaľ ide, priatelia, o list, ktorý čítal tu pán povereník Viktory, ja tón toho listu, ak je pravdivý, pokladám za povážlivý, s hľadiska línie, akú Demokratická strana má zachovať a viem, že slušní, dobrí ľudia chceme ten program skutočne demokraticky, skutočne v duchu národného povstania, v duchu dobrej tradície zachovať, ja takéto vývody už nech by to bol doktor X alebo Y, či sa volá generálny tajomník alebo nie, ja ich odmietam. (Potlesk. ) Je prirodzené, že kým odmietnem niečo, chcení sa presvedčiť, či to, čo je napísané v tom liste, či je to skutočne pravda, a či je to nie prípadne napísané človekom, ktorý robí takéto mrzutosti úmyselne, a ktorý úmyselne kazí ten dobrý pomer medzi nami. Priatelia, i to, čo sa stalo v tom Hlohovci, nie je to pekné a nemá sa to robiť. Veď v tej demokracii presviedčame sa slušným spôsobom, uctíme sa, ja vidím, povedzme si to už, keď sme v takom položení, že je potrebné, aby sme hádam, aj trošku srdce rozumní ľudia otvorili, ide napríklad o takú otázku katolíkov, o otázku reakcie, mnohí vieme veľmi dobre, že celú túto otázku reakcie v Demokratickej strane vyvolávali a hádam, vyvolávajú zase so strany Komunistickej, že je tu určitá žiarlivosť medzi nami, aby jedna strana nebola väčšia, ako druhá. Napríklad, ako zle padne človeku počúvať, keď prídem do voľaktorej obce a tam hovoria ml "bol tu rečník zo strany Slobody a hovoril: "Ľudáci, hlinkovci, tu je vaša strana, my

sme pokračovanie Hlinkové i ľudovej strany", ako napríklad nedobre padne čítať v Pravde článok, kde sa hovorí: "Z iniciatívy komunistických poslancov upravia sa platy duchovenstva. Zasiahol do toho ten a ten vplyvný činiteľ Komunistickej strany", hoci fakt je, priatelia, veď tu na tomto mieste hovoril priateľ Lukačovič a ešte voľaktorí rečníci, že je potrebné pomôcť tomu kňažstvu menovite vdovám, letore majú deti nezaopatrené a potrebujú výchovu. No, prečo užívať takéto spôsoby, keď to nesedí, povedzme si pravdu. Nuž vidíte, našli by sme tú smeť v oku priateľa a tie brvná v očiach svojich nechceme vidieť. Moje stanovisko k politike je toto: ak človek ide do politiky, má prísť ako čestný človek a má z nej čestne odísť, a v nej pracovať tak, aby sa voličom svojim, aby sa národu mohol do očú pozrieť a aby z jeho práce mal národ skutočne osoh.. (Potlesk. ) A ak my postavíme skutočne našu prácu na túto kartu demagógie, osočovania, no nedajbože i násilia, päste, automatov, rozbušku alebo neviem browninga, priatelia milí, čo by nám povedali tí, ktorí skutočne odpočívajú v tom Mauthausene a v tých rôznych koncentrákoch a v tej Brezine a tí Rusi, ktorí za nás položili životy, či už pri Dukle alebo kdekoľvek inde, snáď by mnohí povedali tým horkokrvným so strany Komunistickej, Demokratickej i zo strany Práce alebo zo Strany Slobody, deti ste a bolo by potrebné vziať na vás neviem, azda korbáč. Nuž povedzme si: mea culpa. V Národnom fronte ste sa dohodli, že volebný boj bude slušný. A verím, že slušní ľudia, už keď ste komunisti, alebo zo strany Práce, alebo Slobody, alebo demokrati, uznajme, nájdime taký spôsob a užívajme taký spôsob v našom politickom živote, ktorý bude svedčiť, že naša demokratická, naša politická úroveň je vysoká, nenadávajme si, presviedčajme sa a aj tento boj nenazývajme bojom, ale predvolebnou prípravou a využime ho, aby sme nášho voliča pozdvihli, politicky vzdelali, aby on išiel nie pod terorom, ale s radosťou rozhodnúť o tej-ktorej strane a presvedčenie jeden druhého si vážil. A verím, že potom bude náš život krajší a práca v tej Národnej rade. a v tom parlamente, kde máme pred sebou veľké úlohy, radostnejšia. Ja vás o to srdečne všetkých prosím. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Prikročíme k hlasovaniu o osnove. Kto je za návrh pánov zpravodajcov, nech zodvihne ruku. To je väčšina, vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu 8. bodu programu, t. j. zpráva právneho výboru o návrhu povereníka pre financie na vydanie nariadenia o platnosti a používateľnosti predpisov o drahotnom prídavku. Zpravodajcom je pán Dr. Jozef Brúha. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Dr. Jozef Brúha:

Slávna Slovenská národná rada! Pod tlakom vojnových udalostí zvyšované boly služobné pôžitky štátnych a verejných zamestnancov a to celým radom zákonov o drahotných prídavkoch. Výška prídavkov bola upravovaná úmerne hospodárskym a cenovým pomerom. Slovenská národná rada v starostlivosti o štátnych a verejných zamestnancov uznala potrebu, vyvolanú zhoršením cenových a hospodárskych pomerov povojnových, k ďalšiemu zvýšeniu" služobných požitkov a učinila to nariadením zo dňa 16. mája 1945 o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov č. 39/1945 Sb. nar. SNR. Jednotná hospodársko-finančná, cenová a sociálna politika Republiky vyžaduje sjednotenie platových predpisov štátnych a verejných zamestnancov. Stane sa tak v dohľadnej dobe celoštátnym zákonom Dočasného národného shromaždenia. Keďže slovenské predpisy o drahotných prídavkoch prestaly platiť dňom 31. decembra 1945, poťažne dňom 31. decembra 1944 a nakoľko celoštátny zákon o sjednotení niektorých predpisov platových a s nimi súvisiacich služobných pomeroch štátnych a iných zamestnancov nadobudne účinnosť pravdepodobne až dňom 1. júna 1946, treba dať drahotným prídavkom na dobu od 1. januára 1945, poťažne pokiaľ ide o nariadenie 38/1945 Sb. nar. SNR, od 1. januára 1946 do účinnosti vyššie spomenutého celoštátneho zákona, právny podklad. Ako bolo už vyššie uvedené, niektoré predpisy o drahotných prídavkoch prestaly platiť dňom 31. decembra 1944. Predĺžené potom boly nariadením bývalej slovenskej vlády č. 219/1944 Sl, z., ktoré však v dôsledku nariadenia Slovenskej národnej

rady č. 1/1944 Sb. nar. SNR nestalo sa súčasťou československého právneho poriadku.

Dnešné hospodárske a cenové pomery nedovoľujú odbúranie týchto prídavkov, ba naopak, uznáva sa nutnosť ponechania týchto už aj z dôvodov spravodlivého honorovania štátnych zamestnancov.

Tieto problémy sociálnej, štátnozamestnaneckej politiky rieši návrh povereníka pre financie na vydanie nariadenia o platnosti a používateľnosti predpisov o drahotných prídavkoch. Ustanovením § 1 návrhu vyhlasuje sa nariadenie bývalej slovenskej vlády č. 219/1944 Sl. z., za používateľné. Toto riešenie nie je nijakou novotou v legislatívnej terminológii, keďže ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 3. augusta 1944 č. 11. Úradný vestník československý o obnovení právneho poriadku, najnovšie publikovaný v Sbierke zákonov a nariadení pod č. 30/1945 Sb. vyslovuje, že predpisy neodporujúce demokrat. zásadám Československej ústavy, vydané v dobe neslobody, ktoré sa ináč nestály súčiastkou československého právneho poriadku, možno naďalej používať. Republikácia textu nariadenia bývalej slovenskej vlády č. 219/1944 Sl. z. je vzhľadom na jeho niektoré ustanovenia a na veľký časový odstup nevhodná.

§ 2 ustanovuje, že predpisy o drahotných prídavkoch platia aj po 31. decembri 1945. Uzákonenie tohto návrhu nevyžaduje si nijaké nové náklady, keďže drahotné prídavky boly zamestnancom už preddavkové vyplatené a náklad bol zaistený v rozpočte na rok 1946. V dôsledku uvedeného, právny výbor prijal predmetný návrh na svojej schôdzke a odporúča ho plénu Slovenskej národnej rady k prijatiu.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu. Kto sa hlási k slovu? Nikto, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za návrh pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku. Je to väčšina, vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Napokon prikročíme k prerokovaniu 9. a posledného bodu programu, t. j. zpráva právneho, kultúrneho a rozpočtového

výboru na vydanie nariadenia a Umeleckej a vedeckej rade. Zpravodajcami sú pani Dr. Ján Čech a Kazimír Bezek. Prosím prvého zpravodajcu, pána Dr. Čecha, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Ján Čech:

Slávna Národná rada! Náš kultúrny a vedecký život vo všetkých svojich složkách a odvetviach trpí nedostatkom ľudí, vyplývajúcim z malosti nášho národa a tiež i z rozptýlenia organizačného, bez sústredenia a potrebnej deľby práce. Tieto nedostatky pociťovali a pociťujú všetci naši kultúrni a vedeckí pracovníci a na svojom sjazde, ktorý títo z príležitosti osláv prvého výročia oslobodenia v Banskej Bystrici poriadali, shodne konštatovali, že je žiadúce vytvoriť v záujme nášho kultúrneho i vedeckého života inštitúciu, ktorá by sústreďovala a organizovala jednak činovníkov, jednak prácu našich umelcov a vedcov. Na podnet tohto sjazdu bola organizovaná a i vytvorená Umelecká a vedecká rada. Umelecká a vedecká rada je svojho druhu záujmovou organizáciou umelcov a zároveň inštitúciou, ktorá má zaručiť spoluprácu kultúrnych, umeleckých i vedeckých pracovníkov, zaručiť im deľbu práce v kultúrnom a vedeckom sektore, budovanie nášho národného života v oslobodenej Republike. Naše kultúrne inštitúcie a ich predstavitelia privítali vytvorenie rady s priazňou a snáď s doplňujúcimi pripomienkami k osnove, ktorou je kreovaná Umelecká a vedecká rada a vyjadrili sa k utvoreniu tejto inštitúcie pozitívne. Najmä Povereníctvo pre školstvo a osvetu, naša technika, univerzita, Matica slovenská atď. Námietky boly jedine so strany teologickej fakulty a nakladateľstva Tranoscius.

Právny výbor viac ráz zaoberal sa osnovou, ktorou sa vytvára Umelecká a vedecká rada a po námietkach a doplneniach prijatý bol návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady v znení, ako bol plénu Slovenskej národnej rady predložený s nasledovnými doplnkami a zmenami:

V § 3, bod e), sa pôvodný text "zastupuje slovenské umenie a vedu pred zahraničnou verejnosťou" pozmeňuje takto: "zastupuje slovenských umelcov a vedec-

kých pracovníkov pred zahraničnou verejnosťou.

V § 6 sa opravuje prvá veta. "Umelecká a vedecká rada má najmä... "

Vzhľadom na to, že Predsedníctvo SNR usnesením rozhodlo, že úhradu na výdavky tejto inštitúcie prevedie v rámci rozpočtu Slovenskej národnej rady, resp. Predsedníctva Slovenskej národnej rady, niet ani s tohto hľadiska príčiny, prečo by osnova nebola prijatá plénom Slovenskej národnej rady.

Tlmočiac stanovisko právneho výbo-

ru, odporúčam prijať osnovu tak, ako bola predložená, s prijatím navrhnutých zmien v §§ 3 a 6.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu? Pretože nikto, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie návrhu pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku. Je to väčšina; vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Nakoľko program dnešného zasadnutia je vyčerpaný, schôdzu zakľučujem.