Ináč pripomínam, že v ovocinárstve pripravujeme nový zákon a sostavujeme podrobný budovateľský program.

Vo výrobe živočíšnej na zveľaďovacie práce preliminujeme okrem príspevkov štátneho rozpočtu a Slovpolu z týchto 100 miliónov 7 miliónov. Musíme túto výrobu nielen pozdvihnúť, ale aj skvalitniť. Potrebujeme preto podporovať zveľaďovacie, organizačné a propagačné akcie, aby sme nahradili škody vzniklé stratami významných chovateľských krajov a spôsobené vojnovými pomermi. Zriadením komisie pre otázky výroby živočíšnej a vypracovaním dlhodobého rámcového programu bol daný dobrý základ pre ďalšie zveľadenie tejto výroby, čo by sa však bez dostatočných finančných prostriedkov uskutočniť nemohlo.

Spomeniem len, že minulého roku sa na nákupných trhoch domácich zakúpilo 205 býkov pre okresy východného Slovenska, ktorí sa prideľovali obciam za 2 až 3. 000 korún, hoci ich nákupná cena bola od 4. 000 až 10. 000 korún. Rovnako sa zakúpilo 54 jalovíc, kontrolovaných stanicami na zosilnenie chovu.

Zvláštne úsilie venujeme aj nákupu kvalitného plemenného materiálu v cudzine. Vlani sme zakúpili 115 býkov vo Švajčiarsku, 95 v Maďarsku, 72 v Nemecku, ktorých sme pridelili obciam za cenu od 3 do 5. 000 korún, i keď nákupná cena pohybovala sa okolo 10 až 15. 000 korún.

V rámci trojročného plánu máme doviezť z Nemecka ďalších 400 až 500 plemenných býkov. Nezabúda sa ani na podporovanie nákupu plemenných samcov, na zriaďovanie nových kontrolných staníc a na nákup plemenných baranov, ktorých sme doviezli vlani vyše 300 kusov z Maďarska a z Nemecka a prideľovali sme až do 60% podporou nákupnej ceny. Práve teraz uskutočňujeme hromadný, výkup jarných jahniat a ich prídel za sľavnenú cenu novým chovateľom.

Budovanie vzorných hnojísk a močovkových jám chceme tiež urýchliť, hoci tu sú výsledku už i doteraz veľmi značné. Spolupracujeme v tejto akcii s Hlinkovou slo-

venskou ľudovou stranou a vlani sme takto umožnili vybudovanie 7. 000 vzorných hnojísk a tohto roku chceme dosiahnuť číslicu až päťnásobnú. Záujem roľníctva o túto akciu je značný. Rovnako je potreb-

ná stavba silážnych jám, ktorých dobrodenie poznajú doteraz len statkári a nie roľníci.

Keď k týmto akciám, ktoré chcenie podporiť aj z týchto sto miliónov korún, spomeniem ešte aj akcie, ktoré robíme v rámci trojročného plánu, dokresľujem iba obraz starostlivosti o roľnícke produkty. Najmä treba spomenúť stavbu 10 mliekární nákladom 32 miliónov korún a prípravu výstavby ďalších 10 nových mliekární. Radi by sme prikročili aj k podporovaniu výstavby vzorných hospodárskych budov, účelných a vyhovujúcich moderným potrebám poľnohospodárskej výroby. Najmä stavby maštali pre verejných plemenníkov chceme začať výdatnejšie podporovať. Avšak zdokonalenie a zvýšenie poľnohospodárskej výroby nemožno dosiahnuť bez používania moderných hospodárskych strojov obrábacích. Potreba väčšej mašinizácie našej poľnohospodárskej výroby sa stupňuje so zreteľom na úlohy, ktoré nás čakajú aj v čase mierovom. Hoci v posledných dvoch rokoch i napriek ťažkostiam badať určitý vzostup, predsa je tu potrebná verejná pomocní ruka, keďže okrem dovozných ťažkostí sú tu aj ťažkosti cenové. Plánujeme preto prídel strojov s podporou 20-40% nákupnej hodnoty stroja podľa druhu a výrobnej dôležitosti. Pri rokovaniach s Nemeckom sme zaistili dodávku hospodárskych strojov na tento rok asi za 28 miliónov korún a na rok 1943 za 48 miliónov korún. Konečne prichádzame aj s novým návrhom na založenie niekoľko desiatok traktorových staníc v produkčných oblastiach, ktoré by stredným a malým roľníkom vykonávaly tak potrebnú a pritom veľmi zanedbávanú orbu za mierny poplatok. Z viditeľných výsledkov vzali by si iste producenti príklad a o ďalšie prevádzanie hlbokej orby by bolo postarané.

Toto sú hlavné body, slávny Snem, o ktoré sa opiera aj predložený návrh zákona, aj naše plánovanie na najbližšie roky. Zlacniť výrobné náklady a skvalitniť výrobu znamená zväčšiť výnos a tým pomáhať roľníctvu. Popri tejto veľkej zveľaďovacej pomoci poľnohospodárskej výrobe pochopiteľne snažíme sa postarať sa aj o iné potrebnosti pre nerušenú a intenzívnu roľnícku prácu. V prvom rade je to otázka zabezpečenia dostatočného počtu poľno-

hospodárskeho robotníctva, najmä v dobách jarných prác a potom počas žatvy. Mnohí producenti sú totiž odrádzaní od intenzívneho obrábania pôdy a od pestovania rastlín, pri ktorých sa vyžaduje veľký počet robotných rúk, len preto, že bol vlani citeľný nedostatok robotníctva a tým viac kvalitného robotníctva. A tak, ako zabraňujeme čiernym cenám pri predaji poľnohospodárskych produktov, rovnako musíme sa energicky postaviť aj proti čiernym mzdám, ktoré mnohí producenti boli nútení zaplaliť, ak nechceli dovoliť znivočiť svoju úrodu. V tomto smere dal som už úpravu vypracovať rigorózne opatrenie a keď inakšie nebudeme vedieť zabezpečiť dosť robotníkov, nebudeme sa ľakať ani zastavovať verejné práce počas sezóny poľnohospodárskych prác a donútiť pracovné sily, aby šly role obrábať.

Konečne, slávny Snem, nemôžem mlčky obísť ani otázku cenovú, ktorá je hodne pálčivá práve v sektore poľnohospodárskej výroby a v ktorej sa píše najviac nesprávností. Môžem oznámiť, že vláda porokovala o tomto probléme a rozhodla sa poskytnúť pomocnú ruku roľníctvu tým, že povolí cenovú korektúru, avšak hradenú z verejných prostriedkov, takže súčasne zabezpečuje stabilné ceny pre konzumentov. K tomuto rozhodnutiu došla vláda po mnohých úvahách a rokovaniach o problémoch cenových a mzdových. Súčasne uplatníme aj systém prémiový pre väčšie výkony, intenzívnejšiu prácu roľníka a väčší odvod produktov pre verejne zásobovanie. Týmto riešením vypomôžeme rentabilnosti výroby niektorých dôležitých produktov roľníckych bez toho, žeby sme zvýšili cenovú hladinu. Presvedčený som, že ťažké obete štátu a verejnej ruky v tomto smere budú správne chápané aj samotným roľníctvom na strane jednej ako i robotníctvom na strane druhej. Bolo by predčasné uvádzať podrobnosti cenových korektúr, keďže vychádzajú zo zásadného usnesenia vlády držať mzdovú a cenovú hladinu, ktoré dávam týmto verejnosti na známosť. Podrobnosti vyžadujú ešte určitej práce. Upozorňujem však, že v sektore cenovom musí prestať demagógia, ktorá je potom často podnecovateľom k protizákonnosti. Veď už i doterajším cenovým vývojom v poslednom roku a tým viac po pripravovanej cenovej korektúre značne

sa uzatvoria agrárne nožnice, ktoré v januári tohto roku proti roku 1940 sa snížily z 28 bodov na 7 bodov v relácii k roku 1939. Úplné odstránenie týchto takzvaných agrárnych nožníc bolo by veľmi žiadúcim a ostatne bolo by ďalším priaznivým impulzom k zintenzívneniu poľnohospodárskej produkcie.

Slávny Snem! Načrtol som v hrubých rysoch odôvodnenie predmetnej osnovy ako i naše plánovanie a pomoc poľnohospodárskej výrobe. Dnešné časy i blízka budúcnosť tento náš krok priamo vyžadujú. Investujeme nie nadarmo a nie pre iného, ale pre seba samých. Poskytnutá pomoc neposlúži len poľnohospodárstvu, ale celej našej pospolitosti. S toho hľadiska môžeme povedať, že prikladáme nový kameň, novú tehlu na výstavbu štátu, nášho vlastného domova v prospech nás všetkých. Sto miliónov korún mimoriadnej dotácie dostáva sa poľnohospodárskej výrobe popri zvýšených prostriedkoch riadneho štátneho rozpočtu na rok 1942, kde položky ma zveľadenie poľnohospodárstva boly proti predošlému roku aj zpäťnásobené a popri zámernom zvyšovaní dotácií na regulácie a meliorácie, kde z pôvodných 17 miliónov v roku 1939 zabezpečili sme na rok 1942 až 150 miliónov korún.

Rád by som veril, že táto ofenzíva štátnymi prostriedkami takto výdatne napomáhaná, nielen zabráni ďalšiemu po-

klesu výroby poľnohospodárskej, ale ju i zvýši a nás boj o zrno skončí sa rovnakým víťazstvom, ako aj boj celého národa o zabezpečenie svojej budúcnosti.

V tomto boji žiadam vás, páni poslanci, nielen o odhlasovanie potrebných finančných prostriedkov, ale i o účinnú spoluprácu v politickom účinkovaní vo vašich krajoch. Na stráž! (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Teraz má slovo pán poslanec Turček.

Poslanec Turček:

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona o podpore na zvýšenie poľnohospodárskej výroby má dodať vzpruhu roľníckej výrobe. Samotný zákon, pozostávajúci z krátkych štyroch paragrafov, bude mať ďalekosiahly význam, lebo umožní prvovýrobe jej rozmach. Na prvý pohľad tak sa zdá, akoby tento zákon mal význam len pre poľnohospodárstvo,

lebo v prvom rade dobrodenia tohto zákona budú sa vzťahovať priamo na roľníctvo. Pri podrobnejšom preskúmaní však dosah osnovy vzťahuje sa nielen na samotné roľníctvo, ale nepriamo aj na celú národnú pospolitosť. V dnešnom čase, keď sme výlučne odkázaní so zásobovaním obyvateľstva na domácu produkciu, každý zásah na zvýšenie veľmi úzko sa dotkne každého, lebo sa odstránia zásobovacie poruchy, čím sa zabezpečuje výkon práce každého jednotlivca a konsolidácia vnútorných pomerov. Môžeme teda celkom vecne ustáliť, že osnova zákona znamená priamo dobrodenie pre roľníctvo a nepriamo, ale nie v menšej miere, dobrodenie pre celok. Mimo tohto všeobecného významu zvyšovaním roľníckej výroby zásahom tejto osnovy prejaví sa jej dôležitosť v celom národnom hospodárstve tým, že sa zvyšuje kúpna sila najväčšej vrstvy nášho obyvateľstva. Zvýšená kúpna sila roľníctva s hľadiska medzinárodného obchodu prejaví sa v tom, že Slovensko stane sa vhodným partnerom štátov západnej Európy. Zvýšenie roľníckej výroby znamená súčasne aj zvýšenie množstva spotrebných statkov. Zvýšenie spotrebných statkov najmä vo vojnovom hospodárení stabilizuje menu. Vojnové hospodárenie, ktoré charakterizuje zvyšovanie investičných statkov, má v sebe nebezpečenstvo skrytej inflácie. Táto ďalšia okolnosť má v tomto poznatku veľkú dôležitosť a konečne zabezpečuje výživu obyvateľstva, na čo som už poukázal.

Keď je v hrubých rysoch význam osnovy tento, nebude od veci, aby sme súčasne neskúmali, či táto cesta je správna a ďalej neskúmali aj to, či toto opatrenie je dostačujúce. Na tieto dve závažné otázky, aby som mohol dať správnu odpoveď, treba sa zapodievať celou problematikou nášho roľníctva a až po ujasnení tejto môžeme dôjsť ku správnym uzáverom. Rozviesť všetky problémy nášho roľníctva by viedlo k veľmi širokým úvahám, ale aspoň stručne treba vyzdvihnúť tie najzávažnejšie charakteristické rysy nášho poľnohospodárstva tak, ako sa nám javia v skutočnom živote. Naše poľnohospodárstvo pozostáva z viac ako 337. 000 jednotiek, prevažne menších hospodárstiev, ktorých výmeru typizuje 6 hektárová jednotka. Toto samo o sebe dokazuje po stránke veľkostnej j skupiny, že malé hospodárstva nemôžu využiť ekonomické vymoženo-

sti ako stredné alebo väčšie hospodárstva. Popri tomto sú naše malé hospodárstva rozdrobené na veľký počet parciel, čo je ďalšou závadou, aby sa mohlo zaviesť čo najúčelnejšie hospodárenie, či už ide o osevný postup alebo o racionálnejšie hospodárenie. Dokonalému využitiu pôdy prekáža aj odľahlosť pozemkov od strediska hospodárskej jednotky, lebo značná časť je potrebná na neproduktívnu cestu. V úrodnejších polohách je orná pôda po stránke meliorácie v dosť obstojnom stave. Ukazujú sa ešte nedostatky popri väčších riekach a polohách hornatých. Na týchto krajoch klimatické výkyvy mnoho ráz úplne znehodnotia tohoročnú námahu. Samozrejme, že toto má odraz - a nie v malej miere - aj na celoštátne výnosy, v ktorých Slovensko je tak veľmi pozadu oproti iných krajinám. Ak pri ornej pôde javia sa takéto nedostatky, tým väčšmi nám tieto bijú do očí pri lúkách a pastvinách. Staré roľnícke príslovie, že lúka je matkou oráčiny, pre zanedbanosť lúk sa u nás na Slovensku aplikovať nedá, lebo naše trvalé lúky vo väčšine prípadov sú v inundačných terénoch alebo na takej mokrej pôde, ktorá sa na nijakú kultúru nehodí a na ktorej väčšinou rastie len neužitočné kyslé seno. Táto zanedbanosť sa ešte väčšmi prejavuje na našich pastvinách, kde statok mimo voľného pohybu a dobrého vzduchu iné nenájde. Z tohto vyplýva, že snaha importovaním plemenného materiálu zlepšiť úžitkovosť nášho statku ostáva bezúčelnou a i ten najkvalitnejší plemenný materiál rýchle degeneruje. Pri hospodárskych budovách v prvom rade vzbudzujú pozornosť neupravené hnojiská a ešte viac nezriadené močovkové jamy. Len zriedkavou výnimkou je, že z niektorého nášho hospodárskeho dvora nevyteká močovka, čí už dážďovnicou, alebo sama od seba. Málo je tých roľníkov, ktorí si uvedomili, že akú cennú latku týmto strácajú. Neusporiadanosť v tomto smere nielen že ochudobňuje naše roľníctvo, ale zhoršuje aj príjemný vzhľad našich dedín. K tomuto sa ešte pridružuje maštaľné zariadenie. Týmto sa odnímajú predpoklady nielen v živočíšnej výrobe, ale aj v samotnej rastlinnej produkcii, ktoré sú tak úzko spiate s poľnohospodárstvom. Strojné zariadenie len na niektorých krajoch ukazuje stupeň využitia vymožeností terajšej techniky. Vo väčšine prípadov náš roľník má len tie najprimitívnejšie stroje,

kde jediný drevený pluh a drevená brána je jeho nástrojom. Nie div, že pri takomto strojnom zariadení oráčina sa potom dostatočne neobrobí a namiesto poľnohospodárskych kultúr rastie tam plevel a burina. Treba ešte pripomenúť konzervatívnosť slovenského roľníka, čo je najväčšou prekážkou osvojenia a zavedenia novôt do pôdohospodárskej výroby. Heslo: ,, Najdokonalejšie obrábanie pôdy je spôsob obrábania môjho otca" je tak hlboko vryté do mysle nášho dedinčana, že bude vyžadovať hodne námahy a propagácie, kým sa toto heslo odstráni.

Bol by som ale neúplný, keby som terajší stav nášho poľného hospodárstva pripisoval len na ťarchu roľníka. A tu musíme sa vrátiť do minulosti, aby sme videli, pri akých podmienkach a za akej atmosféry vyviňovala sa u nás poľnohospodárska výroba. Pred svetovou vojnou za maďarského režimu bol roľník ponechaný úplne sám na seba. Tam, kde bol ľudomil učiteľ alebo kňaz, tie obce už dnes sú na výške i v poľnohospodárstve. Toto sú však len ojedinelé prípady. Vo väčšine prípadov spôsob hospodárenia je úplne vedený podľa vzoru starých otcov. Za bývalej Česko-Slovenskej republiky, kedy prebytky v roľníckej produkcii robily starosti, v dôsledku čoho začala sa systematicky obmedzovať a snižovať roľnícka výroba, začínalo katastrofálne upadať naše roľníctvo. Toto sa neprejavovalo len snižovaním výroby, ale aj zadlžovaním a tak začal sa vyvíjať nezáujem o vlastné povolanie. Logickým následkom bolo, že výška úrody bola viac odvislá od božieho požehnania, ako od dôvtipnej práce roľníka.

V tomto stave nás našla naša samostatnosť. A teraz, keď si uvedomíme, že temer od začiatku našej samostatnosti žijeme vo vojnovom čase, kde vojnová psychóza zachvacuje všetky vrstvy obyvateľstva, začína ona vnikať aj do radov roľníctva. Túha využiť konjunktúru a čo najrýchlejšie zbohatnúť javí sa aj v radoch roľníctva tým, že keď vo vlastnom povolaní toto ťažko môžu dosiahnuť, hľadia to inými cestami dosiahnuť a viac sa zaoberajú obchodovaním, ako obrábaním vlastných pozemkov. Najmä teraz, keď po veľkom tlaku na roľnícku výrobu v minulosti by vyžadovaly naše pozemky väčšej intenzity a s tým spojených väčších výdavkov, náš roľník je v tomto ohľade veľmi zdržanlivý. Má kaž-

dý ešte v živej pamäti roky po svetovej vojne, keď znehodnotená koruna svádzala k ľahkomyseľným investíciám, ktoré v čase hospodárskej dekonjuktúry ničily v nejednom prípade aj existencie, a tu je ďalšia príčina, prečo náš roľník dnes nerád investuje, lebo hľadí sa zbaviť dlhov aj na úkor vlastnej hospodárskej podstaty. Robí to v prvom rade, že využíva pôdu, čo hraničí až s jej vykorisťovaním. I keď tento proces aj nie je tak viditeľný, ale stále zmenšené výnosy skrývajú v sebe veľké nebezpečie. Mimo tohto zbavuje sa roľník aj svojho drahocenného živého inventáru, čím sa súčasne zbavuje dobromyseľne svojho stáleho a istého príjmu. Ak by som tu mohol na dôkaz pravdivosti tohto tvrdenia niečo pripomenúť, poukážem na nedostatok našej mliečnej produkcie, čo zapríčiňuje práve táto skutočnosť.

Poľnohospodárstvo po stránke výnosovej nadobúda charakteristiku mierne klesajúcej tendencie. V terajšej vojnovej dobe, keď výživa obyvateľstva je úplne odkázaná na vlastnú produkciu, snahou každého musí byť, aby tento proces bol zmenený a prešlo sa z extenzív-neho do intenzívneho obrábania pôdy a tento prechod znamená investíciu. Povedal som, že náš roľník je povahové konzervatívny. Očakávať od neho, aby z vlastnej iniciatívy túto prepotrebnú investíciu previedol, by trvalo veľmi dlho. Dnešná doba vyžaduje rýchle zásahy, aby účinok sa v najkratšej dobe dostavil. Propagáciou u roľníka tažko by sa to dosiahlo. Tento prvý krok musí previesť verejná ruka, ktorý umožňuje predložená osnova zákona. Len otázka je, či je to dostačujúce, keďže jej účinky v prvom rade sú krátkotrvajúce, po druhé len časť výroby môže sa jej dobrodenia zúčastniť a preto - po tretie - je prechodného rázu. Musím tu vyzdvihnúť, že toto opatrenie treba považovať len za impulz na zvýšenie poľnohospodárskej výroby. Aby tento prvý krok nevyšiel nazmar, treba doplniť ho ďalšími opatreniami trvalejšieho rázu, a to v prvom rade dezorganizované roľníctvo musí byť zorganizované v ucelený celok. Teraz v život uvádzaná organizácia, slovenské pôdohospodárske sdruženie pripravuje pôdu pre roľnícku komoru, ktorej cieľom je sústavná starostlivosť o roľnícku výrobu. Pokiaľ komora nebude uzákonená a realizovaná, pri dnešnom organizovaní slovenského roľníc-

tva nemáme žiadnu ustanovizeň, ktorá by každý bod podchytila a usmerňovala pre zabezpečenie výživy obyvateľstva. Po druhé: táto odborná činnosť komory nám zabezpečí systematickú a zvýšenú produkciu a po tretie: zvýšená produkcia pri ubúdacej výnosnosti pôdy nie je na trvalo mysliteľná bez riešenia cien a miezd poľnohospodárskej výroby.

Pri tohtoročnej úprave cien a miezd v pôdohospodárskej výrobe vychádzalo pôdohospodárske sdruženie z terajšieho stavu, aby disparita tak cenová ako i mzdová medzi pôdohospodárskym a ostatným podnikaním bola na najmenšiu mieru snížena. Domáhalo sa len korektúry mzdovej a cenovej, ktorá jedine môže pri predošlých dvoch predpokladoch zabezpečiť na trvalo nie snižovanie výnosu, ale i zvyšovanie. Čo sa chce vlastne týmto docieliť? Je nespornou vecou, že najnižšie mzdy majú dnes pôdohospodárski robotníci. Toto zapríčiňuje útek robotníctva, najmä kvalitnejšieho od pôdohospodárskych prác. Dnes sa už na niektorých miestach celkom zjavne ukazuje nedostatok robotníctva v poľnohospodárstve, čo mnohokrát zapríčiní nielen omeškanie sezónnych poľnohospodárskych prác, ale v dosť častých prípadoch aj neprevedenie tých najnutnejších prác. Toto sa prejavuje tiež aj v sníženych výnosoch. Ak chceme tomuto predísť popri odstránení vojnovej psychózy u samotného roľníka, musíme zabezpečiť korektúrou mzdovou tiež dostatok pracovných síl. Korektúru mzdovú odôvodňuje nielen táto skutočnosť, ale aj stúpnutie cien rodinných potrieb poľnohospodárskeho robotníctva. Veď keď vezmeme u textilných článkov barchet, flanel, kanafas, angín, šatstvo, obuv atď, ktorých ceny v malom obchode stúply až na trojnásobok, poľnohospodársky robotník ťažko si to môže zadovážiť pri starých mzdách. Je síce pravdou, že poľnohospodárske robotníctvo bolo i v minulosti najhoršie plateným robotníctvom, toto ale zapríčinilo to, že títo nemali a nemajú žiadne zásoby a musia kryť svoje potreby terajšími drahými článkami, čo ich núti k úteku od roľníctva. Tieto rodinné potreby zaťažujú i samotnú roľnícku rodinu. A preto požiadavka na korektúru cenovú vyvolala u roľníctva tým opodstatnenejšiu požiadavku, lebo ono musí svoje prebytky len za mierne zvýšené ceny odovzdávať. Každý, kto povýšenecky zmenšuje túto požiadavku

roľníkov, nechce vidieť do hĺbky tejto otázky alebo nemá srdce, aby to videl. Keby sme od tohto odhliadli, ešte aj nie dôvody požadujú korektúru cenovú. Uvediem len napríklad, že v Ríši oproti Slovensku je pšenica o 48%, raž o 38% a ovos o 37% drahší. Naproti tomu z draselnatých hnojív kainit je v Ríši o 88 % jemnomletý kainit o 40%, 40% draselná soľ o 41%, síran draselný o 20% lacnejší a v dusíkatých hnojivách síran amónny o 25%, dusíkaté vápno o 20% a liadok vápenatý o 26% lacnejší. Nielen umelé hnojiva sa neúmerne zvýšili, ale aj v železe stúply tak vysoko ceny, že za niektoré druhy sa dnes platí až trojnásobok. Uvádzam tu napríklad podkovy, bez ktorých sa roľník obísť nemôže. Týmto neúmerne zvýšeným cenám, najmä v železe, sa pridružuje ešte aj to, že je nedostatok tovaru a pre jeho nezbytnosť roľník kupuje pod rukou na čierno. Od roľníka sa žiada, aby svoje prebytky odovzdával za monopolne stanovenú cenu a on tak nutne potreby musí na čierno za vysoké ceny kupovať. Pri rokovaní o korektúre mzdovej a cenovej v pôdohospodárskej výrobe bola nadhodená najväčšia námietka, že zvyšovaním úradných cien ešte väčšmi by sa zvyšovaly ceny na čierno. Pozrime sa, či táto námietka je správna a opodstatnená. Na túto námietku dovoľujem si najprv odpovedať prirovnaním Každý dlžník zatiaľ je statočný a riadne spláca svoju dlžobu, pokiaľ jeho hospodárske výsledky mu to umožnia. Veď je to aj prirodzené, že tomu najhoršiemu, dražbe, sa chce vyhnúť, ale keď sily už nestačia, prestáva statočnosť, musí porušiť svoje zaviazanosti aj na písmo dané, snášať ťažký osud na dražbe odpredaného. Takto je to podobne aj s roľníctvom. Či už ide o robotníka, alebo o samotného roľníka. Kde existenčné minimum sa nedosahuje, prestáva statočnosť a v plnej nahote príde do popredia boj o holú existenciu. Tvrdím z pocitu plnej zodpovednosti, že korektúra cenová a mzdová jedine zabezpečí existenčné minimum tak roľníka ako i robotníka a odstráni nám čierne mzdy ako aj čierne ceny z pôdohospodárskej výroby. Ba dovolím si tvrdiť aj to, že nielen čierne mzdy a ceny odstráni, ale zvýši aj výnos prvovýroby. Keby som chcel byť ironicky, mohol by som povedať: ráčte dekrétom zvýšiť výnosy, upravovať počasie a vtedy sa dá policajnými predpismi zabez-

pečiť povinný odvod roľníckych produktov aj pri rentabilných cenách. A keď pri tejto pálčivej otázke znovu chcem poukázať na význam roľníckej produkcie, musím pripomenúť veľkú Nemeckú ríšu, kde úspechy víťaznej armády vidia zabezpečené v povedomom roľníctve a v jeho výrobe. Stále sa odvolávame na príklad nemecký, ako tam previedli stabilizáciu cenovú. Dovolávame sa, aby podobná stabilizácia aj u nás bola prevedená. Nech mi je teda dovolené, aby som sa aj ja mohol na tento príklad odvolávať a žiadať, aby tohto príkladu bolo aj u nás použité. Ako sa to tam urobilo, keď šli stabilizovať ceny? Najprv odstránili cenovú disparitu medzi prvou a druhou výrobou a až potom previedli stabilizáciu. Docielil sa týmto rozmach roľníctva, zabezpečil sa do, statok spotrebných článkov pre výživu obyvateľstva a súčasne sa týmto znemožnila jediná zbraň nepriateľa: námorná blokáda. Ak sa teda dovolávame nemeckého vzoru pri stabilizácii cien, tak v prvom rade musíme odstrániť cenovú disparitu a až vtedy môže byť zabezpečená trvalá stabilizácia.

Požadovanou mzdovou a cenovou korektúrou slovenské pôdohospodárske sdruženie sledovalo tento cieľ a len na tejto ceste vidíme zásah trvalého rázu. Ak táto korektúra nebude u nás prevedená, roľník bude nútený hľadať mimo vlastného povolania svoje existenčné minimum. Tohto zjavu sme už aj dnes svedkami, lebo roľník zanedbáva svoje pozemky, zamestnáva sa povozníctvom buďto v lesoch alebo na verejných prácach, - stavbách. Máme ešte aj smutnejšie prípady. Odpútava sa úplne od pôdy, lebo začína vyhľadávať zamestnanie v priemyselnom podnikaní alebo sa usiluje dostať sa na práce do Nemecka. Proti prevedeniu korektúry cien roľníckych výrobkov uvádzajú, že maloindex potravných článkov veľmi stúpol a dokonca že sa vyrovnáva maloindexu priemyselných článkov. Pri tomto tvrdení nik nepoukázal, že čo z tohto dostáva roľník a koľko distributér. Ako maloindex mnohokrát môže svádzať k mylným uzáverom, dovoľujem si poukázať na prípad ustálenia ceny národného chleba z úrody 1940, kedy ceny chlebovej múky musely byť snížené o 20 halierov len preto, aby cena národného chleba ú pekára a v obchode sa nezvýšila. Toto bremeno snášal roľník v prospech pekára a obchodníka. Mohol by som ešte viac podobných príkladov uviesť, kde zväčšené di-

stributérske výlohy išly na úkor prvovýroby. Otázka prvovýroby podľa tejto úvahy nie je teda len otázkou organizačnou a produkčnou, ale je súčasne aj otázkou cenovou, ktorá sa musí vyriešiť korektúrou miezd a cien pôdohospodárskej výroby.

Slávny Snem! Predložený návrh zákona nesporne má veľký význam pre roľníctvo na Slovensku. Znamená prvý krok na zvýšenie poľnohospodárskej výroby. Ako predseda slovenského pôdohospodárskeho sdruženia považujem si za milú povinnosť vysloviť vďaku v prvom rade Ministerstvu hospodárstva za pripravenie návrhu zákona. Tiež držím si za povinnosť vysloviť vďaku aj Slovenskej národnej banke, ktorá sa účinne zasadila o prijatie tohto návrhu zákona. Nebol by som ale úplný, keby som nevyzdvihol záslužnú prácu celej mladej slovenskej inteligencie, ktorá sa stmeľuje okolo slovenského pôdohospodárskeho sdruženia. Táto mladá garda, pochádzajúca zo slovenských dedín, svojím mladistvým elánom dala sa do práce na pozdvihnutie nášho roľníctva a pri vypracovaní pred loženého návrhu brala nevšednú účasť. Ich zápalisté duše už dnes vidia pred sebou budúceho roľníka ako pevného jedinca, ktorý na roli dedičnej svojou prácou zabezpečí natrvalo našu samostatnosť. Nie je možné, aby pri takomto veľkom úsilí našej mládeže nedosiahol sa konečný cieľ, aby naše drahé Slovensko nestalo sa nám zárukou krajšej budúcnosti. Spokojnosť našej národnej pospolitostí bude požehnaným balzamom, ktorý bude odstraňovať všetky prekážky vonkajšie a nesrovnalosti vnútorné.

Keď prosím slávny Snem, aby tento návrh zákona odhlasoval, vyzdvihujem, že realizujeme míľovým krokom smernice, vydané v prvom posolstve nášho. Vodcu, ktorom hovorí: Naše snaženie na poli hospodárskom musí smerovať, aby čím viac jedincom sme zabezpečili existenciu v hraniciach nášho štátu a aby pochop o chudobnom Slovákovi nebol viac označovateľom našej skutočnej hospodárskej zdatností. Na stráž! (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Bošňák.

Zpravodajca Bošňák: Zriekam sa slova.