povahy štylárnej; menovite nahradil všade slovo "konanie" slovom "pokračovanie", ktoré je vžité, a termín "obžalovací spis" slovom "obžalobný spis"..

Ústavnoprávný výbor je presvedčený, že predložená osnova znamená veľký pokrok aj so stanoviska jazykového, lebo v mnohých smeroch rozptýlil pochybnosti o správnosti či nesprávnosti niektorých odborných termínov, a ako ucelený kódex vytvorí v úseku právnej oblasti trestného práva procesného žiadúci základ pre terminológiu.

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu v ôsmich výborových zasadnutiach; po svojich poznatkoch s uspokojením konštatoval, že osnova vylučuje každú formalitu, ktorá je na úkor rýchlosti a spádu procesu, pritom ale starostlive zachováva základné princípy trestného práva a prihliada náležite na požiadavky právnej istoty v procese zúčastnených strán.

So zreteľom na tieto dôvody považuje ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona o vojenskom trestnom poriadku za vyhovujúci a zdarilý procesuálny základ pre výkon pravosúdia v oblasti trestného súdnictva vojenského a preto ho odporúča slávnemu Snemu, aby ho v predloženom znení uzákonil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Teraz prikročíme k rozprave.

K slovu sa prihlásil na strane,, za" pán poslanec Dr. František Orlický.

Ešte predtým vyžiadal si slovo pán minister národnej obrany generál Ferdinand Čatloš.

Dávam mu slovo. (Búrlivý potlesk. )

Minister národnej obrany generál Čatloš:

Slávny Snem!

Predostiera sa dnes Snemu Slovenskej republiky prvé väčšie zákonodarné dielo z odboru vojenského trestného súdnictva: vojenský trestný poriadok.

Páni zákonodarcovia!

Tento návrh máte svojim hlasovaním povýšiť na zákon. Okolnosť táto, najmä v tomto vojnovom čase zasluhuje, aby som pred vašim rozhodnutím zdôraznil význam tohto vedúceho zákona pre slovenské vojsko a pre celý náš štát.

Po tisíc rokoch, uprostred obrovských myšlienkových a mocenských zápasov ob-

novil sa 14. marca 1939 slovenský štát, štát kniežaťa Pribinu a kráľa Svätopluka. Prvou starosťou osamostatneného národa bolo vytvoriť slovenské vojsko. Dejiny dokázaly, že slobodný je len ten národ, ktorý sa obrní mocnou záštitou oddaných mu a sebavedomých vojakov. Vojskom sa najzreteľnejšie dokumentuje pevná vôľa národa žiť svojským slobodným životom. Vojsko je ochrancom vlastí proti vonkajšiemu nepriateľovi a je strážcom verejného poriadku a blaha vo vnútre štátu. Organizácia slovenského vojska bola teda logickým dôsledkom vyhlásenia slovenskej štátnej samostatnosti.

Dôležitosť postavenia našej armády potvrdily už hneď počiatky jestvovania Slovenskej republiky. Nestačilo, že sme na prelome dejín v roku 1939 spontánne a jasne prejavili vôľu žiť vo vlastnom štáte; nestačilo, že túto našu vôľu a odhodlanosť potvrdil a uznal aj veľký vodca novej Europy Adolf Hitler (potlesk). Pretože žijeme v strednej Európe na križovatke večných zápasov, kde rozhoduje len moc, zabúchalo už na počiatku našej obnovenej štátnosti na naše brány násilie. Len slovenské vojsko presvedčilo svet, že s tou našou slobodou myslíme to smrteľne vážne a že v našich rukách držíme zbraň, ktorou krvavo odrazíme každý úder proti našej samostatnosti. (Potlesk. ) Potvrdily takto hneď prvé dni našej štátnosti, že našu suverenitu v rozhodných časoch zachraňuje a vždy aj zachráni slovenské vojsko svojím rozhodným vystupovaním.

Mohol si preto každý uvedomiť, že chrbtovou kosťou slovenskej samostatnosti bolo, je a zostane sebavedomé slovenské vojsko (hlučný potlesk), ktoré si plne uvedomuje svoje historické poslanie. Už polročné jeho jestvovanie oprávnila aj ďalšia dejinná skutočnosť, keď bojom proti Poľsku prinavrátilo naše odtrhnuté severné kraje.

Dnes naša republika sa zachováva, udržuje a zosilňuje tiež len pod záštitou vojska, keď krútňava vojenných a politických udalostí mece národy a štáty živelnou osudovosťou. 22. júna t. r. vzbĺkol vojenný požiar v blízkosti našich štátnych hraníc. Nebezpečie bolo bezprostredné a preto sa celá naša armáda dala energicky hneď do služieb záchrany, aby čo najrýchlejšie a najdôraznejšie pomáhala odstraňovať boľševické zlo.

So zadosťučinením a s pocitom už i doteraz dobre vykonanej práce konštatujem, že slovenskí vojaci, ktorí už pred dvadsiatimitroma a dvadsiatimidvoma rokmi bojovali tak v zahraničí ako aj doma proti vzmáhajúcemu sa boľševizmu, stali sa aj teraz dôslednými a veľmi presvedčive i výdatne pomáhajú veľkému nemeckému obroďovaciemu hnutiu, dovŕšiť svätý boj proti boľševizmu. (Potlesk. )

Slovenské vojská prerazily v súručenstve s nemeckou armádou pohraničné betónové opevnenia Sovietov a tým odstránily i bezprostredné nebezpečenstvo, hroziace nášmu štátu. Keď sa bojište postupne vzďaľovalo od našich severovýchodných hraníc, práve tak, ako tomu bolo pred dvoma rokmi v bývalom Poľsku, odpadla nám i teraz starosť celou našou brannou silou pôsobiť proti nepriateľovi. Proti Poľsku po prvej fáze poľného ťaženia v roku 1939 sme uvoľnili celú našu armádu. Ostatné uskutočnily a dokončily vtedy nemecké vojská už bez nás. Teraz proti Sovietskemu sväzu sme ponechali aj naďalej dve divízie s armádnymi jednotkami a domov sme poslali len nepotrebných už tam záložníkov. Redukcia našich poľných síl stala sa však len na úkor jednotiek druhého sledu, ktoré sa väčšinou do bojov ani dobre nedostaly, lebo rýchly pohyb frontu to znemožňoval. Skutočná účasť našich branných síl v bojoch za hraniciami sa však nezmenšila. Táto sukcesívne stúpa a vzmáha sa, lebo z počiatočnej tzv. rýchlej skupiny sme vytvorili rýchlu brigádu a potom rýchlu divíziu, ktorá ešte i dnes operuje vo veľkých víťazných bitkách za Kijevom. Druhá divízia zaisťuje a chráni bezprostredné zázemie v poli a doplňuje potreby bojujúcej divízie.

Domov sa navrátivší záložníci uvideli kus sveta, sveta príšerného - sveta boľševického. Skúsili mnoho a sú dnes doma najpresvedčenejším živlom v národe o potrebe boja proti Sovietom. Naši vojaci preukazovali toľko obetavosti, udatnosti a bojaschopnosti, že pokladám za svoju povinnosť aj na tomto povolanom mieste vysloviť im pochvalné uznanie a uistiť celý slovenský národ o ich statočnosti a spoľahlivosti. (Potlesk. ) Národ môže byť na nich len hrdý. Ako šli smele na bojište, tak svedomite, bez akejkoľvek známky neochoty konali svoju službu a kto sa dostal do boja, hrdinsky sa tam držal. V ťažkých situá-

ciach naši vojaci radšej umierali, ale sa nepoddávali, lebo sa borili za vznešenú ideu, za svoj národ a za jeho šťastnú budúcnosť. Zdôrazňujem, že od počiatku nášho ťaženia proti Sovietom z celej slovenskej armády až podnes nenachádza sa ani len jedna čata našich vojakov v zajatí, hoci prekonli cestu od nás až 1800 kilometrov, z väčšej časti bojom. Slovenský vojak prejavil v boji proti Sovietom po boku veľkej a víťazoslávnej nemeckej armády vysoké mravné a bojové hodnoty, dejinne skvele reprezentoval. Slovensko tam, kde sa ukazuje vo svojom pravom svetle mužná česť, odvaha a charakter ako aj tá najušľachtilejšia sebažertva. (Potlesk.)

Naše vojsko sa v tejto vojne ešte väčšmi utužuje a zoceľuje; stáva sa ešte lepším, skúsenejším a bojovnejším. Náš branný potenciál neklesá, ba v tejto krvavej vojne ešte stúpne, aby Slovensko malo pre budúcnosť zaistený a zpevnený svoj mocný štít proti každému nebezpečiu, keďže náš boj nie je ešte dobojovaný. Slovenská armáda musí v každých okolnostiach obhájiť a zabezpečiť i v budúcnosti slovenské životné záujmy. Bude i naďalej loyálne bojovať za novú a aj pre nás spravodlivú Európu, ktorú plánuje a gigantickým usilovaním nastoluje a uskutočňúva Vodca veľkého nemeckého národa Adolf Hitler. (Búrlivý potlesk.) Slovenské vojsko musí vybojovať skvelú budúcnosť pre svoju vlasť, v ktorej budú všetci Slováci žiť šťastne a slobodne. Veľké sú obete, ktoré slovenské vojsko od svojho národa požaduje, ale tieto obete v dejinnom pojatí sú nepatrné vzhľadom na úlohu, ktorú Slovenská republika svojej armáde pre všetky budúce veky ukladá. Sme si vedomí, že sme a budeme i v budúcnosti rešpektovaní len vtedy, keď máme a budeme mať dobrú, duchom hrdinskej obetavosti preniknutú i technicky zdatnú armádu.

Pod týmto zorným uhlom upravujeme si aj naše verejnoprávne pomery, udomácňujúc moderné vymoženosti a skúsenosti v našom vojsku i v celom štáte. Je to aj prirodzené, lebo v tejto pohnutej dobe je vojsko základom poriadku a prísny vojenský poriadok v jeho vnútre i na vonok je základom dnešného nášho národného jestvovania.

Dnes slávny Snem rokuje o vojenskom trestnom poriadku. Zavádzajú sa nové normy a zásady pre zaisťovacie opatrenia,

aby každý občan Slovenskej republiky svoj branný pomer i svoje povinnosti z neho vyplývajúce vykonával na prospech celku tak presne, ako mu to zákony, predpisy a zákonitá vôľa veliteľov káže.

To je ustálenie pomerov vo vnútre vojska.

Je svrchovane na mieste, keď dodám pri tejto príležitosti a tu v zákonodarnom sneme čo i len formou apelu, aby po dva a polročnom trvaní našej samostatnosti sa vykryštalizovaly a ustálily aj pomery nášho vojska na vonok. Ide o jeho pomernú nedotknuteľnosť v smysle nekompetentného zasahovania do jeho vnútorne objektívnych záležitostí, od ktorého si u nás nevedia odvyknúť ešte mnohí, čím sa podlamuje sebavedomie a veliteľská i súdnická samostatnosť a neodvislosť zodpovedných orgánov našej armády. Často sa každá maličkosť neodborne a bez zachovania inštančného poriadku osobnými intervenciami adresuje priamo Ministerstvu národnej obrany, ba dokonca len osobe ministra národnej obrany a tým nielen že nevdojak, ale umele zdržuje sa, zaťažuje a technicky znemožňuje, avšak aj obchádza dlhou tradíciou vojska a stáročnými skúsenosťami vybudovaná poriadková cesta.

V našom mladom štáte musíme si ďalej uvedomiť, že vojenský a či v prenesenom slova smysle štátny aparát je na to, aby

bol cieľuprimerane a zodpovedne zamestnaný a využitý; inak by stačilo, mať najvyšších šéfov a pod nimi len výkonné orgány, ktoré nerozhodujú,, nemajú nijakú právomoc a všetko ponechávajú na rozhodnutie svojich šéfov. Šéfovia však ani časove, ani rozsahove, ani detailnou a špeciálnou odbornou rozvrstvenosťou nestačia zvládnuť a rozriešiť menšie, partikulárne a všelijak složité problémy. U nás a najmä vo vojsku, v jeho administratívnom a veliteľskom poriadku, nastane až vtedy stabilizácia a konsolidácia pomerov, keď si každý náš občan uvedomí elementárnou občianskou náukou presne diktované organizačné a kompetenčné skutočnosti v našom štáte.

Vojsko musí mať skrátka poriadok aj na vonok. Vo svojej pre štát veľa významnej činnosti nesmie byť v podmienkach, v prostriedkoch a v spôsoboch svojej samostatnej a objektívnej práce hatené a nesprávne, neodborne a nespravodlive

ovplyvňované. Nesmie byť závislé od ľubovôle, predpojatosti, vypočítavosti, ba aj sebeckej žiarlivosti a nečistého mentorovania jednotlivcov a prostredia. Len tak môže plniť svoje štátne, konsolidačné, nijakým vedľajším a či osobným záujmom nenarušené kryštalizačné poslanie v národe. V Nemecku je vojsko doménou a nedotknuteľnou složkou národa vo svojom sebavedomom verejnom postavení. Avšak aj u nás sa vo vážnych chvíľach rozpoznáva pravá situácia. Zdravý smyseľ i inštinkt nášho ľudu a jeho zákonitých predstaviteľov vie už na čo má položiť váhu svojho denia. Preto využívajúc tejto príležitosti odbočil som vedome a náročky od priameho predmetu, lebo touto mojou pripomienkou k pripravovanému zákonu o vojenskom trestnom poriadku sa zdôrazňuje aj váha vojska a jeho poriadku v národe a štáte. Tento poriadok, vo vnútre i na vonok, je základnou podmienkou všetkého toho, čo sa robí pre náš štát a pre šťastlivú budúcnosť nášho národa. Je teda aj význačným časovým aktom.

Slávny Snem!

Keď chceme mať dobrú, modernú a trvale životaschopnú armádu, musíme jej dať všetko to, čo k svojej dokonalosti nevyhnutne potrebuje. Musíme ju ďalej budovať duchovne i hmotne. Náš národ obetuje na svoju armádu skutočne všetko, čo môže a slovenské vojsko je si toho plne vedomé a preto i honoruje túto starostlivosť národa vernosťou a činmi hrdinstva. Naše vojsko jasne vidí, že pochádza z národa, ktorý sa oň stará ako o seba samého a nie o cudziu složku, vo vlastnom tele. Národ zase so zadosťučinením vidí sám seba vo svojom vojsku, v ktorom každá opatera a náklad sa nestratí, ale mnohonásobne vypláca.

Po stránke duchovného rozvoja dáte dnes, páni zákonodarcovia, svojmu vojsku ďalší veľký dar: nový, duchom i zamerením čisto slovenský vojenský trestný poriadok.

Ako chrbtovou kosťou národnej slobody je samostatná armáda, tak aj chrbtovou kosťou dobrej armády je disciplína, spočívajúca na sebavedomí každého jednotlivého vojaka. Slovenský vojak sa nedá nikým obalamutiť, lebo vie, že zbraň v jeho ruke a odvaha v jeho duší sú prejavom národnej sily a túto silu i cíti v sebe.

Kým na jednej strane vychovávame slovenského vojaka k tomuto sebavedomiu, na druhej strane musíme citlivosť slovenského vojska ohradiť ochranným pancierom proti každému nepovolanému zásahu. Musíme naše vojsko ako celok obrániť aj proti zločineckému činu. Proti takému činu, ktorým by sa ktokoľvek ako člen armády v rovnošate pokúsil navŕtať oceľovú jednotu a súdržnosť našej armády. A takýmto ochranným pancierom je naše vojenské súdnictvo, ktorému sa musí podrobiť každý príslušník brannej moci.

Po 14. marci začínali sme aj na poli vojenského súdnictva celkom od počiatku. Po bývalom štáte zdedili sme normy a organizáciu, ktorá ani svojim duchom, ani svojou štruktúrou našim pomerom nevyhovovaly. Normy sa zbytočne zkomplikovaly a častým novelizovaním tak roztrieštily, že sa staly takmer neprehľadnými. Vojenské súdnictvo sa zbytočne rozvetvilo, bolo pre nás ťažkopádne a veľmi nákladné. Je prirodzené, že prvé dni samostatnosti priniesly toľko a tak neodkladných úloh, že nebolo času zapodievať sa reformou zákonov od základu. Preto slovenská vláda cestou nariaďovacou aspoň dočasne reformovala to najpotrebnejšie, aby tak umožnila vojenskému súdnictvu rozvinúť svoju činnosť hneď od počiatku existencie slovenskej armády. No, súčasne s týmito predbežnými a dočasnými opatreniami začala sa sústavná príprava dokonalej a natrvalo vyhovujúcej normy, ktorú ráčite mať dnes už v rukách pripravenú.

Predložená osnova zjednodušuje a robí pružnejším vojenské súdnictvo a zdokonaľuje i urýchľuje vojenský súdny proces. Miesto bývalých brigádnych a divíznych súdov ustanovuje sa len jeden súdny tribunál, a to vojenský súd ako prvá inštancia. Miesto najvyššieho vojenského súdu budeme mať ako druhú a poslednú inštanciu: hlavný vojenský súd.

Všetky súdne trestné činy bude teda súdiť vojenský súd a o opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam podaných, bude rozhodovať hlavný vojenský súd.

Na vojenskom súde o všetkých prípadoch, v ktorých sa ukladá najviac päťročná strata slobody, bude rozhodovať samosudca. Všetky ostatné činy bude súdiť

trojčlenný senát tohto súdu, složený z justičných dôstojníkov. Hlavný vojenský súd bude svoju apelačnú právomoc vykonávať v trojčlenných senátoch a v záležitostiach vážnejších, v senátoch päťčlenných.

Táto nová štruktúra vojenského súdnictva nám celkom vyhovuje a zodpovie najmä aj preto, že nevyžaduje veľký počet justičných dôstojníkov.

Pri reforme súdneho procesu šlo nám o to, aby sme ho zbavili všetkých zbytočných složitostí a formalít a aby sme ho čo možno zrýchlili. Dobré vojsko musí mať železnú disciplínu a táto železná disciplína sa vypestuje len vtedy, keď sa trestný čin potresce prísne a rýchle. Len tak má trest žiadúci účinok nielen na odsúdeného, ale i s hľadiska odstrašenia aj na tých, pri ktorých by úmyseľ trestného činu mohol vzniknúť v budúcnosti. Samozrejme dbalo sa pri novej norme aj na to, aby toto zrýchlenie a zjednodušenie procesu nebolo na úkor prisluhovania spravodlivosti a právnej istoty. V tomto smere poukazujem napríklad, že nový trestný poriadok rozširuje právomoc odvolacej inštancie v tom smere, aby mohla meritórne preskúmať vždy prvostupňový rozsudok, a poukazujem aj na to, že sa dáva v plnom rozsahu právo i možnosť obvinenému, aby sa hájil a uplatnil svoje dôkazy. Rekapitulujem: budeme súdiť prísne a rýchle, ale spravodlive.

Slávny Snem!

Predostiera sa tu vládny návrh zákona o vojenskom trestnom poriadku, ktorý je všetkými predbežnými inštanciami starostlive pripravený a preskúšaný. Dovoľte, aby som osobne záverom k nemu vysloviť svoje úprimné poďakovanie všetkým činiteľom, ktorí či v Sneme, či vo vláde a či v jednotlivých rezortoch, alebo ako predstavitelia najvyšších súdnych tribunálov a v podobnom poslaní, zúčastnili sa na vytvorení tohto obsiahleho diela.

Vy, páni poslanci, dáte týmto návrhom zákona zase ďalšiu solídnu postať pre vojsko, ktoré ako som už hľadel tu zdôrazniť na podklade dejinných a pre štát dôležitých skutočností, potrebuje mať naším novodobým pomerom vyhovujúci poriadok, aby mohlo byť kryštalizačným jadrom v národe i aby mohlo ešte lepšie a pevnejšie slúžiť nášmu štátu a najvyš-

šiemu veliteľovi, prezidentovi Republiky. Na stráži! (Dlhotrvajúci búrlivý potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Dávam slovo pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Poslanec Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Rokovanie o vládnom návrhu zákona o vojenskom trestnom poriadku v slovenskom sneme je takou udalosťou jeho zákonodarnej činnosti, pri ktorej je hodno sa zastaviť. Ak sa pozeráme na ňu zo všeobecného hľadiska, javí sa nám ako tvorenie právnych noriem, ktoré obsahujú právne predpisy vojenského trestného práva rázu trestne-procesného, teda pomerne malého úseku nášho právneho poriadku. Celkom inak sa nám javí význam tejto udalosti, ak sa pozeráme na ňu zo špeciálneho slovenského hľadiska a prihliadame sa i k zákonodarnému dielu, ktoré je jej výsledkom.

Toto dielo svojím rozsahom prevyšuje všetky dosavádne zákony Slovenského snemu a svojou vnútornou hodnotou dôstojne sa radí medzi najlepšie slovenské zákony. Slovenskí právnici, Snem Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky, ktorí pracovali na tomto diele, podali veľmi pádny dôkaz životaschopnosti slovenského národa aj na poli tvorenia právnych noriem procesného práva trestného, lebo toto dielo v právnom poriadku hociktorého národa dostalo by veľmi čestné miesto. Je ono prekvapujúcim pochodom tvorčej sily slovenského ducha vo vytváraní konsolidovaného štátneho útvaru s hodnotnými právnymi normami a príležitosťou k zdôrazneniu prirodzeného práva na národnú slobodu a štátnu samostatnosť ako doma tak aj voči cudzine. (Potlesk. )

Slávny Snem! V tejto osnove zákona, ako vám je predkladaná, formuje si slovenský duch právne normy podľa svojich potrieb, lebo je si toho vedomý, že i právne normy majú slúžiť potrebám národa a štátu, prispôsobiť sa meniacim pomerom týchto a nemajú byť mŕtvou literou, zabíjajúcou ducha a životné záujmy národa a štátu.

Hneď po utvorení samostatného slovenského štátu sa zistilo, že organizácia vojenského trestného súdnictva, ktorá na území slovenského štátu 14. marca 1939 jestvovala, nevyhovuje, že je potrebná nová or-

ganizácia. Túto úpravu vykonala vláda vládnym nariadením z 2. mája 1939. Vydanie tohto vládneho nariadenia bolo súrne, lebo po 14. marci 1939 pre nedostatok vojenského sudcovského personálu a z dôvodov úsporných celé vojenské súdnictvo bolo treba preorganizovať, podstatne zjednodušiť.

Vojenská justícia, ako nepostrádateľná súčasť slovenskej armády, bezodkladne musela započať svoju funkciu a preto nebolo času na celkovú novelizáciu vojenského trestného súdneho poriadku. Toto vládne nariadenie vymedzilo preto len základné zásady novej organizácie vojenského súdnictva, inak celé prispôsobenie jednotlivých ustanovení platného vojenského trestného poriadku nahradilo sa na prechodný čas paragrafom 7 tohto vládneho nariadenia, podľa ktorého namiesto brigádnych a divíznych súdov ako súdov prvej stolice nastúpil vojenský súd, namiesto divízneho súdu ako súdu druhej stolice a namiesto najvyššieho vojenského súdu nastúpil hlavný vojenský súd. Funkcionári vojenského prokurátora alebo vojenský prokurátor v pokračovaní pred prvou stolicou nahradený bol vojenským prokurátorom, vojenský prokurátor v pokračovaní pred druhou stolicou alebo generálny vojenský prokurátor nahradený bol hlavným vojenským prokurátorom.

Postupujúcim konsolidovaním pomerov sa dnes ukázalo, že udržanie samostatného vojenského súdnictva je skutočne dôležitým štátnym záujmom, ukázalo sa, že doterajšie skúsenosti s novou organizáciou vojenského súdnictva plne potvrdily praktické výhody tejto novej organizácie, preto je potrebné, aby sa bezodkladu prikročilo k prispôsobeniu celého vojenského trestného poriadku k pozmenenej organizácii vojenského súdnictva, čo podľa ustanovenia našej Ústavy možno najúčelnejšie uskutočniť len novým zákonom, ktorý nahradzuje v celom rozsahu teraz platný vojenský trestný poriadok.

Právne predpisy ako súčiastka národnej kultúry sú odzrkadlením pomerov a názorov, ktoré panovaly v dobe ich vzniku. Tieto predpisy upravujúce vzájomný pomer jednotlivca k štátu, k jeho zákonodarnej, výkonnej a sudcovskej moci, k sväzkom verejnoprávnym, k ústavom verejným, ako i vzájomný pomer medzi jednotlivcami a sdruženiami jednotlivcov nemôžu ostať nezmeniteľnými mŕtvymi literami, ak nemá

dôjsť k poruchám organizácie národnej alebo štátnej pospolitosti, ale musia sa prispôsobiť meniacim sa potrebám a názorom väčšiny príslušníkov národa a štátu. Z tohto dôvodu osnova vojenského trestného poriadku neprispôsobuje sa len novej organizácii vojenského súdnictva, ale zavádza aj iné, pomeranú v našom štáte odôvodnené zmeny, najmä zjednodušenie a urýchlenie trestného pokračovania. Postup pokračovania najmä v oblasti vojenského súdnictva s hľadiska generálnej prevencie vyžaduje primeranú rýchlosť a vylúčenie všetkých zbytočných prieťahov. Terajší vojenský trestný poriadok nevyhovoval tejto dôležitej požiadavke náležitou mierou a preto si vytkla táto osnova za cieľ uskutočniť i túto požiadavku.

Tvorci tejto osnovy malí na zreteli aj správnu úpravu pomeru vojenského trestneho poriadku k trestnému poriadku občianskemu a zmeny, ktoré sú v osnove vykonané proti ustanoveniam teraz platného vojenského trestného poriadku, boly usmerňované kardinálnymi zásadami trestného práva formálneho, ktorých všeobecná platnosti vo vojenskom trestnom poriadku je samozrejmou požiadavkou osôb podliehajúcich vojenskému trestnému súdnictvu. Všeobecnú platnosť týchto zásad uznáva formálne trestné právo každého civilizovaného štátu. Je preto samozrejmé, keď § l osnovy ustanovuje, že trest možno uložiť iba po predchádzajúcom pokračovaní podľa trestného poriadku, pokiaľ § 2 inak neustanovuje, a že všetky súdne trestné činy možno stíhať iba na základe verejnej obžaloby. Vítať treba túto osnovu i preto, že jej uzákonenie bude splnením tej požiadavky Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej normatívna úprava organizácie súdov, ich pôsobností a príslušnosti ako aj súdneho procesu výslovne sa vyhradzuje forme zákona.

Je síce pravda, že aj doterajšia organizácia vojenského trestného súdnictva spočíva na právnom základe, lebo vládne nariadenie č. 87/1939 Sl. z. má povahu právnej normy, ktorá je spôsobilá upraviť materiu v ňom obsaženú, ale je iste účelné využiť uzákonenia nového vojenského trestného poriadku i na to, aby aj vojenskej súdnej organizácii bol daný základ zákonom.

Obnovením slovenskej štátnosti dňa 14. marca 1939 podržali sme podľa § 3 zákona

č. 1/1939 Sl. z. v platnosti všetky doterajšie zákony, nariadenia a opatrenia so zmenami, ktoré vyplývajú z ducha samostatnosti slovenského štátu.

Slovenský národ, ktorý do 14. marca 1939 nútený bol žiť v iných štátnych celkoch, nemal k dispozícii právnej normy v autentickom slovenskom znení a odkázaný bol zvlášť u vojenského trestného poriadku na cudzojazyčné vydania, lebo vojenský trestný poriadok nebol preložený dosiaľ do slovenčiny. Bolo preto chvályhodnou snahou ľudí pracujúcich na úprave vojenského trestného poriadku stvoriť dielo písané v správnej slovenčine.

Slávny Snem! Pri rokovaní o tejto osnove je účelné poukázať na to, že i Snem Slovenskej republiky chápe požiadavku rýchlej práce a rýchleho konania, keď tú- to dôležitú osnovu zákona pomerne v krátkom čase prerokoval a upravil. Treba to zdôrazniť s tohto miesta i preto, lebo v našom verejnom mienení ozývaly sa - niekedy aj teraz sa ozývajú - také hlasy, ktoré činnosť Snemu Slovenskej republiky, stavajú do skresleného svetla a pochádzajú pravidelne z neznalosti skutočnej zákonodarnej a inej činnosti Snemu a niekedy i zo zlomyseľnosti. (Poslanec Šalát: Tak je!) I keď nie je celkom vhodné pri tejto príležitosti sa zaoberať týmito hlasmi, predsa treba zdôrazniť, že tí, ktorí takto hovoria o slovenskom Sneme, nepoznajú ani v základných rysoch politické dejiny slovenského národa. Tak ako rástlo národné sebavedomie Slovákov, ozývala sa i politická požiadavka po slovenskom sneme. Už 10. mája 1848 na návrh Štefana Marka Daxnera a Jána Francisciho sišli sa slovenskí narodovci v Liptovskom Svätom Mikuláši ako zástupcovia slovenského národa a usniesli sa medziiným aj na tom, aby bol zriadený pre každý národ v Uhorsku osobitný národný snem.

Táto túžba po sneme nezmizla zo slovenského politického boja a bola pojatá ako jedna zo základných podmienok dohody z 30. mája 1918 uzavretej v Pittsburghu, kde sa výslovne zdôrazňuje, že Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy.

Zriadenie slovenského snemu a uznanie samobytnosti slovenského národa boly kardinálnymi programovými bodmi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorá si svojou