strán. Menší počet strán ako dve nemohol byť, pokiaľ sme si nárokovali byť štátom s demokratickým zriadením. Nielen tá okolnosť, že pri systéme dvoch strán vo skutočnosti nejde o pravé demokratické zriadenie, že je tu vždy nebezpečenstvo, že dôjde k totalite, ale aj tá skutočnosť, že nebolo možné, aby vývoj politického triedenia bol na Slovensku trvalé iný ako v českých zemiach, jasne nasvedčovala tomu, že strannícke triedenie u nás nie je skončené. Situácia je ešte komplikovaná existenciou inštitúcie Národného frontu, spočívajúcej v podstate na princípe spoločného dohodovania sa o postupe a riešení všetkých pálčivých otázok dneška. A tu sa pomaly, ale iste videlo, že stav dvoch politických strán je neudržateľný, lebo spolupráca strán v Národnom fronte, akonáhle by sa strany jednoho dňa nedohodly, by zanikla a tým by bola aj ohrozená existencia Národného frontu. To jednoducho dnes ešte nemožno pripustiť a tak jediným východiskom zostávalo rozšírenie Národného frontu o ďalšie strany, a keďže tu ešte neboly, musely vzniknúť. Tu sa však narazilo na ťažkosti. Obe jestvujúce strany už dostatočne zapustily korene medzi ľudom a bolo jasné, že vytvorenie každej politickej strany musí ísť čiastočne na úkor už jestvujúcich strán. Každá sa, logicky, bránila a chcela, aby sa z jej stranníckej pozície odoralo čo najmenej, alebo nič. Tu však treba zdôrazniť, že obe jestvujúce politické strany nepodchytily značnú časť nášho národa, najmä katolíckeho vierovyznania. Táto časť nášho ľudu mala vedomie, že sa jej nedôveruje, že je pre niečo odstrkovaná a nie je zámerne zapojovaná do aktívnej politickej činnosti. Prakticky sa začaly prejavovať dôsledky politickej minulosti. Slovenský ľud katolíckeho vierovyznania, ktorý v určitej miere za prvej republiky bol stúpencom Hlinkovej ľudovej strany a ktorý aj za Slovenského štátu bol zámerne stavaný do popredia, bol po oslobodení akosi hromadne, bez skúmania viny, hodený do jedného vreca ako živel nespoľahlivý, fašistický a reakcionársky. Toto bola chyba, ktorá vyvolávala veľa nespokojnosti, pocitu krivdy a nespravodlivosti a bola by ich vyvolávala aj naďalej, keby sa i v tomto smere neurobila náprava. Že sa tu páchala krivda, to je dnes už patrné. Celý vývoj v tejto otázke, poťažne v smere, naše konštatovanie potvrdzuje. Veď už bolo mnoho ráz zdôraz-

nené kompetentným činiteľmi, že prevážna väčšina nášho národa katolíckeho vierovyznania nechcela rozbiť a nerozbíjala Československú republiku, že z celej duše nenávidela Nemcov a ich germánsky totalizmus, že túžobne čakala deň oslobodenia a obnovenia Československej republiky, a že aj krvou a životom vedela platiť za tieto hodnoty v dobe nášho slávneho Slovenského národného povstania a tiež po jeho potlačení v nemeckých koncentrákoch. Zabúdalo sa akosi, že táto časť tvorí väčšinu národa. Myslím, že netreba zvlášť zdôrazňovať, že pri tomto nemáme na zreteli tých príslušníkov nášho národa, ktorí akýmkoľvek spôsobom prehrešili sa na národe a štáte. Všetkým našim zodpovedným činiteľom bolo jasné, že túto veľkú časť národa nemožno trvalé vylúčiť z politickej aktivity, ak nechceme u nás demokraciu len podľa mena. Išlo len o to, nájsť vhodný spôsob. Obidve strany sa začaly o tento náš ľud uchádzať. To bolo len správne, politicky veľmi prezieravé a nutné. Výsledok nebol však taký, ako to vyžadovala potreba. Obe strany totiž zabudly na to, že nestačí o tento ľud sa len uchádzať, ale že sa mu má dať aj možnosť, rámec a základ pre jeho politické uplatnenie a vyžitie. Je jasné, že nášmu ľudu môže najlepšie vyhovieť strana nová, ktorá by budovala na princípoch demokratických a kresťanských. Náš ľud v prevážnej väčšine je hlboko nábožensky založený a buduje svoj život na kresťanských tradíciách a morálke. Bolo len otázkou času, kedy k utvoreniu takejto strany dôjde. Táto myšlienka zrodila sa už v dobe Slovenského národného povstania. Hneď po oslobodení viacerí politickí činitelia robili prípravy k založeniu takejto strany. Väčšina takto uvažujúcich činiteľov regrutovala sa z Demokratickej strany, čo je konečne pochopiteľné. Situácia pokročila tak ďaleko, že došlo k ustaveniu Strany kresťanskorepublikánskej, ktorá sa i prihlásila do Národného frontu. Strana predložila súčasne program, ktorý sa opieral o kresťanský svetonáhľad a Košický vládny program. Názov strany nebol však akceptovaný a požadovalo sa, aby si strana názov zmenila a aby sa jasne vyjadrila o niektorých špeciálnych bodoch Košického programu. Po obdržaní rozhodnutia Národného frontu zakladatelia mu oznámili, že pôvodný názov nechce dať strane ráz konfesionálny, ani ráz zaniknuvšej

strany republikánskej, ale že ide proste o stranu, budujúcu na kresťanskom svetonáhľade, a stranu opierajúc sa o Československú republiku a v nej nefalšovanú demokraciu. Inak zakladatelia opäť jasne prehlásili, že sa pridŕžajú Košického vládneho programu. Po uplynutí niekoľkých dní rozhodli sa niektorí z podpisovateľov prihlášky strany do Národného frontu odvolať svoje podpisy na tejto prihláške a oznámili, že sa rozhodli zostať v Demokratickej strane. Nemám v úmysle analyzovať, poťažne kritizovať pohnútky, ktoré viedly niektorých podpisovateľov prihlášky do Národného frontu k tomu, aby svoje podpiy odvolali a zostali v Demokratickej strane. Jedno však musím jasne a dôrazne vyhlásiť, že Strana slobody od svojho pôvodného programu, ktorý predložila Národnému frontu, ako strana kresťansko-republikánska neodstúpila a tým menej, keď šlo o zásady. Toto tvrdenie, nech pochádza od kohokoľvek, nezakladá sa na pravde. Veď to hovorím tu v prítomnosti tých politických činiteľov, ktorí v Národnom fronte o našom prijatí do Národného frontu rozhodovali. Teda len úprimná a poctivá snaha zlepšenia našich politických pomerov na Slovensku a tým aj v celej republike dobudovať náš demokratický strannícko-politický systém, zapojiť do politickej štátotvornej aktivity prevážnu časť nášho národa, ktorá dosiaľ stála mimo doteraz jestvujúcich politických strán, čím by sa posilnila naša demokracia a republika, to bol dôvod,, ktorý nás viedol k založeniu Strany slobody. Mám zato, že je zbytočné polemizovať s kýmkoľvek o tom, že si niekoľko jednotlivcov založilo stranu, a či naša strana má svoje opodstatnenie. Nato nech odpovie sám ľud. Nemôžem sa nezmieniť o tom, že sa robí všetko možné, ovsená tajne a šuškanou propagandou, aby sme boli postavení do takého svetla, ktoré by nás diskreditovalo u nášho ľudu. Tvrdí sa o nás, že sme odnožou českej strany národne-socialistickej. To však nevadí, aby sa hneď netvrdilo, že obnovujeme bývalú Hlinkovú ľudovú stranu, alebo že sme dotovaní peniazmi z českých zemi a v tejto súvislosti dokonca ohovárač neváha pripojiť aj meno hlavy štátu. Alebo, že sme stranou nastrčenou Komunistickou stranou Slovenska a konečne, že sme vari slobodomurári. Týmto ohováračom jednu odpoveď: vystúpiť verejne a dokázať, to je chlapské, čestné a mravné, opak je

zbabelé, nečestné a nemravné. My týchto metód nebudeme používať ani proti našim ohováračom. My sme si do nášho programu vzali pestovať politiku poctivú a mravnú a takúto budeme uplatňovať aj v praxi. Sme presvedčení, že keď tento náš cieľ dosiahneme, že sme vykonali kus dobrej práce v prospech národa a štátu.

Myslím, že je zbytočné poukazovať na veľký paradox pri tejto kampani, že sme na jednej strane separatisti a na druhej strane, že sme centralisti.

Po tomto úvode dovoľte, aby som pristúpil k vlastnému, stručnému programovému vyhláseniu našej strany:

Československá republika je jediným štátnym útvarom, v ktorom národ vidí zabezpečenie práva, že sa bude môcť plne uplatňovať a rozvíjať po stránke hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a politickej. Aby tento spoločný štát bol skutočne šťastným domovom všetkých Slovákov a Cechov a aby bol pevným, jednotným a nedeliteľným treba, aby sa usporiadanie štátoprávneho postavenia Slovákov a Čechov dialo na princípe rovný s rovným, ako to bolo formulované v Košickom vládnom programe. Chceme mravne obrodiť a zdokonaliť človeka silou kresťanstva, lebo sme si vedomí, že tým obrodíme a zdokonalíme aj náš národ, náš štát a našu demokraciu, preto chceme dôsledne budovať vo všetkých odvetviach nášho života na zásadách kresťanského svetonáhľadu. Stojíme za Košickým vládnym programom a chceme ho poctivo so všetkými ostatnými stranami uvádzať v život. Sme za dôslednú očistu nášho verejného života a tiež zato, aby vo verejnom živote boli činní ľudia len mravní a bezúhonní. Chceme robiť politiku poctivú a mravnú. Naša politika musí mať mravný základ a aj ľudia, ktorí ju budú robiť, musia byť ľudia mravní. Budeme sa usilovať o zdravý pokrok najmä na poli hospodárskom, sociálnom, o vzrast a spravodlivé rozdelenie hmotného blahobytu, o zvýšenie životnej úrovne všetkých vrstiev nášho národa, o spravodlivé zhodnotenie prace robotníka, intelektuála, roľníka a jeho produktov. Sme za spravodlivé prevádzanie pozemkovej reformy a za účelné zjednodušenie našej štátnej správy. Budeme chrániť právo na život, osobnú slobodu, slobodu myšlienkovú, slobodu prejavu a náboženského vyznania a budeme sa usilovať zbaviť občana núdze a strachu. Chceme zlepšiť postavenie štátnych a verejných

zamestnancov, ako i penzistov, chceme zabezpečiť a chrániť právo nadobudnúť a mať majetok. Chceme podporovať a zabezpečiť živnostenské podnikanie, ako aj podnikanie malých, stredných priemyselných podnikov a podporovať zdravé družstevníctvo. Chceme vylúčiť strannícke vplyvy z kultúrnej politiky a sme za demokratickú a prísne náboženskú výchovu na školách. Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, hlásime sa k myšlienke európskej a svetovej spolupráce, uskutočňovanej v organizácii Spojených národov a sme najmä za úzku spoluprácu a priateľstvo so všetkými slovanskými národmi, v prvom rade s národmi Sovietskeho sväzu, ako aj so západnými veľmocami. V úzkej spolupráci so všetkými stranami slovenskými a v rámci celoštátnom aj so stranami českými budeme sa usilovať o uplatnenie týchto zásad v našom politickom živote v tom hlbokom presvedčení, že tak najlepšie poslúžime záujmom slovenského i českého národa a Československej republiky.

Menom Klubu Strany slobody vítam predloženú dohodu a protokol medzi vládou československej republiky a Slovenskou národnou radou (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

K slovu sa hlási člen Rady Pavol Neckár. Udeľujem mu slovo.

Člen SNR Pavol Neckár:

Slávna Slovenská národná rada! Nejdem sa zaoberať s prehlásením pána predrečníka o utvorení strany SS a menovite nie s dôvodmi, ktoré nám tu predniesol. Zdá sa mi, že by sme vybočili z programu a že pri takom akte, o ktorom sa teraz hovorilo, mali sme ostať čisto pri bode, ktorý je v dennom poriadku. Bude iste príležitosť a možnosť, aby sme sa s vývodmi pána predrečníka zaoberali mimo tohto bodu.

Ja sa tedy vraciam k protokolu o rokovaní vlády československej republiky a Slovenskej národnej rady z 11. apríla 1946. V konsolidačnom procese československom znamená rozhodne tento protokol, táto zápisnica, historický čin. Je to skutočne krok kupredu.

Pán predrečník, pán povereník Púll spomenul, že je to znak dôvery Čechov a Slovákov. Len nedávno sme si spomínali heslo Československého červeného

kríža "Dôverou k mieru". Tej dôvery je nám treba. Treba jej v našom užšom kruhu slovenskom, treba nám tej dôvery človeka k človeku, potrebujeme ju v Československej republike, a keď pozerám na túto zápisnicu, tak vidím, že táto dôvera skutočne vzrastá, že sme oproti lanskému roku hodne sa dostali dopredu, znamená to veľký pokrok v konsolidácii a v právnom usporiadaní vecí v Československej republike. Sme skutočne povďační zástupcom Slovenskej národnej rady, menovite Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, ale i vláde Československej republiky, že sa vedeli dohodnúť, že k tejto dohode došlo. Je to skutočne znak, že dôvera vzrastá medzi nami. Ale ja myslím že povďační sme predovšetkým pánu prezidentovi Československej republiky a pánu predsedovi československej vlády, a preto prijímajúc tento protokol navrhujem, aby sme z tohto zasadnutia pozdravili pána prezidenta Československej republiky a pána predsedu vlády týmito telegrammi:

"Pánu prezidentovi Československej republiky Dr. Eduardovi Benešovi v Prahe. Slovenská národná rada na svojom zasadnutí dňa 25. apríla 1946, vypočujúc obsah zápisnice o rokovaní vlády a Slovenskej národnej rady z 11. apríla 1946 o potvrdení a doplnení dohody z 2. júna 1945, dovoľuje si Vás, pán prezident, úctyplne pozdraviť a dáva výraz svojej radosti, že Vaše prezidentské práva budete vykonávať na Slovensku v plnom rozsahu. Týmto krokom prehĺbené budú vzájomné vzťahy medzi českými zemiami a Slovenskom k dobru a rozkvetu Československej republiky. "

"Pán Zdenek Fierlinger, predseda Československej vlády, Praha. Slovenská národná rada v zasadnutí dňa 25. apríla vzala s uspokojením a s radosťou na vedomie dohodu vlády so Slovenskou národnou radou zo dňa 11. apríla 1946 a vidí v tomto akte ďalšie prehĺbenie vzájomnosti medzi českými zemiami a Slovenskom a želajúc si naďalej ďalší upevnenie týchto sväzkov, dovoľuje si Vás úctivé pozdraviť a želá Vám zdaru v prácach za dobro a rozkvet Československej republiky. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže prihlásených niet, rozpravu zakľučujem a

prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie protokolu o prednesenej dohode, nech zodvihne pravú ruku. Je to jednomyseľné. Týmto vyhlasujem dohodu za schválenú.

Kto je za prijatie prečítaných pozdravných telegramov pánu prezidentovi republiky a pánu predsedovi vlády republiky, nech zodvihne ruku. Tiež jednomyseľné.

(Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich cengá):

Prikročíme k prerokovaniu druhého bodu programu, to je zpráva právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pre financie na vydanie nariadenia, ktorým sa mení zákon o mimoriadnej dani postihujúcej dividendy a úroky z niektorých cenných papierov pevne zúročiteľných. Referentom by mal byť pán člen Rady Ondrej Mlynarčík; vzhľadom na to, že neni prítomný, za právny výbor prednesie zprávu jeho predseda, člen Rady pán Dr. Cech. Prosím, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Ján Čech:

Slávna Národná rada! Tlmočiac stanovisko právneho výboru, doporučujem plénu Slovenskej národnej rady k schváleniu predloženú osnovu povereníka pre financie na vydanie nariadenia, ktorým sa mení zákon o mimoriadnej dani, postihujúcej dividendy a úroky z niektorých cenných papierov pevne zúročiteľných v tom znení, ako osnova bola prejednaná ostatnými výbormi i výborom právnym. Stanovisko je podložené tým, že nariadenie je povahy formálnej, ktorým sa upravuje matéria, ktorá bola všeobecným nariadením čís. 1. 1941 Sb. n. SNR ešte z Banskej Bystrice Slovenskou národnou radou dotknutá, keďže boly zrušené určité nariadenia, konkrétne aj ustanovenie zák. č. 157 z roku 1944 Sl. z. Mimo toho z hľadiska fiskálneho je osnova žiadúca, nakoľko prinesie výnos pre štátne príjmy a i z hľadiska rozpočtového jej vykonanie nezaťažuje žiadnym spôsobom zvlášť rozpočet. Preto v znení predloženom doporučujem osnovu plénu schváliť.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo zpravodajcovi hospodársko-sociálneho výboru, členovi Rady pánu Matejovi Bobríkovi.

Člen SNR Matej Bobrík:

Slávna Slovenská národná rada! Slo-

venskej národnej rade podaný bol návrh povereníka pre financie na vydanie nariadenia, ktorým sa mení zákon o mimoriadnej dani postihujúcej dividendy a úroky z niektorých cenných papierov pevne zúročiteľných. Zákonom č. 16 z roku 1936 Sb. z. a n. zavedená bola mimoriadna daň, ktorou sa postihujú dividendy, superdividendy alebo akékoľvek podiely účastinárov na zisku účastinných alebo komanditných spoločností, ako aj úroky z bankových dlžobných úpisov, zástavných listov a vôbec dielčích úpisov pevne zúročiteľných, ak dosahujú aspoň 5% nominálnej hodnoty. Podľa zákona č. 256/42 Sl. zák. sa táto daň zvýšila, z pôžitkov, vyplatených zo zisku obchodných rokov 1941 až 1944, ak presahujú 8% nominálnej hodnoty o 100%, ak presahujú 10% nominálnej hodnoty o 300%, ak presahujú 12% nominálnej hodnoty o 400%. Platnosť zákona č. 256/42 Sl. z. bola zákonom č. 157/44 Sl. z. rozšírená aj na pôžitky vyplatené zo zisku obchodných rokov 1945 a 1946. Keďže zákon č. 157/44 Sl. z. je neplatný v dôsledku ustanovenia Slovenskej národnej rady č. 1/1944 Sb. n. SNR a v roku 1945 odvedená daň by sa musela vrátiť daňovníkom, výbor hospodárskosociálny súhlasil s recipovaním uvedeného zákona a odporúča plénu Slovenskej národnej rady návrh povereníka pre financie schváliť, a síce v znení tak, ako návrh bol podaný a tým, že v čl. II. sa stala tlačová chyba a má správne znieť, že "toto nariadenie nadobúda účinnosti dňom 1. januára 1945 (teda nie 1946), a vykoná ho povereník pre financie. "

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Prosím za rozpočtový výbor, za neprítomného zpravodajcu pána Gustáva Zemana, aby predniesol zprávu predseda výboru pán doc. Dr. Ilja Paulíny-Tóth.

Doc. Dr. Ilja Paulíny-Tóth:

Slávna Slovenská národná rada! Zákon č. 157/1944 Slov. zák., ktorým sa mení zákon o mimoriadnej dani postihujúcej dividendy a úroky z niektorých cenných papierov pevne zúročiteľných, v dôsledku nar. č. 1/1944 Sb. n. SNR stal sa neplatným, lebo bol vydaný po 29. auguste 1944. Tento zákon je však potrebné recipovať, ale v zmenenej forme a to preto, lebo platnosť zákona č. 256/1942 Sl. z. bola zákonom č. 157/1944 Sl. z. a rozšírená aj na požitky vyplatené zo zisku obchodných

rokov 1945 a 1946. Z dôvodov fiškálnych a ďalej preto, lebo v roku 1945 odvedená mimoriadna daň z dividend obchodného roku 1945 v prípade nerecipovania zák. č. 157/1944 Sl. z. musela by byť daňovníkom vrátená.

Výbor rozpočtový predmetný návrh prijal a odporúča ho plénu Slovenskej národnej rady na schválenie.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom návrhu, kto sa hlási k slovu? Keďže sa nikto nehlási, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy nariadenia tak, ako bola predostretá pánmi zpravodajmi, pochopiteľne s poznámkou, že v čl. II. platnosť, resp. účinnosť nariadenia sa bude vzťahovať nie od 1. januára 1946, ale od 1. januára 1945, nech zodvihne ruku. To je jednomyseľnosť, vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k prerokovaniu tretieho bodu programu, to je zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pre financie na vydanie nariadenia, ktorým sa mení zákon o kartelovom poplatku. Zpravodajcami sú páni: Dr. Pavol Haljan a Kazimír Bezek. Prosím pána Dr. Haljana, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Pavol Haljan:

Slávna Slovenská národná rada! Už pri dojednávaní Pražskej dohody rokovalo sa predovšetkým o otázkach finančných a priamo v Pražskej dohode bola vyslovená zásada, že štátne financie sú vecou celoštátnou a treba ich preto upraviť jednotne na celom území našej republiky. Pri konkrétnom prejednávaní tejto úpravy finančného hospodárenia dohodli sa experti Povereníctva a Ministerstva financií na niektorých úpravách, ktoré maly vstúpiť v platnosť 1. I. 1946. Vidíme to už vo všetkých zákonoch, ukladajúcich daňové bremená našim občanom. Právny stav k tejto otázke je nasledovný:

Zákon č. 254 zaviedol kartelový poplatok na území celej Československej republiky, avšak po teritoriálnych zmenách, po vzniku býv. Slovenského štátu v Čechách sa tento kartelový poplatok vyberal len do roku 1940. Na Slovensku z dôvodov fiškálnych bol tento poplatok vyberaný až do roku 1945 a potom bol predĺžený už neplatným nariadením až do roku 1946. Nakoľko však tento kartelový poplatok bol vyberaný a pre jeho vyberanie nebolo

právneho podkladu, povereník financií predkladá túto osnovu k schváleniu, aby tým sankcionoval faktický stav, ktorý tu bol do konca roku 1946. Poznamenávam, že je to vec čiste formálna a čo samozrejme pri tejto osnove snáď trošku zaráža, zase je tá zpätná platnosť, ktorá v našich nariadeniach sa veľmi často objavuje. Aj vzhľadom na to doporučujem za právny výbor túto osnovu schváliť, nakoľko je to vec len formálna a sankcionujeme už len faktický stav.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Udeľujem slovo zpravodajcovi pánu Kazimírovi Bezekovi, ako zpravodajcovi rozpočtového výboru.

Člen SNR Kazimír Bezek:

Slávna Slovenská národná rada! Vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol môj predrečník a ktoré dostatočne objasňujú dôvod k vydaniu tohto nariadenia Slovenskej národnej rady o zmene zákona o kartelovom poplatku, ako i vzhľadom na to, že od 1. januára 1946 podľa dojednania s Ministerstvom financií platí jednotný zákon o dani z obratu a pretože kartelový poplatok je vlastne daňou z obratu, je treba zrušiť zákon o kartelovom poplatku, s účinnosťou, od! kedy platí celoštátna úprava, t j. od 1. januára 1946. Vzhľadom na tieto skutočnosti rozpočtový výbor predložený návrh prijal a odporúča ho plénu Slovenskej národnej rady na schválenie.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesených návrhoch, kto sa hlási k slovu? Pán člen rady Ing. Takáč.

Člen SNR Ing. Samuel Takáč:

Vážení! Dovoľte mi, aby som v súvislosti s osnovou, ktorú predkladá Povereníctvo financií zaoberal sa aspoň na krátko s otázkami, ktoré súvisia so znárodnením peňažníctva a s praxou, ktorú prevádza, alebo neprevádza toto Povereníctvo. Hoci uplynulo už pol roka od vyhlásenia dekrétu prezidenta republiky o znárodnení bánk, na základe ktorého v smysle § 15, má sa povereník financií s ministrom financií postarať o návrh členov Oblastnej správy bánk v Bratislave pre vládu, nestalo sa tak doteraz. Ústredie odborových sväzov Slovenska predložilo ešte dňa 7. januára t. r. návrhy Oblastnej správy bánk, vypracované komisiou složenou zo

zástupcov všetkých bánk a obidvoch politických strán. Tento návrh zostal na Povereníctve pre financie nepovšimnutý; vzhľadom na to, že pán povereník financií nerešpektoval ani nariadenie Slovenskej národnej rady č. 100/1945 Sl. n. SNR zo daň 24. VIII. 1945 o národnej správe v peňažných ústavoch a nerešpektuje ani dekrét prezidenta republiky o znárodnení bánk, nesie plnú zodpovednosť za terajší neusporiadaný stav peňažníctva, najmä pokiaľ ide o úverovú politiku bánk, brzdenie financovania priemyslu a výstavby hospodárstva, neusporiadaných pomerov peňažníctva na prinavrátenom území, zriaďovania bankových filiálok atď. Veľkú časť týchto úloh mohla už dávno vyriešiť Oblastná správa bánk, lebo je zrejmé, že peňažný odbor Povereníctva financií tieto úlohy nezvládze, alebo nechce zvládnuť. Žiadame preto, aby pán povereník financií

1. Vysvetlil, prečo doteraz nepodnikol kroky na menovanie Oblastnej správy bánk v smysle dekrétu prezidenta republiky é. 102/1945 Sb.

2. Odôvodnil, prečo sa nezaoberal návrhom komisie pri Ústredí odborových sväzov Slovenska, podaným ešte 7. 1. 1946.

3. Oznámil príčiny terajšieho nerešpektovania dekrétu prezidenta republiky č. 102/45 Sb. o znárodnení bánk, keďže dôvodom pre neprevedenie nariadenia SNR č. 100/1945 Sb. n. SNR o národných správach v peňažných ústavoch, ako pán povereník uvádza v odpovedi na svojho času podanú interpeláciu v SNR, bolo práve vydanie znárodňovacieho dekrétu prezidenta, vyhláseného pred 6 mesiacmi.

4. Aby podal zprávu, prečo Sedliacka banka prijíma do svojich služieb Nemcov a kolaborantov, prepustených z iných peňažných ústavov.

Skutočnosti, ktorých sa dotýka práve prečítaná interpelácia sú veľmi vážne a priamo alarmujúce. Dekréty o znárodnení priemyslu a bánk boly podpísané 24. októbra m. r. Pred ich podpísaním pracovalo sa na nich niekoľko mesiacov, s konečným znením súhlasily všetky politické strany Národného frontu a sú preto záväzné pre nás všetkých. Mimo to ústami najvyšších predstaviteľov politických strán Československej republiky bolo niekoľko ráz konštatované, že pri tvorení nového hospodárskeho poriadku na

nových základoch, ktoré predstavujú práve tieto dekréty, bude treba spoločnej práce nás všetkých, lebo len tak bude zabezpečený úspešný prechod zo starého kapitalistického poriadku, kde rozhodovaly ziskové záujmy príživníckych jednotlivcov a skupín, do nového hospodárskeho poriadku, kde sú smerodajnými potreby a záujmy širokých pracujúcich vrstiev národa a štátu. Čo sa stalo behom uplynulého pol roka? V oblasti priemyslu sa pilne pracovalo a pracuje na novej organizácii znárodneného priemyslu. Ústredné i oblastné orgány, riaditeľstvá i predstavenstvá boly menované pred niekoľkými mesiacmi. Soskupenie závodov do národných podnikov bolo už prevedené. Krátko nato budú stanovené i riaditeľstvá jednotlivých závodov. Tým by boly hlavné organizačné práce v priemysle skončené. Možno s uspokojením konštatovať, že pri riešení i personálnych otázok, ktoré tu hrajú jednu z najdôležitejších úloh, nenarazili sme na vážnejšie ťažkosti. Hlavná zásada, ktorá sa pritom uplatňovala bola v tom, že na vedúce miesta majú sa dostať odborníci, nie politickí exponenti. Jedinou podmienkou bolo, aby títo mali kladný vzťah k znárodnenému priemyslu a jeho poslaniu. S radosťou sme zistili, že veľká väčšina našich technikov a administratívnych odborníkov na týchto vedúcich miestach tento kladný vzťah má. Táto skutočnosť umožnila pomerne ľahko vybrať správnych ľudí na správne miesta a je jednou zo záruk úspešného zvládnutia úloh v znárodnenom priemysle a rýchleho rozvinutia našej priemyselnej výroby, jej rozšírenia a zveľadenia.

Všetky tieto práce sú už dnes sťažované a v budúcnosti môžu byť vážne ohrozené tým, že paralelný dekrét o znárodnení bánk je sabotovaný. Verejnosť sa ešte ani to najmenšie nedozvedela o uskutočňovaní tohto dekrétu. V bankách a okolo bánk bolo plno príživníkov a špekulantov. Najrozličnejšie živly, z ktorých v osudných rokoch Československej republiky priamo alebo nepriamo vychádzala a osnovaná bola zrada republiky, ktorí kolaborovali s Nemcami a zradcami. Teraz sa verejnosť dozvedá, že takýto páni sú v našich bankách vítaní s otvoreným náručím a ďalej šarapatia v starých koľajach a je pochopiteľné, že títo budú i naďalej prevádzať svoje kúsky, na aké boli zvyklí z predmníchovskej republiky a