svojej blaženej nádeje, že bude ešte stále politizovať, politizovať po svojom, to je najprv po maďarónsky a potom gardisticky a ak sa nevie utiahnuť do kostola a do vnútorného náboženského života, tak ho budeme musieť donútiť, aby sa z verejného života utiahol veľmi rýchle. Ovšem je zarážajúca troška práve tých demokratických cirkevných činiteľov, ktorých sme zistili a ku ktorým počítame i clona Národnej rady pána Dr. Harčára. Tak ako v dvaciatom roku začala sa organizovať Hlinková strana celkom jasne na náboženskom základe a kto trošičku pozná históriu tých rokov vie, že to bola celkom veľmi šikovne robená taktika ľudí, ktorých značná čiastka slovensky nevedela, alebo veľmi slabo. Preto z tohoto si berieme jedno poučenie, že nikdy viac nepripustíme touto formou

 f

organizovať politické reakčné sily, keď by akokoľvek sa oháňaly svojim náboženstvom. Boli by sme veľmi vďační, keď by toto poučenie si vzali tie kruhy katolícke, ktorým chceme vyjsť všemožne v ústrety. Pokiaľ ide o tlač, pokiaľ ide o výchovu náboženskú v školách, pokiaľ ide o výchovu obecenstva v náboženskej stránke, ináč po každej možnej stránke v ústrety chceme vyjsť s jedinou podmienkou, že budú štátu loyálne, a že budú viesť svoje akcie v duchu demokratického presvedčenia. Nech je nám odpustené, že tejto podmienky sa za žiadnu cenu nevzdáme /potlesk/.

Dr. Lettrich: Pánu podpredsedovi Dr. Husákovi ďakujem za danú odpoveď a prosím pána podpredsedu a povereníka Novomeského, aby sa ujal záverečného slova.

Novomeský: Vážení, Reči, ktoré tuná odznely pre predkladanú osnovu i proti, zbavily by mňa už povinnosti dlhšie sa zdržiavať pri tejto téme. Nechcem sa dotýkať tých poznámok, ktoré sa vyslovily pre osnovu. Len niektorých poznámok, ktoré kriticky zhodnocovaly predloženú osnovu. Pán senior Šenšel poukázal na veľký význam a na vynikajúci i pochvalyhodný zástoj Štefánikovho internátu tu v Bratislave a na to, že miestni činitelia Slovenskej

národnej rady vychovávali tuto mládež a odmietal, nikým nevyslovené námietky proti duchu výchovy v tomto internáte. Postavil celú vec tak, ako by poštátnenie internátov sledovalo isté politikum a chcelo len eliminovať isté reakčné hniezda z nášho internátneho života. Takéto stavanie na takéto otázky by nebolo správne. To, čo ja som tuná uviedol o tom alkazáre, to mala byť len ilustrácia ale nie sama príčina, pre ktorú siahame a pre ktorú sme volili cestu k poštátneniu všetkých internátov. Ostatne na celú logiku celej veci veľmi správne upozornil práve pán kolega Beharka. Poštátnenie internátov, páni, nie je trest. Toto poštátnenie, ďalší článok vo vývoji čosi vyvoláva, čo si nevyhnutne vyžaduje dneská celý náš moderný pedagogický názor, ktorý zastávajú učitelia a ku ktorému sa prikláňa konečne i študentstvo a ktorého ovocie budeme brať o nejaké dva tri roky.

Pán senior Šenšel, ja sa veľmi hrde hlásim k tomu, že som bol tam medzi tou mládežou evanjelickou a veľmi som rád, že sme sa spolu našli nielen vtedy v Štefánikovom internáte, ale potom neskoršie i v Banskej Bystrici pospolu. A to poštátnenie tohoto internátu to nijako nie je, ani len slovom, proti duchu alebo proti spôsobu výchovy v tomto internáte. Voľakedy, a nie je tomu ani tak dávno, pred nejakými 30-35-40 rokmi, celý náš národný život sa odohrával vlastne vo farách, niekoľkých farách slovenských evanjelíckych i katolíckych. Ale po 18. roku, ako sa rozbiehal celý náš národný život, kto by ho bol chcel len z piety k tým farám a len z piety k tým, ktorí viedli tento národný život, zpäť dať celý tento život zase tam len do tých fár. Rozrástol sa náš život do ohromných šírok, a nebolo to nijakým popretím zásluh týchto fár a zásluh tých kúrií, kde sa nám ten život rodil, kde sa podpaľoval, kde sa udržoval, veď ani slovom sa nevyslovil ten nový život proti tomu, ale proste dostal sa ďalej. To kurča rastie a neni nijaká neúcta k -vajíčku, jestli ho nazpäť toto kurča nemôže do toho vajíčka vtesnať,.

Prosím. Pán senior Šenšel vyslovil jednu podivuhodnú vetu, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť. To vyslovil tak mimochodom, ale jednako by bolo dobre, aby sme o tom pouvažovali. Povedal, že čo keď klerikalizmus prevezme raz vládu, čo potom budeme ako robiť. Páni, ja by som s takouto perspektívou nešiel do tohto nového života a myslím, že nikto z nás nemal túto perspektívu na mysli. Lebo jestli takýto výhľad budeme mať pred sebou, nebolo treba povstania. Keby klerikalizmus sme tu zas mali, nebolo treba vôbec ani kvapky nielen krvi, ale ani len slzy, ba ani len sliny na to, aby sme zmenili tento stav. Našou úlohou musí byť, tak Vašou, ako našou, teda to je spoločná naša úloha, ktorá sdružuje, aby sme celý tento život dostali úplne na nové roviny, na nové polia a s vylúčením toho, čo nás tak veľmi ťažko postihlo vo vývoji minulého dvadsaťročia. Myslím, že keď hovoríme v novej republike, práve na to myslíme, aby ten starý vývoj sa v tejto novej republike nikdy nezopakoval. /Potlesk/.

Teraz k vývodom pána kolegu Harčára: Pán kolega Harčár povedal tu tiež jednu veľmi pozoruhodnú vetu o vynikajúcom a pevnom zástoji katolíckej cirkvi v dvoch tisícročiach a dovoláva sa toho, že cirkevní činitelia sú proste viazaní svojimi povinnosťami; ako cirkevných činiteľov, držať sa istých práv, ktoré cirkev má, a ktoré proste zmeniť nemožno. A z tohoto stanoviska sa tiež odporuje proti poštátneniu školstva zrovna tak, ako proti pripojenej osnove na poštátnenie internátov. Katolícka cirkev mala širší zástoj a mala širší vplyv na verejný život, než ho má teraz alebo než ho mala trebárs len za uplynulých 6 rokov, ktoré boly plastickým obdobím vplyvu cirkvi na verejný a na štátny život. Napríklad katolícka cirkev volila kráľov, dosadzovala panovníkov, nebolo vôbec možno pohnúť sa v celom verejnom živote bez súhlasu alebo proti vôli cirkvi a cirkevných inštitúcií a miest. A jednako sa dostala cirke do pozícií až dnešných a dostávala sa pri veľkých revolučných

zmenách. Dostávala sa pri obrovských premenách spoločenských do tej pozície svojej duševnej, keď tento vplyv nevykonáva. A tu kladiem túto otázku, dneska je tiež nejaká podobná situácia, kde sa ten veľký vplyv cirkvi láme. Ide len o to, či cirkve pochopia znamenie tejto doby a či sa chcú držať dajakých svojich starých práv zubami - nechtami len preto, lebo ich maly v poslednom období, alebo či pochopia miesto, ktoré sa im tu určuje s väčšou loyalitou, než ona sama má k našim potrebám a k nášmu programu a k celému nášmu vývoju. Teraz niektoré poznámky k navrhovaným zmenární

Z toho hľadiska, ktoré som tuná už povedal a z tých dôvodov, ktoré tuná povedali niektorí páni predrečníci, menovite pán kolega Jeleň a pán kolega Beharka, by som neodporúčal Slovenskej národnej rade, aby do 1. §-u predkladanej osnovy boly pojatá tá zmena, ktorú navrhoval pán senior Šenšel. Naproti tomu nie je nijakých námietok proti tomu, aby v §-e 7 sa doplnil podľa návrhu pána seniora Šenšela, ten text, že zamestnancov poštátnených internátov preberá štát, vstupujúc do práv a povinností doterajších zamestnávateľov, ak vyhovujú predpisom pragmatikálnych zamestnancov. To je všetko, čo by som mohol uviesť na okraj tejto veľmi významnej a užitočnej debaty, týkajúcej sa len špeciálne tejto osnovy /potlesk/.

Dr. Lettrich: Ďakujem podpredsedovi Novomeskému a predtým,

než by sme prikročili k hlasovaniu, k slovu sa ešte prihlásil

pán Dr. Harčár.

Dr. Harčár: Nedá sa zachytiť.

Dr. Lettrich: Ďakujem. Prikročíme k hlasovaniu. Máme tu okrem osnovy dva doplňujúce návrhy pána člena Rady p. seniora Šenšela. A síce: jeden doplnok týka sa 1. §-u, druhý doplnok 7. §-u osnovy. So 7. §-om osnovy súhlasí aj pán referent, pán podpredseda Novomeský. Prosím pána člena Rady seniora Šenšela, aby

sa osvedčil či pridržiava sa ešte svojho doplňujúceho návrhu, čo sa týka 1. §-u.

sen. Šenšel: Pridržiavam.

Dr. Lettrich: Dávam tedy hlasovať o tomto doplňku.

/hlasy/ Pán senior Šenšel /nedá sa zachytiť/.

Dr. Lettrich: Tak aký návrh na doplnok, na zmeny 1. §-u.

Ešte raz. Kto sa pridŕža 1. §-u, a síce v tom smysle, aby tam bolo síce vsunuté, že okrem internátov, ktoré boly v rokoch 1939-1944 vedené v duchu protifašistickom a demokratickom.

Dávam hlasovať. Prosím, kto je za prijatie tohoto doplnku, nech dá hore ruku.

Ďakujem, menšina. Dávam hlasovať o celej osnove, za prijatie osnovy. Kto je za to, aby bola prijatá osnova tak, ako bola čítaná s doplnkom, ktorý bol tuná akceptovaný pánom referentom, ktorý podal pán senior Šenšel.

Ďakujem, väčšina. Vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady a prikračujeme k dalšiemu bodu, a síce k 10. bodu nášho programu, nariadeniu Slovenskej národnej rady o drahotnej výpomoci na deti robotníkov a prosím pána referenta, povereníka Dr. Horvátha, keby sa ujal slova,

Prosím pánov členov neodchádzať, lebo nebudeme usnášania schopní, budeme nútení zakľúčiť zasadanie.

Dr. Horváth: Slávna Slovenská národná rada ! Zákonom č. 217/1941 boly na Slovensku zavedené t. zv. rodinné mzdy a to tým spôsobom, že Robotnícka sociálna poisťovňa vyplácala k riadnym mzdám, podľa počtu príspevkových miezd, získaných v nemocenskom poistení, ešte prídavky na deti. Tieto príplatky vyplácala Robotnícka sociálna poisťovňa z Fondu rodinných príspevkov každoročne vo výške 120. - až 480. - K. Následkom stúpajúcej drahoty, Tisova vláda vydala nariadenie s mocou zákona č. 144/l944, v ktorom bol poskytnutý k týmto rodinným prídavkom zvláštný jednorázový drahotný prídavok vo výške 40, - až 100. -K. Nakoľko nariadením Slovenskej národnej rady č. 1/1944 bolo vypovedané, že Slovenská národmi rada preberá všetku zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc, toto nariadenie Tisovej vlády, vydané po tomto dátume, stalo sa neplatným. Vzdor tomu, na neoslobodenom území boly tieto rodinné, tieto zvláštne prídavky drahotné vyplácané. Následkom toho nastala tá situácia,

že v niektorých krajoch Slovenska drahotné prídavky vyplácané boly, v iných nie. Taktiež následkom válečných pomerov stalo sa, že i riadne rodinné prídavky, najviac jesenná polovička v roku 1944, ako i jarná polovička v roku 1945 miestami boly vyplatené, miestami nie, väčšinou nemohly byť poukazované Robotníckou sociálnou poisťovňou, poťažne Ústrednou sociálnou poisťovňou a na mnohých miestach ich vyplácaly Okresné národné výbory a to vo výškach, ktoré nezodpovedajú zákonným ustanoveniam. Cieľom predloženej osnovy nariadenia je, aby tento stav bol zlikvidovaný a v navrhnutom nariadení je navrhovaná drahotná výpomoc v dvojnásobnej výške, ako bola v nariadení s mocou zákona č. 144/1944. Text navrhovaného nariadenia je tento:

/Text osnovy priložený. /

Poznamenávam k tomu, že toto nariadenie je jednorázové, poskytuje drahotnú výpomoc len na tento rok, ináč definitívne usporiadanie bude potom, keď sa ukončia vyjednávania, vedené teraz medzi zástupcami slovenských a českých poistencov a príslušných úradov. Preto navrhujem, aby toto nariadenie bolo prijaté slávnou Slovenskou národnou radou v navrhovanom znení.

Dr. Lettrich: Ďakujem. Zahajujem rozpravu o prednesenej osnove, kto sa hlási o slovo ? Prosím pán člen Rady Bohúň.

Bohúň: Slávna Národná rada! Ja myslím, že toto nariadenie sa nevzťahuje na lesných robotníkov. Jedine na robotníkov v tých sociálnych poisťovniach podľa tohoto zákona citovaných. Lesní robotníci, prosím, ktorí majú zvláštnu ešte poisťovňu, v takom stave žijú, že je tam penzijné ročne, keď Vám ústne tu môžem povedať 560. -K a činí najvyššie 1. 400. -K ročne. Ja som si toto zistil práve na lesnom riaditeľstve v Banskej Bystrici.

Ja by pekne prosil slávnu Radu, aby bolo pozmenené, aby sa toto vzťahovalo i na týchto robotníkov. Nejdem, prosím, citovať ten zákon, podľa ktorého týmto robotníkom sa tam vyplácajú penzie. To by bolo skutočne veľmi boľastné, aby sme my týchto robotníkov vynechali z tejto podpory, ktorí sú v najkritickejšom stave. Toto

by som prosil, aby bolo vsunuté aspoň, že ja som pri tejto príležitosti pripomenul tých robotníkov.

Dr. Lettrich:. Ďakujem. Nasleduje pán člen Rady Rakacký.

Rakacký: Slávna Slovenská národná rada ! Už je na čase, že by sme sa starali o tie najslabšie sociálne vrstvy, o robotníctvo, ktoré potrebuje pomoc a zvlášť teraz, keď je taký drahý čas. Lenže už takéto nariadenie sme odhlasovali a to č. 74. O jednorázovú výpomoc pre štátnych a verejných zamestnancov a to bolo publikované 3. júla a bolo publikované a vydané nariadenie 11. júna 1945. Štátni a verejní zamestnanci nedostali doposiaľ ani haliera. Preto žiadam, štátnym a verejným zamestnancom sa už zajtrajším dnom vyplatilo to, čo im patrí a čo sme odhlasovali, lebo načo tedy odhlasujeme nariadenia, keď sa neuskutočnia. A preto ja by som bol za to, že by sa čím skorej vyplácalo, lebo je veľká drahota a štátni a verejní zamestnanci a vôbec i robotníci sú v najubiedenejšom stave a nemajú sa z čoho živiť. Tak preto aspoň tú jednorázovú výpomoc, aby im čím skorej vyplatili a tým by som skončil. /Potlesk. /

Dr. Lettrich: Prosil by som pánov členov Rady, keby boli tak láskaví a keď majú pozmeňujúci, alebo doplňujúci návrh, keby to hneď písomne podali, lebo neni možno všetko v hlave držať.

Ďakujem za prejav a prosím pána podpredsedu Dr. Čecha, keby sa láskavé ujal slova.

Dr. Čech: Slávna Národná rada ! Ja chcem len odpovedať pánu členovi rady Bohúňovi. Isteže je žiadúcne, aby v dnešnej ťažkej dobe dostali sociálnu výpomoc i tí, ktorí prípadne sú na to najviac odkázaní, veď tí, ktorí pracujú v lesnom priemysle a ktorých ročné penzie a ročné príjmy sú tie najnižšie. Pri tom ho však chcem upozorniť, do tohoto nariadenia, resp. osnovy tohto nariadenia nemôžeme ten pozmeňujúci návrh formulovať už z toho dôvodu, že tuná proste Ústredná sociálna poisťovňa poskytne zamestnancom uvedeným, atď. Teda tuná Ústredná sociálna poisťovňa poskytuje tak, ako aj poskytovala predtým a my môžeme prejaviť súhlas jedine s tým ich opatrením sociálnym pre tých poistencov, ktorí sú u nich. Čo sa týka

tohoto návrhu bolo by žiadúce, vlastne duplujem mu, že teda iniciatívne tak ním vnesený tento námet bude predmetom zpracovania Povereníctva pre sociálnu starostlivosť, ktoré v tom smyslo bude sa snažiť, aby zjednal o nápravu a pomoc pre tých, ktorí v tejto dobe najviac potrebujú.

Dr. Lettrich: Ďakujem. K slovu sa hlási pán člen Rady Ondruš.

Ondruš: Slávna Slovenská národná rada ! Len niekoľko poznámok ku tejto jednorázovej výpomoci o sociálnej poisťovni. Na našom Slovensku, keď prebiehal oslobodzujúci boj sú rôzne kraje. Jedny kraje, čo dostaly už v jeseni vyplatené, jedny kraje dostaly už na jar. A len by ako pripomienku som mal pre pána povereníka, aby bolo pamätané, že jedni dostali, druhí vôbec nič nedostali. Teda, aby ešte i títo čo dostali, nedostali tretí raz a druhí ani raz. Ja som práve v tom kraji, kde vôbec ani jesenný ani jarný tento prídavok na deti robotníci zo sociálnej poisťovne nedostali. Mal som veľké ťažkosti s týmto, som to akosi dal na ďalšiu dobu a teraz keď prídem z Bratislavy, aby som mohol týmto robotníkom, ktorí vôbec nedostali jaksi žiadnu odpoveď dať. Tedy by som prosil, aby v tomto smere bolo pamätané.

Dr. Lettrich: Ďakujem. Kto sa hlási ďalej? Poneváč sa k slo-

vu nikto nehlási, považujem rozpravu za ukončenú a prosím o záverečné slovo pána povereníka Dr. Ivana Horvátha.

Dr. Lettrich: Slávna Slovenská národná rada ! Čo sa týka poznámky ohľadne lesných robotníkov, stotožňujem sa s pánom predsedom Dr. Čechom, táto drahotná výpomoc je dávaná Ústrednou sociálnou poisťovňou z Fondu rodinných prídavkov, je z príspekov zamestnávateľov a z príspevku štátu. A výlučne podľa určenia môže byť daný z tohoto príspevku len tým, ktorí sú poistení. Teda musel by sa meniť celý zákon predošlý, aby sme mohli, pravda, celú osnovu zákona. Sľubujem tak, ako pán podpredseda Dr. Čech, že budem pamätať na lesných robotníkov a ihneď zahájila potrebné vyšetrenie a potrebné kroky, aby i týmto drahotná výpomoc udelená bola v rámci zákona.

Čo sa týka tej drahotnej výpomoci, ktorú sme nedávno odhlasovali, neni v mojej moci, pravda, aby som zakročil o jej rýchle vyplatenie, ale zaiste Slovenská národná rada a príslušní činitelia vypočuli tento návrh a postarajú sa o to, aby štátnym zamestnancom urýchlene vyplatená bola. Ku poslednému dotazu pána člena Rady Ondruša chcem pripomenúť, že práve účelom tohoto je, aby to bolo zjednotené a tí ktorí doteraz nedostali, dostanú celú túto drahotnú výpomoc, tam kde dostali, kde im to už bolo poskytnuté, bude strhované. Táto akcia je pripravená úplne, čakali sme len na odhlasovanie nariadenia Slovenskou národnou radou a výplata ihneď sa započne, takže v tomto ohľade môže byť ubezpečený, že akcia bude prevedená urýchlene.

Dr. Lettrich: Ďakujem. Prikročíme k hlasovaniu.

Prosím, kto je za osnovu, tak ako bola prečítaná, navrhnutá, nech dá hore ruku.

To je jednohlasné. Ďakujem. Vyhlasujem osnovu za nariadenie Národnej rady.

Prikročíme k bodu 11. a prosím pána podpredsedu ä povereníka Novomeského, aby sa láskavé ujal referátu.

Novomeský: Budem len veľmi krátkym, nebudem prepínať Vašu trpezlivosť. Osnova nariadenia, ktorá za mimoriadnych okolností dostáva sa pred Národnú radu, vyvolaná je naliehavou potrebou upraviť pomery na našej univerzite tak, aby ani do tých čias, kým definitívna nová úprava postavenia našich vysokých škôl nebude uskutočnená, nemala naša univerzita nijakú takú pečať, ktorú jej dal predošlý režim na škodu povesti a na škodu postavenia našej jedinej univerzity. Dočasne usporadúvame niektoré pomery slovenskej univerzity, podľa takej zásady, aby opravdu hodnotné výdobytky ostaly zachované, na druhej stránke sme odstránili všetky znaky, ktoré dáva našej univerzite pečať reakčnosti, nedemokratičnosti a zámerného protičeského docielenia.

Prvý § návrhu nariadenia, ktorý ráčite mať pred sebou, určuje meno univerzity tak, že sa má volať Slovenská univerzita v Bratislave. Odstraňujeme predovšetkým latinské označenie Univerzitas Instropolitana, keď autori tohoto označenia chceli demon štrovať spojitosť našej univerzity s historickým ústavom bratislavským, ktorý však nikdy nebol ani slovenskou ani slovanskou inštitúciou. Určenie definitívneho názvu našej univerzity nechávame zatiaľ nevyriešené. Či dáme meno Štúrovo, meno Šafárikovo, alebo ponecháme meno Komenského k názvu našej univerzity, navrhujem ponechať na rozhodovanie pri úvahách o definitívnom nariadení o Slovenskej univerzite,

U §-u 2, pokladáme za dôležité zdôrazniť, že osamostatnením oboch bohosloveckých fakúlt sledujeme nielen prospech univerzity, ale záujem oboch fakúlt, čo je nepochybné, že svojho času samotné cirkve bránily sa inkorporovaniu svojich teologických učilíšť do štátnej svetskej univerzity.

§ 3. suspenduje možnosti t. zv. autoritatívnych a vrchnostenských zásahov, do niektorých práv a vecí univerzity, pri čom vyslovujeme očakávanie, že naša univerzita bude nielen nápomocná, ale bude aj priebojné sa zasadzovať o to, aby jej počínanie boly v súlade s intenciami našej národnej i štátnej politiky.

Ostatné §§-y predkladaného návrhu nariadenia majú formálny charakter a doplňujú to, čo predošlé §§-y ustanovujú.

Vážení, po tieto dni budú na našej univerzite prvé promócie za novej obnovenej Československej republiky.

Navrhujem, na vyjadrenie Slovenskej národnej rade práve predkladanú osnovu nariadenia o dočasnom usporiadaní niektorých pomerov na Slovenskej univerzite na schválenie. /Potlesk. /

Dr. Lettrich: Ďakujem. Zahajujem rozpravu o prednesenej osnove. Kto sa hlási prosím k slovu?

Poneváč sa nikto nehlási prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy tak, ako bola prednesená?

Konštatujem jednohlasnosť. Vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k bodu 12. voľbe výborov Slovenskej národnej rady podľa nariadenia č. 57/1945. Podľa tohto nariadenia máme zriadiť výbory a síce: Plénum Slovenskej národnej rady vyvolí zo svojho lona tieto výbory:

právny výbor,

hospodársko - sociálny výbor,

rozpočtový výbor,

kultúrny výbor a

imunitný výbor.

Ak podá 10 členov návrh aj na iné výbory, môžeme voliť aj iné výbory, ale je tu dohoda strán a myslím že tieto výbory predbežne úplne postačia. Hláste návrhy, ktoré si dovolím prečítať a síce z jednej, druhej strany.

Dr. Lettrich: Pred tým, než by sme prikročili k voľbe výborov, budeme musieť stanoviť počet členov jednotlivých komisií a dovoľujem si navrhnúť plénu Národ nej rady, aby sme stanovili počet pre právny výbor na 8 členov, hospodársky sociálny výbor, aby mal 12 členov, rozpočtový 12 členov, kultúrny výbor 12 členov a imunitný 8 členov. Keď nájdete iný návrh. /hlasy/. Nemáme.

Kto je za prijatie tohto návrhu?

Vyhlasujem ho za jednohlasne prijatý. Prikročujeme prosím k prečítaniu návrhov, ktoré sú podané od jednotlivých strán. Návrhy neobsahujú úplný soznam členov. Strany budú potom tieto dolňať dodatočne, ktoré budú dopĺňať i tými členmi, ktorí budú dodatočne zvolení za členov Slovenskej národnej rady. Tak prosím. Komunistická strana navrhuje do právneho výboru: Dr. Ján Čech, Dr. Gustav Husák a pána člen Lietavca a pána Dolinského. Demokratická strana Dr. Štefana Kočvaru, Dr. Michala Zibrina, Dr. Jána Beharku.

Prajete si, aby sme volili jednotlivé alebo sumárne.

/hlasy/ sumárne. Celkovo.

Bo hospodárske sociálneho výboru je návrh: Dr. Púll, Mazúr, Račko, Bahurinský. Ďalej Ing. Pavel Hlaho, Dr. Martin Kvetko, Matej Bobrík, Ing. Július Gašparík, Gustav Zeman.

Dovoľujem si oznámiť, že ešte aj naši priatelia členovia rady Ukrajinci navrhujú do právneho výboru Dr. Rohala Ivana, do hospodárskej. Dr. Rohala tiež a teraz ideme sčítať úroveň s ostatnými.

Do rozpočtového výboru: pán člen rady Takáč, Valo, Čáp, Komzala. Ďalej Dr. Matej Josko, Dr. Ing. Peter Zaťko, Karol Folta a Bebej Peter. Tak je. Áno.

Kultúrny výbor? Novomeský, Kapinaj, Klokoč, Jeleň, Ľudovít Šenšel Andrej Devečka a pán člen Kapišovský. / hlasy/ Takto si potom doplní-

te/.

Ďalej do imunitného výboru pán člen Ondruš, Kubač, Strechay, Dr. Rašla, Horváth, ďalej Dr. Fedor Hodža, Martin Kulich, Dr. Harčár a to za priateľov Ukrajincov Židovský Peter.

Dávam hlasovať o prečítanom návrhu. Kto je za to, aby boli prijatí títo za členov prečítaných komisií.

Konštatujem jednohlasnosť. Vyhlasujem ich komisie za ustanovené. Predsedu si budú musieť zvoliť komisie sami.

Týmto sme program vyčerpali/prosím/Hlasy/.

Boly podané písomné interpelácie na Predsedníctvo a jednu interpeláciu prečíta pani členka Zárembová.

Pani Zárembová: Vážení páni: Prosím Vás ešte o minútku trpezlivosti lež interpeláciu prečítam. Interpelácia členov Slovenskej národnej rady Františka Čápa, Karola Dolinského, 0skára Jeleňa a Rozálie Zárembovej vo veci na riadenia o národných správach v peňažných ústavoch. Slávne Predsedníctvo Slovenskej národnej rady v Bratislave! Dolupodpísaní členovia Slovenskej národnej rady konštatujú, že už vyše mesiaca zaoberá sa slovenská verejnosť a slovenská tlač otázkou dosadenia národných správ do peňažných ústavov bez toho, aby sa dosiahlo konkrétneho výsledku. Je známe, že osnova nariadenia o národnej správe v peňažných ústavoch je vypracovaná už vyše mesiaca a doteraz ešte nebolo možné dostať pripomienky od Povereníctva Slovenskej národnej rady pre financie. Dolupodpísaní členovia Slovenskej národnej rady žiadajú, aby do najbližšieho pléna Slovenskej národnej rady bola pojatá do programu aj otázka národných práv finančných ústavov. Že ide o súrnu otázku ďalekosiahleho významu, to dokazujú tieto skutočnosti

1/ vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva sú dosadené národné správy a tým učinený prvý krok k znárodneniu nášho hospodárstva. Banky, ktoré idú v starých koľajach a sú ovládané skoro tými istými ľuďmi ako za bývalého režimu, robia k znárodneniu bank čo najväčšie prekážky. Vládne nariadenie č. 17/1945 o mimoriadnych opatreniach v peňažníctve, nedáva možnosť hlbšieho zásahu do správy a činnosti

bank.

2/ Dekrétom prezidenta republiky boly národné správy uvalené v Čechách aj na peňažné ústavy práve tak, ako aj na ostatné hospodárske složky. S ohľadom na budúce sjednotenie meny, štátneho dlhu, ako aj na spoločný postup pri určitých štátnych finančných operáciách, je bezpodmienečne nutné, aby vývoj peňažníctva šiel tak v českomoravských krajinách, ako aj ha Slovensku súbežne.

3/ S prehlásením Závodných výborov bratislavských bank, ako aj z rezolúcie vydanej na poslednej schôdzi zástupcov všetkých národných výborov v Bratislave a zástupcov českých a slovenských odborov, bolo so strany zamestnanectva nie len v peňažných ústavoch, ale aj ostatných odvetví hospodárstva, kategorický žiadané zavedenie národnej správy aj do peňažných ústavov.

4/ Podľa programu Československej vlády majú sa všetky kľúčové hospodárske podniky, ako bane, energetické stroje, ťažký priemysel, banky a poisťovne postaviť pod jednotné štátne vedenie. Národné správy sú prvým krokom k uskutočneniu vládneho programu a zaisťujú hladký priechod k ďalšej fáze znárodnenia k pripravovanému zoštátneniu.

Dolupodpísaní členovia Slovenskej národnej rady žiadajú preto, aby bolo čím skôr svolané plénum Slovenskej národnej rady, na ktorom okrem iných otázok bude prejednaná aj osnova nariadení p národných správach peňažných ústavov.

Dolupodpísaní sú presvedčení, že len zavedením národných správ do bank, bude zaistená koordinácia peňažných ústavov s ostatnými odvetviami hospodárstva. Zaistí sa hladké financovanie a úverovanie rekonštrukčných prác a konečne postavia SÍL týmto všetky sektory hospodárstve na spoločnú základňu v záujme najužšej spolupráce. Žiadam prísľub ešte dnes, že bude vo veci rokovať Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a osnova sa dostane do budúceho pléna.

Ďakujem.

Poneváč pán povereník tu neni, vyhlasujem, že interpelácia sa stane predmetom rokovania Predsedníctvom Slovenskej národnej ra-