Dovoľujem si poznámku pripojiť predovšetkým k § 2. Na konci druhej zátvorky, kde je slovo " podobne" odporúčam " a kde by takýchto dôvodov nebolo, treba pozemnoknižné výpisy o vlastníctve, poťažne úradne overené svedectve hodnoverných svedkov. "
K § 6 ods. 3: Aby sa nezabudlo na riešenie hodnoty prevzatého živého a mŕtveho inventára s porovnaním so zanechaným inventárom.
§ 9 ods. 2: na konci aby bolo povedané " okrem poplatkov a kolkov ".
Ináč odporúčam, aby s týmito doplňkami bola táto osnova v celom zrení prijatá, za nariadenie Slovenskej národnej rady.
Dr. Lettrich: Ďakujem pánu členovi Rady Kulichovi a pretože ďalších prihlásených niet, prosím pána referenta Dr. Kvetku o záverečné slovo.
Dr. Kvetko: Slávna národná rada !
Predne vítam a ďakujem, že plénum s takým porozumením prijalo túto osnovu a že čím skôr túto veľmi boľavú otázku nášho národného živote budeme môcť previesť. K nadhodeným námietkam, čo sa týka § 7 ako ho navrhol pán podpredseda Dr. Čech, myslím, že môžeme celkom kľudne s ním súhlasiť i keď som si vedomý toho, že sa nič zvláštneho nestane, keby sa toto tam nechalo. Iste by sme nové nariadenie neurobili, tak aby sme zaviazali našich roľníkov dlhmi, aby ich museli zo svojej práce splácať, ale súhlasím, aby odst. 2 bol vyškrtnutý.
Pokiaľ ide o pripomienku pána Kulicha v § 2, prosím možno doplniť v tom smere, aby tam bolo " výpisy pozemnoknižné, alebo hodnoverné svedectvo " ovšem som si vedomý, že to všeobecne povedané "a podobne" nevylučuje takúto možnosť a snáď takejto formálnej úpravy netreba.
K §-u 6 ods. 3 bolo spomenuté, že bude upravený novým nariadením. Vec vážení pánovia neni tak jednoduchá, ako si my predstavujeme. Otázka náhrad má sa vzťahovať proti štát-
nym občanom maďarským a tam bude treba medzinárodného dohovoru. Z toho dôvodu nemožno inakšie štylizovať vec, z toho hľadiska, že ide o medzinárodný dohovor, aby sme zbytočne nevzbudili veľké nádeje pre našich ľudí, ktoré by sa pripadne nemohly splniť a naši kolonisti by si robili zbytočné nádeje.
Čo sa týka poznámky pána člena rady Strechaya: Súhlasím s odpoveďou pána kolegu Valu na ňu, že kto bude odsúdený ľudovým súdom a potrestaný iste sa au odníme majetok, že netreba práve v tomto nariadení už dnes vec riešiť pretože neznesie odkladu práve s hľadiska hospodárskej kontinuity, aby sme sa s týmito drobnými vecami zaoberali, keď sme otázku viny riešili ľudovým súdnictvom.
V § 9 nadhodená pripomienka pánom členom Rady Kulichom o kolkoch a poplatkoch, myslím, že v tom od "poplatkov" sú zahrnuté aj kolky.
V § 11 žiada sa doplniť, načo som bol upozornený až teraz, že toto nariadenie nadobúda účinnosti hneď a vykoná ho atď. "
Prosím okrem škrtnutia druhého odseku § 7 a okrem zmeny v § 9 "od všetkých poplatkov", aby osnova bola prijatá tak, ako bola navrhnutá s tým doplnkom, že toto nariadenie nadobúda účinnosti hneď.
Dr. Lettrich: Ďakujem pánu referentovi a prikročíme k hlasovaniu.
Prv, ako by sme odhlasovali túto osnovu, pýtam sa pána člena Rady Strechaya, či po vysvetlení, ktorého sa mu dostalo trvá na svojom návrhu, aby bola pozmenená štylizácia osnovy.
Strechay: Nie.
Dr. Lettrich: Ďakujem.
Ďalej pána člena Kulicha, či po vysvetlení zo strany pána referenta trvá na zmene §-u 2 odst. 1 kde je široká formulácia "a podobne", či trvá na tom, aby aj iné dôkazné prostriedky boly uplatňované, alebo nie.
Kulich: Ak sa tým rozumia aj tieto, potočí netrvám.
Dr. Lettrich: Ďalej či trvá na zmene 3 ods. § 6, kde je reč o úprave náhrady prípadných škôd.
Kulich: do bola len pripomienka.
Dr. Lettrich: Takže by boly len tri pozmeňujúce návrh. A síce návrh pána člena Kulicha, aby v § 9 ods. 2 uvedené bol oslobodenie od poplatkov a kolkov. Myslím, že návrh je prijateľný, ktorý doplňuje c vysvetľuje túto osnovu.
Ďalej pozmeňujúci návrh pána podpredsedu Dr. Čecha., bol vynechaný 2 odst, § 7 a 1 ods. aby bol bez číselného označenia To myslím je tiež prijateľné.
A návrh pána povereníka Dr. Kvetku, aby § 11 doplnený bol slovami" toto nariadenie nadobúda 'účinnosti hneď atď Prosím dávam hlasovať. Kto je za prijatie tejto osnovy v tom znení, ako bola prednesená pánom referentom Dr. Kvetkom, so zmenou v § 7, ako ju navrhol pán Dr, Čech, ďalej so zmenov v § 9, ktorú navrhol pán člen rady Kulich a so zmenou §-u 11 ako j-u navrhol pán povereník Dr. Kvetko. Nech zdvihne ruku
Konštatujem jednomyseľnosť a vyhlasujem, t-uto osnovu za nariadenie SNR.
Prikročíme k ďalšiemu bodu programu k prerokovaniu nariadenia SNR o úprave niektorých trestnoprávnych otázok súvisiacich s obnovením československého právneho poriadku a o novelizovaní niektorých ustanovení trestného práva procesného.
Prosím pána povereníka pre pravosúdie Dr. Štefánika, aby sa ako referent ujal slova.
Slávna Národná rada ! Osnova nariadenia o úprave niektorých trestnoprávnych otázok súvisiacich s obnovením československého právneho poriadku a o novelizovaní niektorých ustanovení trestného práva procesného iná pre vývoj" nášho právneho poriadku zvláštny význam preto, lebo niektoré jeho ustanovenia, najmä články 1 až 4, vyplývajú priamo z obnovenia československej štátnosti. A v pôvodných hraniciach nášho Slovenska a sú vlastne organickým právnym doplnkom oných prenikavých štátoprávnych a politických zmien, ktorými sa skončily imperialistické snahy nemeckého národného socializmu a talian--
skeho fašizmu.
Ustanovenia článku prvého poskytnú pevný právny podklad nielen pre definitívne ukončenie takých trestných pokračovaní, ktoré sa viedly pre policické trestné činy podľadnešného právneho stavu a politického nazierania už nestihateľné, ale aj pre revíziu trestných vecí už právoplatným odsudzujúcim rozsudkom skončených a pre úplnú rehabilitáciu od súdeného, ba dokonca aj pre odstránenie protiprávnej ujmy, ktorá následkom takéhoto odsúdenia postihla odsúdenú osobu zhabaním niektorých hnuteľností, alebo konfiškáciou jej majetku
Mravný a politický myšlienkový základ predmetných ustanovení vyplýva z týchto úvah: Valná väčšine politických previnilcov minulého politického režimu nedopustila sa takých trestných činov, ktoré by aj podľa teraz platného právne ho poriadku a terajšieho judikovania bolo možno stíhať, ale práve naopak následkom svojho pevného československého politického presvedčenia, slovenského národného povedomia alebo rázneho protifašistického postoja stala sa obeťou vševládnuceho a rozpínavého fašistického svetonázoru, ktorý sa zmenil zákonodarstva, ovládal výkon verejnej správy, ba ovlivňoval aj samotný výkon justície. Niet pochybnosti o tom, že osoby na tomto základe odsúdená nielen že si nezasluhujú trest, ale pravom si narokujú od národa a štátu aj úplnú rehabilitáciu za svoje odsúdenie ako aj uznanie za útrapy, ktoré za svoju politickú činnosť, vyvíjanú v prospech národa i štátu, utrpely.
Predložená osnova neuspokojila sa však vo smere. Všeuvedenom iba revidovaním odsudzujúcich rozsudkov a odčiním krívd u takých osôb, ktoré boly odsúdené za trestné činy už podľa svojej objektívnej povahy politickej, ale v zaujme dôkladného odstránenia všetkých krívd minulého politického režimu, spôsobených v oblasti trestného súdnictve, považovala za nevyhnutne potrebné rovnakej revízii podrobiť aj odsúdenia za trestné činy podľa svojej subjektívnej povahy politické, obzvlašte za tie, u ktorých politický účel alebo
politická motivácia činu pramenily zo snahy pomôcť odboju. slovenského národa, prípadne naprávať krivdy, ktoré boly spôsobené nepriateľmi slovenského národa, Československej republiky alebo demokratického právneho poriadku. Trestný čin za takýchto podmienok za minulého režimu spáchaný nemôžeme vlastne podľa spravodlivého právneho cítenia zbilagovať za delikt, veď na teror nacistov a fašistov nemohlo sa ináč účinne reagovať, ako započatím húževnatého a odhodlaného boja so sústredením všetkých vojenských i nevojenských síl národa. avšak tento obranný a odvetný boj už podľa svojej prirodzenej povahy a obzvlašť následkom nemilosrdných spôsobov, ktoré nepriateľ používal, via facti vytváral v záujme vyššom - v záujme národa a štátu - určite iné - voľnejšie - pravidlá, než sú pravidlá písaným zákonom pre mierové časy určené. Isté je, že záujem odboja a úporný boj proti úhlavnému nepriateľovi slobody často priam donútily účastníkov odboja k takým - ináč nedovoleným - činom, ktorých by sa títo bojovníci bez spomenutého politického účelu a stavu núdze nikdy neboli dopustili. Z tohto dôvodu je však potrebné tieto činy aj s hladiska trestného podľa osobitného meradla posudzovať a so zreteľom na mimoriadny význam predmetného účelového alebo pohnútkového zamerania činu je v plnej miere odôvodnené priznať páchate-
ľom týchto činov úplnú beztrestnosť.
Ustanovenia článku druhého - v súlade so základným nariadením SNR zo dňa 30. marca 1945 č. 22/1945 Sb. n. SNR upravujú trestné súdnictvo na slovenskom území, ktoré od roku 1938 bolo dočasne okupovaná maďarským resp. nemeckým štátom. Základným krokom k uskutočneniu tej požiadavky, aby sa trestné súdnictvo na tomto území uviedlo do normálnych koľají, je odstrániť právne ujmy, ktoré utrpelo tamojšie obyvateľstvo trestnými rozsudkami cudzej justície. Tu v prvom rade treba zdôrasnit, že ustanovenia predošlého článku o politických trestných činoch sú všeobecnej povahy a preto sa rozprestierajú aj na odsudzujúce súdne rozsudky, vynesené cudzími súdmi na našom území, ktoré bolo dočasne cudzou mocou obsadené.
Avšak aj mimo prípadov, politických deliktov mohla vzniknúť z trestného rozsudku cudzieho štátu podľa nášho právneho nazierania napraviť sa majúca újma, ktorej dôvodom môže byť najmä odlišné trestné zákonodarstvo cudzích štátov, odlišné interpretačné metódy, ba aj vedúce politické zásady, ktoré značnou mierou ovlivňovaly spôsob výkonu štátnej výsostnej moci ešte aj v oblasti súdnej právomoci. Vhodným koréktívom bude v týchto prípadoch revízia odsudzujúcich rozsudkov, opierajúca sa o § 3 citovaného nariadenia SNR č. 22/1945 Sb. n. v SNR, ktorá sa pripúšťa všade tam, kde to národný alebo štátny záujem odôvodňuje.
Ustanovenia článku tretieho vyplývajú, priamo z tej skutočnosti, že slovenská národná rada svojím nariadením zo
dňa 1. septembra 1944 ujala sa zákonodarnej, - vládnej i výkonnej právomoci na celom území Slovenska. Prirodzeným následkom tejto skutočnosti je, že právne normy, ktoré po 1. septembri 1944 v Bratislave vydávala slovenská vláda resp. slovenský Snem, nemajú - ba nemohly mať ani v minulosti - právnu závaznosť a s hľadiska legislatívneho treba ich považovať ex tunc za nejestvujúce. Nakoľko však niektoré slovenské súdy, poťažne úrady verejnej obžaloby napriek uvedenému právnemu stavu viedly trestné pokračovania na základe spomenutých právne nejestvujúcich noriem, ba na základe týchto noriem došlo aj k odsudzujúcim rozsudkom, je eminentne dôležitou úlohou nášho trestného zákonodarstva zákonným ustanovením deklarovať uvedený súdny postup ako aj odsudzujúce súdne rozhodnutia za bezúčinné a zároveň presnými ustanoveniami vymedziť patričný ďalší postup ohľadom takých činov, ktoré sa majú stíhať aj podľa iných platných trestných ustanovení.
Ustanovenia článku štvrtého pozbavujú účinnosti celý rad trestných ustanovení, uzákonených slovenským zákonodarstvom od roku 1939 až do 1. septembra 1944, ktoré podľa svojej povahy nezapadajú do nášho právneho poriadku a nie sú vlastne ani organickou súčiastkou základných kódexov trestného práva. Ide tu vlastne o zákony, poťažne nariadenia, smerujúce jednak
ku sprísneniu trestov za trestné činy politickej povahy, jednak k urýchleniu pokračovania pre takéto trestné činy, - zrejme preto, aby čo najskôr mohol byť vynesený odsudzujúci rozsudok a aby čo najskôr a najprísnejšie mohol byť páchateľ potrestaný. O právnej hodnote týchto ustanovení nemožno vôbec hovoriť a objektívna kritika odbornej literatúry môže ich jednomyseľne označiť iba za zúfalý pokus malých diktátorov, namierený k tomu, aby sa čo v najväčšom počte a čo s najväčším urýchlením vynášaly odsudzujúce rozsudky, a to odsudzujúce rozsudky čo najkrutejšie a najviac odstrašujúce. Snahou bolo pri tom tiež, aby tieto rozsudky žiadna nadriadená inštancia nemohla preskúmať. Normou týchto neprávnických diktátorských výplodov bolo nariadenie o takzvanom revíznom senáte, podľa ktorého laický senát mal bdieť nad rozsudkami odborného súdu. Skutočným účelom tohto nariadenia bolo úplne podriadiť odborné trestné súdnictvo politickým záujmom a zároveň zistiť vynášanie takych rozsudkov, poťažne vymeranie takých trestov, ktoré by stoprocentne vyhovovaly mocenským Záujmom nacistických pomáhačov, keďže priame donucovaniu odborných sudcov k takýmto rozsudkom nebolo tak celkom ľahko schodnou cestou. Horúčkovité vynášanie týchto zákonov každému kritickému pozorovateľovi podávalo zrejmý dôkaz nielen o neodbornom a diletantskom právnickom smýšľaní osôb, z rozkazu ktorých sa oné normy zrodily a množily, ale zároveň aj o ich krátkozrakosti a politickej nepredvídavosti, keďže vo všetkých týchto normách zrejme sa odrážala túžba s trestnými retorziami a negatívnymi opatreniami zastaviť alebo aspoň odsunúť blížiacu sa katastrofu, ktorá sa už zrejme rysovalo na obzore. Pravda uzákonenie negatívnych alebo rezortných opatrení bolo snadnejším prostriedkom politickej demagógie, ako pozitívna konštruktívtívna práca., - budovanie alebo zdokonaľovanie - a keďže tvorcovia uvedených zákonov sotva mohli u podstatným pozitívnym prínosom prispieť k povzneseniu zapadajúcej slávy fašistickej ideológie a mocenského postavenia germanského imperializmu všemožne sa vynasnažovali chrániť svoju pozíciu aspoň takými-
to normami.
Osnova nariadenia o úprave znie takto: /osnova nariadenia k zápisnici priložená /.
Po prečítaní textu osnovy pokračoval Dr. Štefánik:
Slávna Slovenská národná rada ! Všeobecná snaha po rýchlej a bezúhonnej konsolidácii právnych pomerov uvaľuje zvýšené a nadmierne významné úlohy na československú justíciu a sudcovský stav. Pri terajšom pomerne nízkom a praktickým potrebám nevyhovujúcom početnom stave kvalifikovaných sudcovských síl bude možno uvedené úlohy splniť len pri maximálnom napätí síl, usmernenom idealizmom a vedomím zodpovednosti voči národu a štátu. Závažným uľahčením pri úspešnom zvládnutí spomenutých úkolov musí však byť čo najúčelnejšia organizácia sudcovskej práce ako aj primerané legislatívne zjednodušenie procesných predpisov, - samozrejme len po tú mieru, aby tým požiadavky právnej istoty nijako neboly naštrbené.
Ustanovenie článkov 5 a 7 pod zorným uhlom vyšeuvedených úvah smerujú k výdatnému, pritom však teoreticky i prakticky náležite odôvodnenému zjednodušeniu príslušných ustanovení trestného procesu.
Článok 3 vylučuje možnosť námietok proti obžalobnému spisu a v celom rozsahu eliminuje funkciu obžalobného senátu, ako tribunálu, rozhodujúceho o námietkach, poťažne preskúmavajúceho obžalobný spis v prípadoch súkromnej obžaloby a tejto vedúcej zásade prispôsobuje aj ostatné súvisiace ustanovenia trestného poriadku. Praktický význam tejto novoty záleží v skrátení trestného procesu a v odbremenení sudcovského per-
sonálu, ktorý bude môcť takto získaný čas použiť na iné osožné a nepostrádateľné práce. S hľadiska teoretického je predmetné zjednodušenie odôvodnené úvahou, že základom meritorného rozhodnutia súdu je i tak hlavné pojednávanie a nie obžalobný spis a že tie samé úkony, ktoré mohol doteraz vykonávať obžalobný senát v štádiu obžalovacom, môže vykonať z úradnej moci aj pokračujúci senát krajského súdu, resp. samosudca
bezprostredne po podaní obžalobného spisu. S hľadiska praktického zasluhuje si obzváštný dôraz oná všeobecne známa skutočnosť, čerpaná z dlhoročných skúseností, že pokračovanie o namietkach pred obžalobným senátom vo väčšine prípadov sa skončilo daním v obžalobu, čiže namietky obvineného vo valnej väčšine prípadov neviedly k zastaveniu trestného pokračovania.
Článok 7 rozširuje, resp. koriguje doterajšie usta novenia trestnej novely č. 33/1940 Sl. z. o vymedzení pôsobnosti samosudcu krajského súdu vo veciach trestných. Podstatná odchýlka od terajšieho právneho stavu záleží v tom, že kým doteraz pôsobnosť samosudcu určovala sa podľa návrhu obžalobcu čo do výmery budúceho trestu, zatiaľ podľa nového právneho stavu pôsobnosť samosudcu bude vymedzená na stabilnom a objektívnom kritériu, totiž na výške trestnej sankcie, ktorú príslušné zákonné ustanovenie na dotyčný delikt ustanovuje.
Prijatie spomenutého pevného kritéria ako hraničného medzníka medzi pôsobnosťou senátu na jednej, a medzi pôsobnosťou samosudcu na druhej strane znamená s hľadiska teoretického bezpochyby značny pokrok, lebo učiniť pôsobnosť určitého súdneho fóra závislou iba od výšky konkrétne navrhovaného trestu - hoci sa tu návrh dotýka len výšky maximálnej - je zrejmým prejudikovaním čo do výmery trestu, ktorého výšku súd neodvisle od každého predbežného dohadu, výlučne na základe výsledkov hlavného pojednávania, má ustáliť, a to s možnosťou uplatnenia voľnej úvahy v hraniciach celého rozpätia zákonnej trestnej sadzby a nielen v rámci predbežnými návrhmi do určitej miery zúženom. Doterajší právny strav bol zrejmou negáciou zásady priamosti hlavného pojednávania, nakoľko podľa tejto kardinálnej procesnej zásady nielen určenie konkrétnej výšky trestu ale aj ustálenie samotnej viny môže mať svoj jediný zákonný podklad iba v dôkazoch na hlavnom pojednávaní produkovaných.
Prakticky znamená nová úprava nielen sto percentne
presnú hranicu medzi pôsobnosťou samosudcu a senátu a tým aj uľahčenie práce, ale zaiste aj výdatnejšie odbremenenie trestných senátov, nakoľko práve delikty krajskými súdmi najčastejšie súdené /obzvláštne delikty majetkové/ podľa svojej zákonnej trestnej sankcie zapadajú do novej rozšírenej oblasti samosudcovskej kompetencie.
Článok 6 vyhovuje odôvodnenej praktickej požiadavke tým, že poskytuje Povereníctvu SNR pre pravosúdie možnosť, aby zo závažných dôvodov mohlo prerušiť výkon akéhokoľvek trestu na slobode na čas dlhší ako 8 dní.
Článok 8 obsahuje prechodné ustanovenia a výkon tohto nariadenia prikazuje do právomoci povereníka SNR pre pravosúdie.
S hľadiska r o z p o č t o v é h o výkon tohto nariadenia nevyžaduje od štátnej pokladnice mimoriadne zvýšenie výdavkov.
Z dôvodov teraz prednesených navrhujem, aby Slovenská národná rada predložený návrh nariadenia uzákonila.
Dr. Lettrich: Ďakujem pánovi referentovi Dr. Štefánikovi za prednesený referát. Otváram debatu na túto tému a prosím pána Dr. Zibrána, aby sa ujal slova.
Dr. Zibrín: Slávna národná rada:
Mám pripomienky k prvému až tretiemu §-u. Tie druhé paragrafy sú suchou úpravou formálneho trestného pokračovania a súčasne odstraňujú všetko to, čo za 6 rokov malo slúžiť k tomu, aby tí ľudia, ktorí režimu neslúžili, mohli byť ľahšie vládcami zotročeného Slovenska gniavení. Naproti tomu 1 až 3 § - dáva zadosťučinenie tým, ktorí sa nebáli,
, ktorí vytrvali a ktorých niekedy i súdnická ruka dostihla. A tu k týmto trom paragrafom mám určité pripomienky. Prízvukujem pripomienky preto, lebo keby ste všetko prijali, čo budeme navrhovať, nemohli by sme to dnes odhlasovať. Tieto prvé tri paragrafy potrebujeme, ale navrhujem, aby slávne Predsedníctva potom sa týmito návrhmi zaoberalo a upravilo nielen Povereníctvo pre pravosúdie, ale aj druhé kompetentné povereníctva, aby v smysle návrhov, ktoré prednesiem a ktoré si pravdepodobne ráčite osvojiť vydalo jedno nové nariadenie.
Jedná sa o tých ľudí, ktorí trpeli, ktorí boli odsúdení a zhabaný im bol majetok. Keď by sme im len toľko chceli vrátiť, čo im bolo shabané, bolo by to skúpe a nespravodlivé. Keď bol zavretý štátny úradník, medzitým tí druhí išli do predu a my sme ho teraz našli tam, kde bol vtedy, keď ho zavreli. Väčšinou to boli malí ľudia. Myslím, že tu sa na niečo zabudlo. Koľko je takých, čo vydržovali napríklad matky, alebo rodiny, keby boli ostali tu, boli by žili a boli by mohli tej matke, čo ich vychovala niečo nechať. Za to, že v našom oslobodzovacom boji padli, matka, manželka a deti ostanú
bez podpory. Keď sme sa dali na to, že zastavujeme trestné pokračovania a rušíme tieto zákonné ustanovenia, súčasne sa máme postarať o iné potrebné veci.
Poviem jeden prípad kolaborantskej veľkofirmy. Pánovia, Turček, alebo Danihel dostali zprávu, aby zaistili X/Ypsilona, že je komunistom, alebo Čechoslovákom. Na druhý deň ho vyhodili. Či takáto kolaborantská veľkofirma nemá dnes byť donútená, že tomuto človekovi, ktorý 3-4 roky sedel, aby mu vynahradila celú škodu ? Kam zájdeme, keď nebudeme na týchto podzemných pracovníkov pamätať ? Keď sa uspokojíme výlučným formálnym zrušením rozsudkov? Myslím slávna Národná Rada, že tu naša národná česť trochu viac káže. Nechcem všetky náhrady dávať s peňazí štátu, i štát musíme chrániť, ale väčšinou boly to veľké firmy, mamutové podniky, ktoré sa tak chovali, že pri prvom náznaku ÚŠB, že sa o niekoho zaujíma, oznámili, že nemajú o takúto osobu nijaký záujem a že mu zarazili alebo postup, alebo čo sa stalo aj takému pánovi predsedovi jednoducho ho vyhodili.
A títo ľudia zasluhujú od nás ochrany a nemáme ich nechať, aby boli nútení civilnými spormi domáhať sa od kolaborantov náhrady, aby im plnili to, o čo za Tuku, Macha a iných loptošov boly ukrivdení.
Som za to, aby Predsedníctvo predložilo tieto námety Sboru a prosím, aby takýto návrh na vyrovnanie i týchto hmotných krívd vypracoval tak, aby štát najmenej trpel, ale aby toto hlavne znášali tí kolaboranti, súkromníci a banky,
ktorí minulému režinu takým, spôsobom slúžili, že tým štátu pomáhali. Keď by sme takto nerobili, pravda by nezvíťazila. /Potlesk/.
Dr. Lettrich: Ďakujem a k slovu sa hlási pán povereník Dr. Štefánik: Námet, ktorý sleduje pán Dr. Zibrín, je iste správny. Riešenie tejto otázky nezapadá do rámca osnovy, ktorá hovorí len o osobách poškodených súdnym rozhodnutia trestným. K námetu dovolia si uviesť, že Povereníctvo pre pravosúdie obdobne, ako v trestných veciach, pripravuje osnovu i pokiaľ sa týka nápravy krívd spáchaných v obore súkromného práva. /Potlesk/.
Dr. Lettrich: Ďakujem, o prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy nariadenia tak, ako bola prečítaná pánom referentom Dr. Štefánikom, nech zdvihne ruku.
Konštatujem jednomyseľnosť a vyhlasujem túto osnovu za nariadenie SNR.
Prikročíme k poslednému "bodu programu, k prerokovaniu osnovy nariadenia SNR o chranení živočíšnej výroby na niektorých poľnohospodárstvach.
Prosím pána povereníka Dr.Kvetku, aby sa ujal slova, ako referent:.
Dr. Kvetko: Slávna národná rada!
"Nariadenie, ktoré predstavuje 4 paragrafy zdá sa byť nie tak významné, aký význam mu Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a Pozemkovú reformu pripisuje a čo si od neho sľubuje. Nariadenie toto vyžiadala si doba a súčasná situácia. Boly tu v plénu Národnej rady dnes referáty, tikajúce sa a poukazujúce na stav národohospodárskeho života a na straty, ktoré národohospodársky život utrpel. Ale myslím, že jedným z najviac postihnutých úsekov národohospodárskeho života je práve živočišná výroba. A to nielen po stránke kvantitatívnej, že toho dobytka niet, ale aj po kvalitatívnej, že niet kvalitného dobytka. Viete veľmi dobre, hlavne z nášho účinkovania na východe v Košiciach, že máme okresy, kde niet vôbec dobytka. Živočišná výroba je úplne zničená do základov aj iné okresy Slovenska sú citeľne poškodené. Z toho dôvodu treba
prikročiť pomocou nariadenia k zákonnej úprave a chrániť to, čo nám zostalo a čo je potrebné pre ďalší chov plemenného dobytka a živočíšnu výrobu. Ako som spomenul, nariadenie vyžiadala si potreba a situácia vonku. Dnes prichádzajú na Povereníctvo k nám zástupci Okresných národných výborov, že v okrese niet dobytka, aby sme iní dali a pomohli im. Pretože nielen výživa a zásobovanie tým trpí, že niet mäsa a mlieka, ale predovšetkým výrobné základne trpia tým, že niet poťahov a že tu hrozí ak nebude poťahov veľká katastrofa, ak situáciu aspoň trochu nezmeníme, hlavne pri dokončovaní poľnohospodárskych prác pri žatvách. Viem, že toto nariadenie nemôže zmeniť situáciu a nemôže nahradiť ani len to mininum.
Ale keď by sme chceli aspoň stručne informovať o stave živočíšnej výroby, ktorý obraz síce nemáme ucelený, tak by sme Vám práve v tomto nariadení mohli podať také informácie, že sú určité možnosti, ako zaistiť živočišnú výrobu niektorých smerov, na príklad chov ošípaných, oviec, v obmedzenej miere chov hovädzieho dobytka, a že sú určité možnosti, aby sme tým najviac postihnutým krajom mohli dať minimum z tohto odvetvia. Keď by tieto možnosti neboly, toto nariadenie nemalo by žiadneho smyslu. Toto nariadenie má okrem toho ešte i trochu sociálny význam. Všetci, ktorí ste prišli z vonku viete, že i s tým, čo má plemennú hodnotu sa trochu neprimerane obchoduje, že ceny plemenného materiálu sú pomerne vysoké. Je isté, že problém nezvládneme týmto nariadením, pretože si musíme uvedomiť, že ceny hovädzieho dobytka plemenného neboly dosiaľ nikde nijako usmernené a normované a že sa nepodarí ani dnes toto celkom zvládnuť, ale že sa podarí pomocou nariadenia zasiahnuť tak, aby boly ceny prijateľné, aby sa v rámci našich národohospodárskych možností odstranily nežiadúce zjavy okolo obchodu dobytkom a živočíšnej výroby.
Na druhej strane je potešiteľné, že práve regulovaním živočíšnej výroby chceme zachytiť to, aby sme zvládli problém cenový a úmerným rozčlenením čo rôznych krajov aby sme podľa možnosti vyhoveli tým, ktorí sa o živočišnú výrobu uchádzajú, i tým, ktorí vyrábajú. Okrem toho toto nariadenie má na
mysli aj to, aby sa so živočíšnou výrobou -trochu šetrnejšie zaobchádzalo, než ako máme zprávy, že sa zaobchádza.
Konkrétne ide o to, aby sme na hospodárstvách určité úseky roľníkom prevádzané kontrolovali, aby sme tieto úseky regulovali tak, ako to naša rekonštrukcia a potreba pôdy pôdohospodárskej výroby vyžaduje. Neide o nijaké chránenie, ktoré by malo chrániť len producentov, ale o také, ktoré znamená všeobecný blahobyt a je základnou hospodárskeho blahobytu verejného a prospeje celku.
Nariadenie zneje takto: /Text osnovy k zápisnici priložený. /
Myslím, že som neležíte zdôraznil i keď kus Slovenska, význam tohto nariadenia a prosím, aby ho Slávna/ národná rada prijala tak, ako bolo navrhované. /Potlesk/.
Dr. Lettrich: Ďakujem pánu povereníkovi Dr. Kvetkovi za referát a otváram debatu. K slovu sa hlási pán člen rady Velo: Pokiaľ sa týka vážení pánovia osnovy, myslím, že prichádza trochu pozde. A síce preto, že vieme, že isté okresy na tomto poli utrpely také strašné škody, ktoré sa nedajú nahradiť behom krátkej doby. Vzdor tonu chcem len podotknúť, že v osnove sa síce zmocňuje Povereník pre pôdohospodárstvo prehĺbiť niektorý dobytok za chránený, myslím ale, že by bolo bývalo lepšie, keby už v samej osnove bolo povedané, ktorý dobytok nemá byť odpredávaný pre jatky. Poneváč kým to príde na Povereníctvo a Povereníctvo zistí niektoré nedostatky, vybijaním môže niektorý druh dobytka hodne utrpieť a zhoršiť sa ešte stav aký je teraz. Mohlo tu byť povedané, že sa výslovne zakazuje predávam teľatá do istej staroby. My vieme, že i dneska za veľké peniaze predávajú sa 4 - 6 týždňové teľatá len preto, že sa za to mnoho platí. Myslím, že toto by bolo nutné výslovná v nariadení uviesť, že sa nesmú do takej a takej doby predávať, ponevač na jednej strane je to veľká strata a je veľký rozdiel medzi tým, keď sa predá teliatko, ktoré má 6 týždňov, alebo keď má 3, alebo 4 nesiave, Myslím, ae mohly byť takto prípady už v nariadení vyslovené.
Ďalej myslím, že by bolo dobre, keby sa nariadenie