cou národu a štátu?! Či "ďakujúc" svojej kompetencii, nespomaľujú výkon v úradoch a tak aj beh celého štátneho aparátu? Či nerobia zrejmé sabotáže a dokonca neotravujú nedôverou dobromyseľný ľud, ktorý prichádza z rôznych miest Slovenska v presvedčení, že už teraz v Bratislave bude mu porozumené pri vybavovaní jeho žiadostí, ale potom namiesto zodpovedajúceho vysvetlenia počuje iba mrzuté reči, okríkanie a postrkovanie s miesta na miesto. Tento nemožný spôsob jednania so stránkami volá stále po energickom zákroku! Veď keď odsudzujeme prísne povýšenecké chovanie sa niektorých štátnych zamestnancov, lebo každý verejný úradník javí sa predstaviteľom ľudovodemokratického vládneho systému, má každý takýto jednotlivec nielen z ľudu pochádzať, ale aj ísť tomuto ľudu v ústrety v jeho potrebách, lebo v opačnom prípade národ nebude považovať výkonné orgány za svoje a nebude im ani dôverovať! Tieto živly, ktoré znemožňujú rýchlu konsolidáciu pomerov na hocktorom úseku nášho verejného a hospodárskeho života, je treba nevyhnutne a čo v najkratšom čase odstrániť!

Áno, ženy, matky bojovníkov, ženy, zúčastnené v partizánskom hnutí, ženybojovníčky za krajšiu a lepšiu budúcnosť nášho národa, za jeho demokratické zriadenie, právom sa pýtame, akože sú potrestaní zločinci? Čo je s tými, ktorí zapríčinili toľko útrap hrdinským a za vlasť obetavým matkám Sovietskeho sväzu, Juhoslávie, Bulharska, Španielska? Čo je s "übermenschmi", ktorí v dobe najušľachtilejšieho rozbehu pokroku trúfali si posunúť vývoj ľudstva do čias otrockého feudalizmu, čo chceli zotročiť celé národy? Preč s týmito "übermenschmi", ktorých je tu ešte dosť v Tatrách aj pod nimi, a ktorí využívajú benevolenciu našich úradov, môžu si kľudne cestovať z prác, kam sú pridelení, domov, stýkať sa s ľuďmi, a vediac po slovensky, majú príležitosť ešte aj dnes (a to pred voľbami) otravovať náš ľud. Naše ženy aj nedávno počas verejného prejavu v Poprade právom žiadaly, aby Nemci boli označení páskami tak, ako je to v Čechách, aby náš občan hneď vedel, s kým má do činenia. Je skutočne na čase, aby boli vysťahovaní tam, kam patria, ale aj s tými, ktorí ich chránia! (Potlesk. )

My, ženy, nezatvárame oči nad vážnymi zjavmi, s ktorými sa stretávame v našom verejnom živote a cítime sa rovnoprávnymi občanmi štátu a žiadame, aby sme tiež boly pribrané do ľudového súdnictva ako prísediace. Máme čo sa obávať, že malí zlodeji súdení budú, ale ti veľkí zostanú, proti záujmom slovenského národa a Československej republiky!

Vážnosť ľudového súdnictva si žiada, aby bola náležitá starostlivosť venovaná presnému sosbieraniu dôkazného materiálu. Treba pranierovať osoby, ktoré dávajú bumážky zradcom-škodcom národa, alebo za úplatu svedčia v prospech obžalovaného. Je treba zriadiť lietajúce ľudové senáty a vystrojiť ich všetkými náležitosťami pre rýchle a spravodlivé prejednávanie obžalôb.

Vo všetkom, v celej našej práci nám ide o to, aby sme boli dôstojnými nášho bansko-bystrického povstania, aby sme sa nemuseli hanbiť za nedôslednosť pred našimi osloboditeľmi, ktorí neľutovali svoje životy položiť za našu slobodu. Takto musíme pokračovať aj v ľudovom súdnictve, a preto navrhujem za Klub členov KSS Slovenskej národnej rady, aby návrh o novelizácii ľudového súdnictva plénum prijalo. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Keďže niet ďalších prihlásených, ukončujem rozpravu a udeľujem slovo pánu Dr. Brúhovi.

Člen SNR Dr. Jozef Brúha:

Slávna Slovenská národná rada! Odznelo tu niekoľko prejavov, že ľudové súdnictvo nesplnilo svoj úkol. Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti tu analyzoval, prípadne osvetlil niektoré momenty, že nielen tá inštitúcia, ktorá je ako celok nazvaná ľudové súdnictvo, nesplnila svoje poslanie. Zabúda sa tu, že ide o inštitúciu širšiu, ako je súdnictvo. Nielen súdy nesú zodpovednosť za to, že nedosiahlo sa toho, čo sa žiadalo. Zabúda sa aj na to, že súdy ľudové nie sú súdy v plnom slova smysle, ako ich máme doteraz v ústave, že proste ľudové súdnictvo prinášalo nový moment, moment laický a že túto zodpovednosť zato, že súdnictvo nesplnilo to, čo sa od neho očakávalo, nesú nielen sudcovia, ale aj laici. Dovolíte, aby som tu zdôraznil, že prevážne laici nesplnili to, čo sa od nich očakávalo.

Pri tejto príležitosti bola nadhodená otázka sudcovskej neodvislosti. Z radosťou kvitujem, že všetky strany jednotne so osvedčily, že sudcovská neodvislosť je kardinálnou zásadou v našej ľudovej demokracii. (Potlesk. ) Zásada táto aj v ľudovom súdnictve je, a musí byť zdôrazňovaná. Dovoľte, aby som tuná zas upozornil na to, že sa neuvažuje náležite o tom, že aj prísediaci sú sudcovia a že aj na nich sa vzťahuje sudcovská neodvislosť. Nesmieme zabudnúť, že naši sudcovialaici sú väčšinou ľudia prostí, ľudia, ktorí prvý raz v živote dostali mimoriadne ťažkú úlohu, súdiť podľa novej normy a dovoľte, aby som tu konštatoval, že norma tá nie je úplne na výške. Hneď od prvopočiatku bolo zdôrazňované, že norma, ktorá sa dáva laickému súdnictvu, musí byť čo najdokonalejšia, je celkom jasné, že aplikovať normu stručnú, rámcovú je veľmi ťažké, a že tá práca v prevážnej miere zostane na tom odborníkovi, na tom sudcovi a tu sa potom všetko vlastne otáča okolo toho sudcu a všetko zlo pochádza zo sudcu - odborníka. Názor tento, prosím, je mylný, názor tento sa v našej verejnosti rozširuje, v našej verejnosti sa neprávom voči sudcom používa, a ja by som vás len prosil, aby ste v záujme našich sudcov zaujali voči nim také stanovisko, aké si sudcovia zasluhujú. Sudcovia v minulosti, sudcovia v prítomnosti, ale ja som presvedčený, aj v budúcnosti budú plniť svoje úlohy vždy tak, ako im to káže zákon, ako im to káže svedomie. Sudcovia prevážne vo veľkej väčšine za Slovenského štátu sa osvedčili, ako ľudia nestranní, ľudia, ktorí sa nedali do područia režimu, ľudia, ktorí sa cítili zodpovední za rozsudky, ktoré vyniesli. A ja môžem a rád konštatujem, že aj s tohto miesta to bolo kvitované, že väčšina sudcov sa chovala tak, že sa zato nikdy nemusí hanbiť. Nie je potrebné, aby pre jedného sudcu, alebo niekoľkých sudcov celý stav bol nepriaznivo posudzovaný. Sudcovia svojím postavením, svojím, by som povedal, nepolitickým životom, sudcovia, ktorí sú pomerne veľmi skromne odmeňovaní, sudcovia, ktorí nemajú nijakej možnosti vedľajšieho zárobku, tí sudcovia konajú len to, čo im káže zákon, to, čo im káže ich povinnosť, ale ja som presvedčený, že v ľudovom súdnictve konajú svoje povinnosti čo najlepšie.

Pokiaľ ide o neodvislosť prísediacich, ja by som chcel len zdôrazniť, akonáhle má naše súdnictvo skutočne byť na výške, to nie je otázka národných výborov, to je otázka nás, otázka strán, aby do súdov, ľudových, okresných, miestnych, či národných delegovali sme takých ľudí, ktorí sú mravne, politicky, charakterové na výške a ktorí sa nedajú zlákať, neviem, či hrozbou, či nejakými úplatkami, či čímkoľvek iným, ktorí sú si vedomí toho, že ide o výkon, by som povedal, toho najdôležitejšieho v tomto prípade, o výkon spravodlivosti, o otázku svedomia. Veď dnes rozhodovať o tom, či niekoho odsúdime k smrti alebo nie, to nie je otázka malá a ja by som vás chcel uistiť o tom, že ľahko sa rozpráva na tribúnach, ľahko sa o tom píše, ale choďte do tej pojednávacej siene, dajte si predniesť ten materiál a potom rozhodujte. A ja som presvedčený, že mnohí z vás, ktorí dnes zaujímate taký dosť príkry postoj, by ste svoj postoj zmenili. Toto sú skutočnosti, ktoré vám hovorím z praxe. Niečo iného je, a ľahké je odsúdiť bez toho, aby som to prakticky vykonal, ale dostaviť sa potom pred ten súd a vyniesť ten rozsudok, to už je ťažšie. Teda neodsudzujte ani tých prísediacich, aj tí prísediaci majú veľmi ťažký úkol, o to ťažší majú úkol sudcovia z povolania. Pri výkone ľudového súdnictva na mnohých miestach sa stretávame s nedôstojným vykonávaním spravodlivosti. Toho, čoho sme svedkami v rôznych mestách, že napríklad obhajca je vynesený zo súdnej siene, že určité skupiny nezodpovedných ľudí vniknú do pojednávacej siene so zbraňami, že donucujú súd a prísediacich, aby opustili miestnosť, že určité, by som povedal, vážne inštitúcie sa dajú prepožičať k tomu, že napíšu prípisy na okresné ľudové súdy: "My si žiadame kategoricky odsúdiť určitých ľudí k smrti", že proste toto nie je mysliteľné, je samozrejmé. A tu jedinou, a ja som presvedčený, že tou najdôležitejšou snahou nás všetkých musí byť, všetkých strán, všetkých organizácií, aby sme prispeli k tomu, aby všetci ľudia, ktorí vykonávajú ľudové súdnictvo, boli ľudia tí najkvalitnejší, aby sme prispeli k tomu, aby ľudové súdnictvo sa vykonávalo čo najdôstojnejšie a aby sme prispeli k tomu, aby bolo skončené čo najrýchlejšie, lebo som presvedčený, takto obsadené ľudové

súdnictvo splní svoj úkol, zadosťučiní spravodlivosti a takto vedené ľudové súdnictvo prispeje veľkým, veľkým krokom k našej konsolidácii v každom smere. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Keďže ďalších prihlásených niet, udeľujem slovo pánu zpravodajcovi, povereníkovi Dr. Júliusovi Viktorymu.

Povereník pre veci vnútorné Dr. Július Viktory:

Nakoľko som sa s pánom členom Rady Dr. Nádašim tu dohodol o jeho návrhu, takže v tom § 30 litera d), ods. 1, písmeno b) "alebo skutočnosti", že toto slovíčko vystihuje to, čo on navrhoval doplniť, tým § 384 trestného poriadku, tak navrhujem, aby bola prijatá osnova tak, ako ju právny výbor prijal a predložil plénu Slovenskej národnej rady, lebo člen Slovenskej národnej rady Dr. Nádaši netrvá na svojom návrhu.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie návrhu pána zpravodajcu, nech zodvihne ruku! Je to jednomyseľnosť. Vyhlasujem osnovu nariadenia za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Slávna Slovenská národná rada! Prosím, aby ste súhlasili s tým, aby sa piaty bod programu mohol prerokovať ako ôsmy bod programu, aby sme mohli prikročiť k šiestemu bodu, to je k prerokovaniu zprávy právneho a hospodárskosociálneho výboru o návrhu povereníka pre pravosúdie na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje zákon o úprave niektorých pomerov podnikov, ktorých sídlo je mimo územia bývalej Slovenskej republiky. Zpravodajcami sú páni: Dr. Július Viktory a Jan Myjavec. Prosím pána povereníka Dr. Viktoryho ako prvého zpravodajcu, aby sa ujal slova.

Povereník pre veci vnútorné Dr. Július Viktory:

Slávna Slovenská národná rada! Predložená osnova nariadenia nám vracia ten stav, ktorý tuná v Československej republike bol a ktorý bol prerušený práve Slovenským štátom. Predložená osnova zavádza možnosť, aby firmy s centrálami v Čechách, alebo opačne, firmy zo Slovenska mohly si zakladať filiálky na Slo-

vensku, alebo filiálky v Čechách, a nemusely robiť reprezentácie, lebo v tom prípade by to vyzeralo, ako by Slovensko voči Čechám bolo cudzinou. Žiadam v mene právneho výboru, aby osnova bola v predloženom texte prijatá.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo druhému zpravodajcovi, pánu členovi Rady Myjavcovi.

Cien SNR Ján Myjavec:

Slávna Slovenská národná rada! Predložená osnova nariadenia povereníka pre pravosúdie ohľadom zrušenia zákona o úprave niektorých pomerov podnikov, ktorých sídlo je mimo územia Slovenska, je len priamym zrušením zákona č. 89/ 1940 Sl. z. K obsahu tohto nariadenia, ako zpravodajca za hospodársko-sociálny výbor, nemal by som zvláštnych poznámok. Iba ak tú, že sa usniesol aj hospodárskosociálny aj právny výbor, aby v čl. II. § 3 navrhnutá bola zmena a to, aby bolo vsunuté ako § 4 toto ustanovenie: "Zdanenie reprezentácií, premenených na vedľajšie závody (teda filiálky), podľa tohto nariadenia bude upravené osobitne. " Súčasne navrhujem tiež v smysle tejto dohody, aby článok III. bol zrušený a článok IV. bol považovaný ako článok III. Z dôvodovej zprávy pána povereníka jasne vysvitá, že ide o jednotnosť našich hospodárskych podnikov v celej Československej republike. Navrhujem preto, aby osnova v tomto znení bola prijatá a schválená.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu, kto sa hlási k slovu? Pán Dr. Cech.

Cien SNR Dr. Ján Čech (z lavice): Navrhujem iba formálnu štylistickú zmenu. Navrhujem, aby v nadpise miesto slov: "Bývalej Slovenskej republiky" boly uvedené slová: "Mimo územia Slovenska. "

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže nikto, udeľujem slovo prvému zpravodajcovi, pánu povereníkovi Viktorymu.

Povereník pre veci vnútorné Dr. Július Viktory:

Ten návrh, ktorý bol tuná pánom zpravodajcom za hospodársko-sociálny výbor

urobený, ten je už obsažený v návrhu predloženom, takže je vlastne tá osnova predložená tak, ako sme sa dohodli a ako ste vy navrhovali, že by mala byť doplnená. Prihováram sa za to, aby tam bolo: "Mimo územia Slovenska", nie: "Bývalej Slovenskej republiky".

(Medzitým bol povereník Dr. Viktory upozornený, že názov sa meniť nemôže, nakoľko je to názov zákona. Nato povereník Dr. Viktory vyhlásil, že názov sa meniť nebude a nemôže, nakoľko je to názov toho zákona 89/1940 Sl. z., ktorý sa zrušuje. )

Z toho dôvodu navrhujem, aby bolo pôvodné znenie prijaté tak, ako to je v texte.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Praje si slovo druhý zpravodaj?

(Člen SNR Ján Myjavec súhlasí s tým, aby text osnovy ostal v predloženom znení. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za návrh pánov zpravodajcov, nech zodvihne ruku! Je to väčšina, vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu 7. bodu programu, to je zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu podpredsedu Slovenskej národnej rady Ladislava Holdoša na vydanie nariadenia, ktorým sa mení nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.

Zpravodajcami sú páni: Dr. Jozef Brúha a Dr. Michal Falťan. Prosím pána Dr. Brúhu, ako prvého zpravodajcu, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Jozef Brúha:

Slávna Slovenská národná rada! Nariadenie Slovenskej národnej rady o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov a Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, hoci bolo na dobu, kedy bolo vydané, na veľmi vysokej úrovni, len časom sa zistilo, že sú tu určité nedostatky, určité okienka, ktoré umožňujú obchádzať toto nariadenie. Zistilo sa menovite, že osoby nemeckej a maďar-

skej národnosti si zadovažovaly urýchlene cudzie štátne občianstvá a tak obchádzaly toto nariadenie. Zistilo sa ďalej, že určité momenty, pokiaľ ide o príslušníkov týchto osôb a pokial ide o príslušníkov zradcov a nepriateľov slovenského národa, je treba upraviť normatívne. Bolo preto potrebné prikročiť čo najskôr k novelizácii tohto nariadenia a tu právny výbor, keď dostal predloženú novelu, túto preskúmal, s hľadiska právneho doplnil, odstránil určité nejasnosti, určité zmeny rázu štylistického previedol, a berúc za základ rozhodnutie hospodársko-sociálneho výboru vsunul, stmelil a pripravil túto novelizáciu a v mene právneho výboru navrhujem, aby nariadenie tak, ako sa Vám predkladá, bolo prijaté.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo druhému zpravodajcovi, pánu Dr. Michalovi Falťanovi.

Člen SNR Dr. Michal Falťan:

Slávna Slovenská národná rada! Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ešte minulého roku vo februári vydalo nariadenie, podľa ktorého má sa urýchlene konfiškovať pôdohospodársky majetok Nemcov, Maďarov; zradcov a nepriateľov. Toto nariadenie bolo už raz novelizované, a to v októbri, či v auguste minulého roku a to je už druhá novelizácia, ktorú tu prejednávame. Nariadenie o pozemkovej reforme má iste tak ďalekosiahly a tak historický význam, že nie je div, že ho už druhý raz meníme. Toto nariadenie má nielen svoj hospodársko-sociálny význam, ale jeho význam, ako už mnohokrát bolo zdôraznené, je celonárodný a celoštátny, pretože sa vychádza z toho, že slovenské národné práva a bezpečnosť Republiky nemôžu byť zatiaľ úplne zaručené, dokiaľ všetka slovenská pôda nebude patriť slovenským roľníkom. (Potlesk. ) V doterajšom výkone pozemkovej reformy vyskytly sa určité nezdravé zjavy. Vytýkalo sa predovšetkým, že nariadenie o pozemkovej reforme ma príliš ťažkopádny, príliš byrokratický konfiškačný postup a ďalej, hoci intencia zákona bola konfiškovať všetku nemeckú, maďarskú a nepriateľskú pôdu, predsa len litera nebola tak presná a samozrejme, rôzni špekulanti nachádzali zadné dvierka a chceli unikať zpod konfiškácie. A

preto predmetná osnova tomuto chce zabrániť tým spôsobom, že sa uvádza, že sa konfiškuje majetok osobám nemeckej, maďarskej národnosti, bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Ako tu už bolo povedané, boly prípady, kde si maďarskí grófi alebo Nemci zadovažovali cudzie štátne občianstva a oháňali sa potom tým, že už nepodliehajú pod konfiškáciu. Súčasne sa tu rieši rozpor, ktorý bol v nar. č. 104/1945, pokiaľ ide o konfiškáciu pôdy Maďarov. V nar. č. 104 sa hovorilo, že sa konfiškuje Maďarom, pokiaľ nie sú nepriatelia, len nad 50 ha, avšak v ďalšom odstavci bolo povedané, že za nepriateľa je považovaný každý Maďar podľa nariadenia č. 50/1945 Sb. n. SNR. A preto tento rozpor novelizácia rieši tým spôsobom, že sa vyslovuje konfiškácia maďarskej pôdy, avšak prikazuje sa Sbom povereníkov vydať nariadenie, podľa ktorého sa má určitá skupina demokraticky smýšľajúcich Maďarov vyňať zpod konfiškácie, najviac však do výmery 50 ha. Ďalšia novota je tá, že v nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR sa hovorilo, že sa nekonfiškuje pôdohospodársky majetok osobám nemeckej národnosti, ak sa tieto zúčastnily činne na protifašistickom boji. Vsunujeme tu ešte, aby sme urovnoprávnili aspoň Nemcov s Maďarmi, týchto antifašistov, vsunujeme tu slovíčko, že sa nekonfiškuje pôda antifašistom aktívnym, pokiaľ sú maďarskej národnosti. Čo je podstatnou novotou navrhovanej novelizácie, je skrátenie konfiškačného postupu. Konfiškácia sa prevádzala doteraz tak, že konfiškačný návrh podávaly miestne národné výbory cez okresné národné výbory na Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ztadiaľto to išlo do spoločnej komisie, skladajúcej sa zo zástupcov Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu a Povereníctva pre vnútro a potom na rozhodovanie Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Boly prípady, že skutočne tento postup sťažoval urýchlené prevedenie konfiškácie a preto, teda i z týchto dôvodov, v novelizácii sa navrhuje, že konfiškáciu majú prevádzať konfiškačné komisie, ktoré sa skladajú z dvoch zástupcov Povereníctva pre pôdohospodárstvo, z dvoch zástupcov Povereníctva pre vnútro, predsedu menuje Sbor povereníkov na návrh Povereníctva pre pôdohospodárstvo. Toto je stála komisia a táto si

priberie v každom okrese pri rozhodovaní ešte jedného zástupcu zo Sväzu roľníkov, jedného zástupcu Sväzu partizánov, jedného zástupcu SVOJPOV-u, jedného zástupcu SPROV-u a jedného zástupcu Okresnej roľníckej komisie a celú Radu okresného národného výboru. Tieto orgány majú potom s konečnou platnosťou rozhodnúť o konfiškácii pôdy Nemcov, Maďarov, zradcov a nepriateľov. Dôvody sú iste aj tie, že pri doterajšom konfiškačnom postupe boly obídené ľudové orgány pri rozhodovaní - národné výbory a okresné národné výbory. A keď to srovnáme s tým postupom, aký je pri ľudovom súdnictve, vidíme, že je to nespravodlivé, aby ľudové orgány mohly rozhodovať o živote a smrti zradcu, nepriateľa, ale nemohly rozhodovať o konfiškácii prípadne jeho majetku. Ďalší dôvod, ktorý hovoril za toto opatrenie, je ten, že na tvári miesta konfiškačná komisia najskôr, najrýchlejšie a najbezpečnejšie zistí, či skutočne ide o Nemca, Maďara alebo zradcu. Týmto komisiám sa súčasne ukladá, že majú previesť konfiškáciu najpozdejšie do konca tohto roku. Komisiám majú byť pri výkone ich právomoci nápomocné všetky orgány štátnej a verejnej správy a ľudové súdy. Ďalej, aby sa zabránilo tomu, aby neunikaly konfiškácii tie majetky, ktoré jej pôvodne podľa ducha pôvodného nariadenia podliehaly, totižto niektorí kolaboranti, Nemci a Maďari prepisovali rýchle svoje "majetky na svojich príbuzných, na svoje ženy a na svoje deti, rozširuje sa konfiškácia aj na pôdohospodársky majetok rodinných príslušníkov v priamej línii - manžela a manželky, pokiaľ tento bol na nich prevedený po 29. septembri 1938. Dáva sa však možnosť konfiškačným komisiám vypustiť pre tieto osoby majetok do 50 ha, v prípade negatívneho vybavenia môže sa dotyčná osoba odvolať na Sbor povereníkov, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou, či sú tu dôvody, či je slušné a morálne, aby sa týmto rodinným príslušníkom, alebo manželke, alebo manželovi vypustil majetok, najviac však do 50 ha. Ďalšou podstatnou novotou navrhovanej novelizácie je to, že sa určuje výmera najvyššie možná pre prídel ovocných záhrad a vinohradov do 2 ha. Ďalej sa zvyšuje prípustná výmera pre prídel lesa pre obce, lesné spoločenstvá alebo lesné druž-

stvá z doterajšej výmery 50 na 100 ha. Súčasne sa v predloženej novele navrhuje rozšíriť kategóriu oprávnených uchádzačov o absolventov nižších hospodárskych škôl. Ide totižto častokrát o prípady, že synovia neroľníckych rodín, lesníkov, alebo iných, išli na hospodársku školu a chceli by hospodáriť, avšak nespadajú ani pod jednu z doterajších kategórií, nie sú pôdohospodárski robotníci, nie sú deputátnici, ani maloroľníci. Aby sa umožnilo i týmto získať pôdu, v navrhovanej osnove sa hovorí, že osoby, teda absolventi nižších hospodárskych škôl, môžu dostať prídel do 10 ha ornej, alebo 15 ha pôdy vôbec. Ďalšou podstatnou novotou novelizácie je to, že sa osobám uprednosteným, partizánom, vojakom zahraničného i domáceho odboja, pokiaľ sú invalidi, vdovám a sirotám po nich, pridelí pôda bezplatne. Myslím, že tu sa nemusíme obávať ani toho slovíčka bezplatne, že sú tu všetky morálne i politické dôvody dať tým, ktorí obetovali svoje zdravie alebo životy za našu slobodu a obnovenie Republiky, dať im ten majetok bezplatne. (Potlesk. )

Toto sú podstatné novoty navrhovanej novelizácie. Ja si dovolím teraz len dodatočne navrhnúť zmenu niektorých paragrafov, a síce v čl. I. ods. 3 má znieť takto: "Konfiškácii podliehajú aj vlastnícke podiely pôdohospodárskych majetkov rodinných príslušníkov v priamej línii a manžela (manželky) osôb uvedených v ods. 1., pokiaľ boly na nich z týchto osôb prevedené po 29. septembri 1938. " Vypúšťa sa tam posledná veta. V tom istom článku ods. 7. má znieť takto: "O tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej, či maďarskej národnosti (ods. 5. ), alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského národa (ods. 6. ), o tom, či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1., písm. d) alebo e), ako aj o tom, či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3. alebo 4. rozhodne najneskôr do konca roku 1946 konfiškačná komisia (v ďalšom texte Komisia). " V čl. I, ods. 8, má znieť takto "Stálymi členmi komisie sú predseda, ktorého menuje Sbor povereníkov na návrh Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, dvaja zástupcovia Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu a dvaja zástupcovia

Povereníctva pre veci vnútorné. Ďalšími členmi v jednotlivých okresoch sú: všetci členovia Rady príslušného okresného národného výboru (Správnej komisie), po jednom zástupcovi Jednotného sväzu slovenských roľníkov, Sväzu slovenských partizánov, Sväzu vojakov slovenského národného povstania, Sväzu protifašistických väzňov, Sväzu zahraničných vojakov, Okresnej roľníckej komisie. Zástupcu organizácií, uvedených v predošlej vete, vysiela príslušná okresná odbočka, ak takej niet, príslušné ústredie. Komisia rozhoduje v sídle okresného národného výboru, v obvode ktorého sa nachádza konfiškácii podliehajúci majetok. Predseda svoláva komisiu podľa potreby. Komisia je usnášania schopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny a rozhoduje väčšinou prítomných hlasov. Predseda nehlasuje, len pri rovnosti hlasov rozhoduje. Ak o tej istej osobe rozhodne komisia v rozličných okresoch rozdielne, o konfiškácii rozhodne s konečnou platnosťou, Sbor povereníkov. Ďalej v čl. II. ods. 1. má znieť takto: "Ak pôdohospodársky majetok, podliehajúci konfiškácii, patrí vlastníckym právom osobe nemeckej alebo maďarskej národnosti, alebo osobe uvedenej v § 1. ods. 6., môže jej manžel (manželka), alebo deti a to vlastné, alebo osvojené, ak sú slovenskej (slovanskej) národnosti, majú, alebo nadobudnú československé štátne občianstvo, podľa ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/45 Sb., alebo osoby uvedené v § 1 ods. 3., ak nespadajú pod ustanovenia § 1. ods. 6., žiadať, aby tento majetok, najviac do výmery 50 ha, nebol konfiškovaný. Ak žiadateľ vlastní poľnohospodársky majetok konfiškácii nepodliehajúci, treba výmeru tohto majetku započítať do maximálnej výmery 50 ha, uvedenej v predchádzajúcej vete.

S týmito zmenami prihováram sa, aby slávna Slovenská národná rada prijala návrh novelizácie nariadenia o pozemkovej reforme v plnom znení. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu a udeľujem slovo prvému prihlásivšiemu sa členovi Slovenskej národnej rady, pánu Žiakovi.

Člen SNR Andrej Žiak:

Slávna Slovenská národná rada! No-