Tá časť vyhlásenia, ktorá sa týka bezpečnostnej služby a v tejto časti aj očisty nášho verejného života, poťažne ľudového súdnictva, si zasluhuje podrobnejšej zmienky. Úvodom by som chcel konštatovať, že bezpečnostná služba - ktorá bola, postavená pred nesmierne úkoly, sa konsoliduje k prospechu štátu a hlavne aj k prospechu vlastnému. Chcem rád konštatovať, že obdobie revolučné a Národnej bezpečnosti už zapadá do minulosti a že sa u Národnej bezpečnosti jak po stránke organizačnej, personálnej, ale hlavne zachovávania právnych predpisov pomaly ale iste prejavuje obdobie konsolidačné - obdobie organizovania a budovania aspoň ústredných úradov a orgánov. Vidiek v tomto smere ešte stále pokulháva a pomery na mnohých miestach sú absolútne neutešené. Väznenie osôb bez akéhokoľvek dôkazného materiálu, držanie Vo väzbe bez vypočutia po dobu niekoľkých mesiacov, uvedenie stopovania do pohybu ba, keď nejaký úradný činiteľ o vec prejaví záujem, dodatočné shľadávanie dôkazného materiálu, sú veci na dennom poriadku. Mnohé tieto zlorády sú spôsobované úmyselne - mnohé sú spôsobované nedostatkom odborných síl. U bezpečnostnej služby sa tento nedostatok javí čo najmarkantnejšie. Rád konštatujem, že na Povereníctve pre veci vnútorné sa týmito problémami, zaoberajú a že už v tomto smere urobili opatrenia, aby tento zjav bol čím skôr zlikvidovaný. Pokiaľ ide o očistu nášho verejného života, chcem vyzdvihnúť, že trestná represia nie je tým najúčinnejším prostriedkom pre dosiahnutie očisty- nie je dobre možné použiť ten najradikálnejší prostriedok proti tým nepatrným previnilcom, ale tu ruka v ruke musí byť zapojený celý aparát štátu, strany a masové organizácie - a nekompromisne všade a vždy trvať na čistej politickej minulosti. Osoby zaťažené politicky nesmia byť predmetom politického boja žiadnej strany. Tu prichádza do úvahy čím skoršia prevychová nášho ľudu a zvýšenie jeho vzdelania všeobecného, nie v poslednej miere jeho vzdelania politického, aby vedel rozoznávať politiku dobrú a národu prospešnú od politiky minulej, stavanej mu ako príklad preňho politiky najlepšej po dobu celých šesť rokovo minulého režímu pred oči. S očistou nášho verejného Života je úzko spojené naše ľudové súdnictvo. Neni tajomstvom, že ľudové súd-

nictvo nesplnilo naše predpoklady. Povereníctvo pre pravosúdie vo vedomí mimoriadnej dôležitosti ľudového súdnictvu a jeho riadneho fungovania, pripravilo určité osnovy noriem, od ktorých si odôvodnene na základe doteraz získaných skúseností sľubuje urýchlenú nápravu. O podrobnostiach týchto noriem bude reč na tomto mieste, až sa bude prejednávať no. vela nariadenia o ľudovom súdnictve.

A nakoniec by som sa chcel ešte zaoberať inštitúciou národných výborov. Tu sa možno len stotožniť s obsahom vyhlásenia predsedu Sboru povereníkov. Aj tu je konsolidácia na postupe a zase chcem rád kvitovať, že aj v tomto smere Povereníctvo pred veci vnútorné prevádza účelné opatrenia, ktoré budú na prospech inštitúcie národných výborov ta celej administratívy. Jedno však chcem z tohoto miesta mimoriadne zdôrazniť, aby bolo vynaložené všetko úsilie, aby národné výbory, či už miestne alebo okresné, neboly republikou v republike, že si musia byť vedomé, že záujem Slovenska a štátu je dôležitejší než záujem okresu aleb miesta a že preto musia svoje lokálne záujmy podrobiť záujmom dôležitejším.

S potešením sme vypočuli zásady, ktorými sa chce správať Sbor povereníkov a mienku, že sa uvažuje o novej úprave platov štátnych zamestnancov, ako aj o ich lepšom materiálnom zabezpečení v budúcnosti.

Končiac svoj prejav chcem dať výraz plnému uspokojeniu s doteraz vykonanou prácou, ako aj nádeji, že po prekonaní počiatočných ťažkostí boly položené pevné základy šťastnejšej budúcnosti Čechov a Slovákov v spoločnom ich štáte, Československej republike.

Demokratická strana bude hlasovať za schválenie vyhlásenia predsedu Sboru Povereníkov (potlesk).

Predseda SNR Dr. Lettrich:

Slovo má pán člen SNR a podpredseda vlády Široký (potlesk).

Miestopredseda vlády Viliam Široký:

Slávna Národná rada!

Obšírna zpráva predsedu Sboru povereníkov je dokumentom nezvyčajne dôležitým. Veď obsiahla jedno z najdôležitejších období v našich národných dejinách. Obdobie rovnako radostné i ťažké, vymedzené v oslobodení našej krajiny Ne-

mecko-tisovského-fašistického panstva slávnou Červenou a československou armádou, prevzatím moci orgánmi ľudu a našimi dňami, kedy sme dokončili prvú etapu ťažkej rekonštrukčnej práce na poli hospodárskou. Zpráva predsedu Sboru povereníkov za uplynulé obdobie je záväznou bilanciou vykonanej práce, zdolaných prekážok, a v našom prípade ozaj nesmieme ťažkých prekážok, i ukazovateľom problémov, ktoré nám treba ešte zvládnuť a vyriešiť. Nech mi je teda dovolené, aby som ku niektorým otázkam, ktoré zamestnávajú u nás mysle širokej našej slovenskej a československej verejnosti, zaujal tu v rámci debaty stanovisko a dovoľte mi, aby som na začiatku venoval pozornosť predovšetkým nástojčivým problémom politickým.

S pocitmi úprimného zadosťučinenia a radosti vzal náš národ pred niekoľkými dňami na vedomie programatické vyhlásenie druhej Fierlingerovej vlády národného frontu Čechov a Slovákov a to najmä preto, že v ňom bola programovaná a potom všetkými stranami jednomyseľne schválená línia československých štátnych a slovenských národných hospodárskych a nacionálnych snáh.

Tak ako vo vládnom programe prijatom v Košiciach 5. apríla t. r., tak i teraz vychádza československá vláda prvý raz v dejinách slovensko-českého spolunažívania z jednotnej línie uznania cennej národnej rovnoprávnosti Slovákov a Čechov. Ba viac. Nová Fierlingerova vláda prijala ta vodítko svojho pomeru k slovenskému národu potrebu premeniť hospodársku skladbu Slovenska industrializáciou, ako aj tú skutočnosť, že Slovensko utrpelo najviac, keď išlo o boj o obnovenie spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Vládne vyhlásenie nutnosti priemyselnenia Slovenska, má neoceniteľný výzznam. Jeho význam je ešte viac zdôraznený tou skutočnosťou, že okrem slovenských strán podporily slovenskú líniu vlády v plnej miere aj české strany Národného frontu Čechov a Slovákov. Nemôže byť pochybnosti o tom, že nádej na uskutočnenie tohoto vládneho programu. dáva slovenskému národnému snaženiu jasnú perspektívu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozkvetu. Keď vidíme a so zadosťučinením kvitujeme kladný postoj československej vlády a dočasného Národného shromaždenia k nášmu stanovisku, nemôžeme nevidieť, alebo prejsť

mlčaním určité zjavy v určitej časti českej politickej verejnosti, ktoré pôsobily záporným vplyvom na slovensko-český pomer.

Mám na mysli ten zjav, že niektorí predstavitelia českých politických strán pokúšajú sa húževnaté, založenie svojich filiálok českých politických strán na Slo vensku.

Tieto snahy vyplývajú u nich z ideovopolitickej základnice zaznávania vymožeností nášho boja o obnovu Československej republiky, nášho zápasu s nemeckou presilou, za obnovu československej republiky na nových základoch rovnoprávnosti dvoch bratských národov. Predošvetkým treba nám vidieť urputnú snahu, snahu českých národných socialistov a jej predsedu primátora Dr. Zenkla, ktorý súc v zajatí svojich predmníchovských predstáv došiel tak ďaleko, že v rámci debaty pred spoločným Národným shromaždením odmietol zodpovednosť za vývin pomerov na Slovensku po 29. auguste 1944.

Dovoľte, aby som vyjadril svoje prekvapenie a prekvapenie všetkých Slovákov na tým, že v republike jestvuje politická strana, dokonca vo vláde reprezentovaná, ktorá odmieta zodpovednosť za vývin pomerov na Slovensku po 29. auguste 1944.

Vývoj po tomto dni je nielen pýchou slovenského národa, ale je aj jedným zo základných pilierov obnovy Československej republiky (potlesk). 29. auguste 1944 povstal jeden z národov Československa ešte v tesnom nemeckom obkľúčení sa nachodiaci za slobodu a suverenitu republiky. Takáto bola základná cesta, ktorou sa uberal vývoj pomerov na Slovensku po 29. auguste 1944. Takto ju pochopil a vtomto smysle pozdravil celý protifašistický svet. Takto ju pochopili i čestní a poctiví funkcionári a privrženci československej národne-socialistickej strany, ktorí odmietli zodpovednosť za vývoj pomerov na Slovensku po povestnom 6. októbri 1938, - keď ešte československá národne-socialistická strana dirigovala svoju filiálku a jej predstaviteľa na Slovensku Emila Boleslava Lukáča do Žiliny, aby za českú socialistickú stranu dal pečať súhlasu žilinskej dohode ktorí sa však jednomyseľne prihlásili k práci a k boju za nášho povstania a tým aj prebrali zodpovednosť za vývoj pomerov po 29. auguste 1944. Stretávali sme

ba s nimi uprostred bojov v rámci sjednotenia socialistických strán im Slovensku a v spolupráci na rekonštrukcii vojnou zničeného Slovenska.

Nezaoberali by sme sa týmito ojedinelými národne politickými hlasmi, akým je hlas Dr. Zenkla, keby sa nedotýkaly cti ozajstných slovenských demokratov. Títo páni dôvodili totiž potrebu celoštátnych strán, poťažne potrebu toho, aby české strany malý svoje filiálky na Slovensku tým, že vraj to je v záujme upevnenia československej štátnej jednoty.

V mene Komunistickej strany Slovenska rozhodne odmietam takéto hlasy. Naša strana dokázala v dostačujúcej miere, že je nielen predbojovníkom budovateľkou a strážkyňou československej štátnej jednoty, ale tiež, že túto jednotu celou svojou politickou existenciou garantuje. (Potlesk. )

Zaoberám sa tými to hlasmi zo strany niektorých českých politikov nie azda preto, že by som videl v nich akútne nebezpečenstvo pre slovenské národné enahy. Sú to hlasy ojedinelé, boly ojedinelé aj vtedy, keď vedúci predstaviteľ jednej českej politickej strany ich verejne i v Národnom shromaždení vynáša. Hovorím z vlastných skúseností keď zdôrazňujem. že zdrcujúca väčšina českého národa takto nezmýšľa. České robotníctvo, roľníctvo, česká inteligencia, českí vedátori, aj národní socialisti, našli spolu s nami spoločnú základnicu novej úpravy československého pomeru vo vedomí, že dnešná úprava nie je ústupkom českej národnej bytosti slovenským prehnaným požiadavkom, ale úprava v záujme tak českom ako slovenskom, v záujme nedeliteľnej spoločnej domoviny československej (potlesk). Je nesmiernym pokrokom oproti minulosti, že dnešný politický život na Slovensku je reprezentovaný silami, medzi ktorými niet diskusie a rozporov o takej základnej otázke, ako je slovenská (svojbytnosť, ako je potreba upraviť vzájomný pomer Čechov a Slovákov na tomto podklade. V tom je nesmierna sila Národného frontu na Slovensku za predpokladu zachovania neochvejnej pokrokovej línie našej politiky sme presvedčení, že na Slovensku náš vyspelý národ neodovzdal by mandát nijakej politickej skupine, ktorá by chcela o tejto veci znovu diskutovať. No keď na jednej strane toto môžeme konštato-

vať, nemôžem zamlčať, že práve z tohoto hľadiska nás veľmi znepokojuje snaha, určitej časti Demokratickej strany rozšíriť svoju činnosť do českých zemí, ako to, bolo svojho času ohlásené v ústrednom orgáne tejto strany a ako to znovu opakoval gen. tajomník strany p. Dr. Hodža.

Je predsa jasné, že takéto snahy nevyhnutne otvoria bránu na Slovensko Če^ ským centralistickým snahám. Ale nielen to. O koho sa mieni Demokratická strana v Čechách oprieť? Stačí si túto otázku postaviť, a odpoveď je jasná. Len o skupiny, ktoré dnes v Národnom fronte v Čechách zastúpené nie sú, o skupiny, ktoré boly späté s vlastizradou reakčnou agrárnou stranou. Za pomoci Demokratickej strany majú byť teda vzkriesené politické sily, letore vždy maly krajne nepriateľský pomer k slovenským národným požiadavkám, ako sú dnes formulované v košickom vládnom programe a ako sú stelesnené v Slovenskej národnej rade a v ostatných našich orgánoch. Toto všetko nevidieť, je alebo politická slepota, alebo veľmi nebezpečná hra. Nemožno súčasne zdôrazňovať slovenskú svojbytnosť a novú štátoprávnu úpravu a súčasne zo straníckopolitických pohnútok napomáhať a podporovať centralistické sna. hy. Vyhladujem toto výlučne v záujme upevnenia nášho Národného frontu a v záujme čo najlepšieho usporiadania pomeru Slovákov a Čechov Tvrdenie, že odlišná politická štruktúra slovenská a českých zemí nie je na prospech, alebo nenapomáha jednote štátu, nijako neobstojí. Naopak, ako to jednoznačne svedčia skúsenosti z. predmníchovskej éry, mohly by násilne prenesené politické pomery české na Slovensko, a iné ako násilné nebolo by ani možné - len hatiť konsolidačný proces na Slovensku a vyvolať zbytočné politické boje. A preto

domnievam sa, že tvrdenie, že iba celoštátne strany môžu napomáhať a urýchliť konsolidáciu pomerov na Slovensku a upevniť žiadúcu štátnu jednotu republiky, je pochybné a neopodstatnené. Je jednak v záujme Slovákov samých, aby malí v seba a vo svoju silu dôveru. A je v záujme bratov Čechov, aby mali dôveru v politickú a mravnú silu slovenských protifašistických a progresívnych složiek. ktoré reprezentujú nového ducha slovenského boja proti silám zpiatočníctva a fašizmu, boja za národnú, slobodnú Česko-

slovenskú republiku. Nech si každý uvedomí, že protifašistická demokratická konsolidácia pomerov na spoločnej ľudovo-demokratickej základnici, môže byť iba dielom Slovákov samých. U nás vnútorné upevnenie štátnej jednoty československej a upevnenie bratského spolunažívania Slovákov a Čechov, spočívajúceho na obapolnej dôvere, môže byť dovŕšené úplným zdarom iba slovenskou národnou reprezentáciou, vyšlou zo Slovenského národného povstania (potlesk).

Komunistická strana Slovenska stojí neotrasiteľné na stanovisku slovenskej národnej samobytnosti. Bude celou svojou váhou presadzovať, aby zásady štátoprávneho pomeru tak, ako sú vyjadrené vo vládnom programe z 5. apríla t. r. stály sa článkami ústavy. No celkom tak neotrasiteľne. ako vymoženosti slovenskej národnej revolúcie, hájime zásadu jednotného československého štátu a celoštátnych orgánov a tento náš zástoj nie je len deklaratívny (potlesk). A na adresu tých čo hovoria, že zdôrazňovanie potreby československej Štátnej jednoty, nie je slučiteľné s plným uplatňovaním slovenských národných práv počiarkujem: Plnú možnosť nacionálneho, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozkvetu a blahobytu dáva Slovákom jedine jednotná a nedeliteľná československá republika a to predovšetkým republika s ľudovodemokratickým charakterom (potlesk).

Je len prirodzené, že pomer k republike a k štátnej jednote nemôže byť heslom bez konkrétneho obsahu. Platí to pre všetky složky Národného frontu. Nemožno preto dobre pochopiť, keď sa berie v pochybnosť platnosť (dekrétov prezidenta republiky na Slovensku, alebo ako sa to v minulých týždňoch stalo, keď sa dokonca aranžuje novinárska kampaň k tejto otázke. Nech mi je dovolené pochybovať n tom, že takéto snahy vyvierajú z pohnútky a želania presne vymedziť vzájomnú kompetenciu Slovenskej národnej rady, poťažne Sboru povereníkov a vlády. Veď vzájomná kompetencia a právomoc týchto ustanovizní bola politickou dohodou z 2. júla t. r. už vymedzená. Správnejšie bude predpokladať, že takéto snahy vyplývajú z odporu proti progresívnemu obsahu týchto dekrétov. Je zaujímavé, že takáto diskusia sa vyvoláva práve ľuďmi, ktorí ináč veľmi rad

sa dovolávajú nutnosti právnej istoty. Tým veru sa nepodporuje konsolidácia našich pomerov, ani upevnenie pocitu právnej istoty. Naopak, ženie to len vodu na mlyn bývalých mocipánov, všelijakých príživníkov, kolaborantov a finančných magnátov a živí ich nádeje, že sa ich časy ešte vrátia, že ešte budú môcť bačovať nad slovenským ľudom a na druhej strane vyvolávajú neistotu u našich orgánov a v širokej verejnosti, čím hatia stupňovanie výroby, pracovnej morálky a výkonu.

Takéto živenie všeobecnej právnej neistoty hatí politický, hospodársky konsolidačný proces a je v príkrom rozpore s nacionálnymi a politickými záujmami slovenského narodí. Ale nejde len o právnu istotu. Naša národná revolúcia zvíťazila pod zástavou pokrokových ľudovodemokratických ideí, a len pod touto zástavou môže svoje víťazstvo upevniť, len pod touto zástavou môže slovenský národ položiť trvalý základ svojej existencie, svojho rozkvetu. Keď je pravda, že cesta pokroku je pre celú republiku životnou nutnosťou, tak je to pre Slovensko dvojnásobne tak. Hovorí sa, že Slovensko je oproti českým zemiam zaostalejšie. Je zaostalejšie v hospodárskom vývine, ale nesmie byť zaostalejšie a nebude zaostalejšie v našich činoch, v našej politike. Nikdy nepristúpime k tomu, aby pod kepienkom hájenia slovenskej svojbytnosti sa uplatňovaly snahy hamovať progresívny vývin na Slovensku, lebo len progresívny vývin môže zaručiť rozvoj a blahobyt slovenského národa (potlesk). Prosím jasne si uvedomiť, že naši národná demokratická revolúcia môže sledovať jedine cieľ povzniesť náš národ, diať jeho samobytnej národnej existencii konkrétny hospodársky a sociálny obsah. A preto môže naša národná revolúcia usilovať len o povznesenie nášho národa upevnením, rozšírením, utužením doterajších našich vymožeností a nie ich oslabovaním a odbúravaním. Za nijakých okolností nesmieme pripustiť, aby kormidlo národnej a demokratickej revolúcie bolo obrátené smerom zpätného vývinu, ako to napríklad možno pozorovať v určitých tendenciách pri novelizácii nariadenia o konfiškácii pôdy nepriateľských Nemcov, Maďarov, kolaborantov a zradcov. Vyjadrujem stanovisko Komunistickej strany Slovenska, keď vyhlasujem, že poštátňovacie dekréty prezident

republiky, ako aj dekrét o závodových radách a iné, ktoré boly prijaté a jednohlasným súhlasom predstaviteľov slovenských politických strán vo vláde, Národného frontu Čechov a Slovákov, stály sa účinnými dňom ich vyhlásenia v Sbírke zákonu a nařízení republiky československé (potlesk).

Treba hovoriť ešte aj o ďalšej neoficiálnej záležitosti. Proti poštátňovacím dekrétom robí sa na slovenskej dedine aj ústna a to krajne nezodpovedná agitácia. Tvrdí sa, že vraj uvedené poštátňovanie dekréty namierené sú proti súkromnému vlastníctvu vôbec, že teraz vraj má nasledovať poštátnenie roľníkov. Tvrdí sa, že poštátnením bánk bude náš roľnícky ľud vystavený zvýšenému zdaneniu. Je to nezodpovedná agitácia, ktorá môže ale vypáliť proti jej pôvodcom. Náš ľud už vo svojej obrovskej väčšine chápe a pochopí aj slovenský roľník, že poštátňovacie dekréty znamenajú obrovskú vymoženosť pre všetky vrstvy nášho pracujúceho ľudu. Nové nebývalé možnosti sa naskytnú stredným a malým podnikateľom, ktorí už nebudú ohrožení veľkými koncernami finančného kapitálu, a nimi zničení a slovenskí živnostníci budú mať plnú možnosť uplatniť sa v hospodárskom živote nášho štátu. Odstraňuje sa aj ďalšia príčina biedy slovenského ľudu. Vláda bank nad slovenskou dedinku la zvlášť nad drobným slovenským roľníkom. Náš štát sníži úrokovú mieru na minimálnu výšku a urobí z peňažníctva prvý raz v našich dejinách pomocníka a priateľa nášho pracujúceho roľníka (potlesk).

Aj doterajší daňový systém bude zmenený, no bude zmenený v prospech malých a stredných roľníkov a živnostníkov, spravodlivým odstupňovaním.

Uzavierajúc túto kapitolu, chcem konštatovať, že pre upevnenie štátnej jednoty je bezpodmienečne potrebné, aby dohoda medzi Slovenskou národnou radou a vládou bola obapolne dodržaná. Je v záujme dobrého pomeru, aby bezvýznamné formality, ktoré zladiť je vecou technickou a nie politickou, neboly zneužívané v duchu neprajnom štátnej jednote. Treba to tu zdôrazniť, lebo sa ukázalo, že sú ľudia, ktorí sa príliš ochotne zadrapujú do vecí technického rázu, aby ich nafukovali a zneužívali k vyvolávaniu neistoty o postavení Slovenska v spoločnom štáte, najmä v otázkach hospodárskych. A na -

proti tomu zvlášť v oblasti znárodneného priemyslu a peňažníctva, treba veľmi energicky prikročiť k prevádzaniu dekrétov prezidenta republiky, aby slovenský um i slovenská pracovitosť sa mohly v nových podmienkach hospodárskeho života uplatniť v plnej miere.

Hovoriac o nástojčivých problémoch našej vnútornej konsolidácie, nemôžem sa nezmieniť o Nár. bezpečnosti. No niet statočného demokraticky a vlastenecky smýšľajúceho sloven. občana, ktorý by neuznal, že naša nová Národná bezpečnosť získala veľké zásluhy pri obnovení nášho štátneho a národného života. Národná bezpečnosť bola. organizovaná z osvedčených národných bojovníkov, partizánov a vojakov, ako aj z príslušníkov bývalého četníckeho a policajného sboru, ktorí v dobe našej neslobody preukázali svoju národnú a štátnu spoľahlivosť a ktorých vlasteneckú vernosť a oddanosť náš ľudovodemokratický režim vedel kľadne oceniť. Keď sa vyskytujú hlasy nespokojnosti, o sbore Národnej bezpečnosti so strany ľudu, hlavne však so strany tých, čo proti fašistickým votrelcom a tisovcom aktívne bojovali a od nich najviac vytrpeli, tak sú to hlasy namierené proti takým jednotlivcom, prevzatým do sboru Národnej bezpečnosti napriek tomu, že sa previnili proti národnej cti, proti jednotlivcom, ktorí sa vyznačujú vlastnosťou žoldnierov bez chrbtovej kosti. Rozhodne odmietame reakčné názory tých ľudí, ktorí u príslušníkov sboru Národnej bezpečnosti považujú za hlavnú vec absolvovanie četníckej školy a nie národnú a štátnu spoľahlivosť (potlesk).

Naša Národná bezpečnosť nie je vedená myšlienkou pomsty, ale zásadami spravodlivosti. Národná bezpečnosť koná výlučne v intenciách nášho ľudovodemokratického poriadku, keď stíha osvedčených, otvorených alebo zakuklených reakcionárov. A keď sa staly prípady, že v období revolučného kvasu holý zaistené osoby, ktoré sa zvlášť neprevinily kolaborantstvom alebo fašistickými zločinmi, je nám to úprimne ľúto. Ale ak by chcel dakto z ojedinelých takýchto prípadov vykonštruovať teóriu o osobnej neistote a vnášať do verejnosti abstraktné a demagogické heslá, o údajne u nás panujúcej neslobode, tak treba takéto hlasy rázne odmietnuť, ako nehorázne ohováranie a nezodpovednosť. Veľmi dobre chá-

peme o čo tu ide. Vieme, že takými demagogickými rečami sa tú reklamujú politické práva a osobná sloboda pre osoby skompromitovaná spoluprácou s nemeckými votrelcami, gestapom ÚSB, a celým tukovsko-machovským režimom. A vieme veľmi dobre, že tu ide najmä o hospodárskych kolaborantov, o voľnosť šarapatenia tým, čo Nemcom pomáhali vydrancovať Slovensko a našu krajinu a ľud zavliecť do hospodárskej situácie, v ktorej sa dnes nachodí. Je zaujímavé, že bol to práve poslanec Viboch, ktorý s takouto deštruktívnou kritikou vystúpil, dokonca pred dočasným Národným shromaždením. Ten samý Viboch, ktorý ani nie tak dávno bol veľmi činne spoluúčastný na programoch vysielačky Bradlo, kde takmer denne na vlnách éteru popravoval a hnal pred ľudové súdy kde Koho, zanášajúc tak zmätok do národa oslobodzovacieho boja a diskreditujúc už predom otázku potrestania skutočných vojnových zločincov (potlesk).

Naša strana a mám za to, že celý náš Národný front nemôže byť spokojný z doterajším priebehom očisty našej krajiny od fašistických živlov. Pravda, musíme lojálne konštatovať, že vo väčšine okresov pracujú ľudové súdy a že už nad celým radom najbrutálnejších a najexponovanejších gestapákov, vrahov a trýzniteľov nášho národa vyniesly spravodlivé rozsudky. No tak isto je pravdou, že je ešte príliš mnoho fašistických zločincov, ktorí dosiaľ neboli postavení pred súd, ba sú aj takí, čo sú aj na slobode a napokon z mnohých okresov prichádzajú ponosy, že niektoré súdy vôbec nechápu, že ich úlohou je vynášať spravodlivé rozsudky a nie často pod veľmi priezračnými právnickými formulkami sháňať a uplatňovať za vlasy pritiahnuté obľahčujúce okolnosti. A ďalej iste nie neprávom sa poukazuje často na to, že v štátnom aparáte a vo významných hospodárskych inštitúciách dosiaľ sedia a nielen sedia, ale trúfalo šarapatia aktívni prívrženci tisovského režimu. Tieto živly, ako to už v mnohých prípadoch bolo dokázané, nemožno hamujú našu konsolidáciu, nezriedka vedome sabotujú a úradujú v starom tisovsko-fašistickom duchu. Nemôže byť sporu o tom, že jedným z hlavných predpokladov konsolidácie na všetkých úsekoch nášho národného a verejného života je dôsledné jeho očistenie

od rasistických živlov a neúprosný boj proti zvyškom fašistickej ideológie, ktorú do nášho života preniesli a ktorá ešte značne otravuje naše ovzdušie. V minulých dňoch boli do rúk našich orgánov odovzdaní hlavní predstavitelia zločinného nemeckého tisovsko-tukovského režimu na Slovensku, na čele so zradcami Tisom, Tukom. Machom a ostatnými. Národný súd nad týmito zločincami bude súdom nad nekonečným radom velezradných zločinov a musí byť veľkým súdom slovenského národa nad zločinnou politikou a ideológiou, ktorú tisovský režim predstavoval a ktorý spôsobil slovenskému národu toľko škody na ľudských životoch, na hmotných statkoch a na národnej cti. Národný súd nad týmito zločincami bude ortieľom nad tými, čo aktívne pripravovali a potom sa zúčastnili na rozbití Československa, čo tak zločinné zrušili ľudské a demokratické práva slovenského národa, čo vydali Nemcom na príšernú smrť okolo 60. 000 našich spoluobčanov. Národný súd bude súdiť zločincov, ktorí vypovedali vojnu nášmu spojencovi. Sovietskemu Sväzu a ostatným spojencom, vyhnali na front a spôsobili potupnú smrť slovenských chlapcov. Tiso a jeho spoločníci dovŕšili svoju vinu na jeseň v roku 1944, keď povolali proti slovenskému oslobodzovaciemu boju SSáckych vrahov. Na Tisovských rukách lipne krv 10. 000- ov Nemcami zabitých našich partizánov, vojakov, našich mužov, žien a detí. On a jeho spoločníci nesú vinu za vypálenie desiatok našich dedín, za masové hroby, za strašné vyplundrovanie našej krajiny nemeckými votrelcami. Slovenský národ očakáva, že rozsudok Národného súdu nad týmito zločincami bude primeraný zločinom, ktoré títo zradcovia napáchali.

Slávna Národná rada!

Sbor povereníkov má nespornú zásluhu na tom, že naša krajina bola v uplynulom období vyvedená z vojnového chaosu a postupne sa konsoliduje. Nášmu Sboru povereníkov patrí zásluhu, že sa nám podarilo zdolať veľké technické a organizačné úlohy v prvej etape rekonštrukcie našej dopravy a hospodárstva a že môžeme pristúpiť k riešeniu dosiaľ nezvládnutých nových problémov v presvedčení, že tieto budú rýchle a úspešne zvládnuté. Je tu spravodlivé pripomenúť, že sme sa v tomto veľkom úsilí o obnovu a budovanie nášho usporiadaného života mohla