prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie návrhu imunitného výboru, nech zdvihne ruku. To je jednomyseľné.

Prikročíme k prerokovaniu 12. bodu, ktorý bol Predsedníctvom Slovenskej národnej rady dodatočne daný na program, to je zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o zápoľnom (pohotovostnom) prídavku a o vedľajších náležitostiach členov Národnej bezpečnosti a príslušníkov finančnej stráže počas brannej pohotovosti štátu.

Udeľujem slovo pánu zpravodajcovi, povereníkovi Dr. Viktorymu. (Hlasy: "Nie je tu!")

Nakoľko pán povereník Dr. Viktory je neprítomný, udeľujem slovo pánovi predsedovi právneho výboru Dr. Čechovi.

Člen SNR Dr. Ján Čech:

Predkladanou osnovou rieši sa problém, ktorý vytvorily mimoriadne pomery v uplynulej dobe. Finančná stráž a členovia Národnej bezpečnosti požívali mimoriadne prídavky počas brannej pohotovosti štátu. Vzhľadom na to, že nebolo dostatočnej normy, ktorá by tieto prídavky priznávala a na podklade ktorej by im tieto boly vyplácané, je žiadúce, aby sa otázka riešila so zpätnou účinnosťou a aj pre budúcnosť aby bola upravená treba, aby Povereníctvo vnútra predložilo predmetnú osnovu, ktorou má byť matéria riešená.

Predkladaným návrhom nariadenia sa upravujú jednotne a priznávajú za poľné pôžitky jak členom Národnej bezpečnosti, tak aj príslušníkom finančnej stráže, ktoré mali poberať počas brannej pohotovosti štátu, ktorá skončila 31. decembra 1945.

Právny výbor v spoločnom zasadnutí s rozpočtovým výborom sa osnovou zaoberal a doporučuje ju plénu Slovenskej národnej rady k schváleniu v znení, ako bolo, osnova predložená.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu. Kto sa hlási k slovu? Keďže nikto, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie návrhu pána zpravodajcu ohľadom nariadenia o zápoľnom prídavku a o vedľajších náležitostiach členov Národnej bezpečnosti a príslušníkov finančnej stráže počas brannej pohotovosti Štátu, nech zdvihne ruku. To je jednomyseľnosť, vyhlasujem túto osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

K slovu sa ďalej hlási pán člen Rady Dr. Pavol Haljan.

Člen SNR Dr. Pavol Haljan:

Slávna Národná rada! Počas tohto zasadnutia Vám bola rozdaná interpelácia, ktorú som podal s kolegami-členmi Demokratickej strany. Nakoľko však vec je veľmi aktuálna a veľmi závažná, prosím pána povereníka pravosúdia, aby na túto interpeláciu odpovedal ešte na tomto zasadnutí, to znamená v smysle § 44 dočasného rokovacieho poriadku pléna Slovenskej národnej rady vznášam túto interpeláciu ako otázku, adresovanú na pána povereníka pravosúdia.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Pýtam sa pána povereníka pre pravosúdie Dr. Štefánika, či hodlá odpovedať hneď ústne, alebo na niektorom z najbližších zasadnutí písomne.

Povereník Dr. Ivan Štefánik: Podám správu ústne hneď.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Prosím. Udeľujem slovo pánu povereníkovi pre pravosúdie Dr. Ivanovi Štefánikovi.

Povereník Dr. Ivan Štefánik:

Slávna Slovenská národná rada!

So zreteľom na tendenčné a skutočnosti odporujúce zprávy niektorých novín a na podaný dotaz, dovoľujem si pred plénom Slovenskej národnej rady podať zprávu o trestnom konaní, vedenom proti Imrichovi Sečkárovi z Báhoňa.

Proti Imrichovi Sečkárovi, mäsiarovi v Báhoni, zaviedla trestné stopovanie Stanica NB v Báhoni na rozkaz HVNB, VI. odd. a dňa 28. XI. 1945 zatkla obvineného. Podľa trestného oznámenia označenej stanice NB, sostaveného na základe výsledkov stopovania, Imrich Sečkár mal zaviniť z pomsty dňa 1. IV. 1945 v obci Báhoň zastrelenie Imricha Júliusa Medlená, podnotára z Pudmeríc, a to ako návodca. Na základe oznámenia Štátneho zastupiteľstva v Bratislave vyšetrujúci sudca Krajského súdu previedol vo veci stopovanie a po skončení stopovania aj vyšetrovanie pre inkriminovaný zločin Štátne zastupiteľstvo v Bratislave dňa 16. I. 1946 podalo obžalobný spis proti obvinenému pre účastenstvo na zločine úmyselného zabitia človeka podľa §§ 69 č. 1 a 279 trestného zákona. Skutkový

stav, ktorý je základom obžaloby, uvádza Štátne zastupiteľstvo takto:

Imrich Sečkár dňa 1. apríla 1945 v Báhoni pri prechode frontových vojsk ČA, keď boli cez obec dopravovaní zajatci bývalej Slovenskej pracovnej služby vojakmi ČA, spozoroval medzi nimi Imricha Júliusa Medlená, skupinára bývalej Slovenskej pracovnej služby a bývalého podnotára z Pudmeríc, na ktorého sa už dávnejšie hneval, spolu aj s istým Dvoranom napadnul Medlená, bijúc a kopajúc srazil ho k zemi a tvrdiac o ňom, že bol gardistom a fašistom, dosiahol u dôstojníkov ČA, že tento bol odvedený na veliteľstvo. Pri vyšetrovaní neznámymi dôstojníkmi na veliteľstve, dožadujúc sa na týchto dôstojníkoch zastrelenia Medlená, dosiahol toho, že uvedení neznámi dôstojníci po krátkom výsluchu bez každého ďalšieho šetrenia tohože dňa za prítomnosti obvineného dali Imricha Júliusa Medlená zastreliť. - Pred rozhodujúcim senátom Krajského súdu v Bratislave, ktorému predsedal Jozef Markovič, konalo sa prvé hlavné pojednávanie vo veci dňa 8. III. 1946. Cieľom ďalšieho dokazovania odročilo sa hlavné pojednávame na deň 2. IV. 1946. Po prevedení dokazovania výsluchom svedkov obžaloby i obhajoby, súdny senát vyhlásil svoj rozsudok dňa 5. IV. 1946. Súd vo svojom rozsudku uznal obžalovaného vinným zločinom podľa obžaloby a ako hlavný trest mu vymeral trestnicu v trvaní 12 rokov. Obhajca ohlásil proti rozsudku odvolanie hneď po jeho vyhlásení, takže rozsudok bude preskúmaný Hlavným súdom v Bratislave ako druhostupňovou súdnou stolicou. Predbežná, poťažne vyšetrovacia väzba, nariadená proti obvinenému za trestného konania, zakladala sa na dôvodoch podľa § 141 č. 2, 3 a § 148 trestného poriadku.

O odsudzujúcom rozsudku, vynesenom v danom konkrétnom prípade poznamenávam, že ide o gremiálne rozhodnutie trojčlenného senátu Krajského súdu, vynesené na tajnej porade väčšinou hlasov, takže právne presvedčenie a hlasovanie jediného člena senátu nemohlo byť samo o sebe rozhodujúce.

Pokladám za potrebné obzvlášť zdôrazňovať, že obžaloba Štátneho zastupiteľstva neobsahuje údaje namierené proti Červenej armáde a nepúšťa sa do kritiky samotného faktu zastrelenie Medlena po stránke právnej. Zaoberá sa iba špeciálne trestnoprávne relevantnou činnosťou obvi-

neného Sečkára a posudzujúc túto činnosť s hľadiska príslušných ustanovení trestného zákona, kvalifikuje ju za delikt. Skúmanie otázky, či sa v danom prípade súd nemal podrobne zaoberať aj právnou skutočnosťou a okolnosťami zastrelenia Medlena zabieha už do oblasti judikovania, ktorému nechcem a nemôžem predbiehať, je však faktom, že obžaloba predmetný čin expressis verbis nikde neoznačila za protiprávny, keďže riešenie tejto otázky po stránke skutkovej i právnej nechala stranou. Či skutkový a právny základ obžaloby, resp. aj samotného rozsudku bez rozriešenia tejto otázky vyhovuje alebo nie, je vecou posúdenia vyšších súdov, ktoré sa týmto prípadom budú zaoberať. Isté je však, že za tohto stavu veci nemožno v obsahu trestných spisov nachádzať akési zahrotenie, ba ani priame insinácie proti postupu príslušníkov Červenej armády. Samotná kvalifikácia otáznej činnosti obvineného ani pri najširšom vysvetľovaní a najhlbšom rozbore jej právnych premíss nemôže sa škodlivé dotýkať cti Červenej armády ako celku, veď buduje iba na konkrétnom čine jednotlivcov, ktorému sa neprivlastňuje v žiadnej relácii význam všeobecný. Niet pochybnosti o tom, že takéto zovšeobecňovanie v akejkoľvek forme všetci energicky by sme odmietli, pretože sa protiví jednak objektívnosti, jednak pocitu úprimnej vďaky, ktorú celý národ pociťuje voči Červenej armáde ako osloboditeľke a pretože by takýto postup hrubo narušoval naše tak hlboké citové vzťahy k bratskému národu ruskému.

Ako prípad analogický s predmetnou trestnou vecou obžalovaného Sečkára uvádzam, že za Slovenského národného povstania osoba, ktorá svojím udaním dosiahla u partizánskej jednotky usmrtenie poslanca tzv. Slovenského snemu Šaláta v Hajnikách, bola formou priameho prejavu verdiktu ľudu zbiľagovaná za vinníka a z trestu za tento čin popravená, pričom sa vychádzalo z toho právneho predpokladu, že vinu poslanca Šaláta mal vysloviť Národný súd a iba na základe tohto výroku mohol byť na ňom vykonaný trest.

V súvislosti so zrušením väzby Imricha Sečkára poznamenávam nasledujúce: O nariadení, ďalšom trvaní alebo zrušení súdnej predbežnej alebo vyšetrovacej väzby rozhoduje podľa zákona súd, a to podľa toho, či zákonné dôvody väzby sú splnené, poťažne či v tom-ktorom stave trestného

konania ešte trvajú. Ak súd v hociktorom štádiu trestného konania dospeje k presvedčeniu, že niet dostatočných dôvodov pre ďalšie trvanie väzby a zákonné prekážky tomu nebránia, podľa všeobecnej zásady, vyslovenej v § 157 trestného poriadku, má väzbu zrušiť. Ide o vec sudcovského uváženia, ktoré však sa tu opiera iba o potreby procesuálnej účelnosti a meritornému rozhodovaniu vo veci v žiadnom smere neprejudikuje, čiže na rozhodovanie o vine a či treste nijako nevplýva. V danom prípade väzba obžalovaného zakladala sa jednak na obave pred jej útekom, jednak a hlavne však na obave pred takzvanou kolúziou, čiže škodlivým pôsobením na svedkov, ktorým by sa náležité zistenie skutkového stavu bolo zmarilo. Súd, do pôsobnosti ktorého patrí rozhodovať o väzbe - zrejme dôvodne musel dospieť k presvedčeniu, že väzba z príčiny nebezpečia kolúzie nebola by už náležite odôvodnená, keďže celé dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa už previedlo a oné skutkové zistenia, ktoré prípadne môže pre svoje rozhodovanie potrebovať súd vyššej stolice, nemôžu už byť prípadným pôsobením obžalovaného škodlivé ovplyvňované. Jediným zákonným dôvodom ďalšieho trvania väzby zostalo by takto iba nebezpečie úteku, avšak aj toto je značne zmiernené zistenými rodinnými, zárobkovými a majetkovými pomermi obžalovaného. Pri tomto právnom stave s obzvláštnym zreteľom na striktnú zásadu § 157 Trestného poriadku o obmedzení trvania väzby na nevyhnutné minimum a s ohľadom na zrejmú irelevantnosť väzby pre meritórne rozhodnutie súdu - nemožno právne vytýkať, že Štátne zastupiteľstvo nepoužilo sťažnosti proti usneseniu súdu, a to tým menej nie, lebo pre komplikovanosť právnych otázok sotva možno dúfať, že vec sa pred súdom druhej stolice právoplatne skončí, ale treba počítať aj s treťostupňovým postupom pred Najvyšším súdom, čím sa ukončenie tejto trestnej veci značne oddiali.

Tlačové zprávy, ktoré zavdaly podnet k mojej dnešnej zpráve, nesporne mohly vyvolať vo verejnosti dojem, že voľnosť sudcovského rozhodovania nie je u nás v náležitej miere chránená proti priamym alebo nepriamym zásahom do výkonu sudcovskej právomoci a tak vo veľmi nepriaznivom smere sa dotkly zásady sudcovskej neodvislosti, ako základného postulátu demokratického právneho poriadku. V sú-

vislosti s touto skutočnosťou konštatujem, že so zreteľom na ústavne zaručenú neodvislosť súdov v judikovaní nikto, t j. nijaký politický alebo administratívny orgán, ba ani samotné Povereníctvo pravosúdia - nie je oprávnené do sudcovského rozhodovania zasahovať. Ak trestný súd v niektorej veci prípadne vynesie mylné rozhodnutie, je tu podľa zákona možnosť na uplatnenie opravného prostriedku (odvolania), na základe ktorého sa vec dostane pred vyšší (druhostupňový) súd a tento v rámci svojej zákonnej pôsobnosti môže mylné rozhodnutie prvostupňového súdu napraviť. Ani rozhodnutie druhostupňového trestného súdu nie je však vždy konečné, lebo v prípade porušenia hmotných alebo procesných ustanovení zákona pripúšťa sa proti nemu ďalší opravný prostriedok (zmätočná sťažnosť), o ktorom rozhoduje s konečnou platnosťou súd tretej stolice. Zákonná procesuálna pôsobnosť vyšších súdnych inštancií - obzvlášť druhostupňového súdu - je tak široká, že poskytuje možnosť na nápravu všetkých závad alebo nedostatkov opravným prostriedkom rozhodnutia.

Zásada, že súdne rozhodnutie okrem vyššej súdnej inštancie nikto iný nemôže pozmeniť a neprípustnosť akéhokoľvek priameho a či nepriameho zásahu do výkonu súdnej právomoci platí vo všeobecnosti, platí tedy aj pre daný konkrétny prípad, v ktorom rozsudok prvostupňového súdu doteraz nie je právoplatný.

Ako skutočnosť s hľadiska sudcovskej neodvislosti, ba aj s hľadiska všeobecnej právnej istoty veľmi boľastnú, musím oznámiť, že senátny predseda Jozef Markovič dňa 19. IV. 1946 bol v budove Krajského súdu orgánom NB na príkaz VI. odboru Povereníctva pre veci vnútorné zaistený. Nasledujúceho dňa bol na svojom byte zaistený súdny radca Viktor Pavliotti, - druhý člen súdneho senátu pojednávajúceho trestnú záležitosť Imricha Sečkára. Zaistenie oboch sudcov dialo sa bez môjho vedomia a súhlasu a bez úradného písomného oznámenia zákonných dôvodov zaistenia. Iste nikto z nás nepochybuje o tom, že celá verejnosť, sledujúca tlačovú kampaň sústredenú okolo Sečkárovho prípadu, musí vidieť priamu príčinnú súvislosť medzi odsudzujúcim rozsudkom, vyneseným v tejto trestnej veci a medzi zatknutím dvoch členov rozhodujúceho súdneho senátu, veď toto zatknutie je v nepretržitej časovej kontinui-

te s vynesením odsudzujúceho rozsudku v predmetnej trestnej veci a s tlačovými zprávami proti tomuto rozsudku útočiacimi. Toto presvedčenie verejnosti už ničím nemôžeme vyvrátiť a škodlivé následky toho nesporne veľmi nepriaznivé postihnú našu justíciu. V sudcovských kruhoch vzbudil tento zákrok pochopiteľne značný rozruch, pocit právnej neistoty, nechuť, ba priamo obavu voči výkonu sudcovských povinností a dôvodne sa obávam toho, že tento zákrok obzvlášť nepriaznivo zapôsobí na zákonný a nestranný výkon sudcovskej právomoci v oblasti trestného súdnictva riadneho, ako aj ľudového. Je v plnej miere odôvodnené, aby sa správnosť predmetného opatrenia starostlivé preskúmala a aby na základe môjho úradného požiadania urýchlene bola sjednaná náprava v záujme zmiernenia nepriaznivých následkov tohto brachiálneho zákroku. V mojej žiadosti, adresovanej pánu povereníkovi vnútra, žiadal som o bezodkladné prepustenie oboch zatknutých sudcov na slobodu, a to cieľom uspokojenia zamestnancov justičného rezortu i celej právnickej verejnosti. Ako to z môjho prednesú jasne vyplýva, pojednávanie trestného prípadu obžalovaného Sečkára nemôže a nesmie byť dôvodom zaistenia rozhodujúcich sudcov, - ich prípadné previnenia za minulého režimu maly byť však konštatované behom zákonného preverovacieho pokračovania, pri ktorom predsedom preverovacej komisie bol práve pán povereník vnútra. Prepustenie menovaných na slobodu je nutné aj z toho dôvodu, aby v trestnej záležitosti Sečkára čo najskôr mohol byť písomne vyhotovený rozsudok, t. j. aby prvostupňový súd čo najskôr mohol predložiť spisy druhostupňovému súdu a tiež aj v záujme úspešného a urýchleného ukončenia disciplinárneho konania proti senátnemu predsedovi Markovičovi. Na tejto žiadosti v celom rozsahu zásadne trvám. Prípadné nevyhovenie tejto žiadosti podľa môjho presvedčenia mohlo by veľmi citeľne poškodiť záujmy zákonného výkonu justície a domnievam sa, že by bolo v plnej miere opodstatnené, aby som z toho vyvodil aj konzekvencie politickej povahy.

Podľa tlačových zpráv senátny predseda Markovič na hlavnom pojednávaní, konanom v trestnej veci proti Imrichovi Sečkárovi, použil akési nemiestne a k prejednávanej veci nepatriace výroky. Pre tieto údajné výroky senátneho predsedu Mar-

koviča nariadilo už Povereníctvo pre pravosúdie zavedenie disciplinárneho vyšetrovania. Oproti mylným tvrdeniam tlače treba tu však zdôrazniť, že nariadenie a výkon disciplinárneho konania patrí výlučne do pôsobnosti justičných orgánov, k tomu podľa zákona povolaných, ktoré s dôkladnosťou a svedomitosťou, akú vyžaduje závažná povaha a dosah výrokov údajne odznelých, vykonajú svoje zákonné povinnosti. Je samozrejmé, že údajné poznámky, dotýkajúce sa v akejkoľvek nepriamej forme cti Červenej armády a urážajúce naše úprimné vzťahy k osloboditeľskej armáde, odmietame a zavrhujeme.

Rozhodovanie o tom, či senátny predseda Markovič, prípadne súdny radca Pavliotti za minulého politického režimu sa dopustili nejakého trestného činu, patriaceho do pôsobnosti ľudového súdu, môže sa zakladať iba na riadnom postupe podľa nar. č. 33/1945 Sb. n. SNR a vyk nar. č. 55/1945 Sb n. SNR. Nariadenie väzby však v prípade zavedenia takéhoto stíhania nie je podľa zákona obligatórne. Vyslovenie viny závisí výlučne od toho. či sa zákonným konaním dokážu činy podľa nariadenia o ľudových súdoch trestné. Činy, ktoré s údajnými deliktami nesúvisia, na prípadné trestné konanie pred ľudovým súdom nijaké právne účinky nemajú Paktom je, že obidvaja menovaní sudcovia boli preverovacou komisiou justičného rezortu na základe zákonného postupu preverení. Pri preverení senátneho predsedu Markoviča zasadali v komisii: Dr. Viktory ako predseda a Dr. Daxner, Dr. Brúha, Polín, Polák ako členovia. Pri preverení súdneho radcu Pavliottiho skladala sa komisia z Dr. Viktoryho ako predsedu a z Veselá, Dr. Marečka, Dobrovodskej, Poláka ako členov. Za tohto stavu vecí zaiste nemožno shľadávať nijaké hriešne opomenutie v tom, že spomenutí sudcovia nebolí vylúčení z výkonu svojich sudcovských povinností, veď postupovalo sa tu presne v smysle príslušných ustanovení nariadenia č. 99/1945 Sb. n. SNR.

Záverom svojej reči shrňujem podstatu veci v nasledovné: Akýkoľvek nátlak alebo zásah do výkonu sudcovskej právomoci, nehľadiac na to, či ide o čin zlomyseľného alebo dobromyseľného zamerania podrýva vážnosť a autoritu súdov, znehodnocuje právny význam súdnictva a tak oslabuje najzákladnejšie piliere právneho poriadku. Zásada sudcovskej neodvislostí

je kardinálnou požiadavkou demokratického právneho zriadenia, bez ktorej ľahko by sme sa mohli ocitnúť v anarchii a bolo by nám znemožnené zákonnou cestou urovnávať právne vzťahy občanov. Justícia je veľmi jemný mechanizmus, ktorý vyžaduje bezúhonnú súhru všetkých svojich súčiastok a ten, kto túto súhru úmyselne alebo ľahkomyseľne naruší, môže tým vyvolať nedohľadné následky, ktoré ani najobratnejší mechanik nemôže napraviť a ktoré celou svojou ťarchou postihnú i toho, kto nepovolanou rukou zasiahol do tohto jemného prístroja. Starobylú, ale večne pravdivú zásadu: "Justitia fundamentálni regnorum nestačí propagovať, ale treba ju skutkami prežívať, ideovým zameraním priznávať, - normatívne i prakticky uskutočňovať. Som pevne presvedčený, že týmto slúžime nášmu národu, štátu a našim pokojným medzinárodným vzťahom.

Konsolidácia našich právnych pomerov zdarné postupuje. Nehaťme tedy tento sľubný vývin, ale prispejme pomocou k jeho urýchleniu. Očakávame v našej justícii ďalekosiahle novoty: - nové, dnešným poižadavkom vyhovujúce normy, intenzívnejšie zapojenie ľudového živlu do výkonu sudcovskej právomoci, - súdy porotné a kmetské. - Dívajme sa preto s optimizmom do budúcnosti a nech nie je naším účelom túto tak úspešnú evolúciu zvrhnúť v revolúciu, ktorá by nám sotva mohla priniesť kýžené postupné a blahodárne výsledky plánovitej konštruktívnej práce. Nevzbudzujme nedôveru voči právu, ale

naopak: snažme sa právo učiniť pokladom nás všetkých a povzbudiť k nemu všeobecnú úctu i lásku! Nikto nemôže dôvodne tvrdiť, že naša justícia nás v praxi sklamala. Vykonávatelia našej justície zvýšeným napätím síl zdolávajú svoje ťažké povinnosti v rámci riadneho i ľudového súdnictva. Nebolo by preto ekvitné prípadné malé chyby zveličovať, zovšeobecňovať a tak sudcovský stav pozbaviť ambície, tak prepotrebnej pre jeho zodpovedné úlohy. Sú pred nami dve cesty: - jedna nás strháva cez bludištia stranníckej zaslepenosti a zaujatosti do priepasti anarchie, druhá však nás vedie k spoločnému cieľu všetkých občanov dobrej vôle, k úspešnému dobudovaniu nášho demokratického, právnym zásadám i právnemu cíteniu vyhovujúceho právneho poriadku. Nech je preto naše rozhodnutie pri voľbe toho, ktorou cestou sa máme uberať, múdre a zodpovedné tak voči národu, ako aj voči nášmu vlastnému svedomiu. - Doprajme všetci spoločným úsilím tomu, aby sama budúcnosť mohla presvedčiť každého o správnosti nášho rozhodnutia. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Oznamujem, že sa Predsedníctvo Slovenskej národnej rady usnieslo svolať najbližšie zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady na 10. mája t. r. o 15. hod. s tým, že medzi iným na programe bude novelizácia nar. č. 33/1945 Sb. n. SNR a novelizácia nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR.

Keďže týmto je náš dnešný program vyčerpaný, zakľučujem schôdzu.