Podpredseda SNR Dr. Ivan Horváth:

Slávna Slovenská národná rada! Slovenské národné povstanie vytvorilo si v Slovenskej národnej rade suverénny zákonodarný, vládny i výkonný orgán. Bolo to samozrejmé, lebo bolo potrebné, aby na oslobodenom území existovala vláda, ktorá by pevne vládla. Účelom a ideálom Slovenského národného povstania však bolo nielen zvrhnúť tisovskú vládu, ale aj oslobodiť celé územie vlasti, to je Československej republiky. A bolo preto samozrejmé, že tieto práva, ktoré Slovenská národná rada v revolúcii dostala, sú len dočasné a že akonáhle nastanú normálne pomery, budú i tieto práva ináč usporiadané. Bolo preto tiež samozrejmé, že po konsolidácii pomerov práva zákonodarné i vládne budú odovzdané v určitej miere centrálnej našej československej vláde. Československá republika bola však obnovená na nových základoch. Tieto nové základy vyžadujú i nové usporiadanie rozdelenia vládnej, výkonnej a zákonodarnej moci. Preto nedalo sa pokračovať na starých ústavných základoch, ale život si vyžadoval, aby usporiadanie pomeru Cechov a Slovákov v novom štáte bolo vyriešené novými dohodami Takáto nová dohoda bola uzavretá minulého roku dňa 1. júna 1945 na jednaní zástupcov Slovenskej národnej rady s československou vládou a táto dohoda bola i Slovenskou národnou radou schválená. Avšak po uzavretí tejto dohody ukázalo sa ihneď, že je táto nedostatočná, že všetkým potrebám nevyhovuje a boly tam opomenuté určité závažné veci. Tak menovite ukázalo sa, že v Pražskej dohode nebolo hovorené o právach pána prezidenta republiky, ktoré právom revolúcie vykonávalo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady i naďalej. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady si bolo vedomé, že konsolidácia republiky, vyriešenie vzájomného pomeru vyžaduje, aby tieto prezidentské práva boly vrátené pánu prezidentovi, aby on svoje práva vykonával na celom území Československej republiky, to je tak na Slovensku, ako aj v českých zemiach. Preto Predsedníctvo Slovenskej národnej rady hľadalo už dávnejšie spôsob, ktorým by mohlo tieto práva pánu prezidentovi odovzdať. Čisté z technických príčin sa stalo, že toto odovzdanie práv sa preťahovalo, až sa došlo k tomu názoru, že k vyriešeniu tejto otázky bude potrebné

nové jednanie medzi Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a vládou. Ukázalo sa však, že bude potrebné jednať ešte o iných otázkach. Menovite zvolením Dočasného národného shromaždenia vyskytla sa tá situácia, že Dočasné národné shromaždenie bolo oprávnené vynášať zákony zásadne vo všetkých veciach na celé územie Československej republiky a v zákone (dekréte), ktorým bolo toto Dočasné národné shromaždenie ustanovené, nebolo pamätané na to, že je tu Slovenská národná rada, ktorá má tiež určitú zákonodarnú pôsobnosť v smysle Pražskej dohody. V dôsledku týchto nedostatkov dohodlo sa Predsedníctvo Slovenskej národnej rady s vládou, že sa síde k novým jednaniam. Tieto nové jednania boly dňa 9., 10. a 11. apríla 1946 v Prahe. Po trojdennom jednaní došlo k novej dohode, ktorej obsah je spísaný do protokolu, ktorý bol rozmnožený a Vám odovzdaný. V protokole zásadne sa upravuje výkon právomoci pána prezidenta republiky na Slovensku, ďalej styk Slovenskej národnej rady s Dočasným národným shromaždením a v budúcnosti Ústavodarným národným shromaždením, konečne upravujú sa ďalšie podrobnosti vytvorenia spoločných orgánov a mimo toho dohoda sa dotýka i usporiadania majetko-právnych jednaní z doby neslobody. Dovoľte, aby som Vám znenie tohto protokolu prečítal:

Protokol o rokovaní vlády Českoslo- venskej republiky a Slovenskej národnej rady zo dňa 11. apríla 1946.

Vláda Československej republiky a Slovenská národná rada, vedené snahou prehĺbiť vzájomné vzťahy medzi českými zemiami a Slovenskom a doplniť dohodu z 2. VI. 1945, dohodly sa na poradách, konaných v Prahe dňa 9, 10, a 11. apríla 1946 takto:

Článok I.

a) Prezident republiky vymenúva i na Slovensku vysokoškolských profesorov vôbec, ďalej sudcov počínajúc V. stupnicou funkčného slúžneho a štátnych úradníkov, počínajúc 3. pl. stupnicou na návrh Sboru povereníkov, ktorý ho predkladá cez Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vláde, táto ho vráti Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, ak je návrh v rozpore s jednotou personálnou politikou v republike; inak ho predloží prezidentovi republiky.

Menovací akt kontrasignuje predseda

vlády a vráti ho Predsedníctvu Slovenskej národnej rady.

Menovania a povýšenia vykonané doteraz Predsedníctvom Slovenskej národnej rady, Sborom povereníkov a predsedom Najvyššieho kontrolného dvora zostávajú v účinnosti tak, ako by boly vykonané podľa prvého ods. bodu a) tohto článku.

b) prezident republiky udeľuje milosť i na Slovensku a to aj vo veciach patriacich pred ľudové súdy a Národný súd na návrh povereníka pre pravosúdie, ktorý ho predkladá cez Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vláde; táto ho vráti Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, ak má proti návrhu námietky z hľadiska celoštátnych záujmov, inak ho predloží prezidentovi republiky.

c) Cudzozemcom udeľuje československé a slovenské rady iba prezident republiky a dáva im tiež vyznamenania. Tuzemcom na Slovensku udeľuje Slovenská národná rada doteraz ňou zriadené revolučné rady.

Článok II.

Rezortné osnovy zákonov a vládnych nariadení prejedná rezortné ministerstvo s príslušným povereníctvom prv, než budú predložené vláde. Rovnako i osnovy nariadení Slovenskej národnej rady a osnovy vykonávacích nariadení Sboru povereníkov prejedná príslušné povereníctvo najprv s rezortným ministerstvom. Povereníctvo upovedomí o osnove hneď Sbor povereníkov a Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, kdežto ministerstvo upovedomí Predsedníctvo vlády. O iniciatívnych návrhoch podaných v Dočasnom národnom shromaždení (Ústavodarnom národnom shromaždení), po prípade Slovenskej národnej rade, informujú sa vzájomne predsedníctva týchto sborov.

Článok III.

Aby boly odstránené doterajšie nesrovnalosti medzi právnymi normami vydanými prezidentom republiky vo forme dekrétov, ďalej nariadeniami vlády na jednej strane a právnymi normami usnesenými Slovenskou národnou radou alebo Sborom povereníkov na strane druhej, zriadi sa koordinačný orgán pri Úrade predsedníctva vlády, skladajúci sa z troch Cechov a x troch Slovákov. Úlohou tohto orgánu je preskúmať všetky v predchádzajúcej vete uvedené právne normy a navrhnúť vláde

a Slovenskej národnej rade, čo treba zariadiť.

Článok IV.

Najvyššie súdy v Brne a v Bratislave považujú sa pri zachovaní ich doterajšej organizácie a pôsobnosti podľa predpisov pre ne platných za súčiastky jednotného Najvyššieho súdu, ktorý má sídlo v Brne; právne dôsledky z toho vyplývajúce budú upravené zákonom.

Inak stav najvyšších súdnych tribunálov zachováva sa podľa Pražskej dohody zo dňa 2. VI. 1945 až do úpravy ústavnou listinou.

Článok V.

Na Slovensku vykonáva pôsobnosť Najvyššieho úradu cenového, dokiaľ nedôjde k definitívnej úprave, cenový odbor Povereníctva pre výživu a zásobovanie v dohode s Najvyšším úradom cenovým podľa smerníc Hospodárskej rady.

Článok VI.

Uznáva sa zásada jednotnej plánovacej služby v celej republike. Na základe tejto zásady funkciu Štátneho úradu plánovacieho v Prahe vykonáva na Slovensku plánovací odbor Štátneho plánovacieho a štatistického úradu v Bratislave. Oba -tieto úrady spolupracujú podľa doterajšej dohody medzi sebou uzavretej a podľa smerníc Hospodárskej rady.

Článok VII.

Uznáva sa zásada jednotnej štatistickej služby v celej republike. Na základe tejto zásady funkciu Štátneho štatistického úradu v Prahe vykonáva na Slovensku III. odbor Štátneho plánovacieho a štatistického úradu v Bratislave. Obidva tieto úrady v záujme organizácie štatistickej služby urobia všetky opatrenia, aby sa štátna štatistická služba riadne vykonávala podľa smerníc Hospodárskej rády.

Štatistické informácie cudzine podáva Štátny štatistický úrad v Prahe.

Článok VIII.

Kontrola štátneho hospodárenia bude v celej republike jednotná a upraví sa ústavným zákonom. Až do vydania tohto zákona budú obidva doterajšie najvyššie kontrolné úrady v trvalom styku za účelom jednotných kontrolných metód.

Článok IX.

Platnosť dekrétu č. 5/1945 Sb. o neplatnosti niektorých majetkoprávnych jednaní

z doby neslobody a o národnej správe sa rozšíria na Slovensku tým spôsobom, že sa do zákona k tomuto dekrétu prejednávaného v Dočasnom národnom shromaždení dá ustanovenie, že sa platnosť predpisov týkajúcich sa neplatnosti majetkových prevodov a reštitúcie majetku (nie však predpisov o národnej správe) rozšíri i na Slovensko, takže zákon môže byť celoštátny.

Týmto protokolom sa mení a doplňuje dohoda zo dňa 2. júna 1945, ktorá ináč zostáva v platnosti s tou ďalšou zmenou, že v jej článku II. namiesto dekrétov prezidenta republiky sa uvádzajú zákony Dočasného národného shromaždenia (Ústavodarného národného shromaždenia. )"

K tomuto protokolu bol ujednaný nasledovný dodatok:

"Dodatok k protokolu o rokovaní vlády Československej republiky a Slovenskej národnej rady zo dňa 11. apríla 1945.

Pod rozporom s personálnou politikou v republike bolo myslené tiež na dôvody štátnej bezpečnosti a štátnej spoľahlivosti. (Článok I. písm. a) odst. 1. )

Návrhy na menovanie nebudú prechádzať personálnou komisiou ministrov. (Článok I. písm. a) ods. 1. )

Vymenovania a povýšenia, ktorých sa týka ustanovenia čl. I. písm. a) ods. 3. protokolu, budú Kancelárii prezidenta republiky predložené na informáciu prostredníctvom Úradu Predsedníctva vlády najneskoršie pri predložení prvého návrhu na menovanie podľa čl. I. písm. a) ods. 1.

Tuzemcom na Slovensku udeľuje iné, než Slovenskou národnou radou dosiaľ zriadené rady prezident republiky. (Článok I. písm. c. )

Bolo konštatované, že niet pochybností o tom, že platnosť a účinnosť celoštátnych noriem vyplýva z ich uverejnenia v Sbierke zákonov a nariadení republiky Československej.

Colné orgány musia byť spravované ústredne, i keď cez povereníka. Predpokladá sa, že všetky problémy s touto otázkou súvisiace, budú čo najskôr vyriešené dohodou medzi Ministerstvom financií a Povereníctvom.

Text protokolu bude schválený vládou a Slovenskou národnou radou. " Slávna Slovenská národná rada! Jednania, ktoré boly vedené medzi Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a vládou,

prebiehaly v ovzduší srdečnom a priateľskom, ako aj úprimnom. Je samozrejmé, že pri formulovaní jednotlivých bodov došlo k debatám niekedy i tuhým, avšak mám za potrebné konštatovať, že slovenská delegácia získala ten dojem, že ako vláda, tak i zástupcovia českých politických strán pri jednaní boli vedení snahou ísť v ústrety všetkým oprávneným požiadavkom Slovákov a zástupcov Slovákov, a že ich námietky, ako i protidôvody vychádzaly jedine len zo snahy zachovať jednotnosť Československej republiky a usporiadanie také, aby to neškodilo tejto jednotnost. Na základe týchto jednaní došlo k protokolu, ktorý som Vám prečítal. Dovoľte mi, aby som upozornil na to, že i keď sa jedná len o politickú dohodu, predsa ide tuná o závažný historický čin. Už prvá Pražská dohoda bola len politickou dohodou, ktorá nebola pojatá do žiadneho zákona do žiadnej normy a predsa život ukázal, že táto sa stala základom celého nóšhn štátneho zriadenia. Základom spolunažívania Cechov a Slovákov, ba došlo k tomu, že silou okolností bolo vynútené, že táto dohoda musela byť citovaná aj v ústavnom zákone a takto sa stala súčiastkou nášho právneho poriadku. I táto dohoda dodatočná - tento protokol - iná práve takú dôležitosť a práve takú závažnosť, a sme presvedčení, že i tento sa stáva historickým činom a že bude základom budúceho spolunažívania. I keď teraz má byť zvolené Ústavodarné národné shromaždenie, ktoré rozhodne o budúcej ústave Československej republiky, som presvedčený, že táto budúca ústava nebude vyplývať len z ideových základov a z formálnych základov, ale že bude musieť spočívať aj na živote, na tých orgánoch a inštitúciách, ktoré si život sám vytvoril a ktoré sa osvedčily. Práve preto pri celom jednaní boli sme vedení tou myšlienkou, že vytvárame a ujednávame nielen dočasnú politickú dohodu, ale aj zároveň pracujeme už na základoch budúceho ústavného usporiadania Československej republiky.

Dovoľte mi tiež, aby som sa pri tejto príležitosti poďakoval všetkým ostatným členom delegácie, ktorí sa zúčastnili rokovaní v Prahe, ďalej pánom expertom, ktorí tam s nami boli a cenné rady nám poskytli, konečne pánu predsedovi Slovenskej národnej rady Dr. Lettrichovi, ktorý s takou prezieravosťou, energiou a dô-

slednosťou viedol slovenskú delegáciu. Ako z dodatku protokolu vysvitá, tento protokol má byť schválený jednak vládou, jednak Slovenskou národnou radou. Oznamujem, že vládou tento protokol už schválený bol a teraz je predkladaný slávnej Slovenkej národnej rade tiež na schválenie. Prosím slávnu Slovenskú národnú radu, aby tento protokol dôstojne, jednohlasne a manifestačné schválila, aby tak dala na javo, ako Slovákom záleží na čím skoršej konsolidácii československej republiky a na usporiadaní definitívneho spolužitia Čechov a Slovákov. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

Otváram rozpravu o prednesenom protokole, respektíve o dohode. K slovu sa prihlásil pán povereník pre obchod a priemysel Dr. Ján Púll.

Povereník pre obchod a priemysel Dr. Ján Púll:

Slávna Slovenská národná rada! Najnovšia dohoda medzi Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a ústrednou vládou československou je len dohodou parciálnou. Rieši len niektoré otázky a nie pomer medzi ústrednými a slovenskými zákonodarnými a vládnymi orgánmi v celej šírke, ako sa to stalo v dohode z 2. júna 1945. Slovenská národná rada odovzdáva prezidentovi republiky niektoré právomoci, ktoré hlave štátu bezpochybne patria. Rieši sa otázka niektorých centrálnych úradov. Inak ostáva čo do všetkých ostatných otázok v platnosti dohoda z 2. júna 1945. Nenadhadzuje táto nová dohoda žiadne podstatné nové momenty vo vzájomnom spolužití Čechov a Slovákov a nové momenty vo vzájomnom pomere ústredných a národných slovenských orgánov moci zákonodarnej a výkonnej. Napriek tomu má dohoda význam veľký a vyžaduje si politického zhodnotenia. A to predovšetkým práve preto, že v nej sa žiadne nové momenty nevyskytujú. Spomeňme, že nie pred dlhým časom sa v časti tlače urputne o postavení Slovákov diskutovalo a že menovite tlač národnesocialistickej strany na terajšie postavenie Slovenska nezahalené útočila. I na Slovensku vznikla istá nervozita a samozrejme, sprevádzaná protičeskými invektívami protičeského politického podzemia. A keď došlo k jednaniu s kompetentnými činiteľmi celoštátnymi a teda i s kompetentnými činiteľmi českej politickej verejnosti,

vyšlý zákonodarné a vládne organy slovenské upevnené. Dohoda, ktorú ideme dnes schvaľovať, znamená upevnenie Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov. Prečo je tomu tak, vážené dámy a pánovia? Prečo sa neplnia proroctvá neslávne známeho kuvika Konštantína Čulena, že v obnovenej Československej republike budú Slováci Čechmi potlačovaní? Prečo sa neplnia tieto proroctvá fašisticko-ľudáckej vlády, bez ktorých splnenia je fašistické podzemie bezmocné, stratené, izolované od ľudu a obmedzené na vyradených jednotlivcov? A prečo niet náznaku, žeby sa opakovaly tie politické zápasy, ktoré medzi obidvoma národmi! trvalý po celú dobu v prvej československej republike? To preto, pretože na troskách nacistického útlaku a s ním spojených quislinkovských vlád vzniká nový pomer medzi obidvoma národmi. Pretože vzrastá vzájomná dôvera medzi vedúcimi činiteľmi českými a slovenskými, ktorá má mohutnú základnicu vo vzrastajúcej dôvere medzi českým a slovenským ľudom. A táto dôvera má príčinu na obidvoch stranách, v Čechách i na Slovensku. Na Slovensku a voči Slovensku je prameňom tejto dôvery doterajšia činnosť slovenských orgánov zákonodarných i výkonných, Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov. Slovenská národná rada a Sbor povereníkov vykonaly za dobu od oslobodenia veľké konsolidačné dielo na poli hospodárskom a politickom. Ovocie tejto práce pociťuje už dnes náš ľud a ovocie tejto práce pociťuje i myšlienka československého štátu. Československej republiky a československej ľudovej demokracie, ktorá dnes na Slovensku je tak silná, ako ešte nikdy nebola. Úspech tohto konsol. diela je umožnený práve podporou a pomocou s českej strany. Na českej strane máme dnes nových partnerov a nie tých istých, ktorí viedli politiku a reprezentovali ju pred rokom 1938. Vnútorná politika nášho štátu je dnes diktovaná nie záujmami kapitalistických a politicko reakčných skupín, ale záujmami ľudu českého i slovenského. Toto sú základne, na ktorých, vyrastá ten nový pomer našich národov. A toto sú príčiny, pre ktoré náš vzájomný vzťah vzrastá v mohutné a pevné bratstvo Čechov a Slovákov. Toto sú príčiny, pre ktoré podpredseda vlády Klement Gottwald na slávnostiach oslobodenia Bratislavy vyhlásil, že Slováci dokázali, že ve-

dia Slovensko spravovať a že jeho strana sa bude zasadzovať, aby národné práva Slovákov boly zakotvené v ústavnej listine Československej republiky.

Klub členov Slovenskej národnej rady za Komunistickú stranu Slovenska bude hlasovať za schválenie predloženej dohody. Svoju celú politiku zámeru jeme k tomu cieľu, aby národné práva slovenské boly zabezpečené. A bojujeme súčasne za dôsledné presadenie princípov ľudovej demokracie do všetkých oblastí života hospodárskeho, kultúrneho i politického. Národné požiadavky nepresadzujeme preto, aby z nich snáď ťažila reakcia na Slovensku, ale aby slúžily ľudu slovenskému. Rovnosť ústavnú je treba doplniť rovnosťou faktickou. A tú dosiahneme vtedy, keď v duchu pokrokovom a demokratickom budeme riadiť Slovensko vo všetkých oblastiach verejného života. Je teda potrebné, aby národné výdobytky boly našimi zákonodarnými a vládnymi orgánmi, Slovenskou národnou radou i Sborom povereníkov, používané vo smysle dôkladného prevádzania ľudovej demokracie v záujme širokých más slovenského ľudu. V tej istej dobe, keď bola podpísaná táto dohoda medzi československou vládou a Slovenskou národnou radou, odhlasovalo Dočasné národné shromaždenie ústavný zákon o Ústavodarnom národnom shromaždení, v ktorom sa zabezpečuje zákonodarná moc Slovenskej národnej rady v doterajšej kompetencii. Je to udalosť významu ďalekosiahleho. Po prvý raz Dočasné národné shromaždenie zabezpečilo a uznalo zákonodarnú moc Slovenskej národnej rady ústavným zákonom. Toto je cesta, ktorou kráčame. Od politických dohôd k zabezpečeniu ústavoprávneho postavenia Slovenska v novom československom právnom poriadku. Obidva tieto činy i predložená dohoda, i zákon o Ústavodarnom národnom shromaždení, sú ďalšími kameňmi zabezpečenia pevnosti nášho štátu a spokojnosti oboch jeho národov. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

K slovu sa ďalej hlási pán člen rady Andrej Žiak.

Člen SNR Andrej Žiak:

Slávna Slovenská národná rada! S radosťou nám príde zistiť, že to, o čom mnohí nesprávne azda uvažovali a sa domnie-

vali, a čo nemali jasné, že sa to vyjasnieva a že týmto protokolom, ktorý dnes Slovenská národná rada jednak berie na vedomie a iste spontánne schvaľuje, je vyriešené. Náš pomer a iste všetkých tých, ktorí na Slovensku v politickom živote pracujeme a cítime zaň zodpovednosť, náš pomer k Československej republike je jedine možný kladný, pomer úprimný a srdečný. Za jednotnú, nedeliteľnú, silnú Československú republiku postavili sme sa proti všetkým tým, ktorí zradili dobré ideály slovenského života, ktorí zradili slovenskú demokraciu a prešli na stranu tých, ktorí nikdy nepriali slovenskému životu, slovenskému národu.

My dnes, keď rokujeme o tomto protokole, sme ozaj pyšní, že naše túžby mať Slovensko šťastné, v silnej Československej republike, dostávajú aj takéhoto vyjadrenia, ktorým je tento protokol.

Dovoľte mi spomenúť na neblahé časy z r. 1928, keď zlopovestný Tuka Bela napísal zlopovestný článok,, Vacuum juris", kde sa odvolával na to, že slovenský národ len na 10 rokov urobil smluvu s českým národom, že Československá republika po týchto desiatich rokoch trvania prejde do stavu mimozákonného, keď sa hovorilo o tajných klauzulách a keď sa písaly nesmysly, ktoré sa nezakladaly na pravde, lebo sa zakladaly na nenávisti voči Československému štátu, zakladaly sa na nenávisti k samému slovenskému národu. Dnes vidíme, že ani vtedy sa nerobily tajné smluvy, lebo medzi Cechmi a Slovákmi, medzi týmito dvoma národmi jestvuje jedna smluva a to je smluva krvného a národného najtuhšieho príbuzenstva, a že dnes týmto protokolom zas len vyjadrujeme to, že Slovensko, Slováci svoj kultúrny, národný, hospodársky, sociálny život majú a môžu mať jedine zabezpečený v Československej republike. Spomíname aj na tie hlasy za Slovenského štátu, ktoré útočily na všetko to, čo sa za dvadsať rokov v prospech Slovenska vykonalo v Československej republike. Nebolo takrečeno odvetvia, o ktorom by nebol povedaný kritický kuvičí hlas, že všetko, čo sa robilo v Československej republike bolo zlé, a všetko, čo sa robí v Slovenskej republike, v Slovenskom samostatnom štáte z milosti Hitlera, je dobré. Poznáme tieto pramene a známe sú nám aj myšlienky, z ktorých toto všetko vyrastalo. Dnes, v čase oslobodenia, v čase radosti, pozerá-

me na to všetko s nechuťou a vítame všetko, čo dokazuje životaschopnosť Československej republiky, čo dokazuje výhody a dobrý stav slovenského národa v tomto Československom štáte, a tešíme sa i z tejto smluvy, z tejto dohody medzi dvoma rovnocennými národmi pod jednou štátnou správou, rozčlenenou, rozumne zariadenou, predstavovanou na Slovensku Slovenskou národnou radou a Sborom povereníkov a vďačne dávanie súhlas k tejto dohode ktorá znamená upevnenie, srdečné prehĺbenie vzťahu Cechov a Slovákov v šťastnom československom štáte. Príde nám len vítať a súhlasiť s touto dohodou, vysloviť svoje poďakovanie tak bratom Čechom, ako menovite vysloviť aj poďakovanie tým, ktorých pričinením môžeme rokovať o našich domácich poriadkoch, naším neoceniteľným, drahým bratom vojakom Červenej armády - a príde nám vysloviť vďaku aj nášmu milovanému prezidentovi, ktorý tak múdre riadil teraz vo vzkriesenej republike loďku nášho štátneho života. (Potlesk. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

K slovu sa ďalej hlási pán člen Rady Jozef Hanzel.

Člen SNR Jozef Hanzel:

Slávna Slovenská národná rada! Vítame dohodu zo dňa 11. apríla 1946 medzi vládou Československej republiky a Slovenskou národnou radou, čím sa prehĺbia vzájomné vzťahy medzi českými zemiami a Slovenskom a odstráni sa čiastočná nedôvera, ktorá tu bola. Tento akt je ďalším krokom k zlepšeniu vzájomného pomeru Slovákov a Čechov v jednotnej a nedeliteľnej Československej republike.

Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte, aby som použil tejto príležitosti a urobil na pôde Slovenskej národnej rady vyhlásenie o utvorení sa Strany slobody, ako aj o ustavení sa Klubu členov Slovenskej národnej rady za Stranu slobody.

Členovia Slovenskej národnej rady: Jozef Hanzel, Július Gašperík, Pavol Pollák, Teofil Bažány, Dr. Jozef Brůha a Folta, prestali byť dňom 1. apríla 1946 členmi Demokratickej strany, vstúpili do Strany slobody a utvorili samostatný klub, ktorého predsedom je Dr. Jozef Brůha a jeho tajomníkom Jozef Hanzel. Dovoľte mi láskavé, aby som sa pri tejto príležitosti zaoberal niektorými skutočnosťami okolo

vzniku Strany slobody, o jej príslušníkoch a programe. O týchto skutočnostiach sa veľa nahovorilo a napísalo Najmä v dennej tlači, a to buď zo závisti, alebo z nedbanlivosti nepravdivo. Som ďaleko od toho. aby som sa podobne zaoberal týmito nie dosť korektnými písaniami.

Chcem len priviesť určité tvrdenia na pravú mieru a predniesť ich práve na tomto mieste, s tejto tribúny.

Strana Slobody nevznikla preto, aby rozložila alebo trieštila našu demokraciu, Strana slobody nevznikla ani preto, aby prejavovala opozíciu voči niektorej inej strane, alebo aby niektorú stranu rozkladala alebo oslabovala. Strana slobody nevznikla am preto, aby ukojila nejaké osobné ambície niektorých zakladateľov tejto strany. Nedávajú dobré svedectvo nášmu ľudu a jeho politickej vyspelosti tí, ktorí toto zámerne šíria a domnievajú sa, že tomu náš ľud uverí.

To nech si vybaví náš ľud sám, vhodnú možnosť k tomu má, najmä 26. mája tohto roku, keď bude odovzdávať volebný lístok.

Dôvody vzniku Strany slobody sú oveľa hlbšie. Dnes, v dobe jestvovania inštitúcie Národného frontu, potom čo si naša vláda a všetky strany ju tvoriace osvojily Košický vládny program, kedy pomaly, ale dôsledne a plánovité uvádzame v život demokraciu hospodárku a sociálnu, kedy sa propramy všetkých strán v mnohom stotožňujú a kedy je tu zrejmá tendencia, a podotýkam, zdravá tendencia obmedziť počet strán na nezbytne nutnú mieru, len osoba nezodpovedná, chcejúca hazardovať s osudom národa, by chcela zakladať stranu z dôvodov vyššie uvedených.

Minulosť nás náležite poučila, kam vedie veľký počet politických strán. Politické strany, to znamená boj. Čím viacej strán, tým je väčší počet vzájomných odporcov, tým väčší boj a tým je aj spoločný život strán složitejší, naráža na väčšie prekážky a všetko v konečnom štádiu znamená len zbytočné oslabovanie národa a štátu. Poučení týmto, boly vytvorené po oslobodení v českých zemiach iba štyri strany, kdežto na Slovensku len strany dve. Hneď od počiatku bolo jasné, že toto strannícke triedenie na Slovensku nemôže byť konečné, lebo v podstate sme prešli z predmníchovského extrému nadbytku strán k druhému extrému len dvoch