kde sme sústavne vysielali zprávu,že nakoľko mimo program stanovený prišla zásielka, koní z Prahy,zrušujú sa dispozície a voláme tie a tie Okresné národné výbery,aby okamžito vyslaly svojich zástupcov k prevzatiu koni a ostatné Národní výbory,že budú vyzvané dodatočne.Nakoľko situácia bola veľmi kritická a aby sme tomu slovenskému východu,čo tuná pán kolega zo slovenského východu spomínal,aby sme mu zachránili, bolo stanovené a nariadené,aby aspoň tisíc koni z tejto zásielky okamžite bolo uvoľnené, a schované na niektorý statok štátny,čo sa nám aj podarilo do Holiča na štátne statky a tak bol vyzvaný východ,aby prišli delegáti si prevziať tieto kone. Bolo tuná povedané pánom povereníkom., že delegáti zo slovanského východu o 10 dní neskoršie sa dostavili,než celá akcia bola už v prúde,poťažne bola skončená.Vážení pánovia !Denne by sme boli potrebovali k tomu,aby s ne uživili toto koňstvo aspoň 6 vagónov krmy a z toho na dva vagóny ovsíka. Toto tuná nebolo,neboli, možné nám to zorganizovať a v dôsledku toho niektoré tieto kone boly vystavené hladu a tak po porade s ostatnými miestnymi činiteľmi,kone boly dané do reverzmi držby tým,ktorí tam boli až potom vyslaní a ktorí čakali a ktorí i keď nie podľa programu ale mimo programu, tieto kone si potom aj sobrali. Mali sme porady s pánom ministrom Ďurišom, ktory o tejto situácii bol potom informovaný,nakoľko sme žiadali tiež o vysvetlenie Ústrednú vládu,keďže nám sdelovali, že 11.000 koní bolo vlastne poslaných smerom na Slovensko. Že akých 11.000 keď my sme na reverz vydali pôvodne 5.000 a potom ešte dodatočne niečo,jak tu bolo povedané,kde tie ostatné kone zostaly, sme sa pýtali teda Ústrednej vlády.Tak nám bolo vysvetlené,že zvyšok k týchto koní,ktorý bol v tomto prvom transporte bol rozobraný v okolí Olomouca. Tam si ľudia, či už naši či cudzí,my to kontrolovať nemôžeme ,ešte pred príchodom do Hodonína tieto kone rozobrali. Mali sme teraz, ako som uviedol; porady s pánom ministrom a my sme toho náhľadu, že aby ten východ tie kone dostal,aby ich vôbec netransportovali do Hodonína,ale aby zvláštnou eskortou ,poťažne sprievodom,teda zaisťovacím sprievodom vojenským,transportovali,poťaž

ne hnali hneď na východ, aby ten východ tieto kone dostal. Ale mýlil by sa ten, drahí priatelia, ktorý by si myslel, že východ kone nedostal. Východ dostal kone, ovšem nie úradne, nie cestou Okresných národných výborov, pravda, ale dostal podľa odhadu tých,ktorí pozorovali tieto transporty a ktorí nám tieto zprávy odovzdávali, nejakých 200-250 koní tak, ako ž iných krajov Oravy a z juhu poprichádzali jednotlivci a kone si odviedli, preto tieto kone nie sú registrované a berie sa stav tak, ako keď by tam žiadne kone neboly. Fakt je, že z týchto koní okolo 250 koni sa predsa dostalo na východ nie cestou úradnou,ale cestou súkromnou. Nuž taká je situácia s touto vecou. Mohli by sme rozprávať o nej veľmi dlho. Kone ne máme toho času, kone prisľúbené máme,menovite slovenský východ tieto kone dostať musí a dúfame,len čo bude možne Ústrednej vláde vypraviť zvláštnu zásielku expedíciu koní,že v dôsledku poučenia a na základe našich žiadostí, aby už nebola transportovaná semka tá čiastka značná z tej celkovej zásielky, ale priam na východ, že ten východ tie kone teda dostane. Čo sa týka debaty o pozemkovej reforme a tie interpelácie, dovoľujem si oznámiť,že asi v najbližšou zasadnutí bude veľký program po tejto stránke, bude istá novela predložená a snáď by bolo účelné vtedy shrnúť, poťažne vtedy sa vydebatovať až budeme pojednávať otázku nariadenia Slovenskej národnej rady č.4.Teraz snáď by sme odbočili, keď to nebolo ani v programe, ale vtedy to na programe bude a tak každý bude mať príležitosť, aby mohol svoje stanovisko povedať zaujať svoje stanovisko k súčasným pomerom a tak v celku celkovú debatu o tejto veci viesť. Ja by som toľko navrhoval, aby túto pozemkovú reformu sme dneská nechali, tedy debatu o nej nechali a na budúce, až dojde sem tá novela nariadenia č. 4. aby vtedy sa vážení členovia Slovenskej národnej rady k tomuto vyjadrili, aj tie otázky, ktoré im leží dneska na srdci, aby vtedy ich preložili, aby sme zbytočne dneská už nepredlžovali naše rokovanie, keď to teraz nebolo špeciálne na programe.

Dr. Lettrich: Kto sa ešte hlási k slovu prosím?

/ hlasy/ Člen SNR Rakacký.

Pán Rakacký: Slávna Slovenská národná rada! Je skutočnosťou,že východu sa málo venuje pozornosti. To, že východ nedostal koní, to je, pravda. Do Košíc sme málo koní dostali a vôbec pre východné Slovensko sme nedostali takmer nič. Ja nehovorili, že organizácia bola zlá alebo to, lenže ja hovorím, že chyba sa stala a tú chybu by sme mohli napraviť. Ja hovorím, že o každého sa staráme, ale o našich ubiedených roľníkov sa nikto nestará. Roľník je dobrý, keď príde vojna, dávať svojich najdrahších synov, otcov a teraz keď je treba sa oňho starať, nestará sa nik. Ja hovorím, ja som roľníkov syn a preto ja som za to, aby našim roľníkom sa pomáhalo na každej strane, na východe zvlášť,na Medzilaborecku, na Sninskú a vôbec, tam sú tak poškodení roľníci, že skutočne je to úbohé, skutočne tí roľníci nemajú kde ešte ani hlavu dať, nemajú žiadne prístrešie, nemajú nič, ja by som len to hovoril, že viacej pozornosť venovať rOľníkom. Roľníkom tým, ktorí boli postihnutí najviac touto válkou. Však

viete, že roľníci pomáhali všemožne všade. Z roľníkov sa najmenej zú-

častnilo kolaborantstva a iných činov proti národu. Roľníci ostali a ostanú

verní národu. Ja by som len jedno povedal. I s tou pozemkovou reformou, keď je, som za to, aby bola spravodlivosť prevedená tak, jak si to ľud praje. Nie podľa kabáta, nie podľa protekcie, ale spravodlivé, komu pôda patrí tomu ju dať. Ja som za to, aby chudobnejším sa dával prv a potom bohatším. To jest, že by sociálne najslabší dostali zeme. Hovorím,staráme sa o repatriantov, staráme sa o každého, ako o roľníka sa nestará nik,preto by som Vás prosil,aby skutočne roľníkom sa viacej venovalo pozornosti. My na východe sme boli Slováci a budeme. Viete, že väčšina z východu je roľnícka a tam ostali i verní svojemu národu a svojej vlasti. Na zabranom území za 6 rokov boli tlačení terorom, roľníci naši či sa pomaďarčili? Ostali verní svojmu národu a vlasti. Teraz, keď už sme spolu všetci Slováci, ja by sem hovoril pomôcť roľníkom naďalej.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Prosím pán Ondruš.

Pán Ondruš: Slávna Slovenská, národná rada ! Niekoľko slov by som skutočne chcel povedať na adresu pána povereníka pre pôdohospodárstve, chladne rozdelenia týchto koní. Keď akceptujeme všetky príkazy nám dané, ja tiež by som prosil,aby žiadosti,keď už na nás sú dané dotazy, koľko koní okres stratil atď.,aby žiadosti podané Okresnými národnými výbormi buly tiež akceptované.Počul som zprávy jednotlivých,čo sa vracali s tými koňmi z Hodonína,že práve páni z povereníctva povedali: o Vašom okrese ani počuť,tam vôbec nikto ani nepísal.Tedy skutočne mô-

mžem pánom z povereníctva koncepty od tých žiadostí poslať,keď si prajú.To je jedna vec.Druhá vec,že komu je potrebné prideliť kone.Ja myslím,že najlepšie vedia Miestne a tým i ešte lepšie Okresné národné výbery a týchto by sa mali opýtať a prosíme práve tu,aby povereníctve

na, základe toho ,že niektorým jednotlivcom kone boly pridelené,nám poslalo soznamy,aby sme vedeli,komu kone boly dané.Som presvedčený, že keď nazpät dáme zprávu,že budú prekvapení páni na povereníctve,že aké osoby dostaly kone.Mimo toho ešte jednu krátku poznámku o tejto pozemkovej reforme.Skutočne z týchto expozitúr z východu sú také správy,že ako keby bola republika t.j.Slovensko na štyri časti rozparcelované. Dosavaď dostal sen niekoľko obežníkov, že sa zriaďujú znova fondy.Nevie za akým, účelom.Ja som sa týchto pánov pýtal,keď mi doniesli originál, prípis od povereníctva a budete orať? Nie! No tak teda môžete odísť.Pô-

da patrí tomu,kto na nej robí tak sme si to aj povedali pri odhlasovaní tejto pozemkovej reformy .Skrátka pri tento dočasnom rozdelení tejto pôdy.Keď taký pán nechce orať,nechce kosiť,nechce siať,tak nemá a tam čo hľadať, či tam bol fond niekedy alebo nebol fond..To je vedľajšie .My árdátorov už nepotrebujeme.Máme roľníkov,máme chudobných roľníkov,ktorí majú 4 až 5 kat. jut.,keď im ešte päť pridelíme,nepotrebujeme žiadnych, árendátorov. Ani tí to lepšie nevedia,veď týmto robili sami ostatní,títo dávali na nich len pozor"Takýto prípad by som markantný z môjho okresu povedal tu pánu povereníkovi Osembergerová z Granišpetrovce,

Ráčte si pán povereník poznamenať a tie prípisy vyžiadať, čo vydala expozitúra Košíc. A mimo toho je najväčším sklamaním teraz pre nás, keď na jar sme dostávali krásne prípisy, snažte sa a sto zodpovední predsedovia celé Okresné národné výbory, aby bolo všetko zasiate. Keď bolo všetko zasiate, páni sa postarali z povereníctva aby poslali teraz druhých kosiť a rozkazovať tam. Tedy to je skutočne poburujúce medzi slo-

venským roľníctvom. Tedy len toľko, po tejto stránke aby bolo skutočne v poriadku. Nakoľko hovorím, že keď takto by išlo ďalej, tak potom tie Okresné národné výbory nie sú skrátka ničím iným, len takým nástrojom, vtedy keď ju bieda, aby urobily poriadok, aby niekto druhý zase iným spôsobom a všelijakým iným krútením disponoval, resp. rozkazoval atď., na týchto pozemkoch, ktoré už dneska skutočne tak, ako hovoril tu Rakacký aj Zárembová, že si bránia kto by sa opovážil na takéto pozemky, ja som bol v tom prípade Osembergová prišla sa do Granišpetrovcí, nebyť ja tam prítomný no tak pán povereník aj ten pán, ktorý teňte prípis vypravil bol by sa presvedčil, ako je vtedy, keď takýto prípis dajú a sa dostaví takýto pán, ktorý ani nesial, ani vôbec -nič nerobil a teraz si príde rozkazovať.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán Dr.Rohal.

/ Ďalšie sa nedá zachytiť z valčeku /.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán podpredseda Dr. Husák.

Dr.Husák: Slávna Slovenská národná rada ! Niekoľko po námok by som mal. Jednak myslím, že je potešiteľné, že sa rozvíja diskuzia o tak vážnych otázkach, ktoré celé Slovensko interesujú a že by menovitá páni členovia Rady, ktorí sú z vidieka, mali častejšie prinášať svoje bolesti, ktoré ich okresy majú, sem, aby o nich jednak povereníci a ostatné centrálne úrady boly informované a nápravy mohly robiť. K jednej poznámke súdružky Zárembovej o tom, že si bude východné Slovensko hladať matku v prípade inde: Myslím, že to bolo myslené tak, že snáď bude žiadať nápravu tuná v Slovenskej národnej rade, keď poriadky vo všetkom

nie sú. Podľa môjho názoru matky nemeníme, ani keď sú dobré, ani zlé a matkou všetkých Slovákov m východe i na západe je a zostane Slovensko celé / Potlesk /. Inak by som mal formálny návrh, aby na budúce zasadnutie Slovenskej národnej rady, pán povereník pre pôdohospodárstvo Dr. Kvetko, podal plénu Slovenskej národnej rady podrobnú a vyčerpávajúcu zprávu o pozemkovej reforme, koľko statkov bolo skonfiškovaných, koľko z nich bolo rozparcelovaných, komu a v akých prídeloch,aby plénum Slovenskej národnej rady bolo informované a meríc informovať roľníkov,ktorých nespokojnosť po Slovensku skutočne je značná.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán podpredseda pplk. Polák.

pplk. Polák: Ide len o informáciu, aby nevznikol omyl. Kone pridelilo Ministerstvo národnej obrany, zapožičalo ich slovenským roľníkom, ale ostávajú aj naďalej v majetku Ministerstva národnej obrany a toto Ministerstve sa nemôže týchto koní zrieknuť. Aby sa počítalo na to, že keď sa buduje nová armáda, máme vybudovať silnú armádu v krátkej dobe, že nemôžeme koní postrádať. Kone boly prepožičané a budú musieť byť vrátené vtedy, kedy ich armáde, bude potrebovať. / hlasy /.

Dr. Lettrich: Hlási sa ešte niekto ? Keďže tomu tak neni, prosím pána povereníka.

Dr. Kvetko: Slávna národná rada! Bol som si vedomý, že diele, ktoré som vzal, resp. Povereníctvo pre pôdohospodárstvo pri prideľovaní koni, sme prevádzali dobre. A že sme vzali dobromyseľne toto ódium, že budeme napádaní zo všetkých strán. Inak bolo aj mnou hneď na začiatku povedané i tu pánom podpredsedom Rady pplk. Polákom,že kone patria Ministerstvu národnej obrany, môžem prosím dať, aby štátny sekretariát s týmito koňmi Ministerstva náročnej obrany disponoval a aby to upravil správnejšie. Keby sme teda vec po stránke formálnej mali posudzovať. Ale ako som už spomenul, nejde o prideľovaní koní, aspoň na tieto dva mesiace, ide o to, aby sme ten malý počet, nepatrný počet koní, tú koňskú ťažnú silu využili na zdelanie žatvy. Ja prosím páni ja sa celkom rozhodne po-

drobím rozhodnutiu Predsedníctva národnej rady a prosím, aby formálne pán predseda dal hlasovať o tom, či z Vášho rozkazu mám odobrať tým ľuďom kone,ktorí ich dnes majú a dať ich národným výborom na východe,aby ste ich rozdelili tam,kde je to nutnejšie.Keď to navrhnete,že to máme na tu Oravu a na Žilinu a do tej Galanty atď.,kde tie kone dnes sú v Žatve zapojené a kde ich nemôžeme dnes postrádať,ale keď ste toho názoru,že napriek tej žatve,napriek tej práci v žatve,že treba toto urobiť prosím,urobíme.Vtedy treba,aby plénum Národnej rady o tom rozhodlo.

čo sa týka toho východu páni.Sťažnosti,že sa východu nevenuje

žiadna pozornosť,ja neviem, ale tak si myslím,tak siahajú moje vedomos-

ti,že som po odchode z Košíc prvým povereníkom,ktorý na východe bol, že ostatní páni povereníci tam od odchodu z Košíc neboli,aspoň tak mám vodmosti. Išiel som tam preto,že sú práce žatevné a že je práca s pozemkovou reformou veľmi veľká,A sám iniciatívne sen sa ujal organizovania týchto schôdzí ,ačkoľvek skôr by to patrilo právom, vzhľadom na tú žatvu Povereníctvu pre výživu.Povereníctve pre výživu len s nami využilo tejto príležitosti.Šiel som tam preto, aby sme zistili aké majú ťažkosti Okresné národné výbery vo veci žatvy a aké majú ťažkosti vo veci prevádzania konfiškácie poľnohospodárskych majetkov.Tieto schôdze boly v Bratislave,boly v Lučenci a v Košiciach.Na týchto schôdzach sme referovali o tom,ako zdolať žatvu a ako čím rýchlejšie podať návrhy na konfiškáciu,lebo som si vedomý,že táto konfiškácia,ako aj prideľovanie, celé prevedenie musí byť vykonané bezpodmienečne do začiatku nových poľnohospodárskych prác,to znamená do jesene, Žiadal som,aby všetky návrhy o konfiškácii Okresné národné výbory predložily najpozdejšie do 14 dní.Ja som myslel,že členovia" Národnej rady zvlášť z východu ktorí sú iste veľmi zapojení do práce Okresných národných výborov tejto konferencii budú,no bohužiaľ myslím,že tam nebol ani jeden a dnes sa teda predkladajú určité sťažnosti proti mojmu konaniu ,ačkoľvek to všetko ,čo tu paušálne bolo predložené,či už malo stránku pracovnú,

alebo politickú, neni pravda. Ja na interpeláciu odpoviem po návrhu pána

podpredsedu a povereníka Dr. Husáka inokedy, ale prosím musím i dnes odmiet-

nuť návrh paušálneho obvinenia, že som proti Komunistickej strane na konferencii v Bratislave neveril. To je paušálne obvinenie a ak je nejaké, tak musí byť konkrétnejšie. Naproti tomu nechcem rozvádzať a nechcem sledovať vec politickú, ale som ochotný ukázať obežník z oblastnej úradovne Komunistickej strany, kde sa výslovne hovorí, že parceláciu, teda pozemkovú reformu má pravo jedine Komunistická strana prevádzať. Mňa toto nijako neznepokojovalo a nedoviedlo k hnevu alebo k nejakému nepokoju so stranv politickej, lebo som si vedomý toho, že i tento oblastný sekretariát politický prehliadol, že sa, takto nesmie myslieť, lebo som presved-

čený, že len tak, keď spoločnou prácou a mimo politického vlivu prevedieme pozemkovú reformu, prevedieme dielo celé a dielo sociálne trvalej hodnoty. Konkrétne prípady, ktoré tuto boly znesené, mám k nim len túto poznámku: Na schôdzkach žiadali sme, aby sa jednotlivé Národné výbory osvedčily, či chcú od nás pracovné pomocné sily, ktoré budú po stránke technickej vykonávať a napomáhať práce podľa inštrukcie Okresných roľníckych komisií alebo Miestnych roľníckych komisií alebo nie. Konštatujem, že sme poslali len do okresov, prevážne do okresov maďarských týchto ľudí, pretože predsedovia Okresných národných výborov, spolu s Okresných

správnych komisií, nevenujú sa dostatočne tej práci pozemkovej reformy, A konštatujem, že sme pridelili úradníkov tam, kde si výslovne žiadali zástupcovia Okresných národných výborov, aby sme sily dali. Opakoval som výzvu v tom smere, aby nám navrhli ľudí, ktorí budú našimi úradníkmi a že ich my budeme platiť, aby Okresným národným výborom pomáhali pri tých technických prácach, spojených s vyhotovením návrhu na konfiškáciu a že len v takýchto prípadoch sme postupovali. Ale vidím, že práca prezto

-

viazne páni, neni len tak jednoduchá vec, že sa pozemková reforma prevádza vonku, rozdeľuje a o nej povereníctve nič nevie a ja musím už dnes povedať, že ak sa spojenie s Okresnými národnými výbormi, resp. s Okresnými roľníckymi komisiami, behom l4 dní nepozmení, že nebudem môcť vy-

čerpávajúcim spôsobom, tak ako to pán podpredseda Dr. Husák žiada podať tu referát, pretože máme len veľmi kusé zprávy napriek tomu, že sme x krát sami iniciatívne zasiahli, svolali také porady, aby nám povedali, položili návrhy, ale nie tak, aby sme autoritatívne zasahovali, ale aby nám predložili ich ťažkosti a nedostatky, aby sme vybavili ten personál a tie roľnícke komisie takými pomocnými silami, ktoré by prácu zdolaly. Som si vedomý toho, nie z politického hľadiska, ale z hospodárskeho hľadiska, že pozemková reforma musí byť teraz do jesene, do začiatku poľnohospodárskych prác vykonaná, že ju nikto nebude z nás brzdiť a nikto na tom nemá záujem. A preto znovu predkladám druhý formálny návrh slávnemu Plénu Národnej rady. Dnes sme rozhodli o tom, aby práce s konfiškáciou boly čím rýchlejšie vykonané, že my urobíme pracovné skupiny na jednotlivé oblasti okresov, jednotlivé skupiny okresov. Vyšleme tam pracovné skupiny, právnika, poľnohospodárskeho úradníka a zememerača, ktorí budú po dohode s Roľníckymi komisiami prevádzať tento návrh. Prosím, keď sa táto debata v tomto smere vyvinula, formálne žiadam, aby plénum sa vyslovilo, či je žiaduce, aby tieto pracovné skupiny, ktoré by podľa inštrukcií maly čisté odborne technickú prácu tam, aby boly vyslané tam alebo nie. Ak Plénum Národnej rady odhlasuje, že neni treba takýto komisií, isté

prípravy, ktoré sme dnes dopoludnia vykonali na úrade zastavím a budem očakávať čo Roľnícke komisie po tejto stránke pripravia. Bola tu otázka kolonizácie a potrieb roľníckych, spomenutá tiež. 0tázka skladacích a rozkladacích domkov. Páni, tieto domky nemôžu ísť tam, kde ich je treba, kde tí ľudia nemajú kde spať, tie domky musia ísť tam, kde chceme na tie veľkostatky usadiť už nových kolonistov. Ja som už vtedy, keď sme predkladali tento návrh o výstavbe týchto domkov žiadal, aby pôdohospodárstvo bolo zúčastnené na prevádzaní tohoto nariadenia, aby z týchto prostriedkov, boly skutočne čím skorej vyhotovené takéto domky, aby nám boly dané k dispozícii, lebo my tú kolonizáciu v tých maďarských okresoch, kde je málo hospodárskych stavísk a stavísk, ktoré ešte vojnovými udalosťami boly úplne zničené, nemôžeme jedine z tohoto dôvodu previesť, že nech

by sme to akýmkoľvek spôsobom chceli, nemáme kde týchto ľudí dať. Dodnes urgoval som niekoľkokrát súkromne i telefonickým úradným stykom pána povereníka pre scciálnu starostlivosť, aby mi povedal, kde sa takéto domky robia, či sú k dispozícii a kedy budú k dispozícii, lebo že ich veľmi nutne a akútne potrebujeme. Dnes žiadam, aby Plénum Národnej rady sa znovu usnieslo na tom, že kto má prevádzať túto akciu, aby ju urýchlene, v prospech dnešnej kolonizácie a našej práce, previedol, aby sme naozaj tú pozemkovú reformu a tú kolonizáciu čím skorej mohli previesť.

Otázku fondových majetkov a ich zriadení: Páni, situácia je taká. Vo Sbore povereníkov predvčerom som sa sťažoval na to, že Predsedníctvo národnej rady nevenuje dostatočnú pozornosť mojim osnovám. Situácia je taká. Fondové statky, či t. zv. židovské statky sú dnes spravované, buď svojvoľne sa ujímavším bývalým majiteľom a títo začínajú ich spravovať, alebo sú niektoré už rozparcelované alebo niektoré spravuje fond, ktorému dávame na prevádzací kapitál, ktorému sme uvoľnili 10 milión korún štátnych a ktoré je treba predsa vyúčtovať. A tento fond spravuje tak, že každú minútu čaká, že mu niekto povie, tak teda páni už sa poručte, už sa hospodáriť inak bude. Tento stav je nemožný a preto som žiadal niekoľkokrát, aby otázka fondového majetku, ako majetku židovského bola riadnym nariadením Slovenskej národnej rady riešená a aby sme už mali raz s tým pokoj. Ja nemám záujem na tom, aby boly fondové majetky, ale bohužiaľ sa mi nepodarilo ani dnes presvedčiť aktuálnosť tohoto nariadenia a preto toto nariadenie dnes nemáme a my nevieme, aký je správny stav, teda resp. čoho je treba sa držať, či tie fondové majetky nechať parcelovať presto, že sú to majetky židovské, z ktorých niektorí prípadne sa ujmú držby čiastočne, obmedzene, alebo aj v úplnom rozsahu, tedy tam aspoň naše na-

riadenie túto intenciu sleduje, lebo či budú parcelované. Tedy toto neni moja chyba. Otázka podpory roľníkov, ktorá je mimo rámec tej interpelácie a na ktorú chcem tiež odpovedať: V Košiciach snáď v druhom zasadaní Sboru povereníkov, akonáhle som sa stal povereníkom pre pôdohospo-

dárstvo, navrhoval som a žiadal som, aby pre roľníkov, ktorí utrpeli také veľké straty na budovách a na svojich hospodárskych staviskách, na svojom hospodárskom majetku, aby boly uvolnené určité prostriedky, aby im boly poskytovane podpory alebo pôžičky z prostriedkov Slovenskej národnej rady. Žiadal som to potom znovu. Dnes pred troma dňami podal som žiadosť na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby uvolnilo 15 miliónov korún na ten účel, pretože zase prišly niektoré okresné národné výbory s tým, že niet najnutnejších stavísk, že niet humien, že sa blíži žatva, že je skosené seno a že je treba, aby sa niekde tieto hodnoty na hospodárstve uskladnily. Neni mojou vinou, ak sa tieto prostriedky tak ako v minulosti, keď sa ani dnes neuvoľnia a roľníkom nedajú. Tedy roľnícku otázku rozhodne, že som niekoľkokrát predostrel a neni mojou vinou, že snáď nedošlo k takému riešeniu, aké by bolo žiaducne.

Stručne ešte odpoveď na to, či sa dá opraviť to nesprávne rozdelenie alebo nie snáď nesprávne, ale snáď neúmerné rozdelenie koní. Opakoval som, ak Plénum Národnej rady rozhodne, že je treba za každú cenu i za nespokojnosť ľudí sobrať určitý počet a oddisponovať, môže byť. Ten sľub, že ďalšie kone, tých 3. 000 koní, ktoré som žiadal či prídu alebo nie, môžem opakovať v tom smere, že dvakrát na telefonickú výzvu odpovedalo Ministerstvo národnej obrany, že kone budú, že však no vedia kedy a nevedia aké množstvo. Znovu som aj dnes pána ministra Ďuriša telefonický požiadal o pomoc a dúfam teda, že aj predsa po tej stránke sa len niečo dá.

Ešte vo veci trebišovského cukrovaru. Vážená Slávna Národná rada! Trebišovský cukrovar je právna osoba. Podľa nariadenia č. 4. nemôže podliehať konfiškácii. Ja mám pripravený návrh novelizácie nariadenia č. 4., podľa ktorej právne osoby majú podliehať konfiškácii, pokiaľ sú maďarské, zradcovské atď. Prosím, návrh bol zase predostretý na Sbore povereníkov a nebola mu priznaná ešte aktuálnosť, teda z dôvodov tých, že je treba ešte prehliadnuť a predebatovať po stránke

politickej, vecnej a nemôžem za to, že tedy správny stav tu neni taký, aký by bolo treba priať. Na ostatné poznámky odpoviem písomne.

Dr. Lettrich: Slávna národná rada! Máme tu vlastne dve otázky.

Referát pána povereníka o prideľovaní koní a potom interpeláciu o pozemkovej reforme. Pokiaľ ide o interpeláciu, pán povereník sa osvedčil, že podá písomnú odpoveď. Čo sa týka zprávy o prideľovaní koní prosím,

aby ste sa hlasovaním vyjadrili, či beriete zprávu na vedomie, alebo nie

Kto je za prijatie zprávy? To je menšina, to znamená, že sme tu pol druha ho-

diny zbytočne mlátili slamu. Tak sa neberie zpráva na vedomie a oznamujem, že odteraz dôsledne budeme dodržiavať rokovací poriadok, ktorý sme si vydali, aby žiadne veci, ktoré nie sú na programe, neboly predmetom

rokovania. Ani interpelácie, ani takéto referáty, pretože ráčite vidieť I že sme zbytočne zdržovaní. Pán povereník nás žiadal, napriek protestu pána podpredsedu Novomeského, ktorý je na rade, že pred šiestou musí odísť, je 7 hodín, prosím a Vy neráčite vziať zprávu na vedomie.

Prikročíme k 9 bodu nášho programu t. j. nariadeniu. Slovenskej národnej rady o poštátnení internátov. Prosím pána podpredsedu Novomeského, aby sa ako referát ujal slova.

Pán podpredseda Novomeský: Vážení! Predsedníctvo Slovenskej národnej rady predstupuje pred Národnú radu s návrhom, aby pristúpila k dokončeniu a dovŕšeniu cieľa začatého, poštátnenia nášho školstva. Aktom pre toto nezapočaté poštátnenie školstva, je poštátnenie internátov. Ak národná rada osvojila si návrh nášho učiteľstva, akademických pracovníkov, že školská výchova môže byť úspešná len vtedy, keď bude jednotná, musí mať priaznivé stanovisko i k predkladanej osnove o poštátnení internátov, pretože úplnú jednotu vo vyučovaní a vo výchove možno dosiahnuť len vtedy, keď tak ako v školách bude jednotná národná výchova i v internátoch, pričom proponovať treba zásadu, aby aj rodičovská výchova v domácnostiach išla ruka v ruke s intenciami národnej výchovy školstva a v internátoch. Túto úlohu bude musieť zvládnuť naša osvetová práca, na ktorú sa tiež vážne pripravujeme. Príčina, ktorá

súri s poštátnením internátov popri školách, je v neposlednom rade i tá, že niektoré internáty boly za prvej republiky tak ako za predošlého režimu zámerne udržované domovy politickej reakcie. Spomeňme si len na to, že jeden z nich azda najväčší nazýval sa neoficiálne slovenským alkazárom na znamenie toho, že tak ako povestná pevnôstka Citadella odporovala legálnemu a jedine legitimnému pohybu ľudového Španielska, že ten internát, o ktorom je reč, bol obdobným hniezdom reakčného odporu. Spomeňme si ďalej na to, že to bol náš študentský domov, z ktorého takmer na zapísknutie sa vedela vyviesť časť mládeže na ulice, na demoštrácie proti demokracii, proti Židom, proti Čechom i proti požiadavkám vlastného ľudu, zkrátka proti všetkému, od čoho zdravý vývoj našej mládeže a jej správne a pokrokovému duchu zodpovedajúce umiestnenie v živote je proste nemysliteľné. Bolo by chybné viniť len mládež samotnú z takejto falošnej a vlast-

né záujmy podkopávajúcej orientácie. Ďalej systém výchovy a samotná možnosť existencie v spomenutom ústave si vyžiadala takéto smýšľanie i takéto počínanie. Chovanec v takomto domove bol nie-len odvislý od jednostrannej reakčnej orientácie správy ústavu, no tento pocit odvislosti bol v ňom i cielavedome utvrdzovaný. A tak popri úsilí vyjsť čo najďalekosiahlejšie v ústrety požiadavkám modernej pedagogickej výchovy, chce poštátnenie internátov dosiahnuť toho, aby v živote nového Slovenska nebolo viacej tvrdých alkazárov. z ktorých by sa mohly podnikať výpady proti ľudovodemokratickému a slovenskému duchu nášho života, proti bezpodmienečným zásadám náboženskej a národnej snášanlivosti, bez čoho slovenský národ nemôže jednoducho existovať. Hoci tato okolnosť urychluje a zosilňuje rozhodnutie, smerujúce k poštátneniu internátov, nie je jediným dôvodom, ktorý si vyžaduje tento akt. To pripomíname preto, lebo by sa mohlo namietať, že nie je treba poštátniť všetky internáty, keď máme na mysli likvidovanie výpadov tvrdej reakcie, menovite

nie také internáty, kde výchovný systém bol v súlade s intenciami našej národnej i štátnej ideológie. Naše rozhodnutia však musia byť zásadné, keď chceme, aby boly úspešné. Keď sa štát podujíma prebrať jeden alebo niekoľko výchovných ústavov, môže tak urobiť spravodlivo len vtedy, keď preberie všetky bez výnimky. Ostatne, keď sme odmietli princíp, aby v školách sa stlupovala mládež, podľa náboženskej príslušnosti, musíme sa pridržiavať stanoviska, aby ani v internátoch takéto tlupovanie možné nebolo. Pri tom si pokladám za povinnosť za Predsedníctvo Národnej rady, ktoré tu zastávam i za Komunistickú stranu, ktorá ma do Národnej rady delegovala, opätovne zdôrazniť, že náboženská výchova mládeže nemôže byť týmto opatrením nijako narušená a ani narušená nebude. Rozhovorom s osvietenými pracovníkmi náboženskými už dávnejšie sme dospeli k názoru, že nemusí byť rozpor medzi národnou a náboženskou výchovou a že výchova podľa zásady jedného vierovyznania, nemusí vylúčiť toleranciu voči druhej konfesii. Tieto dve celé myšlienky musia najsť svoj výraz i vo výchove v našich internátoch Aby naša mládež evanjelického vierovyznania bývala pospolu s mládežou katolíckeho náboženstva a títo zas spolu trebárs so Židmi, lebo s gréko katolíkmi, to nie je len možné, ale je to i nutné tým skôr, že v súlade s osvietenými náboženskými činiteľmi, ktorí sú cirkevnými pracovníkmi evanjelickými, katolíckymi, židovskými a inými, chceme a budeme sa nekompromisne usilovať o egalizáciu nášho verejného života, t. j. o tom, aby náboženská, cirkevná a do konca rasová príslušnosť, necítila iných rozdielov medzi príslušníkmi nášho národa, než rozdiel v spôsobe modlitby a bohoslužieb. Preto dnes odmietame názor a sme šťastní, že ho možno odmietnuť v súlade s mnohými cirkevnými pracovníkmi oboch našich konfesií, podľa ktorého je významné a prospešné, aby mládež tej-ktorej konfesie bola či už školský, lebo mimo-školsky vychovaná na ústave vlastnej konfesie. Lebo takýto názor sa vyskytol a proponoval sa dokonca ako najúčinnejší a najúčelnejší pre ucho-