kými slovami zmienil o výchove živnostenského dorastu. Pri riešení existenčnej otázky stavovskej zabúda sa často na dôsledné vybavenie postavenia živnostenského dorastu. Dočasnými a provizórnymi opatreniami, či už Povereníctva pre priemysel a obchod, alebo živnostenských spoločenstiev, nepostavíme živnostenskú mládež na roveň mládeži iných stavov. Živnostenský stav svojím významom v štáte ako tvorivá složka národného hospodárstva zasluhuje práve takú pozornosť, ako iné vrstvy národa. Preto je nutné zákonnými opatreniami pripravovať budúcnosť a rozvoj stavu tak, aby výsledky starosti o živnostníkov pociťovali živnostníci sami, ale tiež verejnosť, ktorej živnostník slúži. Budúcnosť živnostenského stavu sa nezabezpečí takými opatreniami, ktoré budú ubíjať iniciatívu v podnikaní, stavovskú hrdosť a ktoré zo živnostníka, majstra v svojom obore, urobia podriadeného v jeho podniku.

Najpáľčivejšia je otázka živnostenského dorastu. Dnešná výchova živnostenského dorastu je nevyhovujúca. Dosiaľ sa nám nepodarilo učňa postaviť na vyššiu kultúrnu a hlavne spoločenskú úroveň. Na učňa sa ešte stále hľadí ako na menejcenného jedinca ľudskej spoločnosti. Výchova učňovského dorastu musí byť uspôsobená všeobecným požiadavkom školy, musí byť špecializovaná, ale nesmie sa zabúdať ani na kultúrnu výchovu vo voľnom čase. Z učňa treba vytvoriť slušného spoločensky, hrdého stavovsky a dokonalého v svojom obore človeka. To sa nedá docieliť povrchným bezplánovitým náborom mladých ľudí do učňovského stavu. Taktiež povrchné vypúšťanie učňovského dorastu do života si živnostenská mládež sama neváži.

Za príklad dokonalej starostlivosti o výchovu dorastu môžu nám slúžiť niektoré naše firmy na Slovensku a v Čechách, kde som bol viac rokov sám a donedávna, ako vychovávateľ mládeže Baťovej školy v Zlíne a na Slovensku pôsobil.

Výchova dorastu firmy Baťa spočíva na. týchto troch základných princípoch: 1. na výchove dielenskej, 2. výchove školskej a 3. na výchove mimoškolskej, ako najdôležitejšej.

Prijatý 15. ročný chlapec koná užitočné úkolové práce v dielni, za ktoré dostane mzdu podľa povahy práce. Práca z neho vychováva uvedomelého člena ľudskej spoločnosti a chlapec nadobúda pocit uži-

točnosť. Výchova v škole s právom verejnosti nadväzuje na dennú prax v dielni a bez absolvovania školy nemôže mladík dostať výučný list. Škola je delená na špeciálne odbory. Výchova mimoškolská vychováva mladíka do praktického života po spoločenskej stránke, všeobecne kultúrnej, telesnej zdatnosti a po stránke potrieb podniku samotného. Chovanci Baťovej školy práce bývajú v modernom internáte, kde bystria svoj um a pripravujú sa pre život pod dohľadom skúsených pedagógov. Takto prichádzajú do života ako mládež odborne vychovaná a dobre pripravená.

Čo sa darí jednotlivým firmám, môže sa celkom určite dariť aj štátu. Výchova živnostenského dorastu by mala prejsť do rúk štátu. Je iste dnes namieste, aby sme pripravovali takéto sjednotenie výchovy a vypracovanie takého systému výchovy z hľadiska potrieb nového živnostenského podnikané. Je nedostatočné vydať nariadenie, ktorým sa učňom priznáva plat. Tým si môžeme získať ich sympatie, ale do života sme tejto mládeži nedali všetko. Pomohli sme jej k trochu peniazom, ale súčasne sme sťažili postavenie učňa voči majstrovi, lebo majster bude radšej prijímať vyučených, ako začiatočníkov, ktorým bude musieť dávať takto zvýšený plat.

Dovoľujem si podať tento návrh: aby sa pri Povereníctve pre priemysel a obchod utvorila komisia pre vytvorenie výchovného systému živnostenskej mládeže, do ktorej by boli pozvaní organizátori výchovy mládeže v priemysle, zástupcovia učňovských škôl a zástupcovia záujmových organizácií živnostníkov a obchodníkov.

Živnostenský stav musí kráčať s dobou a do budúcnosti sa musí vyzbrojiť do konkurenčného moderného boja medzinárodnej súťaže.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen SNR Selecký.

Člen SNR Jozef Selecký:

Slávna Slovenská národná rada! Ako člen živnostenského spoločenstva vítam predkladanú osnovu, ktorá bola vypracovaná z iniciatívy pána povereníka pre priemysel a obchod. V mene živnostníctva mu za túto osnovu zo najsrdečnejšie ďaku-

jem. Slovenské živnostníctvo iste bude mu povďačné, že práve z jeho iniciatívy na žiadosti slovenských živnostníkov, ktoré boly prednesené svojho času na manifestačnom sjazde slovenského živnostníctva v Turč. Sv. Martine, táto osnova bola vypracovaná a predložená plénu Slovenskej národnej rade na schválenie.

Je len jedno neblahé pri tom, že táto osnova, ktorá Predsedníctvu Slovenskej národnej rady bola predložená viac ako pred troma mesiacmi, dostáva sa k odhlasovaniu pléna až dnes. Vidieť, že niektorí činitelia v našom najpovolanejšom sbore nemajú náležité pochopenie preto, aby tak dôležité osnovy, ktoré treba práve v tak pohnutých a revolučných časoch, boly urýchlene prejednané.

S tohto miesta by som chcel zdôrazniť, aby ako Predsedníctvom SNR, tak jednotlivými povereníctvami i pánmi povereníkmi do úvahy vzatá bola rezolúcia, ktorá prijatá bola na sjazde slovenských živnostnikov-členov Komunistickej strany, ktorú tu nechcem predebatovať, keďže je veľmi obsiahla, ale pre slovenských živnostníkov tak ďalekosiahleho významu, že uskutočnenie požiadavok v nej definovaných poslúži záujmu slovenského živnostníctva, poslúži štátnemu záujmu, zvlášť nášho južného a východného Slovenska, ktoré v najkratšej dobe bude vyprázdnené maďarským obyvateľstvom a má byť obsadené slovenskými príslušníkmi. Samozrejme, že naši slovenskí príslušníci, ktorí do týchto krajov južného Slovenska majú sa presťahovať, osnovu túto, ktorá im v mnohých prípadoch bude napomáhať uchytiť sa tam svojho hospodárskeho života, s vďakou budú kvitovať.

S tohto miesta prosím, aby zvlášť dnes vynesená osnova nebola Predsedníctvom Slovenskej národnej rady zdržovaná, ale aby bola urýchlene vydaná aj tlačou, aby prakticky mohla byť čím skôr aj do života uvedená.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Nikto, zakľučujem rozpravu a pristúpime k hlasovaniu. Kto je za prijatie prednesenej osnovy tak, ako bola prečítaná, resp. rozdaná a odporučená pánmi zpravodajcami, nech zdvihne ruku. To je jednomyseľnosť. Vyhlasujem túto osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu 6. bodu programu, to je zpráva právneho výboru o

návrhu povereníka pre pravosúdie na vydanie nariadenia o vydávaní Súdneho ústredného oznamovateľa. Zpravodajcom je za neprítomného člena SNR Mlynarčíka, člen SNR pán Dr. Jozef Brúha. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Dr. Jozef Brúha:

Slávna Slovenská národná rada! Po vzniku Slovenského štátu bolo treba zriadiť orgán, kde by súdy, justičné orgány a ústavy publikovaly všetky svoje rozhodnutia a vyhlášky. Publikovaním týchto rozhodnutí dosahujú sa určité zákonneprávne účinky. Určité rozhodnutia, nariadenia alebo vyhlášky nadobúdajú len publikovaním právne účinky. Keďže za prvej Československej republiky publikačný orgán bol spoločný, bolo potrebné zriadiť nový orgán po vzniku Slovenského štátu, čo sa stalo zák. č. 11/1940 Sl. z.

Za doby Slovenského národného povstania táto norma bola zrušená a v dôsledku toho na území, kde siahala právomoc Slovenskej národnej rady, platila norma iná, kdežto na zbývajúcom území Slovenska platil tento zákon č. 11/40 Sl. z. Nastala tu určitá disparita. Po oslobodení celého územia Slovenska potrebné bolo nájsť nejaký právny podklad, aby sa táto disparita odstránila. Lebo po dobu 7 mesiacov, t. j. od vydania normy Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici až do oslobodenia, celú túto dobu Súdny ústredný oznamovateľ vychádzal a uverejňoval vyhlášky, rozhodnutia, predpisy súdov, justičných orgánov a tie by boly neplatné. Tu bolo potrebné legalizovať stav, ktorý tu bol cez 7 mesiacov. To je jeden z dôvodov, že Povereníctvo pre pravosúdie pripravilo túto osnovu.

Druhým dôvodom, nie menej dôležitým je skutočnoť, že dnes, po oslobodení Slovenska, justičné úrady a súdy zavalené sú mimoriadnou prácou, ktorá vyžaduje opäť zvýšenej činnosti publikačnej. Ide menovite o zmeny vo firemnom registri, ďalej o vyhlasovanie za mŕtvych, atď. Toto všetko sa musí publikovať, preto Povereníctvo pre pravosúdie dospelo k záveru, že Ústredný súdny oznamovateľ treba nechať aj naďalej a v dôsledku toho pôvodnú normu - zákon č. 11/1940 Sl. z. - predkladá nezmenenú plénu Slovenskej národnej rady, aby tento návrh nariadenia prijalo.

Z dôvodov, ktoré som uviedol, právny

výbor osnovu akceptoval a ja v jeho mene doporučujem plénu, aby osnovu nezmenenú prijalo.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu? Pretože nikto, pristúpime k hlasovaniu. Kto je za prijatie tejto osnovy? To je väčšina, vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Ďalej prikročíme k prerokovaniu 7. bodu programu, t. j. zpráva právneho, rozpočtového a kultúrneho výboru o návrhu povereníka pre školstvo a osvetu na vydanie nariadenia o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach. Zpravodajcovia sú pán Dr. Pavol Haljan, Ladislav Lipták a Dr. Anton Harčár. Udeľujem slovo prvému zpravodajcovi, pánu Dr. Hajlanovi.

Člen SNR Dr. Pavol Haljan:

Slávna Slovenská národná rada! Za pomerne krátkeho trvania, ani nie ročného nášho pléna, predkladá povereník pre školstvo a osvetu už druhú osnovu o vysokej škole, ktorá sa má zriadiť tento raz v Košiciach. Je to znak, že naši vedúci činitelia a Slovenská národná rada si plne uvedomujú, že nový slovenský život potrebuje na vedúce miesto ľudí kvalitných, ľudí školených - odborníkov. Doteraz naše vysoké školy neboly úplne vybudované. Začínali sme len univerzitou a postupne budovali sme ďalšie vysoké školy. Dnes môžeme konštatovať, že naše vysoké školstvo je temer dobudované. Máme univerzitu, techniku, Vysokú školu obchodnú a práve dnes predkladám za právny výbor návrh na zriadenie Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.

Dovoľte mi pri tejto príležitosti, aby som ako referent vyzdvihol len dva momenty:

1. Že zriaďujeme vysoké poľnohospodárske školstvo, to je vysoké školstvo pre naše roľníctvo. Slovenské roľníctvo, ako najväčšia složka nášho národa, dostáva týmto svoju vysokú školu, ktorej úlohou bude nielen vychovávať vysokoškolský dorast, poľnohospodársky a lesnícky, ale súčasne zaoberať sa vedeckým výskumom nášho poľnohospodárstva a lesníctva a tým zvyšovať jeho úroveň.

Druhým momentom je, že sídlom tejto školy má byť metropola nášho východné-

ho Slovenska, Košice. Iste toto nariadenie s najväčším uspokojením privítajú naši Slováci na našom východe. (Potlesk. ) Tým, že dávame Košiciam vysokú školu, zdôrazňujeme tým, že Košice budú od dnes nielen kultúrnym, ale aj vedeckým centrom nášho východného Slovenska a posilňujeme tým na našom južnom pohraničí východného Slovenska aj slovenský živel.

Pri prejednávaní tejto osnovy v právnom výbore boly prevedené niektoré zmeny:

1. Právny výbor je zato, aby obdobne, ako je to aj u iných vysokých škôl, študijné predpisy, študijné osnovy a skúšobné poriadky vydával tiež Sbor povereníkov nariadením, čím sa tieto predpisy stanú ľahko prístupnými.

2. Ďalšiu zmenu na návrhu výbor previedol v tom, že Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach sa zriaďuje až zemným semestrom študijného roku 1946/1947, nie ako bolo v pôvodnom návrhu uvedené, letným semestrom 1945/1946.

Keď mám hlasovať o tomto nariadení, chcem len zdôrazniť ešte to, že pri budovaní tejto Vysokej školy si musíme uvedomiť ešte jednu veľmi dôležitú vec. Vysoké školy zriaďovať bez toho, žeby tieto maly dostatočnú záruku vybavenia po stránke vecnej a osobnej, iste by v podstate nemalo patričného významu. Preto chcel by som apelovať na všetkých príslušných našich vedúcich činiteľov, aby do tejto našej školy prv, než začne fungovať, postarali sa predovšetkým o profesorské sily, pretože z dôvodovej zprávy vysvitá, že zatiaľ táto Vysoká škola len s 3 profesormi má začať svoju činnosť a taktiež, aby sa postarali o riadne vybavenie tejto školy.

Som presvedčený, že Miestny národný výbor v Košiciach bude sa všemožne o to starať, aby sa našlo vyhovujúce vecné zariadenie pre túto školu. Prosím, aby sa mu na všetkých miestach vychádzalo vústrety, aby naši vysokoškoláci, ktorí prídu na jeseň do Košíc, mali už všetko pripravené.

Doporučujem plénu Slovenskej národnej rady prijať osnovu jednohlasne.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo pánu zpravodajcovi Ladislavovi Liptákovi.

Člen SNR Ladislav Lipták:

Slávna Slovenská národná rada! Aby sa vyhovelo oprávneným požiadavkom východného Slovenska, čo najskôr prekladá sa odbor lesného a poľnohospodárskeho inžinierstva Vysokej školy technickej z Bratislavy do Košíc, ako samostatnej vysokej školy. Toto sa má uskutočniť predmetným nariadením. Táto Vysoká škola má sa vybudovať vo väčších rozmeroch ako špeciálna škola svojho druhu moderne vybavená, ktorá dá nielen cenný odborne a vedecky pripravený dorast pre naše poľné a lesné hospodárstvo, ale bude ako špeciálne vysoké učilište svojho druhu.

Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach otvorí sa v najbližšom školskom roku a to už v zimnom semestri.

Celkový bežný náklad na školu možno odhadnúť asi na 4, 686. 000 Kčs roč., z čoho pripadá 3, 960. 000 Kčs na osobné a 726. 000 Kčs na výdavky vecné. Možno počítať, že osobné výdavky sa úplným personálnym vybavením školy postupom času asi zdvojnásobia.

Pre najbližší čas treba počítať s mimoriadnymi výdavkami asi 2, 889000 Kčs, z čoho pripadá na vnútorné zariadenie a vedecké pomôcky asi 2, 480. 000 Kčs a na presťahovanie školy do Košíc asi 409. 000. Kčs.

Pre ubytovanie poslucháčov má sa zriadiť Štátne vysokoškolské kolégium. Na zakúpenie potrebných k tomu vecí preliminuje sa suma circa 1, 000, 000 Kčs. Povereníctvo pre školstvo a osvetu pri sostavovaní rozpočtu na rok 1946 tento výdavok ešte nepredvídalo a ani nezaistilo. Tento schodok navrhuje sa uhradiť podľa čl. X. finančného zákona presunom.

Okrem toho zadováženie školského poľného a lesného majetku s príslušným živým a mŕtvym inventárom a podniku pre spracovanie dreva vyžiada si vyšší náklad, ktorý sa teraz nedá odhadnúť, avšak výdavky na získanie tohto majetku a podniku štát získa protihodnotu v realitách, ktoré budú aj po stránke hospodárskej produktívne. Vhodný lesný majetok, ktorý má mať asi 3. 000 ha, bude možno získať od mesta Košíc výmenou za iný lesný majetok. Poľný majetok bude treba získať pravdepodobne kúpou.

Výbor rozpočtový predložený návrh pri-

jal dňa 6. apríla 1946 a predkladá ho plénu SNR na schválenie.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo tretiemu zpravodajcovi, pánu členovi Rady Dr. Harčárovi.

Člen SNR Dr. Anton Harčár:

Vážení páni, vážené panie! Slovenský východ už vyše pol roka netrpezlivo čakal na toto nariadenie. Je Vám dobre známe, pamätáte sa sami, že slovenský východ predložil tu Slovenskej národnej rade interpeláciu, v ktorej sa domáhal zriadenia Vysokej školy v Košiciach. Keď tento deň dnešné zasadnutie pozdravuje slovenský východ s radosťou, že sa uskutočňuje jeho oprávnená požiadavka, nemôžem opomenúť, aby som nezdôraznil, že slovenský východ neni do plnej miery uspokojený. Slovenský východ domáhal sa Vysokej školy technickej. Kompromis bol dohodnutý tak, že sa v Košiciach zriaďuje nová Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva z odborov poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej. Pri tejto príležitosti preto naďalej odporúčam Slovenskej národnej rade do pozornosti oprávnenú požiadavku, najmä po stránke kultúrnej nášho východu a ak chceme, aby medzi východom a západom nášho štátu urobené bolo vyrovnanie, zriadenie ďalších vysokých škôl v Košiciach. Je to potrebné najmä po stránke kultúrnej a hospodárskej. Nijako ináč nepovznesieme náš východ, ani hopodársky ani kultúrne, keď plánovité nebudeme tam prenášať kultúrne a hospodárske strediská.

Kultúrny výbor na svojom zasadnutí dňa 27. marca 1946 predložený návrh prejednal a prijal ho so zmenou, s doplňujúcim návrhom ohľadne nákladu a investícií týkajúcich sa Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.

Národný výbor v Košiciach podujal sa na umiestnenie tejto školy v Košiciach. Pre tieto úkoly vyznačené boly tri stredné školy, ktoré nateraz boly obsadené meštiankou a gymnáziami. Tieto Školy musia byť vyprázdnené a tri školy majú byť umiestnené v iných budovách, ktoré sú k dispozícii v meste, lenže sú zničené a musia byť opravené. Pre tieto práce Miestny národný výbor nemá prostriedkov. Sú to štátne školy. Na Povereníctve školstva a osvety vyjadrili sa o tejto veci

negatívne, že pre tieto veci nemajú prostriedkov. Preto kultúrny výbor v položke c) na mimoriadne výdavky doplnil: "na adaptačné práce pre školy, ktoré uvoľňujú svoje budovy pre Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva, doporučuje sa zaistiť náklad 800. 000 -Kčs. "

S týmto doplnením kultúrny výbor predkladá plénu SNR návrh o zriadení Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva na schválenie a doporučuje, aby s doplňovacím návrhom plénum Slovenskej národnej rady túto osnovu ako nariadenie Slovenskej národnej rady prijalo.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu? Pán člen Národnej rady Maťašík.

Člen SNR Andrej Maťašík:

Slávna Slovenská národná rada! Predložená osnova nariadenia Slovenskej národnej rady o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach dotýka sa najmä nášho východného Slovenska a má za cieľ aspoň čiastočne napraviť krivdu, ktorú muselo trpieť východné Slovensko dôsledkom toho, že Košice boly viedenským diktátom odtrhnuté od Československej republiky a pripojené k Maďarsku a najmä, že košická technika po svojom zriadení v roku 1938 nemohla svoju činnosť na východe rozvinúť.

Slovenský východ s nevšednou radosťou pozdravuje predložený návrh nariadenia Slovenskej národnej rady o zriadení Vysokej školy poľnohospodárskeho o lesníckeho inžinierstva v Košiciach, i keď všetky naše kultúrne a politické miesta na východe pokladaly za samozrejmé, že celá Vysoká škola technická generála Milana Rastislava Štefánika bude preložená na svoje pôvodné miesto. Ak sa tak nestalo, predsa s radosťou pozdravujeme aspoň toto zriadenie Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.

Keď predložené nariadenie vracia Košiciam iba oddelenie poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva, vidím v tom prejavenie zvláštnej pozornosti východoslovenskému poľnohospodárskemu a lesnému hospodárstvu.

Pred prvou svetovou vojnou hospodári-

lo sa tu ako tak pokrokovým spôsobom iba na veľkostatkoch, ktoré boly temer všetky vo vlastníctve neslovákov, zatiaľ čo náš pospolitý slovenský ľud buď biedil na panských veľkostatkoch, buď na svojich maličkých poličkách hospodáril spôsobom celkom primitívnym. V Československej republike pozdvihla sa úroveň nášho ľudu, ktorý začal hospodáriť modernými metódami a zvyšoval rýchlo svoju hospodársku, hmotnú i kultúrnu úroveň.

Dnes, keď sa už nielen hovorí, ale verím, aj začne sa uskutočňovať systematické spriemyselňovanie najmä východného Slovenska, má zriadenie Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach ďalekosiahly význam.

Vedecká a výchovná činnosť tejto školy bude základom a oporou budovania priemyslu potravinárskeho, drevárskeho, chemického a textilného, ktorý má na našom východe prirodzené predpoklady.

Zvýšeniu úrovne poľnohospodárstva na východnom Slovensku majú slúžiť zriadiť sa majúce nižšie dvojročné hospodárske školy v Sobrancoch a vo Vranove a prepotrebná hospodárska škola v Michalovciach, ktorá by bola z tamojšej dvojročnej hospodárskej školy premenená na štvorročnú, ako aj rozšírená sieť pokračovacích škôl hospodárskych. Okrem toho treba zriadiť nižšiu alebo strednú drevársku školu, kde by sa vychovával dorast pre túto školu, ktorá sa v Košiciach zriaďuje.

Odborná výchova a školenie poľnohospodárskych pracovníkov je jedným z našich najväčších problémov. Niekdajší ministerský predseda Dr. Hodža vyhlásil pred niekoľkými rokmi pri otváraní Hospodárskej školy v Michalovciach, že slovenské roľníctvo potrebuje v prvom rade tri veci: 1. školy, 2. školy a 3. školy. (Povereník Dr. Husák: na to nie sme zvedaví, čo povedal Hodža o tejto veci. Nerobte auereolu Hodžovi. )

Chceme, aby slovenské roľníctvo dostalo sa čo najskôr na úroveň českého roľníctva. Preto s radosťou vítame predložený návrh nariadenia o zriadení tejto vysokej školy, ktorý veríme, bude schválený jednomyseľne a tým sa aspoň čiastočne odčiní doterajšie niekedy úmyselné, niekedy neúmyselné zaznávanie nášho východného Slovenska.

Okrem toho pripojujem návrh a žiadosť z východného Slovenska na povereníka

pre školstvo a osvetu, aby čím skôr vypracoval tiež návrh na zriadenie fakulty lekárskej v Košiciach. Vieme, že vývoj pečlivosti o zdravie, ako aj pripravované národné poistenie budú vyžadovať tiež výchovy čím väčšieho počtu lekárov, ktorí by to národné poistenie v praxi mohli prevádzať. Pretože lekárska fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave nebude môcť v najbližších rokoch dostatočný počet lekárov nám vychovať, bolo by veľmi potrebné, aby zriadenie lekárskej fakulty v Košiciach bolo čím skôr uskutočnené, tým skôr, keď v Čechách boly už takéto vysoké školy zriadené.

Okrem toho súčasne súvisí tiež s poľnohospodárskym a lesníckym inžinierstvom aj výchova zememeračského dorastu. Vieme, že naše Slovensko prekonáva teraz novú sociálnu revolúciu. Prevádzania parcelácií pozemkov zradcov, kolaborantov a neslovákov budú potrebovať čím skoršieho spracovania po stránke odbornej a k tomu budeme potrebovať čím viac zememeračov. Okrem toho musíme počítať s tým, že bude potrebné prevádzať scelovanie pozemkov a taktiež na tieto práce bude potrebné vychovať čo najväčšie množstvo odborne školených síl. Verím, že Košice aj takéto školy si zaslúžia a že budú zriadené čím skôr a že z ich zriadenia nepoteší sa len východné Slovensko, ale poteší sa im celé Slovensko a celá československá verejnosť. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen SNR Ing. Takáč.

Člen SNR Ing. Samuel Takáč:

Vážení! V mene Klubu komunistických členov Slovenskej národnej rady vítam tento návrh, najmä preto, že Vysoká škola technická v Košiciach umožní, aby boly vychovávané kádre osôb, ktoré špeciálne pre východné Slovensko budú mať veľké poslanie. Východné Slovensko je z celého nášho Slovenska a z celej republiky najzaostalejšie a najbiednejšie. Jedine výstavba priemyslu na východe východnému Slovensku môže pomôcť. Pre túto výstavbu bude treba veľa technikov a odborníkov, predovšetkým malých ľudí, ktorí budú oddaní myšlienke novej našej ľudovej demokracie a znárodneného priemyslu, ktorý slúži záujmom pracujúceho ľudu.

Bude treba túto vysokú školu vybaviť všetkým, čo potrebuje a súčasne sa posta-

rať o to, aby chudobné deti roľníkov a robotníkov mohly ísť študovať na túto vysokú školu.

Vážení, dnes tu odznely slová, ktoré postavily náš veľkopriemysel do určitej súvislosti s kartelami a syndikátmi z minulosti. Myslím, že to bolo veľmi mylne prirovnanie a že by sme sa mali raz a navždy vyvarovať v budúcnosti pred takýmto stavaním otázok. Ja tvrdím, že nemožno stavať záujem priemyslu proti záujmom živnostníkov a remeselníkov. Na tom biednom východnom Slovensku sú i tí živnostníci a remeselníci najbiednejší. Pomôže sa im však a budú silnejší, keď tam príde priemysel. Vieme, že v minulosti práve kartely a banky a ziskové záujmy súkromných podnikateľov to boly, ktoré úplne krvavou cestou, cez mŕtvoly živnostníkov a remeselníkov sa dostávaly vpred. V tejto republike touto cestou sa nepôjde.

Ak dnes niekto hovorí, že sa vydávajú veľké peniaze na priemysel, tak mu treba povedať, že budeme musieť vynaložiť naň ešte väčšie peniaze a na tom východnom Slovensku ten priemysel nepostavíme, ak skutočne túto výstavbu finančne nezaistíme.

Vysokej škole technickej v Košiciach pripadnú, ako aj všetkým vysokým školám vôbec, ktoré sa tu prípadne v budúcnosti zriadia, veľké úlohy pri tejto výstavbe. Budú veľkým prínosom pre zvýšenie blahobytu východného Slovenska a možno si len priať, aby sme čo najrýchlejšie mohli prikročiť k výstavbe vysokých škôl a k výstavbe a k novému budovaniu celého nášho východného Slovenska. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem ďalej slovo pánu členovi Rady Júliusovi Gašperíkovi.

Člen SNR Július Gašperík:

Slávna Slovenská národná rada! Iste nikto nepochybuje, že si prajeme a skutočne sme vďakou slovenskému východu zaviazaní za jeho postavenie v odboji a želáme mu, aby mal Vysokú školu technickú v Košiciach založenú. To je vec jasná. Ale keď naši vedúci činitelia na Slovensku rozhodovali o tom, že dve fakulty Slovenskej vysokej školy technickej majú prejsť na východ, boly odborné kruhy pred veľkým problémom, menovite po tej stránke, ako to uskutočniť. Moje poznámky k tejto veci sú dobromyseľné a dobre mie-