Dr. Lettrich: Ďakujem a prosím ďalších pánov, ktorí sa hlásia k slovu.

Člen rady Strechay: V podstate predrečník Valo program, vyčerpal, dosť obsiahle mal by som len niekoľko dodatkov. Keď pán povereník tvrdí, že naráža na nedostatok materiálu, mám možnosť, aby som mu poradil a pomohol. Je nutné, aby sa pramene, kde sa pomoc na hľadať vynašly. Zistil som, že v jednotlivých továrniach nachádza sa spústa nutného materiálu k oprave tratí. Napr. v ružomberskom okrese sú píly, kladkostroje, železo atď. pozval som všetkých referentov tovární a chceli sme urobiť opatrenie, že istú časť robotníctva uvoľníme a hodíme všetko na trať, aby čím skôr bola v prevoze. Bolo by nutné, aby prednostovia odborov, ktorých sa oprava železníc týka, boli ľudia na mieste, aby návrhy zo strany železničného personálu prijali a aby skutočne sobrali do svojich rúk a využili všetko. Je síce pravda, že Ing. Košík sa o túto pomoc uchádzal, ale poslal objednávku úplne neodbornú. Odborníci v továrni sa mu vysmiali. Objednávky, ktoré vybavoval boly tak písané, že odborník im nerozumel. Bude nutné skontrolovať všetkých vedúcich činiteľov odborov a všetkých tých, ktorí majú na svedomí, že doprava nefunguje, aby sa im dali dispozície, aby sa uchádzali o pomoc, keď sa im dáva. Následkom toho viazne nielen doprava, ale aj zásobovanie a prevoz v továrniach. Ak na trati nebude zahájená obnovená doprava je nebezpečie, že továrne veľmi ťažko dané do provozu budeme musieť zastaviť.

Na druhej strane je zistené, že v Čechách sú evakuované naše články, ktoré potrebujeme k chodu asi na 80 %.

Druhá vec: Je veľmi dôležité, aby sme sa opýtali tých pánov, ktorí tam sedia teraz a sedeli tam i počas ústupu fašistických bánd, prečo nezachránili jednotlivé objekty. Bola možnosť v mnohých prípadoch. Keď to vedeli urobiť vedúci jednotlivých tovární, napr. v Rybárpoli, kde šikovní úradníci, urobili to tým spôsobom, že prehádzali materiál do bedien so zabaleným, súčiastkami, v noci kamenie a takto celý vlak, ktorý bol určený na evakuáciu zachránili. Ale ja myslím, že

všetci tí páni nepotili ani prstom, aby národný majetok sa pred Nemcami zachránil. Dnes následkom toho, nemožno vyžadovať, aby títo páni mali záujem, aby doprava bola čím skôr na Slovensku, zahájená.

Keď by sa tento materiál v továrniach sa nachádzajúci využil, som si istý, že doprava by sa omnoho rýchlejšie na Slovensku mohla zahájiť. Ide len o to, aby ste sa páni z povereníctva obrátili na všetky väčšie podniky na Slovensku a keď tak urobíte, nájdete porozumenie nielen u nich, ale aj u národných výborov.

Je nutné, aby sa všetky pramene dokonale využily a keď tak urobíte, uisťujem Vás, že doprava v krátkom čase na Slovensku zahájená byť môže.

Náš zahraničný obchod, máme skúsenosti, že sa osvedčil už smluvou za Slovenského štátu so Svietskym sväzom. Spomínam prípad Rybárpolskej továrne a myslím, že aj ďalej budeme odkázaní na tieto pramene nákupu. Ale môže sa tento obchod uskutočniť jedine vtedy, ak bude v krátkom čase zaručená doprava. Ináč národ utrpí po stránke hospodárskej hrozne. Preto sa pripojujem k p. Valovi, aby sme skutočne razili heslo "Všetko pre obnovenie dopravy na Slovensku". Ďakujem Vám.

Dr. Lettrich: Ďakujem, a ďalej sa hlási p. člen Ing. Takáč: Myslím, že sme urobili chybu, že až dnes o týchto problémoch rozprávame. Premeškali sme veľa. Táto otázka v podstate je tiež otázkou politickou. Keby sa tí páni, ktorí organizujú opravu železníc ináč dívali a správne chápali dnešnú dobu, myslím, že by sme sa vyvarovali toľkým dlhým rečiam o tom, že sa železnice pomaly opravujú a že sa táto práca sabotuje. Keby sa úradníctvo zamestnané na železniciach, najmä v centrálnych úradoch pustilo do práce s chuťou sebavedome a rozhodne a hľadalo spojenie so závodnými a národnými výbormi, boli by sme ďalej ako teraz. V Košiciach sa stala dosť trápna príhoda. Mali sme tam poradu priemyslu a pozvali sme na ňu z Povereníctva SNR pre verejné práce od železníc jedného inžiniera. Ukázalo sa, že to, čo on sám môže povedať bolo veľmi málo, za to veľa mu Dali

povedať zástupcovia fabrík, už či robotníci, alebo riaditelia. Už vtedy sme žiadali úzku spoluprácu medzi priemyslom a železnicami. Až doteraz sa to neuskutočnilo, Podľa mojej mienky toto je hlavná príčina, že dnes tak ostro musíme útočiť na železnice. Myslím, že je nad silu jedného človeka, zvládnuť toľko problémov, koľko ich je v súvislosti s opravou železníc. Podľa mojej mienky už dávno mal byť sbor 2-3 alebo 5 ľudí, ktorí by sa starali o všetky otázky s tým súvisiace, Ovšem museli by to byť mladí ľudia, ktorí by nemali žiadne vyznamenanie a úradníci by ich nemohli volať metálnikmi, ako teraz.

Stalo sa napr. že pri oprave mostu pri Beckove urobil

jeden pán výtku, prečo si robotníci neprišli pre súhlas, keď urobili most.

Ing. Pilo: Kto to bol?

Takáč: Pán Ing. Tománek. Nechcení tieto prípady uvádzal, myslím, že treba len jedno urobiť, V rámci povereníctva a centrálnych úradov urobiť nejakú čistku, a trochu pripustiť k slovu aj tie hlasy úradníkov, ktoré doteraz nikdy nebolo počuť. Veď chceme najmä centrálne úrady mať odbyrokratizované - pohyblivé a pružné. Bolo by i v tejto veci potrebné, keby sa špeciálne na Povereníctve pre dopravu niečo urobilo. Sám som tej mienky, pre budúcnosť, že treba rýchlu akciu do ktorej budú zapojené Miestne národné výbory, Závodné výbory, fabriky a aby sa utvoril sbor 4-5 ľudí, ktorí by tieto veci mohli viesť. To je nad silu jedného človeka, aby to všetko mohol obskakovať, Na niektoré veci som upozornil, že situácia v priemysle je veľmi ťažká a že je to otázka v podstate dopravy.

V súvislosti s tým musím sa zastať Handlovských baní. Situáciu poznám. Viem o ťažkostiach aké majú a boli sme predom upozorňovaní o množstve uhlia, ktoré môžu tam dolovať. Handlovské bane musím po tejto stránke obhájiť, a myslím, že od začiatku robili zamestnanci všetko možné, aby boly prevádzky schopné a mohly dodávať toľko ulia, ako len môžu.

Dr. Lettrich: Ďakujem pánovi členovi Takáčovi a k slovu sa hlási člen Rady Jeleň:

Slávna Národná rada!Tu sa chválila pracovitosť robotníctva na tratiach. I keď chcem uznať, že sa už vykonal veľký ku práce, predsa pracovná morálka robotníctva na železniciach nie je najlepšia. Každý týždeň chodíme vedľa železníc stovky kilometrov a vidíme, že skupinka ôsmych robotníkov, ktorá pracuje pri nejakou prechode, väčšinou stojí. Nie je možné hovoriť o dobrej pracovnej morálke. Slávna Národná rada!Povedzme si to otvorene a poctivo. Členovia Rady, ktorí chodia tým autobusom s nami, mi prisvedčia. Z 20 robotníkov dvaja niečo hrabkali a 18 sedelo alebo chrapkalo v tráve.

Druhá vec: Slávna Národná rada! Nemôžem sa zbaviť pocitu, že na železniciach panuje bezradnosť. V jednotlivých úsekoch pozorujeme určitú činnosť. Je to len iniciatíva tamojšiho prednostu pre udržovanie trate. Máme prípady s prednosťami stanic, ktorí vôbec nevedia, čo sa deje 5 km vpravo a 10 ku vľavo. Tu treba nejakým spôsobom organizovať prácu tak, ako spomínal priateľ Valo, tak aby sa to rozdelilo na úseky a boli tam postavení zodpovední ľudia, ktorí budú udržovať kontakt s celým úsekom.

Pri tejto príležitosti spomeniem otázku ciest a mostov. Pre malinký mostík, ktorý mohli dvaja cimermani postaviť, musíme robiť obchádzku 50 ku po poľných cestách. Kto je za to zodpovedný? Uvediem konkrétny prípad: V Poprade ponad železnicu viedol most. Treba tam postaviť drevený most. Pol druha mesiaca konštruktéri robia plány a plán ešte neni o kedy bude postavený ten drevený most? Prisahám Vám, dajte tam jedného piliera a štyroch cimermanov a spravia Vám to. Zásobovanie Vysokých Tatier tým trpí.

Ďalšie mosty stoja tak, ako keď ich vyhodili pred 3 mesiacmi nemecké vojská. Príklad: Vlašky. Museli sme obchádzať poľnými cestami. To sú veci, ktoré keď človek vidí, nadobúda pevného presvedčenia, že tu plánovitosti neni. Mali by sme mo-

bilizovať celý národ, keď treba aj deti a ženy spomínam si, ako si Nemci sťažovali v rozhlase, kde istý pán mal prednášku, že ako je to možné, že sovieti stačia prísun vojsk organizovať. Vysvetľoval to tým, že im je to ľahko, keď oni jednoducho nakomandujú ženy a deti a bez krompáčov a nástrojov holýma rukami postavia potrebné násypy a želežnice. Robme to aj my tak.

Dr. Lettrich: Nakoľko niet ďalších pánov, ktorí by sa hlásili k slovu, prosím pána referenta Ing. Pilu, aby sa ujal záverečného slova.

Ing. Filo: Vážení pánovia! Dovoľte, aby som v krátliosti reagoval na niektoré výtky učinené so strany predrečníkov. Na výtku kolegu Valu: Kolega Valo správne podotknul, že na niektorých úsekoch sa nepracuje. Skutočne sa nepracuje na niektorých úsekoch a predbežne nie je ani v programe, aby sa na týchto úsekoch zahájila rekonštrukcia. V dohode s vedením Červenej armády, hlavným generálom Kulaginom stanovený bol určitý rekonštrukčný plán pre Slovensko, najmä vzhľadom na špeciálnu potrebu Červenej armády, ktorá je u nás. Tento rekonštrukčný plán stanovený bol takto: V prvom rade treba zapojiť východ so západom, nadviazať tak spojenie od hranie Podkarpatskej Rusi až po Bratislavu. Druhá etapa je zriadenie trate Bratislava-Kúty, resp. Bratislava-štátna hranica Szob. Potom trať Handlová-Bratislava a ďalej tak zvaná stredoslovenská magistrála Bratislava-Zvolen-Banská Bystrica, Brezno, Červená Skala, Margecany. Tento program aj dodržujeme, poneváč sme sa zaviazali, že ho dodržovať budeme. Trať do Handlovej potrebujeme preto, lebo je to dnes jediná, po ktorej môžeme dostávať potrebné uhlie pre seba i pre potreby priemyslu. Na úsekoch, na ktorých sa nepracuje, sú len trate lokálneho vyznanú a na týchto tratiach materiál svrškový, pokiaľ je to potrebné, musíme odmontovať a použiť na stavbu týchto najdôležitejších úsekov, ktoré v prvom rade rekonštruujeme. Ako som spomenul, na týchto úsekoch je

skoro každá koľajnica poškodená tým, že bola k nej primontovaná výbušná nálož, ktorá ju roztrhla. Železničná správe vypomáha si tak, že koľajnice svaruje. Nemáme na sklade skoro vôbec koľajníc a musíme si vypomáhať len tým spôsobom, že ich svarujeme, alebo premiestňujeme na úseky dôležitejšie. Druhá výtka: železnice zamestnávajú primnoho inžinierov, ktorí sedia v ústredných úradoch a nepracujú. Musím konštatovať opak:že železničná správa má absolútny nedostatok inžinierov a v ústrednej správe títo inžinieri nesedia a nerobí sa papierová agenda v tom smysle, žeby sa títo ľudia vyčerpávali projektami. Dnes neni na to času. Dnes treba pracovať Preto vážení pánovia, neni správne, čo konštatoval kolega Valo, že zadávanie prác sa zdržuje robenia projektov atď. Sme si vedomí toho, že dnes nenájdeme na Slovensku jednoho podnikateľa, ktorý by akúkoľvek prácu prevzal za pevné ceny. Všetky objekty zadané boly krátkou cestou, takže sa to vybavilo behom jednej hodiny a firmy sa zaviazaly, že objekty v dobro Čo najkratšej vybudujú. Hlavne ide o mosty. Rekonštrukcia trate, kde nie sú riečne prechody, nadjazdy a podjazdy nie je problém. Ale kde sú veľké riečne prechody, ako v údolí Váhu a Hrona, tam nás práve tieto prechody zdržujú. Chceme budovať provizórne mosty, ktoré budú postavené vedia a majú sa udržať tak dlho, pokiaľ nebudú postavené definitívne mosty.

Drevo vraj by sa mohlo navoziť na miesto. Viem, že firmy, ktoré mosty dostaly, mostné konštrukcie si pripravujú doma a tieto hotové dovezú na miesto a potom je to otázka niekoľko málo dní, aby bola postavená mostná konštrukcia. Nemožno, aby sa drevo spracúvalo na nieste stavby. Som presvedčený, že tieto provizória budú v dobe čo najkratšej hotové. Musia nám vydržať spoň rok, aspoň do tej doby, než bude definitívna stavba zo železa postavená na pôvodnom mieste.

Uholná otázka: Vážení pánovia! To neni už otázkou dopravy, Uhlie, vážení pánovia, môžeme dopravovať na východné Slovensko, na západné Slovensko a mohli by sme ho dopravovať aj na stredné Slovensko. Ale tohto uhlia niet "To neni chyba

železnice, že ho nemáme. My ho potrebujeme tiež a tu sa obraciame aj na kolegu Takáča, ktorý povedal, že handlovské bane majú určité ťažkostí. Jestli handlovské bane majú tieto veľké ťažkosti a tak statočne sa ich ujal a ubránil ich kolega Takáč, tak tieto ťažkosti technické má aj železničná správa, vážení pánovia, a bude ich mať i v tom prípade, keď sa sostaví akýkoľvek sbor. To sú ťažkosti materiálové, ktoré dnes nemôžme prekonať. Keď priznávame handlovským baniam, že z technických príčin nemôžu zvýšiť dodávku, by som si nárokoval toto právo aj pre železničnú správu, aby sa uznalo, že sú tu neprekonateľné prekážky, ktoré bránia tomu, že železnice nemohly byť zrekonštruované a pracovné tempo sa nemohlo zvýšiť.

Otázka nafty: Vážení pánovia, nafta môže byť dnes dopravená až do Ban. Bystrice. Z Ban. Bystrice do Dubovej je len niekoľko kilometrov a tam sú cisternové vozy, ktoré by naftu z Ban. Bystrice dopravily do Dubovej. To neni prekážka v železniciach. Nafta, ktorú dolujeme v Gbeloch obsahuje 80% plynového oleja a 20% benzinu. Tohto benzinu nebolo by toľko, aby táto produkcia mohla našu spotrebu saturovať. Ide o to, aby sme tú naftu do tej Bystrice dopravili a odtiaľ do Dubovej,

Čo sa Dubovej týka dnes je pridelená kompetencii banských a hutných závodov a rafinérií. Priemysel si žiada a právom, aby tieto závody boly spravované Povereníctvom pre priemysel a obchod. Keby na tomto Povereníctve sa postarali dnes o prepravu tejto nafty do Dubovej, budeme mať aj plynový olej aj benzin. Zdôrazňujem a budem zdôrazňovať vždy, že otázka rekonštrukcie slovenských železnic nie je otázkou pracovných síl. Ale otázkou čiste materiálovou a technickou. Pán kolega Valo povedal, že máme na Považí niekoľko veľkých mostných objektov, hlavne u Strečna, ktoré ležia vo vode a že by ich bolo možné ľahko odstrániť. Dnes sa ani neusilujeme o odstránenie týchto mostných konštrukcií. Provizórium mostné budeme stavať vedľa a až potom začneme s ich odstráňovaním, aby sme definitívné mosty postavili na tých samých miestach, kde boly staré mosty. K tomu, aby sme ich mohli z vody vytiahnuť, potrebné je

mať zdvíkahy na výkon vyše 100 tun. Nemožno s našimi 4 zdvíhakmi pracovať súčasne na vyše 60 postoch.

Kolega Jeleň poukázal na špatnú morálku robotníctva Vážení! Že robotníctvo nepracuje, že má špatnú morálku, to prosím musíte uznať, nie je vinou železničnej správy. Robotníctvu sa dá všetko čo potrebuje. Ja Som v dennom kontakte, denne tvrdím niekoľko hodín so závodnou radou, resp. s výborom štátnych zamestnancov. O týchto problémoch debatujeme denne. Jestli morálka robotníctva vonku je špatná, príčina toho musí tkvieť inde. Pravdepodobne ju. niekto kazí, pravdepodobne sú tu štváči, ktorí sa sem dostali, záškodníci a sabotéri, ktorí ich morálku kazia. Ale aby si železničná správa Vzala do programu nápravu týchto ľudí, to sa vymyká našej právomoci, na to je Národná bezpečnosť.

Pokiaľ sa týka silníc, resp. mostov, urobili sme minulý týždeň opatrenia, aby mosty na cestách a cestné prechody boly urýchlene rekonštruované. Dal som lehotu, že do 15. júla musia byť postavené provizória na všetkých väčších cestných prechodoch, ak sa tento problém nedodrží, siahneme k určitým opatreniam. Že nezamestnanosť súvisí s dopravou, to by som pochyboval. Budeme mať behom budúceho týždňa. permanentné spojenie výchidu so západom a na tejto magistrale východ-západ sa bude môcť prepravovať aj nákladný tovar. Nezamestnanosť súvisí viac s uhornou otázkou, vážení pánovia. Ja vám toto uhlie obstarať nemôžem, to je vec, ktorá Sa musí riešiť zásadne v Prahe, aby nám toto uhlie z Karvinskej oblasti uvolnili a čím skôr dopravili. Predvčerom mal byť vypravený prvý vlak s uhlím z Mor. Ostravy na Slovensko. Miestny veliteľ tento vlak zadržal a nepustil. Hlásili sme to gen. Kulaginovi, ktorý sľúbil ihneď zakročiť. Z akých dôvodov ho nepustili, neviem. Nezamestnanosť továrne súvisí s uhlia a keby sme dnes mali prepravu, z Bratislavy po Košice, nezamestnanosť by sa nezlepšila, lebo uhlia niet.

Celá železničná preprava na Slovensku riadená je záujmami Červenej armády. Myslím, že záujem Červenej armády je

nám dnes práve tak kategorickým príkazom, akým bol ešte pred 2 mesiacmi. Musíme rešpektovať ich prianie, musíme rešpektovať to, keď nám prikážu koľko párov vlakov môžeme denne vypravovať. Červená armáda má veľké transporty, smerom zo západu na východ i opačne. My ich želanie kategoricky plniť musíme, poneváč je to naša svätá povinnosť.

Shrnul by som to v tomto: Verím, že niektorí zamestnanci sú liknaví, ani nie preto, žeby boli politicky nespoľahliví, ale už od prírody. Nesedí ovšem tvrdenie, že naši zamestnanci resp. naši prednostovia odborov nemajú dostatok iniciatívy alebo že ich postup by bol hatený byrokratickým vybavovaním. Je tu kolega Rakacký, ktorý môže potvrdiť, že u nás sa spismi dnes nepracuje, že sa pracuje príkazmi, a tieto sa plniť musia.

Prednostovia všetkých odborov dostali plnú moc, aby v obvode svojej pôsobnosti v dohode a Miestnymi a Okresnými národnými výbormi zariadili v záujme rekonštrukcie Slovenských železníc, to čo za dobré uznajú.

Jestli sa to na niektorých miestach nestalo, je vecou príslušných Okresných alebo Miestnych národných výborov, z toho vyvodiť dôsledky, a ak sa zistí, že títo ľudia skutočne nechcú plniť príkazy, prosím, sú tu iné prostriedky, ktorými by sme ich donútili. Prosím, aby mi v budúcnosti boly hlásená konkrétne tieto prípady a aby mohly byť odstrašujúcimi príkladmi pre ostatných zamestnancov.

Nech by sme dnes akýkoľvek sbor sostavili, keď nebudeme mať technických prostriedkov, prv s rekonštrukciou hotoví nebudeme. Máme nádej, že behom 1 týždňa dostaneme väčšie množstvo nákladných aut na pohon naftou. Akonáhle tieto prostriedky budú a bude dopravený svrškový železničný a spojovací materiál z Čiech, som presvedčený, že rekonštrukcia predsa len bude prevedená, Ale nežiadajme, aby boly Slov. železnice rekonštruované 100 % do 3-4 mesiacov, poneváč technicky nebude možné, aby táto rekonštrukcia mohla byť prevedená. /Potlesk./

Dr. Lettrich: Ďakujem p. povereníkovi za prejav a prehlasujem rozpravu zo skončenú.

Prikročime k hlasovaniu o referáte.

Kto je za to, aby sa tomto referát vzal na vedenie s tými pripomienkami, ktoré odznely v rozprave, nech zdvihne ruku! Je to väčšina. Pokladám referát za prijatý.

Prikročíme k 4. bodu program. K prerokovaniu nariadenia SNR, ktorým sa zrušujú nadobudnutia nehnuteľnosti, dajúcich pod čsl. pozemkovú reformu, ktoré sa uskutočňujú uzemí dočasne okupovanom Maďarským štátom.

Referuje p. povereník Dr. Kvetko:

Slávna národná rada! Predkladaním Vám návrh nariadenia o vrátení majetku kolonistom. Predmet je všeobecne známy, ho význam netreba zvlášť odôvodňovať a jeho význam je v našom dnešnom politickom živote taký, že by si zaslúžil, aby tento predmet bol predostrený už v prvých dňoch nášho života. Ve-ď ide o tých občanov, ktorí prví poznali útok maďarského fašizmu na náš pracujúci ľud. Je všeobecne známe, že najmä drobní slovenský kolonisti boli vyhnaní zo svojich domovov, pri čom si zachránili len holé životy. Maďarským fašizmom, ktorý sa tak brutálne vrhol na zničenie koreňov nášho národného života na našom pohraničí, boli títo ľíudia obratí o pôdu ale aj, o živý a mrtvý inventár a zásoby.

Pripomeňte si tieto smutné obrazy novembrových dní r. 1938, keď slovenskí ľudia za každej doby dňoma nocou a za každých okolnosti utekali aby si zachránili holé životy pred maďarským terorom.

Pretože dnešná predloha zariadenia nielen národný ale aj sociálny význam a poslanie. Je preto nutné, aby po skončení vojny a porážky i maďarského fašizmu sme toto nariadenie čím skôr odhlasovali a chápali vec tak, že je to. otázkou spravodlivosti, ale aj našej narodnej cti a politickej prestíže, aby sa krivdy páchaná Maďarmi na našom ľude odstránily čím skôr aby prví nositelia slovenského národného práva

dostali sa na svoju pôdu ihneď

Nariadenie znie: /Text a dôvodová zpráva k zápisnici

priložené./

Dovoľte vážení pánovia ešte pripomenúť niekoľko vecných poznámok.

ako som spomenul, iste netreba vážnejšieho odôvodňovania k prijatiu tejto osnovy. Predsa treba osvetliť aspoň základná myšlienky osnovy. Základná myšlienka osnovy je, že všetky formy nadobudnutia nehnuteľností, spadajúcich pod čsl. pozemkovú reformu, ktoré sa uskutočnily po 1. novembri 1938 na okupovanom území sa zrušujú a obnovuje sa právny stav s určitými výnimkami, tak ako sú v § 1 a 4 stanovené. Otázku ujatia sa držby osnova rieši takto: Rozoznáva prakticky dve kategórie majiteľov,

1/ pôvodných vlastníkov, a síce drobných kolonistov, ktorí sa majú ujať držby a vlastníctva hneď, a u ktorých predpokladá sa len formálna náležitosť v § 2 ods. 1 uvedená, že listinou verejnoprávnou majú sa preukázať o vlastníctve a potvrdia nárok na túto nehnuteľnosť ako na bývalý svoj majetok,

2/u zvyškových statkárov osnova upravuje problém. uvedenia do držby inak. Toto riešenie bolo nutné z dôvodov politických. Dobre viete, že okolo pozemkovej reformy ako čierna niť stále sa tiahla rozprava, že so slovenskou pôdou sa náležite najmä po sociálnej stránke nehospodári. 13 toho dôvodu osnova návrhuje, aby uvádzanie do držby väčších hospodárstiev - a v mnohých prípadoch nejde ani o tak veľké hospodárstva, ako mnohí členovia by mohli mať pre neinformovanosť na mysli - tam sa žiada splniť otázku národnej a politickej spoľahlivosti a preskúmanie spôsobu nadobudnutia toto

ku.

Riešenie toto sme vyvolili preto, aby už tá tá čierna niť, ktorá sa okolo pozemkovej reformy traduje sa ktosi na slovenskú pôdu dostal, kto si toho nezaslúžil alebo, že sa dostal k nej z dôvodov politických, aby bola odstránená a tieto osoby náležite preverené a že nariadenie toto

preverovanie myslí opravu dôsledne, ponecháva sa to prevádzať Povereníctvu pre vnútro po dohode s Povereníctvom pre pôdo-

spodárstvo, ktoré iste bude tiež mať určité pripomienky a zretele na mysli. Myslím, že takáto riešenie rozhodne je správne, a je na mieste, aby sme tých ľudí už dnes pred prevedením všeobecnej pozemkovej reformy, ktorú chceme previesť v dobe čo najkrajšej, aby sme týchto ľudí vylúčili z držby a vlastníctva slovenskej pôdy.

Konkrétne jedná sa o nie veľký počet vlastníkov, ale Predsedníctvo SNR a Sbor povereníkov sú tej mienky, že aj keby sa jednalo o pár jednotlivcov, je povinnosťou, aby to týmto nariadením bolo dôsledne prevedené, tak aby pôdu slovenskú nevlastnili ti, ktorí ju dostali spôsobom mravne a národne nesprávnym a ktorí si tohto nadobudnutia pôdy nezaslúžili, ale len tí, ktorí i za doby útlaku fašizmu osvedčili sa svojou národnou a politickou spoľahlivosťou.

K jednotlivým, ťažko je pre krátkosť času sa rozširovať. Chcem vyzdvihnúť len vysvetlivky k § 5 a 1C.

§ 5 týka sa árendátorov a árend, ktoré boly na tieto pozemky uvalené a ktoré samozrejme treba čím skôr odstrániť, pretože árendátori sú väčšinou Maďari, Nemci, prípadne ľudia ktorí dnešnému politickému systému nevyslovujú.

§ 10 je logickým doplnkom celého nariadenia. Spočíva v tom, že árenda uvalená na statky pri príchode vyhnaných kolonistov na Slovensko sa zrušuje, preto, že sa títo kolonisti vracajú na svoje hospodárstvo a že tieto árendy treba uvolniť pre vnútornú kolonizáciu, ale nevyslovujeme pritom zásadné vypovedanie týchto árend, pretože by sa mohlo stať, že by nebola splnená náležitosť uvedenia do držby už z akejkoľvek príčiny bývalého kolonistu na svoj majetok a v takých prípadoch nemienime árendátora poškodiť a s hospodárskej podstaty vyhnať. Árendátorov na pozemkoch, kde sa budú mocť pôvodní vlastníci ujať držby hneď, chránime tým, že výpoveď je stanovená koncom hospodárskeho roku, aby si mohli výsledky svojej práve prevziať.

Slávna národná rada ! Keď predkladám toto nariadenie, ktoré má eminentný politický a národný význam aj z toho hľa-

diska, že chceme čím skôr upevniť a posadiť nášho slovenského človeka a upevniť korene slovenského národného života na pohraničí, prosím, aby sme uznali odhlasovaním tohto nariadenia prvým pionierom slovenského národného života vstúpiť do držby a ujať sa pozície takej, akú mali pred zavedením fašizmu maďarského a nemeckého v našej Československej republike. /Potlesk. /

Dr. Lettrich: Ďakujem pánu referentovi, otváram rozpravu a prosím aby ste so láskavé hlásili k slovu.

Dr. Čech: Slávna národná rada! Isteže osnova tohto nariadenia je len dôsledkom politickej smeny, ktorá tu nastala udalosťami politickými a vojenskými v minulých mesiacoch.

Lám konkrétne poznámky a návrh pre smenu respektíve vyškrtnutie odst. 2 §-u 7. stačilo by, keď by matéria z neho prišla do prevádzacieho nariadenia k tomuto nariadeniu. Ďalej i samotné slovíčko "prípadne" vyjadruje hmliste nároky a nemožno ich viazať samotným nariadením, a preto navrhujem škrtnutie tohto odstavca, pretože isteže toto nariadenie robíme z dôvodov sociálnych a národných, aby sa naši kolonisti zpät vrátili na toto územie, ktoré museli opustiť a v dôsledku toho, ak by na majetku bola uvalená ťarcha, títo kolonisti by boli v nevýhode proti nadobúdateľom pôdy podľa našej pozemkovej reformy, ktorú sme uskutočnili. Ináč osnova je prijateľná a i obava, že by sme schvaľovali postup a inštitúcie bývalých zvyškových statkárov odpadá, nakoľko v §-u 4 ods. 2 jasne je to povedané a vôbec z celého charakteru §-u 4 to vysvitá.

Na Slovensku už dľa doterajšej situácie väčšia čiastka týchto majetkov je zrelá k pozemkovej reforme dľa nášho nariadenia. Tým sa prihováram ešte raz za prijatie celkovej tejto osnovy, ovšem navrhujem aby odst. 2 §-u 7 bol škrtnutý.

Dr. Lettrich: Ďakujem a k slovu sa ďalej hlási pán člen rady Strechay.

Veľavážení pánovia! V zásade proti tomuto nariadeniu nemôže nikto nič namietať, pretože hlásame, že pôda slovenská patrí slovenskému roľníkovi a slovenská továreň slovenskému robotníkovi. Ide len o menšie formality, aby pripadne nariade-

nie bolo trochu spravodlivejšie i pre Národné výbory. Viem veľmi dobre, že dosť značný počet týchto bývalých uprchlíkov z maďarského územia, keď prišlo do svojich pôvodných obcí, nezachovalo sa tak, ako sa malo. Prosím, aby boly dané dobropisy o menovaných osobách, ktoré sa uchádzaly o majetky, aby Okresné a miestne národné výbory napísaly, ako sa kto zachoval po tých 6 rokov fašistického teroru a ako sa zapojil do nášho illegálneho boja. /Potlesk. /

Dr. Lettrich: Ďakujem, K slovu sa ďalej hlási pán člen Valo/

Je chyba, že vždy musíme sem chodiť / na pódium pred mikrofón /. Chcel som len krátku poznámku povedať nato, 60 hovoril pán Strechay. Bolo by nespravodlivé, aby sme ináč pokračovali voči našim ľudom, ktorá za celé obdobie Československej republiky, keď sa dostali na to maďarské územie nemali na ružiach postlané. Preto nesúhlasím s tým. Keď majú nejaké previnenie politické aj tak to patrí súdu. Nebolo by spravodlivé postupovať proti týmto kolonistom ináč, ako postupujeme na Slovensku, kde nehabeme ľudom žiadne majetky, pokiaľ sú roľníci, alebo živnostníci a podobne bolo by nespravodlivá, aby sme to robili voči týmto ľudom. Som toho názoru, že všetci títo majú nastúpiť na svoje majetky čím skôr a keď sa dopustili nejakých trestných činov, nato sú ľudové súdy, aby pred ne šli.

Dr. Lettrich Ďakujem, ďalej sa hlási pán člen rady Kulich; Vážení prítomní ! Osnovu predmetného nariadenia treba len vítať, poneváč touto osnovou odčiňujú sa krivdy páchané na našich slovenských, ľudoch, ktorí boli neľudskými spôsobom so svojej pôdy vyhnaní. Predovšetkým budú vítať myslím túto osnovu práve tí naši malí kolonisti, ktorí neprijali na základe Slovensko-maďarskej dohody ani čiastočnú odmenu, poneváč vo väčšine prípadov práve títo zapojení boli do illegálnej činnosti u nás. Preto myslím, že je na mieste, aby táto osnova už dnes sa dostala do našej verejnosti.