Slovenská národná rada 1945

Stenografický zápis

o priebehu 14. zasadnutia pléna SNR v dňoch 26. a 27.

novembra 1945.

Stenografický zápis 14. zasadnutia pléna SNR zo dňa 26. novembra 1945.

Začiatok zasadnutia o 15. 15 hod., koniec a 21. hod.

Prítomní: 67 členov podľa prezenčnej listiny a 8 členov Sboru povereníkov.

Predseda SNR Dr. Lettrich: (cengá). Otváram 14. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je schopná usnášať sa.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 1. ods. 3 rokovacieho poriadku udelilo p. Danielovi Ertlovi, členovi Slovenskej národnej rady zdravotnú dovolenku od 1. novembra t. r. do 31. januára 1946.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Stenografický zápis o priebehu 13. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.

Zpráva právneho a hospodárskosociálneho výboru o návrhu povereníka pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia o zriadení okresných úradov ochrany práce a úradu ochrany práce pre Slovensko.

Zpráva právneho, hospodárskosociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vydanie nariadenia o štátnych vodoprávnych a štátnych vodotechnických a štátnych vodohospodárskych stavebných úradoch.

Zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka pre dopravu a verejné práce, na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje zákon o zriadení Slovenského leteckého sboru.

Zpráva právneho výboru o návrhu povereníka pre pravosúdia, na vydanie nariadenia o revízii občiansko-právnych rozhodnutí civilných súdov vynesených po 6. októbri 1938 roku.

Zpráva právneho výboru o návrhu poveleníka pre priemysel a obchod, na vydanie nariadenia o pôsobnosti Povereníctva pre priemysel a obchod vo veciach banských a hutných.

Oznamujem, že poštou bola rozposlaná táto tlač:

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia o nezapočítateľnosti sociálnych výpomocí do pracovného zárobku o verejnoprávnom poistení a ich vyňatí z exekúcie

Zpráva právneho a kultúrneho výboru o návrhu povereníka pre informácie na vydanie nariadenia o Zpravodajskej agentúre Slovenska.

Zpráva právneho výboru o návrhu povereníka pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o samostatnom okrese Svidník.

Ďalej návrh povereníka, pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vydanie nariadenia o štátnej záruke na roľnícky úver.

Návrh pridelilo Predsedníctvo výboru právnemu, hospodárskosociálnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka pre dopravu a verejné práce na vydanie nariadenia o zmene niektorých ustanovení nariadení a prechodnom ubytovaní bezprístrešného obyvateľstva, vojnou zničených, alebo poškodených obcí a miest. Návrh pridelilo Predsedníctvo výberu právnemu, hospodárskosociálnemu a rozpočtovému.

Predseda Dr. Lettrich: (cengá).

Pred rokovaním o vlastnom programe, složia sľub členovia SNR, ktorí sa prvý raz zúčastnili zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady. Prosím p. prezidiáneho šéfa Dr. Martinčeka, aby oznámil mená týchto pp. členov.

Dr. Martinček:

Oznamujem, že na dnešnom zasadnutí majú složiť sľub títo členovia SNR: pán Dr. Jozef Šoltés, pán Július Ďuriš a pán Ján Lichner.

Preds. SNR Dr. Lettrich:

Prosím menovaných pánov, aby predstúpili pred tribúnu a po prečítaní textu sľubu pánom prezidentom šéfom, pristúpili po jednom ku mne a podaním ruky a vyslovením slova.. sľubujem" složili sľuby. Prosím pána prezidiálneho šéfa Dr. Martinčeka, aby prečítal text sľubu.

Dr. Martinček: (číta predpísaný text sľubu)

Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný odkazu Slovenského národného povstania, budem verný Československej republike a Slovenskej národnej rade, budem zachovávať platné zákony a nariadenia, budem plniť svedomite a nestranne svoje povinnosti a vo všetkom -

naní budem mať na zreteli, len prospech štátu a národa.

(Členovia SNR Dr. Šoltés, Július Ďuriš a Ján Lichner po jednom pristupujú na tribúnu a podaním ruky predsedovi Dr. Lettrichovi a slovom "sľubujem" skladajú sľub).

Preds. Dr. Lettrich: (cengá)

Začneme rokovať o prvom bode programu, ktorým je rozprava o vyhlásení pred. sedu Sboru povereníkov zo dňa 6. nov. 1945. K reči sa prihlásili pp. členovia Slovenskej národnej rady: Pán námestok predsedu vlády Široký (hlas: "ešte nie je tu"), ďalej p. člen rady Dr. Brúha

Prosím pána člena SNR Dr. Brúhu, aby sa ujal slova.

Člen SNR Dr. Brúha:

Slávna Slovenská národná rada! Všetci, ktorí budeme hovoriť k vyhláseniu pána predsedu Sboru povereníkov o vykonanej práci a o hlavných úkoloch Sboru povereníkov v budúcnosti, máme veľmi sťaženú úlohu, jednak preto, lebo k tejto rozprave dochádzal po veľmi dôkladnej a obšírnej rozprave v dočasnom Národnom shromaždení o vládnom vyhlásení, v ktorej boly všetky naše pálčivé problémy zástupcami všetkých strán dostatočným spôsobom ventilovane - je preto veľmi ťažko povedať niečo nového bez toho, aby nebolo opakované to, čo ste mnohí počuli ako poslanci DNS, čo ste mnohí sami pri tejto príležitosti v rozprave povedali a jednak preto, že tí, čo v tejto rozprave budú hovoriť sú príslušníkmi strán, ktoré sú zastúpené v Sbore povereníkov a ktorí preto sú spoluzodpovední prostredníctvom svojej strany za činnosť Sboru povereníkov v minulosti i v budúcnosti. Tento moment je ešte zdôraznený spoluprácou oboch strán v Národnom fronte. Treba si položiť otázku, či, ako povedal by som vládni členovia SNR máme právo kritiky toho, čo sme vykonali. A tu treba odpovedať kladne. Bez kritiky a bez diskusie nieto demokracie. A je to práve pôda SNR, kde v prvom rade treba, tieto nástroje demokracie uplatňovať - tým viac v dnešnom systéme nášho politického života

- keď nieto opozície - ovšem musí ísť o kritika a diskusiu konštruktívnu a vecnú, aby sme neboli zahriaknutí, že je neslušné a nemožné robiť dvojakú politiku

- sedieť v Sbore povereníkov a súčasne kritizovať jeho činnosť. Keby nás mal

niekto pre toto z tohto titulu zahriaknuť, plynulo by z toho len to, že demokracia n nás je len frázou alebo, že činnosť Sboru povereníkov je takého rázu, že by kritiku nezniesla. Som presvedčený, že ani o jednom ani o druhom nemôže byť reči a že napriek uvedeným ťažkostiam sa rozvinie živá konštruktívna rozprava - bez toho, aby išlo o opakovanie toho, čo už odznelo v dočasnom Národnom shromaždení lebo je veľa skutočností a momentov typicky slovenských, ktoré si musíme náležite osvetliť, lebo sú neobyčajne dôležité a to jak v rámci politických pomerov na Slovensku tak v relácii k politickým pomerom v zemiach českých a vôbec pre politické pomery v celom štáte. Zvláštnosť týchto skutočností a momentov je daná štátoprávnym postavením Slovenska v štáte odchylnou štruktúrou politického života na Slovensku a vôbec pomerami rozdielneho života a postavenia za uplynú, lých 6 rokov. Ešte by som chcel, prv než pristúpim k jednotlivým problémom, zdôrazniť, že v mnohom smere naša kritika a vývody budú musieť byť považované za osobné, lebo v podstate sa kritizuje aj činnosť, ktorú v Sbore povereníkov koná aj naša strana - to je práve dané skutočnosťou, že príslušníci vládnych strán musia kritizovať činnosť vlády, ale prosím, aby celému môjmu dnešnému prejavu nebola dávaná iná tendencia, ako prispieť k čím skoršej konsolidácii našich pomerov politických a administratívnych a tým i k skoršiemu šťastiu našich národov o štátu.

Pomer národa českého a národa slovenského bol jasne formulovaný v košickom vládnom programe. Svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť s národom českým bola spätne zdôraznená v dočasnom Národnom zhromaždení najmä prezidentom republiky Dr. Benešom a predsedom vlády Fierlingerom. V dočasnom Národnom shromaždení však odznely aj prejavy zaoberajúce sa týmto pomerom, ktoré preto, že sa odchyľovali ich formulácie od košického vládneho programu a pražskej dohody z 2. 6. t. r. vyvolaly so strany slovenskej odpor. Nech mi je dovolené pri tejto príležitosti zdôrazniť toto: Ako Čech vyrastlý na Slovensku, ktorý tento problém Čechov a Slovákov sledoval pozorne v minulosti, ktorý o tomto témate už y r. 1934 verejne v rozhlase zaujal stanovisko, ktorému vývoj dal plne za pravdu. Dívam sa na tento problém takto: Slo-

venský národ trvá na svojej svojbytnosti. Neni mysliteľné, aby mu bratský národ český, národ najbližší, tento atribút odo. pieral, resp. popieral. Je len samozrejmé, že šťastlivé a pokojné nažívanie oboch týchto bratských národov - ja osobne som presvedčený, že oba národy sa udržia len v rámci spoločného štátu - je podmienené rovnoprávnosťou oboch národov v tomto štáte. Praktické prevádzanie tohto spolunažívania oboch národov, ako sa ono javí podľa dohody zo dňa 2. 6. 1945 musí sa diať vždy pod zorným uhlom lepšieho a šťastnejšieho života oboch národov v spoločnom Štáte. Zbytočné by bolo si zapierať, že sa v tomto smere z oboch strán prejavuje určitá nedôvera. U oboch strán je táto nedôvera dedičstvom z minulosti. Na strane českej pojmy svojbytnosť a rovnoprávnosť slovenského národa ešte úplne nestratily náplň, ktorú im dávala fašistická Hlinková ľudová strana a všetko to, čo z tejto náplne vyplývalo a čo konečne viedlo postupne k Mníchovu a 14. a 15. marcu 1939. Na strane slovenskej je to obava z centralizačných snáh a z toho, čo dalo k nim podnet resp. čo bolo ich dôsledkom. Proste straší tu minulosť. Právom alebo neprávom? Posúďte sami. Na strane českej to boly ojedinelé články žurnalistov a snáď niektoré prejavy v dočasnom Národnom shromaždení, ktoré snáď vyvolávajú na strane slovenskej obavy, aby sa neopakovala minulosť. Na strane slovenskej - mám dojem -, že je viac skutočností, ktoré vyvolávajú pochybnosť, že by šťastlivé nažívanie oboch národov v spoločnom štáte bolo cieľom slovenskej politiky resp. že by vývin Slovenskej politiky išiel týmto smerom. Je nesporné, že československá myšlienka v slovenskej tlači a v prejavoch oficiálnych osobností býva zdôrazňovaná pomerne nepatrne, že oslavy 28. októbra vyznely temer m celom Slovensku - v porovnaní v zemiach českých, nehovoriac o oslavách v Prahe žalostne. Odhliadnuc, že všetky prominentné politické osobnosti boly v Prahe - nebola oslavám venovaná taká starostlivosť, akej by prvé oslavy sviatku slobody po šesťročnej porobe boly zasluhovaly. Bratislava bola v tomto smere kapitolou sama pre seba. Zástav v minimálnej miere, plakáty s programom osláv v nepatrnom množstve vylepené až v piatok dm 26. 10. večer, v deň 28. októbra zazneje v rozhlase pieseň "Hej Slováci", priebeh osláv spikruje osoba, ktorá spikrovala

priebeh osláv 14. marca a temer nijaké nadšenie, takže na oslavách prítomný sovietsky gen. konzul Demjanov prekvapený chladom obyvateľstva - naznačil, či nejde o fašistov, že pri týchto oslavách čsl. myšlienka bola opäť popeluškou, nemusím ani spomínať, atď., atď. Sprievodné zjavy spojené s vydaním Tisu a spoločníkov, a to letáky, vyhrožné listy, plakáty, rozbitie výkladných skrini a demonštrácie - všetko s vyložene protičeskou tendenciou - ovzdušie dôvery nevyvolá. V posledných dňoch - odchod hrdinskej červenej armády - zase značne posilnil reakciu, ktorá samozrejme vo zvýšenej miere prejavuje svoju činnosť - že nie v smysle československej myšlienky, je nad každú pochybnosť že aj dnes ešte na vysokých miestach našich úradov sedia úradníci, ktorí sú zaťatými nepriateľmi všetkého českého - už ani neprekvapí. že za takéhoto stavu vecí dôsledné zdôrazňovanie výdobytkov Slovenského národného povstania znamená veľmi účinnú podporu všetkých reakcionárskych síl nedá sa dostatočne zdôrazniť. Pre tento moment je príznačné, že v jednom memorande, iste mnohým z Vás známom a podotýkam, že nejde o reakcionárov, je povedané do slova: "Ba SNR ešte prevýšila autonomistický program HPĽS a predsa nijako nemožno ju upodozrievať zo snahy rozbitia ČSR".

Nech je jasné v tejto otázke: Výdobytky Slovenského národného povstania sú neporušiteľné. Český národ tieto výdobytky rád uznáva a rešpektuje Slováci a Česi si musia navzájom dôverovať - lebo v podstate niet nijakého dôvodu k nedôvere. Treba sa preto dôsledne vyhnúť akémukoľvek umelému vyvolávaniu nedôvery a potlačiť všetko, čo by zámerne v záujme reakcie túto nedôveru vyvolávalo. Len tak jasne ukážeme, že otázka pomeru Čechov a Slovákov je raz navždy vyriešená a nebude už nikdy prostriedkom k narušovaniu a rozbitiu bratského spolunažívania Slovákov a Čechov a ich spoločného štátu.

V súvislosti s právo nadhodeným problémom prichodí sa mi zaoberať ďalším nie menej významným problémom. Po celých uplynulých 6 rokov goebelsovská a machovsko-gašparovská propaganda otravovala náš ľud tým, že vynášala režim panujúci v znacizovanom Nemecku a na zf ašizovanom Slovensku a brýzgala a hanila všetko to, čo milióny a milióny ľudí vyku-

povalo svojim životom a, statkami - právo na, slobodný život. Na široké masy slovenského ľudu nezostala táto propaganda bez vplyvu. Dnešné ťažkosti nášho politického a hospodárskeho života sú reakciou kladené nám za vinu a najširšie ľudové masy, ktoré sa po hmotnej stránke Ba minulých 6 rokov malý pomerne dobre, sa týmito potmehútskymi heslami dajú ľahko sviesť. Dobrú príležitosť nahliadnuť do duše nášho pospolitého ľudu a na výsledok machovsko-gašparovskej propagandy nám poskytol príchod Tisu a jeho spoločníkov. Verejne a otvorene ho mnohí bránili, že chcel slovenskému národu len dobre, že po celých 6 rokov len jeho zásluhou sa nám vodilo dobre a že teraz bude za to, čo dobrého vykonal, súdený.

Slávna Slovenská národná rada! Mnohí tieto názory šíria zámerne, ale veľká väčšina nášho ľudu, ktorá tomu verí - verí tomu z nevedomosti, čo sme robili, aby sme u našich najširších vrstiev túto nevedomosť, ktorá keby nebola odstránená a keby nášmu ľudu neboly otvorené oči

- mohla spôsobiť nenahraditeľné škody

- odstránili. Vážení prítomní, nepodceňujme našu reakciu - ešte nám ukáže alebo bude sa aspoň usilovať ukázať svoju silu pri príležitosti procesu Tisu a jeho spoločníkov. Čo sme urobili na poli prevýchovy nášho ľudu. Toto je problém čisto slovenský. Nášmu ľudu sa musí jasne po. vedať, včom je Tisová vina a prečo bude súdený. Do tejto činnosti treba zapojiť všetko - rozhlas, film. tlač, strany, masové organizácie atď. - lebo len tak reakcia nenájde pôdu pre svoju konštruktívnu činnosť Nesmieme zabudnúť, že sa blíži veľmi zlá zima - kedy mnohí naši spoluobčania budú hladovieť a mrznúť a že takýto ľudia budú vyhľadávanými objektami našej reakcie Neviem, či sa dá dohoniť to, čo sa už zmeškalo, ale iste sa dá ešte veľa v tomto smere vykonať. Potierať reakciu prísnymi trestami je až posledný spôsob.

Niekoľko slov by som chcel venovať nášmu stranícko-politickému životu. Doba revolúcie sa skončila a nastali doba budovania a myslím hlavne a na prvom mieste - budovania štátu. Záujmy stranícke musia ustúpiť záujmom štátu. Toma tak vždy nebolo v minulosti. Strany sa predovšetkým snažily v každom sek. tore nášho verejného života posiliť svoje stranícke pozície a len potom prichádzal

záujem štátu, že takýto stav neni trvale možný, ukazuje už prítomnosť. Dnes je stav taký, že počínajúc z hora od povereníctiev a končiac u posledného verejného podniku sa tieto rozdeľujú na komunistické a demokratické a samozrejme v komunistickom úrade, ústave, podniku sú zamestnanci prevážne príslušníkmi komunistickej strany a tí tam vykonávajú rozhodujúci vplyv a samozrejme opačne je to zase v úrade, ústave a podniku demokratickom. Neni to všade rovnaké, ale v podstate je tomu tak. Stranícka je samozrejme v tomto rámci aj personálna politika. Je veľmi nezdravá. Zabúda sa, že personál má byť predovšetkým služobníkom štátu, lebo je platený ním, za práce pre neho a len potom straníkom Zabúda sa, že zmenou šéfa za takýchto pomerov nastáva aj zmena v obsadzovaní ostatných miest zasa podľa politického kľúča, čo ovšem ide na úkor odbornej kvalifikácie a skúseností a tým aj na úkor štátu, a že to ovšem bude mať u mnohých zamestnancov za následok aj zmenu politickej legitimácie. Obchádzaný je len personál, ktorý nie je organizovaný v žiadnej strane, ktorý sa nezaoberá politickou činnosťou a ktorý pre ten alebo onen úrad znamená ten najspoľahlivejší a najstabilnejší káder. Obchádzaný je hlavne pri povyšovaní a je samozrejmé, že je znechutený a že stráca záujem o prácu, čo pri dnešnom katastrofálnom nedostatku pracovných síl je na pováženie. Chcem tu podotknúť, že opäť budú hľadané sily, ktoré budú po stránke odbornej na výške a že bude predovšetkým rozhodovať táto a len potom politická legitimácia. Pri tejto príležitosti chcem poukázať na jednu skutočnosť, ktorá veľmi demoralizuje, hoci bola mienená dobre. Ide o mimoriadne povyšovania v rámci uznania zásluh v boji proti bývalému režimu. Sbor povereníkov stanovil určité smernice povyšovania. Tieto smernice neboly dodržané. V mnohých prípadoch bolo preminuté stredoškolské aj vysokoškolské vzdelanie a udelená ešte vysoká hodnosť. Toto sa vytýkalo bývalému režimu a mám za to, že už so zreteľom na to sme sa tejto chyby mali vyvarovať. Prihováram sa uznaniu zásluh, ale nech to nie je v tejto forme. Bol by sa určite našiel iný vhodnejší spôsob odmeňovania zaslúžilých a bolo by sa predišlo nespokojnosti zamestnancov.

Keď som už hovoril o nedostatku pracovných síl - nemôžem nespomenúť, že

celý náš verejný život trpí na nedostatok osôb a že vedúci činitelia sú prácou a funkciami priamo preťažení. Tento stav nie je trvalé možný, lebo je na úkor našich verejných záležitostí. Osoba, ktorá má príliš veľa funkcií, nemôže vykonávať ani jednu riadne, alebo keď niektorú vykoná riadne, ide to na úkor ostatných, že tým vznikajú veľké škody pre záležitosti národné a štátne, je zrejmé. Bude sa musieť uvažovať ako odstrániť tieto personálne ťažkosť, a to čím skôr.

Ďalej považujem za potrebné zaoberať sa našou legislatívnou praxou. Medzi Slovenskou národnou radou a prezidentom republiky resp. vládou v minulosti nebol dostatočný kontakt, to malo za následok, že tá istá matéria bola normatívne upravená vo vláde a súčasne aj v SNR. Vyšlý temer súčasne dve normy, jedna ako dekrét prezidenta republiky, vydaný so súhlasom SNR - platiaci preto na území celého štátu - a súčasne aj nariadenie SNR - platiace len na Slovensku. Pokiaľ obe normy upravujú matériu totožné ide len o zbytočné mrhanie časti a síl, horšie je to však, keď obidve normy upravujú matériu rozdielne. To má za následok právnu neistotu a vrhá len nepriaznivé svetlo na našu činnosť zákonodarnú. Aby sa toto neopakovalo v budúcnosti - dokiaľ práca v tomto smere nebude opravená normou, prípadne v ústave, je treba urýchlene sa postarať, aby sa toto neopakovalo. V tejto súvislosti by som chcel poukázať na ešte jednu nepriaznivú skutočnosť, ktorá sa v našom verejnom živote zakorenila v revolučnom kvase a ktorú musíme čím skôr zlikvidovať. Nedostatok kontroly. Nestačí vydať rozkazy, a príkazy a viac sa o veci nestarať. Treba sledovať vykonávanie týchto rozkazov a príkazov a hlavne ich výsledok a podľa toho aký bude, urobiť ihneď vhodné opatrenie. Nedostatok kontroly pôsobí demoralizačne na úradnícky aparát - a nie je potom divu, že sa musia nechať zavrieť celé skupiny úradníctva, ktoré zneužívajú svoju úradnú moc a nechávajú sa podplácať, že ani toto neprispieva ku konsolidácii pomerov a že toho hojne využíva v svoj prospech reakcia, je samozrejmé.

Konečne by som chcel v tejto súvislosti zdôrazniť to, čo bolo už zdôraznené v dočasnom Národnom shromaždení - čo však sa nikdy nedá dostatočne zdôrazniť

- zachovávanie platných noriem, v každom sektore nášho verejného života. Dnes je to už požiadavka tých najširších más a to považujem za najlepší dôkaz konsolidácie našich pomerov.

Toto som považoval za potrebné povedať vo všeobecnosti prv, než by som sa zaoberal jednotlivými časťami vyhlásenia p. predsedu Sboru povereníkov, pokiaľ ide o otázky rázu politického a administratívneho. V celku nám podáva Zpráva dobrý obraz o vykonanej práci a musím z tohoto miesta konštatovať a robím to veľmi rád, že sa tu pomerne za krátku dobu urobil hodný kus dobrej práce na každom sektore nášho verejného života. K jednotlivým častiam predneseného vyhlásenia mal by som niekoľko poznámok, prípadne pripomienok.

Veľmi milo prekvapený a so zadosťučinením som počúval, že sa nám v pomerne krátkom čase podarí dať do poriadku temer celú našu dopravu a že táto skutočnosť je veľkým úspechom nášho rekonštrukčného snaženia. Týmto sa totiž dostáva zadosťučinenia pánu povereníkovi Ing. Filovi, ktorého činnosť v dobe, keď bol ešte povereníkom pre dopravu a verejné práce na tomto mieste po referáte doc. Ing. Truchlíka bola či už priamo alebo nepriamo veľmi nepriaznivo kritizovaná. Zdá sa, že činnosť Povereníctva pre dopravu a verejné práce za jeho vedenia predná nebola tak podpriemerná. keď ukazuje teraz krásne ovocie.

V súvislosti s našou menovou reformou chcel by som sa dotknúť nasej cenovej politiky, špeciálne kontroly deti Aj keď sú touto otázkou zaoberá ústredná vláda a dá sa očakávať, zo táto otázka bude v dohľadnej dobe upravená, treba už dnes urobiť všetko, aby kontrolný aparát fungoval hneď, ako to bude potrebné. V minulosti a v prítomnosti je kontrola cien absolútne nedožadujúca - obchodníci a živnostníci si rátaiú ceny aké chcú a že rozpätie týchto cien je rôzne a že to neprispieva ku konsolidácii, je očividné. Podotýkam, že nemám na zreteli čierny obchod v plnom slova smysle - ale požadovanie cien, ktoré je upravované oproti platným predpisom rôznymi verejnými inštitúciami ako gremiami obchodníkov, živnostníkovo atď. Príznačné sú v tomto smere ceny požadované holičmi za výkony ich povolania.