zbavení ani sudcovských, poťažne úradných povinnosti, vyžadovaných od nich v rámci výkonu riadneho súdnictva.

Niekoľko slov si zasluhuje aj otázka financovania ľudového súdnictva. Podľa doterajšej praxe vyskytly sa aj v tejto oblasti rozličné ťažkosti. Dnes už všetky tieto otázky boly uspokojivé vyriešené. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady poskytuje okresným ľudovým súdom preddavky na výlohy spojené s výkonom ľudového súdnictva, takže dnes už výplata svedočného, znaleckých odmien, cestovných útrat a iných trov nenaráža na manipulačné ťažkosti. Skromné honorovanie predsedov a obžalobcov Národného súdu, ako aj okresných ľudových súdov a zavedenie diét pre prísediacich, ktoré sa nedávno uskutočnilo, je zaiste v plnej miere odôvodnené a vyjadruje aj uznanie namáhavej a zodpovednej práce týchto funkcionárov. Uzákonenie predloženej novely nariadenia o ľudových súdoch s radosťou vítam! Je to výsledok viacerých odborných porád a starostlivej prípravy. V mnohých smeroch prispeje táto osnova k rozptýleniu pochybností, nadhodených doterajšou praxou ľudových súdov, v mnohých smeroch zjednoduší a uľahčí ich činnosť. Ťažisko osnovy spočíva bezpochyby jednak v administratívnych opatreniach, ktorými sa má docieliť zdokonalenie a urýchlenie chodu ľudového súdnictva, jednak v ustanoveniach o mimoriadnom opravnom prostriedku. O mimoriadnom opravnom prostriedku odznelo behom prípravných prác mnoho rozličných názorov. Konečný záver debát vyznieval priaznivo pre jeho zavedenie. Bola tu prejavená iba obava pred novým zaťažením ľudového súdnictva, ako aj obava, či sa zavedením mimoriadneho opravného prostriedku neoslabí prísnosť o trestných činoch ľudovými súdmi stíhaných. So zreteľom na tieto posudky pôvodne navrhované ustanovenia sa značne zúžily a uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku sa vyhradilo výlučne Úradu obžaloby pri Národnom súde, quasi, ako strážcovi zákona. Zpomedzi viacerých formulácií, vymedzujúcich podmienky mimoriadneho opravného prostriedku, zvolila sa právne najviac vyhovujúca, ktorej analógiu nachádzame v mnohých európskych kódexoch trestného práva procesného. Dúfam, že táto nove-

la úspešne splní svoje normatívne poslanie v našom ľudovom súdnictve a s opatreniami, na podklade jej ustanovení uskutočnenými, privedie nás bližšie ku skorému dosiahnutiu účelu ľudových súdov.

Záverom dovoľte, panie a páni, aby som prejavil nádej, že naše ľudové súdy aj napriek tým, mnou uvedeným chybám, nedostatkom, poslúžia nielen mravnej očiste nášho verejného života, ale aj zvýšenej opatrnosti národa pre budúcnosť proti zhubným ideologickým smerom a podvratným politickým tendenciám.

Toto je úloha, ktorú musí ľudové súdnictvo skončiť. A nech je medzi nami všetkými jasné, že kým táto úloha nebude splnená, kým očistný a obrodný proces v našom národnom živote nebude prevedený do dôsledkov, kým všetky ideologické zbytky fašizmu, diktatúry a násilia nebudú odstránené a kým konečne nebudú prísne a spravodlivo potrestaní všetci praví vinníci bývalého režimu, ktorých ešte doteraz nestihol spravodlivý trest, nebudeme môcť pristúpiť k pokojnému budovaniu nového života, lebo by na ňom stále ležal tieň možného národného nešťastia. Keď som pred rokom uvádzal v Slovenskej národnej rade osnovu nariadenia o ľudovom súdnictve, zdôraznil som veľký morálny a politický význam tejto akcie pre náš ľud. Nemôžem ani dnes neupozorniť na tento význam ľudového súdnictva, lebo keby jeho revolučná politická línia mala byť zatlačená do pozadia, nemohly by ľudové súdy, nech už by spočívaly na akýchkoľvek organizačných základoch, splniť svoju úlohu. A zaiste si všetci úprimne želáme, aby naše ľudové súdy v znamení spravodlivosti čo najrýchlejšie ukončily toto svoje zákonné poslanie a po úspešnom skončení vytýčeného účelu odovzdaly svoje miesto riadnym orgánom výkonu sudcovskej právomoci! (Potlesk. )

Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte, aby som aspoň niekoľkými slovami odpovedal na slová, kritiku, invektívy a reč pána povereníka Viktoryho. Pán povereník Viktory mi vytkol, že ja som Slovenskú národnú radu neoboznámil s obsahom obžaloby, ktorá bola podaná na Sečkára, a s rozsudkom. Ja by som, vážení pánovia, si prial, keby si pán povereník Viktory vyžiadal stenografický zápis z tejto schôdze a tam by zistil, že ja som podanú obžalobu tu v zasadnutí Slo-

venskej národnej rady doslovne uviedol. Nezamlčal som túto obžalobu, ale som ju zverejnil, som ju tu uviedol. Pokiaľ sa rozsudku týka, rozsudok som uviesť nemohol, lebo som uviedol, že ten rozsudok nie je vyhotovený, ten rozsudok bol len vyhlásený podľa obžaloby a s krátkymi dôvodami. Rozsudok nebol hotový a nemohol byť vyhotovený, pretože predseda tohto súdu bol zaistený.

Slávna Slovenská národná rada! Ja som vo svojej odpovedi jednak uviedol, že tú odpoveď dávam, jednak na odznelú tuná interpeláciu, jednak na tie články, ktoré sa zjavily v niektorých novinách. Výslovne som rozdelil tento prípad na dve časti, a síce pokiaľ sa týka samej veci som uviedol, výslovne povedal, že skúmanie otázky, či sa v danom prípade súd nemal podrobne zaoberať aj právnou skutočnosťou a okolnosťami zastrelenia Medlena, zabieha už do oblasti judikovania, ktorému nemôžem a nesmiem predbiehať, je však faktom, že obžaloba predmetný čin expressis verbis nikde neoznačila za protiprávny, keďže riešenie tejto otázky po stránke skutkovej i právnej nechala stranou. Či skutkový a právny základ obžaloby, resp. aj samotného rozsudku bez rozriešenia tejto otázky vyhovuje alebo nie, je vecou posúdenia vyšších súdov, ktoré sa týmto prípadom budú zaoberať. Je vecou hlavného súdu, resp. Najvyššieho súdu, aby i v tejto veci zaujal stanovisko. Ja, slávna Slovenská národná rada, prehlasujem, že som sa za žiadneho Markoviča, za žiadneho Pavliottiho v Slovenskej národnej rade nepostavil. Pokiaľ sa týka tej otázky, že Markovič sa choval neprístojne, ja som slávnej Slovenskej národnej rade doslovne povedal toto: "Podľa tlačových zpráv senátny predseda Markovič na hlavnom pojednávaní, konanom v trestnej veci proti Imrichovi Sečkárovi, použil akési nemiestne, k prejednávanej veci nepatriace výroky. Za tieto údajné výroky senátneho predsedu Markoviča nariadilo už (teda predtým, než to prišlo sem do Slovenskej národnej rady), Povereníctvo pre pravosúdie zavedenie disciplinárneho vyšetrovania. " Keďže podľa novinárskych zpráv bolo rozhodnuté (ja to neuvádzam tuná) zavedenie disciplinárneho pokračovania, som uviedol, že oproti mylným tvrdeniam tlače treba tu však zdôrazniť, že nariade-

nie a výkon disciplinárneho konania patrí výlučne do pôsobnosti justičných orgánov, k tomu podľa zákona povolaných, ktoré s dôkladnosťou a svedomitosťou, akú vyžaduje závažná povaha a dosah výrokov údajne odznelých, vykonajú svoje zákonné povinnosti. Uviedol som doslovne:,, Je samozrejmé, že údajné poznámky, dotýkajúce sa v akejkoľvek, aj nepriamej forme Červenej armády a urážajúce naše úprimné vzťahy k osloboditeľskej Červenej armáde, odmietame a zavrhujeme. " (Potlesk. ) Ja som počínanie Markoviča, ktoré som poznal len z novín, a ktoré nemohlo byť prešetrené, lebo Markovič nebol vypočutý, verejne zamietol, a som podľa toho potom v zasadnutí Sboru povereníkov vyhlásil, že ak disciplinárne pokračovanie shľadá vo výrokoch Markoviča skutkovú podstatu nejakého trestného činu, bude proti Markovičovi zavedené _ trestné pokračovanie, ako proti každému inému občanovi. Pokiaľ sa týka toho preverenia, vážení pánovia, ja som bol v novinách braný na zodpovednosť, že Markovič vykonáva sudcovskú funkciu. Uviedol som tuná toľko, že bol preverený, ako tie komisie boly sostavené, a výslovne som povedal, že tak preverovacia komisia, ako aj pokračovanie bolo prevádzané podľa nariadenia 99/1945 Sb. n. SNR, že teda nepostihuje tu nijaké opomenutie ani tú preverovaciu komisiu, avšak ani mňa, ktorý som bol za toto zodpovedný, keď som vykonal usnesenie preverovacej komisie tak, ako sa ona na svojom zasadnutí, preverujúc Markoviča, usniesla.

Vážení pánovia, ja som sa pred Slovenskou národnou radou zastal sudcovskej neodvislosti a zmienil sa o zásahu, ktorý tu bol prevedený preto, lebo verejnosť videla v zaistení Markoviča i Pavliottiho príčinnú súvislosť s vynesením toho odsudzujúceho rozsudku. Ja som uviedol, že tento dojem má verejnosť, to som výslovne povedal, ale že tento dojem je tuná a na odstránenie tohto dojmu a v záujme i z príčiny tej, aby táto vec čím skoršie mohla byť prejednaná odvolacím súdom a aby mohlo byť čím skoršie prevedené disciplinárne pokračovanie proti týmto zaisteným sudcom, som žiadal, aby boli prepustení na slobodu. Sbor povereníkov v tejto veci vydal vyhlásenie. Ja doznávam, toto vyhlásenie sme spolukon-

cipovali s pánom povereníkom Dr. Viktorym. Ja som tvrdenie pána povereníka Viktoryho, že títo sudcovia boli zaistení pre neprístojne chovanie na hlavnom pojednávaní, prijal, pretože som nemal nijakej príčiny pochybovať o pravdivosti tohto. Bude vecou disciplinárneho vyšetrovania, disciplinárneho jednania, aby zistilo, či toto naše konštatovanie v obidvoch prípadoch je pravdivé. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo pánu podplukovníkovi Dr. Rašlovi.

Člen SNR pplk. Dr. Anton Rašla:

Slávna Slovenská národná rada! Panie a pánovia! Počas celých 6 rokov ľudácko-fašistického panstva na Slovensku všetci sme zatínali päste bezmocnosti nad tým, keď sme videli Nemcov a zradcov z vlastných radov, ako páchajú zločiny proti ideálom nášho národa. Vtedy sme zatínali päste bezmocnosti, mali sme však jedinú nádej, že všetci títo budú spravodlivo v novej Československej republike potrestaní. Takéto isté nádeje neboly len u nás doma. Také nádeje mali aj naši pracovnici v cudzine. Z Londýna sa dokonca ozývaly pokyny, ako máme robiť soznamy zradcov, ako sa máme pripravovať na spravodlivú odplatu okupantom a zradcom z domácich radov. My sme dobromyseľne počúvali a verili týmto pokynom a prejavom. Dnes sme sa však stali svedkami, že ľudové súdnictvo všade a vždy nesplnilo včas a dokonale svoju úlohu. Vyskytujú sa tu i ponosy. Je tu vhodné a miestne pripomenúť, že takéto isté prípady sa stály v medzinárodnom merítku po minulej svetovej vojne. Máme tu doklad, ako sa zo zákona stal pseudozákon a aké to malo nešťastné následky. Versailleská mierová smluva v článkoch 227 a 230 mala články a ustanovenia o potrestaní vojnových zločincov. Z tohto ustanovenia, z týcho článkov Versailleskej mierovej smluvy však sa neuskutočnil ani jeden. Stalo sa totiž, že spojenci na konci minulej svetovej vojny vyhotovili soznam 3. 000 vojnových zločincov. Bol to len nepatrný zlomok, pretože zločincov proti vojne a proti zásadám vedenia vojny a proti ľudskosti, najmä so strany Nemcov, bolo napáchané na státisíce. Keď tento soznam predložili nemeckej vláde, Nemci protestovali a Spo-

jenci snížili soznam na 1. 500. Nemci opäť hrozili, že z toho bude revolúcia a Spojenci sa dali uhovoriť, uhandlovali a snížili tento počet na 900. Týchto vojnových zločincov mal súdiť nemecký ríšsky súd v Lipsku a stalo sa, že z týchto 900 rudí bolo postavené pred súd len 12. Z 12 boli odsúdení len 6, 4 dostali, tak ako niekde u ľudového súdu, 4-6 mesiacov, 2 síce dostali niekoľko rokov, ale po týždni sa im podarilo z väzenia uprchnúť. Títo ľudia, čo pripravili, rozpútali a viedli vojnu, nielen že unikli trestu a dostali slobodu, ale získali čas a neskoršie od spojeneckých bankárov aj peniaze, takže mohli v kľude a v bezpečí chystať novú vojnu. To je mementom pre nás, aby sme nedopustili taký vývoj aj na Slovensku. Nemôžeme a nesmieme dať príležitosť a poskytnúť čas k príprave novej zrady a k spáchaniu nových zločinov na národe. Cudzina si dnes robí poznámky a štatistiku o fungovaní ľudového súdnictva na Slovensku. Práve včera som sa dozvedel od našich sudcov, čo sa vrátili z Norimberku, že v serióznych amerických novinách bol článok, v ktorom sa americký korešpondent pozastavuje nad nejednotnou praxou ľudového súdnictva v československej republike a dáva si tam otázku, či niet snáď mimo Španielska ešte iná zem v Európe, kde je azyl fašistov, a tým miestom mieni Slovensko. Je to strašne nebezpečný fakt; len čo budeme mať v rukách oficiálne znenie článku a príslušný časopis, bude povinnosťou Slovenskej národnej rady, aby požiadala vládu Československej republiky, aby podala oficiálny protest proti písaniu týchto novín, zároveň však musíme sami dokázať činom a vyvrátiť takto činom nepravdivosť údajov uvedeného článku. Sme totiž medzinárodne-právne zaviazaní k potrestaniu vojnových zločincov a quislingovcov z vlastných radov, nakoľko sme signatármi usnesení Moskovskej konferencie. Ak dnes ideme napraviť chyby doterajšej praxe ľudového súdnictva na Slovensku, treba si tu všimnúť toho, že novelizácia dáva možnosť kontroly ľudového súdnictva. Táto kontrola je daná možnosťou opravného prostriedku. Ďalej v zavedení takzv. lietajúcich senátov vidíme dokonalé uplatnenie princípu sudcovskej nezávislosti. Sudca tu nebude závislý na známostiach, ktoré má v okolí svojej obce. My sa totiž staviame plne a jasne za

princíp sudcovskej nezávislosti. Pripomeňme si však, že princíp sudcovskej nezávislosti je produktom Francúzskej revolúcie, vtedy bolo treba zabezpečiť, aby sudca nebol pod reakčným vplyvom, pod vplyvom reakčného vládcu. My dnes chceme zabezpečiť to isté, chceme, aby sudca pri výkone svojej funkcie nebol závislý na vplyvoch reakcie. Jedine takto sa musí chápať princíp sudcovskej nezávislosti a nie ináč. Ak sudca do posledného písmena nestojí za Košickým vládnym programom, ak nestojí za odkazom Slovenského národného povstania, jasne tým dokumentuje, že stojí pod vplyvom reakcie. (Potlesk. ) Kto chce ináč vykladať princíp sudcovskej nezávislosti, vedome fiksľuje a ja sa vyjadrujem veľmi mierne a veľmi lojálne, ak tvrdím, že si zahráva s bezpečnosťou tohto štátu, (Potlesk. ) My si veľmi ceníme a je to potrebné dnes s tohto miesta kvitovať, že mnoho a väčšina slovenských sudcov počas trvania tzv. Slovenského štátu sa zachovala pekne, tým, že dávali nízke tresty politickým previnilcom, tým, že obvineným dávali rady, ako sa majú brániť. Skrátka sabotovali úsilie tisovskej vlády, potrestať vlastencov a ilegálnych pracovníkov a sudcovia týmto pracovali v duchu nášho odboja a v duchu odkazu Slovenského národného povstania. (Potlesk. ) My veríme, že títo istí sudcovia aj naďalej sa nespreneveria duchu a odkazu nášho národného povstania. (Potlesk. ) Chcem hovoriť tiež menom Sväzu vojakov Slovenského národného povstania, ako sa nedávno stalo, že partizáni boli nútení manifestovať za svoje spravodlivé požiadavky a práva, tak isto dnes vojaci sú znechutení a nespokojní, keď vidia, že v dobrých a teplých miestach sedia bývalí gardisti a arizátori a tučnia i naďalej z nakradnutých grošov. Vojak-povstalec zatiaľ nemôže nájsť zamestnanie a dokonca sa mu aj vysmievajú slovami:,, Bolo ti to treba, chodiť po horách, čo si nesedel doma?" Takýto stav je možný len preto, že niekde sa kolaboranti a zradcovia cítia silnými v svojich pozíciách a bezpečnými pred ľudovými súdmi. Tu je jasné, že zásada spravodlivého potrestania kolaborantov a zradcov úzko súvisí s princípom splnenia všetkých práv, ktoré boly sľúbené vojakom Slovenského národného povstania. Dnes hlasujeme o novelizácii ľudového súdnictva. Očakávam, že Slovenská

národná rada jednohlasne bude hlasovať za osnovu. Ja tu upozorňujem na významný manifestačný akt, ktorým bude jednohlasné prijatie osnovy. Tu všetky štyri strany Činom ukážu, že stoja za zásadou spravodlivého potrestania zradcov a kolaborantov. Môžme toto všetci s kľudným svedomím odhlasovať, lebo sme si vedomí, že slovenský ľud stojí za nami a to, že stojí za nami, za Slovenskou národnou radou, za zásadou spravodlivého potrestania vojnových zločincov, zradcov a kolaborantov, vyjadrí to tiež pri voľbách. Práve preto sme povolili možnosť odovzdať biely lístok. Máme dnes istotu, že bielych lístkov bude odovzdané mizivé percento, to znamená, že prevážna väčšina voličov sa postaví za program Národného frontu, za program potrestania zradcov a kolaborantov. My tým budeme mať v rukách legitimáciu, hovoriť a jednať menom národa, budeme mať v ruke dôkaz, aby sme tým uprchlým zradcom, Ďurčanskému, Čulenovi a Sidorovi, ktorí sa dnes pokúšajú v cudzine na západe presvedčovať demokratický a pokrokový svet, že Slovenský národ nesúhlasí s terajšou republikou, že nesúhlasí s prezidentom Benešom, že nesúhlasí so Slovenskou národnou radou a najmä, že nesúhlasí s potrestaním zradcov a kolaborantov; budeme mať proti nim dôkaz, že slovenský národ skutočne v slobodných a demokratických voľbách sa postavil za Slovenskú národnú radu a za princíp spravodlivého potrestania zradcov a to drtivou väčšinou a tým slovenský národ zúčtuje s tisovskou politikou. A v týchto dňoch v Prahe bol daný americkým a anglickým žurnalistom v oficiálnych kruhoch interview v tom smere, že percento bielych lístkov dokáže, či český národ ide za Benešom, alebo za Prchalom a za Háchom. Tak isto po voľbách dáme oficiálny interview americkým a anglickým zodpovedným činiteľom, že slovenský národ nešiel za zradnou svojou vládou, ale že ide za Slovenskou národnou radou (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo pánu Gájovi.

Člen SNR Michal Gáj:

Slávna Slovenská národná rada! Je potešiteľné, že touto osnovou dostane sa do rúk povolaných ľudí súdenie previnilcov fašistického režimu. Všetci vieme, že

ťažisko mravnej, morálnej a politickej očisty nášho Slovenska je v miestnych ľudových súdoch, lebo tam sa najviac nachodí drobných previnilcov, ktorých s hľadiska verejnej a politickej očisty je nutné spravodlivé a objektívne súdiť. Dnes bolo vidieť, že si sťažujeme na to, že ľudové súdnictvo nesplnilo naše očakávanie a tým sme dokumentovali aj to, že sme pred svojou vlastnou verejnosťou, ale aj pred cudzinou utrpeli na svojej prestíži. Keď si uvážime, že trestné oznámenia na previnilcov dodnes ležia v zásuvkách, alebo u predsedov miestnych ľudových súdov nepovšimnuté, priznávame ten fakt, že na čele miestnych ľudových súdov stoja a stáli ľudia, ktorí neboli oboznámení ani len s predpismi ľudových súdov. Sám, ako funkcionár miestneho ľudového súdu, poznám, že ľudia, tak verejný obžalobca, ako predseda miestneho ľudového súdu, ako aj prísediaci nevedeli ani len o najzákladnejších predpisoch ľudových súdov a nemohli sme preto očakávať, že by rozsudky miestnych ľudových súdov boly vynesené objektívne, spravodlivo a nezaujate. Ba na mnohých miestach bolo vidieť zo začiatku, že o funkcie v miestnych ľudových súdoch sa robila priamo súťaž v obciach a dnes, keď táto súťaž a táto agilita ochabla, utrpeli sme tým na prestíži a to na škodu verejnej očisty, a na škodu politickej očisty verejného života. Tieto rozsudky miestnych ľudových súdov sa dodnes ešte na mnohých miestach nevyniesly. Nemôžme hľadať vinu v nikom, jedine v tých, ktorí boli miestnymi národnými výbormi predurčení do funkcií miestnych ľudových súdov. My sme pozorovali často, že aj verejní obžalobcovia okresných ľudových súdov nevykonávali svoje povinnosti tak, ako by im to bolo potrebné, ako im to bolo uložené. Napríklad stály sa také prípady, že verejný obžalobca okresného ľudového súdu na jednej strane, ako politicky nespoľahlivý, ako sudca z povolania, bol preložený na iné miesto z trestu, a na druhej strane zase mu Okresný národný výbor dal návrh na menovanie na funkciu verejného obžalobcu pri Okresnom ľudovom súde. Buď jedno mohlo byť pravda, alebo druhé. A v takom prípade sa nemohlo očakávať od verejného obžalobcu Okresného ľudového súdu objektívne vypracovanie obža-

loby. Tým, že trestné oznámenia, podané pred miestne ľudové súdy, sa dosial nevybavily, trpia mnohí ľudia existenčne. Nevedia sa zapojiť do pracovného procesu verejného života. Mnohí štátni úradníci neboli preverení a čakajú na rozsudky miestnych ľudových súdov, aby mohli, alebo nemohli byť zapojení do pracovného procesu. Často osobná zaujatosť, pomstychtivosť a neobjektívnosť podrývala dôveru a vážnosť miestnych ľudových súdov. Rozdielnosť prisluhovania spravodlivosti v prípadoch jednakých priestupkov podrývala dôveru, autoritu a vážnosť miestnych ľudových súdov, lebo sa rozniesly tie prípady medzi verejnosť, že v tom-ktorom okrese odsúdili pre taký priestupok mierne a v inom okrese pre menší priestupok odsúdili prísnejšie. Nemohlo sa očakávať, že verejnosť by bola v takéto ľudové súdy mohla prejaviť svoju dôveru. Snáď by bolo potrebné uvažovať o tom, aby sa pri predloženej osnove novelizácie nar. č. 33/1945 Sb. n Slovenskej národnej rady pamätalo na stanovenie termínu podánia trestných oznámení, stanoviť termín, do ktorého by sa mohly tieto trestné oznámenia posbierať, podať a po tomto termíne už neprijať žiadne trestné oznámenie a pokračovať v pojednávam u miestnych, alebo okresných ľudových súdov, poťažne teraz podľa novej predlohy lietajúcich senátov. Snáď by stálo tiež za uváženie zrevidovanie a potvrdenie rozsudkov doteraz vynesených miestnymi alebo okresnými ľudovými súdmi, pretože na mnohých miestach tieto rozsudky boly vynesené z osobnej zaujatosti, z pomstychtivosti a neobjektívne. A tu treba nakoniec pripomenúť, že nesúdime pre prítomnosť, ale pre budúcnosť. Je veľmi dôležité uvedomiť si to, že naše rozsudky budú kritizovať po nás prišlé generácie a ide o to, aby sme dbali, aby sme pred kritikou spravodlivosti v budúcnosti pred našimi generáciami obstáli. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo členovi Rady pánu Kapinajovi.

Člen SNR Juraj Kapinaj:

Slávna Slovenská národná rada! Používam príležitosť pri osnove o novelizácii nariadenia Slovenskej národnej rady. o potrestaní fašistických zločincov, oku-

pantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnicva, aby som menom Sväzu protifašistických politických väzňov na Slovensku, ako jeho ústredný tajomník vyslovil nespokojnosť a krajné rozhorčenie, ktoré dnes u ilegálnych pracovníkov a protifašistických politických väzňov prevláda. Všetci tu prítomní členovia Slovenskej národnej rady účastnili sme sa ilegálneho protifašistického odboja. Mnohí z nás osobne prežívali sme trpké chvíle vo väzniciach ÚŠB, krajských súdov, alebo v koncentračných táboroch. Za 6 rokov fašistického panstva na Slovensku tisíce vlastencov, odbojníkov prešlo cez surové ruky ÚŠB-áckych zločincov z viny zradcov a kolaborantov. Ešte si dobre pamätáme na chvíle, na tie ťažké časy vyšetrovania, keď sme si v duchu priali radšej zahynúť, zahynúť čestnou smrťou, než by sme mali zradiť ilegálne protifašistické hnutie a priviesť do žalára ďalšie obete. A bolo veru treba mnoho morálnej sily, statočnosti a osobnej odolnosti, aby sme napriek tvrdým a surovým zákrokom ÚŠB-ákov mlčali. Znášali sme vtedy všetky údery a útrapy, lebo sme verili, že naše utrpenie prinesie raz ovocie víťazstva nad fašizmom. Verili sme, že raz ruka spravodlivostí zasiahne tých, ktorí v službách nemeckého fašizmu svojich vlastných krvných bratov zrádzajú, týrajú, zavierajú, a to všetko za judášske peniaze, za ministerské kreslá, za poslanecké mandáty a za všetko pohodlie, ktoré im zrada a kolaborantstvo prinášalo do domácnosti. No ale ruka spravodlivosti je akosi u nás na Slovensku veľmi pomalá. Je pomalá, ba je, až napodiv, meravá. Ruka spravodlivosti, naše ľudové súdnictvo za jeden rok nesplnilo svoj úkol. U nás SPROV-istov sa hovorí, že vinu na tom nesú niektorí kompetentní činitelia. Je mojou povinnosťou prezradiť vám, že sme v ústredí SPROV-u už viackrát museli použiť veľmi dlhej rečníckej výmluvnosti, aby politickí väzni svoje oprávnené rozhorčenie a nespokojnosť neprejavovali demoštratívne po uliciach Bratislavy a v príslušných úradoch. Rozhorčení sú, že zabudlo sa na náš morálny záväzok voči padlým a umučeným našim spolubojovníkom. Títo mŕtvi už nič nežiadajú, nič nechcú, nič nepýtajú. Ale zanechali vdovy a siroty po sebe. Vdovy a siroty po padlých a umučených politických väz-

ňoch, partizánoch a povstalcoch Slovenského národného povstania. Tieto vdovy doslovne hladovaly. Ako sme sa postarali o ne, dámy a pánovia? Až teraz, rok po oslobodení našej vlasti, tieto vdovy a siroty majú dostávať od Povereníctva sociálnej starostlivosti zvýšenú žobrácku almužnu, aj to na mesačné splátky. Manželia týchto vdov, otcovia týchto sirôt, boli našimi najlepšími spolubojovníkmi. Za vlasť a život národa obetovali aj seba. Pri umieraní spomínali na svoje deti, na svoje manželky a verili, že sa o tieto ženy a deti postaráme tak, ako by sa boli starali o ne sami, keby boh zostali na žive. Odkaz Slovenského národného povstania nám kategoricky prikazuje uctiť si pamiatku mŕtvych spolubojovníkov tým, že ich ženám a deťom zabezpečíme slušný život. Čo vám poviem ďalej, slávna Slovenská národná rada, hovorím to zo srdca každého ilegálneho odbojníka, politického väzňa, povstalca a partizána Na Slovensku nie je čosi v poriadku. S terajším stavom na Slovensku nie sme spokojní. Nie sme spokojní ani s ľudovým súdnictvom. Ľudové súdnictvo nesplnilo svoje poslanie. Musíme si otvorene priznať, že svetová protifašistická verejnosť túto našu slabinu už odkryla, ešte síce mlčí, ale zanedlho nám môže vykričať nepríjemné veci. Tomuto musíme čo najskôr predísť. Podozrievajú nás, že nadržiavame slovenským kolaborantom a fašistom, že nadržiavame tým, proti ktorým celý svet bojoval a vylieval krv. V Čechách, v Poľsku, v Rumunsku, v Juhoslávii, v Maďarsku, v Rakúsku, pomaly už nemajú koho súdiť. Tam veru veľmi chytro posbierali materiál proti zradcom a kolaborantom. A u nás, nedajbože tento materiál sohnať. Hľadajú sa svedkovia. Na Tida Gašpara hľadá sa svedok, ktorý by mu vedel dokázať, že agitoval za fašizmus. My SPROV-isti už sa nebudeme čudovať aj nad tým, keď sa napokon budú hľadať svedkovia, ktorí by vedeli dokázať, že jestvoval fašistický slovenský parlament. Nedajbože nájsť soznam poslancov tohto fašistického parlamentu a vlády. Nieto človeka, ktorý by vedel dosvedčiť, že ktorý to bol ten poslanec, čo 14. marca 1939 nemienil hlasovať za utvorenie slovenského fašistického štátu. A budeme asi čakať dlhé roky, kým ho nájdu. Nie je možné nájsť staré ročníky fa-