lo. Tak najmä neoboznámil pán povereník členov Rady so znením obžaloby proti Sečkárovi, tým menej so znením rozsudku, hoci práve toto by bolo bývalo nezbytne potrebné pre objektívne posúdenie prípadu. Ba čo viac, nezmienil sa ani slovom o tom, akým spôsobom zaistený predseda trestného senátu spestroval šedivé tkanivo súdneho pojednávania behom troch dní, lebo len tieto hanlivé a poburujúce výroky predsedu senátu zavdaly podnet bezpečnostným orgánom na zakročenie, čo bolo po zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady objektívne konštatované v komuniké Sboru povereníkov zo dňa 26. apríla 1946, ktoré bolo uverejnené aj v dennej tlači, a v ktorom sa konštatovalo, že povereník pre pravosúdie sa zaručuje zaviesť proti obidvom sudcom disciplinárne pokračovanie. Teda jeden deň sa niečo zatracuje veľkými slovami a na druhý deň sa to isté berie na vedomie ako správne a ako správne potvrdzuje. (Potlesk členov KSS. ) Tomu sa dá rozumieť len tak, že pán povereník pred svojou odpoveďou nedal sa informovať nestrannými svedkami prípadu, prípadne úradnými orgánmi, prítomnými na pojednávaní, že si nedal ani predložiť spisy na vec sa vzťahujúce, ale že videl v tejto veci len a len sústo pre nenásytné a nevyberavé hrdlo predvolebnej agitačnej mašinérie svojej strany a ako takú ju aj použil. (Potlesk členov KSS). Je to smutné, keď uvážime, že ako skúsený právnik a trestne právny praktik už samým prečítaním obžaloby, v ktorej obžalovaný vystupoval ako návodca na zločin úmyselného zabitia človeka, bol by musel vytušiť neprijateľný úmysel postaviť Červenú armádu, prechádzajúcu vtedy ako osloboditeľku našimi dedinami, do nepriaznivého svetla. Ako opatrný kormidelník svojho rezortu bol by mal podľa môjho názoru predchádzať takýmto prípadom tým, že by všetky obžaloby politického a najmä medzinárodne politického dosahu podrobil predbežnému preskúmaniu. Neopomenul pán povereník len toto. Opomenul, neviem z akých dôvodov, to najdôležitejšie vo veci, totiž oboznámiť členov Rady so spôsobom, akým predseda senátu pojednávanie viedol. Tak sa členovia Rady nedozvedeli napríklad, že obžalovanému vyprával s priezračným zámerom, že má ešte svoje hodinky a ako si ich vraj zachránil, že

sa dotazoval vyše 50-ročnej svedkyne, prečo neušla pred ruskými vojakmi, že napomínal ľudí z obecenstva, aby sa nepozerali von oknom na väzenský dvor, kde sa prechádzali členovia bývalej slovenskej vlády, lebo že by ich mohli považovať za hlinkofilov, atď., atď. Okrem toho, že opätovne zdôrazňoval, že u neho sa nesúdi ako na ľudovom súde. Týmito výrokmi, ktoré pri svojom výsluchu všetky priznal, nepokryte dával najavo svoj postoj k Republike, k jej inštitúciám a k zahraničným spojencom. Pripomínaním niektorých priestupkov, ktoré nie sú vzácnym zjavom u frontového vojska žiadneho po roky bojujúceho národa, ale jasne sledoval cieľ zosmiešniť a pošpiniť Červenú armádu. Predsedu senátu Markoviča a súdneho radcu Pavliottiho som preveril, ako pán povereník nemeškal vyzdvihnúť, ja, ako predseda preverovacej komisie na Povereníctve pravosúdia. Nechcem a nebudem spomínať, ako sa predseda Markovič choval za Slovenského štátu. Priznávam a môžu to potvrdiť aj ostatní členovia preverovacej komisie, že hlavný súdny radca Markovič bol po jeho výsluchu preverený len v nádeji, že svoje odborné znalosti využije v prospech československého súdnictva, ktoré tak veľmi trpí nedostatkom sudcovských síl, najmä na Slovensku. Tým horšie sa vyníma, že práve takýto sudca bol vzatý za objekt, na ktorom sa chcelo demonštrovať, ako ja a moja strana, ktorú vo svojom rezorte zastupujem, napádame a ohrozujeme kardinálnu zásadu demokracie: sudcovskú nezávislosť. Nie, takéto úmysly nemáme. Nehodláme zaviesť žiadnu kabinetnú justíciu a voľnosť svedomitého a čestného výkonu sudcovskej právomoci je pre mňa, ako pre bývalého sudcu, nedotknuteľná. (Potlesk. ) Ale nedovolíme ani v budúcnosti, aby hocikto, trebárs v sudcovskom taláre so štátnym znakom na prsiach, znevažoval či už zlomyseľné štát a jeho inštitúcie, a predovšetkým nedovolíme, aby priamo alebo nepriamo sa dotýkal cti oslobodivšej nás armády najväčšieho a "najbližšieho nášho spojenca. (Potlesk. ) V súvislosti s výkonom sudcovskej právomoci, rád by som sa zmienil o jednom zaujímavom úkaze. Sudca, ako je známe, pri všetkej svojej nezávislosti musí rešpektovať zákon. Pravda, musí byť istý, čo ako zákon platí, a čo neplatí. V časoch prechodu do nové-

ho právneho poriadku sa stáva, že sudca pri výklade platnosti právnych noriem potrebuje vedúce smernice, ktoré mu dáva, alebo aspoň má dávať Povereníctvo pre pravosúdie, konkrétne povereník prostredníctvom príslušného legislatívneho oddelenia. S poľutovaním konštatujem, že sa u nás takto nepokračuje. Ako by sa ináč mohlo prihodiť, že Krajský súd v Bratislave ešte vo svojom usnesení zo dňa 5. apríla 1946 zabavil časopis Strany práce, teda zdôrazňujem, súd, bez akéhokoľvek predchádzajúceho opatrenia Povereníctva vnútra, podľa ustanovení §§ Trestného poriadku, platného v českých zemiach, ktoré už 31. XII. 1939 prestaly platiť na Slovensku. A čo je nad to, v závadnom texte zhabaného časopisu shladával prečin podľa zák. č. 320/1940 Sl. z. Ako je mysliteľné, že naše súdy na Slovensku v jednotnej a nedeliteľnej Československej republike ešte vždy súdia a ochraňujú túto republiku na Slovensku podľa zákona, vyneseného na ochranu Slovenského štátu? Aký je toto kardinálny rozpor medzi slovami a skutkami. Či sa snáď domnieva pán povereník pre pravosúdie, že poučenie sudcov v tomto smere by bolo tiež zásahom do sudcovskej nezávislosti? (Potlesk členov KSS. ). Záverom opakujem k tomuto prípadu, ktorý vyvolal v našej verejnosti toľko nezaslúženej pozornosti, že tu nešlo so strany Povereníctva vnútra o žiaden útok proti zásadám demokracie a právnej istoty, ale o pokračovanie proti sudcovi, ktorý sa spreneveril povinnostiam svojho úradu, lebo pojednával spôsobom, ktorý nielen pobúril prítomných, ale bol v stave, ak by ostal so strany verejných orgánov bez povšimnutia, potrestania, ohroziť srdečný a bratský pomer Slovenska k Červenej armáde a Sovietskemu sväzu. (Potlesk. ) S tohto stanoviska, ktoré jednomyseľne prijal za svoje aj Sbor povereníkov, mal sa na vec pozrieť aj pán povereník pre pravosúdie a ja som presvedčený, že by svoju odpoveď bol formoval vecnejšie, menej unáhlene a menej tendenčné, než ako sa stalo (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo pánu povereníkovi Štefánikovi.

Povereník pre pravosúdie Dr. Ivan Štefánik:

Slávna Slovenská národná rada! Zá-

kladným nariadením č. 33/1945 Sb. n. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva, ako aj príslušnými vykonávacími predpismi boly vytvorené po stránke normatívnej všetky potrebné predpoklady k tomu, aby ľudové súdy na Slovensku započaly a nerušene vykonávaly svoju zákonnú činnosť. Tieto predpoklady jestvovaly iba po stránke normatívnej. Započatie činnosti ľudových súdov v praxi narazilo na veľmi vážne a ťažko prekonateľné prekážky. Pokiaľ tieto ťažkosti nesúvisia priamo s rezortom pravosúdia, nemienim sa nimi zaoberať a obmedzím sa iba na načrtnutie ťažkostí, ktoré bezprostredne postihovaly môj rezort.

Zriadenie Okresného ľudového súdu pre každý jednotlivý okres stretávalo sa v praxi so značnými ťažkosťami personálnej povahy, pre nedostatok, postrádateľných a vyhovujúcich osôb pre funkciu predsedu senátu, ako aj obžalobcu. Podľa nariadenia o ľudových súdoch za predsedu senátu okresného ľudového súdu a jeho námestníka možno vymenovať iba sudcu. Funkciu obžalobcu a jeho námestníka môže síce vykonávať každá osoba práva znalá, ale už počiatočné skúsenosti zjavne dokázaly, že najúčelnejšie je túto funkciu sveriť sudcovi z povolania, a to buď trestnému sudcovi, alebo štátnemu zástupcovi, už aj preto, lebo ratione officii u tohto nachádzame v najväčšej miere všetky potrebné odborné znalosti i pracovný systém pre výkon predmetnej zodpovednej funkcie, jednak preto, lebo iba sudca z povolania má možnosť celú svoju pracovnú výkonnosť venovať agende ľudového súdnictva, kým u iných osôb, najmä advokátov a advokátskych osnovníkov, nemožno očakávať takéto stopercentné pracovné zapojenie, nakoľko ich vlastné povolanie vyžaduje od nich tiež prácu, a úplné zastavenie výkonu súkromného povolania priam na škodu ich existenčných záujmov, zrejme, nebolo by spravodlivé od nich vyžadovať. Povereníctvo pre pravosúdie v záujme možnosti zriadenia okresných ľudových súdov a ich účinkovania muselo na úkor výkonu riadneho súdnictva nájsť a uvoľniť spôsobilé osoby pre funkciu predsedov, poťažne aj obžalobcov a ich námestníkov. So zreteľom na terajší, všeobecne známy, neutešený stav sudcov na

Slovensku bola to obeť nesporne veľká a veľmi citeľne postihujúca záujmy pravosúdia. Na znázornenie toho, že justičná správa vlastne ani jediného svojho sudcu by nemohla postrádať, uvádzam, že podľa systemizácie z roku 1938 bolo by potrebné na Slovensku 817 sudcovských a konceptných síl. Nateraz má však justičná správa k dispozícii iba 405 sudcovských a konceptných síl, takže javí sa tu nedostatok v pomere viac ako 50 %. K tomu treba uvážiť zvýšené starosti justičného rezortu, spojené s obsadením súdov na území dočasne okupovanom, kde bolo bezpodmienečne nutné výkon právomoci súdnej bezodkladne uviesť do normálneho chodu. Zaiste každý objektívny pozorovateľ musí uznať, že s naznačeným, úplne nedostatočným počtom sudcovského personálu vykonávať riadne súdnictvo civilné i trestné, obnoviť a organizovať československé súdnictvo na území z okupácie oslobodenom a k tomu ešte v žiadúcej miere dotovať kvalitnými sudcovskými silami aj ľudové súdnictvo, bola pre náš rezort úloha veľmi ťažko riešiteľná. Napriek týmto ťažkostiam pre každý okres bol zriadený okresný ľudový súd a tento aj započal výkon zákonnej právomoci. Vyše 200. sudcov sme zapojili do ľudového súdnictva napriek tomu, že ich pracovné sily boly veľmi potrebné pre výkon riadneho súdnictva civilného a trestného.

Praktické skúsenosti, získané z doterajšieho účinkovania ľudových súdov ukázaly, že niektoré okresné ľudové súdy v pomere k ostatným sú až priveľmi zaťažené prácou a že bolo by preto potrebné zriadiť ďalší senát cieľom pomerného rozdelenia práce, avšak pre uvedené prekážky personálnej povahy nebolo možné túto požiadavku doteraz všade realizovať. V tomto smere očakávam pre budúcnosť vhodnú nápravu v činnosti takzvaných lietajúcich senátov okresných ľudových súdov, ktoré bude možné použiť na odbremenenie všetkých tých okresných ľudových súdov, kde je mimoriadne veľký nespracovaný nábeh trestných vecí a kde si nemôžme pomôcť vytvorením ďalšieho senátu.

Vo viacerých prípadoch konštatovalo sa i to, že niektoré okresné ľudové súdy v pomere k ostatným nevykazujú dostatočnú pracovnú výkonnosť, takže pri tej-

to nevyhovujúcej výkonnosti neboly by schopné zvládnuť agendu im pripadajúcu. Príčiny treba tu hľadať zpravidla v osobách, a to v prvom rade buď v osobe predsedu, alebo v osobe obžalobcu a preto aj nápravu snažíme sa dosiahnuť bezodkladným nahradením iných osôb, u ktorých sa príčiny nedostatočnej pracovnej výkonnosti zistia. Ďalšiu výdatnú pomoc očakávam však aj pre takéto prípady od činnosti takzvaných lietajúcich senátov.

Prv, než by som pristúpil k vylíčeniu opatrení, v budúcnosti na základe predloženej novely zamýšľaných, musím zdôrazniť, že Povereníctvo pre pravosúdia má vlastne veľmi úzky a obmedzený okruh právomoci, čo do riadneho ľudového súdnictva a je to vlastne v podstate prirodzený následok terajšieho organizačného rozvrstvenia ľudového súdnictva.

Podľa nariadenia o ľudovom súdnictve všetkých funkcionárov Národného súdu, totiž predsedu i členov senátov, obžalobcu a ich námestníkov, poťažne náhradníkov vymenúva Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Predsedníctvo SNR je povolané vykonávať podľa toho administratívny dohľad nad Národným súdom a obžalobcovia tohto súdu sú služobne podriadení Predsedníctvu SNR. Na tomto politicky i právne odôvodnenom stave od počiatku nič sa nezmenilo a v tomto smere prináša predmetná novela jedine tú zmenu, že Úrad obžaloby u Národného súdu bude ex lege monokraticky složený, čiže každý obžalobca bude priamo podriadený hlavnému obžalobcovi, kým tento sám bude v pomere priamej služobnej podriadenosti voči Predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Ako to z uvedeného plynie, na činnosť obžalobcov pri Národnom súde a na činnosť samotného Národného súdu justičný rezort nijaký priamy vplyv nemá. Nepriamo prispel však náš rezort k účinkovaniu Národného súdu a jeho obžalobcov tým, že napriek žalostne nedostatočnému stavu sudcovských síl uvoľnil pre funkciu senátnych predsedov a obžalobcov Národného súdu doteraz už celkom 13 kvalitných sudcovských síl.

Taktiež nemá možnosť zásahu alebo dohľadu Povereníctvo pre pravosúdie nad činnosťou miestnych ľudových sú-

dov, nakoľko funkcionárov miestneho ľudového súdnictva vymenúvajú príslušné okresné národné výbory a obžalobcovia týchto súdov sú služobne podriadení príslušnému okresnému národnému výboru. S hľadiska rezortu pravosúdia môžem tu poznamenať iba toľko, že inštrukciami, ktoré Povereníctvo pravosúdia vydalo na základe nariadenia o ľudovom súdnictve, predsedovia okresných ľudových súdov boli upravení, aby predsedov miestnych ľudových súdov o právnych otázkach pre ich rozhodovanie dôležitých náležite poučili a aby im poskytli aj vzor na vyhotovenie rozsudku.

Obzvlášť zdôrazňujem, že podľa ustanovení nariadenia č. 33/1945 Sb. n. SNR Povereníctvo pre pravosúdie nemá vlastne nijakú právomoc ešte ani nad obžalobcami okresných ľudových súdov a nemá , taktiež zákonný podklad na výkon administratívneho dohľadu nad činnosťou okresných ľudových súdov. Obžalobcov na okresných ľudových súdov vymenúva síce Povereníctvo pre pravosúdie, avšak podľa výslovného ustanovenia § 24. ods. 3 cit. nariadenia sú obžalobcovia napriek tomu služobne podriadení priamo Predsedníctvu Slovenskej národnej rady.

Praktické skúsenosti mohly zrejme presvedčiť každého o tom, že vyhovujúci chod agendy u okresných ľudových súdov a ich obžalobcov bezpodmienečne vyžaduje náležité sústredenie administratívneho dohľadu nad okresnými ľudovými súdmi a účelné, jednotnosť zaručujúce usmerňovanie praxe obžalobcov s jedného nadriadeného fóra, totiž s Povereníctva pre pravosúdie. Pôsobnosť rezortu pravosúdia vyplýva tu logicky z jeho menovacieho práva, z odborného vystrojenia a z tej skutočnosti, že výkon zákonnej právomoci okresných ľudových súdov spočíva vo valnej miere na pleciach sudcovského stavu. V súlade s týmito úvahami predložená novela, správne vystihujúc požiadavky verejného záujmu, prikazuje administratívny dozor nad všetkými okresnými ľudovými súdmi Povereníctvu pravosúdia a zároveň výslovne podriaďuje obžalobcov týchto súdov právomoci justičného rezortu. Povereníctvo pravosúdia sa stáva oprávneným zriadiť aj senáty okresných ľudových súdov, neviazané na žiadne sídlo, čiže už spomenuté lietajúce senáty a dostáva zároveň zá-

konné zmocnenie na slučovanie okresov, čiže na rozšírenie miestnej príslušnosti jedného okresného ľudového súdu na viac okresov.

Som presvedčený o tom, že uvedené novoty vo veľmi výdatnej miere poslúžia úspešnému účinkovaniu okresných ľudových súdov. V rámci administratívneho dozoru nad týmito súdmi mienim zaviesť pravidelné prehliadky, ktoré bude vykonávať prednosta oddelenia pre veci ľudového súdnictva, prípadne jeho zástupca. V dôležitých alebo pochybných veciach budú sa obžalobcovia riadiť priamymi pokynmi Povereníctva, čím sa prax značne uľahčí a sjednotí. Sporné otázky právne, najmä vo veciach zásadných, budú v primeranej forme vysvetlené a tak nejednotnosti v praxi odstránené, poťažne aspoň zmiernené. Zavedú sa presné štatistiky o počte a stave trestných vecí, ako aj periodické zprávy obžalobcov i súdov. Takto si zaistí Povereníctvo presný a stály prehľad o pracovnej výkonnosti tohoktorého predsedu alebo obžalobcu okresného ľudového súdu za tým cieľom, aby v prípade zistenia, že niektorý z týchto funkcionárov buď s hľadiska pracovnej výkonnosti, alebo s hľadiska právnických kvalít nevyhovuje, bezodkladne sa mohlo prikročiť k nahradeniu dotyčnej osoby inou spôsobilejšou osobou. Obzvláštnu pozornosť mienim venovať sostaveniu spomenutých lietajúcich senátov, lebo ich úloha bude s hľadiska úspešného dovŕšenia poslania ľudových súdov mimoriadne dôležitá. Vynasnažím sa za predsedov týchto senátov a za obžalobcov u nich určiť jednotlivcov čo najlepších kvalít, po stránke odbornej a pracovnej vynikajúcich, a s hľadiska národne-politického bezúhonných. Vychádzajúc v ústrety zvýšeným povinnostiam, ktoré predložená novela prikazuje justičnému rezortu, určil som za referentov oddelenia pre ľudové súdnictvo skúsených, samostatných a v každom smere vyhovujúcich trestných odborníkov, ktorí vo veciach zásadných a v otázkach normatívnych môžu sa opierať o odborné znalosti všetkých ostatných referentov trestného odboru a ktorí obstarávajú práce im pridelené pod mojim osobným dohľadom.

Práca obžalobcov na okresných ľudových súdoch do istej miery bola prekazená skutočnosťou, že úrady a orgány Ná-

rodnej bezpečnosti predkladaly im prípady, v ktorých stopovanie nebolo náležite prevedené. Príčinu treba tu hľadať zaiste jednak v nezapracovanosti a neskúsenosti mnohých orgánov Národnej bezpečnosti, jednak v počiatočných organizačných ťažkostiach a vo veľkom nábehu práce. Uvedené nedostatky stopovania, prevádzané orgánmi Národnej bezpečnosti, ma priviedly k myšlienke, že je bezpodmienečne nutné náležite posilniť úrady obžaloby u okresných ľudových súdov. Chcem totiž vo všeobecnosti zabrániť stálemu a opätovnému vracaniu spisov na doplnenie stopovania v takých prípadoch, v ktorých sám obžalobca odbornejšie i rýchlejšie môže vykonať potrebné stopovacie úkony, ako dožiadaný úrad alebo orgán Národnej bezpečnosti. Obžalobca a jeho námestník svojou pracovnou expeditívnosfou majú zpravidla stačiť na dovŕšenie a ucelenie stopovaní, ako aj na podanie obžaloby. Ak to však niekde značná agenda alebo ťažká povaha trestných prípadov náležite odôvodňuje, postarám sa v rámci možnosti o primerané rozšírenie počtu obžalobcov dotyčného okresného ľudového súdu aspoň na prechodný čas. Doterajšie skúsenosti vedú vo všeobecnosti k tomu záveru, že sa javí potrebným vymenovať viac obžalobcov, ako predsedov senátov. Vyčerpávajúca, pravému skutkovému stavu zodpovedajúca a po stránke právnej opodstatnená obžaloba predpokladá v každom prípade presné a svedomite zistenie skutkového stavu so všetkými relevantnými okolnosťami behom stopovania. Ak výsledky stopovania, prevedeného orgánmi NB, neposkytujú v danom smere spoľahlivý základ, má si tento základ vytvoriť sám obžalobca a iba na takto pevne vytvorenej právnej báze má sa podujať sostavenia obžalobného spisu, keďže v opačnom prípade obžaloba na hlavnom pojednávaní ľahko sa zrúti alebo v podstatných bodoch sa prejaví neopodstatnenou.

Ako sa to z viacerých stereotypných sťažností zistilo, v mnohých prípadoch došlo k prieťahom v trestnom konaní pred okresnými ľudovými súdmi pre liknavosť a nezáujem niekorých prísediacich. Z tohto dôvodu je v plnej miere opodstatnené, že ustanovenia predloženej novely dávajú predsedovi senátu zákonnú možnosť na donucovanie prísediacich

k výkonu ich zákonných povinností uložením primeranej peňažitej pokuty.

Vo verejnosti častejšie odznely výtky na údajné mierne rozsudky okresných ľudových súdov. Pokiaľ tieto výtky smerujú proti odborným sudcom, sú a priori neopodstatnené z toho dôvodu, lebo živel odborný, sudcovský, oproti živlu laickému je v nepatrnej menšine. Zrejmé je totiž, že jediný predseda okresného ľudového súdu nemôže prehlasovať štyroch prísediacich a nemôže ich ani násilím, ani hrozbami donútiť k tomu, aby pri rozhodovaní o vine a treste hlasovali tak, či onak. Ináč do samotného rozhodovania ľudových súdov ani Povereníctvo, ani iný orgán zasahovať nemôže, lebo by sa to protivilo zásadám sudcovskej neodvislosti, ktorá je základnou bázou sudcovskej funkcie členov ľudových súdov. Predseda i prísediaci súdia a vynášajú svoje rozsudky jedine na základe zákona podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Vo všeobecnosti považujem za potrebné pripomenúť, že čisté podľa znenia rozsudku a prípadne podľa toho, čo niekto z nezaručených zpráv o obvinenom počuje, nemožno ešte primeranosť a spravodlivosť trestu alebo oprávnenosť oslobodzojúceho rozsudku objektívne kritizovať. K tomu, aby niekto skutočne nestranne a správne mohol posúdiť predmetné otázky, musel by v podrobnostiach poznať výsledky celého prevedeného dokazovania a obsah všetkých dôkazných spisov. Dôležité by bolo však pritom tiež podľa skutočných výsledkov trestného konania vedieť, či trestuhodné skutky obvineného neboly prípadne zmiernené jeho osožnými skutkami, na ktoré má súd podľa výslovného ustanovenia zákona prizerať a napokon si treba uvedomiť, že nestačí o obvinenom niečo tvrdiť, ale že toto tvrdenie musí byť pred súdom aj náležite dokázané, keďže súdenie bez náležitých dôkazov viedlo by k takému udavačstvu a bezuzdnej pomstychtivosti, ktoré by úplne otrávily naše občianske spolužitie.

Taktiež odznelo už viac námietok v tom smere, že judikovanie ľudových súdov je nejednotné, že jeden ľudový súd vynáša veľmi prísne, druhý však veľmi mierne tresty. Odpomôcť tomuto zjavu nie je podľa zákona možné, keďže dávanie rozkazov alebo úprav v otázke samotného súdenia so zreteľom na úplnú neod-

vislosť súdov sa zásadne nepripúšťa. Sudcovia sú tiež ľudia, jeden z nich je prísnejší, druhý však miernejší. S takouto nejednotnosťou stretávame sa často aj v judikovaní riadnych trestných súdov, avšak príkrosť tohto úkazu je tu značne zmiernená možnosťou použitia riadnych opravných prostriedkov. Pre budúcnosť očakávam väčšiu jednotnosť v judikovaní, jednak následkom možnosti mimoriadneho opravného prostriedku, jednak následkom systematického usmerňovania praxe obžalobcov.

Na otázku, či okresné ľudové súdy na Slovensku náležite splnily, poťažne plnia svoju zákonnú úlohu, môžeme prehlásiť, že okresné ľudové súdy na Slovensku už aj doteraz vykonaly značnú prácu v záujme očisty nášho verejného života. Mnoho okresných ľudových súdov, ba smelo môžeme povedať, ich väčšina bezúhonné vykonáva svoju zákonnú funkciu. Tam, kde sa zistí nedostatočný alebo neuspokojivý výkon, Povereníctvo pravosúdia prostriedkami, ktoré má k dispozícii, okamžite zakročuje. Najúčelnejším spôsobom nápravy je vo väčšine prípadov výmena osôb, ktorej sa už v mnohých prípadoch úspešne použilo. Ako som už uviedol, predložená novela poskytuje nad okresnými ľudovými súdmi a ich obžalobcami možnosť zvýšenej kontroly a tak aj urýchli v nutných prípadoch nápravu.

Došlé úradné zprávy nasvedčujú tomu, že rozsudky okresných ľudových súdov vo všeobecnosti, až na malé výnimky, nie sú v rozpore ani so zákonom, ani a právnym cítením. V mnohých prípadoch boly už vynesené tresty smrti a tiež aj priemer ukladaných trestov na slobode dosahuje žiadúcu výšku. Príčinu pomerne neveľkého počtu trestných prípadov v niektorých okresoch Slovenska treba hľadať v prvom rade v skutočnosti, že oklieštené územie Slovenska, totiž územie takzvaného Slovenského štátu, vlastne až do septembra 1944 nebolo nemeckou alebo inou fašistickou armádou vojensky okupované a tak pre najkrutejšie a najčastejšie násilnosti, súvisiace práve priamo s vojenskou okupáciou, na Slovensku až pomerne neskoro vznikly predpoklady zločinnosti. Príčinu zmiernenia zákonného trestu smrti v prevážnej väčšine prípadov treba hľadať v tom, že mnohí skutoční vinníci bývalého politického režimu po

svojom previnení prejavili snahu navrátiť sa na správnu cestu národných povinností a buď napomáhaním nášho národného odboja, alebo účinnou ochranou slovenských národných záujmov oproti fašistickým okupantom sa snažili aspoň čiastočne zmenšiť svoju trestnú zodpovednosť za previnenia proti národu spáchané.

S hľadiska pracovnej výkonnosti okr. ľudových súdov som zistil, že stav agendy na viacerých súdoch je veľmi uspokojivý. Naproti tomu treba objektívne priznať, že na niektorých súdoch zistené výsledky nedosahujú žiadúci priemer. Celkove možno povedať, že sa na súdoch agenda bežne vybavuje. Do 20. marca 1946 z napadnutých vecí u okr. ľudových súdov bolo 2. 600 už skončených. Berúc do úvahy, že nijaký novozriadený úrad vo svojich začiatkoch nemôže vykazovať také výsledky, ako úrad už zabehaný, nakoľko organizačné starosti zpravidla hatia vybavenie vlastnej agendy, možno tento výsledok považovať za uspokojujúci. Treba vziať do úvahy aj to, že v prvých mesiacoch po oslobodení nedostatok dopravných spojov a zničenie viacerých súdnych budov, ako aj väzníc, veľmi nepriaznivo vplývaly na riadne plnenie úloh ľudového súdnictva. Napriek všetkým spomenutým prekážkam, ak porovnáme výsledky nášho ľudového súdnictva s výsledkami v historických zemiach, môžeme ustáliť, že percentuálne naše ľudové súdy vybavily viac vecí, než súdy v historických zemiach. Z vybavených vecí odsudzujúcim rozsudkom skončilo 1088. Trest smrti bol vyslovený v 22 prípadoch, trest na slobode v 901 prípadoch, iný trest však v 165 prípadoch. Oslobodené bolo 414 osôb a stíhanie sa odoprelo v 1098 prípadoch. 185 osôb bolo odsúdené k trestu na slobode prevyšujúcemu 10 rokov. U 726 osôb môžeme považovať za priemer uloženého trestu na slobode 4 roky. Súhrn trestov na slobode ľudovými súdmi doteraz uložených prevyšuje celkový čas 5. 000 rokov.

S uspokojením som zistil, že sudcovia, úradníci verejnej obžaloby, ako aj kancelárski úradníci justičnej služby vo všeobecnosti svedomite a horlivé vykonávajú svoje funkcie u ľudových súdov, hoci niektorí z nich pre spomenutý nedostatok justičného personálu nemohli byť úplne