nené a majú len za cieľ objasniť v tomto sbore, s akými ťažkosťami sme sa stretali a ako ťažko sa táto škola rodila.

Odborné kruhy stály pred ťažkým problémom. Pôvodne sa myslelo a žiadalo, aby tieto fakulty boly už v marci tohto roku premiestnené do Košíc. Z rozhovorov s poslucháčmi a zástupcami oboch fakúlt sme uznali, okrem tých vecí, ktoré sme sami uvážili, že nemáme dostatok síl, ktoré by mohly odísť hneď do Košíc, že aj poslucháči by mali isté ťažkosti, že by nemali zabezpečené stravovanie a pre sociálnu biedu, v akej sa naše študentstvo v povojnovom čase nachádza, že by mu to robilo veľké ťažkosti pretrhnúť v týchto dobách slabého zásobovania a ťažkých sociálnych pomerov svoje doterajšie štúdia v Bratislave a prejsť do Košíc, keďže tam by nemalo zabezpečené ešte dostatočné prostriedky, aby sa mohlo venovať svojmu štúdiu.

Na porade, kde sme tieto otázky predebatovali, dospeli sme k tomu náhľadu, že uskutočnenie vyučovania nebude možno započať behom tohto študijného roku, ale až v nasledujúcom študijnom roku 1946/ 1947. Teraz toto nariadenie Slovenskej národnej rady, o ktorom sa domnievam, že bude jednomyseľne schválené, dáva možnosť, že s vyučovaním a s prednáškami sa započne až v zimnom semestri 1946/47. Do tej doby získa sa dostatočný čas na to, aby mohly byť vyhľadané potrebné sily a i po sociálnej stránke pre naše študentstvo, aby boly vykonané také opatrenia, aby toto mohlo nájsť svoju novú alma mater na slovenskom výchove.

Predrečník spomenul, že by bolo potrebné, aby tu bola zriadená aj fakulta zememeračského inžinierstva. Neviem z akých príčin, ale je tomu v skutočnosti tak, že toto štúdium je u našich poslucháčov v neobľube. Pôvodne bolo toto štúdium trojročné, potom bolo zvýšené na štyri roky, aby sa vyrovnalo ostatným oborom vysokoškolského štúdia. Snáď je tu príčina aj v tom, že tu v minulosti neboly zabezpečené štipendiá. Bude ho potrebné fundovať rôznymi základinami, poťažne štipendiami, aby táto neobľuba bola odstránená.

Práve rezort pôdohospodárstva kladie na to najväčší dôraz a má na tom záujem, aby sme v budúcnosti mali kvalitných odborníkov pre výkon lesníckeho a pôdohospodárskeho povolania.

Slovenská národná rada týmto svojím činom len splňuje dávnu túžbu slovenské-

ho východu a my všetci, či ako odborníci alebo laici, ktorí veľmi radi by sme videli ďalší rozvoj nášho slovenského východu po stránke pôdohospodárskej, prajeme tomuto vysokému učilišťu v budúcnosti, aby skutočne hlboko zapustilo korene na slovenskom východe, aby ten nasávací materiál žiacky tam došiel a aby škola prospela tomu cieľu, pre ktorý cieľ tento slávny sbor touto osnovou školu zriaďuje. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Pretože nikto, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy nariadenia tak, ako bola rozdaná a ako bola odporúčaná pánmi referentmi, nech zdvihne ruku. To je jednomyseľnosť. Vyhlasujem túto osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k 8. bodu programu, to je zpráva právneho a kultúrneho výboru o návrhu povereníka pre školstvo a osvetu na vydanie nariadenia o vydávaní a schvaľovaní učebníc a učebných príručiek pre žiactvo. Udeľujem slovo zpravodajcovi pánu povereníkovi Dr. Viktorymu.

Povereník pre veci vnútorné Dr. Július Viktory:

Slávna Slovenská národná rada! Po dohode oboch klubov navrhujem stiahnuť túto osnovu s dnešného programu.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Je tu návrh, aby osnova bola stiahnutá s programu. Kto je za to, aby bola stiahnutá, nech zdvihne ruku. To je jednomyseľnosť, vyhlasujem návrh za prijatý.

Prikročíme k prerokovaniu 9. bodu, to je zpráva právneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o prechodnej úprave v správnom súdnictve. Zpravodajcom je pán Dr. Jozef Brúha.

Člen SNR Dr. Jozef Brúha:

Slávna Slovenská národná rada! Tak, ako osnova o vydávaní Súdneho ústredného oznamovateľa súvisí s disparitou právnou v dobe bansko-bystrického povstania, aj táto osnova o prechodnej úprave v správnom súdnictve s tým súvisí.

V dobe, kedy Slovenské národné povstanie okolo Banskej Bystrice mocensky ovládalo kraj, ľudia, ktorí boli opatrením alebo rozhodnutím úradov dotknutí, ne-

mali možnosť použiť opravného prostriedku na Najvyšší správny súd, lebo spojenie s Najvyšším správnym súdom, ktorý je v Bratislave, nebolo možné.

Práva týchto ľudí tým, že nemali možnosť použiť sťažnosti na Najvyšší správny súd, boly dotknuté. Prípadov takých bolo veľa.

Na druhej strane tí občania, ktorí boli na území mimo sféru bansko-bystrického povstania, túto možnosť mali, ale v tomto období Najvyšší správny súd, ako aj ostatné súdy, nevykonávaly riadne svoju činnosť. A to jednak pre nedostatok sudcov, ktorí boli evakuovaní, jednak pre nedostatok spojenia. To boly ťažkosti, ktoré bolo treba odstrániť po oslobodení. Tu, ako v každom takomto prípade, hľadí sa výkon prisluhovania práva zjednodušiť, zekonomizovať. Tak Predsedníctvo Slovenskej národnej rady prišlo s návrhom, ktorý dnes je predložený plénu Slovenskej národnej rady, aby po tejto stránke sa aj pokračovanie pred Najvyšším správnym súdom zjednodušilo.

Táto osnova bola už raz na programe pléna Slovenskej národnej rady, ale práve pre rôznosť právnych zdrojov nedošlo medzi klubmi k dohode a osnova bola s programu stiahnutá. Jednalo sa konkrétne o to, či sťažnosti, podané v dobe od 26. augusta 1944 do 1. septembra 1945, prípadne, ktoré nemohly byť podané a preto boly považované za oneskorené, môžu byť podané dodatočne. V tomto smere sa kluby nedohodly a osnova bola s programu stiahnutá s tým, aby tento problém bol vyriešený, ako z hľadiska časového, tak i z hľadiska teritoriálneho.

Právny výbor prerokoval osnovu a došiel k záveru, že účelu bude dosiahnuté, keď tieto časové diferencie vôbec budú vynechané a keď sa len pokračovanie samotné zekonomizuje, zjednoduší, a síce tým, že tie rozhodnutia a opatrenia úradov, ktoré v dôsledku štátoprávnej zmeny stratily vecný význam, majú byť vybavené jednoduchým spôsobom. To znamená, že v tom prípade, keby normálne bolo treba pokračovať verejným pojednávaním, Najvyšší správny súd tieto sťažnosti môže vybaviť v tajnom zasadnutí. Ovšem stránkam sa dáva možnosť, aby v tom prípade, keď majú zato, že sťažnosť nestratila vecný význam, aby požiadaly, aby sa vec pojednávala vo verejnom zasadnutí. Ďalej, aby sťažnosti, ktoré takýmto

spôsobom boly vybavené, nemusely byť obzvlášť široko odôvodňované, že stačí len krátke odôvodnenie. To má svoju obdobu aj v normálnom súdnictve, v civilnom súdnom poriadku.

Predkladáme túto osnovu so zreteľom nato, že dnes Najvyšší správny súd síce podľa dohody z 2. júna 1945, aj podľa dohody československej vlády s Predsedníctvom SNR, tak ako sme to dnes počuli, je už jednotný, predsa však ešte funguje jeden Najvyšší správny súd v Bratislave a druhý v Prahe. Najvyšší správny súd v Bratislave je personálom veľmi slabo dotovaný. To je ďalší dôvod, aby Slovenská národná rada toto zjednodušenie pokračovania prijala.

Právny výbor sa preto usniesol na pozmeňovacom návrhu, ktorý teraz prednesiem, a to: § 1 osnovy sa vynecháva, § 2 a prečísluje na § 1. § 3 sa prečísluje na § 2. § 4 na § 3 a § 5 na S 4. S touto zmenou navrhujem, aby pôvodný návrh bol plénom Slovenskej národnej rady prijatý.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Zahajujem rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu? Pretože nikto, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za návrh pána zpravodajcu, nech zdvihne ruku. To je väčšina, vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k 10. bodu programu, to je zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o vyvlastnení na účely stavby a rozšírenia výrobných podnikov.

Namiesto neprítomného referenta za právny výbor Dr. Vagašského, udeľujem slovo pánovi Dr. Nádašimu.

Člen SNR Dr. Ladislav Nádaši:

Slávna Slovenská národná rada! Posledné desaťročia histórie Slovenského národa svedčia o žalostnej skutočnosti, že slovenská pracovná sila uniká každoročne v desiatkach tisícoch do cudziny a hľadá uplatnenie a obživu na cudzozemskom pracovnom trhu.

Snaha zabrániť pre budúcnosť takémuto sústavnému soslabovaniu národa dostúpila v súčasnej dobe vrcholu a prejavila sa v tom, že sa volá so všetkých strán po zindustrializovaní Slovenska.

Tomuto cieľu má slúžiť všemožná podpora vzniku a rozvoja nových továren-

ských a iných výrobných podnikov, ako i udržanie a rozšírenie výroby v podnikoch už jestvujúcich, zvlášť ale presídlenie časti priemyslu z pohraničného územia historických zemí na Slovensko.

Industrializačnými snahami bol motivovaný už aj zákon z 19. XI. 1940 číslo 299 Sl. z., ktorého platnosť, pravda, bola časové obmedzená a to do 31. XII. 1944.

Hlavným účelom tohto zákona bolo umožniť nútené zásahy do súkromnoprávnej sféry jednotlivca zavedením širokého práva vyvlastňovacieho. Mimochodom treba podotknúť, že touto špeciálnou vyvlastňovacou normou boly položené tiež medze špekulácii s pozemkami.

Keďže vyvlastnenie je výnimočným zásahom do vlastníckeho práva a je výnimkou zo zásady nedotknuteľnosti súkromného práva a keďže podľa platných právnych pravidiel súkromné vlastníctvo možno obmedziť, poťažne i zrušiť len zákonom a len vtedy, keď je to v prospech obecného blaha, žiada sa, aby bola nastolená otázka, či aj dnešný hospodársky život Slovenska vyžaduje stvoriť nezbytné právne predpoklady takéhoto zásahu do súkromného vlastníctva.

Túto otázku treba zodpovedať kladne. Obnovenie Československej republiky prinieslo aj na území Slovenska riešenie mnohých dôležitých hospodárskych problémov, ktoré nestrpia odkladu.

Hospodárske prebudovanie Slovenska je najživotnejším príkazom našej prítomnosti, ktorému sa musí podriadiť aj zákonná norma. Musíme dospieť k úsudku, že je dôležitým verejným záujmom umožniť urýchlené prevedenie stavieb a prác, ktoré sú bezpodmienečne nutným predpokladom zamýšľaného spriemyselnenia Slovenska.

Pri rozhodovaní o tejto osnove zaváži aj skutočnosť, že na Povereníctve vnútra je väčší počet dosiaľ nevybavených vyvlastňovacích konaní, ktoré boly zavedené podľa citovaného a dnes už neplatného zákona č. 299/40 Sl. z. a preto ich dnes nemožno ani úspešne ukončiť.

Nutno konečne uviesť, že vyvlastňovacie pokračovanie bude prevádzané podľa zásad uvedených v opatrení Stáleho výboru zo dňa 16. XI. 1938 č. 291 Sb. z, a n. a v znení nariadenia SNR č. 132/1945 Sb. n. SNR.

Z uvedených dôvodov právny výbor predmetnú osnovu dňa 12. apríla 1946

na svojom zasadnutí prijal a doporučuje ju plénu Slovenskej národnej rady na schválenie.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo druhému zpravodajcovi, pánu členovi Rady Frličkovi.

Člen SNR Ivan Frlička:

Slávna Slovenská národná rada! K industrializácii Slovenska treba dopomôcť všetkými opatreniami. V prvom rade treba vyjsť v ústrety podnikateľom pri zakladaní a rozširovaní výrobných podnikov. Predkladaný návrh povereníka pre veci vnútorné urýchleným vyvlastňovacím procesom chce obstarať podnikateľom pre stavby, zariadenia a práce cieľom postavenia nových alebo rozšírenia už jestvujúcich výrobných podnikov, ktoré zavedú na Slovensku doteraz nezastúpenú alebo len nedostatočne zastúpenú výrobu a ktorých vznik alebo rozšírenie je želateľné z dôvodov národohospodárskych, sociálnych alebo branných, primerané nehnuteľnosti.

Hospodársko-sociálny výbor návrh prerokoval na svojej schôdzke dňa 8. apríla 1946, návrh prijal a usniesol sa ho odporúčať plénu Slovenskej národnej rady na prijatie.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesených zprávach. Kto sa hlási k slovu? Pán Dr. Jančí.

Člen SNR Dr. Juraj Jančí:

Slávna Slovenská národná rada!

Takmer do nedávnych čias pri zakladaní nových podnikov bolo dostačujúcou skutočnosťou, keď miesto, na ktorom mal byť nový podnik zriadený, vyhovovalo podnikateľovi čo do potrieb samotného podniku. Podnikateľ obyčajne vyžadoval od miesta, na ktorom mal postaviť svoj nový podnik iba to, aby miesto bolo výhodne položené vzhľadom na obchodnú a dopravnú sieť, aby bolo čo v najmenšej vzdialenosti od surovín v podniku spracovať sa majúcich, prípadne, aby bolo v takom prostredí, kde je dostatok dobrých a lacných pracovných síl. Záujmy a potreby zamestnancov podniku boly pri tom irelevantné a pre vtedajšieho podnikateľa neprichádzaly do úvahy.

Takýmto postupom sa stalo, že máme dnes mnohé a mnohé podniky, ktoré svo-

jou doterajšou polohou a svojím podnikovým priestranstvom nijako nevyhovujú modernému ponímaniu podnikania a hlavne nevyhovujú odôvodneným a dnes už samozrejmým potrebám priemyselného zamestnanectva. Ako markantný prípad uvádzam, že mnohé tzv. moderné podniky malý klozety nedostatočne vybavené, spoločné pre mužov i pre ženy, alebo mnohé ich vôbec nemalý. Súčasná doba vyžaduje však od terajšieho podnikateľa, aby podnikové priestranstvo nevyhovovalo iba potrebám podniku ako takého, ale aby vyhovovalo i potrebám zamestnancov podniku. Moderný podnik nie je mysliteľný bez obytných zamestnaneckých, úradníckych a robotníckych kolónii, a to z toho jednoduchého dôvodu, že zamestnanec, ktorý je denne nútený dochádzať na pracovné miesto vlakom, bicyklom alebo peši zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov, ba niekedy i niekoľko desiatok kilometrov, prichádza do podniku, pochopiteľne už viac-menej vyčerpaný, takže ani pri najlepšej vôli nemôže podať želateľný normálny pracovný výkon. Moderný podnik nie je však mysliteľný ani bez rôznych sociálnych zariadení, akými sú hlavne: závodné kuchyne, menzy a jedálne, umývame a sprchy, obliekame a šatne, spoločenské a kultúrne miestnosti, detské jasle a opatrovne.

Mnohé, i terajšie, či už priemyselné alebo živnostenské podniky uvedených moderných sociálnych zariadení pre zamestnancov postrádajú, a mnohým nie je možné tento nedostatok urýchlene odstrániť buď preto, lebo vlastníci pozemkov s podnikovým priestranstvom susediacich, nie sú ochotní dobrovoľne a za primerané ceny potrebné pozemky podniku odpredať alebo preto, lebo vyvlastňovacie pokračovanie podľa normálnych zákonitých predpisov je pomerne zdĺhavé.

Z uvedených dôvodov ako odborový tajomník vítam predložený návrh nariadenia o vyvlastnení na účely stavby a rozšírenia výrobných podnikov, pretože sa nim plne v odôvodnených prípadoch urýchli industrializačný a vyvlastňovací proces. Želám si len, aby predložený návrh po jeho schválení plénom SNR slúžil čo možno v najväčšej miere na účely výstavby obytných domov a rôznych sociálnych zariadení pre zamestnanectvo našich podnikov, aby tak naše podniky malý všetky predpoklady k tomu, aby ich zamestnanci

mohli podať želané maximálne pracovné výkony. Iba takýmto riešením praktických otázok poslúžime našim zamestnaneckým i podnikateľským vrstvám, i nášmu hospodárstvu a tým i národu a štátu.

Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte mi, aby som sa zmienil ešte o jednej otázke. Zamestnanci Povereníctva pre výživu a zásobovanie požiadali ma, aby som na dnešnom zasadnutí pléna SNR v ich zastúpení požiadal tu prítomných členov Sboru povereníkov, aby urýchlene prerokovali a rozhodli o návrhu na systemizáciu miest na Povereníctve pre výživu a zásobovanie. Činím len moju povinnosť, keď žiadam prítomného pána predsedu Sboru povereníkov, aby Sbor povereníkov si spomenutú otázku ako veľmi akútnu vzal do najbližších svojich rokovaní a ju urýchlene prejednal.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa hlási k slovu? Pán člen Rady Leukanič.

Člen SNR Igor Leukanič:

Slávna Slovenská národná rada! Návrh povereníka vnútra na vydanie nariadenia o vyvlastnení na účely stavby a rozšírenia výrobných podnikov skutočne možno len vítať, nakoľko týmto nariadením budú mať podnikatelia možnosť jednak zakladať nové podniky, jednak tieto rozširovať.

Toto nariadenie vítame obzvlášť my z východu a dúfame, že podľa programu o spriemyselnení Slovenska konečne i východ dostane viac podnikov, pre ktoré má prirodzené podmienky a tú veľkú prednosť, že susedí s veľkým Sväzom sovietskych socialistických republík, s ktorým Československá republika bude mať stále veľké obchodné a hospodárske styky. Tým sa ušetri na výrobných nákladoch, najmä pokiaľ ide o dopravné náklady. Spriemyselnením by sme pomohli tomuto zúboženému a chudobnému národu.

Slávna Slovenská národná rada! Pri tejto príležitosti prosím o prepáčenie, že odbočím a dovoľte mi, aby som aspoň v stručnosti poukázal na veľké nedostatky a vady, ktoré sa state opakujú pri výstavbe a vôbec pri usporiadaní hospodársko-administratívnych záležitostí vojnou zničených východoslovenských okresov.

O rozsahu zničenia a o potrebách tohto zničeného kraja nebudem sa rozširovať, lebo o tom okrem úradných zpráv a zpráv politických činiteľov a návštev úradných

a neúradných osôb máme už aj celé filmy a často tak to vyzerá, ako by sme úmyselne s tou výstavbou a so zavedením skutočného poriadku v týchto okresoch otáľali.

Tým nechcem neuznať to veľké zlepšenie, ktoré behom tohto roku v tomto zničenom kraji nastalo.

Hovorí sa mnoho o výstavbe, na tento účel boly už dané väčšie obnosy, budú uvoľnené ďalšie milióny, ba aj miliardy. Práve preto považujem si za svoju povinnosť poukázať na niektoré nedostatky. Môžem smelo tvrdiť, že prvým predpokladom k výstavbe je dobrá administratíva. Tá, bohužiaľ, v tomto kraji bola úplne rozbúraná a na jej znovuzriadenie neprejavuje, bohužiaľ, príliš veľkú pružnosť Povereníctvo vnútra a nestará sa o urýchlené usporiadanie tejto otázky.

Mám vedomosť o tom, že Povereníctvo vnútra nemá dostatočné množstvo odborných síl, ale pri trošku dobrej vôli mohlo už dostatočné množstvo administratívnych úradníkov prideliť a to obzvlášť obecných tajomníkov. Na kurz obecných tajomníkov priberali sa ľudia bez predbežného vzdelania.

V okrese Snina sú len dvaja zapracovaní obecní tajomníci, je však tam viac pomerne schopných a pracovitých úradníkov na úradoch MNV, avšak nakoľko Povereníctvo vnútra nepostaralo sa o usporiadanie ich osobných pomerov a už skoro rok žiaden plat nedostali, nie je div, že títo ľudia sa pridržiavajú starého slovenského príslovia - aká pláca, taká práca.

Bohužiaľ, za liknavé vybavovanie vecí netrpia zamestnanci Povereníctva vnútra, ale trpí tým obyvateľstvo a celý štát. Zbytočne Povereníctvo výživy nariaďuje predkladanie výkazov o stave nezásobených, zbytočné sú nariadenia o súpise válečných škôd a o vojnových poškodencoch, keď nemá kto tieto nariadenia plniť a tým pomôcť zúboženému obyvateľstvu, aby dostalo to, čo svojou krvou už dávno si zaslúžilo a načo má zákonom zaručené právo.

S tohto miesta čo najdôraznejšie žiadam Povereníctvo vnútra, aby otázku administratívnych úradníkov vo vojnou zničených okresoch už konečne vyriešilo v záujme obyvateľstva a štátu.

Druhým, naliehavým problémom vo východoslovenských okresoch je vnútorná

kolonizácia, o ktorej sa už tak mnoho písalo a hovorilo, avšak doposiaľ žiaden praktický výsledok nebol dosiahnutý. V dôsledku veľkej propagandy niektoré dediny, očakávajúc na presťahovanie, doposiaľ si žiadne príbytky nepostavily a celé dediny sú v rumoviskách tak, ako tomu bolo pred poldruha rokom. Tejto otázke musí sa venovať zvýšená pozornosť a už teraz je potrebné urobiť všetky prípravné práce, aby to najpozdejšie pred jasennými prácami bolo možné realizovať. Záujem o vnútornú kolonizáciu je veľký a to obzvlášť v okrese Snina, Medzilaborce, Stropkov, Svidník a Stará Ľubovňa.

Najožehavejšou otázkou je stále ešte otázka výstavby. Len malé percento zo zničených obcí má pomerne málo domov pod strechou. Nakoľko rekonštrukčný problém je najaktuálnejší, Slovenská národná rada sa už síce v septembri touto otázkou zaoberala, aj vyniesla nariadenie číslo 128/45, Sb. n. SNR, avšak toto nariadenie v pravom slova smysle, hoci je prispôsobené slovenským pomerom a Povereníctvo sociálnej starostlivosti vypracovalo aj smernice, nebolo vo skutočnosti do života uvedené v plnom rozsahu s tým odôvodnením, že pripravuje sa zákon o rekonštrukcii celoštátnej. Tento zákon, ako je nám známe, bol už aj vydaný, avšak pre slovenské pomery je nevyhovujúci a musíme sa snažiť už dnes učiniť opatrenia, ktorými tento zákon by sme mohli prispôsobiť našim potrebám, keďže bez tohto prispôsobenia, poťažne doplnenia nie je ani mysliteľné, aby už tento rok sa skutočne s výstavbou našich zničených okresov začalo tak, ako je to potrebné.

Tento zákon, hoci pamätá na hospodárske potreby obyvateľstva, avšak pre naše pomery je nevyhovujúci, keďže v tomto zákone sa hovorí, že riadenie o obnove a výkon -patrí do pôsobnosti Ministerstva dopravy v dohode s ostatnými ministerstvami, ktoré ministerstvo je súčasne odvolacou inštanciou vo veciach rozsahu a spôsobu obnovy v jednotlivých obciach. V tomto zákone sa hovorí, že obnova sa prevedie podľa smerníc Ministerstva dopravy po komisionálnych obhliadkach zemských národných výborov, prípadne oblastných komisií pre obnovu, ktoré určia najmä rozsah a spôsob obnovy z hľadiska regulačných potrieb v obci.

Ak nedôjde k novelizácii tohto zákona, prípadne ak nebude nájdené vhodné pri-

spôsobenie pre slovenské pomery je zrejmé, že naše zničené okresy aj naďalej v tomto roku vystavené nebudú a naše obyvateľstvo bude prežívať aj tretiu zimu v bunkeroch a za najhorších hygienických a zdravotných podmienok.

Som presvedčený, že ani jeden politický činiteľ Slovenska nechce, aby tomu tak bolo a nájde sa riešenie, aby sa odpomohlo byrokratickému riešeniu, ktoré sa v tomto citovanom zákone navrhuje. V našich obciach už viackrát boly prevedené rôzne súpisy škôd, dnes sú už skoro presne zistené škody a je už zistená aj približná potreba stavebného materiálu, takže je zbytočné, aby sa u nás znovu nariaďovaly obhliadky a len po prevedení týchto dávaly sa návrhy na Ministerstvo dopravy, pričom nie je ani doposiaľ vyriešené, akú pôsobnosť bude mať Povereníctvo dopravy a verejných prác v tejto veci.

Ako som už zdôraznil, našou povinnosťou je, aby čo najpružnejšie s výstavbou zničených obcí bolo započaté a za tým účelom žiadaní, aby v Košiciach bol zriadený ústredný štátny stavebný úrad s potrebným množstvom technických úradníkov, ktorí by už s výstavbou čo najrýchlejšie mohli započať. Situácia vo vojnou zničených okresoch je veľmi kritická, obyvateľstvo je bez akéhokoľvek zárobku a jeho finančný stav je tak biedny, že nie je vstave ani normálny prídel si vymeniť, takže nie je ani mysliteľné, aby bez účinnej podpory štátu mohlo svoje príbytky zrekonštruovať.

Konečne musíme už pristúpiť k vyriešeniu tejto otázky, keďže máme skutočne záujem na konsolidovaní pomerov a na skutočnej výstavbe novej Československej republiky.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

K slovu sa ďalej prihlásil pán člen Slovenskej národnej rady Pollák.

Člen SNR Pavol Pollák:

Slávna Slovenská národná rada! Ja ako zo západu roľník mám za svoju svätú povinnosť, aby som tu predniesol naše bolesti.

Dobre viete, že tento západ pri Morave má najväčšie kvantum lúk. Tie lúky boly v minulom roku zničené ruskou armádou a teraz im zase hrozí ohromné nebezpečenstvo. Totižto Morava je celkom mastná od olejovej rudy, ktorá vyteká. Žiadam zástupcov Slovenskej národnej rady, aby

so susedným štátom sa postarali o to, aby sa to nejakým spôsobom zamedzilo. Keď sa Morava vyleje, 3. 000 ha lúk bude zničených. Keď dobytok nedostane sena, nebude mať mesto ani mäsa, ani mlieka. Dobre viete, tohto roku koľko sme museli dovážať. Je našou povinnosťou, aby sme sa postarali, aby každý držal si svoju špinu v svojom štáte a nepúšťal ju k nám. (Potlesk.)

Za druhé, vážení pánovia, viete dobre, že regulácia Moravy prevádza sa už niekoľko rokov. Tie šance stály už veľké milióny. My máme osem miliónov na opravu preliminované, preto by som žiadal, aby tento obnos bol zvýšený, aby sme skončili tú reguláciu Moravy. Myslím, že to bude radosť, keď dokážeme, že tú prácu sme my konečne skončili. Národ nám bude povďačný, že sme dokončili to dielo, za ktoré ten roľnícky národ pracuje. Žiadam preto ešte raz, aby podpora na reguláciu Moravy bola zvýšená.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže nikto, zakľučujem rozpravu a prikročíme k hlasovaniu. Kto je za návrh tak, ako bol prednesený, nech zdvihne ruku. To je jednomyseľné, vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu 11. bodu programu, to je zpráva imunitného výboru o žiadosti Okresného súdu v Bratislave na vydanie Alojza Mojžíška, člena Slovenskej národnej rady, k trestnému stíhaniu. Udeľujem slovo zpravodajcovi, pánu členovi Rady Jozefovi Dočkalovi.

Člen SNR Jozef Dočkal:

Slávna Národná rada! Okresný súd v Bratislave požiadal Predsedníctvo Slovenskej národnej rady o vydanie člena Slovenskej národnej rady Alojza Mojžíška na trestné stíhanie. Imunitný výbor zaoberal sa touto žiadosťou a usniesol sa jej nevyhovieť, nakoľko ide o celkom nepatrné previnenie. Člen Slovenskej národnej rady Mojžíšek zabudol totiž zapnúť ľadničku v svojom dome, čím spôsobil určitú škodu, predovšetkým sám sebe. Za tým účelom imunitný výbor odporúča nevyhovieť žiadosti Okresného súdu v Bratislave a člena Slovenskej národnej rady Mojžíška nevydať.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu? Pretože nikto,