Úterý 14. května 1946

velizácia nariadenia o konfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a nepriateľov, prichádza v čase, keď robíme posledné prípravy k tomu, aby sme na základe dobre pripraveného plánu a dohody s maďarskou vládou uskutočnili presun obyvateľstva maďarskej národnosti zo Slovenska, výmenou za našich Slovákov, ktorí sa rozhodli vrátiť sa do svojej vlasti.

Dovoľte mi, aby som tu podal krátky prehľad o činnosti Československej presídľovocej komisie v Maďarsku, kde mám česť zastávať funkciu vedúceho propagačného oddelenia.

Veľké dielo presídlenia Slovákov z Maďarska, na ktoré sa podujala Československá republika uzavretím dohody o výmene obyvateľstva s Maďarskom, zaslúži si zmienky v Slovenskej národnej rade. Od uzavretia dohody s Maďarskom a najmä od nástupu Československej presídlovacej komisie v Maďarsku, celý náš slovenský verejný život s náležitou pozornosťou všímal si akciu presídlenia Slovákov z Maďarska. Povedomý národovec a verný občan Československej republiky chápe, to znamená pre slovenský národ návrat Slovákov z Maďarska, čo znamená ich záchrana pred istou národnou smrťou a zároveň chápe aj význam vysídlenia, presťahovania Maďarov z Československej republiky do Maďarska, čim sa Československá republika zbaví menšiny, na ktorú ani v dobrých, ani v kritických dňoch národa a Československého štátu nemožno spoliehať.

Podľa smluvy, uzavretej medzi Československou republikou a Maďarskom, Československá presídľovacia komisia započala svoju národne-uvedomovaciu prácu v Maďarsku 4. marca 1946. Obdobie verejnej propagačnej práce bolo v smluve vymedzené na 6 týždňov, trvalo teda do 14. apríla 1946. Osídľovací úrad pre Slovensko s vedúcimi Československej presídľovacej komisie pred nástupom tejto, pokiaľ to krátky čas dovolil, učinili svedomité prípravy. Zorganizovali sbor pracovníkov z učiteľov, kňazov, profesorov, osvetových dôstojníkov, lekárov, redaktorov, vysokoškolákov, pomocných úradníkov, odborníkov v doprave a v zásobovaní. Títo pracovníci oboznámili sa s obsahom a metódou práce na osobitnom kurze.

Pod vedením vládneho splnomocnenca Dr. Daniela Okáliho, Československá presídľovacia komisia má ústredie v Budapešti a 17 oblastných, úradovni je umiestených v rôznych mestách Maďarska, ktoré sú v strediskách krajov, obývaných Slovákmi. Zaokrúhlene 300 ľudí pracovalo medzi našimi slovenskými bratmi v Maďarsku v priamej uvedomovacej práci a s tými, čo pracovali v pomocných službách, v doprave, hospodárstve, administratíve, bolo nás do 700. Prípravu na prácu nám medzi rodákmi v Maďarsku veľmi robil Antifašistický front Slavianoy. Začiatky práce boly ťažké. Naši rodáci s hľadiska národného uvedomenia boli školou, kostolom, maďarským úradom a žandárstvom natoľko utlačení a maďarizáciou národne ubití, že na počiatku práce sme zistili smutnú skutočnosť a nevýhodu v Československomaďarskej smluve, že totiž 6 týždňov verejného uvedomovania medzi Slovákmi v Maďarsku je veľmi neúmerne krátky čas oproti vyše 100 ročnej dôkladne a zámerne vedenej maďarizácii. Nie 200-300 ľudí, ale tisícky a desaťtisícky ľudí, kňazov, učiteľov, úradníkov, žandárov a rôznych činiteľov hospodárstva a iných sektorov pôvodu maďarského a žiaľbohu, značnej časti odrodilých Slovákov pôsobilo na úplnom odnárodnení a pomaďarčení Slovákov v Maďarsku. Nie div, že na mnohých miestach stretli sme sa s úplnou národnou ľahostajnosťou. No, stretli sme sa v niekoľkých oblastiach s prejavmi úprimného národného povedomia a radosti, že slovenská otčina nezabúda na svoje deti. Slovenské postavy, akými sú predseda Antifašistického frontu Slovanov Francisci, podpredseda Horák, báťa Beňo zo Slovenského Komlóša a mnoho, mnoho iných, ktorých maďarské hrozby nesklonily a dary nesviedly, zaslúžia si z našej slovenskej strany prejavy najhlbšieho uznania za svoju vernosť slovenskému rodu. (Potlesk. )

Od začiatku práce nadväzovali sme srdečné styky s ruskou armádou a jej styčnými dôstojníkmi, ktorí nám prispeli k práci účinnou bratskou pomocou, na ktorú nikdy nezabudneme. (Potlesk. ) Možno povedať: okrem kraja v kompaktne Slovákmi obývanom v priestore Pitvaros - Tótkomlós - Békéscsaba - Szarvas, kde sa slovenské slovo udržalo ži-

vé a okrem niekoľko obcí v širokom budapeštianskom okolí, kde sa javja účinky uvedomovacej práce AFS a predtým Strany Slovenskej národnej jednoty, stretli sme sa vo väčšine s neuvedomelými, národne podlomenými masami Slovákov.

Pracovníci v oblastiach, i činitelia v ústredí s priamou národnou apoštolskou horlivosťou pracovali, hľadali prístup k slovenským srdciam, od osoby k osobe a na verejných shromaždeniach. A s touto láskou k veci pracujú dodnes pri súpise Slovákov.

Propagačná činnosť mala složky, a to živé slovo, tlač, umelecké súbory, rozhlas v Budapešti, a napokon organizované zájazdy Slovákov z Maďarska na Slovensko. Osobný styk v rodinách, na divadelných predstaveniach, na koncertoch, a potom na verejných shromaždeniach, pôsobil mohutne a bezprostredne. Štatisticky nie sú zachytené návštevy v rodinách, menšie shromaždenia, no číselne vyjadrená námaha pri organizovaní verejných shromaždení, ktorých bolo v 133 obciach 227, s úhrnným počtom 100. 000 poslucháčov, 60 koncertov v 46 obciach s 37. 000 poslucháčmi, 81 divadelných predstavení v 62 obciach s 50. 000 účastníkmi, 170 kinopredstavení v 113 obciach s 53. 000 účastníkmi. To všetko svedči o láske k vecí u tých, ktorí pracovali medzi našimi bratmi v Maďarsku. Vážnosť práce Československej presídľovacej komisie svojou návštevou a zo slovenských sŕdc úprimne mienenými prejavmi poprední činitelia nášho politického a duchovného života veľmi podporili. A to menovite pán predseda Slovenskej národnej rady Dr. Lettrich, predseda Sboru povereníkov Karol Šmidke, podpredseda vlády široký, biskup Dr. Osušky, povereníci: Dr. Kvetko, Dr. Husák, Dr. Štefánik, Novomeský, Ing. Fillo, Komzala, Dr. Belluš, ako i poslanci a členovia Slov. nar. rady, skupina odborárov, a iní, všetci prispeli svojou hrivnou k tejto krásnej práci. Slováci v Maďarsku v tých návštevách vidia, že sa slovenský ľud a drobný národný pracovník, ako aj významní poprední činitelia v našom slovenskom a československom politickom živote, zaujímajú o presídlenie Slovákov a váhou svojho postavenia zaručujú, že Slováci z Maďarska prídu na Slovensko sku-

točné domov, zaručené budú mať podmienky nielen šťastného národného a kultúrneho, ale aj hospodárskeho a sociálneho života v Československej republike. Propagačná tlač, a to plakáty, brožúry, letáky, časopisy a knihy, napísané a redigované s láskou a pohotovosťou, vykonaly svoju úlohu dobre. Plakáty, najmä obrazové, vyjadrujúce pomery v našom hospodárskom a cenovom živote, pôsobily živo. Mimoriadne pôsobil plakát, na ktorom bola reč pána prezidenta republiky Dr. E. Beneša k Slovákom, ktorí boli na návšteve v Československu. Treba mať na pamäti, a dovolím si to zdôrazniť, že hospodársky a sociálny stav obyvateľstva v Maďarsku je priamo hrozný. Slováci, ako súčiastka obyvateľstva, sa mali práve tak zle, ako i Maďari. Na mnohých miestach snáď i horšie. Len malé prípady: Robotník z jednej oblasti v Maďarsku zarobil týždenne 20, 000. 000 Pgö, keď v tom istom čase 1 kg zemiakov stál 3, 000. 000 Pgö, čiže za týždeň zarobil pre seba i celú rodinu na 7 kg zemiakov. Naši vinohradníci za pár pracovnej obuvi platili 2. 5 hl vína. Sociálne a hospodárske pomery v Maďarsku priamo nútia uvažovať našich rodákov o výhode presídlenia. Nebyť základného znaku slovenského človeka, istej konzervatívnosti, lásky k pôde, číselne by sa výsledky prihlásených určite lepšie prejavily. Účinne nám pomáhaly v práci noviny zo Slovenska najmä "Národná obroda", obrázkové prílohy, "Času", "Pravdy", detský časopis "Slniečko" a časopis AFS v Maďarsku "Sloboda", ktorý je úradným orgánom našej Komisie. Slovákom v Maďarsku dali sme 100. 000 časopisov, brožúr, kníh, prebúdzali sme záujem o slovenskú knihu, pozorovali sme záujem o náboženskú literatúru a musím poznamenať, že pokiaľ žije slovenský národný cit v Maďarsku, je úzko spiaty s evanjelickým a katolíckym cirkevným a náboženským životom. Tranoscius a slovenský katolícky modlitebník a spevník udržaly nám Slovákov v Maďarsku pri národnom živote. Význam divadiel, spevokolov, rozhlasu, kín, v našej propagačnej práci, bol mimoriadne veľký. Akciu presídlenia bolo potrebné podložiť reálnym spôsobom. I najväčší idealista, ktorý nikdy na Slovensku nebol, prirodzene zaujíma sa o miesto, o životné, hospodárske podmienky, kam sa

má so svojou rodinou presťahovať a nájsť novú a šťastnejšiu životnú postať. Túto reálnu časť propagačnej práce sme vykonali usporiadaním dvoch zájazdov zástupcov Slovákov z Maďarska na Slovensko. Mnohí Slováci podľa výsledku tejto návštevy a zprávy očitých svedkov, rozhodli sa presídliť na Slovensko. A musím poznamenať, že práve roľnícky stav, roľnícky živel pre toto presídlenie je ochotný vtedy, keď na vlastné oči sa presvedčí o podmienkach hospodárskeho života, o pôde, o dedine, o možnostiach jeho existencie na Slovensku. Zájazdy sa vydarily jednak preto, že boly dobre pripravené Osídľovacím úradom v Bratislave, jednak preto, že účastníkov naše domáce slovenské obyvateľstvo prijalo s nevšednou srdečnosťou, ale najmä preto, že účastníci-delegáti videli a potom potvrdili zprávy o pomeroch na Slovensku, ako o nich hovorili naši pracovníci a rečníci Presídľovacej komisie v Maďarsku. Delegáti vrátili sa do Maďarska spokojní, presvedčení a nadšení pre myšlienku presídlenia. Lebo hoci maďarské úrady korektne snažily sa plniť literu dohody proti všetkým našim podujatiam a proti celej našej práci, stálo maďarské obyvateľstvo, politické strany, kultúrne ustanovizne, písaly maďarské noviny proti našej celej práci. Usnášaly sa cirkevné sbory, protiakcie podnikali biskupi, pomaďarčená inteligencia šramotila medzi našimi Slovákmi, farári kázali s kancľov proti nám, takže od začiatku našej práce borili sme sa s otvorenou i skrytou maďarskou protipropagandou, neraz naivnou, no často zlomyseľnou, ba podlou. Základné motívy proti-propagandy boly a sú: Amerika a Anglicko nesúhlasia s dohodou čsl. -maďarskou, maďarskí vojaci obsadia Felvidék, Slovensko bude od ČSR odtrhnuté a pričlenené k Rusku, Slovensku je boľševizmus, Slovákov na hraniciach oberieme o majetok a odtransportujeme do Ruska na Sibír, atď. Šovinistickí Maďari neštítia sa verejne urážať Slovákov, ba podnikajú i násilenstvá. V Bánhide maďarský rendörsíg strieľal do našich rodákov, prihlásených na presídlenie. Len priateľskej ČA možno zasa ďakovať, že i v tomto prípade zjednala nápravu a pomohla našim rodákom. Slovákov, ktorí sa prihlásili na presídlenie, nútia k väčším povinnostiam pri dodávke obilia dobytka

a uberajú im aj z tých dávok, ktoré sú aj tak nedostatočné na živobytie. Vedúce politické osobnosti zrovna štvú vo verejných prejavoch proti ČSR, proti prezidentovi Benešovi, osočujú naše demokratické zriadenie, napr. manifestáciu Slovákov v Budapešti, kde rečnili Dr. Husák a Ing. Filo, nazvali fašistickou manifestáciou. Výraz nevôle a odsúdenia takýchto spôsobov musím tlmočiť na tomto mieste a upozorniť, že zakiaľ s našej strany výmenou obyvateľstva medzi Maďarskom a Českoslov. republikou chceme tvoriť podmienky pre slušné susedské nažívanie s Maďarskom a podmienky trvalého mieru, zatiaľ v maďarskom politickom živote na najvyššom mieste, v parlamente, hovorí sa proti nám veľmi bojovne. Práve teraz došla zpráva, že po dlhom odkladaní, veľkom štvaní proti nášmu štátu, konečne dnes maďarský parlament ratifikoval dohodu medzi ČSR a Maďarskom.

Ja prosím slávnu Národnú radu, jej členov a všetkých zodpovedných činiteľov Československej republiky, najmä vo vláde, aby mali oči otvorené, sluch zbystrený a stáli v pohotovosti, slušne, ale rázne odmietnuť spôsoby, akými Maďarsko pracuje proti obapoľne dohodnutej akcii výmeny obyvateľstva a proti Československej presídľovacej komisii. Ak Maďarsko, štát porazený, a maďarský ľud, ktorý stáročia je ohniskom nepokojov, revolúcií a bojov v Európe, hľadá zástancov medzi víťazmi, je potrebné, aby sme my s našou čestnou demokratickou minulosťou, s našou účasťou v zahraničnom i domácom odboji proti Nemcom a Maďarom v prvej, a menovite v druhej fašistickej vojne, v záujme pokoja zaistili si u našich sovietskych a západných spojencov také vyriešenie menšinovej otázky, ako si to podľa pravdy zaslúžime, a to presídliť všetkých Slovákov z Maďarska do Československej republiky a presťahovať, odstrániť všetkých Maďarov z Československa do Maďarska. (Potlesk)

Pri tejto príležitosti dotknem sa práve novelizácie nariadenia o pozemkovej reforme. Obidve tieto akcie a myšlienky veľmi úzko a tesne súvisia, nemožno jednu od druhej oddeliť. V obidvoch prípadoch pohnútkou k prevedeniu akcie bolo nám rozhodne tiež očistiť slovenský život od nežiadúceho cudzieho živlu a vytvoriť pre slovenský ľud predpoklady k zdarnému

rozvoju, nehatenému nijakými vonkajšími a vnútornými vplyvmi. Keď dnes máme rozhodnúť o tom, či postavíme Maďarov, ktorí vlastnia u nás pôdu, na tú istú základňu ako staviame Nemcov, musíme toto robiť zpod zorného uhla nášho rozhodnutia, sprostiť slovenský život od takých vplyvov, ktoré by aj v budúcnosti mohly vnášať určité rušivé prvky do nášho národného a politického života. A takýmto rušivým momentom vždy bude maďarská menšina na Slovensku. Netajíme, že v znárodňovacom procese nepoznáme a nechceme poznať žiadne kompromisy. Pamätáme sa na ústupky, ktoré sme v minulosti urobili Maďarom a Nemcom a vieme, že sme na ne veľmi ťažko doplatili. Týmto poučení, rozhodnutí sme znárodňovací proces na všetkých poliach nášho hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života priviesť do dôsledkov a brániť naše národné a štátne záujmy. V tomto rozhodnutí chceme previesť dôsledne znárodnenie slovenskej pôdy, ktorá musí slúžiť jedine tomu, aby na nej zveľaďoval naše poľnohospodárstvo slovenský roľník, ako základ generačného procesu nášho národa, ktorý jedine má zdravé predpoklady, aby tú konsolidáciu v národe pestoval. Do akej miery je toto naše snaženie a celý smysel novelizácie nariadenia č. 104/ 1945 Sb. n. SNR odôvodnené, vysvitá z výsledkov doteraz prevedenej konfiškácie pôdy na základe nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR, podľa ktorého možno konfiškovať pôdu osobám maďarskej národnosti, pokiaľ neboly kvalifikované ako zradcovia a nepriatelia národa, len nad výmeru 50 hektárov. Už podľa tohto nariadenia, zo všetkej pôdy podliehajúcej konfiškácii vo výmere 477. 000 ha, na Maďarov pripadá podiel 318. 000 ha, na Nemcov len 131. 000 ha a zvyšok na slovenských zradcov a kolaborantov. Nemáme ešte zistené, do akej miery sa tieto číslice zmenia, keď sa Maďari postavia na ten istý základ posudzovania, ako staviame Nemcov. Ale isté je, že tento podiel Maďarov sa najmenej späťnásobní. Získame takto značné možnosti pre rozvoj nášho slovenského živlu na tej pôde, ktorá bola základom pre posilnenie maďarských snáh na našom území, jednak zbavíme sa v budúcnosti všetkých ďalších takých snažení, ktoré boly a sú inšpirované a vedené zo zahraničia, z Maďarska proti nám. Je

nesprávne, že hneď na počiatku, keď sme si utvárali náš pomer k Maďarom, nezaujali sme toto nekompromisné stanovisko a treba nám ľutovať, že pri tvorení vládneho programu v Košiciach nedostalo sa honorovania tým hlasom, ktoré už vtedy zdôrazňovaly, že v našich slovenských pomeroch nemôžeme robiť rozdiely medzi Maďarmi a Nemcami a že na Slovensku maďarský problém pre Československú republiku je práve tak závažným problémom, ako v Českých zemiach problém nemecký. (Potlesk. ) V poslednom čase presvedčili sme sa o tom, ako neúprimne stavajú sa Maďari a s nimi aj predstavitelia maďarskej vlády a maďarského verejného života k tým problémom, ktoré sú životnými problémami nás Slovákov a že všetky kroky, ktoré boli ochotní na základe dobrovoľných jednaní s nami v týchto veciach podniknúť, chápali len ako taktizovanie, získavanie času v domnení, že sa čoskoro naskytne príležitosť, aby všetko naše úsilie mohli zmariť, že čas pracuje pre nich, lebo časom, resp. odstupom času od vojnových udalostí zabudne sa na to, aký prínos znamenalo maďarské stanovisko a maďarská pomoc pre úsilie nacistického Nemecka v poslednej fašistickej vojne.

Som presvedčený, že rovnako máme názor, že maďarská menšina je rušivým živlom v národnom živote a v štátnom živote československom. A viem, že bude vždy avantgardou maďarských ašpirácii v Dunajskej kotline. Porazené Maďarsko už v prvom roku po vojne, keď ešte nebolo času zabudnúť na to, že ho treba po Nemecku v prvom rade považovať za štát porazený a ako s takým s ním aj nakladať, odvážilo sa vzdor všetkým oficiálnym prehláseniam prísť s požiadavkami, ktoré znamenajú obnovenie úsilia svätoštefanskej ideológie; preto musíme oboznámiť celý svet so skutočnosťou, že niet rozdielu medzi nebezpečenstvom maďarským a nebezpečenstvom nemeckým a keď bol dôvod, aby sa odstránilo nebezpečenstvo nemeckej expanzie, musí byť dôvod odstrániť aj nebezpečie, hroziace z Maďarska. (Potlesk. ) Že Maďari na Slovensku nechcú zaujať slušné stanovisko k našim domácim veciam, vidno aj z toho, že v poslednom čase ukázaly sa náznaky sabotážnych akcií práve v poľnohospodárskom odbore, že začali podnikať akcie,

ktoré mohly, keby sme ich neboli včas zbadali, napríklad skášanie oziminy, obilia, ohroziť naše verejné zásobovanie a našu vyživovaciu situáciu. Nebezpečenstvo týchto úkazov a celého problému je práve v tom, že takýmto spôsobom môžeme byť vždy vystavení podobným akciám v našom najprodukčnejšom južnom kraji, kedykoľvek by Maďari v Československej republike poslúchli pokyny, ktoré na takéto akcie dostanú zo zahraničia, v smysle všeobecnej, zvlášť maďarskej politiky. Toto je citlivé miesto nášho národného života. Ale nemôžeme a nesmieme pripustiť, aby sme v obrane našich národných cieľov mali takéto zraniteľné miesta. Reči a činy, ktoré odznely v maďarskom parlamente v súvise s ratifikáciou dohody o výmene obyvateľstva, nás pobádajú k najväčšej ostražitosti a opatrnosti a musia byť dôvodom, aby sme svoje stanovisko k Maďarom jasne a nekompromisne formulovali a tak isto vyniesli svoje rozhodnutie, klásť Maďarov na tú základňu, ako kladieme Nemcov, ako svojich nepriateľov.

K samému návrhu dovolím si ešte poznamenať, že práca miestnych a okresných roľníckych komisií pri rozdelení pôdy často je v rozpore s nariadením, že vojaci Slovenského národného povstania, partizáni, účastníci zahraničného odboja, ilegálni pracovníci a pozostalí po týchto, pokiaľ sú spôsobilí a ochotní prevádzať poľné hospodárstvo, majú byť pri prideľovaní pôdy uprednosťovaní. (Potlesk. )

No, naše miestne roľnícke komisie a okresné roľnícke komisie často zabúdajú na túto povinnosť uspokojiť predovšetkým týchto zaslúžilých uchádzačov. Upozorňujem na túto okolnosť a prosím, aby v novelizácii nariadenia č. 104. / 1945 Sb. n. SNR bolo zdôraznené pamätať na túto povinnosť a doplniť patričný článok ustanovením, že miestne roľnícke a okresné roľnícke komisie sú zodpovedné za prípadné porušenie povinností, alebo nedbalosť v tomto ohľade.

Napokon, keď končím, prosím, aby sme všetci jednotne, svorne, bez ohľadu na politickú príslušnosť postupovali v otázke riešenia maďarskej menšiny, ako pracujeme v Československej presídľovacej komisii v Maďarsku, kde bez akéhokoľvek rozladenia, ohľadu na politickú príslušnosť, skutočne dodržiavame zásady

Národného frontu. Veľké úlohy musia nás nájsť jednotných, svorných, politicky pevných. Presídliť Slovákov z Maďarska je úloha, akú nám história za storočia iba raz umožní. Kto chápe náš slovenský problém s hľadiska potreby zachrániť každého Slováka za hranicami pre národ, nemôže a nesmie nepochopiť, že v tomto prípade vedieme nekrvavú, ale mravne hlboko odôvodnenú vojnu na záchranu našich rodákov v Maďarsku, ktorým ak teraz nedáme pomocnú ruku, ak ich nedovedieme domov, za 10-20-30 rokov bude už neskoro. Dovolím si ešte poukázať, že naša povinnosť nie je len v tom, Slovákov z Maďarska do 26. mája alebo do 26. júna na presídlenie napísať a potom presídliť, ale povinnosť práve tu doma všetkých činiteľov je, dať im tu šťastný, trvalý domov (potlesk), aby sme z nich nemali ľudí a občanov nespokojných. Všetci, ktorí sme im do duše a iste zo slovenského srdca hovorili, zaväzovali sme sa, že sa Československá republika o svoje deti, prinavrátené z Maďarska, skutočne postará. Nebojme sa veci, ak sa národ kvôli tejto akcii hoci aj zadĺži, ide o záchranu najvyšších národných hodnôt, ide o záchranu živých slovenských ľudí, našich rodných krvných bratov!

Prosím všetkých, už či sú ministri alebo povereníci, poslanci alebo členovia Rady, členovia okresných a miestnych národných výborov, aby na Slovensku robili psychologicky prajné ovzdušie pre prijatie našich bratov z Maďarska. Desaťtisícky týchto bratov nevidelo Slovensko, dôveruje nám, veria, že nielen národne, ale aj hospodársky a sociálne budú žiť na Slovensku, v Československej republike ľudsky dôstojne a šťastne.

Prísun 80. 000 až 100. 000 ľudí - doteraz je prihlásených na presídlenie vyše 70. 000 ľudí - a to autami, vozmo a najmä železnicou, bude práca ozaj vyčerpávajúca. K tejto práci treba trpezlivosti a lásky, ale zdoláme ju, lebo verím, že zdolať ju chceme. Úfam sa, že budeme ochotní nielen slovom, ale i skutkom dokázať svoju lásku k prinavrátenym bratom. Podujmeme všetko, aby sme im pripravili šťastný domov v otčine, v jedinej domovine Cechov a Slovákov, v Československej republike.

Prosím slávnu Slovenskú národnú radu, aby moju prehľadnú zprávu o práci

Československej presídľovacej komisie v Maďarsku vzala na vedomie a v záujme veľkosti podujatia podnikla všetko pre zdarné a šťastné dokončenie diela presídlenia všetkých Slovákov z Maďarska do Československej republiky, zachrániť ich pred národnou smrťou, rozmnožiť rady Slovákov a zbaviť sa maďarskej menšiny, ktorá svojou prácou ohrozovala a ohrozuje náš vnútorný i vonkajší pokoj. Privolávam, vybudujme ľudovo-demokratickú Československú republiku bez Nemcov a Maďarov, ako rýdzi národný slovanský štát, šťastný domov všetkých Slovákov a Čechov! (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: Udeľujem slovo členovi Rady pánu Pšeničkovi.

Člen SNR Arnošt Pšenička: Slávna Slovenská národná rada! Novou rolničkou politikou, ktorú prevádza naša ústredná vláda a Slovenská národná rada, pomáha sa s kroku na krok, aby sa zdvihla životná úroveň na našich dedinách. Aj nariadením Slovenskej národnej rady ohľadne konfiškácie pôdy Nemcov, Maďarov a zradcov, zlepšuje sa stav na našich dedinách. Celkove na Slovensku pripadá na jedno naše hospodárstvo menšie 6-7 jutár poľa. Na druhej strane videli sme, že Maďari a Nemci vlastnili tisíce a tisíce jutár a tým samozrejme, že gniavili náš roľnícky ľud. Ťažkú prácu, ktorú mali naši deputátnici na veľkostatkoch, bolo vidieť i na tom, že proste život našich deputátnikov bol nedôstojný. Dnes, keď niektoré parcelácie boly prevedené, myslím, že v skutočnosti javí sa tu nový život. Nariadením Slovenskej národnej rady ohľadne parcelácie skutočne sa pomohlo nielen deputátnikom, ale aj maloroľníkom, roľníkom, partizánom a zahraničným vojakom. Dnes dokázali títo, ktorí dostali pridelenú pôdu, že skutočne vedia lepšie gazdovať na svojom, než gazdovali predtým veľkostatkárovi - Nemcovi alebo Maďarovi.

Podľa úradného hlásenia na Slovensku bolo doteraz zábrane cca 150. 000 ha pôdy, z toho asi 80. 000 ornej pôdy. Znamená to toľko, že do dnes obrovský majetok dostal sa skutočne do rúk našich roľníkovi. Ako som už spomenul, že tam, kde skutočne parcelácia bola prevedená, naši roľníci a prídelcovia dokázali, že skutočne vedia lepšia gazdovať, než predtým na

veľkostatku. Stavajú si nové domky, dobré hospodárstva a neostala ani piaď zeme, aby skutočne nebola obrobená. Tam, kde predtým veľkostatkár mal len 10-15 koní, dnes majú deputátnici 30-40. A skutočne dokázali, že nielen vedia obrobiť zem, ale skutočne starajú sa aj o to, aby zásobovali naše zásobovacie úrady. A cez to všetko, že prídelcovia dokázali, že vedia pracovať na pridelenej pôde, predsa tí, ktorým sa zabraly veľkostatky, nachádzali všelijaké zadné dvierka, či už na úradoch, či u jednotlivcov, ktorí proste ich podporovali v tom, aby dostali svoje veľkostatky nazpäť. Rôznymi špekuláciami veľkostatkári chceli presadiť, aby dostali veľkostatky nazpäť, či už tým, že chceli získať nejaké cudzie štátne občianstvo, alebo tým, že chceli svoje veľkostatky prepísať na ženu, na deti a podobne. Mnohokrát stretávali sme sa s tým, že neboly rešpektované rozhodnutia miestnych roľníckych komisií, miestnych národných výborov a okresných národných výborov. V poslednej dobe hromadily sa na povereníctve tisíce žiadostí, ktoré tam nemohli ani vybaviť, lebo skutočne na to niekedy ani nestačili. A tu prichádza novelizácia tohto nariadenia, kde skutočne odstránia sa mnohé ťažkosti a nedostatky. Odstráni sa konečne aj to, že ten, ktorý dostal pridelenú pôdu, bude mať skutočne istotu, že tá pôda bude jeho. Ačkoľvek doteraz s láskou obrábal pôdu, nemal stále tú istotu, či pôda bude jeho, alebo či sa prinavráti Nemcovi alebo Maďarovi. Podľa novelizácie majú byť zriadené okresné konfiškačné komisie, v ktorých majú byť zastúpené povereníctva, ale hlavne okresné národné výbory, okresné komisie a najhlavnejšie, že tam budú zastúpení naši partizáni, zahraniční vojaci a ilegálni pracovníci. Tým predíde sa tomu, že v skutočnosti niekde miestne roľnícke komisie zabudly na týchto našich bojovníkov a tým, že priamo budú zastúpení v týchto komisiách, rozhodne, že bude spravodlivo parcelacia prevedená. Novelizácia konečne odstráni to najhlavnejšie, že konečne ten, ktorý dostal pridelenú pôdu, bude mať právnu istotu, že tá pôda bude jeho. Dodnes v Čechách tisíce a tisíce dekrétov bolo vydaných prídelcom a ti si spokojne pracujú na pôde a vedia, že im pridelená pôda je skutočne ich vlastníctvom. Raz navždy


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP