kým prezident Republiky nerozhodol, že odsúdenému milosť neudeľuje".

Ustanovenia čl. VII. obsahujú dôležité administratívne a procesné ustanovenia, ktorých účelom je ľudové súdnicvo zjednodušiť a urýchliť. Ustanovenia § 21a umožňujú zriadiť osobitné senáty okresných ľudových súdov, ustanovenia § 21 b však osobitné senáty miestnych ľudových súdov, tzv. lietajúce. Účelom týchto senátov, neviazaných na žiadne úradné sídlo, bude odbremeniť okresné, poťažne miestne ľudové súdy, ktoré sú prácou mimoriadne zaťažené a primerane doplniť nedostatočnú pracovnú výkonnosť iných súdov, ktoré nedosahujú žiadúci pracovný priemer. § 21 c so zreteľom na praktické požiadavky umožňuje slučovanie viacerých okresov, pre ktoré má vykonávať súdnu právomoc jeden ľudový súd a napokon § 21 d presne vymedzuje možnosť tzv. procesnej delegácie.

Čl. X. vyhovujúc účelnému d rýchlemu usmerňovaniu praxe obžalobcov na okresných ľudových súdoch, výslovne normuje služobnú podriadenosť obžalobcov okresných ľudových súdov voči Povereníctvu pre pravosúdie. Tam však bude § 25 znieť v ods. 1. takto: "Ustanovenia §§ 14, 16 až 20 platia obdobne pre okresné ľudové súdy" a ods. 2..,, Ak okresný ľudový súd podľa § 19 ods. 2. odporúča udeliť milosť, predloží spisy so svojím návrhom Povereníctvu pre pravosúdie a Povereníctvo pravosúdia predloží spisy prostredníctvom SNR prezidentovi Republiky. "

Nové ustanovenia čl. XII. upravujú viac dôležitých otázok. Tak nový zákon § 30a o konaní proti neprítomným vymedzuje postup, ktorý sa má zachovať v prípadoch, ak obvinený sa zdržiava v cudzine, alebo na neznámom mieste. Nové ustanovenia ods. 2. tohto §-u zavádzajú možnosť pojednávania a súdenia v neprítomnosti obvineného, ktorému sa však v takomto prípade vyhradzuje možnosť uplatniť mimoriadny opravný prostriedok proti odsudzujúcemu rozsudku. §§ 30b až 30i upravujú podmienky, spôsob podania a spôsob vybavenia mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý možno použiť proti odsudzujúcemu i oslobodzujúcemu rozsudku každého ľudového súdu. Podmienky tohto mimoriadneho opravného prostriedku boly vymedzené tak, aby ne-

narušovaly základné procesné normy a aby použitie mimoriadneho opravného prostriedku bolo obmedzené na prípady najnutnejšie. Okrem prípadu pojednávania v neprítomnosti obvineného, môže podať mimoriadny opravný prostriedok iba Úrad obžaloby pri Národnom súde. Rozhodovanie o mimoriadnom opravnom prostriedku sa prikazuje do výlučnej právomoci senátu Národného súdu, v ktorom na miesto dvoch prísediacich nastúpia dvaja radcovia Najvyššieho súdu, menovaní Predsedníctvom SNR. Ustanovenia § 30j, nadväzujúc na doterajšiu prax, upravujú spôsob nového trestného konania pre prípady, ak po odopretí stíhania alebo zastavení konania sa objavia nové dôkazy, ktoré opodstatňujú nové stíhanie. § 30k sa vzťahuje na spôsob podávania a vybavovania žiadostí o milosť.

Čl. XIV. určuje časovú pôsobnosť pôvodného nariadenia, kým čl. XV. predlžuje pôvodne na jeden rok ustanovenú účinnosť nariadenia o ľudovom súdnictve až do konca roku 1947.

Podľa čl. XVII. zároveň s uverejnením tejto novely bude v Sbierke nariadení SNR vyhlásený celý text pôvodného nariadenia č. 33/1945 Sb. n. SNR v znení neskorších noviel, a to tým cieľom, aby ľudové súdy, ich obžalobcovia a verejnosť mali jasný prehľad o všetkých terajších ustanoveniach, platných o ľudovom súdnicve.

Právny výbor odporúča, aby návrh v predloženom znení bol plénom Národnej

rady prijatý. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu. K slovu sa prihlásil pán podpredseda Národnej rady Holdoš. Udeľujem mu slovo.

Podpredseda SNR Holdoš:

Slávna Slovenská národná rada! Keď pred jedným rokom v tomto zákonodarnom sbore bolo vynesené nariadenie o ľudovom súdnictve, celý náš národ súhlasil so slovenskými zákonodarcami, že prvou úlohou spravodlivosti na Slovensku a v oslobodenom Československu bude príkladné potrestanie zrady na národe a štáte a odčinenie dôsledkov tejto zrady. Prvoradosť tohto úkolu bola tak evidentná našej verejnosti, že nebolo možné meškať s uskutočnením tejto po-

žiadavky. Ona nevyvierala len z najzákladnejšieho pojmu spravodlivosti. Táto požiadavka bola podmienkou politickej a právnej obrody našej vlasti. Lebo ak sme my, Slováci, mali žiť v čistom dome, bolo ho treba vymiesť. A aj dnes je každému občanovi nad slnko jasné, že v našej zemi, v našej obrodenej vlasti, pre zradu a pre zradcov nieto miesta. Jeden rok nášho slobodného života potvrdil, že spravodlivosť v oslobodenej Republike do veľkej miery, tou mierou, ako bude uplatňovaná, bude dôležitým faktorom vo vypätí a potrebnom galvanizovaní nových energií nášho ľudu a vzpruhou obrody všetkých síl nášho národa. Uplatnenie spravodlivosti, po ktorej náš ľud volal a volá, vylučuje pomstu, ale žiada, aby vinníkov potrestala príkladne. Táto spravodlivosť nesmie byť vedená vášňou, ale musí byť účinná. Aby to tak bolo, musia tu byť splnené viaceré predpoklady. Naša justícia musí sa vyznačovať skutočnou spravodlivosťou. Musí byť energická a nesmie váhať, keď má pred sebou vinníkov, zodpovedných za zradu na národe a štáte, zodpovedných za vedenie vojny tzv. Slovenského štátu so Sovietskym sväzom a so Spojencami, zodpovedných za vydanie jeho ľudu nemeckému a domácemu fašizmu, zodpovedných za desaťtisíce popravených a umučených slovenských mužov a žien. Žiadaná účinnosť je podmieňovaná rýchlosťou. V záujme tejto účinnosti nie je zdravé a nie je ani možné predlžovať do krajnosti represívnu, výnimočnú spravodlivosť, ako ju sleduje naše nariadenie. Bolo by nám isteže dobre prospelo, keby prípadne tresty boly bývalý vyslovené odrazu, bez toho, aby sa naša spravodlivosť a jej vykonávatelia zastavovali pri jej činnosti akýmisi ohľadmi neodôvodnenými, zle inšpirovanými, čo by mohlo viesť k tomu, že tie široké pokrokové vrstvy nášho ľudu, ktoré sú najlepšou oporou dôsledného prevádzania spravodlivosti a najlepšou oporou nášho poriadku, že tieto vrstvy mohly by byť rozladené a sklamané. Váhavosť pri uplatňovaní spravodlivosti voči vinníkom musela by nutne viesť k tomu, že by sa predlžovala do nekonečna doba, v ktorej by sa volalo zase do nekonečna po očiste a že tie živly, ktoré si neprajú u nás kľud a poriadok, mohly by mať podmienky pre vytváranie pocitu neistoty u tých príslušníkov nášho národa, ktorí sa

ničím neprevinili a proti ktorým naša ľudová spravodlivosť nemá ani najmenej v úmysle uplatňovať voči nim akékoľvek materiálne, politické alebo mravné sankcie preto, že sa stali v minulosti obeťou politiky zrady niektorých jednotlivcov. Mám tu na mysli predovšetkým tie tisíce bývalých príslušníkov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, na adresu ktorých predseda našej strany a podpredseda vlády súdruh Široký už v lete minulého roku prehlásil, že je treba, aby vyvodili dôsledky zo zmien, ktoré vznikly, uvedomili si pomer, do ktorého ich priviedlo vedenie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a aby si upravili pomer k Republike kladne, zapojili sa aktívne do budovateľskej práce, z ktorej ich nikto nesmie vylučovať. Ide tu o zásadný postoj našej strany k oklamaným, poctivým bývalým príslušníkom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, diktovaný zdravým rozumom, princípom spravodlivosti a národnými a štátnymi záujmami a nejde tu o postoj v súvise s blížiacimi sa voľbami. Toto dokazuje fakt, že sme toto stanovisko vyhlásili verejne už pred rokom. Je treba, aby títo, v minulosti zavedení a ničím iným sa neprevinivší Slováci, boli kľudní a uistení, že naša ľudová spravodlivosť chce postihnúť len a len skutočných vinníkov, úmerne podľa stupňa a charakteru viny a chce byť najtvrdšou proti tým, ktorí dajúc prednosť svojim egoistickým a úzkoprsým záujmom, dali sa do služieb nemeckého a maďarského dobyvačného režimu za cenu slobody nášho národa, aj za cenu hroziacej národnej smrti. Myslím, že vyhlásenie predsedov Slovenskej národnej rady Dr. Lettricha a Karola Šmidkeho pred jedným rokom veľmi dobre vystihuje stanovisko, ktoré náš národ mal pred rokom voči vinníkom, stanovisko, ktoré náš ľud a naša strana ani v najmenšom nezmenila. V tomto prehlásení Dr. Lettricha a Karola Šmidkeho bolo povedané: "Nielen Nemecko a Taliansko, ako formálni pôvodcovia vojny, nielen fašizmus nemecký a taliansky, ale aj ich pomáhači a prisluhovači sú spoluzodpovední za nešťastie národov, za životy, obete, za materiálne a mravné straty, za násilenstvá, strach a krivdy, napáchané ľudstvu v mene fašizmu. Aj my sme sa dostali do víru vojnových udalosti, zásluhou nehodných vlastných ľudí. Aj medzi nami sú veľkí a mali vinníci, ktorí sú zodpo-

vední za vedomé šírenie fašistickej nákazy, čo mravne rozleptávala národ a lámala mu chrbtovú kosť. Aj my máme zradcov, ktorí búrali Československú republiku, ktorí sa spájali s domácimi a zahraničnými nepriateľmi na to, aby pomohli nepriateľovi, aby pripravili ľud o jeho politickú a národnú slobodu, aby ho ujarmili a vydali na pospas nemeckému žralokovi. Aj tu chodia kolaboranti a pomocníci nemeckého imperializmu, nepriatelia ľudu, rozliční utláčatelia a uzurpátori, ktorí jednotlivo i spolu nesú zodpovednosť za to, že Československo stalo sa oporným bodom nemeckej vojnovej mašinérie, že sa Slovensko zúčastnilo vojny po boku Nemecka, že slovenskí vojaci šli so zbraňou v ruke proti slovanským bratom, najprv proti Poľsku a potom najmä proti Sovietskemu Rusku, že bolo násilím potlačované úsilie po shodení nemeckého poručníctva a ľudáckej diktatúry. Medzi nami sú nepriatelia národa a ľudu, čo so zbraňou v ruke šli proti vzbúrivšiemu sa vojsku, proti partizánom a povstalcom z lanského roku, ktorí ukazovali cesty nemeckým bandám do našich hôr, kam sa utiahol bojujúci národ, ktorí vyzrádzali slovenských ľudí a vystavovali ich nebezpečenstvu života, útrapám a mukám. Je spravodlivé, aby sa vinníci zodpovedali za spáchané hriechy, je spravodlivé, aby boli za ne potrestaní. Je potrebné, aby náš národ vyhubil nákazu, ktorá ohrozila jeho mravnú silu, žiada sa, aby Slovensko bolo mravne očistené od fašistického bahna, od moru reakcie, zrady, podlosti a bezcharakternosti. Bez tejto mravnej očisty nemôžeme dnes budovať nový život. Bez odstránenia škodlivých ideí a ich nositeľov boly by márne všetky obete a úsilia, prinesené v tejto vojne.

Od tej doby uplynula doba jedného roku slobodného, budovateľského života nášho národa v novej ľudovo-demokratickej Republike a doba jednoročného uplatňovania spravodlivosti, po ktorej náš ľud volal v čase režimu neslobody a po ktorej volá dosiaľ aj po jednom roku, kedy je nám treba predĺžiť platnosť nariadenia o ľudových súdoch. Bolo by žiadúce, aby pán povereník pre pravosúdie podal v tomto sbore a tým teda slovenskej verejnosti prehľad o činnosti ľudových súdov, aby celá naša verejnosť sa dozvedela o tom, čo dosial bolo vykonané a čo ostáva vykonať a ako postupovať naďa-

lej, aby nikto u nás na Slovensku nežil ani v predstavách, ani v obavách, že Slovensko sa odchýli od zásad našej národnej a demokratickej revolúcie a že síde s cesty, vyznačenej tak jasne Slovenským národným povstaním. Pokiaľ ide o nás, o našu stranu slovenských komunistov, prehlasujem, že trváme neústupné na tom a vyvíjame úsilie v tom smysle, ako je to formulované v Košickom vládnom programe, kde sa hovorí, že vláda bude považovať za svoju mravnú povinnosť pred českým a slovenským národom stíhať a vydať súdu všetkých vojnových previnilcov, všetkých zradcov, všetkých vedomých a aktívnych pomocníkov nemeckých alebo maďarských utláčateľov. Túto úlohu bude vláda uskutočňovať bez odkladu, bez váhania, bez shovievavosti voči komukoľvek. Osobitné opatrenia urobí vláda v záujme toho, aby bolo zaistené súdenie a potrestanie zradcov, kolaborantov a fašistických živlov z radov českého a slovenského národa, V spojení s národnými výbormi budú všade uvedené v činnosť mimoriadne ľudové súdy, pričom ich príslušnosť bude určená miestnym okruhom a povahou previnenia. Na Slovensku budú pohnaní pred súd aktívni pomáhači tisovského a zradcovského režimu, drabanti Hlinkovej gardy, slovenského gestapa, nástroje Gašparovej nacistickej propagandy a najmä potom tí, ktorí aktívne zákerne vystúpili proti Slovenskému národnému povstaniu a zúčastnili sa akýmkoľvek spôsobom na násilí a zverstvách Nemcov proti slovenskému národu. Toto uistenie robím v mene klubu komunistických členov Slovenskej národnej rady a konštatujem, že vývoj politických pomerov na Slovensku a v Republike, veľký pokrok v prestavbe nášho národného a štátneho života, veľké úspechy Slovenska a Republiky v diele konsolidácie nášho štátu potvrdily, že na tomto stanovisku nemení nič nielen naša strana, no že ono zostáva a zostane i naďalej stanoviskom každého pokrokového Slováka, že je to stanovisko tých, čo za národ a Republiku bojovali, že je to stanovisko miliónov Slovákov a Sloveniek, ktorí nadšene odstraňujú zhubné následky režimu neslobody, vojny a okupácie, ktorí sú odhodlaní premôcť i tie posledné prekážky na ceste ku krajšiemu a šťastnému životu nášho národa. (Potlesk. ) Keďže sme pred rokom, vychodiac z tých-

to zásad a stanovísk, vydali zákon o ľudových súdoch, a keďže aj dnes aj v súvise s touto otázkou tak presvedčivo sa manifestuje jednota celého národa proti jeho škodcom a proti každej tendencii, majúcej za následok ohrozenie výdobytkov našej národnej a demokratickej revolúcie a keďže za dobu jedného roku z tých alebo oných príčin neboli sme vstave ešte vyrovnať sa aj s otázkou potrestania našich zradcov a škodcov nášho národa úplne, je dnes treba sa rozhodnúť pre praktické kroky, ako toto umožniť a ako postupovať ďalej, aby v budúcnosti to šlo lepšie, než doteraz. Predložený návrh novelizácie nar. č. 33/1945 Sb. n. SNR o ľudovom súdnictve môže do veľkej miery prispieť k tomu, že odteraz to pôjde lepšie, než to šlo dosiaľ. V novelizácii tohto nariadenia ustanovuje sa aj inštitúcia zvláštnych senátov, po ktorých sa volalo v tých okresoch, kde miestne ľudové súdy alebo okresný ľudový súd pôsobily nedostatočne, alebo nepôsobily vôbec. Budeme mať teda aj lietajúce senáty, od ktorých práce v prvom rade naša verejnosť očakáva zmenu v dnešnom stave očisty. Malo by dôjsť k zlepšeniu aj preto, že dnes slovenský zákonodarný sbor zaoberá sa otázkou očisty nášho politického života a že sa obnovuje diskusia pred očami a sluchom celého nášho národa o jednej zo zásad nášho národného povstania, o jednej zo zásad Košického vládneho programu, prijatého všetkými politickými stranami, a že tu predstavitelia nášho národa idú sa osvedčiť o tom, či týmto zásadám zostali verní, či im zostanú verní, a že im musia zostať verní, ak dielo nášho národne oslobodzovacieho boja, úspechy a výsledky úsilia ľudu majú zaistiť nám a budúcim pokoleniam pokoj a poriadok, majú zostať na veky trvajúcim majetkom všetkých dobrých Slovákov. Niet najmenších pochýb o tom, že celý náš národ čaká na toto prehlásenie vernosti zásadám, spoločných nám všetkým pokrokovým Slovákom v Národnom fronte slovenskom, ako i pokrokovým Cechom v českom národnom fronte, no čaká ho pri kritickom posudzovaní praktického uplatňovania sa týchto zásad. Myslím, že orgány našej vládnej moci na Slovensku a naše verejné orgány maly by si byť vedomé lepšie aj svojej osobnej zodpovednosti pred ľudom za dôsledné prevádzanie na-

šich nariadení, vydávaných v súhlase s ideálmi, za ktoré sa celý národ spojil a za ktoré celý národ bojoval. Ja s tohto miesta apelujem na všetkých tých, ktorí sú povolaní uvádzať naše pokrokové nariadenia v život, nech sa nachodia na mieste významnom alebo menej významnom, aby slúžili nezištne, oddane, verne a neváhave nášmu národu a nedali sa pomýliť tými ojedinelými hlasmi alebo pokusmi, ktoré sa márne pokúšajú o to, aby náš národ bol privedený na politické scestie. Náš národ prešiel obdobou tvrdých bojov a skúšok, prešiel udalosťami, ktoré ho neobyčajne vyškolily. Slováci prejavili v našej najbližšej minulosti a prejavujú v prítomnosti takú zrelosť a vyspelosť, že svedčí o politickom ignorantstve niektorých slovenských politických činiteľov, keď si neuvedomujú túto zmenu a v dnešnej predvolebnej kampani postupujú tak, ako sa postupovalo za systému feudálneho Maďarska, prípadne za pomerov predmníchovskej republiky, kedy náš národ nebol jednotný tak, ako je jednotný dnes a čo je horšie, že niektorí idú vo svojom ignorantstve tak ďaleko, že si myslia, že na Orave napríklad Slováci ešte nevedia, že sme mali národné povstanie, že máme zasa Republiku a nie bývalý takzvaný tisovský fašistický Slovenský štát. Takéto počínanie mimo politických škôd, ktoré by z toho mohly celému národu vzniknúť, znamená najväčšiu urážku všetkých Slovákov, lebo bolo to celé Slovensko s výnimkou niekoľko zradcov a zbabelých oportunistov, ktoré bojovalo v povstaní, ktoré bralo takú alebo onakú účasť na oslobodení našej Republiky. Zamlčovať tento fakt, chcieť prebúdzať staré, dnes už vývojom prekonané pocity hospodársky zaostalejších krajov Oravy, Spiša, slovenského východu, vyvolávať duchov, ktorí neexistujú a strážiť nimi národ v snahe, aby sa jeho jednota oslabila, aby jeho pozornosť a úsilie od diela hospodárskej, politickej, sociálnej, kultúrnej a mravnej obrody bola odvedená smerom celému národu a štátu škodlivým, smerom vyvolávania úzkoprsých stranníckych škriepok a trenie, vypáli nakoniec proti tým, ktorí tieto úklady stroja a ktoré úklady sú úkladmi proti národu a Republike. Už dnes náš vyspelý národ vie dôstojným spôsobom dať odpoveď tým, ktorí by u nás chceli vyprovokovať chaos a neporiadok. Náš národ žiada si

počuť a reklamuje vedieť, čo chceme urobiť pre celý národ, pre Republiku a nie pre jednu maličkú časť, alebo vrstvu. Kritickým postojom v prebiehajúcej volebnej kampani varuje provokatérov, tých, ktorí by mu chceli vnútiť názor, že je tu nesloboda, že je tu útlak a dôstojným odmietnutím takýchto pokusov ukazuje príklad tým, ktorých rušitelia pokoja a poriadku chceli by strhnúť k zjavom neželateľným. Slovenská verejnosť dnes už odmieta často i vlastných politických alebo verejných činiteľov, ktorí jej chcú maľovať čerta na stenu, je už sýta neplodných rečí, nezaujímajú ju abstraktné deklarácie, ale žiada od našich predstaviteľov, aby napriek existujúcim rozdielom v náhľade na jednotlivé otázky, povedali verejnosti, ako si predstavujú vytvoriť blahobyt na Slovensku a vytvoriť najlepšie predpoklady pokoja a poriadku pre všetkých dobrých Slovákov. Tým pozornejšie sleduje vývoj politických pomerov na Slovensku a manifestuje vôľu nepripustiť vytvorenie takej situácie, ktorá by vo forme otvorenej alebo zahalenej pôsobila nepriaznivo na ďalší vývoj pomerov na Slovensku a tým i v Republike, ktoré, ak Slováci majú byť vo svojich národných, sociálnych a kultúrnych požiadavkách uspokojení, musia ísť v tradíciách Slovenského národného povstania, v mladých tradíciách budovateľského úsilia všetkých slovenských vlastencov, v tradíciách bratského spolunažívania s pokrokovým českým národom, musia ísť dôsledne cestou pokroku, čo vyžaduje odstránenie do dôsledku všetkých zvyškov a prežitkov fašizmu. Slovenská verejnosť je si vedomá, že keď predstavitelia národa rokujú tuná dnes o zlepšení činnosti ľudových súdov, že nezavádzame v podstate nič nového do nášho verejného života, ale že potvrdzujeme len zásady z povstania a prvých dní slobody a jednáme plodne na zdokonalení metód v uplatnení týchto zásad. Skúsenosti jednoročné pomôžu vyriešiť urýchlene aj tento politický a mravný problém, keď orgány, poverené prevádzaním nášho nariadenia, budú týmto zásadám verne slúžiť. Za Klub komunistických členov Slovenskej národnej rady prehlasujem, že náš Klub bude hlasovať pre túto novelizáciu. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo pánu Dr. Kyselému. (Potlesk. )

Člen SNR Dr. Kyselý:

Slávna Slovenská národná rada! Novelou nariadenia č. 33/1945 Sb. n. SNR, ktorá je predmetom nášho rokovania, majú sa odstrániť určité nedostatky, ktoré zákonodarca nepredvídal pri nariadení č. 33/1945 Sb. n. SNR. Najmä sa má odstrániť pomalý postup pri vykonávaní ľudového súdnictva. Osnova novely v čl. VII. odpomáha tejto vade tým, že zriaďuje osobitné senáty, ktoré nemajú sídla a ktoré zasahujú podľa potreby tam, kde je ľudový súd preťažený, alebo kde sa vyskytujú iné prekážky, pre ktoré príslušný ľudový súd nemôže účinne zhostiť sa svojho úkolu. Verím, že táto novela prispeje k tomu, že behom jedného roka budeme mať etapu ľudových súdov za sebou, čo prispeje tiež ku konsolidácii pomerov u nás. Najväčšiu vadu v ľudovom súdnictve vidím však v nejednotnom judikovaní. Boli sme často svedkami, že ľudové súdy ukladaly tresty na slobode za trestné činy tejže kvalifikácie vo veľkom časovom rozpätí, to je, že na ten istý druh trestného činu jeden ľudový súd vymeral trest - povedzme - dvojročný na slobode, u iného súdu vymerali sudcovia súdu 10- až 15-ročný trest. Ba, stávaly sa i také prípady, že za ten istý trestný čin jeden súd oslobodil obžalovaného, iný zasa ho odsúdil. Zčasti, poznamenávam, že iba zčasti i v tomto nedostatku sa odpomáha novelou, a to v čl. XII, zavedením mimoriadneho opravného prostriedku, ako i v čl. VII. inštitúciou osobitných senátov, ktoré iste budú mať vplyv i na tie súdy, ktoré majú svoje sídla a pri ktorých budú spolupracovať osobitné senáty.

Toľko som chcel poznamenať k osnove novely. V súvislosti so súdmi nemožno nepripomenúť jeden rozhodujúci faktor, a to sú sudcovia. Smysel právneho poriadku moderného štátu je predovšetkým v tom, aby sa občanovi dostalo ochrany. Táto ochrana môže sa vzťahovať proti svojvôli druhého spoluobčana, alebo proti svojvôli verejných orgánov, úradu, ba i štátu samého. Montesquieu vo svojej náuke o delení štátnej moci na moc zákonodarnú, vládnu a súdnu vyslovil požiadavku, že všetky tieto moci musia byť v súlade a v rovnováhe. Keby ktorákoľvek táto moc nadobudla nadvládu nad

inou, mohlo by dôjsť k narušeniu právneho poriadku a tým by sa mohol stať i život občanov neznesiteľný. Úlohou moderného štátu však nie je sťažovať životné podmienky svojich občanov, ale naopak, napomáhať im k rozvoju a k blahobytu. Preto sudcovia, ktorí sú nielen vykladačmi zákona, ale aj strážcami právneho poriadku, sú vyzbrojení osobitnými právami. Stačí poukázať na postavenie anglického sudcu, ktorý má nielen znamenité hmotné zaistenie, ale i jeho právne postavenie je neobyčajne výhodné, takže naši sudcovia len so závisťou môžu sa dívať na svojich kolegov v Anglicku. Ale nie iné sú pomery vo Francii, Belgicku, Maďarsku a v iných moderných štátoch. O hmotnom postavení našich sudcov nejdem hovoriť, to patrí na osobitnú kapitolu a chcem sa tu zmieniť o tej druhej stránke, o sudcovskej neodvislosti. Ústava prvej Československej republiky zaistila sudcovskú neodvislosť. Ustanovenia o sudcovskej neodvislosti boly pojaté i do ústavy Slovenskej republiky, a ako príslušník sudcovského stavu môžem prehlásiť, že až na ojedinelé prípady, napríklad zriadením revízneho senátu pri Najvyššom súde, nedošlo k znásilneniu justície so strany štátnej moci. V podstate môžem povedať, že ani takzvaný Slovenský štát nespolitizoval súdnictvo a sudcov. Dnes je situácia iná: neodvislosť sudcovská bola pošliapaná a sudcovia sa boja prisluhovať spravodlivosti z obavy o možné následky so strany štátnej moci. Nechcem sa zaoberať prípadom zatknutých sudcov za ich sudcovský výkon, ale chcem poukázať na vplyv, ktorý tento prípad vyvolal u ostatných sudcov. (Člen SNR Dr. Falťan: Veď už o tom vyšlo vyhlásenie Sboru povereníkovi) V Košiciach po prevedení tlačového jednania bolo nariadené, aby istý orgán strany uverejnil opravuj sankcia na neuverejnenie nariadenej opravy je zastavenie časopisu. Ačkoľvek oprava mala byť prevedená do troch dní, nestalo sa tak doteraz, i keď uplynula už doba dvoch mesiacov od vynesenia súdneho rozhodnutia o povinnosti uverejniť opravu. Teraz ten sudca zdráha sa zastaviť časopis, lebo sa obáva zatknutia. Slávna Slovenská národná rada! Za takého stavu vecí nemožno vládnuť, lebo je bezpodmienečne potrebné vrátiť sudcom ich neodvislosť, lebo len tak môže dôjsť k obnove právneho poriadku, po

ktorom každý volá a túži. (Potlesk. ) Len tak možno očakávať, že v našom obnovenom štáte bude vládnuť spravodlivosť a právo, a nie násilie a hrubá sila. (Potlesk. ) (Člen SNR Marek Čulen: "Zákonmi zošnurovať ľud". )

Prehlasujem v mene Klubu členov Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu, že budeme hájiť sudcovskú neodvislosť za každú cenu a nepripustíme, aby ešte raz došlo k jej obmedzeniu, alebo k úplnému jej potlačeniu. (Potlesk. ) Lebo len tak sa dočkáme toho žiadúceho stavu, že i v našom štáte bude základom spravodlivosť. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo pánu povereníkovi Dr. Viktorymu.

Povereník pre veci vnútorné Dr. Július Viktory:

Slávna Slovenská národná rada! Na poslednom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady o niekoľko minút potom, čo som sa nič netušiac vzdialil z tejto siene, predniesol pán povereník pre pravosúdie Dr. Štefánik s obdivuhodnou pohotovosťou odpoveď na interpeláciu člena Rady Dr. Haljana a spoločníkov vo veci hlavného súdneho radcu Markoviča. Táto pohotovosť by bola skutočne obdivuhodná, keby sa odpoveď bola držala faktov a snažila sa tieto veci objasniť a nepostavila celú záležitosť na obvyklú predvolebnú strannícko-politickú koľaj. Ako ináč totiž rozumieť zrejme predom zaranžovanej súhre interpelácie a ihneď po nej nasledujúcej odpovedi? V tejto odpovedi, obratne a hlavne efektne štylizovanej, oboznamujú sa členovia Rady "s bolestnou skutočnosťou", že dňa 19. apríla 1946 bol zaistený predseda a prísediaci trestného senátu Krajského súdu v Bratislave na príkaz VI. odboru Povereníctva vnútra, v súvislosti s odsudzujúcim rozsudkom, vyneseným proti Imrichovi Sečkárovi. Dozvedajú sa ďalej, že týmto bola hrubo porušená nielen zásada sudcovskej nezávislosti, ale aj všeobecná právna istota a že toto zaistenie je aktom stranníckej zaslepenosti a prvým krokom k anarchii. Oproti tomu nedozvedeli sa z tejto odpovede členovia Slovenskej národnej rady nič o tom, čo by normálneho, nezaujatého pozorovateľa, ktorý by veci chcel prísť na kĺb, najviac zaujíma-