vanie súdržnosti v národe, pretože vraj rozčlenením mládeže podľa konfesií sa najlepšie dá vyhnúť cirkevno-náboženským sporom a tým sa vraj jednota národa najúčelnejšim zachová. Naša pozornosť, vážení, upína sa k iným cieľom než sú problémy cirkevno-náboženské a usilujeme sa o to, aby sme kladným vzťahom k týmto cieľom národne-politickým prekonali náboženské rozdiely, v našom národe jestvujúce. Dnes ešte možno takéto stanovisko, na ktorom spočíva myšlienka všeobecného zoštátnenia školstva i našich internátov, pocíti sa tu i tam ako cirkevno-nábo-

ženský záujem obchádzajúca, no zajtra i cirkvi budú blahorečiť za uplatnenie takéhoto stanoviska, lebo pozná ju, že to bolo jediné hľadisko, ktoré zaistilo možnosť najlepšej existe-ncie i pre ne. Zato,

 aby štát prevzal výhradne do svojich ruk všetku správu internátov, hovoria ešte i mnohé dôvody vecné, nie nepodobné tým, pre ktoré sa Slovenská národná rada nedávno rozhodla poštátniť školstvo, školské bu-

dovy a vecné zariadenia škôl. Cirkevno-politické hľadisko pre výstavbu a udržiavanie internátov ukázalo sa byť už dávno priúzke a vonkoncom nevyhovujúce požiadavkám a potrebám študujúcej mládeže. My máme internáty jednej, druhej a tretej cirkvi, ale nemáme internáty tam, kde študujúca mládež nemá kde bývať alebo kde študujúca mládež pre svoje špeciálne potreby internáty potrebuje. Zároveň cieľom našej školskej politiky musí byť doplnenie sústavy školskej sústavami internátov všade tam, kde je mládež donútená dochádzať do školy z odľahlejších miest. V centre vysokoškolských štúdií musíme nevyhnutne usporiadať internáty tak, aby zodpovedaly potrebám tej-ktorej študijnej disciplíny. Len ako príklad chcem uviesť trpké osudy nášho hudobného dorastu. Nemáme hudobníkov takmer vôbec a tento nedostatok nevyplýva z nemuzikálnosti Slovákov, ale z toho, že hudobná výchova a možnosti hudobnej výchovy sú u nás absolutne zanedbané. Hoci sme mali konfesíjne rozdelené internáty, nemali sme jediný internát, kde by sa mohla uchýliť mládež, ktorá sa chcela venovať hudbe. Do súkromných bytov

takýchto študentov tiež neradi prijímali, pretože štúdium hudby neprispieva kľudu domácnosti a týmto spôsobom úplne u nás zakrnela hudobná výchova. Dnes sme na tom, v dôsledku tejto anarchie tak, že náš Baranovič nemôže sostaviť so slovenských hudobníkov prípravný orchester pre Slovenské národné divadlo. Ale to je len jeden prípad. Preberme fakulty po fakulte a možnosti štúdia poslucháčov jednotlivých fakúlt a dôjdeme k uzáverom nie priaznivým pre dnešný systém internátneho bývania a internátnej výchovy. Samotná osnova nariadenia Slovenskej národnej rady o poštátnení internátov spočíva na takej istej zásade, na akú položila slávna Slovenská národná rada poštátnenie školských budov a vecného zariadenia škôl, takže v tomto smere myšlienka poštátnenia internátov neprináša do pomeru štátu k cirkevným a súkromným spoločnostiam nijakú novotu a nijakú novotu pre postup štátu vo veciach výchovy. Po zrelých úvahách osnovateľov návrhu predloženého nariadenia, dospeli sme k úsudku, že najvýhodnejšie bude prijať nariadenie tak, ako Vám ho predkladá. Predsedníctvo národnej rady s jedinou zmenou v § 1-om, ktorý mal znieť takto:

Poštátňujú sa internáty pre ústavné stravovanie a pre ubytovanie študentov pod pedagogickým dozorom, okrem

a/ internátov zriadených pre študentov škôl, ktoré nepoštátnilo nariadenie č. 34/1945 Sb. n. SNR.

b/ a okrem internátov na poštátnení ktorých, vzhľadom na ich zariadenie, umiestnenie, význam a účel, nemá štátna správa záujem a ktoré preto povereník pre školstvo a osvetu osobitným výmerom zrušil.

To znamená, že sa nepoštátnia internáty zriadené a vydržiava-

né pre mládež študujúcu na ústavoch na poštátnení ktorých štát nemá záujem a ktoré preto vynechalo z poštátnenia aj na riadenie č. 34/1945.

Ide najmä o internáty nepoštátnených teologických, reholných učilíšť, zaoberajúcich sa len výchovou kňazského reholného dorastu.

Okrem toho nepoštátňujú sa ani také internáty, na trvaní ktorých štát nemá záujem a najmä internáty zriadené na prechodnú potrebu, ktoré boly núdzove zariadené a nemajú ani potrebný inventár alebo internáty, ktoré nezodpovedajú pre iné príčiny a nemôžu byť poštátnením pre in-

ternátne učely zariadené, alebo keď internáty veľmi závisia na iných a hlavných inštitúciách, na pr. na nejakom sirotinci, ktorý splňoval len pomocnú funkciu internátu a pod. O takýchto prípadoch musí osobitným výmerom rozhodnúť povereník, preto sa ináč internáty poštátňujú v smysle §-u 1. priamo na základe zákona. Takéto internáty sa podľa potreby zrušia na rozdiel od internátov, zriadených pre študentov takých Škôl, ktoré sa nepoštátnily. Napokon, vážení je treba povedať niečo, čoho sa osnova o internátoch netýka a čo pri poštátnení internátov máme tiež na mysli. Ak sa Slávna národná rada rozhodne prijať predloženú osnovu, vyjde ďalekosiahle v ústrety i požiadavkám progresívne mysliaceho študentstva, ktoré sa dožaduje poštátnenia internátov a tiež toho, aby na správu internátov malo primeraný vplyv. Ide o to, a školská správa súhlasí s touto požiadavkou študentsva, aby v internátoch bola zavedená študentská samospráva, prirodzene za účasti zainteresovaných činiteľov štátu. Naša verejnosť, rodičia priamo sa dožadujú, aby školstvo vychovávalo celých a samostatných ľudí. Túto požiadavku im nemožno splniť len výberom učebného materiálu, ale iným systémom v škole i mimo školy. V našom prípade je zodpovedná za správu a poriadok svojho vlastného domova. Mládež zpod kurately nedostaneme obratom ruky, vydaním vysvedčením vyspelosti alebo diplomov samostatného počínania. Toto je však už vnútorná otázka internátnej výchovy, ale výchovu musí mať štát v rukách, aby sa mohla v plnej šírke týmto smerom rozvinúť a uplatniť.

Prosím Slávnu Slovenskú národnú radu v mene Predsedníctva národnej rady, aby predloženú osnovu prijalo, s tou zmenou, ktorú som tu uviedol a z tých dôvodov, ktoré sú jednak pripojené k osnove a ktoré som mal ešte možnosť z tohto miesta rozvinúť.

Dr. Lettrich: Ďakujem. Otváram rozpravu o prednesenej osnove, prosím kto sa hlási k slovu? Pán člen Rady Kapinaj.

Pán Kapinaj: Slávna Slovenská národná rada. Na doplnok dôvode-

-

vej zprávy predloženej osnovy nariadenia o poštátnení internátov chcel by som len veľmi stručne nastíniť bývalý výchovný smer po stránke nacionálnej v neštátnych internátoch. Jestliže sme prijali svojho času s veľkým nadšením nariadenie o poštátnení školstva na Slovensku, je samozrejmým dôsledkom toho, že štátna školská správa preberá do svojich rúk aj inštitúcie iné, v tomto prípade neštátne internáty, ktorých úkolom je doplňovať školskú a rodičovskú výchovu. I keby v dávnej minulosti politický prezieravá Mária Terézia nebola prehlásila, že školstvo je vecou štátnej právomoci, musíme teraz na tomto mieste, ako zástupcovia národa slovenského zodpovední za svoje činy, plniť príkaz doby dneška, ktorý nám kategorickv rozkazuje, neopakovať v školskej výchove chyby minulosti a dať do rúk štátnej Školskej správe aj mimoškolskú výchovu prevádzanú v internátoch pod pedagogickým dozorom. Tým, ktorí si myslia, že naše opatrenia po tejto stránke snáď boly drastické, pripomínam len jeden z mnohých smutných prípadov bývalej mimoškolskej výchovy v neštátnych internátoch a to prípad internátu bratislavského Svoradova.

Všetci dobrí, poctiví Slováci bez rozdielu náboženskeho a politického presvedčenia s pocitom hanby spomíname na udalosť v rokoch 1938 a 1939, kedy sa najmarkantnejšie prejavilo ovocie ľudácko-štvavej fašistickej výchovy u niektorých spomínaných svoradovských študentov* Títo pomýlení odchovanci zo štátneho svoradovského internátu, deti slovenských rodičov v marcových dňoch v roku 1939 pri germánsko-gardistickom puči stali si medzi zradcov Slovanstva a spolu s Nemca-mi pomáhali rozbíjať Československú republiku a zotročovať slovenský národ. Spolu so svojimi veliteľmi a vychovateľmi Kirschbaumom, Dafčíkom a ostatnými známymi zradcami, pomáhali Nemcom tajne prevážať cez Dunaj zbrane a pekelné stroje, ktorými potom germánsko-fašistickí drábi terorizovali obyvateľstvo Bratislavy i celého Slovenska. Spomíname si, -ako spomínaní svoradovskí študenti spolu s Karmasinovými ordniermi s Tukovou rodobrancu a Hlinkovou gardou, preháňali po uliciach Bratis-

lavy odporcov fašizmu, Čechov a Židov, pomáhali rozbíjať výklady bezbranného obyvateľstva a pekelnými strojami pripravili o život niekoľko desiatok nevinných ľudí v Bratislave. Všetky tieto brutálne surovosti a činy zviedli potom na komunistov. Smutne preslávený gennanizátor Dr. KK., Karol Körper s kanoníkom Filkornom a im podobnými vychovateľmi za slovenské peniaze postavenom internáte Svoradove odchovávali nám odrodilcov, otravovali duše školskej mládeže a majú na svedomí, že niektorí z týchto odchovancov opovrhovaní celým národom slovenským, budú sa zodpovedať za svoje činy pred ľudovým súdmi. A to všetko len preto, že neštátne internáty, ako na pr. Svoradov, boly v rukách nespoľahlivých, bezcitných za svojím cieľom bezohladne kráčajúcich kolaborantov a zradcov, ktorí z poctivých slovenských chlapcov chceli vychovať slovenskému národu ja-ničiarov a priekupníkov pangermanizmu. Keďže v našich školách vyučovaná a v internátoch vychovánaná mládež slovenská je predurčená, aby raz ona prevzala do rúk riadenie osudov slovenského národa, musíme sa lepšie zabezpečiť, aby sa neopakoval rok 1938 a 1939 v dejinách Slovenska už nikdy viac, a by sa hriechy nevlasteneckej výchovy v internátoch nemusely potom vykupovať krviprelievaním tisícov slovenských obetí a útrap, ktorých sme boli aj my účastníkmi až do nášho oslobodenia slávnou Červenou armádou. Náš tolerantný postup voči cirkvám na Slovensku mal by byť predmetom úvah niektorých nerozvážnych predstaviteľov cirkvi, myslím hla-vne cirkvi katolíckej po tej stránke, ako ďaleko ideme v našom ľudovo-demokratickom cítení, ako liberálne zachádzame práve s nimi, s tými, ktorí nás v podzemnom hnutí a v bansko-bystrickom povstaní najmenej podporovali a vôbec boli proti nám. Tento náš ústupok mal by byť predmetom úvah už aj preto, že dnes nenašli by sme ne. celom svete iného štátu, inej zeme, kde by sa najťažšie revolučné dni boly preniesly ponad hlavy najväčších národných previnilcov, kolaborantov a zradcov len tak bez vešania a bez strieľania, ako sa to dialo a deje doteraz u nás. Keď som nedávno čítal zprávu o podpisovej akcii proti poštátneniu školstva, nadobudnul som si presvedčenia, že poblúdilci a fanatickí nepriatelia ľudovo-de-

mokratického zriadenia nášho štátu vysvetlujú si náš liberalizmus a ochotu zákroku voči prelievaniu krvi pre politiku ako našu slabosť

Bolo by pre nich veľmi prospešné, keby si uvedomili, že len naša tvrdá disciplína a len národné uvedomenie našich bojovníkov za ľudový demokratizmus Československej republiky chráni a zachránil doteraz týchto poblúdilcov od vážnejších nepríjemností a nech vezmú na vedomie, že sme a budeme vždy dosť silní na to, aby sme ich až bude treba, priviedli rigoroznejšim spôsobom k rozumu. Nekráčame po stopách krvavých ordnerov, nehlásame kultúrny boj, nesiahame na práva cirkvi, nehlásame bezbožnosť a nedáme sa ani vyprovokovať k brutálnym činom a k od vete, akej by si i všade zaslúžili. Poštátnenie neštátnych internátov, ako dôležitých faktorov mimoškolskej výchovy je principielnym požiadavkom každého moderného štátu a preto sa pripojujem k návrhu, aby predložená osnova nariadenia o poštátnení internátov bola schválená. /Potlesk/,

Dr. Lettrich: Ďakujem. Ďalej sa hlási k slovu pán senior Šenšel.

Pán senior Šenšel: Slávna národná rada! Škodcov, zradcov národa, fašistov, kolaborantov, treba súdiť a odsúdiť. Takto to čítanie v nariadení č. 33. Ale opytujem sa, kto by sa opovážil súdiť podľa tohto nariadenia našich partizánov. A niečo podobné docielime, ak odhlasujeme toto nariadenie v tom znení, ako je predložené. Máme internáty, ktoré vychovávaly vo fašistickej ideológií, odkiaľ vychodili priekopníci HG oddielov. A rád by som zaň hlasovať. Ale pozor ! Nebime nevinnýoh. Mám na mysli Štefánikov domov v Bratislave. Internát evanjelíckych vysokoškolákov. Zvláštna je jeho história. Bratislavské rádio zavrieskalo, že je treba odstrániť zradcov národa Čobrdu, Osuského, Neckára a ešte jednoho, ktorého nemenujem, ktorí sa verejne opovážili ozvať

proti Hlinkovej garde. O niekoľko dní zatým dostali sme výmer Ministerstva školstva a národnej o svety, že sa nám snižuje štátna podpora mer pod existenčné minimum. Bolo nebezpečie, že musíme zlikvidovať

jeden dištrikt, do predčasnej penzie poslať jednoho svojho biskupa a daromná vec, Slávna národná rada, ak by sme boli stratili už či Čobrdu, či Osuského, bola by povstala nenahraditeľná strata v demokratickom odboji. Vyrátali sme teda: Tento stav môže trvať 5-6 rokov, bude nám teda treba asi pol milióna, aby sme si dištrikt a biskupa udržali. A keď nám tieto peniaze nechcel dať štát, hoci sme naň mali nárok zákonitý, odhodlali sme sa. Peniaze dáme my zo svojej príslovečnej luteránskej chudoby. Začala sa sbierka. Iniciátorom, organizátorom bol zvečnelý Tomáš Tvarožek. Obetovali chudobní, prinášali obete komunisti, nejedenkrát ani nie členovia našej cirkvi, otvorili štedré svoje ruky bohatí. A sosbieralo sa nie pol milióna, ale vyše 4 mil. Bol to vlastne plebiscit proti tisovmu režimu. Každý to chápal ako odboj. A z týchto peňazí zadovážili sme internát evanjelíckych vysokoškolákov, hoci i dnes sme dlžní naň myslím okolo 300 tisíc. Ani halier sme nedostali naň z verejnoštátnych prostriedkov. Internát tento je pamätníkom odboja značnej časti demokraticky smýšľajúceho národa. Internát nebol parenišťom vnútorných rozbrojov v národe. Cirkevná vrchnosť tuná neklamala národ. Vďačne kvitujem, že slova pána povereníka Novomeského, ktorý o tejto veci povedať môžme si s kľudním vedomím vsťahovať na náš internát. Mládež tuná nestála pod nijakým diktátom. Mala svoju vlastnú samosprávu. Sama udržiavala poriadok. Určovala svoj ideový smer. Mala rozhodujúci vliv, ešte aj do prijímania študentov. Bolo to unikum v nacistickej republike. Štefánikov domov stáva sa domovom demokratického študentstva. Nemyslím tuná demokratizmus v politickom smysle slova, aj komunizmus považujem význačný druh demokracie. Pod krovom tohto internátu sdružujú sa budúci odbojníci. Diala sa tam formálna príprava na odboj. Usporiadajú sa schôdzky, prednášky, debatné večierky. Vedúcou myšlienkou je, nebudeme fašistami, nedáme sa zlomiť terorom. Predseda Lettrich, Kvetko, Novomeský, Belluš, Poničan, Elo Šándor, profesor Chovan a iní a iní a prednášali vychovávali v duchu pravého demokratizmu. Azda spisovateľ Novomeský,

tam prednášal, chcel vytvárať parenište vnútorných rozbrojov v národe? a keď Lettrich hovoril tam o dnešku, to nemohlo inakšie vyznieť, že za dneškom príde zajtrajšok a ten bude lepší, statočnejší, lebo bude demokratický. A keď Poničan pred mnohými dychtivími svojimi poslucháčmi rozprával o tom, čo myslím, cítím, všetko milujem, len temno nenávidím, to bolo slovo, ktoré bolo na čase a ktorému rozumela naša pokroková. mládež. A pánovia, viete si to predstaviť, čo to znamenalo v tie časy, keď Elo Šándor hovoril o Rusku, o Komunistickom Rusku. Cítim, že keď udrel zvon ohlasujúci rozchod temná, všetci, všetci tamojší obyvatelia Štefánikovho domova stanú si do radov odboja, Guisling dá pozatvárať norských profesorov a Študentov. V Štefánikovom domove tlačia sa, vlastne za dovažujú sa letáky a rozhadzujú sa po celej Bratislave. Vláda usporiadala fašistické slávnosti. Nikdy som na nich ja nebral účasti. Darmo ich huckali, ale darmo by boli trebárs aj trúbou svolávali. V Donovaloch bol vysokoškolský strážny oddiel. Prišiel som raz na návšte-vu, nevedel som či som nie v Štefánikovom domove, keby nie tie hory prekrásne naše, veľmi lanko by som sa bol dal pomýliť, lebo veď väčšia polovica nášho strážneho oddielu pochodila zo Štefánikovho domova. A ostatok šiel medzi partizánov, našli sme ich v prvých Šíkoch mládeže, ktorá so zbraňou v ruke bránila slobodu. Zradcu, Štefánikov domov ani jedného nevychoval. Komunistická strana má avantgardu v mladých pracovníkov. Teren, Krno, Štítnický, Žáry atď., závidíme Vám ich, ale nezabúdajte, že rástli v Štefánikovom domove a čo starší z nich v Sdružení evanjelickej mládeže. Keď gestapáci po páde Banskej Bystrice vrútili sa do Štefánikovho domova, osvedčil sa ich vedúci, vieme čo sa tu robilo a čo sa tu pripravovalo.

Slávna Národná rada! A takýto internát nám chcete odobrať? Možno poviete, počul som už aj v dnešných rečiach, keď Svoradov, tak ostatné. Lenže fašisti vedeli praktikovať, že jednoho povýšili, druhého odstrčili, alebo bola by to

veľmi nebezpečná prax demokratická, že druhého bijem len preto, lebo si to ten prvý zaslúžil. Pán kolega Kapinaj začal rozprávať o cirkvách, čo by som ako chcel na nás vzťahovať jeho slová, našu cirkev tam nemožno zaradiť. Nech teda hovorí o cirkvi. A nielen Štefánikov domov bol takýto. Aj ostatné naše internáty boly vedené v takomto duchu. V Banskej Štiavnici chovanci evanjelického internátu dávali sa fotografovať s obrazom Masarykovým, vyhodili ich preto zo škôl. Dnes dali by sa azda fotografovať s obrazom Stalinovým, ale chvála Bohu za to by ich dneska nik nevyhadzoval zo školy. Náš, naše internáty všetky bez výnimky svoju mládež vychovávaly demokraticky, v náboženskej snášanlivosti, vždy pamätaly na celonárodné požiadavky. Nikdy sme nepociťovali cirkevnú exkluzivitu a nekrájali sme národ na protichodné skupiny.

Slávna Národná rada! Slabá potecha, že za poštátnené internáty máme dostať náhradu. Čo bude s farebnými peniazmi, za ktoré dnes ťažko niečo kúpiť, ale čo vtedy, keď sa splnia vyhrážky dnes tu a tam, ale vždy hlasnejšie prizvukované, že veď klerikálne školstvo zmení nie jeden terajší zákon, čo potom ak povedzme vládu do rúk prevezme klerikalizmus. Kam sa potom vrhne naše študentstvo, až mu budú zatvárené dvere poštátnením, teda aj predtým evanjelickým internátov.

Pá Pánovia ! Rím je večný. Rím vie čakať. Ja sa pamätám, že za prvej Československej republiky začalo sa heslom preč od Ríma, s požiadavkou rozluky a o 20 rokov skončilo sa to s ujednaním modusvivendi. Nariadenie chce sa postarať o inú výchovu. Dobre, inú výchovu. Nie takú, ako vo Svoradove, ale inakšiu, lepšiu, ako -vo Štefánikovom domove, ani tato nariadenie nezabezpečí. A pánovia, čo so 7. §-om. Zamestnancov poštátnených internátov preberá štát. Zamestnancom, správcom a či riaditeľom Svoradova bol Filkorn /hlasy/. Ale koľko filkorníkov ešte behá po Slovensku, ktorých Národná bezpečnosť nezabezpečila.

Preto dovoľujem podávať doplňovací návrh.

Do prvého §-u ako odstavec.

c/ poštátňujú sa internáty, okrem internátov, ktoré boly v rokoch 1939 - 1944 vedené Y duchu protifašistickom a demokratickom a dodatok do 7. §-u za slovom internátov prosím vsunúť,

Štát preberá zamestnancov, zamestnancov poštátnených internátov tuná vložiť: Ak vyhovujú pragmatikálnym predpisom o štátnych zamestnancoch.

Veľmi pekne Vás prosím, ráčte tento môj skromný návrh prijať a mne tiež umožniť, aby som mohol zodvihnúť ruku za predošlú predlohu už aj preto, lebo na žiaden pád nechcem dopustiť, aby sme 60 len jedného partizána odstrelili, len preto, aby sme mohli potrestať ostatných škodcov národa.

Dr. Lettrich: Ďakujem. Ďalej sa k slovu hlási pán Dr. Beharka,

Dr. Beharka: Slávna Národná rada ! Poštátnením internátov robíme len prirodzený ďalší krok, vyplývajúci z poštátnenia škôl. Nie je možné, aby sme nepoštátnilí internáty, ktoré z pedagogického hľadiska bezprostredne doplňujú školskú výchovu mládeže. Tak ako školu hľadely na Slovensku ovládnuť určité reakčné skupiny, rovnako nemenší záujem tieto kruhy maly na internátoch pre študentstvo, najmä vysokoškolské. Takýmto spôsobom mnohé internáty stály sa parenišťom spiatočných prúdov, ba ako tu ukázaly udalosti v roku 1938- 1939 najmä v povestnom Svoradove, v týchto miestach vychovali sa zámerne otvorení nepriatelia štátu, demokracie, slobody a akéhokoľvek pokroku. Nebyť študentov zo Svoradova, nebol by kriminálnik Tuka mohol tak sebavedome vystúpiť s odtrhnutím Slovenska od Československej republiky. Máme predsa v živej pamäti tieto dni, keď t. zv. výkvet a nádej národa slovenského zo Svoradova v gardistických uniformách v uliciach Bratislavy v úplnej nepríčetnosti volal po rozbití Československej republiky vo vedomej spolupráci s našimi odvekými nepriateľmi Nemcami. Zo Svoradova regrutovali sa indivíduá, ktoré z Rakúska prevážaly zbrane proti slobode slovenského národa a slavianstva vôbec. Zo Svoradova vychádzaly vždy myšlienky, ktoré neslúžily štátu, ale ani národu, naopak rozbíjaly národ a delily ho na sebe nepriateľské skupiny. Tisovsko-tukovská

reakcia nebola by našla oporu v istej časti slovenského národa, keby nebolo týchto cirkevných internátov a ich reakčných odchovancov. Veď väčšina predstaviteľov ľudáckeho zpiatočníctva boli odchovaní buď cirkevnými školami, alebo internátmi v rukách cirkvi. Ak chceme nezávislým spôsobom vychovať slobodného a nezávislého človeka, nesmieme tedy pominúť ani internáty, ktoré vo výchove mládeže nie sú menej dôležité ako Školy. /Potlesk/

Je preto samozrejmé, že Slovenská národná rada pristupuje teraz k poštátneniu internátov. Tuto osnovu vítam v plnom jej znení, prihováram sa za ňu v tej nádeji, že týmto nariadením kladieme ďalší uholný kameň do budovy slobodného a demokratického života nášho národa a Československej republiky. /Potlesk/

Slávna Slovenská národná rada! Môj predrečník, pán senior Senšel, dôvodil tuná za ponechanie za ponechanie Štefánikovho domova. Som tej mienky, že tuná nejde o to, aby sa trestaním tých, ktorí si trestu zaslúžia mal sa potrestať aj nevinný. Ide o zásadnú otázku, ktorú tuná musíme vyriešiť poštátnením internátov. Nie preto poštátňujeme internáty, že boly katolícke, /potlesk/ ale ani preto, že snáď boly internáty, ktoré vychovávaly v duchu opravdovej demokracie a boly internátmi evanjelickými. Ide o zásadu, že internáty patria tak ako školy do rúk štátu a práve pôjde o to, aby v tých štátnych internátoch bola zavedená taká výchova, ako to bolo v tom Štefánikovom domove, ako vyhovuje demokracii, slobode, Československej republike a slovenskému národu /potlesk/. Chápeme pána seniora Šenšela, že dneska tuná horlil za ponechanie Štefánikovho domova, ale my na druhej strane musíme túto otázku brať tak objektívne, ako sa ona podáva a ako vyplýva zo skutočností, ktoré sú pred nami. Som preto tej mienky, že celá Národná rada tento návrh prijme tak, ako bol navrhovaný /potlesk/.

Dr. Lettrich: Ďalej sa k slovu hlási pán člen Rady Jeleň.

p. Jeleň: Slávna Slovenská národná rada ! Vážime si zástoj evanjelickej mládeže, ktorú prejavila táto mládež v dobách, kedy slovenský národ prežíval svoje najvážnejšie historické chvíle. Chápeme i citový vzťah tých, ktorí túto mládež k tomuto

konaniu viedli a chápeme i teplý pomer tých, ktorí tieto významné inštitúcie, z ktorých vyrastala taká peknoduchá mládež, jako to uvádzal tuná pán senior Šenšel. Večne bude slovenský národ vďačný Štefánikovmu domovu a tým slovenským tvrdohlavým luteránom za to, čo ukázali, keď národu bolo zle. Ale máme dôvody, okrem uvedených, aj vedecké, ktoré pri všetkom tomto čo som uvi: dol nás nútia, aby sme sa držali toho, čo tu povedal pán povereník pre školstvo a osvetu Laco Novomeský. Dovoľte mi, aby som z hľadiska odborne-pedagogického povedal niekoľko slov na obranu predloženej osnovy.

Je známe každému, kto len trocha pozoruje život, nemusí byť ani odborníkom, že prostredia, v ktorom mladý človek a mladá žena žije má rozhodujúci vliv na vytváranie jeho charakteru. Zatiaľ čo škola a to hlavne škola vyššia, vyššia stredná a vysoká škola pre samé intelektuálne úlohy pôsobí výchovne len nanajvýš svojou vyučovacou matériou, hádam niekedy aj neobyčajnými osobnosťami učiteľov, zatiaľ prostredie celou složitosťou svojich činiteľov priam vytvára základnú kontúru charakteru a dáva mu trvalú svoju pečať. Najideálnejším prostredím života pre dorastajúcu mládež by mala byť materiálne a kultúrne dobre usporiadaná rodina, ktorá by ukojila za ideálnych podmienok všetky materiálne a duševné potreby mládeže. Len veľmi problematickým a to prizvukujem, slávna Slovenská národná rada, len veľmi blematickou náhražkou aj za tých najlepších okolností za rodinu sú internáty, kam sa dáva mládež preto, lebo technicky nie je možné, ak chce navštevovať školu, aby ostala v kruhu rodinnom. Len veľmi malá časť mládeže cez dobu jej štúdií je v tom šťastnom položení, že môže užívať teplé, spokojné prostredie rodinné. Zámožní rodičia môžu dať svojo deti do príbuzenských, alebo známych, niekedy aj neznámych t. zv. lepších slušných rodín, len aby sa vyhly internátom. Ale najväčšia časť mládeže ide do

internátov proste z dôvodov sociálnych. Odborníci, ale aj široká verejnosť dobre pozná klady avšak aj veľmi závažné nedostatky internátov, ktoré sú jednak rázu pedagogického, jednak rázu technického. Na tomto mieste nie je možné tému ani z ďaleka vyčerpať, lebo ona už dnes tvorí celé knižnice. My tu musíme len dve veci konštatovať. Bez internátov, slávna Slovenská národná rada, by nebolo možné širokým vrstvám ľudovým zprístupniť stredné a vyššie vzdelanie. A to tak z materiálnych, ako z technických dôvodov. Toto má byť celonárodná a myslím tolerantná sociálna funkcia internátov a môže byť táto riešená na 100 % len v tej forme, ako ju predmetná osnova nariadenia pred nás predkladá.

Druhý moment, na ktorý chcem upozorniť je to, že je nutné dosavádne nedostatky internátov, pokiaľ sa to len dá, odstrániť, alebo zmenšiť na možné minimum. Jedným z najhlavnejších nedostatkov doterajších internátov je hádam z hľadiska jednotných učebných osnov a výchovnej náplne nášho školstva, diferencovaného viacmenej len podľa charakteru školy vyučovacieho cieľu materiálnym obsahom, tedy z tohoto hľadiska najzávažnejším nedostatkom dosavadných internátov je štrukturálna rôznorodosť týchto. H to tak z hľadiska výchovy, ako výchovného prostredia, nesúca obyčajne charakter taký, aký mu chce dať udržiavateľ, samozrejme stojaci veľmi často diametrálne v rozpore s tým, čo chce jednotná škola. Blízka minulosť nás poučila, k akým cieľom je možné zneužiť internátov. Nie je len mysliteľné previesť, vážení páni, poštátnenie školstva v smysle sto percentne pedagogickom bez toho, aby neboly poštátnené aj internáty a všetky iné zariadenia, slúžiace k tomuto istému cieľu. Pre odborníka, ale aj pre laika, ktorý prešiel mašinériou internátov a týchto inštitúcií podobných, alebo videl ich vliv na vlastných deťoch, je toto organickou nedeliteľnou časťou celého školského problému. Jedno bez druhého by bolo neúplným torzom, ktoré by mohlo mať neblahé následky pre slovenský národ. Tedy nepôjde tu a to prizvukujem vážení páni, nepôjde tu za žiadnych okolností o snahu vyvolať kultúrny boj proti niektorým inštitúciám, ktoré dosial pokládaly internáty za svoje sväté právo, alebo monopolnú doménu. To, čo má vliv na výchovu širokých vrstiev ľudových, nesmie a nemôže byť po tom

všetkom, čo sme skúsili v novej historii len vecou jednotlivcov alebo jednotlivých korporácií, ale musí byť otázkou celého národa, tedy otázkou politickou prvého stupňa. Poštátnením internátov a všetkých inštitúcií, slúžiacich podobným účelom, sa môže dosiahnuť, okrem zjednotenia výchovného vplyvu a definitívneho likvidovania štátu a národu nepriateľských tendencií aj to, že mládež od útlej mladosti sa nebude rozpoltovať na mládež katolícku a evanjelickú, že sa bude priúčať slušnému občianskemu spolunažívaniu á eticky a kultúrne podloženej náboženskej tolerancii. Druhým nedostatkom dosavadného stavu je fakt, že ako pri cirkevných školách, tak aj u internátov, neboly dané tie veľké možnosti po stránke plánovitého rozmiestnenia, jednotného technického vystrojenia a potrebám tej ktorej školy, vyhovujúceho usporiadania. Bolo tu spomínaní napr, aké nedostatky sa javia pri výchove umeleckého dorastu. Takto z celoslovenského hľadiska, slávna Slovenská národná rada, plánované a vedené internáty budú organickým dotungom celej našej školskej ľudovo-denokratickej výchovnej sústavy, ktorá bude mať na zreteli len záujmy slovenského národa a Československej republiky. Týmto vymizne konečne to partikulárčenie, ktoré v minulosti prinieslo slovenskému ľudu toľko utrpenia a toľko nešťastia. Mládež, ktorá vyjde z týchto internátov a myslím tu hlavne na mládež chudobnejšiu, ktorá v internátoch dostane určité sociálne výhody, nebude trpieť komplexom menejcennosti za často ponižujúce a stokrát na oči vyhodené hladové omrvinky, ktoré jej dopriali láskaví udržovatelia internátov. Internáty prestanú byť podnikmi na získavanie a kupovanie dušičiek pre potreby, stojace často proti záujmom ľudu, do ktorých, stálo za to týmto zradcom investovať nejakú tu korunu.

Slávna Slovenská národná rada ! Myslím, že v tomto zhustenom podaní sa nám podalo prizvukovať veľký celonárodný vyznaní tejto osnovy, od ktorej schválenia závisia ďalekosiahle zmeny v celom našom školskom a výchovnom systéme a konečne aj fakt, že nám nejde o snahu vyvolávať boj protikultový, protináboženský. Sme presvedčení, že čím dôkladnejšie odpolitizujeme nábožonskosť nášho ľudu, tým viac prispejeme k čistote a k opravdovej slobode náboženskej a jeho cítenia. Prosím, slávnu Slovenskú národnú radu,