Snem Slovenskej republiky 1942

1. volebné obdobie. 7. zasadanie.

Zpráva

o 85. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 27. marca 1942.

85. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 27. marca 1942.

Zasadnutie otvorené o 10. hod. 35 min.

Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil.

51 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Člen vlády: Dr. Gejza Medrický.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Štefan Šebej.

Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Imrich Karvaš.

Za Sekretariát Snemu: tajomník Snemu, odborový prednosta Dr František Foltin a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 85. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Pavol Florek, Ján Hollý, Anton Šalát, Dr. Matej Huťka, Alojz Macek, Jozef Šrobár, Dr. Jan Ferenčík, Vojtech Plechlo, Ing. Franz Karmasin a Július Maguth.

Dovolenky,

Podľa § 2 ods. 3 rokovacieho poriadku udelil som zdravotnú dovolenku pánu poslancovi Andrejovi Germuškovi do 10. apríla 1942.

Došlé n a riadenia e mocou zákona.

Pán predseda vlády v smysle § 44 ods. 3 Ústavy predložil Snemu toto nariadenie s mocou zákona:

zo dňa 3. marca 1942 číslo 34 Sl. z., ktorým sa mení a doplňuje nariadenie s mocou zákona o dočasných obmedzeniach v živnostenskom a inom zárobkovom podnikaní.

Toto nariadenie s mocou zákona prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 84, zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o podpore na zvýšenie poľnohospodárskej výroby.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych investičných nákupoch štátu.

Zpráva ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru o vládnom návrhu zákona o stíhaní priestupkov podľa niektorých právnych predpisov o cenách a zásobovaní obyvateľstva.

Vládny návrh ústavného zákona o vysťahovaní Židov. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu a národohospodárskemu.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o podpore na zvýšenie poľnohospodárskej výroby.

Zpravodajcom je pán poslanec František Bošňák.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Bošňák:

Slávny Snem!

Národohospodársky a rozpočtový výbor rokovaly o tomto vládnom návrhu na spoločnom zasadnutí 18. marca 1942.

Osnova je krátka. Minister financií sa splnomocňuje, aby na podporovanie zvýšenia poľnohospodárskej výroby v roku 1942 úverovou operáciou zadovážil 100 miliónov slovenských korún, s ktorými pre-

striedkami bude môcť nakladať minister hospodárstva spolu s ministrom financií podľa smerníc schválených vládou.

V zásobovaní veľmi málo sa môžeme spoľahnúť na cudzinu a sme preto odkázaní len na to, čo sa nám urodí doma. V dnešných ťažkých časoch je zaistenie výživy obyvateľstva práve tak dôležité, ako zaistenie bojových prostriedkov. Okolo nás už všetky štáty sostavily dlhodobý program na povznesenie poľnohospodárstva.

Výbory konštatovaly, že naša poľnohospodárska produkcia vykazuje úbytok úrovne, a to nielen pre vojnové pomery, ale aj následkom niektorých zásahov cenovej politiky a pre nedostatočné podporovanie, snáh o zvýšenie poľnohospodárskej produkcie.

Náprava je súrne potrebná, preto obidva výbory uvítaly tento prvý krok vlády, aby sa už v tomto roku prejavily účinky zvýšenia poľnohospodárskej výroby, v predpoklade, že bude nasledovať aj druhy krok, to jest vyrovnanie cien poľnohospodárskych produktov s cenami priemyselných výrobkov.

Výbory vykonaly na osnove len stylárne zmeny.

Stylárnou zmenou v § l sa má dosiahnuť, aby určitá časť povolených prostriedkov sa mohla použiť aj na zvýšenie poľnohospodárskej výroby pre budúci rok, lebo všetky proponované opatrenia pre pokročilý čas nebude možné vykonať tak, aby ich účinky nastaly už v tomto roku.

Výbory pokladajú za potrebné zdôrazniť, že časť dôvodovej zprávy vládneho návrhu o spôsobe použitia povolených prostriedkov nemôže byť záväzná. Je pravdepodobné, že niektoré tam spomenuté akcie pre nedostatok zásob, pracovných síl a pre pokročilý čas nebude možné vykonať, preto je potrebné, aby prevádzatelia zákona mali možnosť zasiahnuť tam, kde za daných okolností a so zreteľom na mimoriadne pomery je možné a najúčinnejšie.

Výbory pripravily aj rezolúciu na vlá-

du, aby povolené prostriedky neboly po-

užité ako subvencia pre jednotlivcov, ale aby slúžili na zvýšenie produkcie celej poľnohospodárskej pospolitosti.

Národohospodársky aj rozpočtový výbor navrhujú slávnemu Snemu, aby osnovu zákona spolu s rezolúciou schválil (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá): Prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane,, za" pán poslanec Turček. Ešte predtým vyžiadal si slovo pán minister hospodárstva Dr. Medrický.

Dávam mu slovo. (Potlesk. )

Minister hospodárstva poslanec Dr. Medrický:

Slávny Snem!

Mal som príležitosť viackrát hovoriť vo výboroch snemových a ešte častejšie v v Klube poslancov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany o smerniciach, ktoré vedu našu poľnohospodársku politiku a o opatreniach, ktoré robíme na zveľadenie roľníckej produkcie.

V plenárnom shromaždení Snemu hovoril som však posledne len pri návrhu zákona o pozemkovej reforme, ktorý tvoril akosi základný kameň k otázke prinavrátenia držby pôdy do rúk roľníckych a ktorý súčasne dal zákonitú možnosť vytvárania chrbtovej kosti roľníckych podnikov, nových, veľmi želateľných typov nedeliteľných samostačných usadlostí, takzvaných dedičných statkov.

Od zákona o pozemkovej reforme spracoval a prijal už Snem ďalšie zákony, dotykajúce sa poľnohospodárstva a keď dnes znovu ujímam sa slova pri návrhu zákona o zaistení zvýšenia poľnohospodárskej výroby, chcem tým zdôrazniť veľký význam, aký pripisujem i samotnému návrhu i tej ceste, ktorú nastupujeme konečne týmto zákonom na posilnenie, na zveľadenie roľníckej produkcie.

To slovo,, konečne" nechce byť kritikou ani osôb, ani náhľadov, iba skôr výrazom uspokojenia, že preráža už presvedčenie o potrebe širšieho a základnejšieho podchytenia, organizovania a napomáhania poľnohospodárskej výroby. Áno, smelé môžeme označovať predmetmi osnovu, ako veľký krok na ceste, na ktorej musia v svornom porozumení plece pri pleci a ruka pri ruke kráčať roľník, roľnícke inštitúcie a štátna starostlivosť. Štátna starostlivosť musí sa zakladať na poznaní, že roľník a pôda sú najdôležitejším činiteľom nielen v mimoriadnych pomeroch vojnových, ale aj

počas pokoja pre výživu obyvateľstva, pre zachovanie a konzervovanie národného charakteru i sily a pre hospodárske napredovanie, čiže pre zvyšovanie životnej i sociálnej úrovne národa. Toto poznanie musí prejsť v presvedčenie už i z jednoduchého dôvodu veľkého percenta obyvateľstva, kotviaceho v pôde svojím životným, povolaním ako i z nezvratnej skutočnosti, že 3, 680. 000 hektárov poľnohospodárskej a lesnej pôdy delí sa medzi 339. 000 roľníckych podnikateľov a z nich zas 327 000 roľníkov, čiže 96 4% vlastní pôdu iba do 20 hektárov Sme teda typicky maloroľníckou krajinou a k tomuto faktu prispôsobujeme aj štátnu starostlivosť, ktorá musí byť oveľa intenzívnejšia, sociálnejšia a teda finančne nákladnejšia, než v štátoch, kde menšie percento obyvateľstva je na väčších priemerných rozlohách zúčastnené na poľnohospodárskej výrobe.

Prosím, aby sa nikdy nezabúdalo popri hospodárskom význame aj na sociálny vý znam roľníckeho problému, lebo kto by mohol objektívne hovoriť o sociálnom napredovaní národa, keby z tohto napredovania vylúčil poldruha milióna príslušníkov maloroľníckych rodín? (Potlesk. )

V našom sjednotenom národnom živote nebudeme síce robiť roľnícku, robotnícku, priemyselnú alebo remeselnícku extrapolitiku, avšak nemožno ani robiť zdravú národnú politiku, ak by sme vynechali z jej starostlivosti početne sociálne i hospodarsky tak dôležitú súčiastku, ako je roľníctvo. Týmto presvedčením musí byť prešpikovaná štátna starostlivosť, rovnako však aj roľnícke inštitúcie od verejnoprávnych korporácií počnúc až po dedinské družstvá. Musia čo najintenzívnejšie a presne pracovať v rámci svojej určenej úlohy na zorganizovaní roľníckej produkcie, odbytu, spracovania, teda na napomáhaní poľnohospodárskej výroby Intenzívne - hovorím - ale nie exkluzívne a nie separatistický, čiže musia mať stále pred očami včlenenie roľníckeho zaujmú do celonárodného, lebo len tak sa stane ich práca trvalé užitočnou a nie len chvíľkové populárnou

Platí to najmä na pripravovanú roľnícku komoru, s osnovou ktorej, dúfam, bude sa môcť slávny Snem zaoberať už v krátkom čase, avšak v nezmenšenej miere platí to aj o Obilnej spoločnosti, Slovpole, druž-

stevných svazoch, družstvách výrobných aj distribučných.

Tým tretím a bezpochybne najdôležitejším spoločníkom pri jednotnom pochodovaní našom je sám roľník, ktorý nemôže chcieť byť len predmetom, neseným dvoma spoločníkmi - štátnou starostlivosťou a roľníckymi inštitúciami - ale plnoletým najaktívnejším spolutvorcom zvyšovania poľnohospodárskej produkcie a tým zlepšovania svojho hospodárskeho a národného významu.

V zaktivizovaní roľníctva v každom smere a vo výchove k svojpomocnej iniciatíve vidím veľké poslanie nielen poľnohospodárskych škôl, ale i nového pôdohospodárskeho sdruženia, jeho statočným vedením a rozvetvenou sieťou v každej obci. Bez postupu v odbornom vzdelávaní a bez ochotnej aktivity samotného roľníctva márna by bola značná časť námahy a obetí štátu i hospodárskych inštitúcií.

Slávny Snem! Avšak falošný by bol náš postoj, keby sme sa kdekoľvek, a tým viac pred tvarou zákonodarného sboru našej republiky obliekli do tógy operného speváka o mimoriadnej dôležitosti a základnom vyznáme roľníctva v našom národnom a hospodárskom živote, a keby sme vždy pri každej príležitosti nezdôrazňovali, že čím väčší vyznám, čím dôležitejšie miesto zastava jednotlivec i cela složka v národe, tým väčšie sú ich povinnosti A na toto neslobodno zabudať ani pri roľníctve. Obzvlášť vyniká vysoký stupeň povinností v časoch boja celého národa o existenciu, o zabezpečenie slobody a budúcnosti. Pýta sa podčiarknuť túto stránku povinostnú aj u roľníctva, aby nesvedomití alebo prinajmenej zaslepení jednotlivci demagogickými receptmi nesvadzali nikoho do tábora rozvratníkov vnutorného frontu v terajšom dejinnom zápase nášho štátu a nášho národa. Cielim tu na protizákonnosti pri produkcii, cenách a dodávkach konzumentom. Nič nie je ľahšieho ako svadzať k nesprávnostiam, avšak nič nie je ťažšieho, ako rozvrátený front znovu stmeliť a zorganizovať.

Slávny Snem! Tieto myšlienky zásadného rázu chcel som v prvom rade predniesť a bol by som rad, keby boly chápané úprimne a vážne štátnym aparátom, hospodárskymi inštitúciami aj samotným roľníctvom. Otázka sa nám kladie totiž jedno-

ducho takto: Či chceme poľnohospodársky poriadok a vôbec hospodársky poriadok, alebo hospodársky rozvrat so všetkými dôsledkami a následkami. K hospodárskemu poriadku smeruje aj návrh, zákona, ktorým sa zabezpečuje stomiliónová suma na zvýšenie poľnohospodárskej výroby. Nazývam ho veľkým krokom dopredu preto, lebo je prvou nielen propagandistickou ale skutočnou ofenzívou v boji o zrno a v úsilí pozdvihnutia roľníckej produkcie. Osnova má totiž dvojitý cieľ: zaistenie výživy celej pospolitosti a to cestou zvýšenia poľnohospodárskej výroby a tým približovanie sa k druhému cieľu: k zlepšenej situácii roľníctva. Keď sme sa rozhodli aktívne sa zúčastniť na terajšom veľkom boji o oslobodenie Európy a ľudstva od príšery bolševizmu, vytvorili sme dva fronty: jeden vonku - bojujúci, druhý doma - pracujúci. Pre ten prvý nešetrili sme a nešetrime nijaké obete, aby mohol splniť svoje poslanie. (Potlesk. ) Všetky nutné bojové prostriedky musí mať k dispozícii. Rovnako i ten druhý náš front - pracujúci domáci - musí mať všetky potrebné prostriedky. Zaistiť výživu obidvom frontom je kategorickým príkazom vedeniu štátu a národnou povinnosťou tej složky, ktorá svojou prácou a jej výsledkami tento príkaz má vykonať.

Preto všetky možnosti, ktoré sa nám naskytajú, musíme vedieť využiť a neľutovať ani obetí. Musíme pomáhať všade, kde to potreba vyžaduje. Poľnohospodárska výroba je veľmi závislá na takých prírodných činiteľoch, ktoré nemôžeme ovládať alebo ovládame len čiastočne, tým viac máme povinnosť zasahovať tam, kde pomoc bude mať za následok akékoľvek možné zlepšenie. Každé zanedbanie, i prechodné, je len na škodu. Tu chcem totiž, slávny Snem, poukázať na fakt, že i pri pomerne veľmi badateľnom úsilí o trvalé zlepšenie podmienok pre zvýšenie poľnohospodárskej výroby ukazuje táto u nás, tak ako aj v niektorých iných štátoch Európy, v posledných dvoch rokoch sníženie namiesto zvýšenia. Tento pokles má mnoho dôvodov všeobecných, tuhá zima, živelné pohromy, ako i špeciálnych slovenských, nedostatočný počet poľnohospodárskeho robotníctva, kvalita práce, odpadnutie najúrodnejších krajov, šľachtiteľských staníc atď. Niektoré faktory sú teda mimo

nášho dosahu, avšak tam, kde môžeme, je našou povinnosťou a národným príkazom, aby pre nastávajúce zásobovacie obdobie sme vykonali všetko, čo je v našich silách, aby sme na najvyššiu možnú mieru zabezpečili predpoklady pre istejšiu a lepšiu úrodu, teda v prvom rade, aby sme zabránili ďalšiemu poklesu produkcie. Toto je jeden cieľ navrhovanej osnovy. Čo do druhého cieľa osnovy, i keď je ona míľovým krokom, predsa nie je ešte nejakým veľkorysým riešením na dlhšie zamereným. Predmetný zákon je prvou konkrétnou formou pre väčšiu podporu na zvýšenie poľnohospodárskej výroby a len na kratší časový úsek, za to však pri úspešnom uskutočňovaní bude mať zákon veľký význam aj pre ďalšiu výstavbu v poľnohospodárskom odvetví výroby. Táto akcia zapadá totiž dobre do rámca sústavnej starostlivosti o poľnohospodársku výrobu, ktorej výsledky sa už konkrétne rysujú pri uskutočňovaní trojročného súrneho budovateľského plánu v poľnohospodárstve a ktorá je tiež zvýraznená už vo vypracovanom dlhodobom produkčnom a speňažovacom programe, ktorý v dohľadnom čase bude predložený vláde aj Snemu. Verím, že predmetná osnova pre prvý trojročný súrny budovateľský plán bude znamenať dobrý impulz a jeho urýchlené uskutočnenie i pre dlhodobý program bude zas dobrým základom. Je ona aj charakteristickým znakom našej budovateľskej činnosti v hospodárstve, kde od začiatku prevádzame plánovité založené akcie dlhším časovým zameraním a súbežne a komplementárne s nimi aj akcie mimoriadne, ako to potreby času a okolnosti neustále sa meniace vyžadujú.

Pri tejto príležitosti pýtalo by sa osobitne vyzdvihnúť obidva programy, o ktorých som sa zmienil. Myslím, bude však vhodnejšia príležitosť pri rokovaní o dlhodobom pláne. Dnes len všeobecne chcem naznačiť, že takzvaný súrny trojročný budovateľský program, ktorý uskutočňujeme v dohode a za spolupráce Veľkonemeckej ríše od jara 1941. roku, týka sa týchto hlavných bodov:

1. výstavby mliekárstva,

2. budovania čistiacich staníc na osivá a trávne semená,

3. nákupu a dovozu poľnohospodárskych strojov,

4. nákupu plemenného materiálu z cudziny,

5. zabezpečenia produkcie osív,

6. zaistenia pestovania zeleniny a ovocia,

7. zaistenia úrody kvalitných vín a konečne

8. zveľadenia hydinárstva a produkcie vajec.

Použitie finančných prostriedkov v sume 100, 000. 000 Ks v rámci terajšieho zákona vzťahuje sa na tieto tri hlavné body:

1. na zabezpečenie úrody v roku 1942 a 1943,

2. na zakostnenie úrody s pomocou zveľaďovacích prác vo výrobe rastlinnej a živočíšnej a

3. na investičný program v poľnohospodárskej produkcii.

Viem, že u niektorých padne asi výčitka, že už je príliš neskoro dňa 27. marca takéto zákonné osnovy prejednať. Iste bolo by bývalo pre nás výhodnejšie pred mesiacmi mať zabezpečených 100 miliónov korún, avšak nie je ešte ani teraz tak veľmi neskoro. Chcem totiž poukázať proti obavám na to, že som si dovolil prípravu vykonania tohto zákona anticipovať v pevnom presvedčení, že slávny Snem istotne poskytne nám túto podporu na zaistenie výživy obyvateľstva a na zveľadenie poľnohospodárskej produkcie. Preto už pred týždňami dal som príkaz urobiť všetky potrebné plány i prípravné práce na uskutočnenie pomocnej akcie už i v jarnej sezóne a zmobilizoval som celý aparát štátnej poľnohospodárskej služby, všetky sily poľnohospodárskej rady, výskumných ústavov, exponovaných úradníkov poľnohospodárskych škôl, sväzu pašienkových spoločenstiev ako aj aparát pôdohospodárskeho sdruženia s úpravou urobiť všetko možné na zaistenie osív, sadísk, semien, umelých hnojív, strojov atď. A denne dávam úpravy na odstraňovanie prekážok, takže skutočne, páni poslanci, vyzerá to ako mobilizácia odborných síl pred ofenzívou. Všetok aparát, zo 100 osôb je teda zapojených na najúčelnejšie a najhospodárnejšie využitie sumy 100 miliónovej. Takto by teda personálna stránka uskutočnenia zákona bola zabezpečená, avšak stretávame sa v mnohých prípadoch s nedostatkom materiálu a preto nebolo možné celkom presné

plány pripraviť k osnove zákona, respektíve bolo treba ponechať volnú ruku, prispôsobovať rozsah jednotlivých akcií podľa daných možností a pomerov. Tu chcem vyzdvihnúť len niektoré dôležitejšie akcie, keďže sám pán zpravodajca podal dôvody navrhovaného zákona aj plán na účelné použitie povolených peňazí. V prvom rade ide nám, slávny Snem, o najlepšie zabezpečenie úrody v roku 1942 a v roku budúcom. Nepriaznivé povetrnostné pomery v posledných dvoch rokoch a k tomu sa pridruživšie živelné pohromy spôsobilý, že mnohí postihnutí roľníci nemajú dostatok potrebného osiva a ešte menej osiva kvalitného, takže nemohli alebo nemôžu obsiať všetku pôdu. Hoci sme mimoriadnym príspevkom umožnili osivovú akciu na jeseň minulého roku vo väčšom rozsahu a tohto roku jarnú akciu ďalším dotovaním 2 miliónov korún, predsa bude potrebné ešte i z prostriedkov týmto zákonom povolených uvoľniť ďalšie financie pre doplnenie núdzovej jarnej osivovej akcie.

Týmto podstatne pomôžeme stovkám postihnutých obcí v rozsahu až niekoľkonásobnom proti núdzovým akciám v minulých rokoch. Chceme však zabezpečiť za prípustnú cenu kvalitné osivo na jarné siatie aj do tých krajov, kde nebola síce živelná pohroma, ale kde roľníci nemajú súce, vyčistené a morené osivo. Na tento cieľ pridelíme 380 vagónov jačmeňa a ovsa a to čisteného a moreného. Okrem toho umožníme, aby roľníci mohli za minimálny poplatok Ks 2. - na čistiacich staniciach prečistiť svoje vlastné osivo. Rovnako vo zvýšenej miere sa postaráme o zadováženie jesenného osiva pre núdzové i volné akcie, aby sme zaistili úrodu v roku 1943.

Veľké ťažkosti máme so zabezpečením kukurice, keďže niet dostatok siaťovej kukurice, u ktorej by bola dobrá klíčivosť. I v tomto smere napneme však všetky sily, aby sme umožnili pestovanie tejto mimoriadne dôležitej rastliny. Citeľnému nedostatku krmív chceme čeliť rozšírením akcie siatia kŕmnych rastlín, a to najmä obsiatim takzvaných čiernych úhorov potrebnými kŕmnymi rastlinami pre pestovanie na zeleno a na zrno. Hodnotné semeno krmovín dodáme s 30 až 50% sľavou a pre osiatie čiernych úhorov zadarmo s tým, že roľník vráti v jeseň rovnaké množstvo poskytnutého osiva.

Týmto trúfame veľmi užitočne využiť do 7. 000 katastrálnych jutár čiernych úhorov. Pre jarnú krmovinársku akciu ministerstva je k dispozícii za sľavnenú cenu osivo krmovín pre plochu takmer 34. 000 katastrálnych jutár. Je teda možno osiať nielen všetky úhory, ale bude dostatok semena krmovín aj pre osiatie tých plôch, na ktoré sa snáď miestami nedostane jarného osiva alebo inej sadby.

Treba mi spomenúť ešte aj akciu zlacneného prídelu asi 400 až 500 vagónov kvalitných sadbových zemiakov a podporenie "rozličných" sortových" pokusov so zemiakmi. Toto je už súčiastkou veľkorysej akcie, v rámci ktorej za 4-5 rokov chceme vymeniť degenerovanú sadbu našich zemiakov na celom Slovensku za sadbu zdravú, našim pomerom vyhovujúcu a rezistentnú proti chorobám. Nezabúdame ani na zaistenie lacnejšieho prídelu umelých hnojív, i keď plné rozvinutie tejto akcie pre nedostatok hnojív možno očakávať len na jeseň.

Hodno však s potešením konštatovať, že používanie umelých hnojív na Slovensku stúpa. Kým v jeseni roku 1940 sa použilo asi 16. 000 ton umelých hnojív, spotreba na jeseň 1941. roku dosiahla už skoro 40. 000 ton a na túto jar je k dispozícii ďalších 40. 000 ton, ktoré je však už temer úplne odpredané. Bude našim úsilím, aby sme na jeseň zabezpečili ešte väčšie množstvo zlacneného umelého hnojiva.

Aby sa však všetky tieto prostriedky mohly použiť v miere čo najširšej, je potrebné, aby všetka poľnohospodárska pôda súca na obrábanie sa zapojila do celoročnej výroby. Máme síce už dávnejšie všeobecný zákaz nechávať pôdu neobrobenú, no nemali sme doteraz dostatočné donucovacie opatrenia. Preto vláda vydala v týchto dňoch rigorózne nariadenie o povinnosti riadneho obrábania poľnoho-

spodárskej pôdy a o povinnosti pestovania obilnín. Podľa tohto nariadenia neobrobené alebo zle obrobené pozemky sa môžu dať do árendy a do obhospodarovania iným osobám zadarmo na tri roky. Budeme sa starať, aby toto nariadenie bolo aj dostatočne kontrolované.

Okrem tu spomínaných významných zveľaďovacích akcií pamätá sa aj na zeleninárstvo a ovocinárstvo, na ochranu rast-

lín, na hubenie škodcov a plevelov, najmä horčice a ohnice.

Slávny Snem!

Spomínal som už, že z povolených prostriedkov chceme dať dobrý impulz aj uskutočneniu trojročného budovateľského plánu a preto väčšou sumou pamätáme na investície, ako napríklad na výstavbu silážnych jám, na výstavbu vzorných hnojísk a močovkových jám, na nákup sudov na močovku, na zlacnenie hospodárskych strojov, na zväčšené tempo úpravy pastvín a lúk. Špeciálnych čistiacich strojov v rámci trojročného plánu mienime postaviť na celom Slovensku 162, a to pojazdných staníc s 50% verejnou podporou, z ktorých sa doteraz postavilo už 79. Vynasnažíme sa dostať sa s nimi až do najodľahlejších kútov štátu a tak umožniť čistenie a morenie osiva všetkým roľníkom, veď už i kapacita dnešného počtu staníc by vystačila na prečistenie jarného osiva za dva týždne.

Po uskutočnení tohto plánu rátame so zvýšeným výnosom až niekoľko tisíc vagónov obilia rečné. Mimoriadne mi záleží aj na úprave pastvín, kde sme prevzali od ČSR veľmi dezolátne dedičstvo. Do právnej úpravy pastvín, z ktorej za 20 rokov bývalej republiky usporiadala sa len otázka 7 urbárnych spolumajiteľstiev, sme zapojili celý aparát Sväzu pasienkových spoločenstiev a za dva roky sme zorganizovali sto urbárov a päťsto prípadov je už v práci. Pritom tempe práce, aké bolo v tomto smere za ČSR, bola by právna úprava vyžadovala hádam aj tisícročie, kým u nás chceme túto prácu zdolať za 10 najviac 12 rokov.

Technickej úprave pastvín dal dobrý základ zákon o povinnej úprave pastvín. ktorý umožnil v roku 1940 až 1941 vylepšenie 22. 000 kat. jutár, načo sa upotrebilo len umelých hnojív asi za 6 miliónov korún. V terajšej sezóne sa prevádza úprava na ďalších 10. 000 kat. jutár a tento rozsali práce chceme ešte zväčšiť práve aj z prostriedkov navrhovanej osnovy. V po- slednú jeseň sme zapojili aj akciu vysadenia pastvín vhodnými ovocnými stromkami a len čo bude dostatok stromkového materiálu plánujeme vysadiť ročne len na pastvinách 120 až 150. 000 kusov ovoc-

ných stromkov.