Slovenského štátu a to tým viac, ak majú plnú podporu u svojho šéfa - povereníka financií.

Vážení, je už najvyšší čas, aby sa i v našich bankách začal robiť poriadok. Chápem súvislosť sabotovania dekrétu o znárodnení bánk z reakčnou politikou, ktorú niektorí naši poprední verejní činitelia prevádzajú. No, jednako ak má priemysel už úspešne pracovať, ak sa predovšetkým na Slovensku má rozhýbať, musí nájsť v našich ľuďoch činiteľa, ktorý s plným pochopením bude ho i ďalej podporovať.

Doteraz mal priemysel s bankami veľmi veľké ťažkosti. Je treba, aby pán povereník financií predniesol obšírnu zprávu o tom, prečo a ako bol dosiaľ tento dekrét o znárodnení bánk sabotovaný a čo mieni podniknúť v najbližšej dobe, aby tento stav bol odstránený. To je záujmom i priemyslu, ale je to predovšetkým záujem celého nášho hospodárskeho života a jeho rozvoja. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže nikto, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy nariadenia tak, ako bola predostretá pánmi zpravodajcami, nech zodvihne ruku. To je jednomyseľnosť, vyhlasujem návrh za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu 4. bodu programu, to je zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia o ochrane nájomníkov. Zpravodajcom je pán Dr. Nádaši a Teofil Bažány. Prosím prvého zpravodajcu, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Ladislav Nádaši:

Slávna Slovenská národná rada! Nariadenie o ochrane nájomníkov tiahne od r. 1918 cez celé naše zákonodarstvo ako červená niť. Mnohokrát menené, doplňované, je jedno z tých noriem, ktoré je do každej podrobnosti predebatované, veď sám Život toto nariadenie tvoril, pôsobil naň a vynútil si jeho terajšiu formu. Ťažko je zato niečo pridať, alebo odňať. Preto i predkladaný návrh o ochrane nájomníkov je v podstate recipovaním ustanovenia zákona č. 44/40 Sl. z., v znení zákona č. 184/1942 Sl. z. Účinnosť teraz spomínaných zákonov bola časové obmedzená, takže prestaly byť súčiastkou právne-

ho poriadku. Dnešné pomery sú však oproti pomerom po prvej svetovej vojne nepomerne ťažšie a preto nikdy nebolo tak treba ochrany nájomníkov, ako práve teraz. I z tejto príčiny obsah prv spomínaných noriem tento návrh v podstate preberá, samozrejme berúc ohľad na pozmenené sociálne následky. Z tohto prispôsobenia vyplývajú nasledovné zmeny:

V § 3 ods. 1. ochrana smlúv podľa návrhu nariadenia je časové obmedzená.

V § 1 ods. 1. písm. c) pred slovo "vypovedaný" bolo vložené slovo "právoplatne".

V § 1 ods. 1. písm. j) návrh neuvádza už náhodilé a nateraz nevhodné časové dátum.

V § 1 ods. 1. písm. k) je návrh pozmenený v tom smysle, že byty nemusia byť tesne pri podniku, ale ustanovenie sa vzťahuje na všetky byty v sídle podniku, ale majiteľ musí nájsť náhradný byt vypovedanej osobe.

V § 1 ods. 1. pod písm. 1) a m) neobmedzujeme možnosť výpovede na trvanie vlastníctva domu.

V § 1 ods. 1. písm. r) je vynechané už nevhodné dátum.

Ako nečasové nebolo prevzaté ustanovenie § 2 cit. normy.

V novom § 3 oproti § 4 zákona č, 44/ 1942 Sl. z. boly urobené zmeny z hľadiska ustanovení nariadení č. 26 a 27/1945 Sb. n. SNR t. j., že proti potvrdeniu ONV možno podať sťažnosť na Povereníctvo pre priemysel a obchod, ak ide o priemyselné podniky, na Povereníctvo pre pôdohospodárstva a pozemkovú reformu, ak ide o poľnohospodárske podniky.

V § 10 oproti § 11 zák. č. 44/1942 v znení zák. č. 184/1942 Sl. z. ochrana sa zásadne vzťahuje na všetky byty o troch izbách s príslušenstvom bez ohľadu na počet obyvateľov. Túto zmenu vynútily si súčasné ubytovacie pomery i v okresných a podobných mestečkách.

V § 11 návrhu oproti ustanoveniu § 12 cit. noriem je prevedená väčšia zmena. Podľa terajšieho znenia vyňaté sú zpod ochrany nájomníkov služobné a naturálne byty zamestnancov, domy obce, okresov a štátne sú vyňaté len za predpokladu, že ich majiteľ má potrebu umiestnenia aktívnych zamestnancov týchto dôležitých verejnoprávnych subjektov.

Na svojom zasadnutí právny výbor dňa 12. apríla 1946 usniesol sa učiniť ešte nasledujúci doplňovací návrh:

Ustanovenie §-u 1 ods. 2 sa doplňuje ďalšou písmenou znenia:,, s) Ak vlastník, alebo spoluvlastník domu pre vojnové udalosti prišiel o svoj doterajší byt a chce sa nasťahovať do bytu vo svojom dome".

Za ustanovenie § 15 vsunie sa nový § 16 tohto znenia: "§ 16. Ustanovenia tohto nariadenia nevzťahujú sa a) Na osoby, ktoré podľa dekrétu prezidenta republiky č. 33/45 Sb. stratily československé štátne občianstvo, b) na slobodných, ak obývajú viac než jednoizbový byt.

V dôsledku vsunutia nového §-u 16 prečísluje sa pôvodný § 16 na § 17. Za právny výbor navrhujem osnovu s týmito zmenami, poťažne s doplňovacím návrhom schváliť.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo zpravodajcovi pánu Teofilovi Bažánymu.

Člen SNR Teofíl Bažány:

Slávna Slovenská národná rada! Za hospodársko-sociálny výbor iste neni treba pripomínať ťažkosti, ktoré vzniklý po hroznej vojne, aby tento zákon čím skorej bol v právoplatnosti, aby naši občania,, zvlášť sociálne slabí, ktorí bývajú, aby neboli z bytov vyhadzovaní, aby neboli vypovedaní. Sociálno-hospodársky výbor osnovu si osvojil so zmenami právneho výboru a iste, že je treba, aby v tomto zákone o ochrane nájomníkov bolo pojaté celé Slovensko, aj obce bez udania počtu obyvateľstva, aby tento zákon ochrany nájomníkov bol platný na všetky obce a mestá. Zákon pripúšťa a navrhuje, aby ochrana nájomníkov sa vzťahovala nielen na jednoizbové byty, ale tiež na trojizbové byty, lebo úroveň nášho občianstva stúpla a zvlášť zo sociálneho stanoviska je to odôvodnené, kde je viac rodín, aby bol návrh tohto nariadenia rozšírený aj na trojizbové byty. Hospodársko-sociálny výbor po náležitej úprave musel doplniť ustanovenie §-u 11 ods. 2 v tom smysle, že tie domy štátu, ktoré tento získal konfiškáciou od Nemcov, Maďarov a zradcov, ako aj znárodnením, nemôžu byť vyňaté z pod ochrany nájomníkov, keďže, kým boly vo vlastníctve súkromníkov, nájomníci v týchto domoch bývajúci požívali dobrodenia ochrany nájomníkov. Zmena v osobe majiteľa nesmie zhoršiť ich situáciu. Keď by tento náš návrh nebol uzákonený, dobrodenia ochrany nájomníkov

v Bratislave by požívalo len asi 20% domov. Podobná je asi situácia aj v Košiciach, potom by ochrana nájomníkov v praxi málo komu prospela. Z týchto dôvodov žiadam, aby slávna Slovenská národná rada osnovu nariadenia o ochrane nájomníkov si osvojila s týmto doplňovacím návrhom:

"Toto vyňatie z pod ochrany nájomníkov sa nevzťahuje! na domy, ktoré štát nadobudol podľa právnych predpisov o konfiškácii a o znárodnení. "

Za hospodársko-sociálny výbor navrhujem, aby táto osnova bola prijatá a uvedená v život.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesených zprávach.

Kto sa hlási k slovu? Prosím, pán člen Rady Selecký. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Jozef Selecký:

Slávna Slovenská národná rada! V dôsledku veľkej bytovej krízy a toho, že na území Slovenska niet teraz platného zákona o ochrane nájomníkov, sme svedkami toho, že na okresných sudoch zvyšuje sa stav súdnych výpovedí z bytov sociálne slabých a že súčasne zvyšuje sa počet žalôb, ktoré z toho všetkého vznikajú. Tieto žaloby zapríčiňované sú osobami, ktoré nechcú žiadnym spôsobom pochopiť nového ducha, ktorým ten náš nový ľudovodemokratický režim chce riešiť všetky ťažkosti a nedostatky, do ktorých sme sa dostali jedine zásluhou zhubnej činnosti fašizmu. Práve osoby, ktoré sú nášmu ľudovo-demokratickému zriadeniu neprajné, využívajú, že niet zákona o ochrane nájomníkov a chcely by i naďalej využívať v predkladanej osnove nariadenia o ochrane nájomníkov to kladné, čo pre sociálne slabých, demokraticky smýšľajúcich občanov nášho Slovenska táto osnova prináša. Zatiaľ, čo s vďakou kvitujeme predloženú osnovu tohto nariadenia, klub členov Slovenskej národnej rady za stranu komunistickú hlasuje za jej prijatie, kvituje navrhované rozšírenie platnosti osnovy o ochrane nájomníkov pre všetky obce a mestá na Slovensku, avšak v mene klubu členov Slovenskej národnej rady za stranu komunistickú dovolím si predložiť návrh, aby táto osnova, ktorá nemá priniesť čo len malé výhody pre úhlavných nepriateľov nášho národa a štátu a ľudo-

vo-demokratického zriadenia, aby bola doplnená nasledujúcim doplňovacím návrhom: aby § 16 bol doplnený ďalšími bodmi, ktoré by znely nasledovne: Bod b) osoby, ktoré boly odsúdené pre zradcovstvo a kolaborantstvo, bod c) osoby, ktoré opustily územie Slovenska pred oslobodením územia Červenou armádou i v tom prípade, keď sa pozdejšie vrátily zpäť, bod d) osoby, ktoré nechaly prepísať bývalé svoje domové vlastníctvo na svojich príbuzných, aby sa vyhly prípadnej konfiškácii majetku.

Klub členov Komunistickej strany dovoľuje si predkladať toto doplňovacie znenie k predkladanej osnove a bude hlasovať za jej prijatie.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže nikto, udeľujem slovo prvému zpravodajcovi, pánu Dr. Nádašimu a potom udeľujem slovo pánu Teofilovi Bažánymu ako druhému zpravodajcovi.

Člen SNR Dr. Ladislav Nádaši:

Slávna Slovenská národná rada! Už v právnom výbore bola o tom reč, žeby takzvaní kolaboranti boli vyňatí zpod ochrany nájomníkov. Uvažované bolo však o tom a v právnom výbore to neprešlo z tej príčiny, lebo sme mali obavy, že okresné národné výbory nebudú kvalifikovať ľudí ako kolaborantov tých, ktorých určuje zákon o ľudovom súdnictve, ale tých, ktorí prípadne nebudú vhodní alebo nevhodní okresným národným výborom. V tomto znení, ako je to tuná uvedené, osoby, ktoré boly odsúdené pre zradcovstvo a kolaborantstvo, práve je to taký návrh, ktorý treba z tohto stanoviska práve posudzovať, či nedôjde k tomu, že k vôli tomu, aby sa dakto do bytu dostal, nebude podávať proti jednotlivcom trestné oznámenie pre kolaborantstvo. Tiež tuná tento bod d) osoby, ktoré nechaly prepísať bývalé svoje domové vlastníctvo na svojich príbuzných, aby sa vyhly prípadnej konfiškácii majetku. Dámy a páni, týmto by sme v prvom rade postihli najviac prenasledovaných za tejto vojny, myslím rasové prenasledovaných. Lebo bolo veľmi moc Židov, ktorí nechali svoj majetok domový prepísať na ľudí druhých, aby pred tým boli chránení a teraz by Židia takýmto spôsobom prišli o ten zbytok majetku, ktorý im prípadne

ostal. Práve zato, ja ako zpravodaj tohto nariadenia sa vyslovujem proti tomuto doplneniu, ktoré bolo navrhnuté.

Člen SNR Teofil Bažány:

Slávna Slovenská národná rada! Isteže o tomto návrhu aj hospodársko-sociálny výbor uvažoval ohľadom tých kolaborantov a prišli sme k záveru tomu, že mnohí títo kolaboranti alebo zradcovia sú dnes pozatváraní, ale došli sme zo stanoviska sociálneho k tomu, že sú tu veľké rodiny mnohých, títo obývajú práve tie domy a keď by sme tento návrh mali prijať, tak by sa to muselo znova upravovať, nakoľko táto osnova by nemohla byť takto prejednaná, lebo to by bolo hlbšie, tu sú ďalšie otázky, ktoré by práve v tomto smere musely byť riešené. Ja viem, čo pán kolega predrečník myslel, že sú mnohé rodiny, ktoré zakrývajú týchto kolaborantov. To máme skúsenosti aj z iných sektorov, nielen v tomto bytovom. Ale pre túto dobu ja by som myslel, že by nebolo vhodné, aby sme to odďaľovali, a staviam sa za to, aby sme prijali ten návrh tak, ako navrhuje právny a hospodárskosociálny výbor, lebo táto otázka by potrebovala ďalšieho rokovania, zas by sme to odďaľovali. Ale by som ešte navrhoval, aby tento návrh nariadenia bol prijatý so zpätnou platnosťou od 1. januára 1946.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Prv ako prikročíme k hlasovaniu, preruším rokovanie na 5 minút.

(Po 20. minútach predseda SNR Dr. Jozef Lettrich cengá. ) Pokračujeme v rokovaní. Slovo udeľujem opäť pánovi zpravodajcovi Dr. Nádašimu.

Člen SNR Dr. Ladislav Nádaši:

Slávna Slovenská národná rada! Navrhujem, aby § 16 nariadenia znel takto:

"Ustanovenia tohto nariadenia nevzťahujú sa: a) na osoby, ktoré podľa dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb. stratily československé štátne občianstvo.

b) na osoby, odsúdené podľa nariadenia č. 33/1945 Sb. n. SNR k trestu na slobode,

c) na slobodných, ak obývajú viac, než jednoizbový byt

Výnimku pre rodinných príslušníkov týchto osôb môže udeliť Povereníctvo pre sociálnu starostlivosť. "

Takto pozmenený text navrhujem za právny výbor prijať.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za návrh nariadenia tak, ako bol prednesený pánmi zpravodajcami a ako bol opravený teraz predneseným návrhom, resp. zprávou pána zpravodajcu Dr. Nádašiho, nech zodvihne ruku.

To je jednomyseľné, vyhlasujem tento návrh za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu 5. bodu programu, to je zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka pre priemysel a obchod na vydanie nariadenia o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností. Zpravodajcami sú členovia Slovenskej národnej rady pán Dr. Pavol Haljan a Teofil Bažány. Prosím prvého zpravodajcu, aby sa ujal slova.

člen SNR Dr. Pavol Haljan:

Slávna Slovenská národná rada! Osnova, ktorú vám za právny výbor predkladáme k schváleniu, má predovšetkým na zreteli zaistiť naším živnostníkom prevodzovacie miestnosti, pokiaľ nemajú vlastné a sú odkázaní na nájom.

Po prechode frontu bolo mnoho domov poškodených a mnoho živnostenských miestností demolovaných. Mnoho majiteľov domov vypovedalo staré nájomné smluvy a špekulovalo s prenájmom týchto miestností iným osobám preto, že im bolo viac od iného ponúknuté. Živnostník, ak má sa venovať svojej práci, musí mať zaistený nákladný predpoklad prevodzovania živnosti, musí mať istotu, že dnes alebo zajtra nebude si musieť hľadať nové miestnosti na prevodzovanie svojej živnosti. Preto treba privítať návrh povereníka pre priemysel a obchod na vydanie tohto nariadenia; vydaním tohto nariadenia nielen že budeme chrániť našich živnostníkov pred šikanovaním so strany majiteľov živnostenských miestností, ale súčasne podporujeme živnostenské podnikanie, keďže v rámci objektívnych možnosti Okresný národný výbor môže prideliť živnostníkom vhodnú živnostenskú miestnosť, aby mohli začať prevádzať svoju činnosť.

Právny výbor pozmenil niektoré ustanovenia tohto nariadenia, nakoľko navrhovateľ iba zväčša recipoval ustanovenia predošlých zákonov, najmä v § 6 tohto návrhu, ktoré však dnes už dosť dobre nevyhovujú. V § 1 ods. 1 preštyli-

zoval v shode s výborom sociálnym., kde pôvodný návrh rozšíril aj o miestnosti, ktoré sa uvoľnia preložením živnosti. V ods. 2 toho istého §-u rozšíril časové obdobie do 31. decembra 1947 a tak isto v ods. 3 predĺžil lehotu z 30 na 60 dní.

Zmeny, učinené v § 3 sú viac-menej rázu formálneho, len v bode a) rozšírené sú ustanovenia ods. 3 a), a j na trestné činy, spáchané voči príbuzným s majiteľom, bývajúcim s ním v spoločnej domácnosti.

Pri tejto príležitosti, dovoľte mi, dámy a pánovia, aby som sa dotknul niektorých naliehavých otázok našej živnostenskej politiky. Treba predovšetkým konštatovať, že slovenskému živnostníctvu doteraz bolo venované najmenej pozornosti. Našich živnostníkov doteraz poznal a veľmi dobre pozná pán povereník financií. Dnes totiž je živnostníctvo jedným z najväčších poplatníkov vedľa našich roľníkov. Slovenské živnostníctvo má však veľmi mnoho pálčivých otázok, ktoré budeme musieť v budúcnosti riešiť, ak uistenie, že poštátnením priemyslu sa nemá poškodiť živnostníctvo, je mienené úprimne. Predovšetkým chcem upozorniť, že už dnes treba prikročiť k novej úprave výchovy živnostenského dorastu. Doterajšia úprava učebného pomeru živnostenského dorastu je nevyhovujúca. Bude treba zmeniť alebo ak nie zmeniť, doplniť náš živnostenský zákon a výchovu učňov postaviť na zdravé základy. Skutočný stav je dnes ďalej, ako to legislátor predpokladal. Hlavne treba vybudovať sieť učňovských škôl. Náš živnostník dnes potrebuje okrem praktického školenia dôkladnú prípravu teoretickú a hlavne komerčnú, ktorú mu môže zaručiť len dobrá učňovská škola. Preto už dnes treba vyhotoviť celoštátny plán na výstavbu učňovských škôl a tento náležite zaistiť finančne. Nech tu je vodítkom zásada, že kvalitný stav živnostenského školstva a výchovy dnes znamená kvalitnú živnostenskú organizáciu zajtra. Budeme musieť vybudovať živnostníctvu takú organizáciu, ktorá by mu zaručila primeranú váhu, aká mu prináleží a ktorá by vedela záujmy živnostníkov energicky presadzovať a cez ktorú by mohlo naše živnostníctvo byť zastúpené vo všetkých inštitúciách, ktorých činnosť sa ho dotýka, aby sa nerozhodovalo o živnostníkoch bez nich.

Provizórium národných a dočasných správ treba urýchlene nahradiť stavom právnym. Obchod a živnosti treba dať do rúk zaslúžilých slovenských živnostníkov a obchodníkov, ktorí nám zaručia, že keď prídeme do obchodu, ozve sa nám spoza pultu naša slovenčina. To je príkaz doby a Slovenského národného povstania.

Naše živnostníctvo však dnes je priamo prestrašené osnovou o dávkach z majetku a z prírastku na majetku, ktorá je dnes prejednávaná v Dočasnom národnom shromaždení. Nie preto, že by malo strach o svoje vojnové zisky. Kto pozná vývoj pomerov na Slovensku a vie hospodársky rozmýšľať, pochopí obavy nášho živnostníctva. Je fakt, že vojna prináša vždy zlepšenie prosperity a je aj fakt, že slovenské živnostníctvo sa trochu posbieralo z toho stavu, ktorý bol u nás v dobách predvojnových, ale sotva čo sa takto posbieralo, hrozí mu v zákone o dávkach z majetku priamo katastrofa. Týka sa to predovšetkým mladých živnostníkov, ktorí by dnes mali robiť svoje služby hospodárstvu, avšak z obavy pred touto osnovou nevedia sa riadne zapnúť. Miesto, aby sa dnes podporoval široký okruh živnostníctva, investujú sa štátne peniaze do veľkopriemyslu a mnoho ráz to vzbudzuje taký dojem, že ide o skoro tie isté prípady, ako keď sa za prvej Československej republiky podporovaly kartely, syndikáty na úkor malých podnikateľov.

Tak isto je to aj pri dodávkach pre štát. Mňa mnohí naši živnostníci upozornili na fakt, že pri štátnych dodávacích prácach sa niekedy obchádzajú naši živnostníci. Platí to predovšetkým pokiaľ ide o dodávky pre armádu. Na Slovensku majú sa štátne dodávky zadávať predovšetkým slovenským podnikateľom a slovenským živnostníkom. Znie to trocha archaicky, ale treba to zdôrazniť a bude to treba viacráz zdôrazňovať.

Súčasne je tu ešte jedna otázka, ktorú si bude musieť všimnúť pán povereník obchodu a priemyslu Dr. Púll:

Otázka podomových obchodníkov. Pochádzam z toho kraja, poznám preto tieto pomery. Mnohí naši ľudia, veľmi šikovní, odkázaní na večné túlanie po svete, by chceli zmeniť svoj dosavádny život za kľudný život. Mnohí sa zaujímajú o živnostenské oprávnenie na južnom Slovensku. Bohužiaľ, pri žiadaní o povolenie licencie majú také ťažkosti, ktoré ich pria-

mo od toho odrádzajú. Nakoniec, keď sa dotyčný dostane cez celú kalváriu úradných úkonov všelijakých, nakoniec ešte nemá vyjasnené, či v tom poslednom štádiu sa mu podarí dosiahnuť svojho cieľa.

Žiadam pána povereníka osobne, aby dal vypracovať osnovu, ktorou by sa uľahčila týmto našim dobrým Slovákom a štátnym občanom, ktorí sa vo veľkej miere zapojili do povstania, ktorou by sa uľahčilo ich zapojenie sa do živnostenského podnikania a v rámci presídľovania aby bolo pamätané predovšetkým pokiaľ ide o prideľovanie uprázdnených obchodov a živnostenských miestností, na týchto ľudí.

Som presvedčený, že aj po tejto stránke osnova, ktorú za právny výbor predkladám k schváleniu, bude mať svoj pozitívny výsledok.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo druhému referentovi, pánu členovi rady Bažánymu,

Člen SNR Teofil Bažány:

Slávna Slovenská národná rada! Zmenené štátoprávne a politické pomery prinášajú so sebou aj zmeny a presuny v živnostenskom podnikaní. Pri zavedenej revízii živnostenských oprávnení sa tieto odnímajú Nemcom, Maďarom a iným, verejného záujmu nežiadúcim jednotlivcom. Týmto odňatím živnostenských oprávnení uprázdni sa množstvo prevodzovacích miestností, ktoré pri dnešnom nedostatku domového priestranstva by mohly byť používané aj na iné, ako na obchodné a živnostenské ciele. V záujme hospodárskej prosperity Slovenska je potrebné zachovať takéto miestnosti svojmu účelu aj naďalej. Pretože majitelia domov, ich zákonní zástupci alebo tí, ktorí majú s obchodnými miestnosťami dispozičné právo, mnohokrát nie sú ochotní tieto dať novému uchádzačovi do prenájmu alebo ak áno, za podmienok zhoršených. Je potrebné čeliť takýmto zjavom úradným zásahom. Hospodársko-sociálny výbor predkladá návrh plénu Slovenskej národnej rady s odporúčaním ho schváliť, lebo ním sa napomôže mladým slovenským podnikateľom z radov partizánov, účastníkov oslobodzovacieho boja a iných občanov národne a štáto-občiansky spoľahlivých.

K tomu by som si dovolil, vážení pánovia a dámy, poznamenať, že naše živ-

nostníctvo dnes je v akom štádiu - skusujem to denne v národnom výbore, kde sú prideľované tak-zvané národné správy. Isteže tento stav nebude možno ďalej udržať, lebo práve z radov partizánov, zahraničných vojakov, ilegálnych pracovníkov, ktorí dostávajú národné správy, nemajú títo ľudia istoty a práve preto aj z týchto dôvodov predkladanie túto osnovu, aby istotu nadobudli aspoň natoľko, že nebudú vypovedaní z týchto miestností.

Bude treba, aby sa Slovenská národná rada a prezídium postarala, aby čím skôr bol konfiškačný zákon v život uvedený. Bez tohto zákona prideľovanie nie je možné, lebo živnostníci nemôžu si zadovážiť ani určité dodávkové pramene od veľkoobchodníkov, lebo nie sú istí, či im tie podniky patria alebo nie. Isteže túto Otázku naše živnostníctvo veľmi ťažko nesie, ale nesie ju ťažko aj živnostníctvo, ktoré má svoje vlastné podniky. Neni tu istoty, preto sa prihováram, aby sme obľahčili tým živnostníkom, obzvlášť našim dobrým slovenským chlapcom, ktorí sa zaslúžili o našu slobodu, aby tieto podniky dostali do vlastníctva.

Samozrejme, myslím tu na tých, ktorí sú poctiví a statoční obchodníci. Dnes vidíme, že mnohí, ktorí dostali národnú správu, veľmi krásne si v obchodoch vedú, vidíme napríklad, že Bratislava dostáva veľkomestský ráz, väčšina týchto ľudí sa stará o to, aby tieto podniky poctivé viedli v prospech slovenského národa. Bolo by len žiadúce, aby mali istotu v tomto pod nikam. A tu je práve najväčšie nebezpečie pre nich a mnohí hovoria, že načo budem obchodovať, keď neviem, či ma z tej národnej správy národný výbor nevyhodí. My isteže robíme revízie v živnostenských podnikoch, do ktorých sme dali národné správy. Ale väčšinou sme s našimi živnostníkmi spokojní. Samozrejme, že sú aj prípady, kde si mnohí nevedú tak, ako by mali hospodáriť s národným majetkom, ale väčšina našich živnostníkov, ktorí sú isteže prvým poplatníkom pre našu bernú správu, vedie si dobre. Preto by bolo žiadúce, aby bolo nášmu živnostníctvu v tomto smere a špeciálne v tejto najťažšej dobe pomožené. Neviem, kto je vinný, že tento konfiškačný zákon alebo prezidentský dekrét je v Čechách prevádzaný, kdežto u nás na Slovensku naši národní správcovia sú stále v neistote. Doporučujem, aby táto osnova bola pri-

jatá a prosím, aby sa Slovenská národná rada postarala, aby konfiškačný zákon alebo likvidácia podnikov národných správ čím skôr nejakým nariadením bola uskutočnená (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: Otváram rozpravu o prednesených návrhoch. Prosím, kto sa hlási k slovu? Pán člen rady Dr. Ing. Linczény, udeľujem mu slovo.

Člen Dr. Ľudovít Linczény:

Je už priamo najvyšší čas, že Slovenská národná rada pristupuje k odhlasovaniu predloženého nariadenia o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností.

Ním bude pomožené predovšetkým nášmu drobnému, sociálne najslabšiemu živnostníctvu. Chápem veľmi dobre dosah tohto nariadenia, keďže ako člen rady Okresného národného výboru mám často možnosť sledovať ťažkosti okolo prideľovania nových obchodných miestností. Teraz budeme môcť podporiť nielen osvedčených našich živnotníkov, ktorí prišli nielen o obchodné miestnosti, ale často aj o svoje majetky, ale aj našich mladých podnikateľov z radov partizánov a účastníkov oslobodzovacích bojov. Tu je ťažký problém práve okolo našich nových živnostníkov, ktorých nesmieme nechať bez morálnej a hmotnej podpory ak nechceme, aby nové živnosti zmieraly detskými chorobami. Bude treba, aby sa Povereníctvo pre obchod a priemysel upozornilo, že národné výbory majú prihliadať na odbornú kvalifikáciu žiadateľov, alebo ak treba zo sociálnych alebo národných dôvodov od toho upustiť, nech sú zriadené kurzy, z ktorých by vyšli dobrí odborníci. Musíme povzniesť naše živnostníctvo, ktoré je teraz beztak dezorientované. Keďže sú a budú tu v tejto otázke i ďalšie delikátnejšie problémy, verím, že tento návrh, za ktorý hlasujem menom Demokratickej strany, bude len prvým ohnivkom v ďalšej reťazi úsilia o pozdvihnutie nášho živnosť níctva, ktoré si toho tak veľmi zasluhuje.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa hlási k slovu? Pán člen rady Michal Gáj. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Michal Gáj:

Slávna Slovenská národná rada! Používam tejto príležitosti, aby som sa niekoľ-