aby predloženú osnovu schválila v takom znení, ako bola predložená. /Potlesk/

Dr. Lettrich; Ďakujem, K slovu sa hlási pán člen Rady Dr. Harčár.

Dr. Harčár: Veľavážení ! Pokladám si za svoju povinnosť, aby som sa aj ja ozval k debate, ktorá sa rozvinula v predmete poštátnenia internátov. Vidíte príčin viacero, V prvom rade však pokladám si za povinnosť preto, aby som sa ozval, aby som pri tejto príležitosti priklincoval skutočnosť, ktorú musí pochopiť každý rozumný človek. Vytýkalo sa, doteraz sa aj vytýka pri každej príležitosti katolíckej cirkvi a najmä v poslednom čase aj v novinách, že postavila sa proti nariadeniu Slovenskej národnej rady, lebo urobila nejaké akcie proti nariadeniu Slovenskej národnej rady o poštátnení školstva. Nechcem tuná žiadne dlhé slová hovoriť alebo slová, ktoré by ste kvitovali ako reakcium alebo slová, ktoré by chcely trieštiť alebo štvať proti komukoľvek, len v záujme objektivity niekoľko slov na uváženie.

Katolícka cirkev je ustanovizeň, ktorá trvá už dvatisíc rokov a má štruktúru vybudovanú pevne. A od tejto štruktúry svojej nemôže sa odchýliť, čiže teda nechcem tuná robiť teologickú alebo inú obranu cirkvi, len tú skutočnosť chcení priklincovať, že zásadné stanovisko cirkvi katolíckej je, že má právo na výchovu mládeže, ako má vôbec i právo na vedenie ľudstva v intenciách kresťanského náboženstva, učenia Ježiša Krista. A v tomto smysle katolícka cirkev ozvala sa proti poštátneniu škôl, nakoľko sa jedná o práva, hoci tuná pán člen Rady Kapinaj spomínal, že sa nesiaha na práva cirkvi. Skutočnosť, podľa nazierania katolíckej cirkvi, poštátnením škôl i poštátnením internátov siaha sa na práva cirkvi. A toto predkladám len ako na uváženie, na objektívnu skutočnosť, nie aby som tým chcel tuná rozoštvávať, iba na uváženie, aby sa pochopilo i stanovisko cirkvi a ako také, aby sa kvitovalo. Ani cirkevní funkcionári, ja

som presvedčený o ton, tou akciou, ktorú prípadne začali, ja som ani s nikým z týchto pánov nehovoril to Vám prehlasujem tuná, ktorí boli iniciátormi tejto akcie, neboli vedení myšlienkou rozoštvávať, alebo podkopávať základy budovy, ktorú my budujeme, ale viedla ich jedine tá myšlienka, že musia sa ozvať v záujme svojho poslania /hlasy/, prosím? Nuž o tom ja neviem, ale ako katolícky kňaz to prizvukujem túto skutočnosť, že museli sa ozvať. V záujme toho, že sú si vedomí svojho poslania, lebo fakt, katolícka cirkev na Slovensku patrí ku všeobecnej katolíckej cirkvi a preto nemôže sa zrieknúť toho práva, ktoré ustálené v zákoníku cirkevnom, že má právo na výchovu a má právo na usmerňovanie náboženského a verejného života tiež. Z tejto skutočnosti vychádzajúc prosil by som aj členov Slovenskej národnej rady, aby sa pokúsili z tohoto objektívneho stanoviska katolíckeho posúdiť veci, ktoré doteraz akosi boly príčinou istých nedorozumení medzi katolíckym klérom alebo hádam aj verejnosťou a niektorými predstaviteľmi verejnosti katolíckej, k tomu akýmsi nedorozumeniam. Ja som toho presvedčenia, že právo tým, že sa príliš na, každom kroku dnes útočí proti katolíckej cirkvi on gros /hlasy/ Áno, lenže sa to robí paušálne práve, a to je to a tým sa, prosím? /hlasy/ Ja neviem, napríklad pán biskup Cársky, ktorý na tejto akcii vôbec, ako spomínam tuná aj osoby, bol aj v tlači, ako taký apostrofovaný, že na príklad nehovoril správne. On bol tak informovaný, o ton vôbec napríklad nevedel, že Mišík odišiel, lebo nebol informovaný, T Trnave nebol, vôbec sa nepohol do dnešná z miesta. Že paušálne sa dosť posudzuje celé stanovisko cirkvi v tejto veci a s tým sa akosi dopredu uberá možnosť na pozitívnu prácu tým ľudom, ktorí chcú pozitívne pracovať a budovať. Nakoľko ani čas nemáme a ja sám som neuvažoval ďalej o veci a nechcem ani ďalej rozširovať sa, chcel som len túto skutočnosť jednu predložiť na reálne uváženie všetkým členom Slovenskej národnej rady. Ohľadne predloženej predlohy z tohoto stanoviska tak isto já, ako predstaviteľ katolíckej cirkvi a môžte hádam aj pochopiť sami, keď sa viete vžiť do mojej situácie, keď

chcem byť dobrým kňazom, katolíckym kňazom, v akej situácii som ja, keď po tom čo som povedal, mám zaujímať stanovisko k veciam, ktoré hádam aj sám chápem, sú v štátnom záujme. Ale nie sú v záujme cirkevnom. Že práve predloha s predlohou zo stanoviska cirkvi nemôže nijako súhlasiť. A práve by som odporúčal pánu povereníkovi do láskavej pozornosti, aby v bode b/, ktorý spomínal v 1. §-e pamätal na tie inštitúcie najmä, ktoré naskutku vyrástly z toho najľudskejšieho, čo je v nás. Katolícka cirkev starala sa o mládež a najmä o opustenú mládež vtedy, keď ešte štát ani nesníval o tom, že sa má zaujímať o mládež a o opustenú mládež. Vyrástly cirkevné inštitúcie a internáty, ktoré boly vybudované z čistej lásky k človekovi, z ľudskosti. /Hlasy/ Ja len prikladám, kto pozná dejiny kresťanské po zbúraní kultúry antickej, ako sa vyvíjala kultúra európska a akú má zásluhu na tejto kultúre cirkev katolícka, tedy každý pochopí, že i školstvo, i internáty a podobné ustanovizne boly zakladané jedine a výhradne katolíckym kňazstvom. Práve túto okolnosť by som odporúčal do láskavej pozornosti, aby bral ohľad pán povereník, láskavé bral do ohľadu inštitúcie, ktoré sú čisté sociálneho rázu, kde práve treba tej obetavosti a najmä obetavých rehoľníkov, vecí, ktoré by ináč boly, hádam sa strátily a boly by vyšly na nivoč, boly zachránené pre ľudskú spoločnosť. Aby táto skutočnosť bola kvitovaná na skutku ako pozitívum, ktoré sa nedá nijako ukryť. A z tejto skutočností vychádzajúc právo, by som odporúčal aj pri riešení a uskutočňovaní 7. §-u, či sa uvažovalo o tom, či v rámci poštátnenia internátov bude možno abaplikovať v internátoch aj rehoľné sily. Lebo po väčšinu v internátoch, ako aj z dôvodnej správy, že takmer 80% internátov bolo súkromného alebo cirkevného rázu, v rukách rehoľníkov. Reholy, ktoré au v dnešnom chápaní vskutku aktuálne a sociálne, františkánske rehole, rehole sociálne, saleziánov a pod., aby sa pamätalo na to, aby týchto ľudí, ktorí vskutku nemajú žiadne bočné ciele, ani ideologické, lebo cirkev ako taká, i toto je potrebné si uvedomiť ideologie akékoľvek odsúdila ešte v zárodku. Fašizmus, ako taký bol

bol najvyššou vrchnosťou katolíckej cirkvi odsúdený. To, že jednotliví predstavitelia alebo členovia /hlasy/. Prosím pekne práve to, že jednotliví členovia cirkvi toto nechápali, alebo nechápali tak, ako sa patrilo, tým nemožno generalizovať a paušálne odsudzovať všetkých.

/Hlasy/ Cengá.

Dr. Lettrich: Slovo má pán člen Rady Dr. Harčár. Dr. Harčár: Ja som presvedčený, že títo ľudia z reholy, ktorí slúžili jedine z pohnútok náboženských a z vyšších ideálov kresťanských pomáhať biednym, že títo ľudia svojou doterajšou prácou vskutku nestali sa nehodnými na to, aby v budúcnosti brali účasť na výchove, lebo som presvedčený, že i členovia Slovenskej národnej rady chápu a sú presvedčení q ton, že budovať verejný život možno jedine na základoch mravnosti a v tomto smere katolícka cirkev vždy kráčala ako prvá vychovávateľka k mravnosti, najmä mládeže, a to, že niekedy sa vmiešaly od nepovolaných myšlienky bočné do toho, za to sa nemôže. Tu je dozor štátny, ktorý v týchto veciach môže tu vykonávať to, čo je potrebné, aby sa prípadne jednotlivé akcie neuplatňovaly. Náboženská vec na Slovensku dnes, ja som presvedčený -so strany predstaviteľov cirkevných, nechce byť politikumom. Šesť rokov je dobrou skúškou a dobrým poučením katolíkov Slovákov, že nedá sa spájať záujem cirkvi so záujmámi štátu. A práve preto apelujem na Slovenskú národnú radu, aby toto nebolo natískané dnes na tieto- akcie, ktoré sa robia čisté v záujme cirkevnom. Nechce to byť politikumom. Ide tuná čisté o cirkevné veci a práve by som prosil, aby bolo umožnené tým katolíkom, ktorí sa dnes hlásia k pozitívnej práci, naskutku pracovať v duchu doby, ako si to vyžaduje záujem štátu, ale v súlade s katolíckym presvedčením a keď toto sa

umožní, ja som presvedčený, že vtedy nedôjde k žiadnym treniciam medzi katolíkmi, ktorí dneska sú v situácii mnohých iných, ktorú

ako aj nazval pán povereník pre vnútro, v slepej uličke. V slepej uličke katolíci nie sú natoľko, aby nevedeli z nej východu, len pozícia je ich natoľko ťažká /hlasy: To je naša starosť katolíkov, či nezablúdime. /. Práve tu o to ide, aby bola umožnená táto spolupráca, aby sa rešpektovalo to stanovisko, od ktorého sa katolícka cirkev nemôže odkloniť. Ja ešte raz túto skutočnosť odporúčam Slovenskej národnej rade na uváženie, že v prvom rade katolícka cirkev musí rešpektovať tie normy, ktoré ju vedú, ktoré má podľa svojho poslania a potom môže rešpektovať normy, ktoré predkladá vrchnosť svetská.

Dr. Lettrich: Ďakujem, kto sa hlási k slovu?

Pán člen rady Strechay.

Strechay: Veľavážení pánovia, slávna Slovenská národná rada ! Myslím, že v záujme a cieľom Slovenskej národnej rady je jednotná mládež. Aby sme mali jednotnú mládež, zdravo vychovanú ako po stránke telesnej, tak i duševnej. Doterajší stav výchovy nevyhovuje a je nutné, aby tak ako školy, tiež i internáty boly poštátnené. Pretože nielen škola má vliv na utváranie charakteru jednotlivca, ale i mimoškolská výchova, táto je prevádzaná v rodinách, pokiaľ žiaci ovsení bývajú u rodičov. Vo väčšine prípadov, dieťa po skončení ľudovej školy odchádza z domu, tu sa treba on postarať. Aby naďalej sa nm dalo prostredie, ktoré by zabezpečilo zdravý ďalší vývoj príslušníka, nového príslušníka, intelektuála slovenského národa. Mám na mysli stredoškolákov, ale najmä vysokoškolákov, o ktorých sa treba zvlášť starať. Záruku novej zdravej generácie správne vychovanej, môže dať jedine internát, ktorý bude v rukách štátnych. Bude zaisťovať štipendijné miesta, úmerné podľa usilovnosti, nadania a nie podľa príslušnosti tej, ktorej cirkvi, resp. spoločenskej triedy. I správa internátu bude sverená ľuďom, ktorí bezpodmienečne musia mať blízky vzťah k mladým,

musí to byť človek náležité kvalifikovaný, dobrý psychológ. Vnútorná organizácia nech je sverená samým akademikom. Nutnosť štátnych internátov vyplýva i z toho, že pamätáme sa ešte veľmi dobre, máme to v presnej pamäti, že ako vypadala mládež, ktorá bola vychovávaná v týchto internátoch. Preto nutnosť štátnych internátov vyplýva z toho, že sa na toto pamätáme, ktorí bývali v tomto internáte v tzv. Slovenskom štáte a aké boly výsledky tohto internátu. Pamätáme sa na známy Svoradov, kde u akademikov bola v prvom rade forsirovaná náboženská nesnášanlivosť a pod zámienkou katolícke] výchovy a pod týmto rúškom boli vychovávaní čisté a rýdze v duchu fašistickom. Veľmi málo je tých, a boly to skutočne len pevné charaktery, ktorí nátlaku odolali a z toho železného kruhu fašistického v spomenutom internáte sa vymanili a chránili si správnu, národu osožnú cestu slobody.

Pán člen Rady, pán profesor Harčár tuná spomenul tiež i o akcii, ktorej sme boli svedkami aj my. Táto akcia, ktorú podnikaly tie reakčné kruhy v prípade z katolíckej cirkvi proti poštátneniu škôl je ešte v živej pamätí. A dosiaľ nebolo nám podané, prosím, žiadne vysvetlenie, či Predsedníctvo Slovenskej národnej rady o tejto akcii je informované, čo proti tomu podniklo a aké výsledky, prípadne zákrok proti tejto akcii bol prevedený. Preto by som apeloval tuná z tohto miesta na slávne Predsedníctvo, prípadne na pána povereníka, ktorému to do kompetencie patrí, aby sa nám dostalo informácie, ako tá akcia skončila, kto ju forsíroval, aké mala pozadie a prípadne či boly urobené nejaké opatrenia a aby sa na koreň tohto nezdravého jadra raz prišlo a ten koreň sa so samým základom raz navždy vytrhol.

Vy, páni z Predsedníctva, myslím, že ste, veľmi dobre informovaní o tej akcii, tá akcia zasiahla aj našu oblasť liptovskú a v dosť širokých rozmeroch. Podotýkam, že s poštátnením škôl celá katolícka pokroková a národu oddaná verejnosť sa sto percentne zhodovala /potlesk/. Žiada si to nielen katolícka verejnosť, ale

mám styky i s vysokoškolákmi evanjelíkmi, ktorí sa zhodujú nielen s poštátnením škôl ale aj s poštátnením internátov, lebo majú veľmi dobré skúsenosti, že ako to voľakedy na istom internáte vyzeralo. Nie je nožné tuná preto rozdeľovať, je nesporné, že internát, ktorý tuná pán senior Šenšel spomenul, odchoval skutočne mnoho statočných synov slovenskému národu. No nemožno tuná, prosím, keď sa jed ná o zásadné veci slovenského národa rozdeľovať to na nejaké kategórie, ale treba to raziť jednotne v záujme celého národa. Tak ako som prízvukoval, že je treba, aby sme vo všetkých nariadeniach vychádzali zo stanoviska jednotnosti národa, či už to bolo pre Sväz slovenskej mládeže, Sväzu roľníctva, tak i v tomto prípade dovolím si Vás požiadať, aby ste ten návrh, ktorý tuná bol predložený, prijali v plnom znení, aby po tejto stránke docielili sme toho, čo slovenský národ práve teraz v takých dobách tak veľmi potrebuje. Jednotnosť slovenského národa na každom kroku. Prosil by som pánov z Predsedníctva, prípadne pánov povereníkov, ktorým do kompetencie to patrí, aby nám podali vysvetlenie čo podnikli proti akcii, ktorá bola nezodpovednými ľudmi, ktorí sa nepričinili o to, že dnes slovenský národ tuná slobodne sa môže schádzať pomocou svojich zástupcov, ale cítili využiť každú maličkosť, aby všelijakými hárkami sbierali podpisy, prípadne na niektorých miestach aj nezodpovedných a tých najreakčnejších ľudí, obyvateľov, aby takto sa dožadovali odštátnenia škôl. Toto stanovisko poštátnenia cirkevných škôl nevyšlo len z úst našich, bol som svedkom toho a bol som prítomný na zasadení Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici, že tunajší pán predseda Dr. Lettrich sám toto stanovisko zastával, stanovisko poštátnenia všetkých škôl na Slovensku. A myslím, že našou povinnosťou a aj povinnosťou všetkých členov Slovenskej národnej rady je, aby toto poštátnenie zastávali a odhaľovali všetkých, ktorí proti poštátneniu či už škôl, alebo internátov pracujú a odovzdávali ich tam, kam patria /potlesk/.

Dr. Lettrich: Ďakujem, kto sa hlási ďalej k slovu?

Poneváč sa nikto nehlási, prosím ešte pána povereníka pre veci vnútorné, aby reagoval poznámkou predtým než bude pán povereník pre školstvo a osvetu reagovať na odpoveď.

Dr. Husák: Slávna Slovenská národná rada! Bol som tu interpelovaný, aby sme o akcii, ktorá sa podnikala v cirkevných kruhoch proti poštátneniu škôl, povedali zprávu, odkiaľ táto akcia vyšla, resp. za akých okolností prebiehala. Ačkoľvek sme vedeli, že sa tu chystá, povedal by som slovami p. Dr. Harčára - nesúhlas so -strany cirkevných miest proti poštátneniu školstva -, nevenovali sme tomu mimoriadnu pozornosť, pretože sme sa domnievali, že v Československej republike ako v štáte demokratickom má každý občan právo povedať svoju mienku. No táto akcia podľa nášho názoru bola prevádzaná spôsobom nedemokratickým a odporujúcim platným právnym predpisom a preto musely bezpečnostné orgány sa jej zaujať, v čom toto spočívalo:

1/ Podľa predpisov, najmä podľa zákonných predpisov a trestných zákonov neni dovolené kostoly zneužívať na akúkoľvek akciu. Behom bohoslužieb v kostoloch dávaly sa kolovať podpisové hárky a veriaci boli vyzývaní, aby tieto podpisové hárky podpisovali priamo v kostole a za bohoslužieb.

2/ V kostoloch bolo čítané memorandum pána arcibiskupa Kmeťku, ktoré memorandum je svojim obsahom do značnej miery politické, Národnej rade nepriateľské, aspoň v tejto otázke, a aj čo do výrazov veľmi nevyberavé. Toto memorandum, ačkoľvek nepovažoval pán arcibiskup za potrebné vyčkať odpoveď Predsedníctva Národnej rady, dal čítať po najrôznejších farnostiach pričom bola výzva na obecenstvo v kostoloch prítomné, aby hárky podpisovalo. Ďalej tieto podpisové hárky boly dávané mníškam v nemocniciach, ktoré používajúc ťažkú situáciu, v ktorej nemocný človek je, davaly im podpisovať zase tento protest. Ďalšia akcia. Dokonca pokúšali sa dať to podpisovať i medzi robotníctvom v továrňach a že to bolo organizované ešte širšie, svedčia doklady, ktoré sa nám potom do rúk dostaly. V nich jednotliví páni farári dostávali príkazy, aby svolali schôdzku katolíckeho obyvateľstva, vysvetlili im memorandum pána arcibi-

skupa, odmietali nariadenie Slovenskej národnej rady a navrhli rezolúciu, ktorú má to miestne obyvateľstva akoby samo od seba, teda hromadne z celého Slovenska posielať. Toto presahovalo už rámec, ktorý si môže demokratický občan alebo i organizácia v demokratickom štáte dovoliť, menovite keď sprievodné zjavy tejto akcie boly také, že v dobrých ľudáckych domácnostiach sa pri tej príležitosti nastrážovalo a hovorilo, Že teda jako týmto sa my zase dávame dohromady, aby sa toto používalo na mobilizáciu katolíctva, nie ovšem za ciele náboženská, ale za ciele krajne politické.

Pán Dr. Harčár tvrdí, že je to akcia čisté cirkevná, že cirkev háji svoje sväté právo, keď protestuje proti poštátneniu škôl. Hovorili sme už o tejto otázke pri prejednávaní nariadenia o poštátnení škôl. Upierame akejkoľvek cirkvi dnes v tomto Štáte právo na monopol školský, alebo aspoň na v značných rozmeroch vlastné školy. Upierame to z tých dôvodov, že dnes štát, ktorý sa nestará len o jednu cirkev a o príslušníkov jednej relígie, ale o všetkých, musí sjednocujúcimi predpisami, podľa najnovších výdobytkov vied a najnovších výdobytkov pedagogických, viesť mládež k jednote v školách a hlavne viesť v duchu takom, aký zodpovedá štátnej línii, aký zodpovedá štátnemu programu. Ja by som si dovolil nesúhlásiť so stanoviskom pána Dr. Harčára, že je mu právo cirkvi prednejšie, ako právo štátu, alebo národa. Som toho skromného názoru, že člen Slovenskej národnej rady musí hájiť v prvom rade záujem národný /potlesk/ a len vedľa toho a menovite na svojom poli cirkevnom môže mu byť prednejší záujem cirkevný. Ak sa dostane do rozporu stanovisko cirkvi a stanovisko národa a štátu, musí u každého príslušného občana prevážiť stanovisko štátu a stanovisko národa, lebo je širšie, na širšie pole zamerané, bez ohľadu na všetky historické prežitky, ktoré tu boly. Pravda, toto samé by ešte nebolo vyvolalo tú nervozitu, keby tu neboly ďalšie dôvody. V priebehu vyšetrovania, ktoré sa musely previesť, dostaly sa nám do rúk

doklady, ktoré bezpečne potvrdzujú naše podozrenie; že sa tu nejednalo o akciu náboženskú, ale výslovne o akciu politickú. Môžem tu prečítať niektoré dokumenty, ktoré v originále a podpísané najvyššími cirkevnými funkcionármi dokazujú, že je tým sledovaný úmysel politický. Provinciálny riaditeľ Ústrednej správy slovenskej provincie dcér kresťanskej lásky, píše pánu arcibiskupovi ešte 21. mája t. r., že ho k tomuto listu ženie nadšenie za obranu práv cirkvi a to v dnešných satanských časoch /smiech/, rozumie sa po oslobodení Slovenska a Československej republiky. Ďalej, že to čo sa dnes robí, sú smutné nariadenia novej vlády. To je zrejme dôkazom loyality tohto pána provinciála k novému štátu. Že sa deje taká hrôza, že do škôl sú dosadzovaní miesto doterajších učiteľov dokonca partizáni, ďalej do slova, že terajšiu situáciu, pred voľbami myslí, bolo by nutné využiť, lebo po voľbách už môže byť neskoro. Treba sústrediť pomocou buňkárskych pracovníkov katolíckej akcie, aby z jednotlivých stavovských spolkov a to masovým spôsobom vynútili si katolíci na vrchnostiach svoje práva. Pri tom medzi iným tvrdíme, prosím pekne, že toto je akcia náboženská. Ale máme ešte aj iné doklady. Povedzme, že sa otázka školstva dotýka veľmi citlivé cirkvi. To radi uznávane. Nikto sa neráči vzdáva pozícií, ktoré mal, či už muž vyššieho stanoviska patrily, alebo nepatrily. Malí sme tu akciu Všeslovanského dňa na Devíne. Vážení páni, pamätáte sa dobre, ako všetky vrstvy, obidve politické strany a všetky skupiny sa nadšene zapojily do toho. Naraz dostaly jednotlivé farské úrady v Bratislave obežník podpísaný tunajším dekanom, teda lokálnym najvyšším predstaviteľom, ktorý končí: Prosím celé vziať tak, že oslavovať vierozvestcov budeme doma, prosím, aby celé rímsko-katolícke duchovenstvo a veriaci boli v tomto ohľade solidárni a na Devín my nejdeme. Je tým zase povedané, aký cirkevný záujem tu bol, aby sa demonštratívne žiadalo a v kostoloch vyhlasovala resistencia bratislavkého katolíctva. Bolo treba ostrejšieho zásahu, aby tento pán, ktorý sa za

veľkého demokrata ináč vydáva, zmenil osobne svoje stanovisko,

Ďalej píše pán biskup banskobystrický Dr. Škrábik, arcibiskupovi nitrianskemu o tejto akcii, ktorá prebiehala, že neni dobre možné poštou túto vec organizovať, lebo pošta je cenzurovaná, že by z toho mohly byť nepríjemnosti no a teda, že by tu mohlo prísť i k akýmsi demonštráciám, ktoré ako doslova hovorí - akiste by priviedly k obsadeniu celého Slovenska, k čomu ako počúvam, čakajú len na príležitosť -. Ja sa pýtam, kto má obsadiť Slovensko k vôli cirkveným školám? Alebo cirkev tu vystúpila, ako sa tu verejne hovorí, že hádam Červená armáda zasiahla vojensky, keby si tú katolíci dovolili demonštrovať. Ak mi pán Dr. Harčár dokáže, že je toto pasus náboženského rázu, potom som ochotný tu v Národnej rade desať rokov mlčať, čo by hádam i mnohým veľmi dobre padlo. Vážení páni !

Ovšem celé toto politické stanovisko, javiace sa z dokladov, stanovisko katolíckeho kléru, je ešte jasnejšie formulované. Máme zprávy o tom, že sa o tom hovorilo v niektorých prípadoch i na t. zv. rekolekciach, schôdzkach katolíckeho kléru, ktoré sú tajné, do ktorých my nezasahujeme, ačkoľvek vieme, že veľká väčšina katolíckeho kléru bola priamymi funkcionármi alebo členmi rozpustenej fašistickej Hlinkovej strany. Nechali sme aj tú plnú slobodu len preto, že sme predpokladali, že sa budú zaoberať otázkami" cirkevnými a žiadnymi inými. Na niektorých týchto rekolekciach sa jednalo takým spôsobom, ako by to bola schodiska členov Hlinkovej strany, alebo gardistov. Napriek tomu, sme nezatvorili ani jednoho z týchto pánov, lebo sme mali ten názor, že najvyššie cirkevné miesta buďto listom, alebo nejakým verejným ohlasom upozornia svojich podriadených pánov farárov, ako sa k dnešnému režimu chovať majú. Konštatujem, že do dnešného dňa sa tak nestalo a loyalitu katolíckeho kléru voči bansko-bystrickému národnému povstaniu hoci tomu bude už rok, jediným slovom a jedinou literou nikto nevyslovil,

Najvyšší katolícky klérus nezaujal stanovisko k zmeneným pomerom na Slovensku a v Československu, ani len nepovažoval za potrebné prejaviť loyalitu svoju prezidentovi, vláde a Československej republike, to čo sa robieva za každých okolností, či už je to myslené úprimne, lebo neúprimne,

K článku, ktorý tu spomínal pán Dr. Larčár som citoval, ako sa u nás katolícky klérus a páni biskupovia zachovali, keď tuná prišiel po 6. októbri gardistický režim, ako nadšene privolávali božie požehnanie nielen na prezidenta, ministrov a na všetky inštitúcie a organizácie, teda i na HG, HM, ÚŠB, ktoré tu po 6. októbri boly /hlasy: fuj!/. Toto sa opakovalo stále. My sme v Banskej Bystrici sdelili pánu biskupovi Škrábikovi naše stanovisko a sme povedali, že sa nesmie nikomu nevinnému nič stať, že osobnú i majetkovú istotu budeme chrániť, nežiadame iné, len loyalitu v tejto veci. k čo sa stalo? Keď sme 27. októbra odišli z Banskej Bystrice, o dva dni na-to pán biskup s pánom generálom boli u pána biskupa na bankete v jeho paláci a na verejnej manifestácii, ačkoľvek sa nezúčastnil na žiadnej manifestácii Demokratickej strany, Bolo mi povedané, že toto neni politicky priamo podstatné, že tým neslúžil fašistickému režimu. Pán biskup Škrábik, o ktorom je už reč, povedal vo svojej reči dňa 27. júna, že musíme všetky sily napnúť za to, aby tu bola tretia politická strana, pričom je tam preškrtnuté slovo katolícka, to jest naša politická strana. Aká iná politická strana, ktorú pán Dr. Škrábik tu chce mať môže to byť, ako oživenie rozpustenej Hlinkovej strany. V tejto tendencii bola celá korešpondencia, ktorej je tu veľký balík, pastiersky list, ktorého koncept je pripravený, kde sa dáva úprava na Ľudové súdy, žiada prísediacich, aby nesúdili nikoho, lebo ani Kristus Pán nikoho neodsúdil, že tí, ktorí majú byť súdení, sú dobrí národovci atď od a do zet obhajoba bývalého minulého politického režimu. Jednalo sa tu vyslovene o akciu politickú a o politickú reakciu, takú akciu akú by bola robila Hlinková strana, Hlinková garda, keby tu

mohla pod tým menom jestvovať, ktorú by oni dneska prevádzali. Bolo tu povedané, že katolícke internáty vychovávaly čisté charaktery a čisté duše. Z poslednej doby, keď sme chystali akciu

Všeslovanského dňa na Devíne, dozvedely sa naše orgány, že sa chystajú z radov svoradovského študentstva, ktorého tam toho časti ešte veľa nebolo - asi 80-, po Bratislave organizované demonštrácie za Devín, síce za heslá katolícke, ale ktoré boly postavené tak, že nám bolo jedno čo sa stane, to sa stane, nech je z toho medzinárodný škandál, my tam demonštrovať budeme. To bola jedna vec. Nedemonštrovali, lebo sme urobili patričné predbežné opatrenia. Druhá vec. Bánovce, Tisovo sídlo bolo jedného rána plagátmi polepené, Tisovými fotografiami a s rôznymi protičeskými a protižidovskými a protisovietskými heslami. Tieto akcie vyšetrovala Národná bezpečnosť a pôvodcovia boli z katolíckeho internátu Tisovho v Bánovciach. Či boli inšpirovaní pánmi farármi, ktorí ich mali vychovávať v tak čistom kresťanskom duchu a profesormi, ktorí tam boli? Samozrejme, že sme ich všetkých museli zatvoriť. Sú to dva prípady konkrétne. Ja by som bol veľmi rád, keby mienka p. Dr. Harčára, o ktorej úprimnosti nepochybujem, že katolícke akcie nechcú byť politikumom, keby bola i mienkou najvyšších cirkevných kruhov, Z dokladov, ktoré mám po ruke a ktoré som čiastočne uviedol sú však opačnej, mienky, že cirkevné ciele, ktoré sa dnes tu podnikajú sú pláštikom na politické grupovanie z bývalých hlinkovských kruhov. Tieto hlinkovské kruhy akademické, tie sú dneska rozbité, ale majú svoje internáty, kde používajú jedinú formu, ktorú majú, kde sa utiekajú pod pláštikom katolíckej cirkvi. Bolo by veľmi želateľné, aby tí čestní a demokratickí kňazi, ktorých je chvála Bohu ešte dosť a ktorí s katolíckym ľudom vždy dobre cítili a nenávideli fašistický režim tak ako my všetci, že by sa títo odlúčili od politicky kompromitovanej čiastky kléru a na svoju päsť samostatne začali skutočne demokratickú akciu.

Pán Dr. Harčár obhajoval pána biskupa Cárskeho, že on nevedel o veciach a dobromyseľne napísal istý list. Som ochotný tomu veriť, že v tom prípade tomu tak bolo. No v poslednej dobe dostali sme nasledovný list od pána biskupa Čárskeho, v ktorom protestuje proti zaisťovaniu kňazov a hovorí: zo zaistených je 10 kňazov Maďarov-Anyásov a títo veľmi chýbajú. Na druhej strane je tam zaistených 13 kňazov, ktorí sú dobrými národovci, údajne majú byť postavení pred ľudový súd, no ale ešte keď niekto má byť postavený pred Ľudový súd nie je vinný. Jediným slovom nepripúšťa, že by Anyási patrili do Maďarska, a že by človek, ktorý sa politicky kompromitoval patril do väzenia. Bez ohľadu na to, akého je zamestnania, alebo aké postavenie mal. Ako si to ináč máme vykladať /hlasy/. Materiál, ktorý by sa tu chcel predkladať bol by nekonečný. Ale tak, ako tuná bolo jednohlasne konštatované, nikto nechce a myslím, že sme všetci a toho názoru, že ani nesmie podnikať na Slovensku protináboženské, alebo proticirkevné akcie, ale ani nikto to nebude trpieť, aby pod titulom náboženstva alebo cirkvi sa tu robily politické akcie proti štátu a proti dnešnému režimu.

Sami seba by sme politicky diskvalifikovali a znovu prispeli k vybudovaniu takých pomerov, ktoré nás priviedly do roku 1938. Z toho všetkého nesmieme odhliadnúť to martírstvo, z akého sa tešia dneská niektorí cirkevní činitelia a ktorí sa snažia naše protifašistické opatrenia vykladať ako opatrenia proti cirkevné. Je tu nekonečný počet možností zaistiť rôznych kňazov, ktorých protištátne a poburujúce kázne, v ktorých útočili samozrejme zahalene proti Červenej armáde a proti jednotlivým politickým stranám, proti režimu, kde priamo chránili režim minulý, Neurobili sme tieto opatrenia a neurobia sa len preto, aby sme nemohli byť stavaní do pózy nejakých proticirkevných bojovníkov. To nie sme, ani nechceme byť. Ale má každá trpezlivosť svoje medze. To sa musí uznať. Ak sa nechce katolícky klérus zbaviť