opierať o náš robotnícky a roľnícky ľud, o obetavosť a pracovné hrdinstvo nášho robotníctva, našich železničiarov a najobetavejších technikov a iných príslušníkov našej pracujúcej inteligencie. Popri týchto nesporných úspechoch nemožno však zamlčať, že na poli obnovy krajiny neurobili sme ani zďaleka všetko, čo bolo v našich silách. Dovoľte, aby som tlmočil náhľad našej strany, na najpálčivejšie nedostatky, najsúrnejšie problémy, ktoré máme na poli nášho hospodárstva, ako aj výstavby našej administratívy. Vyzdvihujem hlavne tuná tieto tri skupiny problémov. V našom hospodárskom živote máme ešte nevyriešené problémy, ktoré treba bezodkladne vyriešiť, ak nechceme, aby naše hospodárstvo sa dostalo do slepej uličky. V prvom rade ide o zásobovanie. Predseda Sboru povereníkov správne zdôraznil, že musíme dosiahnuť v čase čo najkratšom prísny poriadok zásobovania a to veľmi premysleným obhospodarovaním všetkých potrebných statkov a surovín a ich spravodlivým rozdelením a prísnou kontrolou výrobných zdrojov, aby sa výrobky nemohly dostať do neoprávnených rúk a stať sa predmetom špekulácie. Každý statočný občan príjme so zadosťučinením ubezpečenie predsedu Sboru povereníkov, že je odhodlaný so všetkou energiou a všetkými prostriedkami riešiť túto otázku. Myslím, že vyjadrujem stanovisko prevážnej väčšiny nášho ľudu, keď vyhlasujem, že v úsilí o zavedenie poriadku do zásobovania v prísnych zákrokoch proti každému, kto by tieto opatrenia chcel zmariť, dostane sa Sboru povereníkov plnej podpory od našej verejnosti. V poslednom čase Sbor povereníkov prijal celý rad dôležitých usnesení na poli organizácie zásobovania. Ide teraz o to, aby spojenými silami všetkých a železnou rukou tieto opatrenia boly realizované. Je najvyšší čas prikročiť od slov k činom, lebo poriadok v zásobovaní je prvým predpokladom jeho zlepšenia. Dôležitú úlohu pri zásobovaní môžu sohrať naše družstvá. Je chyba, že u nás na Slovensku nedošlo ešte k spolupráci jednotlivých družstevných odvetví, že nebolo ešte nič urobené, aby družstvá mohly splniť svoju úlohu v našom novom ľudovodemokratickom režime. Platí to predovšetkým o Poľnohospodárskych družstvách, ktoré nechápu ducha našej doby a bude vecou našich vládnych a štátnych orgánov, aby

potrebnú reorganizáciu previedli. Nemožno nechať bez povšimnutia taký fakt, ako že Sväz hospodárskych družstiev pri výkupe, obilia zlyhal. Treba zaistiť, aby družstvá sa stály skutočne ľudovými družstvami, aby prestali byť doménou statkárov a niekoľkých bohatých roľníkov, proti záujmu hlavnej masy malých a stredných roľníkov (potlesk členov KSS).

Veľmi vážnym hospodárskym problémom je plné rozvinutie našej ťažby uhlia. Treba s povďakou kvitovať, že naši baníci, najmä z Liptova a Gemera, no tak isto z Maďarska podali dôkazy porozumenia pre túto našu životnú potrebu, keď svojimi brigádami dobrovoľníkov za mesiac september a október rozmnožili počet handlovských baníkov o takmer 600 chlapov. Mám však dojem, že zodpovedné orgány, nech sú to už orgány štátne, banské, odborové alebo miestne, nevedely dosiaľ náležitými opatreniami organizovať a zaistiť pravidelný vzostup celkovej ťažby uhlia a zvýšenie výkonu každého baníka. Poznáme dobre slovenských baníkov, ich statočnosť a obetavosť, keď ide o vec spoločného pokroku. Nepochybujem o tom, že by chceli urobiť všetko a urobia všetko, aby sa v našich baniach udomácnilo ušľachtilé súťaženie, ktoré v českých baniach vykazuje rekordné stachanovské výkony. Národné správy našich baní, závodné rady, naši technikovia a banské úrady, tak isto ako aj naše odborové organizácie musia pochopiť a iste chápu, že sú tu na to, aby všestranne boly nápomocné pri rozvíjaní pracovnej súťaže a stupňovaní výkonu. Dosiahnutie a prekonnie predvojnovej ťažby musí byť jedným z najnaliehavejších našich ústredných problémov.

Hovoril som o dvoch takých naliehavých hospodárskych problémoch a je ich prirodzene viac. Ide o to, a to si treba zvlášť jasne uvedomiť, že staré spôsoby a metódy, ktoré boly dobré v normálnych časoch, dnes pri riešení hospodárskych otázok nestačia. Treba skutočne organizovať každé odvetvie nášho hospodárskeho života a hospodársky život celý tak, aby to bol Sbor povereníkov a jednotlivé rezorty, ktoré dávajú smer vývinu, aby to neboly rôzne nepredvídané udalosti a hroziace katastrofy, ktoré určujú činnosť nášho Sboru povereníkov. Aby sme takto mohli organizovať hospodársky život, treba po druhé dosiahnuť, aby Sbor povereníkov sa stal skutočne

operatívnym a rýchle jednajúcim a konajúcim sborom. To bola len základná myšlienka, ktorá nás viedla k tomu, aby pôvodná kompetencia Predsedníctva Slovenskej národnej rady bola rozdelená. Od tej doby iste zlepšenie nastalo, no ono je nepostačujúce. Pravda, aby Sbor povereníkov mohol rýchle jednať, musí byť aj naša Slovenská národná rada pokrokovejšia. Uvedomme si len, že dosiaľ neboly vyriešené tak sume otázky, ako je reštitučný zákon, rôzne problémy sociálnej politiky, otázka disponovania voľnými pracovnými silami a ich nasadenia tam, kde to obnova a konsolidácia najviac vyžadujú. Nemožno prejsť mlčaním skutočnosť, že dosiaľ s výnimkou Mestskej sporiteľne v Bratislave neboly menované národné správy do peňažných ústavov napriek tomu, že príslušné nariadenie Slovenskej národnej rady platí už od 7. septembra t. r. a napriek tomu, že od závodných rád došlý príslušné návrhy. Ako sa vyhnúť vážnej domnienke, že prieťahy sa robia úmyselne? Nie menej povážlivé je, že dosiaľ nebola vyriešená a uspokojivo vybavená otázka bývalého maďarského peňažníctva na prinavrátenom území. Tam ešte dnes, šesť mesiacov po skončení vojny funguje 17 maďarských ústavov, s -centrálami na prinavrátenom území a štyri ústavy s centrálou v Budapešti. Aké škody sa tým nášmu štátu a nášmu hospodárstvu tam narobily, to možno tušiť, no ťažko vypočítať. Všetky príslušné návrhy zostaly dosiaľ nevypočuté. Takáto ťažkopádnosť alebo aj viac než ťažkopádnosť, musí byť vystriedaná skutočným iniciatívnym záujmom štátu a hospodár, stvo treba viesť a organizovať a nečakať, čo zlého prinesie zajtrajšok.

Sbor povereníkov je bezmocný ak nemá dobrú a výkonnú verejnú správu. Preto považujem za tretie za nevyhnutné venovať väčšiu pozornosť výstavbe verejnej správy, ktorá musí byť odbyrokratizovaná, aby vôbec mohla zvládnuť veľké úlohy nášho slobodného štátneho života. Je nesporné, že základňou nášho štátu sú národné výbory, ktoré dobre zvládly úlohy, pri ktorých každý iný systém a najmä bývalý systém okresných náčelníkov a notárov by bol stroskotal Toto si musíme jasne uvedomiť a to nech je našou odpoveďou všetkým tým, čo z veľmi priezračných dôvodov osočujú celú inštitúciu národných výborov. Viem, že sú prípady,

kde sa do okresných národných výborov dostali ľudia, ktorí tam nepatria,, alebo ktorí zneužili svoje postavenie. V takých prípadoch treba zasiahnuť a to rýchlo a bezohľadne. Národné výbory treba všestranne posilovať. Považujem za nutné rozhodne sa ohradiť proti snahe niektorých kruhov obnoviť inštitúciu okresných náčelníkov a notárov, časy týchto mocipánov našich okresov a dedín sa nikdy nevrátia. Je len samozrejmou požiadavkou, že úradník, ktorý sa nevie prispôsobiť i ľudovodemokratickým inštitúciám a duchu nášho štátu, nepatrí do št. a verejnej služby. Som presvedčený, že Sbor povereníkov a Sov. národná rada urobia všetko, aby z našich štátnych ustanovizní bol odstránený starý proti ľudí vy byrokratický duch, aby bol nahradený novým duchom bezvýhradnej a nadšenej služby nášmu národu, spoločnému štátu a jeho ľudovo-demokratickej výstavbe. Naši úradníci si musia ďalej uvedomiť, že doterajšie metódy úradovania nestačia na rýchle, správne a účinné riešenie problémov a ťažkostí spôsobených Nemcami a vojnou. Ak máme zvládnuť ťažkosti, treba riešiť otázky rýchle a s pocitom zodpovednosti a keď treba aj na mieste, bez dlhých odkladov, bez zbytočných formalít. Uvedomme si, že sa ďaleko nedostaneme, ak v budúcnosti v našich úradoch budú prispôsobovať vybavenie vecí úradným hodinám a nie úradné ho. diny otázkam, ktoré treba riešiť. Nepoznali sme úradné hodiny a únavu, keď išlo o vyhnanie Nemcov zo Slovenska a oslobodenie našej vlasti. Nepoznajme úradné hodiny ani únavu ani teraz, keď ide o životný záujem obnoviť v čase čo najkratšom rozvrátené hospodárstvo (potlesk).

Naša republika bude vedieť náležite oceniť dobrú a svedomitú prácu našich úradníkov. My slovenskí komunisti sa vysJovujeme a pracujeme pre neochvejnú národnú jednotu slovenskú, pre jej neplnenie ľudovodemokratickým duchom. Sme pre jednotu robotníkov a roľníkov pevný blok robotníkov a roľníkov a inteligencie, za spoluprácu všetkých, ostatných síl národa, na rozriešenie veľkej úlohy výstavby našej šťastnej domoviny. Zásady a smernice Národného frontu, ktoré spolu tvoríme s Demokratickou stranou a s ostatnými reprezentantmi verejného života nášho národa, sú pre nás záväzné

a nastojíme na tom, aby zavazovaly všetkych predstaviteľov štátneho života na Slovensku. V tomto smysle sa usilujeme o to, aby Sbor povereníkov predstavoval jednoliatu inštitúciu, aby sme nemali povereníctva komunistické a povereníctva demokratické, ale povereníctva správajúce sa spoločne dohodnutými generálnymi smernicami Národného frontu (potlesk).

To isté platí aj o činnosti nižších orgánov verejnej správy, o národných výboroch. Svorná spolupráca predstaviteľov politickej vôle nášho národa musí byť príkladom svornosti celého národa, bez ohľadu na rozdiele v zamestnaní, alebo náboženskom vyznaní. Pozornosť všetkých složiek nech je upriamená na naliehavé povinnosti výstavby a prestavby Slovenska. Taký je náš cieľ. Touto politikou sme už doteraz dosiahli bez otrasov nesporné úspechy. Touto cestou budeme ďalej prekračovať a upevňovať vymoženosti našej národnej revolúcie. Túto politiku budeme vykonávať preto, lebo, len ona vedie k plnému víťazstvu slovenského národa a jeho politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych snažení (potlesk).

Predseda SNR Dr. Lettrich:

Slovo má člen Rady pán Július Gašperík.

Člen SNR Gašperík:

Slávna Slovenská národná rada! V bohatom expozé pána predsedu Sboru povereníkov dostali sme načtrnutý obraz súčasných našich pomerov. Tento obraz týkal sa nielen sociálnych, kultúrnych, hospodárskych, ale aj v užšom slova smysle poľnohospodárskych otázok. My sme vďační Sboru povereníkov, že pôdohospodárskym otázkam venuje svoju náležitú pozornosť a dúfame, že i v budúcnosti bude túto venovať. Pán predseda dotknul sa v prvom rade otázky industrializácie v súvise s naším pôdohospodárstvom. My v takejto formulácii vítame toto, lebo od industrializácie záležať bude aj zvýšenie intenzity nášho pôdohospodárstva. Tam kde je fabrika, tam kde je industria, tam je zabezpečený odbyt. Tam sú intenzívne kultúry a tam je aj istý blahobyt. Ďalej dotknul sa veľkého diela pozemkovej reformy. Nie je mojím úkolom, aby som tu uvádzal po tejto stránke rôzne číslice, ktoré doposiaľ ukazujú na výsledok tejto práce. My si len želáme, aby pozemková

reforma, osídlovanie a. vôbec kolonizácia konala sa ďalej 30 zvýšeným tempom, aby čas, ktorý teraz prichádza ako obdobie pokoja pre zemedelcov bol využitý V prospech príprav, ktoré musíme vykonať? v jarnom období ä nastúpiť znovu do práce širokého štýlu. Taktiež dotknul sa pán predseda otázky finančnej a materiálnej nášho roľníctva. Otázka finančná, tá je hnacím motorom v našom poľnohospodárstve. Bez finančnej otázky nemohli by sme roztočiť naše kolesá, nielen tie veľké motory, traktory, ale aj tie menšie technické prostriedky, ktoré slúžia akosi tomu roľníkovi pre pomoc, pre zlepšenie jeho výkonu. Táto finančná otázka je potrebná pre každý náš maloroľnícky i stredný, i veľký, ktorý tuná je podnik, lebo len cestou nej môžeme mať potrebné kapitále, ktoré sú tak veľmi potrebné pri našej pôdohospodárskej rekonštrukcii. Ďalej boly to otázky cenové, ktoré sú veľmi dôležité, po stránke rentability. Tam kde by sme nemali ceny odmerané, tam by nemohol ísť pokrok, tam by roľník strácal záujem na zintenzívnení svojho pôdohospodársta. Ďalej dotknul sa otázky vybudovania verejnoprávnej korporácie, ktorá má hájiť záujmy roľnícke, ktorá má teraz vytvoriť to súručenstvo práce, ktoré je potrebné najmä v dobe takejto, v akej sa teraz nachádzame. Potom boly ta otázky družstevné, roľnícke, ktoré nám každému ležia na srdci menovite, ktorí sme v tomto obore dávno pracovali a ktorí chceme, aby skutočne to požehnanie, ktoré nám toto družstevníctvo má priniesť, skutočne aj prišlo. A tak teda vítame všetky tieto námety a program Sboru povereníkov, ktorý nám tuná bol načrtnutý. Ja však, vážení pánovia, dovolím si uviesť niekoľko poznámok, akosi na doplnenie obrazu nášho poľnohospodártsva, ktorý v takomto širokom expozé ani nemôže byť vo svojich jemnejších odstienoch zahrnutý, ale ktoré považujem za potrebné, aby sme v takomto váženom Sbore aspoň stručne naznačili. Nejdem sa tu zmieňovať o výsledku našej práce na konci hospodárskeho roku, ktorý sme práve uzavreli. Tento je Vám všeobecne známy, vy viete veľmi dobre, že každý statočný hospodár obzre sa za sebou, akože som gazdoval To naše gazdovanie skončilo tohto roku práve pre zásah vyšších činiteľov, takou katastrofálnou neúrodou, akú sme nemali ani v priemere

desaťročnom. Vy viete veľmi dobre, že máme niečo vyše 66. 000 vagónov obilia a že sme skľúdzali svojho časní na Slovensku, v tých samých hraniciach, aké máme znovu teraz po privrátení odtrhnutých nám južných území, 120, 140 až 150 000 vagónov obilia, ktoré teraz my tuná nemáme, hoci by sme ich tak veľmi potrebovali. Vy viete veľmi dobre, v akej situáci sa nachádzame, čo sa týka dobytka, ja to tuná nebudem opakovať, bola to už niekoľko ráz tuná povedané. Ale dovolím si uviesť a pripomenúť niektoré iné otázky, ktoré au nutné, aby sme si aspoň stručne uvedomili. Kto sa pamätáte, po prvej svetovej vojne bolo takéto heslo: Nemci prehrali vojnu preto, lebo nemali dostatok chleba. Ten. kto mal dostatok chleba, vyhral vojnu. Bola to prostá pravda, na tie časy skutočne prostá pravda. A že tomu tak bolo, dôkazom toho je, že nemecký generálny štáb ešte behom vojny, vydal príkaz svojim vedeckým laboratóriám agronomickým, technickým a chemickým, aby sa pokúsily vyrobiť umele chlieb. Lebo Nemcom sa toho prirodzeného chlebíčka nedostávalo. A nemecká veda aká je, však dobre poznáme, snažila sa rozlúštiť tento problém chleba a z vápencových podkladov za rozličných prísad a smesí snažila sa to, čo sa im nedostávalo k vedeniu vojny, vyrobiť. Lenže chyba lávky spočívala v tom, vážení pánovia, že tento chlieb nechceli potom ani psi sožrať. Bol taký nechutný a vyvolával žalúdočné reakcie, že skutočne prestalo sa s týmito pokusmi. Dnes, po druhej svetovej vojne môžeme toto prvé poznanie doplniť tak, že nielen chlieb je potrebný, ktorý je samozrejmosťou, ale že aj hrdinstvo našich armád, že aj duch je potrebný, že aj odpor je potrebný a že aj dobrá svetová aliancia je potrebná práve tak politická, materiálna, početná prevaha, dobre zorganizovaná, aby sa spupný nepriateľ porazil a tak aby sme dosiahli mieru a kľudu My, drahí priatelia, nemáme v úmysle, i keď dnes nám je tak potrebný ten chlieb, aby sme nejakými umelými cestami snažili sa ten nedostatok, ktorý tuná je, dorobiť, ale snažíme sa ho prirodzenými cestami, prirodzenými bielkovinami a potrebnými všetkými látkami vyrobiť tak, aby sme sa ho mohli nasýtiť. Vážení pánovia, hoci bolo už na Slovensku i v terajšej dobe povedané niekoľko ráz, že Slovensko je zemou

viacej živočíšnou, ako obilnou, ja zastávam názor ten, že Slovensko je zemou obilnou a živočíšnou. A to z toho dôvodu, vážení priatelia, že my máme prirodzené výrobné pomery také, ktoré priamo nás predestinujú k tomu, aby sme v tých južných oblastiach neopúšťali obilninárstvo, ale zostali i naďalej tou obilnou komorou, nielen pre náš biedny národ v severných krajoch a v tých herných končinách, ale aj pre celú Československú republiku. Vážení priatelia, my sme vyvážali, keď boly mierové časy až polštvrtatisíca vagóna pšenice prvotriednej do tých stredísk tam, kde sa doluje, kde sú veliké pece a komíny, tam kde je veľmi mnoho obyvateľov na jednom štvorcovom kilometri a tak to bola slovenská výborná pšenica, ktorá tam šírila našu pestovateľskú zdatnosť a úroveň našich druhov pšeníc tuná už aklimatizovaných. Vážení priatelia, bolo v tom čase tiež zvykom honosiť sa heslom, ktoré bolo vyslovené týmito dvoma slovíčkami: économie dirigé - riadené hospodárenie poválečné v čase, keď začaly svetové krízy. My keď robíme program dnes Sboru povereníkov, musíme sledovať a myslieť nielen tesne na zajtrajšok, ale musíme myslieť i na tú ďalšiu budúcnosť. A tak tedy vieme, prečo vznikly svetové krízy. Vieme, prečo vznikol chaos, vieme prečo to všetko vzniklo, aby svet bol rozbúraný v základoch a vypestovala sa taká nenávisť jednoho veci druhému, ktorá mohla viesť len k vojne. My si prajeme, zo stanoviska pôdohospodárskeho, ktorý pracujeme na pôde, aby sme mali teraz lepší poriadok sveta, než bol vtedy, aby bol tuná orgán medzinárodný, ktorý by vedel zjednať nápravu a zjednať poriadok, keď sa svetové konferencie usnášajú o tom, kto čo má pestovať a ako sa majú distribuovať statky a tam kde je hodnosť naproti tomu zas ako v tých krajoch, kde je zas nedostatok. My si to prajeme, aby tento svetový hospodársky poriadok nastal, do ktorého sa my začleníme, chceme sa začleniť, ako člen kladný a našu republiku Československú chceme začleniť, lebo však dúfame, že po prvých ťažkostiach ktoré prekonáme, zase dosiahneme tej výšky, tej úrovne nášho poľnohospodárstva na akej sme stáli predtým. Vážení priatelia, dovoľte, aby som Vám naznačil aké sme my mali všeobecné výnosy, aby sme poznali tresku aj politiku produkčnú.

ktorá je veľmi dôležitá a ktorá predpo kladá práve urobenie dobrých osevných plánov. Veď tieto sú základoch našej chlebovej podstaty, my musíme dobre si premyslieť osevne plány, aby sme vedeli tak dirigovať štátnu a slovenskú politiku, aby nám ona zabezpečila skutočne ten blahobyt a Vyrovnávanie tých schodkov a nedostatkov, alebo prebytkov, ktoré v jednotlivých zemiach sú, aby sme nekonkurovali si vzájomne, ale aby sme sa doplňali. My túto politiku produkčnú musíme veľmi pečlivo sledovať, lebo na predpokladá práve toto vyrovnávanie, túto standartu. Ja si Vám dovolím uviesť len stručne, aby ste videli v priemere trinásťročnom, vážení priatelia, to je priemer veľmi cenný z toho dôvodu, že bola možnosť tam i úrod i neúrod v takých trinástich rokoch, aby ste videli, ako vlastne stojíme, aby sme poznali ten skutočný obraz. Na príklad v pšenici ozimnej, len letmo sa zmienim o tom, dlho Vás s tým zdržiavať nebudem, ale je to potrebné pre tú našu praktickú politiku roľnícku a maloroľnícku. V pšenici ozimnej Čechy maly v trinásťročnom priemere výnosy 18. 3 q na 1 ha Morava a Sliezsko 17. 9 a my sme mali len 13. 5 q na 1 ha. V žite ozimnom 16. 6 q malý Čechy, Morava, Sliezko 16. 5 q a Slovensko len 12. 8 q na 1 ha. Podobne v jačmene ozimnom Čechy maly 18 q, Morava Sliezko 18 a Slovensko 13 q. Tak je to aj v ovsi, Česi mali 17. 2, Morava Sliezsko 17. 1 a Slovensko 11. 2 q na 1 h. Pokrok Hospodársky u nás nešiel paralelne 60 zemami českými. Preto bolo veľmi správne, že bolo zdôraznené v expozé pána predsedu to, že je potrebné venovať tiež pozornosť vzdelávaniu, riadnej propagácii na poli nášho hospodárskeho pokroku, menovite teraz v zimnom období. Dúfam, že tento čas bude pre tieto ciele využitý.

Pokrok hospodársky nešiel paralelne, hoci to. už bola aj prvá republika, ktorá umožnila tento rozvoj lebo behom týchto 13 rokov, jak som Vám uviedol, videli ste tie rozdiele jednotlivé. V Čechách pribudlo, teda prírastok hektárový bol v pšenici ozimnej 8. 4 q, na Morave a v Sliezsku 4 q a na Slovensku 1. 2 q. Behom trinástich rokov plus v pšenici jarnej v Čechách bolo 5. 8 q na Morave a v Sliezsku 4. 9 a u nás len % q, behom trinásť rokov. Podobne u žita ozimného v Čechách 7. 7 q, na Morave a v Sliezsku 6 q u nás len 2. 7 q. A tak to bolo i u jačmeňa. Ozim-

ného v Čechách 5. 6 q. na Morave a v Sliezsku 3. 9 q a u nás 3 4 q. Priemer v Čechách bol 6. 8% prírastku, na Morave a v Sliezsku 5. 2% u nás 2. 1 % behom -trinásť rokov. Aké boly príčiny, vážení priatelia, že tomu tak je. že ten pokrok nevyrovnávať sa lepšie? Príčiny predovšetkým boly tie, že bola u nás menšia kultúra ľudu, v začiatku len bola hospodárske školstvo a výskumníctvo. Tu neboly tak mnohostranné výrobné prostriedky k dispozícii, ako tam. Nepoužívalo sa toľko umelých hnojív, lebo nemali sme tiež domácu bázu. Starú domácu bázu k tomu a tak toto všetko boly tie dôvody a príčiny pre ktoré napriek tomu, že sme veľký pokrok urobili, nemohli sme držať paralelný krok s tým prírastkom aký nestal tam. A jestli Vás len trochu zaujíma, dovoľte, aby som Vám uviedol, ako sa to finančne vyjadrilo toto, ten prírastok, ten pokrok u týchto troch zemí. Obyvateľstvo, patriace k poľnohospodárstvu percentuálne k celkovému obyvateľstvu v roku 1930 činilo v českej zemi 24. 1% moravsko-sliezskej 28. 6% u nás na Slovensku ako Vám je známe, 56. 8%. Hustota obyvateľstva bola vtedy na km2 v Čechách 143 ľudí, Moravsko-Sliezskej zemi 138, u nás 71 ľudí. Všetkého na 100 ha poľnohospodárskej pôdy obyvateľstva patrilo v Čechách 216, v Moravsko-Sliezskej zemi 205 a na Slovensku 116. Poľnohospodárskeho obyvateľstva na 100 hektárov zeme patrilo 52, v Moravsko-Sliezskej zemi 58, u nás 66. 1. Produktivita pôdy v korunách vyjadrená na 1 ha poľnohospodárskej pôdy činila v Čechách 4000 korún, na Morave a v Sliezsku 3892 a na Slovensku 2407. Tržba v korunách na 1 ha poľnohospodárskej pôdy v Českej zemi činila 2911, na Morave a v Sliezsku 2622, u nás len 1456 Kčs. Tržba v percentách produktivity pôdy v Čechách 72%, na Morave a v Sliezsku 67%, u nás len 60 %. A tak aj poľnohospodársky dôchodok v korunách na 1 ha poľnohospodárskej pôdy činil v Čechách 1931. na Morave 1650 a u nás 1221 korún. Tak vidíte tiež ten finančný efekt, ten finančný obraz, ako sa nám javil v dôsledku toho, že taký prírastok, taký krok nebolo možné na Slovensku držať z príčin, ktoré som tuná naznačil, lebo nebolo možno tých dvadsať rokov všetko dobehnúť, čo dúfame, že na omnoho širäom základe na omnoho širšej báze tvoriac základy, nové základy nášmu pôdohospodár-

stvu, bude nám čoskoro možné. Aktívny kapitál poľnohospodársky na 1 ha poľnohospodárskej pôdy bol v zemiach českých asi dvojnásobný proti nášmu. Mŕtvy inventár v zemiach českých činil asi 1420, u nás len 493 korún na 1 ha pôdy. Vidíte tuná tú slabú stránku našej mechanizácie ktorej snažíme teraz čeliť tým, že chceme na širokom podklade tú mechanizáciu previesť, lebo však tam vidíte tie stroje a nástroje, akú veľkú položku, trikrát, až štyrikrát takú mali v Čechách, ako mali u nás. No tomuto dúfam teraz za predpokladov, aké my tu máme, budeme môcť čo najskôr urobiť zadosť.

Taktiež boly veliké rozdiely v nákupe jadrných krmív a umelých hnojív v Čechách a na Morave. Tam sa javila potom tá intenzita. Produktivita na 1 ha poľnohospodárskej pôdy činila v zemiach českých asi 2810 korún a u nás len 1349 konín.

Naše hospodárske sústavy sú podmienené prirodzenými výrobnými podmienkami, vážení pánovia. My máme hospodárske sústavy jedna do druhej zapadajúce preto, lebo máme terén vlnitý, doliny, údolia striedajú sa s nížinami atď. Ale práve z toho dôvodu, že hospodárske sústavy pod ktorými treba rozumieť spôsob poľnohospodárskej výroby podliehajú rôznym okolnostiam, medzi ktorými je aj inteligencia ľudského činiteľa pracujúceho na pôde. To tiež zapadá ako dôležitý faktor pri používaní hospodárskych sústav. K tomu je potrebná tá osveta a vôbec tá riadna propagácia, o ktorej bolo tuná hovorené.

Podobne ako som to načrtol stručne, čo sa týka produkcie obilnej, podobne je to aj v produkcii živočišnej. Vážení pánovia my, v roku 1911 na Slovensku na území terajšom, na 100 obyvateľov chovali sme 376 kusov dobytka. V Čechách vtedy chovali 338 a na Morave a v Sliezsku 298. V roku 1937 chovali sme na Slovensku 305, v Čechách 314 kusov a na Morave a v Sliezsku 286 kusov. Srovnaním týchto dát vidíme, že Slovensko v chove hovädzieho dobytka nikdy nekleslo pod celoštátny priemer a bolo značne v počte dobytka pred Moravou a Sliezskom. Len Čechy v roku 1937 chovaly niečo viacej, ako sme chovali my. V roku 1911 na tomto území 376 kusy dobytka na sto obyvateľov a v roku 1937 len 305 kusov, teda o 70 kusov menej, stalo sa to preto, že

samozrejme aj počet obyvateľstva stúpol a s tým sa tá číslica zmenšila.

Celkove v roku 1911 chovali sme na Slovensku 1, 127. 000 kusov dobytka a v roku 1937 1, 077. 636 kusov, teda len o 30. 000 menej, že koľko chováme teraz, dámy a pánovia, nechcem Vám prezradiť, lebo je to smutná kapitola, nedosahuje to ani 1/2 milióna. Tak ráčite vidieť, v akom stave sa my nachádzanie, aby sme pochopili, aká úmorná práca bude tuná potrebná, aby sme my dosiahli behom niekoľko rokov stavu, v akom sme boli, aby smerný zas na tú výšku sa dostali, kde sme boli po stránke šľachtenia dobytka.

A tak naše hospodárstvo, ktoré má základ v maloroľníctve, bude vyžadovať práve tú najväčšiu starostlivosť o tohto malého človeka. Naše hospodárstvo práve, že je podmienené maloroľníctvom, odzrkadľuje sa aj čo sa týka používania spotreby mäsa. Toho času samozrejme nemôžeme toto porovnať s pomerami aké sú. Ale keď my porovnáme a uvážime, že od spotreby mäsa a cukru a takýchto plodín záleží, vlastne odzrkadľuje sa blahobyt národa, tak iste pochopíme, keď uvedieme, že u nás sa hovädzieho mäsa spotrebovalo na jednu osobu priemerne 5, 71 kg v Čechách zatiaľ sa spotrebovalo 14. 88 kg. Teda v rokoch priemere 13 (od roku 22 až do 31) teľacieho mäsa 1. 73 kg, v Čechách 2. 63 kg, bravčového mäsa: u rás 7. 62 kg, v Čechách 12. 76 kg. A tak vidíme, že tento drobný človek, ten maloroľník ďalej si od úst utrhol, predal, lebo potreboval peniaze na to, aby si mohol tie veci kúpiť, ktoré mu chýbaly. Takto to bude potrebné, aby sme našu pôdohospodásku politiku zamerali práve na toto gros národa, aby sme sa jej venovali a aby sme zo všetkých síl pomáhali na nohy hospodárskej prosperite práve tejto našej najvzácnejšej vrstve.

Okrem toho je tu potrebné, aby sme správne zamerali našu výrobu na geonomický podklad. Geonomický podklad, to je základ správnej výroby. To je základ taký, ktorý nám zaručí, že v daných prirodzených pomeroch, len také produkty budeme pestovať, ktoré sú tam už vyskúšané, ktoré sú tam už odolné proti všetkým vplyvom prírodným. A toto je to hlavné, aby sme túto geonomickú stránku mali na zreteli a podľa tejto sa riadili pri robení hospodárskych plánov.