Slovenská národná rada 1946

Stenografický zápis

o priebehu 17. zasadnutia pléna SNR zo dňa 25. apríla 1946

v Bratislave.

Stenografický zápis o priebehu 17. zasadnutia pléna SNR, konaného dňa 25. apríla 1946 v Bratislave.

Začiatok: 15. 30 hod, koniec: 19. 50 hod.

Prítomní: 74 členov Slovenskej národnej rady, predseda Sboru povereníkov Karol Šmidke, povereníci: Dr. Ivan Štefánik, Dr. Matej Josko, Dr. Ján Púll, František Komzala, Dr. Gustáv Husák, Dr. Samuel Belluš, Dr. Martin Kvetko a Július Viktory.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

(cengá)

Slávna Slovenská národná rada! Otváram 17. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je schopná usnášať sa.

Ostatné zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady bolo v dňoch 25. a 26. februára t. r. Od týchto čias naša Republika a s ňou i oslobodené Slovensko pripomenulo si viacero významných udalostí, ponad ktoré by bez povšimnutia nebol prešiel ani tento významný sbor.

7. marca t. r. pripomenuli sme si 96. výročie narodenín prezidenta Osloboditeľa Tomáša Garyka Masaryka, ktorý si získal nehynúce zásluhy o založenie republiky, o jej konsolidáciu a budovanie. K nemu sa budeme často vracať ako ku skúsenému štátnikovi, filozofovi a človekovi. Naša obnovená demokracia buduje na duchovných a politických základoch, položených týmto veľkým učiteľom a ideológom demokracie.

Dňa 24. marca t. r. Bratislava privítala a Slovenská národná rada so Sborom povereníkov hostila predstaviteľa bratskej Federatívnej ľudovej republiky Juhoslávie, ministerského predsedu a maršala Jozefa Broz-Tita. (Potlesk). Táto vysoká návšteva mesta diala sa v znamení utuženia bratských stykov a spojeneckých svazkov medzi našimi priateľskými, opäť slobodnými štátmi.

Dňa 12. apríla poklonili sme sa z príležitosti prvého výročia smrti pamiatke vynikajúceho prezidenta Spojených štátov severoamerických Franklina Delana Roosevelta, jedného z troch víťazov z druhej svetovej vojny a organizátorov svetového mieru, ktorému je i náš štát a náš národ zaviazaný veľkou vďakou za obnovu štátnej samostatnosti a národnej slobody.

Medzitým deň 4. apríla t. r. bol pre hlavné mesto Slovenska - Bratslavu, ra-

dostným sviatkom. Za osobnej účastí predstaviteľov vlády, Červenej armády & Dunajskej floty, reprezentantov spojeneckých mocností, oslávilo sa prvé výročie oslobodenia Bratislavy Červenou armádou a naše občianstvo s pietou spomenulo na hrdinské obete príslušníkov Sovietskeho sväzu, ktorí položili svoje životy u nás.

Na druhý deň na to oživili sme si v pamäti významný okamih zpred roka, keď sa na oslobodenú pôdu východoslovenskej metropole - Košíc vracal z dlhoročného exilu cez bratský Sväz sovietskych socialistických republík pán prezident Dr. Eduard Beneš (potlesk) s československou zahraničnou vládou a s predstaviteľmi československého zahraničného odboja.

Medzi významné vnútornopolitické činy patrí aj prerokovanie a schválenie prvého štátneho rozpočtu na rok 1946 Dočasným národným shromaždením, čo má i pre nás ten osobitný význam, že sa s ním na pevné základy položilo finančné hospodárenie Slovenskej národnej rady, Sboru povereníkov a jednotlivých povereníctiev ako nositeľov československej štátnej svrchovanosti na území Slovenska.

Nie menšou udalosťou bolo aj odhlasovanie ústavného zákona o voľbách do Ústavodarného národného shromaždenia dňa 11. t. m., lebo sa prvý raz stalo, že celoštátnou ústavnou normou bola uznaná moc Slovenskej národnej rady. Okolnosť, že sa odhlasovanie tohto ústavného zákona stalo jednomyseľne všetkými českými a slovenskými poslancami v Dočasnom národnom shromaždení, je sľubnou predzvesťou jednoty a svornosti pri riešení základných politických otázok v budúcej ústave Československej republiky.

Pri úprave československo-sovietsko ruských hraníc vyskytla sa otázka pohraničnej obce Lekárt. Československá vláda obrátila sa na vládu SSSR so žiadosťou, aby táto obec zostala na území našej republiky, hoci v smysle smluvy o odčlenení Zakarpatskej Ukrajiny pripadla SSSR. Sovietska vláda, respektíve Najvyšší Soviet vyhovel žiadosti československej vlády (potlesk) a obec Lekárt odstúpil Československej republike.

Pokladám si za povinnosť použiť i tejto príležitosti, aby som s tohto miesta

poďakoval vláde SSSR, poťažne Najvyššieho Sovietu za tento novší prejav priateľskej a naozaj slovanskej politiky voči nám a vyžiadal si Váš súhlas, aby to Slovenská národná rada mohla urobiť i voči vláde SSSR, poťažne voči Najvyššiemu Sovietu, poťažne jej predstaviteľovi u nás.

Napokon nech mi je dovolené zmieniť sa aj o úspešnom rokovaní Predsedníctva Slovenskej národnej rady a Sboru povereníkov s vládou republiky v Prahe v dňoch 9-11. apríla t. r., výsledkom ktorého je doplnenie známej Pražskej dohody z 31. mája 1945 a 1. júna 1945.

Pred rokovaním o vlastnom programe složí sľub nový člen Slovenskej národnej rady, pán Dr. Rudolf Brtáň. Prosím pána Dr. Brtáňa, aby predstúpil pred tribúnu a po prečítaní sľubu zástupcom prednostu Úradu Predsedníctva Slovenskej národnej rady, pánom odborovým radcom Dr. Čičmancom pristúpil ku mne a podaním ruky a vyslovením slova "sľubujem" složil sľub.

Prosím pána Dr. Čičmanca, aby prečítal text sľubu.

(Odborový radca Dr. Čičmanec číta: )

"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný odkazu Slovenského národného povstania, budem verný Československej republike a Slovenskej národnej rade, budem zachovávať platné zákony a nariadenia, budem plniť svedomite a nestranne svoje povinnosti a vo všetkom konaní budem mať na zreteli len prospech štátu a národa. "

(Člen SNR Dr. Rudolf Brtáň podaním ruky predsedovi Dr. Jozefovi Lettrichovi a vyslovením slova "sľubujem" složil sľub. )

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich: (cengá)

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady ospravedlnili členovia Rady: pán Gustáv Zeman, Daniel Ertl, Ondrej Mlynarčík.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Stenografický zápis o priebehu 15. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.

Stenografický zápis o priebehu 16. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.

Protokol a návrh dodatkového protokolu o rokovaní vlády Československej

republiky a Slovenskej národnej rady zo dňa 11. apríla 1946.

Návrh povereníka pre pravosúdie na vydanie nariadenia o niektorých opatreniach, v odbore verejného notárstva. Návrh pridelilo Predsedníctvo SNR výboru právnemu.

Návrh povereníka pre obchod a priemysel na vydanie nariadenia o likvidácii Ústredne Židov. Návrh pridelilo Predsedníctvo SNR výboru hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka pre školstvo a osvetu na vydané nariadenia o Štátnom pedagogickom ústave.

Návrh pridelilo Predsedníctvo SNR výboru právnemu, kultúrnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka pre financie na vydanie nariadenia o úprave pomerov družstiev na území Slovenska, ktoré bolo dočasne okupované Maďarskom, alebo Nemeckom.

Návrh pridelilo Predsedníctvo SNR výboru právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o zápoľnom pohotovostnom, prídavku a o vedľajších náležitostiach členov Národnej bezpečnosti a príslušníkov finančnej stráže počas brannej pohotovosti štátu.

Túto zprávu dáva Predsedníctvo SNR na program dnešného zasadnutia.

Interpelácia člena Slovenskej národnej rady Dr. Michala Falťana a spoločníkov na povereníka pre výživu a zásobovanie vo veci cenových rozpätí pri výkupe, spracovaní a speňažení niektorých roľníckych výrobkov, najmä obilia a zemiakov a cenových rozpätí pri obchode s priemyselnými výrobkami.

Interpelácia člena Slovenskej národnej rady Dr. Michala Falťana a spoločníkov na povereníka pre výživu a zásobovanie vo veci hospodárenia Sväzu hospodárskych družstiev sadbovými zemiakmi a umelými hnojivami.

Oznamujem, že poštou bola rozdaná táto tlač:

Zpráva právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pre financie na vydanie nariadenia, ktorým sa mení zákon o mimoriadnej

dani postihujúcej dividendy a úroky z niektorých cenných papierov pevne zúročiteľných.

Zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pre financie na vydanie nariadenia, ktorým sa mení zákon o kartelovom poplatku.

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia o ochrane nájomníkov.

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka pre priemysel a obchod na vydanie nariadenia o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností.

Zpráva právneho výboru o návrhu povereníka pre pravosúdie na vydanie nariadenia o vydávaní Súdneho ústredného oznamovateľa.

Zpráva právneho, rozpočtového a kultúrneho výboru o návrhu povereníka pre školstvo a osvetu na vydanie nariadenia o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach.

Zpráva právneho a kultúrneho výboru o návrhu povereníka pre školstvo a osvetu na vydanie nariadenia o vydávaní a schvaľovaní učebníc a učebných príručiek pre žiakov.

Zpráva právneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o prechodnej úprave v správnom súdnictve.

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o vyvlastnení na účely stavby a rozšírenia výrobných podnikov.

Zpráva imunitného výboru o žiadosti Okresného súdu v Bratislave na vydanie Alojza Mojžíška, člena Slovenskej národnej rady, k trestnému stíhaniu.

Návrh podpredsedu Slovenskej národnej rady Dr. Ivana Horvátha na vydanie nariadenia o Umeleckej a vedeckej rade.

Návrh pridelilo Predsedníctvo SNR výboru právnemu, kultúrnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka pre pravosúdie na vydanie nariadenia o vydávaní Súdneho ústredného oznamovateľa.

Návrh pridelilo Predsedníctvo SNR výboru právnemu.

Návrh povereníka pre veci vnútorné na vydanie nariadenia, o vyvlastnení na účely stavby a rozšírenia výrobných podnikov.

Návrh pridelilo Predsedníctvo SNR výborom právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Oznamujem, že Predsedníctvo SNR pridelilo podľa § 2 nar. 95/1945 Sb. n. SNR výboru právnemu nar. Sboru povereníkov o odstránení opevňovacích zariadení a stôp vojny na pôdohospodárskych pozemkoch.

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

(cengá).

K slovu sa prihlásil člen Slovenskej národnej rady pán Maťašík.

Člen SNR Andrej Maťašík:

Veľavážený pán predseda! Slávna Slovenská národná rada! Pokladám si za česť, že mi k Československej republike znovu pripojené obyvateľstvo obce Lekárt uložilo za milú povinnosť, aby som Vás, slovutný pán predseda, pánov členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ako aj celé plénum Slovenskej národnej rady v mene tejto slovenskej obce z oboch brehov Uhu čo najsrdečnejšie pozdravil a aby som Predsedníctvu Slovenskej národnej rady čo najsrdečnejšie poďakoval za každý krok, učinený v prospech vypustenia tejto obce z územia Sväzu socialistických republík a jej pripojenia k Československej republike. Súčasne prosím, aby Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ráčilo tlmočiť srdečnú vďaku lekártskeho obyvateľstva pánu prezidentovi Československej republiky Dr. Eduardovi Benešovi, predsedníctvu a členom československej vlády a cestou diplomatického zástupcu Svúzu socialistických republík v Československej republike aj ministerskému predsedovi Sväzu socialistických republík generalissimovi Stalinovi a jeho vláde, poťažne Najvyššiemu Sovietu.

Obec Lekárt je čisto slovenská. Leží 12 km západne od Užhorodu, má vyše 1. 600 obyvateľov. Na zemepisnom území Slovenska bola pričlenená do okresu užhorodského. Do roku 1928 patrila do administratívneho okresu Veľké Kapušany. V spomenutom roku, pretože Užhorod bol hospodárskym a kultúrnym strediskom najvýchodnejších slovenských okresov, bola pričlenená k okresu užhorodskému.

V pohnutých mesiacoch, v roku 1938 a v prvých mesiacoch r. 1939 hrdinsky sa táto obec bránila a aj ubránila zabraniu v smysle viedenského diktátu pred nenásytným Maďarskom. Žiaľbohu, v marci 1939, keď Maďari tiahli od Užhorodu smerom na západ s heslom "až po Poprad" a obsadili veľkú časť sobraneckého a sninského okresu, obsadili Maďari aj túto obec, ale Lekárt dokázal, že chce ostať slovenský. Pomocou strany Slovenskej národnej jednoty bránil svoje najzákladnejšie ľudské a národné práva. Obec, ktorá dala nášmu slovenskému národu jednoho z najväčších bojovníkov za práva slovenkého ľudu a veľkého trpiteľa za Československú republiku, ktorý je doteraz nezvestný, poslanca Štundu, dokázala sa byť vernou v čase svojho poníženia tak, ako všetky naše slovenské obce, Maďarmi okupované. Po ťažkých vojnových udalostiach a po prechode frontu nadišiel konečne pre túto obec deň oslobodenia. Ale v smysle medzištátnej dohody Československej republiky so Sväzom socialistických republík mala byť táto obec pričlenená k Zakarpatskej Ukrajine, pretože v r. 1938 patrila k administratívnemu okresu užhorodskému. Občania tejto obce nezostali však nečinní. Požiadali pána prezidenta republiky, predsedníctvo vlády a Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby podniku všetko, aby sa nemusela celá obec sťahovať do Československej republiky, k čomu boli takmer na 100 % všetci odhodlaní, ale aby sa delimitačná komisia a obe vlády dohodly o tom, aby celá obec bola pripojená k Československej republike.

Delimitačná komisia pod predsedníctvom s československej strany pána podpredsedu Slovenskej národnej rady pplk. Poláka, a po jeho ťažkom zranení pod predsedníctvom pána plukovníka Perku presvedčila sovietskych úradných činiteľov o tom, že požiadavka občanov obce Lekárt je oprávnená a sovietske Rusko uznalo pravdivé argumenty a s láskou i s porozumením vyhovelo oprávnenej požiadavke našej československej vlády. A tak v čase, keď sa do oslobodenej Československej republiky vracajú naši rodáci slovenskí z Maďarska, doprevádzaní nepriateľskou voči nám propagandou so strany maďarskej, Sovietsky sväz so srdečnou samozrejmosťou vyhovuje prianiu obyvateľstva obce Lekárt a českosloven-

skej vlády a dáva svolenie, aby celá obec i s celým katastrálnym územím, bola pripojená k slobodnej a nezávislej Československej republike. Vďaka za to tým, ktorí sa za to pričinili.

Dovoľujem si však poprosiť menom obyvateľstva obce Lekárt vážený Sbor povereníkov Slovenskej národnej rady, aby urýchlene vyriešil niektoré závažné otázky, spojené s prinavrátením tejto obce. Treba v prvom rade túto obec začleniť buď do okresu Sobrance, alebo do okresu Veľké Kapušany. Obyvateľstvo si vo veľkej väčšine želá, aby bolo pripojené k okresu Sobrance. I keď národnostné složenie okresu veľko-kapušanského by si vyžadovalo snáď, aby obec bola pripojená k okresu tomuto. Pretože Užhorod neni už v Československej republike, je veľmi žiadúce, aby v tejto obci bol urýchlene vybudovaný most cez rieku Uh a tak aby bola obec spojená so svojím budúcim okresným sídlom vyhovujúcou cestou. Treba ďalej v tejto obci previesť urýchlene výmenu pengö a rublov za československé peniaze, treba obec zapojiť do verejného zásobovania a dotovať ju najmä mimoriadnym prídelom textílií. Okrem toho bude treba urýchliť prácu zriadiť sa majúcej československo-sovietskej likvidačnej komisie, ktorá by vyriešila majetkoprávne otázky, týkajúce sa nehnuteľného majetku všetkých pohraničných občanov, ktorí vlastnia pozemkový, či domový majetok na území Zakarpatskej Ukrajiny.

Keď odovzdávam ešte raz srdečné pozdravy, vyslovujem vďaku obyvateľstva československej vláde, sovietskej vláde i Slovenskej národnej rade, keď odovzdávam srdečné pozdravy dnes už zo slobody sa skutočne radujúcich lekártskych občanov prosím, aby sa na urýchlené vybavenie ich záležitostí a na zmiernenie ich aktuálnych ťažkostí s láskou pamätalo. (Potlesk).

Predseda SNR Dr. Jozef Lettrich:

(cengá).

Začneme rokovať o prvom bode programu, ktorým je schválenie protokolu uzavretého v Prahe dňa 11. apríla 1946 medzi vládou republiky a Slovenskou národnou radou. Referentom je pán podpredseda Slovenskej národnej rady Dr. Ivan Horváth. Prosím, aby sa ujal slova.